Videokanál klubu

Pani poslankyňa Grausová, no, načrtli ste tu taký tragický obraz stavu slovenčiny, slovenského národa, Slovenskej republiky, sme v kríze, ochrana slovenského jazyka je slabá, verejný priestor je zaplavený cudzojazyčnými prvkami. No, Peter Osuský sa to pýtal vo faktickej poznámke na vášho predrečníka, no ako je toto možné, keď tu máme ten dobrý zákon o štátnom jazyku už štvrťstoročia, ako to, že nezabezpečil, že všetci hovoria ľubozvučnou slovenčinou, že sa používajú aj cudzie výrazy a podobné katastrofálne veci podľa vás, aké sa tu dejú?
Používate veľmi silné slová. Tento zákon alebo návrh zákona nemá nič spoločné so suverenitou Slovenskej republiky a už vôbec nie s existenciou slovenského národa. V tomto zákone ide o to, akým spôsobom upravíme používanie slovenského jazyka, menšinových jazykov a iných jazykov na území Slovenskej republiky. Je to úplne normálna diskusia, ktorú si sebavedomý národ, ktorý si je vedomý toho, že existuje a že jeho existenciu neohrozí to, ak na jeho území žijú aj národnostné menšiny a tie sú tiež štátotvorné, alebo že sa na jeho území používajú aj iné jazyky, takýto sebavedomý národ si to môže dovoliť. To je vlastenectvo. Nie to nariekanie, ktoré tu predvádzate vy.
Nie je nič zlé na tom, že Slováci vo Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii sa tam dokážu prispôsobiť, dokážu sa tam uplatniť aj v iných krajinách. V Českej republike takýto zákon neexistuje, a napriek tomu čeština nie je v kríze.

Tak tých vecných nedostatkov, ktorých bol váš prejav úplne plný, sa už dotkli moji kolegovia, ja by som možno len takú pripomienku na adresu SaS, keď teda tak tvrdíte, že to je strana, ktorá nemá vôbec žiadne riešenia a jej jediným cieľom je prinášať tu návrhy, ktoré majú niečo rozvracať a ideme rozvracať štát.
Nuž rada by som vám teda pripomenula veci, ktoré sú objektívne, a to, že strana SaS má napríklad najlepší program, bol niekoľkokrát vyhodnocovaný ako najlepší, konzistentne a systematicky prináša do parlamentu naozaj dobré návrhy, ktoré, ktoré prinášajú tie riešenia. Takže ja sa neobávam, čo by sa stalo, keby sa SaS dostala do vlády, pretože my na vládnutie pripravení sme a máme jasný názor, ako by mali mnohé veci v tejto krajine vyzerať, aby sa tu nekradlo.
Čo teda na rozdiel od vášho zástupcu, napríklad pána Kotlebu, to sa o vás povedať nedá. Pretože on už na župe v Banskej Bystrici preukázal, ako by to asi vyzeralo, keby tú vládu ste mali nebodaj v rukách vy. Či už sú to eurofondy, ktoré stopol, alebo o tom, ako zamestnával ľudí načierno a podobne.
Takže vy nám, prosím vás, nerozprávajte o tom, aby by vyzerala vláda v našom podaní, keď už ste dokázali, ako by vyzerala v tom vašom.
A všetky tie ostatné veci, ktoré tu chrlíte, tak to už som povedala, to sú, to sú veci na úrovni nejakých mítingov, ktoré možno tam obstoja takéto argumenty. Ale takéto, takéto veci nemajú miesto v parlamente, prepáčte.

Pán poslanec Uhrík, budem pokračovať v tom, čo hovoril Peter Osuský. Ak chcete nejaký návrh kritizovať, aspoň si ho, preboha, prečítajte. My tam neriešime zdravotnícku dokumentáciu.
Čo sa týka školskej dokumentácie, nehovoríme, že nemá byť dvojjazyčná, iba ten spôsob, ako sa určí to, ktorá je dvojjazyčná a ktorá môže byť iba vo vyučovacom jazyku menšiny, sa má zmeniť.
A neriešime cirkevnú dokumentáciu, riešime agendu cirkví a náboženských spoločností určenú pre verejnosť. A nie, nekonzultovali sme to s cirkvami, ale na rozdiel od vás dôverujeme cirkvám a náboženským spoločnostiam, že budú komunikovať v jazyku, ktorému ich veriaci dôverujú.
Vôbec sa nedotýkame úradnej dokumentácie. Toto nerieši úradný styk.
A hovorili ste, že ste išli okolo nejakého bilbordu alebo viacerých bilbordov, ktoré boli iba po maďarsky. Boli to predvolebné bilbordy. No, tak predpokladám, že vy ste tú stranu nevolili, tak tá strana maximálne poškodila sama seba, lebo možnože keby mala tie bilbordy po slovensky, tak by ste ju boli volili. Keď ich mala iba po maďarsky, no tak ste ju nevolili. Prišli o jedného voliča.
A povedali ste tu, že aj samotní zástupcovia maďarskej menšiny povedali, že návrh je zlý. Tak vystúpila tu pani poslankyňa Sárközy, hovoril k tomu pán predseda poslaneckého klubu MOST - HÍD pán Bastrnák, oni nepovedali, že ten návrh je zlý. Skúste počúvať s porozumením, ak teda rozumiete slovenskému jazyku, oni povedali, že v prvom čítaní ten návrh podporia a majú k nemu pripomienky a my sme pripravení sa o tých pripomienkach v druhom čítaní baviť. My nemáme problém ten návrh vylepšiť, my nemáme problém urobiť ten návrh ešte ústretovejší voči národnostným menšinám.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Uhrík, vašim voličom sa to, čo ste povedali, určite iste páčilo. Ja musím povedať, že dobre, že ste hovorili o tom, že niekto vymyslí problém. Vy ste vymysleli problém. Keby ste v živote venovali tri minúty čítaniu toho, čo je predložené, tak by ste nemohli vypustiť takú hlúposť, akože sa to týka zdravotnej dokumentácie. Skúste tam nájsť niekde tento dríst. Nenájdete, lebo ste si ho vymysleli.
Tak ako ste vymysleli to, že sú tam beznádejné existencie na tom juhu, lebo nevedia po slovensky a sú nepoužiteľní. Ale tie, ak to je pravda, čo si nemyslím, že je to tak, že teda tam tí ľudia nevedia slova slovensky a sú stratení, tak napriek tomu, že máme ten dobrý zákon, ktorý hovoríte, že my ideme rozvrátiť, tak je ten stav, ktorý ste našli. To znamená, asi tá, ten prvý článok toho zákona nezachránil toho človeka, o ktorom hovoríte, že je stratený. Z toho vyplýva, že vonkoncom na tom toto nič nemení.
Vy hovoríme o tabuľkách obcí. No ako ste správne povedali, prišlo zo z ministerstva vnútra, má to zrejme nejaké dôvody dopravnotechnické alebo iné, farba by z biela na modrú, ale neviem, či ste si nevšimli, že SaS neobsadzuje ministerstvo vnútra nejaký piatok. Takže hovoriť o ministerstve vnútra a potom priamo preskočiť na SaS je tiež ukážka, argumentácia, ktorú môžu akceptovať len tí, čo seno žerú.
Takže takýto je asi obsah tohto posolstva, a preto musím povedať, že je ťažko na jednotlivosti reagovať, lebo bod za bodom sú to iste z pohľadu vašej klientely hrdinské slová, ale z pohľadu toho, čo leží na stole, keby ste si to prečítali, tak je to úplne mimo misu všetko to, čo ste tu o tom povykladali.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som teda na úvod povedať tri jasné veci.
Po prvé. Tento zákon nie je z pohľadu predkladateľov zákon citový, je to zákon o slobodnom prístupe k informáciám a ich šírení. To teda po prvé.
Po druhé. Tento zákon teda zďaleka nie je len o menšinách, ako aj Irén Sárközyová uznala pri vyratúvaní tých bodov, sú tam body, ktoré sú nezmyselné a nemajú nijaký vzťah k menšinám.
A za tretie. Povedal by som, že je pozoruhodné, že vidí, ja, naši kolegovia aj Irén nejaké legislatívne nedostatky.
Znova podotýkam, že keď som to v minulom volebnom období predkladal, tak za to poslanci HÍD-u hlasovali, a ten zákon sa v tomto zmysle nijako nezhoršil, ale to nechávam stranou. Len chcem tým povedať, že vôbec nejde o útok na jednotu koalície. Ako koalícia ako zlepenec drží alebo nedrží, rozhodne nebolo cieľom našej novely zákona.
A pokiaľ ide o to, že máme výhrady k tomu, čo doteraz platí, ako sa uznáva vo vystúpení kolegyne Sárközy, a na druhej strane vidíme, že treba niečo zlepšiť. Presne vzaté, mali ste tri a pol roka, aby ste to urobili bez nás pred nami. Neurobili ste to, my robíme to, čo považujeme za správne a dobré. A ozaj musím povedať, že to robíme s dobrým úmyslom, zďaleka nie len pre maďarskú menšinu, robíme to pre iné menšiny, ale hlavne robíme to pre ľudí, ktorí chcú slobodne šíriť informácie.
Je pochopiteľné, ako povedala správne poslankyňa Sárközy, že ak niekto chce mať aj slovenskú klientelu na svojom podujatí, tak tam dá pokojne dvojjazyčný oznam, lebo je to jeho slobodné rozhodnutie, koho tam chce mať, ak sa nejedná o štátnu inštitúciu. Ale pozvánka na schôdzu Csemadoku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Sárközy, ďakujem za vecné vystúpenie. Sme tu aj s pánom poslancom Osuským, nikto nám to nezakázal ani sme sa tomu nevyhli, mali sme iné povinnosti.
Ohradzujem sa trochu voči tomu vášmu podozreniu, že je za predložením tohto návrhu nejaký úmysel politikárčiť. Aj ja, aj Peter Osuský sa tejto téme venujeme dlhodobo. Ja som sa jej venoval ešte ako novinár v 90. rokoch, keď bol prijímaný zákon o štátnom jazyku. Dlhé roky som o tom písal rôzne, rôzne články. V roku 2009, keď bol ten zákon novelizovaný a vracali sa tam za ministra Maďariča pokuty, tak som proti tomu protestoval, robil som hromadné pripomienky, založil som dokonca občianske združenie, ktoré sa týkalo slobody šírenia informácií, a náš návrh je primárne o slobode šírenia informácií. My sme nemali ambíciu komplexným spôsobom upraviť legislatívu v oblasti používania jazykov príslušníkov národnostných menšín. Ten hlavný, hlavný cieľ, hlavný fókus, ktorý máme, sa týkal slobody šírenia informácií, slobody prejavu a, ale aj podnikateľskej slobody, ale, samozrejme, hlásime sa k tomu, že treba chrániť práva menšín, samozrejme, ak by to prešlo do druhého čítania, tak sme otvorení aj tým vašim ďalším podnetom.
Veľmi dobrý postreh je napríklad, že služobný styk musí byť po slovensky, aj keď ide napríklad o dvoch policajtov maďarskej národnosti, čo teda, čo teda ja by som s tým nemal problém, neviem, čo by vám na to povedal pán Blanár alebo pán Hrnko, oni by to asi tak bezproblémovo ako ja nevideli, ale, samozrejme, však môžme sa o tom baviť. A ak sa toto umožní, to nie je oslabenie slovenského jazyka. Oslabenie slovenského jazyka s týmto nemá nič spoločné, že sa dvaja Maďari medzi sebou budú rozprávať po maďarsky napríklad.

No, pán Mazurek, prejav hodný naozaj nejakého dobrého mítingu, tam si môžete chrliť takú síru a šíriť túto svoju paniku, ale myslím si, že na pôde parlamentu to bolo trošku prehnané. Prečo by sme, pre boha živého, išli niečo rozvracať? Ja ešte raz a možno navždy by som rada povedala, čo znamená vypustenie toho bodu tej prednosti, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi. No podľa ústavy na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. To znamená, ešte raz, v úradnom styku sa bude naďalej používať štátny jazyk, platí to o komunikácii ako u cirkví, tak u obcí, tak u proste lekárov, zdravotnej, pedagogickej dokumentácie a tak ďalej. Na tom nič nemeníme. A všetky tieto panické vyjadrenia, že my to tu ideme zrušiť, sú absolútne nepravdivé.
Jediné, čo ideme robiť, je, že ideme odstrániť to slovo prednosť, preto my nechceme zrušiť prednosť štátneho jazyka v úradnom styku, lebo to by sme ani nemohli urobiť, lebo to je zabezpečené cez ten § 3 používanie štátneho jazyka v úradnom styku. My chceme zrušiť len tú absolútnosť, ktorá sa jednoducho a už to prax ukazuje, že sa nedá vo všetkých dôsledkoch zabezpečiť, a preto je úplne zbytočné tam takéto ustanovenie jednoducho mať.
Samozrejme, že veď doma si môže rozprávať každý, ako chce, ide nám naozaj len o tie úrady, aby tam naozaj tá prednosť toho štátneho jazyka zostala a to všetko ostatné nech sa riadi normálnym, bežným životom ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, pán Hrnko, veľké emócie, silné slová, iredenta, rozvracanie štátu, to ja som naposledy počula asi za socializmu. To bola naozaj silná káva, tento váš prejav.
Ale, viete, trošku nám krivdíte a to by som si zase vyprosila, keď hovoríte, že predkladáme tento návrh so zlou vôľou. Ako keby ste nám videli do hláv, do našej mysle, vôbec to nie je pravda. Žiadna zlá vôľa v tom nie je. Nebojte sa, prosím vás, nemajte taký strašný strach, že týmto zákonom ideme tu niečo rozvracať. Týmto zákonom nejdeme rozvracať vôbec nič, pretože, a to je odpoveď aj na iných predrečníkov, pretože ten zákon nerieši, či sa má, alebo nemá používať slovenčina v úradnom styku, či už pri cirkevných záležitostiach, alebo pri zdravotnej alebo školskej dokumentácii, opakujeme to neustále, je úplne samozrejmé, že všetky tieto veci sa budú viesť naďalej v slovenskom jazyku, pretože zákony nám stanovujú, že máme používať štátny jazyk.
A to, že či nejaký obecný rozhlas vyhlási niečo iba v nejakom inom jazyku, aby, že vznikol nejaký, čo ste to hovorili, povodeň, no samozrejme, že aj obec je, je v úradnom styku s občanmi povinná používať štátny jazyk. Ten, ten náš príklad vysielateľov sa týkal súkromných vysielateľov, ktorý keď sa rozhodne, že bude vysielať nejaké programy v nejakom inom jazyku, mali by sme to ponechať na jeho slobode, ak mu to prinesie divákov, tak prečo nie, ale, samozrejme, že tie všetky ostatné povinnosti zostávajú zachované.
Takže, prosím vás, nebojte sa tak veľmi, že tým ideme niečo rozvracať. My len ideme upratať tento zákon, aby tam jednoducho neboli veci, ktoré sú úplne zbytočne popisované, a aby tam neboli pokuty za niečo, ktoré, čo sa vlastne ani nedá vymáhať, aby jednoducho bol oslobodený od tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja zareagujem zatiaľ iba krátko, potom možno viac v rozprave, lebo pán poslanec Blanár povedal toho veľmi veľa. Možno vysvetlím k tým jednotlivým veciam, ako cirkvi, kroniky, kultúrne podujatia, v rozprave.
Ale vyjadrím sa iba k tomu, že aj jeho prejav bol vlastne typickou ukážkou vlastne toho rozdielneho pohľadu na tento problém aj na ten hodnotový svet, o ktorom hovoril kolega Dostál. Jednoducho na jednej strane je tu, je tu hodnotový svet, ktorý, teda si myslím, že zastávame my a ten je založený na tom zdravom rozume, rešpekte, slobode, a na tom druhom brehu sú rôzne také obavy alebo strach, nejaké inštinkty nacionalistické možno a nejaké predsudky.
Takže myslím si, že my sa nikdy nemôžeme zhodnúť. Je úplne logické, že, že ľudia tohoto razenia tento náš návrh nemôžu podporiť.
Ja len pripomínam, že naozaj je to, je to proste isté dedičstvo mečiarizmu. Pripomínam, že v pôvodnom znení, ako vznikol tento zákon v 90. rokoch, tak naozaj a možno, možno z toho vyplývali tie, tie nejaké pripomienky toho, že na Slovensku po slovensky. Tam niekde proste vznikol tento, tento pocit, že by sme mali dokonca priam zakázať používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku. On to v podstate aj urobil a až zákon v roku ´99 za Dzurindovej vlády toto vlastne zrušil, umožnil používanie jazykov národnostných menšín nielen v úradnom styku, ale aj v iných, v iných oblastiach. Ale naozaj deje sa to prostredníctvom rôznych teda výnimiek. Za Dzurindovej vlády boli vypustené aj pokuty a zase, naopak, za Maďaričovej vlády boli znovu, znovu zavedené. Takže ono to, ono to vlastne preplávalo z tých Mečiarových čias až do súčasnosti.
A naším cieľom naozaj nie je robiť žiadne rozvraty ani, ani nič podobné, z čoho nás tu obviňujete, len dať na pravú mieru proste niečo, čo je tam nadbytočné, pretože zákony majú byť jednoduché a zrozumiteľné.

Ďakujem. No, bolo veľmi veľa technických, faktických pripomienok, tak neviem, či stihnem na všetky. Ale z mnohých tých príspevkov vo faktických som, som vycítila taký, taký strach, taký, taký strach pred niečím, niečím iným, niečím cudzím, ako keby sme sa báli uvoľniť proste nejaké, nejaké veci v týchto zákonoch. No, ten strach nie je dobrá vlastnosť a potom prináša také rôzne iracionálne práve a emotívne reakcie, ktorých sme boli svedkami aj v týchto faktických pripomienkach. Nikto tu z predkladateľov nechce rušiť štátny jazyk, opakujeme to niekoľkokrát, v tom úradom styku, samozrejme, chceme, aby bol zachovaný.
A, pán, pán poslanec Blanár, vy ste hovorili, že dnes tá právna úprava umožňuje, aby tí ľudia si medzi sebou rozprávali. No, no to práve chceme my, aby si rozprávali medzi sebou tak, ako chcú (smiech v sále), a chceme vypustiť tie ustanovenia, ktoré im v tom bránia. Vy ste to úplne asi nepochopili. No, no, samozrejme. (Reakcia poslanca.) Práve chceme, práve chceme hovoriť o tom, aby, aby im ten zákon cez rôzne proste výnimky iba umožnil iba niekde rozprávať, ako chcú. My chceme to práve uvoľniť, takže je to presne naopak. Neviem, že či ste potom čítali úplne presne ten náš návrh. Asi nie.
A neviem, na čo by som ešte zareagovala.
Štíhly štát. Áno. Samozrejme, že, že chceme štíhly štát a nechceme, aby nám štát nanucoval ešte aj lásku k jazyku. Veď láska k jazyku sa nedá nanútiť a lásku k jazyku, nejaký vzťah, cit ku kultúre, tak to vychádza z nejakých úplne iných predpokladov a, a tým, že to niekde zakotvíte v zákone, povinnosť, tak, tak to nedocielite jednoducho.
Takže, áno, ale sú to dva hodnotové svety. Sú to, samozrejme, dva hodnotové svety. Jeden je ten váš, ktorým by ste všetko regulovali, a ten náš je skôr o tej slobode.