Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. No nemôžem súhlasiť, že by sme prinášali nejaký zmätok týmto naším návrhom. Ja si myslím, že ľudia ako budú veľmi dobre vedieť, že aj v tieto dni si budú môcť kúpiť potraviny a rôzne iné veci už len vzhľadom k tomu, že počas týchto období je nejaký väčší časový úsek, kde tie obchody budú zatvorené. Takže budú sa určite zaujímať, že kedy si môžu a ako si môžu v týchto dňoch nakúpiť. A čo sa týka toho 1. septembra, my by sme boli samozrejme za to, keby boli aj ďalšie sviatky tie obchody otvorené, takže aj toho 17. novembra. Takže tam si nejako neodporujem. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, ktorí tu naši kolegovia predkladajú. Ja by som kontinuálne nejak nadviazal na predrečníčku z nášho poslaneckého klubu pani poslankyňu Janku Kiššovú a na rozdiel od toho, ako hovoril pán poslanec Blaha, ja teda zastávam tie isté hodnoty ako ona a myslím si, že to, čo hovorila, že je správne, predkladám teda tiež nejaké ďalšie pozmeňovacie návrhy, pretože je isté, že tento zákon bude podporený vládnou koalíciou, pretože ho predkladajú koaliční poslanci, tak dávame nejakú ďalšiu alternatívu, trošku zmierňujúcu, kde chceme v novom pozmeňovacom návrhu vypustiť z tých 12 dní ďalšie tri dni, a to sú Veľký piatok, 1. september a 26. december. No a keďže je to úplne jednoduché a odôvodnenie je súčasťou pozmeňovacieho návrhu, tak si dovolím tento pozmeňujúci návrh prečítať aj spolu s odôvodnením.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga a Milana Laurenčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších prepisov (tlač 367).
V čl. I § 94 ods. 5 sa slová "1. január, 6. január, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok do 14.00 hodiny, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra" nahrádzajú slovami "1. januára, 6. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok do 14.00 hodiny, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine a 26. decembra".
Odôvodnenie. Predložený pozmeňujúci návrh vypúšťa z okruhu zákazov maloobchodného predaja Veľký piatok, 1. september a 26. december. Podľa názoru predkladateľov obdobie Veľkej noci a Vianoc je pokryté dostatočne jedným celým dňom a jednou približne polovicou ďalšieho dňa a nie je dôvod zakazovať maloobchodný predaj ešte v ďalší dodatočný deň.
Pokiaľ ide o 1. september, výročie dňa, kedy v roku 1992 Slovenská národná rada hlasovala o schválení v súčasnosti platnej ústavy, ide o sviatok bez dlhšej tradície, ktorý dodnes nie je verejnosťou vnímaný ako mimoriadne sviatočný. Preto podľa názoru predkladateľov nie je dôvod zakazovať maloobchodný predaj ani v tento deň.
Ďakujem vám za pozornosť a poprosím o podporu tohto nášho pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, tiež budem sa snažiť byť veľmi stručná. Návrh na obmedzenie maloobchodného predaja je v tomto pléne už niekoľkýkrát. Či už to boli zákazy predaja cez sviatky alebo nedele, vždy sme sa my v klube SaS stavali k tomuto obmedzovaniu negatívne. Sme totiž presvedčení, že existuje istá hranica, o čom ešte má rozhodovať štát, a za akou hranicou už štát rozhodovať nemá. A sme presvedčení o tom, že za istou hranicou sú zákazy, príkazy a regulácie neželané, dokonca škodlivé, pretože za tou hranicou existuje napríklad v tomto konkrétnom prípade trhový mechanizmus, ktorý mnohé veci vyrieši ďaleko lepšie, ďaleko efektívnejšie a hlavne prirodzene. Inými slovami, ak na jednej strane v tomto konkrétnom prípade obmedzovania existuje dopyt po nakupovaní a na druhej strane existuje ochota predávať a týmto vzniká podpora spotreby. Tá podpora spotreby zase generuje podporu výroby, podporu ďalších sprievodných služieb, ďalšie sprievodné služby a potreba výroby zasa generuje potrebu vytvárania nových pracovných miest a vytváranie nových pracovných miest zase generuje lepšie postavenie zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom a toto vedie k zvyšovaniu platov, tak sme presvedčení, že do tohto jednoducho štát nemá zasahovať a nemá toto silou-mocou zákonom regulovať.
Sloboda jednotlivca patrí medzi najvyššej hodnoty vyspelej demokratickej spoločnosti a pre mňa osobne je aj najvyššom hodnotou vôbec a nemali by sme ju obmedzovať tam, kde sloboda jedného nezasahuje do slobody iných. A takto definovanú slobodu, teda tá, ktorá nezasahuje do slobody iných, vidieť v mnohých oblastiach každodenného života. Napríklad aj v individuálnej voľbe organizácie času svojho voľného a bez ohľadu na to, či je pondelok, sviatok alebo či je nedeľa.
Zákonom zakazovaný predaj nie je ničím iným ako legislatívne organizovanie voľného času v určité konkrétne dni ľudom. Preto sa pýtam, komu takéto štátom nariadené organizovanie času prospeje? Občanom určite nie. Dnes nikto neprikazuje občanom chodiť do obchodov a nakupovať, je to ich slobodná vôľa, nemusia to robiť, keď nechcú, ale na druhej strane majú tú možnosť, keď chcú. Ani zamestnancom, tí dnes tiež nemajú povinnosť vybrať si takú prácu, ktorá si vyžaduje prácu v sviatky alebo v nedele a podobne, alebo aj v soboty. Som presvedčená, že ani obchodníkom, pretože ani im dnes nikto neprikazuje mať otvorené svoje obchody. Majú ich otvorené dobrovoľne, pretože si to zrejme spočítali. Tí, ktorí vedia prečo, majú slobodnú vôľu ich nemať otvorené, mať otvorené, je to proste na ich slobodnej vôli.
Ďalšia vec, ktorá je veľmi dôležitá, môže sa nám to páčiť, môže sa nám to nepáčiť, no sviatočné a nedeľné nákupy sa stali súčasťou našich životov. Ľudia si zvykli chodiť do nákupných centier, zvykli si vybaviť si v nich množstvo vecí, ktoré cez pracovný týždeň, či už kvôli práci, alebo kvôli povinnostiam vo vzťahu k svojim deťom, odvozy do školy, na krúžky a podobne, ktorí ich nestihli, a tak si cez víkendy alebo aj v nedele, alebo aj v sviatky v týchto nákupných centrách vybavia veci či už v banke, na pošte, v obchodoch, stretnú sa tam s priateľmi, dajú si tam kávu, navštívia s deťmi kino a tak rôzne. Tieto sviatočné návštevy obchodov nie sú len o nákupoch. Sú aj o spoločenskom rozmere života mnohých, a to, že naozaj mnohých, tak o tom svedčia tie plné parkoviská áut, ktoré pred týmito obchodnými domami sú.
Čo mi prekáža na tomto návrhu regulácie, tak tento návrh zákazu predávať vo sviatky nie je len útokom na slobodu jednotlivca, ale je aj útokom na jeden úplne konkrétny sektor a konkrétny sektor maloobchodu. A ja sa pýtam, prečo len tento maloobchod? Prečo zrovna oni nám prekážajú, prečo zrovna zamestnanci a zamestnankyne v týchto maloobchodoch nám prekážajú? Ale už nám neprekáža živnostník, ktorý pracuje vo svojom obchode, pretože tento zákaz sa nevzťahuje, resp. nie je definovaný tak, že nesmú byť otvorené obchody. Je definovaný tak, že nesmie nikto zamestnávať niekoho počas tieto dni, čiže keď sa živnostník rozhodne mať otvorený svoj obchod, tak tam už nám to neprekáža, a keď sa tak rozhodne eseročka, tak už nám to prekáža. A toto je mimoriadne nebezpečné, pretože my sme povedali, že v jednom konkrétnom sektore, v konkrétnom sektore maloobchodu títo môžu a títo nemôžu. A ja sa pýtam, kde je tu spravodlivá hospodárska súťaž pre týchto všetkých?
A vy ste hovorili o tom, že už tuto predo mnou rečníci hovorili o tom, je tu reálna potreba kupovať si kvety v nejaké konkrétne dni, a preto poďme s výnimkou naspäť a povedzme, že tie všetky dni, teda budú zakázané cez Zákonník práce otvorené obchody, ale je tu reálna potreba tých kvetov, tak spravme výnimku ešte pre tie kvety. Ale veď to, že je tu reálna potreba mať otvorené obchody v maloobchode, tak dôkazom tejto reálnej potreby sú tie plné parkoviská. Tak ja sa pýtam, prečo, keď sa pozeráme na predaj kvetov cez reálnu potrebu a tu ideme zohľadniť v tomto zákaze, prečo sa nepozeráme aj na reálnu potrebu mať otvorené obchody v inom sektore? Veď nechajme to, preboha, na ten trh a tá reálna potreba si nájde reálne otvorené obchody. Do tohto štát skutočne nemá čo zasahovať.
Okrem toho, že je to nezmyselné v mnohých ohľadoch, čiže prečo maloobchod nám vadí, kvety nám zrazu, už vyzerá, že vadiť nebudú, prečo nám nevadia zoologické záhrady, prečo nám nevadia reštaurácie, kaviarne? Aký je rozdiel v tom, že je otvorená reštaurácia alebo kaviareň, kam sa teda môže ísť, a môžu tam tí zamestnanci pracovať a toto nám neprekáža, ale vadia nám potraviny? Vadia nám topánky, vadia nám nejaké, ja neviem, veci pre deti, školské peračníky a toto, toto nám vadí. Takže okrem toho, že je to nezmyselný zásah do slobody jednotlivca a do slobody podnikania, tak takéto opatrenie spôsobí aj škody, čo sa týka hospodárstva, a to rovno v mnohých ohľadoch. Určite to budú výpadky tržieb a nehovorme, prosím, o tom, že ľudia zjedia len jeden rezeň a nakúpia si len jedno niečo, a keď to nekúpia vo sviatok, tak to kúpia iný deň. Toto, dámy a páni, neplatí, pretože my tu máme, 20 % z celkového objemu nákupov sú tzv. spontánne nákupy. To znamená, množstvo ľudí ide do obchodu, vidí niečo, kúpi niečo iné, 20 % z tržieb sú spontánne nákupy a týchto 20 % nedeľných tržieb, o to obchodníci definitívne prídu. Navyše podporíme nákupný turizmus do okolitých krajín, kde v tieto dni otvorené obchody nie sú (poznámka red.: "sú"). Škoda, že si nechceme zobrať príklad z Maďarska, kde veľmi, veľmi krátko vydržal takýto skvost v ich legislatíve, kedy sa snažili zabrániť otvoreným obchodom a veľmi, veľmi rýchlo zaradili spiatočku a dali teda zrušili teda tento zákaz.
Čiže výpadok tržieb, výpadok tržieb spôsobí aj výpadok zo štátneho rozpočtu či už na daniach, na odvodoch, na DPH-čke a tak ďalej a tak ďalej. Ak obmedzíme v nejakom rozsahu predaj, samozrejme, že obchodníci budú potrebovať na nižší počet otvorených obchodov menší počet zamestnancov. A ja teraz nepoviem presné číslo, pretože závisí od toho, aký rozsah tohto obmedzenia bude, koľko dní to bude, ale to, že to bude mínus, ak obmedzíme možnosť otvorených dní, to je jeden holý fakt. A to, že aj zamestnanci, ktorí majú možnosť si privyrobiť či už cez tie sviatky, alebo nedele, a to, že si majú šancu privyrobiť, to tiež vieme, cez rôzne príplatky, či už zákonom stanovené, alebo dobrovoľné, tak aj títo zamestnanci prídu o možnosť privyrobiť si. A títo zamestnanci rozhodne nie sú len matky s malými deťmi. Sú to dôchodcovia, sú to študenti, pre ktorých je to jediná možnosť si privyrobiť, a títo bývajú najčastejšie obsadzovaní práve na tieto sviatky a aj nedeľné predaje.
V rámci ekonomického odhadu je nevyhnutné pamätať aj na sekundárne následky a dopad sa teda prejaví aj v rámci logistiky a výroby. Čiže strata nebude len v prípade konkrétnych zamestnancov, predavačov, dokladačov. Toto všetko sa bude týkať, samozrejme, aj ľudí, ktorí sú, naviazané pracovné pozície na to. Toto sú tí, čo tam dovážajú ten tovar, to sú tí, čo tam upratujú tie priestory, to sú tí, ktorí ich strážia, tie priestory, toto všetko sa jednoducho obmedzí a tí ľudia proste v nejakej miere prídu o prácu. A netvárme sa, že neprídu, pretože to jednoducho tá matematika nepustí.
A teraz to najhoršie a to je ten najnegatívnejší dopad okrem toho, že bude na celú spoločnosť, čo by sa mohlo javiť, že sa to nejako rozplynie a že to jednoducho minister financií povie, že tie peniaze v štátnom rozpočte oželie, bude to mať určite dopad aj na konkrétnych jednotlivcov, o ktorých som už hovorila, pretože pre mnohých či už strata zamestnania, alebo strata možnosti si privyrobiť môže byť, môže byť naozaj veľmi zlá. A ja sa chcem spýtať, že či naozaj toto obmedzenie stojí za to. Ja som presvedčená, že nestojí za to, a preto sme aj s mojimi kolegami prišli s tromi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré zjemnia tento zákaz o niektoré dni.
A ja si dovolím prečítať prvý z týchto pozmeňujúcich návrhov a aby som teda už potom nič k tomu nedala naviac, iba tú formuláciu, tak už v tejto fáze sa teda veľmi pekne uchádzam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Pekne prosím aj pani spravodajkyňu, aby boli potom v tomto poradí aj dané na hlasovanie. Čiže môj bude prvý a v poradí, ako ich podajú kolegovia, tak potom sa o nich v tomto poradí bude hlasovať, lebo ony sa potom odporujú, keby boli v inom poradí. Takže čítam teda ten pozmeňujúci návrh č. 1.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga a Milana Laurenčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).
V čl. I § 94 ods. 5 sa slová "v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok do 14. hodiny, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. novembra po 12. hodine, 25. decembra a 26. decembra" nahrádzajú slovami "vo Veľkonočnú nedeľu".
Prečítam aj odôvodnenie z dôvodovej časti pozmeňujúceho návrhu. Predložený pozmeňujúci návrh vypúšťa z okruhu zákazu maloobchodného predaja všetky dni okrem Veľkonočnej nedele, ktorú veriaci aj veľká časť sekulárnej verejnosti vníma ako sviatok v pravom slova zmysle, a preto sa domnievame, že v prípade tohto dňa existuje všeobecný konsenzus na tom, aby v tento deň platil zákaz maloobchodného predaja.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Dobrý večer, dámy a páni, vystúpim krátko k predloženému materiálu. Podľa môjho názoru je v rozpore s programom strany Sloboda a Solidarita, konkrétne v rozpore s návrhom na zavedenie tzv. kľúčových ukazovateľov výkonu, key performance indicators, meraním ktorých sa dá identifikovať, ako postupujeme smerom k cieľu, a meraním ktorých je možné merať efektívnosť jednotlivých projektov. Tým pádom alebo nemusí byť tým pádom, ale každopádne považujem tú stratégiu aj v rozpore s princípom hodnoty za peniaze, ktorý je súčasťou programového vyhlásenia tejto vlády.
Na to, aby sme vedeli merať efektívnosť, teda potrebujeme tie ciele presne stanoviť a čo najlepšie ich vedieť merať. Ako príklad uvediem príklad cieľov v tejto stratégii, uvediem nasledujúce. Zlepšenie výberu poistného hovorí táto stratégia, kdežto stratégia pre roky ´11 až ´16 s Lopatkom hovorila, zvýšenie úspešnosti výberu poistného na 99 %. Veľký rozdiel. Ďalšie ciele, ktoré spomína táto stratégia predkladaná, sú procesné. To je veľký rozdiel medzi tými koncovými cieľmi. Veľakrát sme to tu už v pléne aj hovorili, že tie materiály majú mať koncové ciele, čo vlastne chceme dosiahnuť, a aby boli merateľné, nie procesné.
V predkladanom materiáli je veľa tých procesných cieľov na úkor tých finálnych. Napríklad jeden z tých cieľov je vypracovanie stratégie rozvoja ľudských zdrojov v súlade so strategickými zámermi Sociálnej poisťovne. Fakt mi to nič nehovorí. Ešte raz. Vypracovanie stratégie rozvoja ľudských zdrojov v súlade so strategickými zámermi Sociálnej poisťovne. Alebo zavádzanie nových foriem služieb v podobe mobilných aplikácií a webových služieb. No, tam by sa niečo dalo z toho odvodiť. Každopádne sú to ťažko merateľné ciele a ťažko sa podľa tejto stratégie bude zvyšovať hodnota za peniaze, alebo teda rečou našou zo SaS, ťažko sa bude zvyšovať efektívnosť cez meranie kľúčových indikátorov výkonu vo verejnej správe, konkrétne v Sociálnej poisťovni.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako pani poslankyňa Pfundtner ocenil tento návrh zákona a chcel by som ho oceniť aj v tom kontexte, že pán minister Maďarič je už tretíkrát ministrom kultúry v tretej vláde Roberta Fica. V tej prvej vláde ste sedeli spolu so zástupcami strán Jána Slotu a Vladimíra Mečiara a spoločne ste, a bola to iniciatíva vášho rezortu, zmenili Mečiarov zákon o štátnom jazyku a vrátili doň pokuty, vtedy sme proti tomu protestovali my v OKS ako mimoparlamentná strana, Strana maďarskej koalície, vtedy aj vznikajúci, alebo vtedy už existujúci MOST - HÍD v parlamente. Ja sám som vystúpil na štadióne v Dunajskej Strede 1. septembra 2009, kde sme protestovali proti zákonu o štátnom jazyku, alebo teda proti tej novele, ktorá doňho vrátila pokuty, bol som tam, myslím, že jediný človek, ktorý vystúpil po slovensky. Ja som rád, že potom za vlády Ivety Radičovej sme aj s kolegami z MOST-u - HÍD, aj teda poslanci za OKS, ktorí boli vtedy v parlamente, zmenili napriek nesúhlasu SMER-u zákon o štátnom jazyku a tie pokuty s jednou malou výnimkou sme odtiaľ vyhodili. Ja som sa veľmi usiloval, aby tam ani tá výnimka nebola, ale nedalo sa. A oceňujem, že za druhej vlády Roberta Fica, kde opäť ste boli ministrom kultúry, ste tam tie pokuty už nevrátili, neprítomnosť Slotu a Mečiara sa snáď pozitívne prejavila a teraz sa snáď prejavila pozitívne prítomnosť MOST-u - HÍD vo vládnej koalícii. A za tretej vlády Roberta Fica pán minister Maďarič predkladá návrh zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín.
K samotnému návrhu. Možno mať naňho v zásade dva odlišné, až protikladné pohľady.
Prvý pohľad hovorí o tom, že vzniká nám tu zase nejaká nová inštitúcia, bude to stáť zase nejaké nové prostriedky, ktoré budú musieť zaplatiť daňoví poplatníci, a uznávam, že v mnohých prípadoch je toto aj môj pohľad, že verejné výdavky by sa mali skôr šetriť a znižovať, ako zvyšovať, a inštitúcie by sa mali skôr redukovať alebo dokonca rušiť, než zakladať nové. Hovorím o verejných inštitúciách.
Ale je tu aj druhý pohľad. Ten druhý pohľad je pohľad optikou práv príslušníkov národnostných menšín, ktoré sú zakotvené v ústave, a optikou presvedčenia, že väčšina sa má k menšinám správať slušne a ústretovo.
K ústave. Nezachytil som, že by to tu zaznelo, ale možno som, možno som to len prepočul. Ústava v čl. 34 ods. 1 hovorí o tom, že: "Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon." Čl. 34 ods. 2 písm. c) dáva príslušníkom národnostných menšín aj právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.
Chcel by som zdôrazniť, že tento návrh zákona je krok nielen k uplatneniu práva príslušníkov národnostných menšín rozvíjať vlastnú kultúru, ale je to aj krok k uplatneniu práva príslušníkov národnostných menšín podieľať sa na riešení vecí, ktoré sa národnostných menšín a etnických skupín týkajú. Keby som chcel byť veľmi optimistický, tak poviem, že je to krok k menšinovej samospráve. To by som tiež pred tými ôsmimi rokmi, keď sme zvádzali boj o novelu zákona o štátnom jazyku, naozaj nepovedal, že z dielne ministerstva kultúry vedeného pánom Maďaričom príde návrh zákona, ktorý bude možné považovať za krok smerujúci k naplneniu toho ústavného práva, zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín, teda istej formy menšinovej autonómie.
Ale aj keby nič z toho nebolo napísané v ústave alebo v nejakých medzinárodných dohovoroch, myslím si, že taký postoj by bol správny, pretože je správne, normálne a prirodzené, že väčšina sa má k menšinám správať slušne, ústretovo a veľkoryso. A je jedno, či ide o náboženské menšiny, a vrátim sa k môjmu obľúbenému zákonu o cirkvách a náboženských spoločnostiach, kde sa väčšina tohto parlamentu k náboženským menšinám rozhodne nezachovala veľkoryso a ústretovo, práve naopak. Alebo ide o menšiny národnostné a zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, o ktorom práve teraz rokujeme, kde verím, že parlamentná väčšina sa k menšinám zachová veľkorysejšie a ústretovejšie.
Posledná vec. Padlo tu slovo reciprocita z fašistických radov. Bol to obľúbený argument v časoch mečiarizmu, že nemôžeme sa my správať slušne a ústretovo napríklad k maďarskej menšine, lebo veď to tam tí Maďari v histórii robili nám a pozrite sa, koľko je, koľko je Slovákov v Maďarsku a jakí sú už asimilovaní. Nuž, reciprocita je dobrý model na mnoho vecí, aj vecí, ktoré sa týkajú vzťahov medzi jednotlivými štátmi, ale je to veľmi zlý model, ak ho chceme aplikovať na politiku štátu voči vlastným občanom, ktorí patria k národnostným menšinám. Pretože to, ako sa my správame k našim menšinám, nehovorí nič o našom vzťahu k iným krajinám. To, ak sa nejaká iná krajina správa zle k Slovákom žijúcim v tej krajine, nedáva nám právo správať sa zle alebo čo i len sa krivo pozerať na našich vlastných občanov, ktorí patria povedzme k tomu istému národu alebo hlásia sa k tej istej národnosti, aká je väčšinová v tom štáte. Pretože sú to naši Maďari, naši Rómovia, naši Rusíni, naši Ukrajinci, naši Češi, naši Nemci a tak ďalej a tak ďalej. Čiže náš vzťah k našim národnostným menšinám nehovorí nič o nejakom medzištátnom vzťahu, hovorí to len a len o nás.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja som veľmi rád, že vnímate svet tak, ako ste to povedali vo svojom príspevku, a nadväzujúc na to, sa vás opýtam, nerozmýšľali ste nad tým, že by ste v podobnom duchu začali komunikovať aj s Maticou slovenskou? Lebo ich alternatívny výklad histórie, ich spôsob podávania histórie, hlavne ktorá sa týka slovenského štátu, ospravedlňovanie Jozefa Tisa, nie je zrejme úplne v súlade s tým, čo ste vo svojom príspevku hovorili vy. A myslím si, že kým Matica slovenská je dotovaná zo štátneho rozpočtu, mala by takisto plniť úlohy, ktoré vyplývajú z predstavy aktuálnej exekutívy, čo sa týka bojovania proti extrémizmu, proti prejavom rasizmu, xenofóbie, potláčania ľudských práv, a teda takáto inštitúcia, ak tieto predstavy nenapĺňa, tak buď by s tým mala začať a nejakým spôsobom sa zmeniť, alebo by mala prestať byť financovaná s podpory štátu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že teraz sme videli opäť jednu novú historickú chvíľu v parlamente a to je, keď sa chvíľku fašista snaží vecne argumentovať. A jaké je to zlé. Lebo akonáhle neexistuje žiadna iskra, niečo pre fanúšikov, niečo do videjka, tak je to len klišé, fakty nesedia, čísla nesedia a neexistuje žiadny reálny náznak nejakého riešenia. Znovu sa demaskuje to, čo v podstate hovoríme od začiatku, že buď máme príhovory, ktoré sú plné ideológie, šírenia nenávisti a popierania ľudských práv ľudí, alebo potom máme príhovory ako tieto, ktoré sú plné klišé, v zásade nič nehovoria, sú nepresné, v čase hospodárskeho rastu hovoria o kríze, číslami žonglujú odvrchu dole, žiadne z nich nie je presné a neprinášajú nič, čo by bolo reálnym riešením. Tam, kde sa majú dotovať menšinové kultúry, sa zase vyťahuje rasová otázka. Tam, kde ide v prvom rade o Maďarov, Rusínov a iné národnostné menšiny, sa nutne musia vyťahovať či už Cigáni, alebo Rómovia. No načo je to dobré? Znovu iba na prihrievanie si svojej vlastnej polievočky.

Ďakujem pekne. Samozrejme, cítim potrebu sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. Vnímam ho pozitívne, ďakujem aj za to. Avšak s čím, a zhodnem sa asi s pani ministerkou alebo s predkladateľkou na tom, že toto je oblasť, ktorú je treba riešiť novou úpravou alebo pozmenenou úpravou.
Avšak, samozrejme, ako opozičný poslanec musím mať aj kritický pohľad na to, čo sa navrhuje. A súčasťou toho je najmä to, čo ako je všeobecne známe o mne, zastávam v tom ohľade, že si myslím, že akýkoľvek návrh, ktorý v podstate prehlbuje taký, by som povedal, incest, ktorý v súdnictve funguje, to znamená, tá moc plodí pre samú seba ďalšiu moc a že sa obmedzuje vplyv zvonka na tú súdnu moc, tak to si myslím, že je treba modifikovať.
Ja akceptujem, že sú v tomto návrhu významné prvky toho, aby toto takto nebolo, ale zase na druhej strane vidím tam aj prvky toho, že sa tá súdna moc zase zacykluje, že nie je jasné, že či do tých orgánov, tak ako sa to teraz navrhuje, či už napríklad do disciplinárnych senátov, alebo do hodnotiacich komisií, že prečo by tam zajtra alebo pozajtra, alebo neskôr, prečo by tam nemohol byť pán Harabin napríklad alebo tá jeho skvadra na Najvyššom súde. Jednoducho nič tu v tomto zákone nebráni tomu, aby to zobralo takýto vývoj. A to je niečo, čo nám extrémne vadí.
Čo nám extrémne vadí, je to, že, bohužiaľ, ako súčasná legislatíva, tak ani tento návrh neberie v úvahu skutočnosť, aká je politická DNA starých sudcov. A to je realita. Pani ministerka sa tu opakovane vyjadrila, že, bohužiaľ, my už sa týmto aspektom nášho súdnictva v tomto štádiu nemáme možnosť zaoberať. To ale nie je pravda. My máme možnosť do zákonov vkladať ustanovenia, ktoré, aj sme to už urobili v minulosti, ktoré budú stanovovať minimálne kritériá na to, čo sudca v nejakom inom ako bežnom sudcovskom postavení aspoň, čo od neho môžme požadovať. Toto tu úplne absentuje. To znamená, že my staviame na roveň niekoho, kto má proti sebe vedených 5 alebo 7 disciplinárnych konaní, z ktorých sa dostal len prostredníctvom všelijakých kľučiek a kamarátšaftov s tými, čo sú jemu podobní, a s takými sudcami, ktorí robia všetko pre to, aby zachraňovali česť súdneho stavu, a to si myslím, že je nesprávne.
Napríklad si myslíme, že ak nejaký sudca prijme funkciu alebo kandiduje na funkciu, ktorá je niečo viac ako bežný sudca, tak by sme mali ho podrobiť nejakému väčšiemu prieskumu, ako je možný dosiaľ. Všetci vieme, že na základe rozhodnutia Ústavného súdu súčastných sudcov nie je možné, nie je možné podrobovať bezpečnostnej previerke napríklad, ale neviem, prečo by to nemohlo platiť pre tých sudcov, ktorí sa uchádzajú o to, aby mali špeciálnu funkciu v rámci súdnictva.
Takže zopakujem znova, myslíme si, že toto je naozaj návrh správnym smerom, ale môže mať aj negatívne dôsledky, ak niektoré veci tam nebudú dotiahnuté. A my tento návrh budeme podporovať za predpokladu, že sa nám podarí niektoré dôležité zmeny v ňom dosiahnuť. K tomu, teda k tým jednotlivostiam sa, predpokladám, ešte budeme mať možnosť vrátiť.
Ďakujem pekne.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, zákon o sťažnostiach je dôležitou právnou úpravou, ktorá má slúžiť k ochrane práv a právom chránených záujmov fyzických osôb aj právnických osôb. Na to, aby to tak naozaj bolo, tak by mal byť vyvážený, mal by poskytovať dostatočný priestor pre občanov, aby svoje práva uplatňovali. A, samozrejme, mal by byť nastavený aj tak, aby orgánom verejnej správy, ktorých sa týka, umožňoval normálne fungovať a nespôsoboval im zbytočné technické problémy, pretože potom by tú ochranu práv a právom chránených záujmov občanov nemohli dostatočne efektívne vykonávať.
Predložený návrh zákona rieši predovšetkým ten druhý aspekt, teda vychádza najmä zo skúseností orgánov verejnej správy a z vecí, ktoré sa im zdajú ako problematické. Spolu s viacerými ďalšími ľuďmi a organizáciami som využil možnosť zapojiť sa do pripomienkovania tohto návrhu zákona v rámci medzirezortného pripomienkového konania a uplatnili sme si hromadnú pripomienku verejnosti, ktorá mala viacero bodov. O niektorých som hovoril v prvom čítaní. Viaceré z našich pripomienok boli akceptované a v dôsledku toho nepríde z toho pohľadu občianskeho, nie pohľadu úradníckeho, k zhoršeniu situácie alebo niektoré parciálne veci sa dokonca vylepšia.
Napriek tomu aj po rozporovom konaní ostali niektoré rozpory medzi hromadnou pripomienkou, a teda verejnosťou, ktorá žiadala upraviť návrh zákona, a postojom Úradu vlády, ktorý návrh novely pripravoval a ktorý, to chcem oceniť, opäť že pristúpil k našim pripomienkam korektne, dôkladne sa nimi zaoberal, vyhradil si dostatočný čas na to, aby ich s nami prebral a dôkladne rozdiskutoval a v mnohých alebo vo viacerých veciach sme našli až priamo na rozporovom konaní kompromisné riešenie, ktoré vyhovovalo obom stranám.
Chcel by som vo svojom vystúpení povedať niečo k trom bodom, kde rozpor pretrval, kde z pohľadu občianskej verejnosti vidím naďalej problém, kde by som chcel predložiť aj doplňujúci návrh k návrhu novely.
Prvá sa týka alebo prvý bod doplňujúci sa týka skrátenia lehoty na vybavenie sťažnosti zo 60 pracovných dní na 30 pracovných dní. Z pohľadu úradov chápem, že by to vnímali ako problematické a argumentovali, že by nestíhali. Ale keď sa na to pozrieme z pohľadu občana, tak 60 pracovných dní je zhruba tri kalendárne mesiace, a pritom úrad má možnosť predĺžiť si lehotu na vybavenie sťažnosti o ďalších 30 pracovných dní, čiže dokopy môže byť lehota na vybavenie sťažnosti až povedzme že štyri a pol mesiaca.
Ak má zákon o sťažnostiach a inštitút sťažnosti slúžiť k efektívnej ochrane práv a právom chránených záujmov občanov, tak lehota štyri a pol mesiaca je neprimerane dlhá. A ak máte nejaký reálny problém, ktorý chcete vyriešiť, tak ak úrad, ktorý s tým niečo môže urobiť, má štyri a pol mesiaca na to, aby s tým niečo robil, tak si myslím, že to nie je dostatočne efektívny nástroj.
Pripomínam, že v minulosti v predchádzajúcich verziách zákona o sťažnostiach bola stanovená lehota 30 kalendárnych dní, dokonca ani nie pracovných dní. A tá lehota sa predĺžila a predĺžila sa až na 60 pracovných dní. Navrhujeme úpravu, teda návrat nie k 30 kalendárnym, ale k 30 pracovným dňom s tým, že je tam možnosť predĺženia tejto lehoty, a myslíme si, že je to dostatočná lehota pre úrady, aby v tejto lehote vybavili sťažnosť.
Druhý bod, kde pretrváva rozpor a kde navrhujeme pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom úpravu vládnej novely, je, či sa lehota na vybavenie sťažnosti má prerušiť počas poskytovania súčinnosti iného orgánu verejnej správy. Pokiaľ samotný orgán verejnej správy nie je schopný sám vybaviť sťažnosť a potrebuje súčinnosť niekoho iného a či už je to teda súčinnosť iného orgánu verejnej správy, alebo inej fyzickej a právnickej osoby, tak je možnosť aj podľa súčasnej úpravy prerušiť plynutie lehoty a tým natiahnuť tú dobu, za ktorú sa vybaví sťažnosť.
My sme v hromadnej pripomienke žiadali, aby sa lehota neprerušovala, keďže je stanovené, dokedy orgán verejnej správy má poskytnúť súčinnosť a rovnako sa to má stanoviť aj pre inú právnickú alebo fyzickú osobu, a teda sťažovateľ by nemal byť postihnutý tým, že sa mu bude predlžovať lehota na vybavenie sťažnosti z dôvodu, že niekto tretí poskytuje súčinnosť orgánu verejnej správy. Na rozporovom konaní sme ustúpili od tej požiadavky vo vzťahu k tretím osobám, ale pokiaľ sa to deje v rámci verejnej správy, pokiaľ jeden orgán verejnej správy poskytuje súčinnosť druhému orgánu verejnej správy, tak občanovi by to v zásade malo byť jedno, lebo je to vnútri verejnej správy a občan by nemal doplácať na to, ak jeden orgán verejnej správy nedokáže dostatočne rýchlo poskytnúť súčinnosť potrebnú na vybavenie sťažnosti inému orgánu verejnej správy. Preto teda navrhujeme, aby lehota nebola prerušená a naďalej plynula v prípade poskytovania súčinnosti iným orgánom verejnej správy, nie treťou osobou mimo orgánov verejnej správy.
Tretí bod pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa týka skutočnosti, že doteraz zákon stanovuje, že sťažnosťou sa zisťuje aj súlad alebo rozpor stavu veci so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s vnútornými predpismi, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky. Vláda navrhuje toto ustanovenie zo zákona vypustiť a prešetrovaním sťažnosti zisťovať iba súlad alebo rozpor stavu veci so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tam je spor o to, že či aj vnútorné právne predpisy môžu mať dopad alebo ich dodržiavanie na uplatňovanie práv, napríklad procesných práv občanov, ktorí konajú alebo vstupujú do nejakých vzťahov s verejnou správou. Úrad vlády argumentoval, že nie, že z vnútorných predpisov nemôžu vznikať žiadne práva a oprávnenia fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré nie sú súčasťou tých orgánov. My sa však domnievame, že orgány verejnej správy sú povinné postupovať nielen v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj v súlade s vnútornými predpismi a občan má právo očakávať, že orgány verejnej správy budú konať aj v súlade s vnútornými právnymi predpismi, má právo spoliehať sa na to. A ak sa tak nedeje, ak orgány verejnej správy nekonajú v súlade s vnútornými predpismi, ktoré upravujú ich fungovanie, tak je to skutočnosť, ktorá má dopad aj na uplatňovanie práv a právom chránených záujmov občanov.
Ako príklad by som povedal legislatívne pravidlá vlády, ktoré zaväzujú iba vládu, ministerstvá a orgány verejnej správy, napriek tomu je v nich podrobnejšie ako v zákone upravený postup pri, napríklad pri pripomienkovaní návrhov zákonov, do ktorého sa môže zapojiť aj verejnosť. Podľa doterajšieho právneho stavu, ak povedzme ministerstvo, ktoré dá návrh zákona do pripomienkového konania, poruší nejaké pravidlá stanovené legislatívnymi pravidlami vlády, tak v zásade sa možno na to sťažovať aj využitím inštitútu sťažnosti. Ak schválime túto novelu tak, ako je navrhnutá, tak to už možné nebude. Bude sa možné sťažovať iba v prípade, že by napríklad bol pritom porušený zákon o tvorbe právnych predpisov.
Sme teda presvedčení, že je dôležité, aby orgány verejnej správy dodržiavali aj vnútorné predpisy, a že je legitímne, ak občania očakávajú, že tak orgány verejnej správy budú postupovať a v prípade, že nepostupujú, aby mali možnosť sa na to sťažovať aj podľa zákona o sťažnostiach.
A rovnako je dôležité, aby sa zachovalo tým, že sa zachovalo to ustanovenie, že sa zisťujú aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky, aby to nebolo ponechané úplne na voľno, pretože sťažovateľ má podľa nášho názoru právo sa dozvedieť nielen to, či bola jeho sťažnosť opodstatnená, a teda či sa v činnosti orgánu verejnej správy vyskytli nejaké nedostatky alebo nesúlad so zákonom či inými predpismi, ale aj to, aké boli príčiny a následky týchto nedostatkov. Lebo bez zistenia týchto skutočností sa oslabuje aj samotný zmysel podávania sťažnosti ako nástroja na efektívnu nápravu nedostatkov v činnosti orgánov verejnej správy.
Navrhujem, aby sa o bodoch týchto pozmeňujúcich návrhov hlasovalo samostatne, teda o každom zvlášť, pričom teda upozorňujem, že tie prvé dva body, ktoré sa týkajú lehoty na vybavenie sťažnosti a ktoré sa týkajú prerušenia plynutia lehoty, sú zmenou oproti súčasnej právnej úprave a návratom k právnej úprave, ktorá bola v minulosti a ktorá už bola dávnejšie zmenená. Tretí bod zachováva alebo navrhuje zachovať súčasný právny stav a nerobiť tú zmenu, s ktorou prichádza vláda a ktorá podľa nášho názoru nie je odôvodnená.
A teraz by som teda prečítal, upozorňujem, že začínam čítať znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (tlač 361).
1. V čl. I sa za doterajší bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie: 11. V § 13 ods. 1 sa číslovka "60" nahrádza číslovkou "30". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 19 sa slová "odsekov 2 a 3" nahrádzajú slovami "odseku 3".
3. V čl. I bode 20 sa v § 18 ods. 1 na konci dopĺňajú slová "a s vnútornými predpismi, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky".
Odôvodnenie som predniesol predtým.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Len v krátkosti k tomuto návrhu zákona. Pred tým, ako som išla do parlamentu, som pracovala niekoľko rokov ako manažérka pre životné prostredie. Spolupracovala som s organizáciami, na ktoré sa vzťahovalo integrované povolenie, takže mám bohatú skúsenosť s týmto zákonom a taktiež s rôznymi inšpektorátmi na Slovensku, pretože prevádzky, s ktorými som spolupracovala, boli po celom Slovensku.
Áno, uznávam, zákon treba učesať a upraviť a pravdepodobne tiež aj do druhého čítania ešte prídeme s nejakým pozmeňovákom. Napríklad s tým, čo sa udialo koncom minulého roka, aby sa nemohli takéto situácie a pokusy na ľuďoch realizovať pod rúškom nejakých prevádzkových pokusov. To, čo sa stalo na prevádzke, na ktorú sa vzťahuje integrované povolenie, ktorá je vlastne aj zaradená medzi nebezpečné prevádzky, elektráreň Nováky, že bol spustený vyradený blok elektrárne Nováky, blok B3, ktorý nielenže bol odstavený z titulu, že nespĺňal emisie, ale ktorý aj prevádzkovateľ deklaroval Slovenskej inšpekcii životného prostredia, že naozaj kotly B3 a B4 v elektrárni Nováky boli odstavené, kde v dokumente, ktorý bol doložený štátnemu orgánu, bolo čestné vyhlásenie konateľov Slovenských elektrární, že kotly boli vyradené z prevádzky, to znamená, viac-menej aj mali byť vyradené zrejme aj účtovne, a takýto kotol niekto si dovolil spustiť do prevádzky a hovoriť o ňom, že je to jestvujúce zariadenie pod rúškom robenia nejakého prevádzkového pokusu tým, že sa, našli v podstate formulačnú nejakú nejasnosť, resp. škáročku v zákone, pričom smernica Európskej únie aj hovorí o tom, že práve integrované povolenie, táto smernica sa na takéto niečo nevzťahuje, ale vzťahujú sa na to iné zákony. Čiže táto škulinka v zákone, resp. ani nie že škulinka, nerešpektovanie iných zákonov, mysliac si, že keď prevádzka podlieha pod integrované povolenie, že už iné zákony sa na tú prevádzku alebo na činnosť nevzťahujú, je mylná. A zrejme by to malo byť upravené v zákone alebo pokúsime sa možno naformulovať do zákona takúto doplňujúcu vetu, že to neznamená, že nevzťahujú sa na ňu iné zákony Slovenskej republiky. Bol to precedens, ktorý tiež treba riešiť.
Problémy, ktoré ale ja som, vnímam v zmysle aplikácie tohto zákona do praxe, je samotná Slovenská inšpekcia životného prostredia. Absolútna nejednotnosť týchto úradov jednotlivých. Každý úrad má iné požiadavky, každý úrad inak rozhoduje, každý úrad inak vyhodnocuje podmienky integrovaného povolenia. A tu naozaj asi by bolo dobré aspoň pri prevádzkach, ktoré sú obdobné, že ak ide napríklad o prevádzky nejakého charakteru chovateľského, lebo to bola oblasť v poľnohospodárstve, kde som pracovala a kde sa práve teraz prijímajú dokumenty tzv. BAT technológie. Európska komisia schválila ich zoznam, ktoré sa postupne majú aplikovať do praxe a následne teda budú k tomuto vykonávacie predpisy, aby sa zjednotili aj požiadavky, aj spôsob vydávania povolenia a ten proces samotný. Bolo by to asi o niečo príhodnejšie, lebo s tým súvisia následne aj pokuty, s tým súvisia následne kontroly environmentálne, ktoré sa vykonávajú, a nemali by byť asi cieľom, aspoň verím, že nie je cieľom, aj ste to tak povedali pri uvádzaní tých plastových tašiek v záverečnom slove, že nie o to, aby sme pokutovali, ale aby životné prostredie bolo lepšie. A to isté si myslím aj pri tomto zákone, že tie environmentálne kontroly, samozrejme, musia byť splnené, zamerané na kontrolu plnenia podmienok, ale mali by mať aj možnosť istej nápravy, aby sa tie podniky posúvali dopredu. Pretože mnohé podniky sú práve podniky, ktoré boli transformované zo starých, zaostalých nejakých fariem, kde nedá sa len takto jedným lusknutím prsta mať všetko naozaj tip-top, ale tá snaha, ten cieľ by mal byť spoločný.
Takže len toľkoto k tomu som to považovala, využijúc tento priestor na to, aby možno aj tejto oblasti ste sa trošku venovali. Ak by bol záujem o moje skúsenosti, rada vám ich odovzdám.
Ďakujem.