Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko. Mne sa naozaj nepozdáva, aby ústavno-zákonodarný zbor len tak dobrovoľne odovzdával kompetenciu, ktorú získa vo voľbách, Ústavnému súdu. To je ozaj čosi, čo, si myslím, je nebývalé v demokratických krajinách, a s týmto mám naozaj veľký problém.

Ďakujem pekne. Milí kolegovia, chcel som trochu reagovať a je to trochu dlhšie, tak to urobím takto.
Niektoré vyjadrenia tu o tom, že je naštrbená dôvera a že jednoducho koalícii neveríme, zdanlivo ako keby z nepochopiteľných dôvodov. Nie je to tak. Máme na to dobré dôvody a myslíme si – aj tí, čo nie sú právnici –, že dobre chápeme to, že máme dôvod byť podozrievaví, pretože vieme, s kým máme dočinenia. My sme sa od tejto koalície dosiaľ ničoho dobrého nedočkali. Vždy, keď sme sa snažili poukazovať na nedostatky, ktoré sa týkajú práve tejto veci, tak sme boli buďto zosmiešňovaní, alebo dokonca, i keď, dá sa povedať, že jemne, ale predsa sa nám vyhrážala. Naposledy, keď som v tejto súvislosti poukázal na to, že sudcovia, niektorí sudcovia Ústavného súdu sú takí, že sa im nedá dôverovať, tak kolega Kresák si považoval za povinnosť mi pripomenúť, ako my právnici hovoríme non sequitur, úplne bez akejkoľvek súvislosti, že je proti mne vedené disciplinárne konanie pre mnohé iné vyjadrenia týkajúce sa sudcov a súdov. Neviem, ako to myslel kolega Kresák, ale rozhodne nejakú veľkú dôveru v to, ako on premýšľa, to minimálne vo mne nevzbudilo.
Takže si povedzme otvorene, o čom, o čom toto je. Je to teraz momentálne o hlasovaní v prvom čítaní. Aké máme možnosti? Ak budeme hlasovať za v nádeji, že prejdú tie pozmeňovacie návrhy, ktoré sme my ešte nevideli, tak čo tým dosiahneme? Dosiahneme tým to, že v druhom čítaní, keď zistíme, že tie pozmeňovacie návrhy sú jednoducho nedostatočné z hľadiska našich obáv, tak potom v druhom čítaní kľudne, aj keď my nezahlasujeme, zahlasuje za tie návrhy niekto iný. Toto sa nedá našim voličom podľa mňa nejako rozumne vysvetliť. Jednoducho my máme hlasovať tak, ako nám káže naše svedomie a naše, naše presvedčenie. A naše presvedčenie, aspoň moje presvedčenie je také, že my nemôžme hlasovať za, za to, aby o právach, ktoré vyplývajú z nášho mandátu, rozhodovali aj takí sudcovia, a treba povedať, že v prevažujúcom, v prevažujúcej miere, ktorí sú teraz na Ústavnom súde. A treba povedať, že to rozhodne nie je, nie je napriek tomu, že pani ministerka sa to snaží nejako naznačovať, ale to rozhodne nie je problém súčasnej opozície. Proste to sú sudcovia takí, akí, akých ste si tam vy dosadili, hoci ste vedeli, že čo sú zač, ale práve preto ste si ich tam dosadili a my teraz - podľa mňa oprávnene - necítime povinnosť ani potrebu sa na ich hodnotový systém nejako spoliehať.
Keď hovoríme o tých sudcoch na Ústavnom súde, pretože celé je to len o tom, tak je vhodné si pripomenúť, za akých okolností sa tam dostali tí sudcovia, a že aké boli ich doterajšie rozhodnutia. Tu nestačí povedať to, čo pani ministerka hovorila, že ani ona so všetkým rozhodnutiami Ústavného súdu nesúhlasí. Nie, tu nejde o to, že sú tie rozhodnutia častokrát alternatíva k tomu, čo, čo je možné, alebo len iný názor. To sú jednoducho rozhodnutia, ktoré, ktoré sú kúpené, ktoré sú protiprávne. Takto sa, takto sa tu rozhoduje. Predsa my tu nemôžme mať stav, kedy sa budeme podrobovať Ústavnému súdu, ktorý rozhoduje nejak v prípade, že sa má vymenovať generálny prokurátor, ktorý sa tejto kamarile nehodí, a zase presne opačne, ak sa zase má rozhodovať o vymenovaní politicky nominovaných a nekompetentných ústavných sudcov. Dúfam, že nikto nám nebude mať za zlé, že za takýto návrh nebudeme hlasovať.
Takže ešte sa vrátim k tomu, čo som, čo som povedal. Bohužiaľ, dôvera - aspoň moja a verím, že nie som sám - v čestnosť konania koalície sa limitne približuje nule a ja som si nevšimol, pravdupovediac, ak sa pozrieme na históriu tejto koalície, že by existoval nejaký naozaj pádny dôvod, prečo by sme mali tejto koalícii dôverovať. Predsa všetci vieme, že ako táto koalícia vznikla, že je to v podstate koalícia nečestných.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo aj pánovi poslancovi Farkašovskému. Hlavne za tie posledné vety, ktoré spomenul a osobitne teda za to, že hovoril o konštruktívnej spolupráci. Mne v tejto súvislosti napadajú dve dôležité veci, pozerajúc napravo od seba, za súčasť konštruktívnej spolupráce považujem aj to, že by tu mali sedieť aj kolegovia z vládnej koalície, o to zvlášť, že sa jedná o ich návrh zákona, pri všetkej úcte k pani ministerke.
A druhá dôležitá vec, budete mať príležitosť dokázať, ako to myslíte s konštruktívnou spoluprácou už zajtra, keď sa bude rozhodovať o tom, či niektoré naše požiadavky, myslím opozičné požiadavky, prejdú do druhého a tretieho čítania. Verím, že tam si na tieto slová všetci spoločne spomeniete.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Farkašovský, plne súhlasím s tým, keď ste hovorili o tom, že nemôže byť rozhodujúca iba verejná mienka, teda ak som to správne pochopil, a myslím si, že to, prečo treba zrušiť Mečiarove amnestie, nie je iba vecou toho, že sa to nejako ukázalo v prieskume verejnej mienky.
Ja som bol od začiatku za zrušenie Mečiarových amnestií, keď som ešte netušil, aké sú nálady verejnosti, keď som nevedel, že bude o tom niekedy natočený nejaký film, keď neexistovala žiadna petícia, v ktorej sa desaťtisíce občanov vyjadrovali za to, že treba zrušiť Mečiarove amnestie. Takže neviem, či to bol pokus o kritiku vašich kolegov z vládnej koalície, ktorí práve zrejme pod vplyvom verejnej mienky prehodnotili svoj postoj k zrušeniu alebo k nemožnosti zrušenia Mečiarových amnestií, ale v každom prípade teda som rád, že dnes už existuje zhoda na tom, že amnestie je možné zrušiť, a existuje zhoda, že je to potrebné urobiť, ešte aby sme sa dohodli na tom ako.
A je to dôležité nie preto, že koľko ľudí si to myslí a kto môže mať z toho agendu a komu to prinesie nejaké politické body, je to dôležité preto, že jeden z hlavných problémov našej krajiny je nízka vymožiteľnosť práva. To, že sa tu dejú trestné činy pred očami verejnosti, všetci to vidia a nič sa nedeje, polícia nestíha, prokuratúra neobviňuje, súdy nesúdia. A jedným z najviditeľnejších prípadov nevymožiteľnosti práva, pošliapania práva sú práve Mečiarove amnestie a skutky, ktoré kryjú.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Pôjdem asi od konca. Pán poslanec Glváč, neuveríte tomu, ale tu sa niekedy veci šíria takým spôsobom, že človek sa dozvie, že sa bude rokovať po 19.00 hod. aj predtým, ako pani poslankyňa to navrhne ako procedurálny návrh. No tak ak ste mysleli, že to bolo tajné, no nebolo to tajné.
A, pán poslanec Osuský, ja práveže sa snažím k tomu návrhu a k jeho predkladateľom pristupovať bez predsudkov, tak ako sa to len dá. Snažím sa tých predsudkov zbaviť, aj keď niekedy je to problém. A napriek tomu tie pochybnosti pretrvávajú.
Pán poslanec Pčolinský, nie, nechodil som na žiadne raňajky s Kočnerom, na raňajky ani na dovolenky s mafiánmi. Ak vás zaujímajú takíto ľudia, myslím si, že viete sa k nim dostať aj inde a máte ich aj bližšie, ako tuto cez polovicu sály.
Pán poslanec Grendel, ja ani v najmenšom nespochybňujem, že by bolo absurdné, ak by sa v rovnakej kauze zrušili amnestie pre Michala Kováča mladšieho a nezrušili pre Kočnera, z praktického hľadiska nepochybne. Ja som sa snažil len poukázať na to, že, že aspoň štipka právnej logiky je v tom, že prezident nemá udeľovať milosť svojim príbuzným. Aká by bola logika v tom, že, že nemá udeľovať milosť niekomu inému, tomu už vôbec nerozumiem, ale ja som hovoril, že treba vypustiť, úplne vypustiť Kováčove milosti, lebo medzi tým je nebetyčný rozdiel, medzi Mečiarovými amnestiami a Kováčovými milosťami.
A na Gábora Gála už zareagovať nestihnem.

Ďakujem pekne. To, čo možno teraz poviem, bude prekvapujúce, lebo všetci si hovoríme, že predsudky sú zlá vec a nemáme mať predsudky. Ja mám v tomto zmysle dlhé roky kacírsky názor, že predsudok je imunitný val mysle. Človek má predsudok na základe osobných, historických alebo iných skúseností s akousi vecou, javom alebo osobou, ktorá ho vedie k vážnemu, opatrnému zvažovaniu čohokoľvek v danej súvislosti, pretože vie, že to môže mať zlé konce. To znamená, ten predsudok si ja vysoko ctím a dám naň. Mám svoje pevné predsudky. Samozrejme, že som vždy pripravený odvrhnúť ten predsudok v konkrétnom prípade, ak sa presvedčím, že nie je dôvodný. Teda nie som do smrti konzekventný vo svojich predsudkoch.
Predsudok, ktorý sa ale týka štvrtého bodu, pre ktorý, Ondrej Dostál ako ich vyrátal, nechce toto zveriť Ústavnému súdu, je natoľko podmurovaný, že za žiadnych okolností nevidím ani náznak dôvodu, aby som sa predsudku voči tejto ceste zbavil. Proste môj predsudok mi hovorí, že neexistuje mu dôverovať. Nemám dôverovať, mám preverovať. A preverovať nemôžem tým, že tú cestu odsúhlasím. To znamená, trvám na svojom predsudku, ktorý mám voči tomuto projektu a voči tomu, že hoci leží na stole návrh ústavného zákona, ktorý to môže urobiť hladko, ak tu zaznelo, že to získa 72 hlasov, výborne, tak sa veľmi jasne ukáže, kto to nechce. A ak je toto metóda, tak som za to, aby sme to mohli každého polroka opakovať a ukázať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, je 19.19 hod., o takomto čase už táto sála býva prázdna, prípadne nejakých pár opozdilcov si tu balí veci, ktoré nestihli zbaliť skôr. (Reakcia z pléna.) Hovorím to preto, lebo ani ja som pôvodne nemal v pláne zapojiť sa do ústnej rozpravy, keďže som vystúpil k návrhu na skrátené legislatívne konanie, a tam som sa snažil vyjadriť aj k obsahu tohto zákona, ale keď som sa dozvedel, že bude parlament rokovať nie tak, ako je obyčajné a štandardné, do 19.00 hod., ale až na doraz, až kým tento bod nedorokujeme, nech je to trebárs aj do polnoci, tak, priznám sa, že som neodolal a prihlásil som sa do rozpravy znovu.
Pretože jedna zo štyroch vecí, ktoré mi na tomto návrhu, ktorým chce vládna koalícia zrušiť amnestie, vadia najviac, je forma, spôsob, akým to idete urobiť, proces, akým sa to má udiať, pretože pravidlá sú dôležité. Ak sa pravidlá znova a znova obchádzajú, tak to o niečom svedčí a nesvedčí to o dobrých zámeroch. Tak to býva pri skrátených legislatívnych konaniach, na ktoré niekedy bývajú tie dôvody, ktoré predpokladá zákon, ale veľmi často sa tu v tomto parlamente zneužíva inštitút skráteného legislatívneho konania, lebo si práve vláda zmyslela, že niečo môže pretlačiť rýchlejšie, a tak je to, bohužiaľ, aj v tomto prípade. A rovnako to rokovanie po 19.00 hod. nie je štandardom, je to opäť niečo, čo signalizuje, že na tom procese, na tom spôsobe je niečo zlé. A ešte chápem, ak sa k tomu vládna uchýli napríklad pri schôdzi, na ktorej sa odvoláva člen vlády alebo vláda celá. My ako opozícia vás nútime rokovať o niečom, o čom vy nechcete, no tak vy sa nám pomstíte tým, že neskončíme o 19.00 hod., ale rokujeme celú noc. Nevravím, že to schvaľujem, ale tomu rozumiem.
Ale toto je predsa vládny návrh zákona. Prečo o vládnom návrhu zákona máme rokovať nielen v skrátenom legislatívnom konaní, na ktorý neexistuje dôvod, ale ešte aj po 19.00 hod.? Aj pán poslanec Kresák sa v súvislosti s prípravou možných pozmeňujúcich návrhov zmienil o tom, že mal na to čas iba tento víkend. No áno, stačilo nerobiť to v skrátenom legislatívnom konaní, toho času by bolo habadej.
Druhá vec, ktorá mi na návrhu zákona vadí, alebo návrhu na zmenu ústavy vadí, je, že miesto výnimočného riešenia výnimočného problému sa z toho ide vyrobiť systém, ktorý sa natrvalo stane súčasťou ústavy, miesto jednorazového ústavného zákona trvalá súčasť ústavy. Prečo? Aký je na to dôvod, aká ďalšia, aké ďalšie amnestie alebo milosti sú tak problematické, že by ich bolo potrebné podrobiť trvalej kontrole parlamentu? A rovnako aj to konanie bez návrhu je v prípade Ústavného súdu neštandardné, keby bol dostatočný priestor, no tak sa tu všetky tieto veci dali vydiskutovať. Pán poslanec Kresák pred chvíľou povedal, že chcete, aby sa to rýchlo vyriešilo, aby do 60 dní bolo po tom. Avšak aj návrh na konanie musí mať nejakú lehotu a nemožno predpokladať, že odteraz a že navždy bude možné obrátiť sa napríklad na Ústavný súd so žiadosťou, aby preskúmal rozhodnutie parlamentu o zrušení amnestií. O koľko by to natiahlo celý ten proces, o 15 dní? O 30?
Tretia vec, ktorá mi vadí na tomto návrhu zákona, je miešanie hrušiek s jablkami, Mečiarových amnestií s Kováčovými milosťami. To sú dve absolútne neporovnateľné veci. Milosti prezidenta Kováča, sa nám môžu páčiť alebo nepáčiť, môžeme ich kritizovať tak ako akékoľvek iné milosti alebo amnestie, je to však úplne iná káva ako Mečiarove amnestie, kde štátna moc amnestovala samu seba za zločin, ktorý spáchala štátna moc na občanovi. Pri tých iných amnestiách a milostiach nie je žiadny legitímny dôvod, aby sme ich spätne prehodnocovali. Ten existuje iba pri Mečiarových amnestiách. A teraz je tu pokus zo strany opozície primiešať do tých hrušiek a jabĺk ešte aj slivky v podobne Kočnera. Tie tam nepatria už vôbec, lebo rušenie milostí prezidenta Kováča pre vlastného syna má aspoň štipku právnej logiky spočívajúcu v tom, že prezident by nemal omilosťovať svojich blízkych príbuzných. Ale rušenie amnestie pre, alebo milosti pre, pre Kočnera, tam z hľadiska právneho nie je žiadna logika, čo ako nám Kočner môže byť nesympatický, čo ako si môžeme myslieť, že by za to, čo robí, prípadne aj patril do basy. Systémovým riešením by bolo vypustiť z návrhu Kováčove milosti voči vlastnému synovi, nie tam pridávať ďalšie milosti, ktoré sa týkajú iných účastníkov kauzy Technopol.
Štvrtá moja zásadná výhrada je pochybnosť, je obava, že všetko toto úsilie bude zbytočné, že aj keď schváli parlament ústavný zákon, zvolí ústavný zákon o zmene ústavy, aj keď potom následne schváli rozhodnutie, ktorým zruší Mečiarove amnestie, tak Ústavný súd nakoniec všetko potopí a bude definitívne, definitívny koniec s rušením Mečiarových amnestií. A túto obavu mám aj pri najlepšej vôli, aj pri tom, že naozaj verím, že kolegovia z MOST-u chcú zrušiť amnestie a možno to považujú za jediný spôsob, ako ich zrušiť, Mečiarove amnestie, a dosiahnuť dohodu, a veria, že sa to podarí, že Ústavný súd to nezvráti. A som dokonca schopný pripustiť, aj keď s tým už mám trochu väčší problém, že to aj SMER a SNS to tentoraz myslia úprimne, že to nie je len taká finta na nás, ktorú len tak skúšajú, aby sa zbavili tlaku verejnosti a zároveň nechali svojho bývalého koaličného partnera Mečiara pokojne spávať. Ale aj tak to riziko, že to Ústavný súd spraví a že potopí zrušenie amnestií, považujem za príliš vysoké.
A, samozrejme, že politika je umenie kompromisu a ja som pripravený zvážiť svoje výhrady. A tak ako je bežné, že parlament schváli skrátené legislatívne konanie, aj keď naň podľa môjho názoru neexistujú zákonom stanovené dôvody, potom už ďalej, keď sa rokuje o zákone, tak je dôležitejší jeho obsah ako to, či sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, ako nie.
Zakotvenie trvalého mechanizmu do ústavy je síce zlý nápad podľa môjho názoru, ale ak by to bola cesta k zrušeniu Mečiarových amnestií, myslím, že v ústave sú všelijaké perly typu vody v plastových obaloch, tak by zrejme ústava zniesla a prežila aj takýto zásah. Dokonca by som prežil aj to miešanie hrušiek s jablkami, či dokonca slivkami. Je to síce zlé, ale o Kováčom mladšom už rozhodli orgány činné v trestnom konaní, takže je to iba také symbolické gesto, úlitba tým, ktorí si myslia, že keď Mečiarove amnestie, tak aj Kováčove milosti. Zrušenie Mečiarových amnestií je dôležitejšie.
Ale je tu tá posledná, štvrtá výhrada a tá pochybnosť, že miesto zrušenia Mečiarových amnestií, možnosť zrušenia Mečiarových amnestií takýmto spôsobom definitívne pochováme, je príliš silná a nedokážem sa nad ňu povzniesť, a preto to, tento návrh nemôžem považovať za dobrú cestu k zrušeniu Mečiarových amnestií.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Jofo, výborný prejav, dal si si záležať, hovoril si o histórii odvolávania alebo rušenia Mečiarových amnestií, len neviem, či to ocenia aj, aj tuto kolegovia z vládnej koalície. U mňa to nazvali slohovou prácou. Ja len, je mi ľúto, že oni si práve túto domácu úlohu nesplnili, možno by potom pociťovali väčšiu vážnosť pri tom rozhodnutí, lebo naozaj toto trápi národ veľmi dlho a je to jednoducho do očí bijúca nespravodlivosť, práve preto sa nám to tu stále vracia a bude sa to vracať, kým to, kým to nezrušíme. Hovoril si o tom, že toto nie je o hlasovaní za Mečiarove amnestie, za zrušenie Mečiarových amnestií, ale že my dávame kompetenciu Ústavnému súdu, plného sudcov HZDS a SMER-u, či môžme zrušiť vôbec amnestie, a toto je podstatná vec. Ja si myslím, že vládni, kolegovia z vládnej koalície sa spoliehajú na to, že s ohľadom na verejnú mienku, že my budeme mať jednoducho strach nehlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií. Ale toho sa vôbec nemusia báť, pretože my za zrušenie budeme hlasovať.
Tak ako povedal kolega Osuský, my tu máme návrh zákona, ktorý jednoznačne ruší Mečiarove amnestie. Je to návrh kolegu Budaja a budeme zaňho hlasovať. Nebudeme, ale aspoň ja určite nie, hlasovať za to, aby sme dali rozhodnutie o takto vážnej veci, aby sme ho preniesli na ramená, na plecia Ústavného súdu. Myslím si tiež, že ide o právne kľučky, a rovnako ako ty, Jofo, mám takisto dôvodné pochybnosti o tom, či je ten zámer zrušiť Mečiarove amnestie reálny, alebo, alebo ide len o to kľučkovanie, a v závere sa podarí akurát pochovať to riešenie navždy.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, musím povedať, že ďakujem, tak ako kolega Viskupič, Parlamentnému inštitútu. A tentoraz celkom s pokojom a bez vášne musím povedať, že vlastne som si z toho jeho prečítaného výpočtu uvedomil, že som vlastne, hlasujúc o zrušení Mečiarových amnestií, zostarel. To znamená, že za ne budem hlasovať alebo nehlasovať tuším deviatykrát, ak som dobre počítal, a hlasujem za ne s prestávkami 17 rokov, čo je, musím povedať, celkom slušný počet postojov. Samozrejme, ani raz som ten postoj nezmenil a nezmením ho ani teraz.
Budem hlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií v podobe, v akej ju ponúka pôvodný bod 43, návrh Jána Budaja.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som deklarovala postoj poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita k predloženému vládnemu návrhu zákona týkajúceho sa nemorálnych Mečiarových amnestií.
Lámať ústavu v skrátenom legislatívnom konaní, naviac v takomto senzitívnom prípade je nešťastný postup, ktorý spoločenskú, politickú, ale aj odbornú diskusiu skrátil na absolútne neprijateľné minimum. To môže mať vážne dôsledky. Napriek tomu, že naša zásadná pripomienka týkajúca sa skráteného legislatívneho konania nebola vyslyšaná, vítame unikátnu zmenu postoja vládnej koalície a to, že deklarujú záujem Mečiarove amnestie zrušiť. Toto sa týka najmä strany SMER, ktoré, ktorá po ostatné roky mala veľmi konzistentný a nepriateľský postoj k takémuto aktu.
My poslanci za stranu Sloboda a Solidarita máme veľký záujem na tom, aby táto obrovská poškvrna našej minulosti neohavila krátku históriu Slovenskej republiky. Máme eminentný záujem na tom, aby prebehol spravodlivý proces, na konci ktorého budú vinici potrestaní, lebo štátna moc amnestovala samu seba zo zločinov proti svojim občanom a to je neospravedlniteľné.
Na rokovanie je zaradený aj návrh pána Budaja, za ktorým stojíme ako za čistejším a lepším návrhom. Chceme však rokovať aj o koaličnom návrhu. No ten prináša úskalia, ktoré môžu spôsobiť to, že Mečiarove amnestie budú Ústavným súdom navždy pochované. Stali by sa tak našou nočnou morou zatlačenou do podvedomia tejto krajiny a strašiť by nikdy neprestali a vinici by nikdy neboli potrestaní.
Sme si vedomí týchto nástrah, a preto v druhom čítaní máme záujem vládny návrh vylepšiť pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré ho učinia pre nás akceptovateľným. V našich a vašich rukách je dnes ohromná zodpovednosť a my k nej pristupujeme so všetkou vážnosťou, lebo nám záleží na tom, aby Mečiarove amnestie neboli vyriešené len pro forma. Chcem dobré a funkčné riešenie. Chceme venovať veľké úsilie tomu, aby sme skúsili všetky cesty, ako amnestie zrušiť, naozaj zrušiť. Sme otvorení rokovaniam a chceme veriť, že vám i nám rovnako záleží na ich úspechu, lebo na konci má byť návrat spravodlivosti a právneho štátu.
Ďakujem pekne.