Videokanál klubu

Príjemný dobrý deň, dámy a páni. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi veľmi stručne zaujať stanovisko nášho klubu k tomuto návrhu zákona.
Mali sme pomerne zaujímavú diskusiu, pretože na jednej strane, áno, chápeme, že sa jedná o pomerne technicky jednoduchú legislatívnu zmenu a do istej miery môže priniesť aj šetrenie verejných prostriedkov tým, že by sme teda nezrealizovali voľby bezprostredne po tom, ako by sa napríklad niektorý starosta alebo primátor stal predsedom vyššieho územného celku. No a práve tu sme zase zašípili aj pomerne veľký problém. My sme si technicky túto legislatívu nazvali ako Lex Raši, čo v praxi môže znamenať, že ak sa napríklad pán primátor Raši stane predsedom vyššieho územného celku Košického, tak potom by tu niekto rok vládol v Košiciach miesto neho. Podobná situácia môže nastať aj v Banskej Bystrici, prípadne v niektorých ďalších krajoch, kde sa tiež hovorilo o niektorých starostoch alebo primátoroch ako kandidátoch na županov vyšších územných celkov.
Práve z tohto dôvodu máme tak trošku problém s touto legislatívou jednak preto, že si nemyslíme, že by bolo správne nechať mestá a obce istým spôsobom napospas svojmu osudu len preto, lebo sa ich starosta alebo primátor rozhodol vykonávať inú verejnú funkciu a zároveň máme s tým problém aj preto, lebo nie je jasné, čo by to znamenalo napospas svojmu osudu. Napríklad ja osobne mám veľký problém s tým, že ak by sa primátor mesta Banská Bystrica stal županom, tak čo by sa dialo s naším mesto, keďže som aj poslancom mestského zastupiteľstva. Neviem si dosť dobre predstaviť, že by naše mesto viedli dvaja súčasne pomerení viceprimátori. To hovorím celkom otvorene a úprimne.
Preto si myslím, že tie doplňujúce voľby majú zmysel a skutočne na takýchto veciach v tejto krajine nemôžme šetriť, pretože ak by sme tu nechali moc v rukách ľudí, ktorí napríklad vo voľbách do miestnej samosprávy mali výrazne menej hlasov, ako niektorí ich ďalší kolegovia poslanci, ale v skutočnosti by zrazu prebrali exekutívne funkcie, tak by to rozhodne nebolo fér ani voči občanom daného mesta alebo danej obce.
Preto si myslíme, že tento návrh zákona napriek dobrému úmyslu, ktorý som aj na našom klube pochválil, nie je vhodný a nie je správny. Nakoniec vo veľkej miere to súvisí aj s tým, že v roku 2022 budeme mať voľby do komunálu aj do regionálnych zastupiteľstiev spoločne a tento problém sa v podstate vyrieši takýmto spôsobom prirodzene.
Z tohto dôvodu v tejto chvíli náš klub nemôže uvedenú novelu zákona podporiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som sa opýtať ctených kolegov a kolegýň, či by súhlasili, že aktuálny návrh, bod 54, tlač 453, čo je môj návrh na zmeny a doplnky zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov by sme mohli presunúť na ďalšiu schôdzu.

Ďakujem pekne. Ja by som tiež sa prihovoril za to, aby sa tento návrh stiahol, pretože si myslím, že ani zďaleka nezachytáva celú škálu obcí, ktorých sa týka alebo by sa týkal. Myslím si, že je obrovský rozdiel medzi nejakou malou obcou na Záhorí a povedzme Bratislavou, čo teda môžem potvrdiť, že je tak. Jednoducho zakazovať to, čo dnes v podstate funguje, je nesprávne.
V tejto súvislosti k tomu, čo povedala kolegyňa Anka Zemanová, ešte by som pridal takú zaujímavosť, že podľa tejto právnej úpravy dokonca vlastník psa, ktorý si ho venčí na svojom vlastnom pozemku, ktorý je prístupný verejnosti, aj ten je porušovateľom tohto zákona. Čiže takéto predlohy my si tu, takéto návrhy my si tu dávame v tejto rade, preto sa opäť prikláňam k tomu, aby sme teda dosiahli to, že pán predkladateľ toto, tento návrh stiahne.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, len v krátkosti by som sa chcela, pán poslanec Antal, vyjadriť k návrhu vášho zákona, veľa bolo povedané a nechcem sa opakovať. Chcela by som sa ale pozastaviť v tom novom pojme, ktorý zavádzate v zákone pre účely tohto zákona, kde nahrádzate slovo, že verejné, teda spojenie verejné priestranstvo je priestor prístupný verejnos..., je pries..., priestor prístupný verejnosti je priestor, je miesto v zastavanom území obce, ktoré je prístupné každému bez toho, aby musel prekonávať prekážky zabraňujúce vstupu.
Ja sa chcem len venovať tejto vete, že či naozaj ju máte dobre rozanalyzovanú, pretože v aplikačnej praxi to môže priniesť veľké problémy a narušenie aj súkromného vlastníctva. Predstavte si situáciu, že máte rodinný dom, máte predzáhradku alebo nemáte vôbec urobené oplotenie rodinného domu. Svojím spôsobom je to priestor vizuálne verejne prístupný a nejaký psičkár, ktorý pôjde venčiť svojho psíka hoc aj na vôdzke, nie je tam žiadna prekážka, čo by mu malo brániť vstúpiť na nejaký trávnik v predzáhradke a tam psík sa vyvenčí. Čiže toto je určite veľkým problémom, tento váš nový výklad, že čo je verejné priestranstvo.
Taktiež by som sa chcela trošku povenovať kontrole. Dnes tak, ako je to nastavené, obce vydajú všeobecne záväzné nariadenie, tak uplatňovanie, dodržiavanie tohto všeobecne záväzného nariadenia má v prvom rade kontrolovať obecná polícia. Ak to dáte do zákona, tak v podstate mala by to kontrolovať štátna polícia a obecná polícia môže, ale vlastne dávate takýmto spôsobom úlohu štátnej polícii, aby dodržiavala zákon, ktorým teda nebude jednoduché tieto vaše nové regulovanie správania sa psičkárov pri venčení svojich psíčkov kontrolovať.
Ja vítam ale, že otvárate túto tému. Téma psov je, zdá sa, v parlamente veľmi dôležitá, zaujíma poslancov, aj hlavne ľudí ako verejnosť, ale odporúčala by som, keby sme k tomuto viacej debatovali, odborne debatovali, popýtali sa aj chovateľov aj obyčajných psičkárov, ako vnímajú súčasný stav. Ja si myslím, že je tá situácia dnes už oveľa lepšia, ako bola ďaleko v minulosti a také situácie, konflikty na uliciach sa stávajú čoraz menej, môžu sa stať. Môžu sa stať, aj keď sú na vôdzke dvaja psy, že na seba nejakým spôsobom zaútočia.
A odporúčala by som, keby sme naozaj možno aj v konferenčnej sále zorganizovali takúto diskusiu a našli nejaké spoločné riešenie, ale nevidím to vhodné dávať takto do zákona, lebo tá aplikačná prax naozaj môže priniesť oveľa viac problémov, ako je to dnes a tiež by som bola rada, keby ste návrh zákona stiahli a poďme o tom debatovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja chcem podporiť, pán kolega, to, čo hovoríte, a síce nejaké negatívne alebo zamietavé stanovisko k takémuto ďalšiemu predpisu alebo k takejto ďalšej regulácii, ja si myslím, že tak ako je ten návrh v tomto momente navrhnutý, tak vo väčšine miest sa psy stanú nevenčiteľnými. Skutočne kladiete týmto obrovské polená pod nohy všetkým ľuďom, ktorí venčia svojich psov a toto si myslím, že naozaj, ak to prejde, spôsobí jeden veľký problém. A čoho sa ale ja desím najviac, že mám pocit, že v tejto sále, kto ešte niečo nezareguloval v tejto krajine, tak má pocit, že tak musí veľmi rýchlo urobiť, lebo inak asi nebude dobrým poslancom. Ja si ale myslím, že my tu nie sme na to, aby sme celý svet regulovali. Ja si myslím, že sme tu na to, aby sme zlepšovali a uľahčovali ľuďom tam vonku život. A ja sa pýtam, komu tento návrh zákona uľahčí život? Ďakujem pekne.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rozumiem tej motivácii, s ktorou prišli predkladatelia, alebo teda prečo prišli predkladatelia s takýmto návrhom, len mal by som skôr otázky, že či to riešenie, s ktorým prichádzate, je správnym riešením problému, ktorý chcete riešiť. V súčasnosti je právna úprava, ako ste povedali vo svojom úvodnom vstupe, taká, že zákon nestanovuje apriorne, že je voľný pohyb psa zakázaný, ale umožňuje obciam, aby prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia zakázali na časti územia voľný pohyb psa a mnohé mestá, neviem, nakoľko obce, obce využívajú možnosť prijatia takéhoto všeobecne záväzného nariadenia, to robia spôsobom, ktorý je zdanlivo opačný, že povedia, že na území obce, celom, je zakázaný voľný pohyb a vymedzia nejaké miesta, výbehy alebo nejaké priestory, kde je voľný pohyb psa povolený.
Potiaľto je to v poriadku a myslím si, že problém vzniká až tou prokuratúrou, ktorá, ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, niekedy spochybňuje a napáda takéto, takéto riešenie, takéto všeobecne záväzné nariadenia. Ja si myslím, že toto je iba nejaká prehnaná horlivosť prokuratúry, že to nevyplýva priamo, priamo zo zákona a nie sú takéto všeobecne záväzné nariadenia protizákonné, pretože keď obec môže vymedziť miesto, kde je na území obce voľný pohyb psa zakázaný, tak môže vymedziť, že tým miestom je územie celej obce s výnimkou nejakých, nejakých priestorov. Tu ja mám kritický názor niekedy na to, čo prokuratúra je schopná napadnúť a úplne, úplne normálny výklad zákona by, by napríklad z takejto veci problém nerobil. Toto je vyrábanie umelého problému zo situácie, ktorá problematická sama o sebe nie je.
No. A vy teda navrhujete to otočiť, povedať, že voľný pohyb psa je zakázaný a zo zákona je zakázaný na území, území obcí a obce budú mať nie možnosť, ale povinnosť prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým vymedzia tie časti obce, kde je voľný pohyb psa povolený. No. Tie problémy, ktoré tam vidím, je, sú, že jednak v tejto chvíli určite nie všetky obce majú takéto všeobecne záväzné nariadenie a neriešia to, nemajú, nemajú potrebu to riešiť. Potrebu riešiť to zrejme majú mestá a možno nejaké väčšie obce. My týmto dáme obciam, ktoré vôbec tento problém, nijako sa ich nedotýka, majú, majú možno pár psov, ktoré si, ktoré si ľudia chovajú na svojich dvoroch, nechodia s nimi von, my im stanovíme zo zákona povinnosť, že musia prijať všeobecne záväzné nariadenie. Tak ak budeme riešiť v druhom zákone, tak skôr by som uvažoval nad tým, že aby to nebola povinnosť, lebo tým skomplikujeme život niekomu, koho sa tento problém nedotýka. Chápem, že v Bratislave, Košiciach a určite aj v iných mestách tento problém nejako treba ošetriť, ale sú obce, ktoré s tým nemajú žiadny problém a nemali by sme im podľa môjho názoru stanovovať povinnosť, aby prijímali nejaké všeobecne záväzné nariadenie na niečo, čo nie je z ich hľadiska potrebné a dôležité.
A tá druhá, druhá otázka sa týka práve vymedzenia tých verejných priestranstiev a priestranstiev verejne, verejne prístupných, či teda nerozširujeme tú definíciu, definíciu verejného priestoru aj na priestory, ktoré môžu byť povedzme že súkromné, ale môže to mať, môže tam mať prístup verejnosť, teda či tá úprava nebude príliš široká a reštriktívna.
A tretia, posledná otázka sa týka toho, či by to skôr nebolo lepšie naformulovať tak, že sa zverí obci právomoc, že upravme zákon iba tak, že sa obci zverí právomoc, aby vymedzila na území obce územie, na ktorom je voľný pohyb psa buď povolený alebo zakázaný, čím by sme vyriešili ten problém s protestami prokurátora a nechali by sme na obci, či to bude robiť tak, ako doteraz, ale už potom prokuratúra nebude môcť namietať, alebo to bude robiť tak, ako to doteraz hovoril zákon a ako to, ako to málokto robil. Lebo tým môže vzniknúť, vzniknúť aj praktický problém, že mnohé mestá majú upravené, upravené všeobecne záväzným nariadením voľný pohyb psa takým spôsobom, ako to zodpovedá tomu, čo teraz navrhujete. Ale to všeobecne záväzné nariadenie bolo prijaté podľa predchádzajúcej úpravy a aj sa to, aj sa tie nariadenia volajú, že všeobecne záväzné nariadenie, kde je voľný pohyb psa zakázaný a teda v zmysle vašej úpravy by to malo byť všeobecne záväzné nariadenie, kde je voľný pohyb psa povolený.
Čiže aj tie všeobecne záväzné nariadenia, ktoré už dnes existujú, prinajmenšom formálne by bolo treba upraviť a teda zmeniť tam, zmeniť tam názov a možno nejaké, nejaké drobné formulácie a hoci, hoci sú to všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú úplne v súlade s tým, čo vy chcete, tak z úplne formálnych dôvodov zase sa budú meniť. Tak v tom vidím taký nejaký praktický problém a skôr by som sa snažil hľadať nejakú cestu, ako to ošetriť, aby sme sa týmto praktickým problémom, ktoré som spomínal, nejakým spôsobom vyhli.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem pani kolegyni Pfundtner za reakciu. Škoda, že to nemohla dohovoriť. Myslím si, že nie je pravda to, čo hovorila, že všetci zamestnávatelia, všetky obchodné reťazce, pokiaľ viem, tak Tesco sa vyjadrilo negatívne, ale áno, väčšina, väčšina zamestnávateľov to podporila alebo nemala námietky. Len ja neviem, či som bol nezrozumiteľný, ale ja som práve hovoril o tom, že môže sa stať, že na to viacej doplatia práve tí zamestnanci, lebo zamestnancom sa príjem za dni, keď nebudú pracovať, škrtne, možno sa im trochu, nie veľmi výrazne zvýši, ak budú mať lepšie výkony, výkony v tie zvyšné dni, ale nebude to plnohodnotná náhrada, náhrada tých sviatkov, kdežto teda podnikatelia, klesne im obrat, nepochybne im klesne obrat, ale výraznejšie, domnievam sa, že výraznejšie, ako tí zamestnanci si to kompenzujú príjmom zo zvýšeného predaja v iné dni. Čiže ja som nehovoril o tom, že zamestnávatelia sa sťažujú. Ja som hovoril o tom, že práve vám sa môže stať, že s vaším návrhom poškodíte viacej zamestnancov ako zamestnávateľov.
A k tej detskej práci pána Blahu, no je dobré zakazovať zlé veci a detská práca je zlá vec, ale teda práca, zarábanie, nakupovanie nie sú zlé veci, ktoré by sa mali zakazovať a teda pozitívne vnímam, že sa SMER takto zaujíma o deti a prajem pekný, čistý deň.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, mnohé z toho, čo som chcel povedať, už povedali moji predrečníci z poslaneckého klubu SaS. Evidentne sa zrejme teda stretávame s úplne inými ľuďmi, lebo osem z desiatich, ak vyjadrilo spokojnosť, ja síce som sa nejako dramaticky nerozprával o tejto téme, ale keď som sa s niekým rozprával, tak vyjadroval nespokojnosť a prípadne si klopal na čelo, že čo to v tom parlamente ideme vôbec urobiť. A tie motivácie sú rôzne. Mne sa najviac pozdáva tá, s ktorou prichádza kolega pán poslanec Blaha, ktorý to vníma ako útok na symboly kapitalizmu a boj proti vykorisťovaniu. Ja viem, že nie všetci predkladatelia a všetci poslanci, ktorí hlasovali za tento zákon, to vnímajú až v tejto rovine, ale niečo také v pozadí je.
A myslím si, že nemuseli by sme používať až také silné slová. Neviem, kto z kritikov hovoril, že je to krok k totalite alebo k zrušeniu, zrušeniu slobody. Takto určite nestojí vec a ani Rakúsko nie je totalitná krajina, pochopiteľne, len preto, že sú tam v nedeľu obchody zavreté.
Na druhej strane, v jednom vystúpení alebo v jednej faktickej poznámke kritizovať takéto prehnané reakcie, ktoré obviňujú tento zákon a jeho predkladateľov, že nám tu div nie zrušia demokraciu a zároveň potom zacitovať výrok pána Sirotu, že prijatím tohto zákona sa Slovensko posunie medzi civilizované krajiny, no tak to je zase tiež trochu pomýlené. Slovensko nie je necivilizovaná krajina v dôsledku toho, že sa cez sviatky a v nedeľu môže predávať v obchodoch s výnimkou tých pár sviatkov, ktoré už dnes nie je možné.
Ale tá argumentácia, že je to obmedzenie slobody, platí. Nie každé obmedzenie slobody znamená automaticky totalitu, koniec demokracie, ale je to obmedzenie slobody. Je to obmedzenie slobody predovšetkým pre spotrebiteľov, čo je najväčšia skupina, ktorej sa tento zákon týka, lebo ich obmedzujeme v tom, čo môžu robiť v niektorých dňoch. Najprv to bolo pár sviatkov, teraz to budú všetky sviatky a skôr či neskôr bude tlak na to, aby to boli aj všetky nedele. Obmedzujeme zamestnancov v tom, že im bránime alebo znížime im príjmy, evidentne im znížime príjmy a obmedzíme aj podnikateľov tým, že ak klesne objem predaja, tak klesnú aj príjmy podnikateľov. Čiže všetky skupiny, ktorých sa to týka, budú poškodené a ja by som si položil otázku, na ktorú nepoznám odpoveď, ale v súvislosti s touto debatou mi napadla, že či tento zákon, ktorý akože má chrániť zamestnancov, v konečnom dôsledku tých zamestnancov nepoškodí viac, ako podnikateľov. Pretože keď obmedzíme predaj v niektorých dňoch, tak evidentne príde k nejakému poklesu, ale keď nepredpokladáme, že k poklesu predaja, teda k poklesu ziskov podnikateľov, ale keď nepredpokladáme, že ľudia si kupujú iba zbytočnosti, tak tie veci, ktoré potrebujú, si kúpia. Kúpia si ich v iné dni, môže im to skomplikovať ich program, ale kúpia si. Čiže aj keď klesne príjem podnikateľov z predaja, tak čiastočne sa im to kompenzuje zvýšeným príjmom v iné dni, povedzme v dni, ktoré predchádzajú sviatkom.
Ale ako sa to kompenzuje tým zamestnancom? Kto to kompenzuje tým zamestnancom? Pretože tí budú robiť menej, možno teda viacej sa narobia v tie dni, ktoré robia a možno za to dostanú nejaký motivačný príplatok, keď to bude, že super, ale príjem za ten deň nedostanú. Takže sa len chcem spýtať, že či aj na toto mysleli predkladatelia návrhu zákona, či svojím návrhom, ktorým chceli urobiť dobre zamestnancom, nebudú zamestnanci nakoniec tí, ktorí budú najviac poškodení z tých troch skupín, ktorých sa zákon týka, ktoré všetky tri ten zákon poškodzuje.
Ďakujem.

A dobre, ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj obom poslancom za faktické pripomienky. Pokiaľ ide o tú súťaž, no práveže ako liberáli nechávame súťažiť podniky a podnikateľov bez ohľadu na veľkosť, pokiaľ tie veľké neobmedzujú súťaž, nezneužívajú dominantné postavenie, na to je Protimonopolný úrad, tak to má strážiť. Ja od neho nepočujem veľké signály o tom, že by dochádzalo k zneužívaniu hospodárskej súťaže.
Áno, môžete hovoriť, že my sme málo empatickí, že nevnímame, nevnímame tých ľudí, ktorí musia aj cez sviatky chodiť do práce, ale ja zasa to vidím naopak, že vy máte tej empatie menej, lebo nevidíte tých ľudí, ktorí prídu o nejaké peniaze, nevidíte tých študentov a dôchodcov, ktorí si mohli privyrobiť a nebudú si môcť privyrobiť. Pokiaľ ide o to, že ôsmi z desiatich ľudí súhlasí, súhlasí s obmedzením sviatkov, no verím tomu, verím tomu, ale myslím si a v mnohých, to sa týka mnohých prípadov, nielen tohto, že poslanci Národnej rady by mali rozhodovať nielen podľa toho, čo chce vždy väčšina, alebo čo chce tripartita, ale aj čo je dobré pre Slovensko a nie vždy súčet toho, čo hovoria ľudia alebo vám podnikatelia alebo odborári alebo iní lobisti. Nie vždy je to, čo Slovensko potrebuje. Čiže ja si myslím, keby sme sa opýtali ľudí, že či by súhlasili so znížením cien na polovicu a zvýšením miezd na dvojnásobok zo zákona, že približne by ste dostali osem z desiatich súhlasov.
Ďakujem.

Dobré ráno, dámy a páni. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som krátko v rozprave obhájil pozíciu strany Sloboda a Solidarita vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona a súčasne predniesol jednoduchý pozmeňujúci návrh. Bude spočívať, avizujem, že bude spočívať v tom, že by sme uchránili aspoň jeden, jediný dníček z tých, ktoré majú byť zablokované z tých, počas ktorých majú byť obchody zatvorené tak, že by aspoň ten 1. september ostal otvorený, pretože vnímame to tak, že to je deň, kde naozaj ľudia potrebujú, prídu z dovoleniek a potrebujú v ten deň si nakúpiť, aj napríklad školské potreby. A nechceme ísť tou cestou výnimiek, ktorou, už zdá sa, sa chce ísť aj v tomto prípade. Vnímame to tak, že teda tie strany so sklonom k etatizmu vždy zavedú nejaký paušálny zákaz všetkého a potom popúšťajú, po jednom dávajú výnimočky ľuďom. Politicky to možno vyzerá dobre, ale teda my sme na tej druhej strane.
Chcem urobiť takých pár poznámok, ktoré možno ešte neodzneli v diskusii. Jednak vnímam ten zákon ako útok na predovšetkým, ako motivovaný útokom na symboly trhovej ekonomiky, to sú tie obchodné domy. Lebo keby to tak nebolo, tak prečo potom predkladatelia nechránia aj tie malé podniky, aj tých živnostníkov, ktorí predávajú? Prečo nechránia všelijaké firmy, výrobné, kde ten proces nie je kontinuálny, predsa aj tam robia ľudia. Ľudia robia všelikde, nielen v tých obchodných domoch, v tých centrách, o ktoré v tomto zákone predovšetkým ide.
Čiže nemôžem sa zbaviť pocitu, že tu nejde o ochranu človeka a o ochranu vykorisťovaného pred vykorisťovaním, lebo to by sa riešilo iným spôsobom, ale že tu ide o ten presný útok na symboly trhovej ekonomiky a z tohto pohľadu teda to vnímam ako nie síce veľký krok k zhoršeniu podnikateľského prostredia a k zhoršeniu možnosti privyrobiť si, ale nie veľký krok človeka, ale veľký skok ľudstva filozofickým smerom preč od trhovej ekonomiky, ktorá mimochodom po celom svete šíri, šíri hospodársky rast a znižovanie chudoby. Tak málo chudobných vo svete ešte nebolo a nie je to v dôsledku transferov, ale v dôsledku rozširovania princípov trhovej ekonomiky.
Chcem tiež povedať, že Slovensko stratilo za 15 rokov 300-tisíc ľudí, o 300-tisíc ľudí máme menej. Tí ľudia neodchádzajú preto, lebo pre nich bol problém, že aj cez sviatky sme mali otvorené obchody, tak si povedali, pôjdeme niekam do Nemecka, lebo tam majú zatvorené obchody. Tí ľudia odchádzajú preto, lebo každý deň vidia, pozrú si inzeráty a vidia, že v západnej časti Európy zarobia viac. A toto je, toto je strategicky dôležitý problém pre Slovensko. My si nemôžeme dovoliť, aby nám odchádzali masovo ľudia z našej strany, napríklad odchádzajú aj do Čiech. Nemôžeme si to dovoliť, nebudeme mať udržateľné verejné financie, budú nám chýbať elity, tí ľudia, ktorí dokážu prácu vytvárať a nehovorím, že tento zákon bude prelomový, ale tak ako mnohé ďalšie prispeje k tomu, že si tu u nás človiečik zarobí o niečo menej, v tomto prípade o nejakých 20 eur. Hovorím, asi sa kvôli tomu nehodí nikto pod vlak, ale je to opäť nejaké zníženie mzdy pre tých ľudí, ktorí využívali prácu vo sviatkoch.
A k tomu, že nám odchádzajú ľudia, ešte chcem pridať pár informácií, ako napríklad, že máme rekordnú stratu vo všeobecnej zdravotnej, že máme neriešené vyše pol miliardové dlhy v nemocniciach, že verejné financie sú úplne na hrane, sú v sankčnom pásme v dobrých časoch. Čiže my nemáme veľmi z čoho rozdávať, nemáme veľmi z čoho rozdávať, nemôžeme si dovoliť zneefektívňovať tú ekonomiku a odstrihávať pracovné dni, pretože nám to proste bude chýbať. Už nám to chýba teraz. Vidíte, čo sa robí v energetike. Tie problémy, ktoré zahadzujete, prejavy problémov, ktoré zahadzuje predseda vlády do koša, tie problémy tam ostávajú, tie príčiny problémov tam zostávajú, to len on hodí do koša ten prejav, ale problém tam zostáva neriešený, neriešený a tie peniaze v energetike chýbajú, ten tlak na vysoké ceny bude pokračovať samozrejme, pretože tie peniaze za fotovoltaické články už tam vyplatené boli kamarátom, čiže ten problém tam zostal, tých problémov je veľa v ekonomike a my by sme mali hľadať kroky, ako zvýšiť hospodársky rast, nie ako ho znižovať.
Pokiaľ ide ešte o ten argument, že v tých bohatších krajinách majú viac otvorené alebo viac zatvorené, viac zákazov, Nemci povedzme, tak áno, ja tvrdím, že Nemci si môžu dovoliť zatvoriť v piatok a možno aj vo štvrtok a ešte stále budú od nás ľudia odchádzať do Nemecka. Je to tak. My si nemôžeme dovoliť tak štedrý program zatvorených obchodov vo sviatky a zatvorených iných firiem vo sviatky, ako si ho môžu dovoliť Nemci alebo Rakúšania.
No dobre. Čiže k tomu pozmeňujúcemu návrhu. V zásade všetky tie argumenty už tu odzneli. Opäť takisto ako kolega Milan Laurenčík sa pripájam k tomu, čo hovorila Janka Kiššová a prečítam teda ten extrémne krátky pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga a Milana Laurenčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).
Čítam: V čl. I § 94 ods. 5 sa vypúšťajú slová "1. septembra".
Koniec, ďakujem za pozornosť.