Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ak sa zhodneme na tom, na jednoduchom pravidle, že viac bezpečnosti pre občanov a menej komfortu pre papalášov, tak jednoducho sa zhodneme na tom, že peňazí je dosť. Rezort vnútra ušetril obrovské milióny a čo spravil Robert Kaliňák? Ide kúpiť ďalšie lietadlo za 36 mil. pre papalášov. Koľko tých ciel by mohlo byť vybudovaných za tieto peniaze?
Aj nadviažem, aj na to, čo hovoril pán kolega Hrnko, lebo ja s ním súhlasím. Dnes tí policajti vedia, že používajú nezákonné cely a používajú ich len v najkrajnejších prípadoch, len na pár hodín. A ak niekto napadne policajta a ho zabije kvôli tomu, že ten policajt sa bude báť, že sa bude báť umiestniť toho kriminálnika do tejto cely, tak toto pôjde na vrub ministra Kaliňáka. Pretože keby sa nekúpilo to lietadlo a policajti by mali vybudované poctivé cely predbežného zadržania, tak tí policajti by tam toho kriminálnika, toho páchateľa do tej cely predbežného zadržania dali. Tak ak je tu niekto vinník a potenciálny vinník, napadnutých a zabitých policajtov, tak je to minister vnútra Kaliňák.
Dámy a páni, zajtra idem vypovedať, pozvala si ma polícia, lebo sám boss, policajný prezident Gašpar dal na mňa trestné oznámenie za ohováranie. Týmto sa zaoberá náš policajný prezident, aby tu naháňal opozičných politikov, aby ich nejakým spôsobom perzekvoval. A za ten čas, čo sa mne tam bude venovať nejaký vyšetrovateľ a ďalší policajti, zajtra aj v budúcnosti, mohli byť tie peniaze použité na to, aby niekomu bol možno zachránený život, aj policajtovi. Čiže tuto je pes zakopaný. Pokiaľ budeme mať za ministra vnútra skompromitovaného človeka, ako je Robert Kaliňák, a za policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý sa venuje všetkému možnému, len nie radovým policajtom, tak nebudú ani radoví policajti bezpečnejší.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, dovoľte mi konštatovať, že Slovenská republika postráda akýkoľvek vzťah k rešpektovaniu ľudských práv. Presviedčajú nás o tom mnohé prípady, pri ktorých vidíme, ako k ľudským právam pristupujú orgány výkonnej moci, exekutíva, ale i samotní zákonodarcovia. V tejto spoločenskej klíme sa obetiam dá pomôcť len veľmi ťažko, pretože pomoc vyžaduje súčinnosť štátnych orgánov. Ale skutočne absurdnou sa situácia stáva vtedy, keď sú za porušovanie základných ľudských práv zodpovedné priamo štátne orgány, ako napríklad v tomto prípade, na ktorý poukazuje verejná ochrankyňa práv.
Práve prerokovávame mimoriadnu správu pani ombudsmanky o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním policajných orgánov. Ide o to, že polícia na obmedzenie osobnej slobody nepoužíva cely policajného zaistenia, ale zamrežované kobky bez náležitej zákonom stanovenej výbavy, bez toalety a bez možnosti privolať pomoc. Za to sú tieto priestory vybavené hákom v stene, o ktorý je človek v stoji alebo v sede pripútaný. Tieto priestory nie sú vybavené kamerami a podľa výpovedí poškodených sú využívané aj na to, že sú v nich ľudia bití.
Kobky nazývajú vyhradenými priestormi, ich existencia nemá žiadnu oporu v zákone, na zaistenie majú policajné zložky využívať iba riadne vybavené cely. Tento stav je však dlhodobo akceptovaný a to aj napriek tomu, že pani ombudsmanka opakovane na problém upozorňovala ministra Kaliňáka a aj prezidenta Policajného zboru. Bohužiaľ, ani po týchto intervenciách neprišlo k žiadnej náprave, preto verejná ochrankyňa práv oslovila dnes nás, Národnú radu Slovenskej republiky so žiadosťou o prerokovanie tohto materiálu. Z neho je zrejmé, že takýmto konaním polície je porušovaný čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého obsahom je zákaz mučiť alebo podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Vlažný vzťah k ľudským právam prejavil aj samotný parlamentný výbor pre ľudské práva. Na prvom zasadaní k tejto veci sa provládni poslanci dožadovali správy od ministra Kaliňáka. Ministerstvo vypracovalo stanovisko, v ktorom samozrejme zistenia pani ombudsmanky bagatelizuje. Uvádza v ňom aj správu európskeho výboru, je to Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Obsahom tejto správy je nasledovná citácia: "Vzhľadom na malé rozmery a nedostatočné vybavenie väčšina vyhradených priestorov je jednoznačne nevhodná na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako na niekoľko hodín. CPT (teda tento výbor) preto odporúča, aby sa vyhradené priestory nepoužívali na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako niekoľko hodín a nikdy nie cez noc." Výbor však neodporúča čo robiť v takých prípadoch, ak evidentne nevieme ustrážiť a regulovať používanie týchto vyhradených priestorov, s tým komisia ani len nepočíta.
Ministerstvo vnútra tiež argumentovalo nedostatkom financií. No to je vo svetle porušovania ľudských práv veľmi, veľmi chabá výhovorka a najmä neprijateľná. Vyzývali sme preto prezidenta Policajného zboru, aby nariadil policajtom okamžitý zákaz obmedzovať osobnú slobodu fyzickej osoby jej umiestnením do vyhradených priestorov v policajnej budove, ktoré nie sú celou policajného zaistenia, a tiež nariadiť okamžité fyzické zrušenie vyhradených priestorov.
Chceme teraz opäť vyzvať vládu, aby konečne reflektovala na odporúčania pani ombudsmanky a aby zmenou zákona o Policajnom zbore uviedla veci do prijateľného stavu. Vláda rovnako doteraz neustanovila taký nezávislý orgán, ktorý by nestranne mohol vyšetrovať a preskúmavať policajné postupy a postupy iných štátnych orgánov. Aj preto je možné, že ľudské práva sa dostávajú na perifériu záujmov.
My, poslanci SaS, urobíme všetko pre to, aby vznikol zákon, ktorý dôsledne chráni ľudské práva. Budeme iniciovať poslanecký prieskum a ak sa k tomu vláda nebude mať, pripravíme aj návrh spomínanej novely zákona o Policajnom zbore. V civilizovanej krajine uprostred Európy nesmieme takéto prehrešky voči ľudským právam akceptovať.
A vám, pani ombudsmanka, srdečne ďakujeme za to, že neúnavne poukazujete, informujete a navrhujete zmeny. Je nám veľmi ľúto, že ste sa pritom stretali s neúctou k tejto vašej vzácnej práci. No dovoľte mi vyjadriť vám v mene svojom i v mene mojich kolegov úprimnú vďaku za váš neochvejný boj, ktorý ste každodenne zvádzali, a v mene občanov, všetkých občanov našej krajiny. Srdečná vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister. Určite odovzdám tento odkaz presne konkrétnej osobe, ktorá mi poslala e-mail, a nebola jediná. Lebo to sú ľudia, ktorí práve chodia do práce z Novej Bane, napríklad, alebo zo Žarnovice do Zvolena. Skutočne je to tak, ako hovoríte, že až okolo 25 kilometrov musí prejsť ten človek, aby sa vyhol, ani nie kilometer, možno 800 metrov je to, ja som si to tu práve otvoril na Google net. A budem rád, ak mi teda písomne poviete, keď to vyriešené bude, aby som mohol toho občana informovať. Myslím si, že nájdu sa. Ja som si teda pozeral aj väčšie, teda viac takýchto na Slovensku oblastí. Možno budú len dve také. Nebude ich veľa. A bol by som naozaj rád, keby ministerstvo takto vyšlo v ústrety motoristom.
Ďakujem.

Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Mal by som ešte doplňujúcu otázku, že či pri tejto oprave sa plánuje obchádzka cez obec Strečno, priamo cez obec, pretože tá cesta je tam dosť nevyhovujúca, a teda či pri náhodou takto plánovanej obchádzke sa uvažuje aj s nejakými ďalšími investíciami do tejto obchádzkovej trasy, že či sa bude nejak upravovať. Pretože cez tú obec si to neviem nejak moc dobre predstaviť, že by tie autá prechádzali.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán premiér, za odpoveď. A ja nadviažem na to, čo ste spomínali v súvislosti so zvoľnením rétoriky oboch prezidentských kandidátov v Rakúsku. Nemyslíte si, že možno aj v tomto kontexte by bolo dobré si to ešte raz premyslieť so zrušením druhého kola župných volieb na Slovensku? Možno by bolo fajn, keby sme napríklad aj v tom druhom kole mohli takýmto spôsobom zvoľniť, pretože viete, že aj do župných volieb sa nám, bohužiaľ, prenáša už aj zahraničná politika, obzvlášť v jednom konkrétnom kraji.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja by som doplnil kolegyňu Jurinovú, že naozaj ja nechápem ten nezáujem zo strany vládnych poslancov, pretože obzvlášť v tom ľudskoprávnom výbore, lebo ten problém sa ťahá od roku 2009. My sa nijako nejakým spôsobom nevyviňujeme, však sme boli dva roky aj my vo vláde, alebo rok a pol. To znamená, toto je naozaj vec, kde by sa mali spojiť sily a malo by sa to dať nejakým spôsobom dohromady.
Na skompromitovaného a sprofanovaného ministra vnútra Kaliňáka je vôbec zbytočné sa odvolávať a o ňom sa baviť, lebo to, že jeho ignorujú poslanci ľudskoprávneho výboru, jeho ignoruje už úplne každý. Jeho ignoruje už úplne každý a v podstate aj v tomto prípade on na začiatku normálne sprosto klamal. On hovoril, že tam boli úradníci z Bruselu a že to tam kontrolovali. Až potom, keď sa naňho zatlačilo, tak vyšiel s pravdou von, s tým, že kontrolovali niečo iné a tie priestory im poriadne ani neukázali a tak ďalej a tak ďalej. Bolo to určite tak, pani ombudsmanka. A je to klamár, obyčajný bohapustý klamár a to, že je to klamár a že klamal, dokazuje aj to, že teraz už v tom stanovisku v tom ďalšom vydali, že už to budú teda len niekoľko hodín používať. Zo začiatku hovorili, že nie, že všetko je v poriadku, aj úradníci z Bruselu to povedali. Teraz už len niekoľko hodín. To znamená, že jednoducho naňho sa nejak spoliehať je úplne zbytočné.
Ja k tomuto, keď stihnem, tak vystúpim aj v ústnej rozprave, ale tiež by som tých posledných 20 sekúnd využil na to, aby som vám, pani ombudsmanka, úprimne poďakoval za to, čo ste urobili. A chcem vás vyzvať, aby ste prehodnotili svoje rozhodnutie o tom, že nebudete kandidovať, pretože si myslím, že ste odviedli kusisko, kusisko dobrej práce, a ja by som bol veľmi rád, keby ste toto rozhodnutie prehodnotili a keby ste kandidovali znova.
Ďakujem vám veľmi pekne za vašu robotu.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za toto vystúpenie. A jednak by som chcel podporiť to, čo ste povedali, ale chcel by som doplniť aj to, že ako sa vlastne správali poslanci tých výborov, ktoré túto správu prerokovávali, a ako sa vlastne postaviť k tomuto problému. My na branno-bezpečnostnom výbore sme mali trochu lepší pocit z toho, keď sme to prerokovávali, pretože tam aj poslanci koalície, aj poslanci opozície si pani ombudsmanku vypočuli a my sme sa tam jasne dohodli aj s poslancami koalície, že neurobíme poslanecký prieskum a že tento poslanecký prieskum urobí ľudskoprávny výbor. Ja som mal pocit z toho nášho rokovania, že poslanci branno-bezpečnostného výboru aj za vládnu koalíciu majú toto ujasnené a že budú hovoriť so svojimi kolegami a ja som bol veľmi, veľmi nemilo prekvapený, keď som sa potom dopočul od kolegyni, od Natálky, že akým spôsobom to na ľudskoprávnom výbore prebiehalo, a som z toho veľmi, veľmi sklamaný. Pretože viete, keď toto dokážeme vyriešiť, keby sme toto riešili, tak to pomôže aj tým samotným policajtom.
V Policajnom zbore je drvivá väčšina čestných a slušných policajtov a aj oni sú dnes možno a nieže možno, ale určite neprávom napádaní a obviňovaní z toho, že sa správajú neadekvátne. To znamená, že pokiaľ naďalej sa budú používať také cely, kde nie sú kamery, kde nikde nie je žiadne vybavenie, kde nie je prakticky nič, tak aj tým samotným policajtom sa bude naďalej stávať, že budú aj neprávom obviňovaní z toho, že niekoho mučili alebo že niekomu ublížili, alebo že tam dali niekoho, kto tam nepatril. To znamená, je to opatrenie aj v prospech policajtov. A toto si poslanci koalície neuvedomujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky.
Reagoval by som na pani poslankyňu Vaľovú, ktorá ma poprosila, aby som nehodnotil záujem ostatných poslancov o zistenia pani verejnej ochrankyne práv. Nuž, ak sa poslanci Národnej rady odmietajú zisteniami verejnej ochrankyne práv čo i len zaoberať a prerokovať ich, tak to znamená, že nemajú záujem. Ak jej umožnia vystúpiť v Národnej rade a neprídu si ju vypočuť a ona hovorí k prázdnej sále, tak to znamená, že nemajú záujem. Ak verejná ochrankyňa práv odporúča prijať nejaké opatrenia, zmeniť zákony a poslanci to neurobia, tak to znamená, že nemajú záujem. A ak sú náhodou výnimočne prítomní v sále a miesto toho, aby počúvali verejnú ochrankyňu práv alebo aspoň boli ticho, tak tu hučia, bučia, prekrikujú sa, rozprávajú sa, tak to znamená, že nemajú záujem. Prepáčte, ale dovolím si hodnotiť záujem aj iných poslancov, nielen seba.
A pokiaľ ide o tú ďalšiu námietku, že sa pani verejná ochrankyňa práv nikdy nezaoberá tým, čo sa deje policajtom alebo seniorom, ľudí, ktorých práva sú porušované, no tak keď je niekto prepadnutý na ulici, tak to nie je porušenie práva, ktoré má riešiť verejná ochrankyňa práv, ale ktoré má riešiť polícia. Verejná ochrankyňa práv, zo zákona to vyplýva, rieši porušovanie práv orgánmi štátnej správy, územnej samosprávy a podobne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďakujem za vystúpenie Ondrejovi Dostálovi a ďakujem aj pani ombudsmanke za to, že sem prišla a túto správu prezentovala. Myslíme si, že je to naozaj dôležité.
Na druhej strane táto správa a tie súvislosti aj to, čo bolo povedané, svedčí o tom, že aká ťažká je rola ombudsmana na Slovensku, pretože ten musí riešiť tie veci, ktoré v každej slušnej krajine európskej riešia súdy. Jednoducho, ak sú porušované základné práva občanov, miestom, kde sa zjednáva náprava, je súd. Bohužiaľ, naše súdy nefungujú, a tak je o to ťažšia rola pani ombudsmanky, pretože musí riešiť veci, ktoré za normálnych okolností by riešil súd, riešil by to s nejakou aj reálnou nápravou a veci by nikdy takto nemohli existovať. Ten dôvod, pre ktorý tie veci takto existujú, je ten, že tí, ktorí porušujú základné práva a doteraz ich porušovali, sa plne spoliehajú na to, že sú beztrestní. Predsa za normálnych okolností by musela zasahovať inšpekcia, by musel zasahovať prokurátor a zasahoval by súd na žiadosť niektorého z tých, ktorých boli základné práva porušované. To sa u nás nedeje, pretože tieto základné funkcie štátu u nás nefungujú. O to je úloha ombudsmanky ťažšia a ďakujeme jej za to.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov, ale kým tak urobím, dovoľte, aby som sa ospravedlnil pani verejnej ochrankyni práv za prístup niektorých poslancov k prerokúvaniu tejto závažnej správy.
Považujem za nedôstojné, akým spôsobom sa Národná rada – a už dlhodobo – stavia k téme ľudských práv a k činnosti verejnej ochrankyne práv. Nielen tým, že sa odmieta zaoberať jej podnetmi, ale aj tým, že keď tu pani verejná ochrankyňa práv vystupovala, tak obvykle vystupuje pred prázdnou sálou. Dnes je tomu výnimočne a možno prvýkrát inak a poslanci svojím správaním dávajú najavo, že hoci sú tu fyzicky prítomní, asi ich to veľmi nezaujíma. Je to veľmi smutné.
K samotnej správe. Stotožňujem sa so závermi obsiahnutými v mimoriadnej správe. Považujem ich za znepokojujúce a za obzvlášť znepokojujúci považujem prístup dotknutých štátnych orgánov k zisteniam verejnej ochrankyne práv. Konkrétne prezidenta Policajného zboru a ministra vnútra. A som presvedčený, že by sme už konečne mali opustiť tú neblahú prax, že nás verejná ochrankyňa práv upozorní na závažné problémy, na porušovanie základných práv a slobôd, navrhne nám konkrétne opatrenia a my si ju len vypočujeme a zoberieme správu na vedomie alebo ani to nie.
Na čo správa upozorňuje? Upozorňuje na to, že v policajných budovách má polícia vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb. Tieto priestory nie sú celami policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim, ktorý zákon pre takéto cely predpisuje. Polícia na obmedzenie osobnej slobody fyzickej osoby nepoužíva výlučne na to zákonom určenú celu policajného zastúpenia a nepostupuje pri obmedzovaní jej osobnej slobody výlučne zákonom ustanoveným spôsobom. Tieto nelegálne priestory sú uspôsobené na obmedzenie osobnej slobody a pripútanie osoby, ktoré nie sú celami policajného zaistenia, a policajti používajú vo svojej praxi takéto priestory bežne, a to tak, že podľa svojej úvahy do nich dočasne umiestňujú fyzické osoby predvedené na políciu na dobu, o trvaní ktorej sami rozhodnú, a z dôvodov, ktoré policajti považujú za potrebné.
Problém je v tom, nie v tom, že by polícia nemala právo obmedziť osobnú slobodu, ale ak k tomu prikročí, keďže ide o zásah do jednej zo základných práv a slobôd, musí tak urobiť výlučne spôsobom, ktorý je upravený zákonom. V tomto prípade ide o postup, ktorý je upravený rozkazom, čiže nie zákonným spôsobom, ako to predpokladá ústava. Je takýto postup v poriadku? Rozhodne nie, hoci ide zväčša o osoby podozrivé z páchania trestnej činnosti alebo iného porušovania zákona, neznamená to, že ich ústavou stanovené základné práva a slobody je možné ignorovať alebo je do nich možné zasahovať iným spôsobom ako zákonom stanoveným, teda svojvoľne.
Mali sme tu celkom nedávno diskusiu o zrušení Mečiarových amnestií. Kolegovia z vládnej koalície sa vtedy dovolávali právnej istoty. Mal som tú česť dvakrát dokonca v televízii diskutovať s pánom poslancom Čížom, ktorý sa vyjadril, že dodržiavať formálne náležitosti je esenciou právneho štátu. My sme vtedy polemizovali, lebo si nemyslím, že zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré samotné sú popretím právneho štátu, by boli zásahom do právneho štátu. V žiadnom prípade by to nebol žiadny prejav svojvôle, bolo by to iba umožnenie priechodu spravodlivosti. Tu sa však porušujú procesné práva podozrivých v trestnom konaní. Je to evidentné a porušujú sa tým aj ich ústavné práva.
Aká je reakcia dotknutých štátnych orgánov? Prezident Policajného zboru po upozornení na to, že dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd, nepostupoval podľa zákona a v zákonom stanovenej lehote ho neoboznámil so svojím stanoviskom a s prijatými opatreniami. Reagoval teda neskoro a nedostatočne. Verejná ochrankyňa práv hodnotí prístup polície ako rezortné krytie tejto praxe. Pretože miesto toho, aby sa prijali opatrenia na nápravu, tak polícia sa tvári, že je všetko v poriadku, že to, čo má byť upravené zákonom, stačí, keď je upravené rozkazom, a rezortné krytie pokračuje až hore, keď, samozrejme, policajného prezidenta kryje minister vnútra a tiež sa tvári, že všetko je v poriadku.
Považujem takýto prístup štátnych orgánov za smutný a v rozpore s právnym štátom, v rozpore s tým, že v právnom štáte je potrebné základné práva a slobody chrániť, zasahovať do nich iba zákonom stanoveným spôsobom a brať ich vážne. A ako som už avizoval, som presvedčený, že Národná rada Slovenskej republiky by mala postupovať inak.
Keďže návrh uznesenia, ktorý tu predniesla pani spoločná spravodajkyňa, považujem za nedostatočný, dovolím si navrhnúť jeho doplnenie. Spoločne s poslankyňami Zuzanou Zimenovou a Vierou Dubačovou predkladám tri doplňujúce návrhy k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov. Navrhujeme doplniť návrh uznesenia k parlamentnej tlači 293 o nasledovné tri body.
Doplňujúci návrh číslo 1. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje znepokojenie nad informáciami o závažnom porušovaní základných práv a slobôd obsiahnutých v Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov.
Doplňujúci návrh číslo 2. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra vnútra Slovenskej republiky, aby prijal opatrenia na odstránenie porušovania základných práv a slobôd postupom policajných orgánov a na zabezpečenie dodržiavania výlučne zákonom ustanoveného postupu pri obmedzovaní osobnej slobody fyzických osôb a aby Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých opatreniach informoval. Termín 13. 1. 2017.
Doplňujúci návrh číslo 3. Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra vnútra Slovenskej republiky, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložil správu o zabezpečení dodržiavania zákonného postupu pri obmedzovaní osobnej slobody policajnými orgánmi. Termín 13. 1. 2017.
O každom z doplňujúcich návrhov žiadame hlasovať samostatne.
Odôvodnenie: Navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky nielen zobrala na vedomie Mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov, ale aby k zisteniam obsiahnutým v mimoriadnej správe zaujala stanovisko a požiadala ministra vnútra o prijatie opatrení na odstránenie porušovania základných práv a slobôd policajnými orgánmi.
Termín sme navrhli 13. januára 2017, teda tak, aby sa Národná rada mohla informáciou o prijatých opatreniach ministra vnútra a aj správou o dodržiavaní základných práv a slobôd a zákonného postupu policajných orgánov, aby sa Národná rada mohla zaoberať na svojom prvom budúcoročnom zasadnutí.
A dovoľte mi, aby som sa na záver poďakoval pani Jane Dubovcovej nielen za túto mimoriadnu správu, ale aj za celú jej činnosť verejnej ochrankyne práv. Keď sme vás do tejto funkcie zvolili, bol som presvedčený, že je to dobrá voľba, a vy ste to svojím pôsobením potvrdili. Dali ste funkcii verejného ochrancu práv zmysel. Po rokoch, keď to vyzeralo, že je to čistá formalita alebo nejaký výsluhový dôchodok pre bývalého politika, sa konečne ukázalo, že táto funkcia má v sústave štátnych orgánov Slovenskej republiky svoj zmysel a že malo význam ju zriadiť.
Ďakujem vám za to. (Potlesk.)