Videokanál klubu

Národná rada pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila ústavnoprávny výbor ako gestorský.
Prvé dva výbory odporučili návrh ústavného zákona schváliť, tretí neprijal uznesenie. Z uznesení vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a spoločná správa je k dispozícii.
Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Už v januári na schôdzi sme novelizovali tento náš zákon, avšak došlo tam k pochybeniu, keď prijatý text ústavného zákona k čl. 2 ods. 1 písm. zp) bol v znení pôvodného návrhu prijatý a súčasne aj v znení navrhovanej zmeny. Z tohto dôvodu tam je duplicita, ktorú potrebujeme odstrániť. A vzhľadom na to, že sa ten obsah týka aj príloh, tak musíme aktualizovať aj prílohy k tomuto zákonu.
Tak isto máme aj jeden pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý, hlásim sa rovno do rozpravy, aby som ho predniesol.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vidím tu ešte pána Blanára, tak ešte iba doplním to, čo on naznačil, že som vypúlil oči, keď Edo Heger vravel o tom, že ďalší bod sa bude týkať zvýšených cien energií, ktoré má na starosti alebo na svedomí aj strana SMER, aj vláda. V ďalšom bode. Ale tento bod je vyslovene o, atómový zákon o Mochovciach, kde tie ceny sú naozaj kreované na základe trhu. Pretože atómová elektráreň je štandardným producentom, ktorý bude vyrábať tú elektrinu na ten trh. Ale, samozrejme, to, čo Edo povedal, tak to, samozrejme, platí, ale netýka sa tohto zákona.
Ako som už povedal, tento samotný atómový zákon týka sa dostavby Mochoviec. Mochovce mali byť hotové v roku 2012. Mali stáť 2,8 miliardy eur. Už som to hovoril aj posledne, dnes sme na tom dvojnásobku rozpočtu, dvojnásobne dlho nám trvá aj ten čas tej dostavby. Pán Kondrót ma za to vždycky kritizuje, ale neodpustím si opäť trocha tej politiky, pretože naozaj ten hlavný zodpovedný je v tomto prípade za tento stav práve Robert Fico, ktorý tých Talianov bez akejkoľvek skúsenosti s výstavbou jadrových elektrární do Mochoviec, do ich dostavby jednoducho dotlačil. Ja som ho už aj vtedy vyzýval, nech nám teda príde niektoré tie okolnosti vysvetliť aj v súvislosti s týmto zákonom, pretože on by mal byť prvý, ktorý sa bude za tento zákon stavať, aby naozaj už k ďalším tým naťahovačkám nedošlo. Nebol tu na prvom čítaní. Nebol ani na výbore a, bohužiaľ, nevidím ho ani dnes tu v sále. Ale nevadí, myslím si, že poradíme si aj bez neho, pretože tie Mochovce my dnes potrebujeme.
My ich potrebujeme, ale nie kvôli tomu, že my by sme potrebovali tú elektrinu z tých Mochoviec, pretože tá elektrina, to je jednoducho komodita. A komodita, ktorú si vieme nakúpiť na trhu, komodita, ktorú si vieme vyrobiť aj kľudne iným spôsobom. Samozrejme, otázka je, za akú cenu či už vyrobiť, alebo nakúpiť. V tomto prípade pokiaľ sa tie Mochovce dostavajú, budeme mať pomerne takú tú komfortnú situáciu, kedy budeme vedieť pokrývať našu spotrebu, myslím, že na 108 percent. Jednoducho budeme viacej vyrábať, ako bude spotreba Slovenska, teda budeme môcť exportovať, resp. budú to môcť robiť tie Slovenské elektrárne, kde má Slovenská republika jednu tretinu.
Ale dostavba tejto elektrárne je dôležitá ešte z jedného, z jedného dôvodu. A to kvôli tomu, že všetok, všetok majetok Slovenských elektrární je kvôli dostavbe elektrární Mochovce kompletne založený. A pokiaľ nebudú obidva bloky tejto elektrárne do dvoch rokov v prevádzke, tak my sa s naším 34-percentným podielom buď môžme rozlúčiť, pretože nám naňho siahnu veritelia, alebo si ho budeme musieť za veľmi draho vykupovať naspäť.
A tu sa dostávam k tomu samotnému zákonu.
Tak ako to bolo posledne prezentované a tak aj, ako to aj dnes odprezentoval pán Kondrót, tak ako som ja tento zákon nazval, ide o zákon an-ti-ob-štruk-čný. Antiobštrukčný, teraz som to dal na Harabina, ale naozaj an-ti-ob-štruk-čný. Toto je veľmi dôležité si uvedomiť, pretože v súvislosti s povoľovacím procesom nás zrejme čaká veľmi veľa obštrukcií. Ale nie, my by sme sa im nemali brániť kvôli tomu, že niekto nám z tohto pohľadu nevyhovuje. My by sme sa im mali naozaj brániť z toho pohľadu, že mnohé z tých obštrukcií sú svojím spôsobom neo-dô-vod-ne-né. No a tento zákon, práve naopak, má aj určité prvky, kde zavádza omnoho väčšiu transparentnosť, ako je to aj v tej súčasnej dikcii toho zákona, a to je napríklad ten prístup k informáciám, ktorý budú mať nielen tí samotní účastníci konania. A preto veľmi paradoxne na mňa zapôsobil práve ten pozmeňovák pána Mojša, ktorý bol predložený, podľa ktorého ideme zakazovať, to je ten bod dva, zakazovať to nahliadanie do tej dokumentácie potrebnej k tomu stavebnému konaniu.
Ja si dovolím zacitovať z toho bodu dva: "Pri stavbách objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov sa dokumentácia potrebná k stavebnému konaniu nezverejňuje, nesprístupňuje a ani sa neumožňuje do tejto komunikácie nazerať a robiť si z nej výpisy." Ale my pritom už v samotnom stavebnom zákone, v tom súčasnom znení, v tom § 133 máme možnosť, že nemusíme sprístupňovať informácie, ak je ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo. Teraz tam akurát dopĺňame stavby tej osobitnej dôležitosti, pri ktorých sa to nebude zverejňovať vôbec. Ale ja sa pýtam, či nám nestačí naozaj využiť už tú súčasnú dikciu zákona a nie takýmto spôsobom obmedzovať nejaký ďalší prístup k tej dokumentácii, ktorá je riešená v rámci toho, v rámci toho konania. (Reakcia navrhovateľa.)
Áno, ale upozorním na jednu vec. Pretože právo na informácie je základné právo, ktoré vyplýva aj zo samotnej ústavy, a vylúčiť ho iba na základe nejakej informácie možno iba pri ochrane štátneho alebo iného tajomstva. A vždy je potrebné posudzovať každú tú jednu konkrétnu informáciu individuálne, a teda či takéto tajomstvo do toho spadá alebo nie. A povedať iba tak nejak plošne, že pri nejakých objektoch sa nič nezverejňuje, bude podľa mňa v rozpore s týmto ústavným právom a zavedie nebezpečný precedens.
A teraz možno to, čoho sa ja najviacej obávam, pretože v rámci stavebného konania sa predkladajú aj dokumenty, ktoré sa týkajú životného prostredia alebo zdravia ľudí. A práve právo na informácie ohľadom životného prostredia je garantované aj európskym právom. Takže čo teraz? Ideme vstupovať do nejakých ďalších nekonečných sporov? Pretože ja si myslím, že toto nám reálne hrozí, pokiaľ prijmeme takýto pozmeňovák. A nakoniec to aj tak budeme musieť zverejniť a ešte aj kvôli tomu dostaneme pokutu. Čiže z môjho pohľadu, tak ako sme tento zákon predtým podporili, tak tento pozmeňovák, tento pozmeňovák ten zákon iba zhoršuje. A minimálne u mňa z mojej strany tú podporu nemá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcela by som zareagovať na to, čo bolo povedané.
Naozaj pásmo chudoby na Slovensku je pomerne široké, to si treba pripustiť, pán Tomáš. Chcem reagovať na to, čo hovorí pán poslanec Heger, ale nedá mi nespomenúť aj pri tejto príležitosti, že áno, sme tretí od konca ako Slovensko v najnovšej štatistike, ale zároveň si treba povedať, že tá kúpna sila na Slovensku v porovnaní s inými krajinami aká je slabá a že to, čo u nás sa nazýva, že je stredná trieda a schopnosť tejto strednej triedy, čo si za toto môže všetko kúpiť v porovnaní napríklad s Rakúskom, by sme boli veľmi prekvapení, keby sme videli, že v Rakúsku by už táto naša stredná trieda bola v pásme chudoby. Čiže to je realita, ak by sme naozaj rozmenili tú štatistiku na drobné, ale to nechcem.
Chcem len povedať, že trošku odborne by som rada vniesla do tejto debaty aj také impulzy ako; napríklad podpora celodenného vzdelávania mi chýba od sociálnej demokracie. To je presne to, čo si hovoril, pán poslanec Heger, že tie opatrenia by sociálna demokracia mala robiť iné. Nuž my sme tu vyhodili kopu peňazí, kopu eurofondov na to, aby sme si overili, že celodenný vzdelávací systém naozaj pomáha deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale už nenašla táto sociálna demokracia za 12 rokov peniaze na to, aby to bolo vždy tam, kde je to potrebné, možnosť aj zaviesť, tento celodenný systém, a aby to bolo zaplatené. Na to peniaze nie sú, to by im pomohlo oveľa viac.
A v takých krajinách, keď sa tu rozpráva, pán Tomáš, o tom, že my sme pravica, oni sú ľavica, nuž v krajinách, kde naozaj nemožno povedať, že sú nejaké socialistické riešenia, ako je Anglicko, ja som videla v každej triede na lavici pomôcky zakúpené v školách pre deti. Tam máte pomôcky, kde aj všetky fixky, farbičky, výkresy, lepidlá sú majetkom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za reakcie, ďakujem kolegovi Hegerovi. Áno, presne, ako si povedal, všetko so všetkým súvisí, myslím si, že dostatočná a včasná a dlhodobá podpora tam, kde ju je potrebné investovať do detí vo vzdelávaní, nám môže priniesť vo výsledku viac zamestnaných ľudí a lepšie prosperujúcu krajinu.
Pán Tomáš, nie som v strane SaS, na to som vás chcela upozorniť, ale to ste potom aj porozumeli, som v klube SaS ako nestraníčka. Vaše obedy napríklad zadarmo, ktoré hovoríte, že sú sociálne opatrenia a ďalšie sociálne balíčky, bohužiaľ, považujem zase za plytvanie, pretože napríklad vaša strana nebola schopná za celé toto volebné obdobie dať ako nárok potrebný počet asistentov špeciálnych pedagógov a ďalších zamestnancov do škôl, ktoré potrebujú práve deti s iným znevýhodnením, nielen sociálnym znevýhodnením, ale aj so zdravotným znevýhodnením. Čiže vaše celoplošné sociálne opatrenia sa úplne míňajú účinkom a nejdú po potrebách detí.
Pán, pán Číž, vy hovoríte o tom, že klub, ktorý navrhoval, že klub SaS je vlastne ten, ktorý chce všetko zrušiť, všetko sociálne. Nuž ale ja som hovorila o opatreniach, ktoré navrhoval práve tento klub, ja s kolegyňou Nicholsonovou. Čiže to si vy hovoríte, nejaký "protimluv" tu máte, pretože ak chcete, aby priaznivé účinky sociálnych dopadov, ak chcete povedať, že SaS-ka chce, aby sa minimalizovali, nuž tak ja si dovolím povedať, že práve vďaka takým opatreniam, ako som tu spomínala, my ich chceme maximalizovať, ale zároveň chceme zabezpečiť, aby sa verejnými zdrojmi neplytvalo. Vy plytváte verejnými zdrojmi a ešte sa aj míňajú tie vyplytvané peniaze účinkom.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Najprv mi dovoľte zareagovať na slová, ktoré odzneli vo faktických poznámkach.
Vy ste povedali, pán predkladateľ, pán Tomáš, že my sa staráme. No celý tento môj príspevok je vlastne otázkou, že dobre, staráte sa, ale o koho. O deti alebo o voličov? Dovolím si potom pokračovať.
Poďme sa teda pozrieť na to, ako vyzerá bezplatné vzdelávanie na Slovensku, čo ste tiež rozporovali, keď kolega Heger položil tú otázku alebo povedal, že nie všetko je naozaj bezplatné, že vy ste tvrdili, že všetko je na Slovensku bezplatné. No tak poďme sa na to... (Reakcia navrhovateľa.) Povedali ste, že bezplatné vzdelávanie máme. A ja si len dovolím upozorniť vás, že rodičia nakupujú aj učebnice, aj pracovné zošity, nielen tie zošity, do ktorých deti píšu, aj, aj rôzne farbičky, výkresy. Tá suma, ktorú každoročne tá rodina vynakladá, každoročne vynakladá na nákup potrebných pomôcok do školy, je okolo 100 eur. To Poštová banka takto vyčíslila nedávno, takže vieme, že nás to niečo stojí a že mnohokrát nás to stojí aj preto, lebo napríklad štát nie je schopný tie potrebné učebnice a pracovné listy a pracovné zošity zabezpečiť. Takže to len na okraj.
Bezplatné vzdelávanie naozaj stojí, stojí rodinu každoročne niekoľko desiatok eur a, tak ako som spomínala, nie je to jednorazovo, iba na začiatku vstupu do školy, ale je to na začiatku každého školského roka. A väčšina rodín dokáže tieto školské výdavky uhradiť, no na Slovensku máme aj také rodiny, pre ktoré sú tieto sumy vážnym problémom, najmä ak je v rodine viac školopovinných detí alebo ak sú tieto odkázané na starostlivosť iba jedného rodiča, najčastejšie to býva matka, ktorá môže a nemusí mať zamestnanie.
Problém je, že na príspevok na školské pomôcky v dnešnej sume 33,20 eur, na ktorý majú nárok deti z rodín v hmotnej núdzi, dnes mnohé z týchto rodín nedosiahnu. Kritériá na jeho poskytovanie sú totiž dnes nastavené tak, že naň formálne nemajú nárok všetky rodiny, ktoré ho reálne potrebujú. Na toto opatrenie; toto opatrenie nezachytí tie rodiny, v ktorých rodičia pracujú, majú príjem vyšší, ako je hranica životného minima, no i tak je tento ich príjem príliš nízky na to, aby mohli nakúpiť deťom všetko potrebné. A my máme evidenciu takýchto rodín. Tak staráte sa aj o tieto rodiny? Hovorím o tzv. pracujúcej chudobe, pre ktorú je hranica oprávneného poberania príspevku na školské pomôcky nastavená príliš nízko. A práve včera vyšla nová štatistika, ktorá dokazuje, že máme na Slovensku veľmi veľa rodín na hranici alebo, alebo v pásme tzv. pracujúcej chudoby.
My sme práve preto nedávno spoločne s mojou kolegyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou navrhovali v tomto parlamente zvýšiť na jedenapolnásobok životného minima ten, tú hranicu, pri ktorej si tieto rodiny môžu o príspevok na vzdelávanie požiadať. Naším zámerom bolo zabezpečiť týmto rodinám s deťmi podporu počas celého štúdia na základnej a strednej škole, pričom nám išlo adresne o tie prípady, ktoré túto podporu skutočne potrebujú. Ak chcete pomôcť búrať sociálne bariéry vo vzdelávaní, prečo ste potom tento návrh nepodporili, prečo prichádzate s návrhom, ktorý ponúka celoplošne jednorazovo príspevok všetkým a ignorujete potreby týchto detí?
Vysvetlím vám, prečo to teraz spomínam. Nás k tomu viedli totižto s kolegyňou Nicholsonovou zistenia z terénu k tomuto návrhu, ktorý sme predkladali a ktorý ste nám potopili. Výskumy totiž potvrdzujú, že finančné náklady na vzdelávanie predstavujú v praxi tretiu najväčšiu prekážku úspešného prechodu žiakov na stredné školy. Avšak nie nástup na základnú, do základnej školy je pre mnohé rodiny finančnou záťažou, ale každý rok vzdelávania v základných školách je finančnou záťažou, preto sa im aj zle postupuje na strednú školu. Na Slovensku máme množstvo rodín, ktoré to zvládnu, ale máme veľmi veľa rodín, ktoré to jednoducho nezvládajú. Preto ak je rozpočet na podporu na nákup učebných pomôcok obmedzený, ako ste spomenuli pred chvíľou vo svojej rozprave, nie je pochopiteľný návrh plytvať peniazmi celoplošne na každé dieťa v prvom ročníku a ignorovať potreby chudobných rodín a ich detí v ďalších ročníkoch. Toto mi, prosím, vysvetlite ako predkladateľ, prečo to ignorujete a prečo ponúkate takýto návrh, ktorý nám tento problém vlastne vôbec nerieši.
Pritom snaha ponúkať riešenia nemusí byť vždy len o peniazoch. S Luciou Ďuriš Nicholsonovou sme taktiež v tom istom návrhu navrhovali, aby zvýšená finančná podpora pri štúdiu na strednej škole nebola podmienená prospechom, ale aby bola skutočným sociálnym opatrením. Je totiž známe niektorým, že žiaci z chudobných rodín si dnes radšej pre istotu zvolia menej náročné odbory bez maturity a to i takí, ktorých potenciál je vyšší a zvládli by aj štúdium na maturitnom odbore, a robia tak len preto, aby mali istotu, že budú mať výborný prospech a neprídu o sociálnu podporu na vzdelávanie.
Zároveň nám čísla ukazujú, že veľká časť stredoškolákov zo sociálne znevýhodneného prostredia pri horšom prospechu zo štúdia úplne vypadne a školu nedokončí. A takto nám narastajú potom tie, tie zástupy žiadateľov o podporu, pretože si nevedia nájsť zamestnanie. Toto treba považovať za veľký problém a hľadať riešenia, a nie rozhadzovať peniaze v podobe predvolebnej kortešačky. Ak by podpora bola smerovaná aj pre žiakov stredných škôl, aby mohli riadne dokončiť stredoškolské vzdelanie, postarali by sme sa tým o posilnenie možnosti získania perspektívnejšieho a lepšie plateného zamestnania pre absolventov zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím by mohli vykročiť z bludného kruhu chudoby.
Vráťme sa však späť do základnej školy. S kolegyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou sme taktiež navrhovali, aby sa z príspevku na školské pomôcky na základných školách zakúpili pre žiakov, podotýkam každoročne, nie jednorazovo, prostriedky na to, aby mali žiaci všetko potrebné na vyučovaní, ale aby mali všetko potrebné aj popoludní, keď si robia domáce úlohy a keď sa pripravujú na ďalší vyučovací deň. Chceli sme tým motivovať školy, aby ponúkali žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia primerané možnosti zotrvať v školách aj popoludní a pripraviť sa na ďalší deň a robiť si tam domáce úlohy. Zároveň sme navrhovali, aby mali možnosť zakúpiť školské pomôcky aj komunitné centrá, kde časť týchto detí už dnes reálne trávi popoludňajší čas a venuje sa príprave do školy.
Nič z toho ste, vážení predkladatelia, vtedy nepodporili ani ste v rozprave k tomu nevystúpili, čiže ja vlastne ani nepoznám názor, prečo ste to nepodporili. A ja teraz v mene týchto všetkých detí, ktoré toto potrebujú, sa pýtam, ako im pomôžete, keď teraz rozdáte jednorazovo 100 eur každej rodine, aj tým, ktoré to nepotrebujú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja by som, pani kolegyňa Grausová, chcel reagovať skôr na tú neskoršiu časť vášho vystúpenia, kde uvádzate veľmi silné obvinenia, invektívy, ktoré si myslím, že sú z oblasti fake news alebo niečoho podobného o tom, že kto bol doktor Anton Rašla a že čo robil. Ak máte nejaké také poznatky, tak treba vychádzať z nejakých reálií a treba sa podľa toho nejak chovať, ale uvádzať tu tvrdenia, že niekto je vojnový zločinec alebo niečo podobné, alebo že je zločinec, si myslím, že je nemiestne. Predstavte si, že by o niekom, koho vy poznáte ako normálneho, bežného človeka, niekto tu v parlamente začal hovoriť také, takéto veci bez; samozrejme, ja viem, že vy máte nejaké zdroje informácií, ktorými sa riadite, ale to nemá miesto v parlamente. Treba si uvedomiť, že nejaký človek, ktorý žil v nejakom období a tak robil nejakú prácu, ale nerobil ju sám, ak aj bol prokurátor, tak sudca bol niekto iný. A retribučné súdy, pokiaľ viem, boli určite postihnuté tou dobou, ale to neznamená, že to bolo to isté ako súdy v 50. rokoch.
Tak ja o tom niečo viem, lebo môj otec tiež bol sudca, viem, keď ho nabádali na to, aby bol extrémne prísny, ale on povedal, len podľa zákona. Takže pozor na to!

Pani poslankyňa Grausová, ja by som chcel reagovať na tú počiatočnú časť, úvodnú časť vášho vystúpenia. A keď ste hovorili, že ste sa chceli procedurálnym návrhom spýtať pani podpredsedníčky, či môžete faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Budaja reagovať na predkladateľa pána poslanca Hrnka, tak ja by som vám odpovedal: Nie, nemôžete. Podľa § 33 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku poslanci majú právo v rozprave predniesť jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka. Ostatným rečníkom bol pán poslanec Budaj, čiže faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Budaja môžete reagovať iba na vystúpenie pána poslanca Budaja, nie na vystúpenie alebo na čokoľvek iné pána poslanca Hrnka.
A rád by som vám dal do pozornosti, že ani procedurálny návrh nie je tá správna forma, ako položiť otázku predsedajúcemu alebo predsedajúcej. Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ten sa však má týkať spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. A podanie procedurálneho návrhu poslancom sa začína podaním návrhu k spôsobu prerokúvania veci, teda nie položením otázky. Na položenie otázky treba asi použiť iné formy alebo teda si aspoň prečítať zákon o rokovacom poriadku.

Pán poslanec Budaj upozornil na to, že aj on alebo teda aj s kolegami z opozície prišiel opakovane s podobným návrhom, ktorý teda obsahoval aj riešenie toho problému nadmerných výsluhových dôchodkov eštebákov, ktorí bojovali s vnútorným nepriateľom. A teda ja som si tiež všimol, že keď povedal, že škoda, že ho vtedy koalícia nepodporila a teraz prichádza s vlastným návrhom, lebo však vtedy nebola volebná kampaň, tak pán poslanec Hrnko zdvihol obočie a veľmi škaredo sa na pána poslanca Budaja pozrel. A ja teda plne súhlasím s tým, že tá prax, keď koalícia neschváli opozičný návrh a potom príde s veľmi podobným návrhom, je neblahá, aj keď, samozrejme, že my vždycky hlasujeme potom za ten návrh, lebo však ide nám o vec, nejde nám o nejaké zviditeľnenie. Ale tu by som sa možno trochu aj pána poslanca Hrnka zastal, lebo naozaj si nemyslím, že toto je vec, z ktorej sa dá vytĺkať nejaké veľké množstvo voličských hlasov, len, áno, nejakí ľudia, sa ich to dotkne a môžu byť potom vďační a radi, nejakí ľudia môžu oceniť, že sa urobí zadosť historickej spravodlivosti, ale naozaj by som nevidel ani ako prvý, ani ako najdôležitejší, ani ako nijako podstatný motív toho, že pán Hrnko s kolegami predložili tento návrh, snahu vytĺkať z toho nejaké politické body.
No a pokiaľ ide o tú druhú vec, ja som hlasoval aj za ten návrh pána poslanca Budaja, ktorý to spájal s výsluhovými dôchodkami, ale v tomto ohľade by sme mali byť pragmatickí, keď sa nedajú riešiť obe veci naraz, tak pokúsme sa urobiť aspoň jednu z tých dvoch dobrých vecí.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, my s pánom poslancom Hrnkom obvykle máme na veci dosť rozdielne názory a neraz vstupujeme aj do vzájomných polemík a stretov, ale musím povedať, že táto téma je vec, ktorá nás spája. A teda vystúpil som najmä preto, aby som podporil návrh zákona, s ktorým prichádza, pretože považujem za dôležité, aby sme si takto, nie síce zásadne, je to, je to vo vzťahu k tomu, čo politickí väzni a ich rodiny museli zažiť počas komunistického režimu, naozaj iba symbolické odškodnenie, ale je to dôležité, aby sme nezabúdali. Aby sme nezabúdali, ako pán poslanec Hrnko povedal na úvod svojho vystúpenia, tento rok si pripomenieme 30 rokov od konca komunistického režimu. Mnohí z tých ľudí, ktorí sa aktívne postavili komunistickému režimu alebo boli prenasledovaní komunistickým režimom a trpeli v dôsledku toho, akým spôsobom komunistický režim postupoval voči svojim kritikom aj voči ich rodinám, tak mnohí z tých ľudí už dnes nie sú medzi nami, mnohí, mnohí z nich sú, sú, patria už do starších vekových kategórií a postupne odchádzajú. Tak ak takýto krok má prísť, tak je najvyšší čas.
Aj viacerí kolegovia z opozície sa nie raz pokúsili otvoriť túto tému a prísť s podobným návrhom. Spájali túto tému aj s témou výsluhových dôchodkov pre eštebákov, ktoré sú takým zaujímavým kontrapunktom k tomu, akým spôsobom sa spoločnosť stavia k obetiam komunistického režimu a k tým, ktorí sa podieľali na páchaní zločinov komunistického režimu a ktorí sú dnes práve v dôsledku tých výsluhových dôchodkov často zabezpečení výrazne nadštandardne, kým tie obete sú v dôsledku toho, že boli perzekvované a boli znevýhodňované, naopak, na tom horšie ako priemer. Preto, tak ako v prvom čítaní, ten návrh, s ktorým prichádza s kolegami pán poslanec Hrnko, podporím a podporím aj to navrhované zvýšenie v rámci spoločnej správy zo štyroch na päť eur. Je to naozaj to minimum, čo môžeme pre obete komunistického režimu spraviť. A vyzývam aj vás, aby ste ten návrh podporili.
Ďakujem.