Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pôvodne som dnes nechcela vystúpiť v rozprave, pretože s konkrétnymi kritickými podnetmi som vystúpila už v prvom čítaní a taktiež na viacerých diskusiách v školskom výbore napriek tomu, že nie som jeho členkou. Na moje pripomienky a konkrétne návrhy som opakovane dostávala od predsedu školského výboru Petráka odpoveď, že predkladatelia si návrh zákona rozbiť nenechajú a že na tak zásadné zmeny, aké navrhujem, už nie je čas ani priestor. Hlavne že dnes po všetkých tých pozmeňujúcich návrhoch, doplneniach a prílepkoch máme na stole pekný, čistý, prehľadný a dobre pripravený zákon, však?
To je hlavný dôvod, pre ktorý som už ani nechcela vystúpiť. Pre predkladateľov to nie je potrebné počuť, čo si myslíme, nie je to dôležité. Vy si aj tak prijmete bez opozície, čo chcete, nás k tomu nepotrebujete, máte vládnu väčšinu, ale dobre. Najmä faktické poznámky pani poslankyne Milanovej ma pomkli k tomu, že som sa rozhodla vystúpiť aj v ústnej rozprave. A dotknem sa len jednej veci, doplňujúceho návrhu zaviesť povinnosť pre pedagogických a odborných zamestnancov preukázať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov.
Principiálne by som tento návrh uvítala, keby bol riadne predložený do parlamentu ako samostatný návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Sama som ho chcela podať pri najbližšej možnej príležitosti, ktorou je v zmysle platných legislatívnych pravidiel nadchádzajúca schôdza parlamentu v septembri. Nie prílepok k úplne inému zákonu, nie skrátené legislatívne konanie, nie arogantné obchádzanie pravidiel, ktoré čoraz častejšie praktizujú koaliční poslanci len preto, lebo môžu, lebo vládnu, lebo nie my, ale oni si po voľbách zvykli, že si môžu dovoliť úplne všetko.
Svoj zámer predložiť návrh do parlamentu som avizovala ihneď po medializácii prípadu zneužitia jedenásťročného žiaka učiteľom, ktorý, ako sa zistilo, spáchal tento ohavný skutok už opakovane. Upozornila som na to, že školský systém zlyháva aj v ochrane detí pred násilím. Bol to pán poslanec Petrák, dnes spolupredkladateľ systémového riešenia v tomto prílepku, ktorý mi vtedy cez médiá odkázal, že tento a ďalšie prípady sú iba individuálnym zlyhaním a že nejde o diery v školskom systéme, cez ktoré sa môžu k deťom dostať sexuálni predátori. Povedal to v Markíze, povedal to v médiách.
Dnes som rada, že sa pán poslanec Petrák lepšie zamyslel a uznal, že Slovensko má vážny problém, ktorý si vyžaduje systémové opatrenia v tejto oblasti. Pachuť však zanecháva spôsob, akým sa rozhodol spolu s ďalšími koaličnými predkladateľmi tento problém riešiť. Stále totiž platí, že keby bola koalícia podporila pred dvomi rokmi pôvodný návrh Lucie Ďuriš Nicholsonovej, odpisy z registra trestov mohli mať riaditelia škôl už dávno v rukách a tento otrasný prípad zneužívania jedenásťročného chlapca z tohto roka by sa vôbec nestal. Bol to však pán poslanec Petrák, ktorý sa vtedy pustil do úplne zbytočného politikárčenia, slovníkom SMER-u, a Luciin pôvodne jednoduchý návrh dovtedy vylepšoval, až kým ho de facto nepotopil. Dnes už ťažko môžme sa sporiť o to, čo bol vlastne jeho zámer, keďže na poslednú chvíľu vniesol do zákona požiadavku, ktorá išla proti programu strany, ktorej bola predkladateľka členom. Ja v tom vidím jasný zámer, ale dobre, nesporme sa.
Tiež by som však chcela upozorniť pani poslankyňu Milanovú, ktorá nechápe, ako mohla pred dvomi rokmi Lucia Nicholsonová stiahnuť návrh na sprísnenie povinnosti dokladovať bezúhonnosť učiteľov, že keby koalícia naozaj považovala ochranu detí pred sexuálnymi predátormi za takú dôležitú, ako nám dnes tvrdí, mohla návrh v znení, v akom ho dnes predkladá, predložiť do parlamentu dávno v samostatnej novele. Veď my máme rokovacie pravidlo, ktoré nám nedovoľuje pol roka predložiť totožný návrh. Mohla ho predsa predložiť už štyrikrát. Rokovací poriadok túto možnosť ponúka. Koalícia však tak neurobila. Robí tak až dnes, až ako odpoveď na ďalšie nešťastie, ktoré sa stalo.
Ja pripúšťam, že rovnakú výčitku by som mohla smerovať aj do vlastných opozičných radov, avšak s tým rozdielom, pani poslankyňa Milanová, že ako ste si už isto stihli všimnúť, pokiaľ platí koaličná dohoda, koaliční poslanci žiaden opozičný návrh neschvália, z princípu. Potvrdzuje to množstvo odmietnutých návrhov, ktoré sa neraz týkali aj detí. Ja sama mám početnú evidenciu koalíciou zamietnutých návrhov, ktorými som sa snažila naplniť ich základné potreby vo vzdelávaní, ktoré koalícia dlhodobo ignoruje. Nič z toho mi v tomto parlamente neprešlo. Jednoducho taký je život. Systémové zmeny prechádzajú jedine vo vládnych alebo koaličných návrhoch.
Napriek tomu som bola pripravená predložiť návrh na povinné preukazovanie bezúhonnosti na septembrovú schôdzu, dúfajúc, že narastajúci počet medializovaných prípadov sexuálneho zneužívania detí v školách toto arogantné koaličné pravidlo prelomí. Medzitým sa však v médiách nechala počuť ministerka Lubyová, že návrh na zavedenie povinných odpisov z registra trestov pripraví ministerstvo. Považovala som to za dobrú správu. Aj som to tak okomentovala v médiách. Prioritou predsa je, aby boli deti v bezpečí, v tejto veci naozaj nemá zmysel súperiť, kto ten návrh podá.
Pani ministerku som preto požiadala o stretnutie v tejto veci a verejne som avizovala, opäť v médiách, že dobrý vládny návrh som pripravená podporiť. Čuduj sa svete, dodnes mi na moju žiadosť kancelária ministerky neodpovedala. Nielenže mi neponúkli termín, ale moju žiadosť úplne odignorovali. A do toho zrazu teraz úplne nečakane deň pred plánovaným druhým čítaním návrhu zákona o povinnej škôlke prídu koaliční poslanci s prílepkom k úplne inému zákonu, ktorým chcú celú túto nepríjemnosť rýchlo sfúknuť zo stola.
Zdôvodnenie pána poslanca Petráka, ktoré vyslovil na školskom výbore a aj dnes v sále, že návrh na zavedenie povinných odpisov z registra trestov pre učiteľov priliepa k návrhu o povinnej škôlke preto, lebo som ho vraj ja obvinila z nekonania, znie zvláštne. Mohlo by mi lichotiť, že koaličný poslanec sleduje moju stránku na sociálnej sieti a predbieha sa v riešeniach, ktoré navrhujem, nie som však natoľko ani márnivá, ani naivná, aby som toto jeho zdôvodnenie brala vážne. Nechcem a priori spochybňovať úprimnú snahu predkladateľov chrániť najlepší záujem dieťaťa. Ale je nespochybniteľný fakt, že týmto prílepkom sledujú koaliční poslanci úplne iné záujmy. V úvodnom slove to predsa sám pán poslanec Petrák potvrdil, keď sa na mňa menovite obrátil a povedal, že dúfa, že tento prílepok ma donúti podporiť návrh zákona o povinnej škôlke ako celok.
Ja naozaj nemám rada slovo politikárčenie, to naozaj patrí do smeráckeho slovníka. Preto to skúsim povedať inak. Je jasné, že týmto prílepkom si koalícia vytvorila páku na to, aby bol v parlamente aj opozíciou podporený ich nedomyslený, zle pripravený, ešte horšie prerábaný a mnohými aktérmi vrátane učiteľov, zriaďovateľov a rodičov odmietaný návrh na zavedenie povinného vzdelávania päťročných detí v škôlkach. Tento zákerný obrat v téme týkajúcej sa pôvodne predprimárneho vzdelávania sleduje jasnú úvahu predkladateľov. No kto už by len mohol hlasovať proti takémuto zákonu, keď sa doň vpašuje ochrana detí pred sexuálnymi predátormi.
Nuž, vážená pani kolegyňa, páni kolegovia, dovoľte mi pripomenúť vám, že každý z nás má slobodný mandát. Ja napokon svojím hlasovaním vyjadrím svoj postoj k tomuto návrhu zákona, tak ako ho vyjadrujem ku každému návrhu vrátane tých, za ktoré zámerne nehlasujem vôbec, lebo ich predkladajú poslanci, ktorí si nectia demokratické pravidlá v našej krajine. S tým súvisí moja posledná poznámka k tomuto doplňujúcemu návrhu. Pri tomto návrhu zákona ste hrubo porušili pravidlá tvorby zákonov. Nestačilo vám, že ste zákon o povinnej škôlke dali do parlamentu namiesto ministerky školstva. Nestačilo, že tak robíte nie na začiatku, ale na konci volebného obdobia, dokonca uprostred zjavnej koaličnej krízy, ktorá je najnovšie badateľná už aj pri hlasovaní. Vy ešte v druhom čítaní prisolíte tento netransparentný a čisto mocenský postup takým množstvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, že majú viac strán ako samotný pôvodný návrh zákona. Vytvorili ste tým taký chaos, že nielen učitelia, zriaďovatelia škôl a rodičia nevedia, o čo sa vlastne už dnes, o čo ide v parlamente, ale dokonca ani novinári.
Ako ja sa nečudujem, že vyjde v Denníku N podcast v newsfiltri, ktorý hovorí, že poslanci priniesli úplne nový návrh zákona do parlamentu a budú o ňom v prvom čítaní rokovať na druhý deň. No nie. To je druhé čítanie tohoto takto schaoseného návrhu zákona. Ale ja sa im naozaj nečudujem, že v tom nemajú prehľad. Dehonestujete prácu parlamentu, ignorujete pravidlá parlamentnej práce, ťaháte politickú kultúru na samé dno. Nechcela som vystúpiť, koledovali ste si o to. Aj celý tento deň je toho dôkazom vrátane toho návrhu zákona, o ktorom sme dnes začínali rokovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Milanová, ale my tu neriešime dekriminalizáciu. Nevieme, kto vyhrá voľby, nevieme, aké bude zloženie vládnej koalície, či sa bude dekriminalizovať, nebude dekriminalizovať, ale to je v tejto chvíli úplne jedno. Aj v situácii, keď je považovaná držba pre vlastnú potrebu za trestný čin, aj v tejto situácii je úplne legitímne sa pýtať, či trestom okrem toho, že je taký človek odsúdený na trest odňatia slobody alebo dostane podmienečný trest, či ďalším trestom má byť to, že mu má byť navždy zakázané pôsobiť na školách. A ja tvrdím, že aj v situácii, keď nie je dekriminalizácia, tak ten trest v podobe zákazu činnosti navždy byť učiteľom za jeden džoint je neadekvátny.
Hovorili ste o prípadoch, že viete, že obťažovanie, a teda chcete zabezpečiť, zabezpečiť, aby sme eliminovali v školstve tieto úchylné praktiky. Ale s týmto zákonom to nestačí, lebo predpokladám, že mnohí z tých, ktorí, ktorých ste spomínali, neboli, neboli trestne stíhaní za to a ani odsúdení. Tam treba zmeniť iné veci. Tam treba, samozrejme, že oveľa citlivejšie pristupovať k akýmkoľvek podozreniam tohto typu.
Pán poslanec Kresák, ja som nemal v úmysle vymenovať všetky skutkové podstaty. Vymenoval som tie, ktoré sa mi zdali nejako relevantné pre porovnanie práve s tým trestným činom. A keď hovoríte ten § 135, že pre vlastnú potrebu je, zodpovedá najviac trojnásobku obvyklej jednorazovej dávky, tak ja upozorňujem vás na slovo "najviac", doslova "najviac trojnásobku" zodpovedá aj jeden džoint, jeden. Jeden je tiež najviac trojnásobok.

Vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, ja začnem tým obchádzaním riadneho legislatívneho procesu. Možno by som sa tomu už nevenoval, lebo riešili sme to v prvom čítaní, ale opäť je dôvod sa k tomu vrátiť. V prvom čítaní sme vám viacerí vyčítali, že prečo takýto zásadný návrh nejde ako vládny návrh, prečo k nemu neprebehlo medzirezortné pripomienkové konanie, prečo nebola možnosť, aby sa k nemu vyjadrili odborné stavovské organizácie, verejnosť, prečo idete kratšou cestou. Asi by nemalo zmysel to opakovať teraz, keby sa neudiali ďalšie veci, ale tie ďalšie veci sa udiali.
A udiali sa v tom, že predvčera bolo zasadnutie výboru, ktorý schválil veľké množstvo rozsiahlych pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú rozsiahle, čo sa týka kvantity, ktoré sú rozsiahle, čo sa týka kvality, teda obsahu, ktoré v niektorých bodoch menia celé nastavenie toho zákona, ktoré sú rozsiahle z toho hľadiska, že sa dotýkajú aj iných zákonov a pripájajú tam prílepky. A nielen iných zákonov, ktoré nejako čo i len vzdialene súvisia s touto témou alebo s hlavnou témou pôvodného návrhu zákona, ale ktoré s ňou vôbec nesúvisia a ktoré sú podľa môjho názoru v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, lebo ten neumožňuje meniť prostredníctvom prílepkov iné zákony, ktoré nesúvisia. A tak sme sa ponáhľali alebo ste sa ponáhľali, že ste v stredu poobede alebo na obed mali výbor a poobede bola doručená správa a už včera ráno parlament o tom začal rokovať. Keby som nebol upozornil, že má sa rokovať v druhom čítaní až 48 hodín po doručení spoločnej správy, tak už by to asi aj bolo včera odhlasované.
Za malé víťazstvo rešpektu k pravidlám parlamentnej práce som považoval, že po upozornení sme presunuli na dnes rokovanie v druhom čítaní, aj keď ani to nebolo tých 48 hodín, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Tie doteraz ešte neuplynuli, ale dobre, plénum všeobecným súhlasom akceptovalo, že sa bude o tom rokovať dnes ráno. A tak som sa tešil, že je to aspoň taký malý krôčik smerom k normálnosti a k dodržiavaniu pravidiel, a potom som bol schladený tým skráteným legislatívnym konaním, že až taký veľký krok to teda nebol.
Ale vzhľadom na rozsah tých zmien a charakter tých zmien, tak je to opäť len potvrdenie nesprávnosti postupu, že takýmto spôsobom sa to nemá robiť, že sa nemá obchádzať riadne konanie a ak sa majú zásadným spôsobom meniť veci, ktoré sú v pôvodnom návrhu, tak má sa vytvoriť väčší priestor na diskusiu o nich. Väčší, ako bol na výbore alebo teraz na rokovaní pléna, keď už sa všetci ponáhľajú na dovolenky. Vieme, že musíme dnes skončiť a pravdepodobne väčšina poslancov bude hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch – ktoré či už sú v spoločnej správe, alebo zaznejú ešte v pléne – bez toho, aby sa nejako detailnejšie s nimi oboznámili.
Tiež by som sa chcel vyjadriť ku dvom veciam, ktoré majú pribudnúť do návrhu zákona, ktoré nijako nesúvisia s tými povinnými škôlkami, čo je základná idea a základný dôvod, prečo skupina poslancov prišla s týmto návrhom. Prvá vec je, o ktorej hovoril už kolega Gröhling, pýtajú sa na to viacerí. Ja som sa na to pýtal ešte na rokovaní ústavnoprávneho výboru, keď sme mali, mali k dispozícii informáciu, myslím, o pripravovanom pozmeňujúcom návrhu. To je to nezabránenie činnosti politickej strany alebo politického hnutia a ich propagácii v škole alebo v školskom zariadení. Lebo naozaj ani z toho textu, ani z toho odôvodnenia nie je jasné, tak že čo sa tým myslí, čo je činnosťou politickej strany a politického hnutia na škole a čo možno považovať za ich propagáciu.
Ja v zásade súhlasím, že by mali byť nastavené nejako pravidlá, že akým spôsobom politici môžu alebo nemôžu vstupovať na pôdu škôl. Môžme to úplne zakázať, môžme to obmedziť časovo, že nie volebná kampaň, môžme to obmedziť z hľadiska, z hľadiska obsahu toho vystúpenia, že či sa to týka politiky alebo netýka, alebo rozlíšiť, rozlíšiť, čo je to, čo je to činnosť politickej strany, to si vlastne ani veľmi neviem predstaviť. Činnosť politickej strany by znamenala, že na škole existuje nejaká stranícka bunka, nejaká základná organizácia, ako bola kedysi, boli kedysi základné organizácie komunistickej strany na pracoviskách, tak to ani neviem, že by také prípady boli.
A čo je to propagácia politickej strany? Lebo teda keď politik a člen politickej strany niekde vystúpi a adresáti jeho vystúpenia majú vedomosť, že je členom politickej strany, tak tým svojím spôsobom propaguje politickú stranu a to aj v prípade, že nespomenie jej názov ani skratku, ani nikto neuvedie, že je, že je členom politickej strany. Alebo, alebo potom ako sa bude rozlišovať, keď ja neviem, kolegovia z OĽANO, z poslaneckého klubu OĽANO, ktorí sú takí istí poslanci ako my, ale nie sú členmi politickej strany OĽANO či hnutia OĽANO, čiže oni budú môcť vystupovať, lebo nie sú členmi politickej strany ani politického hnutia, ale keď niekto je členom politickej strany a politického hnutia, tak nebude, nebude môcť vystupovať? No. Alebo keď, keď by napríklad prezidentský kandidát Štefan Harabin, ktorý nie je a nebol členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, vystúpil na škole, tak nie je to porušenie tohto ustanovenia a mohol by si tam natvrdo robiť, robiť kampaň, ale keďže nie je, nie je to politická strana ani politické hnutie, tak to vlastne nespadá pod porušenie tohto zákona.
Hovorím, že nespochybňujem to, že môžme to nejakým spôsobom upraviť, ale tá úprava, ktorá sa tu predkladá, je podľa môjho názoru nejasná, a teda ani z dôvodovej správy nie je zrejmé, čo majú predkladatelia na mysli, že čo sa za politickú činnosť a propagáciu politickej alebo činnosť politickej strany a propagáciu politickej strany na pôde školy považuje a čo sa nepovažuje, lebo tých situácií je naozaj predstaviteľných množstvo. Člen strany, nečlen strany, pred voľbami, v inom čase, vystúpenie, kde sa spomenie politická strana, vystúpenie, kde sa vyložene bude nabádať na to, aby niekto volil politickú stranu, vystúpenie, kde sa tá politická strana ani nespomenie. Ktorá situácia bude ako posudzovaná? Čiže necháme to na prax a že ono sa to už nejako vykryštalizuje, že ktoré, ktoré vystúpenia politikov na školách budú považované za porušenie zákona a budú sankcionované a ktoré nie? A teda tiež by som chcel pani predkladateľku alebo niekoho z jej kolegov vyzvať, aby sa k tomu vyjadrili, teda aby sme mali aspoň záznam, stopu, že čo myslel zákonodarca tým, keď takéto niečo zakázal.
A druhý bod, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť, k tomu, ku ktorému sa už tiež vyjadrili niektorí kolegovia, je tá otázka registra trestov, a teda vymenovania skutkových podstát trestných činov, ktoré sú prekážkou výkonu pedagogickej činnosti aj v prípade, že ten trestný čin bol už zahladený. Tá debata sa rozprúdila v súvislosti s možným sexuálnym zneužívaním detí, takže je jasné, že ak sú tam, ak sú tam trestné činy, trestné činy, ktoré sa týkajú sexuálneho násilia, znásilnenia, sexuálneho zneužívania, ktoré sa nejako špecificky týkajú, týkajú detí alebo domáceho násilia, detskej pornografie, jasné, tak to sú veci, ktoré priamo súvisia s tou témou. Potom je tam téma korupcie, ktorá, ktorá bola v pôvodnom návrhu, s ktorým prišli kolegovia Ďuriš Nicholsonová, Blahová a Droba pred dvoma rokmi, ktorá nebola v tom pozmeňováku, ktorý schválil výbor, a teraz je v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol prečítaný pani poslankyňou Smolíkovou. Potom sú tam doplnené, je tam doplnené, doplnené ten, teda trestné činy nedovolenej výroby omamných, psychotropných látok, jedov a prekurzorov a sú tam obzvlášť závažné zločiny, čo sú, čo sú teda trestné činy, za ktoré zákon umožňuje odňať, teda ustanoviť trest odňatia slobody s dolnou hranicou sadzby najmenej desať rokov. Dobre, tak to sú tie závažné trestné činy.
Ale nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov a ich držanie a obchodovanie s nimi obsahuje niekoľko skutkových podstát a okrem výroby, obchodovania, držania obsahuje aj skutkovú podstatu v § 171, ktorá hovorí o držaní pre vlastnú potrebu alebo prípadne pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu. Je to, je to naozaj situácia, situácia, že niekto je chytený s jedným, dvoma džointami, a nemusí to byť ani študent pedagogickej fakulty, pani poslankyňa Milanová, to môže byť gymnazista, lebo trestnoprávnu zodpovednosť máme od štrnástich rokov. Čiže niekto na strednej škole má smolu, že ho chytia, lebo väčšinu zrejme nechytia podľa toho, aké sú informácie, ako je to rozšírené. Teda nie toľko ľudí je, je trestaných, ale má smolu, že ho chytia a je za to, je za to odsúdený. A teraz to má byť diskvalifikácia. A ja som sa nie náhodou pýtal pani poslankyne Smolíkovej, že prečo, prečo toto má byť zaradené a iné nie a prečo zrovna toto? A nemyslím si, že tá voľba stojí tak, ako hovorila pani poslankyňa Milanová, že si musíme vyberať medzi nezodpovedným prístupom študentov pedagogiky a dobrom dieťaťa. To predsa nie je tak. My sme tam nemuseli zahrnúť túto skutkovú podstatu. Tento, to držanie pre vlastnú potrebu sa mohlo, sa mohlo odtiaľ vyňať. Nikto nepovedal, že to tam musí byť.
A ja by som len teda porovnal, že iné trestné činy a teraz sa spýtam, že prečo tam nie sú iné trestné činy, a je tam držanie omamných látok pre vlastnú potrebu. Čiže ak bol niekto na strednej škole prichytený s džointom, nebude môcť byť už nikdy učiteľom. Ale pozrel som si ten váš zoznam a trestný čin zabitia tam nie je. Čiže ak niekto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, dopustí sa trestného činu zabitia, nie je to obzvlášť závažný trestný čin, lebo spodná sadzba je sedem rokov, čiže keď sa mu to, keď sa mu to zahladí, tak bude môcť byť učiteľom niekto, kto sa dopustil zabitia. Niekto, kto sa dopustí ublíženia na zdraví, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov, opäť nie je to obzvlášť závažný zločin. Takýto človek, keď sa, keď sa mu to zahladí, bude môcť byť učiteľom. Niekto, kto bol na strednej škole prichytený s džointom a odsúdený, nie, a teda ten človek, ktorý bol na strednej škole odsúdený, či odsúdený preto, lebo bol prichytený s džointom, je nebezpečnejší ako niekto, kto sa dopustil trestného činu zabitia, trestného činu ublíženia na zdraví.
Máme tu trestný čin obchodovania s ľuďmi a to s použitím podvodného konania, ľstí, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia, zláka, prepraví, prechová, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania, dopustí sa trestného činu obchodovania s ľuďmi, bude odsúdený a keď sa mu to zahladí, môže byť učiteľom.
Človek, ktorý bol ako stredoškolák prichytený s džointom, učiteľom byť nemôže.
Trestný čin brania rukojemníka. Kto sa zmocní rukojemníka a hrozí, že ho usmrtí alebo že mu spôsobí ujmu na zdraví alebo inú ujmu s cieľom donútiť iného, aby niečo konal, opomenul alebo strpel, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Branie rukojemníka odsúdime, odsedí si, zahladíme trest a môže byť učiteľom. Ten, kto bol ako stredoškolák chytený s džointom, nie.
Vydieračský únos. Kto sa zmocní iného proti jeho vôli a tým mu bráni užívať osobnú slobodu alebo ho unesie a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho alebo od tretej osoby vynucuje poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo nemajetkovej povahy; vydieračský únos, nemáte to tam na zozname. To je menej, to je teda menej závažné a menej ohrozujúce deti, že sa niekto dopustí vydieračského únosu ako to, že na strednej škole fajčil trávu?
Zavlečenie do cudziny, ani to tam nemáte.
Lúpež. Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody a tak ďalej; lúpež. Čiže páchateľ lúpeže, keď sa mu to zahladí, môže byť učiteľom. A to nepovažujeme za nebezpečné pre tie deti, lebo sa mu to už zahladilo, viedol, viedol ako riadny občan život. Nepáchal ďalej trestnú činnosť, tak sa mu to zahladilo a môže byť učiteľom. Človek, ktorý sa, použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle získať cudziu vec.
Vydieranie, nie je na zozname.
Únos, to sa týka dokonca detí. Kto dieťa alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutú odníme z opatrovania toho, kto má podľa zákona alebo podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o nich, dopustí sa únosu. A tam nemáme obavu, že ak už to má zahladené, tak je to v poriadku. Tak nemusíme to dávať na zoznam tých, kde ani, ani zahladenie nestačí. Ale áno, tráva áno.
Násilie proti skupine obyvateľov, nebezpečné vyhrážanie. Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že môže vzbudiť dôvodnú obavu, dopustí sa nebezpečného vyhrážania. Ale zrejme je to menej nebezpečný trestný čin ako to, že niekto kedysi pred rokmi bol prichytený s džointom.
Nebezpečné prenasledovanie. Kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie i život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života... Opäť nič.
Trestné činy extrémizmu, neviem, či nie sú, nie sú nebezpečnejšie ako držanie, držanie omamných látok pre vlastnú potrebu, ale nerozumiem tej logike, ale rád by som porozumel tej logike. Prečo je tam aj trestný čin, ktorý sa týka držby omamných látok pre vlastnú potrebu, a nie sú tam napríklad tie, ktoré som tu teraz vymenoval a ktorých skutkovú podstatu som prečítal a ktoré sú podľa môjho názoru nebezpečnejšie, ak bereme ohrozenie detí, ako to, že niekto kedysi držal pre vlastnú potrebu marihuanu napríklad.

Kolegovia, ďakujem. Iba si uvedomme a ja to vyslovím, že tu nediskutujeme o jednotlivých úpravách v rámci predprípravného vzdelávania, ale diskutujeme tu o tých prílepkoch. Takže to sa vám podarilo veľmi dobre, že odbáčate od celej tej problematiky, aby sme si všímali absolútne niečo iné. Pre mňa proste mladí ľudia by mali byť konfrontovaní so životom verejným. Politici by mali chodiť na školy a mali by vysvetľovať, ako funguje legislatívny proces, ako sa tvoria zákony, ako funguje štát. Mali by prezentovať svoje názory, aby nejakým spôsobom vštepovali mladým ľuďom určité hodnoty. Ja si stále myslím, že riaditeľ je dostatočne dôležitý a skúsený na to, aby vedel vyhodnotiť, že ktoré z týchto či už strán, alebo osobností má pozvať a ako sa majú jednotlivé osobnosti a celá tá problematika viesť na školách týmto, ako je napísaný ten zákon. Pretože tam sa v konečnom dôsledku nič nemení a my sme ho mali doteraz a máme ho aj teraz, len sa tam pridávajú nejaké sankcie. Neovplyvníte to, čo sa na tých školách bude diať. Keby ste to jasne zadefinovali, nejakým jasným spôsobom, tak by sme mohli povedať, že áno, toto určité obdobie proste tam ľudia nemôžu ísť a nemôžu si robiť propagáciu ohľadom svojich osôb alebo svojich strán. Takýmto spôsobom nevyriešite nič a je to iba vyslovene zastrašovanie učiteľov a riaditeľov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, kolegovia, dovoľte mi, aby som na úvod sa ešte raz sa vyjadril k celému tomuto návrhu zákona. Povedzme, že súhlasíme s celkovou filozofiou tohto návrhu, ktorý predkladáte, určite súhlasíme s celkovým zaškolením detí, určite súhlasíme so socializovaním detí a musím povedať, že nesúhlasíme s tým, ako sa tvorí tento zákon, ako sa tvorí táto systémová zmena a ako ju reálne prinášate.
My sme o tom veľmi dlho rozprávali a veľmi aj búrlivo rozprávali a naozaj si treba uvedomiť, že takéto návrhy zákonov, ktoré ovplyvnia desiatky tisíc mladých rodín a aj ich detí, nemôžete prinášať ako poslanecké návrhy. Ja uznávam tú legislatívnu možnosť, ktorú máme všetci tu, samozrejme, že ju máte aj vy, samozrejme, že môžete predkladať jednotlivé návrhy, aby ste upravovali zákony a menili tak, ako uznáte za vhodné, ale v rámci takýchto veľkých systémových zmien tu máte ministerstvo, pretože vy vládnete, v rámci toho ministerstva to musí prejsť celkovým procesom medzirezortného pripomienkového konania, aby sme vychytali všetky tie chyby, ktoré by tam mohli vzniknúť v rámci či už ministerstiev, alebo organizácií.
A preto vzniká takýto problém a preto vzniká takýto chaos, aký je tu teraz, pretože pred mesiacom sme tu mali nejaký návrh zákona, teraz na výbore sme mali ďalšie štyri pozmeňujúce návrhy, skoro 50 bodov, teraz sú tu ďalšie a ďalšie pozmeňujúce návrhy a musíme povedať, že ten návrh zákona, ktorý sme videli, a tento, ktorý zažívame teraz, je úplne nový zákon, absolútne, pretože vy cez prílepky tam riešite politiku na školách, riešite tam odpisy z registra trestov, riešite tam dopravu, riešite tam odpredaj majetku, čo absolútne nemá nič spoločné s týmto návrhom zákona a to si uznajme, že to je cez čiaru. Samozrejme, že stravovanie ešte. A ja mám normálne taký pocit, že ministerstvo ani nechcelo predkladať tento návrh, lebo sa bálo toho, čo to všetko rozprúdi, ako bude musieť argumentovať, aký to bude zložitý proces, tak vám to tak posunuli, vy sa tu s tým trápite, čo ja uznávam, možno je to aj jednoduchšie, lebo tu prečítate pozmeňujúci návrh, nemusíte odpovedať na jednotlivé otázky, nie sú tam dopady, nie sú tam vyčíslené ostatné náležitosti a z toho vzniká jeden obrovský chaos.
Ja iba chcem, aby ste si uvedomili že v rámci tohto obrovského chaosu naozaj ovplyvňujete desiatky tisíc mladých rodín a detí. Hoci budem opakovať, že súhlasíme s tou filozofiou toho návrhu, však sme takýto podobný návrh predkladali aj my, ale vy máte celú tú mašinériu v rámci ministerstva na to, aby vám pripravili celý proces, aby ten návrh bol naozaj taký, aký má byť.
Poďme k tomu návrhu, aby sme boli konštruktívni. Určite oproti tomu prvotnému oceňme, že ste posunuli účinnosť, takže ste si uvedomili, že to nie je možné, aby sa to plnilo už k budúcemu roku k septembru, ale že tam sa ocitol ten rok 2021. Aj tak si myslím, že to bude ďalšia vláda, nech je akákoľvek, musieť posúvať, pretože nie je reálne, aby sa niečo také splnilo za to jedno obdobie. Čo si povedzme, že aj keby mali vznikať škôlky, tak už len to, aby ste ich postavili alebo zariadili, má nejaký proces v rámci čerpania financií a všetkých ostatných povinností.
Odstránili ste tam pokuty, čo bolo veľmi správne, pretože dávať pokuty rodičom za to, že neumiestnia svoje deti, keď ich nemajú kde umiestniť, je naozaj nezmysel a ja som veľmi rád, že ste si to uvedomili.
Vyriešili ste aj nulté ročníky, kde ste si opätovne uvedomili, že je tam určitá skupina detí, určitá skupina učiteľov, nemôžete to z roka na rok vlastne useknúť, lebo by ste museli vyriešiť celú túto skupinu tak, že tam dávate prechodné obdobie, ktorým sa to nejakým spôsobom vyhodnotí a potom vyrieši.
Vyriešili ste obvody, čo je celkom správne, pretože tam by boli problémy, keby ste mali dve materské škôlky, jednu základnú školu alebo opačne, že tá súčinnosť by tam nebola taká, aká má byť. Z tohto všetkého sa teším.
A naozaj ten zákon sa začal tvoriť nejakým spôsobom, že by bol akceptovateľný, keby sa tam nepopridávali všetky ostatné náležitosti. Ja si dovolím zastaviť pri dvoch, a to je pre mňa, ja poviem, že politika na školách, kde vy ako koaliční poslanci chcete reálne zakázať vstup pani ministerke a pánovi premiérovi na školy. Aj keď ste upravili oproti tomu pôvodnému návrhu, kde bolo napísané, že zriaďovateľ odvolá zamestnanca, respektíve teda riaditeľ, zriaďovateľ odvolá riaditeľa na základe toho, že nezabráni šíreniu politickej reklamy, a vy ste to teraz zmenili, že môže odvolať, aj tak ste tam dali v rámci toho priestupok, že budete môcť sankcionovať človeka vo výške 331 euro, ak umožní v škole alebo v školskom zariadení činnosť politickej strany alebo politickému hnutiu a ich propagácii. Toto naozaj nie je zadefinované, takže nikto nebude vedieť povedať, že ako to má byť. Povedzme si, že tento návrh zákona platí už aj teraz reálne a ak ste chceli iba sprísniť nejakým spôsobom tieto podmienky a zakázať komukoľvek, ale aj pani ministerke alebo pánovi premiérovi, aby chodili do školy, tak naozaj je to iba nejaký nástroj na to, aby ste penalizovali riaditeľov alebo nespokojných, nespokojných učiteľov alebo učiteľov, ktorí budú mať iný návrh, názor, ako máte vy.
A ja uznávam, že ste to upravili z toho, že "odvolá" na "môže odvolať", že "môže dať pokutu", je to tam zadefinované aj tá výška je, že "do výšky", hej? Je tam stanovený okresný úrad, je tam stanovené celé správne konanie, takže ten proces je tam reálne zvládnutý, ale aj tak pre mňa to reálne vedie k zastrašovaniu všetkých učiteľov a riaditeľov, aby nemali iný názor, aby reálne nepustili do škôl nikoho. Hoci ste to mohli spraviť veľmi elegantne, pretože takto, ako to píšete, neviete, čo je to, že politická reklama, vy neviete povedať, že čo je to propagácia. Keď sa pôjdeme pozrieť teraz my dvaja do školy, tak sme nositelia známky nejakých strán? Tak to môže niekto považovať za politickú reklamu a tým pádom bude sankcionovať riaditeľa, hoci my ideme zisťovať reálny stav, aký je na škole, lebo chcem vyriešiť, lebo chcete podať nejaký legislatívny návrh, tak týmto spôsobom to nebudete môcť urobiť. Hoci ste to mohli veľmi jednoducho stanoviť tak, že osoby, ktoré kandidujú vo voľbách, počas volebnej kampane by v rámci tých 90 dní nemohli vystupovať na školách a takýmto spôsobom by to bolo jasne zadefinované. Dali by ste signál, že chcete, aby politici chodili, aby vysvetľovali mladým ľuďom, že ako funguje život verejný, ako funguje tvorba legislatívy, ako funguje množstvo iných vecí, a takýmto spôsobom by ste povedali, že áno, ale to určené obdobie do tej školy nemôžte ísť, aby ste náhodou teda neovplyvňovali. Myslím si, že toto by bolo veľmi, veľmi korektné.
A ešte k tejto téme musím aj vysloviť, že si myslím, že toto je vyslovene že dôkaz, ako by sa mali; nemali riešiť takéto problémy, pretože sú pripravené na poslednú chvíľu a nie sú zvládnuté. Vy mi môžete argumentovať, že by ste to nemali vkladať do tohto zákona, do školského, že by to malo byť v ostatných zákonoch, ale to je reálny váš problém, však ste to mohli priniesť samostatne ako návrh zákona, prešiel by dvomi čítaniami a celé by to bolo upravené.
Druhú vec mi dovoľte, aby som sa venoval ešte financiám, pretože celý tento návrh nie je zvládnutý podľa mňa po finančnej stránke. Na začiatku ten prvý návrh bol reálne stanovený na prenesený výkon, teraz ste z toho spravili originál kompetencie tým, že ste nechali povinnú školskú dochádzku a z tohto ste urobili povinné predprimárne vzdelávanie. Tak aj keď stanovujete tú sumu, ktorá je tam navýšená, lebo, samozrejme, že ste sa nad tým zamysleli, ja to stále akože oceňujem, že ste sa stretávali s jednotlivými skupinami a že ste sa snažili riešiť ten návrh, hoci by to malo riešiť ministerstvo a hoci by to bolo jednoduchšie, keby to bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde by bola celá skupina ľudí, ktorá by sa tomu venovala, tak podľa mňa ten príspevok, ktorý tam je, ten príspevok zo štátu, vám nezabezpečuje, nepokrýva náklady, ktoré sú spojené so zabezpečením, budem hovoriť, že povinnej materskej škôlky, teda tomu povinnému predprimárnemu vzdelávaniu, pretože tam máte stanovenú viazanosť, alebo máte tam stanovené, že sa môže použiť iba na vybavenie, na príplatky a nie na platy zamestnancov. Takže reálne si teraz povedzme, že obce budú musieť prijať nové učiteľky, obce budú musieť prijať nové vychovávateľky, budú musieť reálne vybudovať nové miesta, budú od 1. januára musieť nájsť zdroje na 10-percentné zvýšenie platov všetkým, ale toto budú musieť pokrývať aj z menších rozpočtov.
Ja si dám iba do súvisu to, že sme už hlasovali o vašom návrhu v znížení odpočítateľnej položky na dani z príjmu, kde obce a mestá prídu o viac ako 100 miliónov. Takže na jednej strane vy im beriete financie a na druhej strane im ešte aj pridávate kompetencie, ktoré budú musieť zvládnuť. A vy mi budete argumentovať určite tým, že obce majú teraz vyššie príjmy. Ale to, že majú vyššie príjmy, neznamená; to, že majú vyššie príjmy, znamená to, že ich majú používať na rozvoj obce a na tie veci, ktoré boli doteraz zanedbávané. To neznamená, že keď majú vyššie príjmy, tak im máte pridávať ďalšie a ďalšie kompetencie, na ktoré ich musia míňať. A ja uznávam, že to financovanie nie je možno ideálne, že bolo nejakým spôsobom vymyslené a teraz obce sa vlastne spoliehajú, že čo vyberie ministerstvo financií, ako prerozdelí tieto peniaze, že by mohli hľadať aj iné zdroje, ako financovať. K tomu ma iba tak napadá, že tie iné zdroje sú možno jednoduchšie, keď príde nejaký vládny poslanec do nejakej obce alebo školy, tak vtedy sa dá zafinancovať všetko veľmi rýchlo, takže ich to nenúti, aby nejakým spôsobom hľadali tieto iné zdroje, ale vy – a to sa budem teda opakovať – na jednej strane im beriete peniaze a na druhej strane im pridávate kompetencie. Takže neviem si predstaviť, akým spôsobom toto sa bude financovať.
Dovolím si ešte upozorniť aj tú vec, aj keď vy tam stanovujete jednotlivé termíny, tak kedy sa deje nejaký záujem, čo sa týka prihlášok detí a ich rodičov, v akých mesiacoch? V rámci eduzberu k 15. septembru získavate nejaké číslo. Tie deti naskočia do celého procesu a peniaze sa rozpočtujú kedy obciam? Rozpočtujú sa k začiatku roku. Takže tam máte štyri mesiace, ktoré neviete, ako budú musieť, ktoré neviete, ako majú pokryté obce. Vy budete zase tvrdiť, že však majú svoje zdroje, ale znova si spomeňte, čo som rozprával. Teraz na štyri mesiace budete mať ďalší výpadok financií, ktoré tie obce budú musieť, respektíve zriaďovatelia budú musieť zafinancovať. A vy viete, že na výbore sme o tom rozprávali a vy ste mi povedali, že už teraz sa diskutuje s ministerstvom financií, že aby to nejakým spôsobom pokryli.
Ja si iba dovolím pripomenúť vaše rekreačné poukazy. Aj to od januára diskutujeme o tom, že by mali prísť financie na tento návrh, ktorý ste preniesli školám, pretože školy, resp. teda zriaďovatelia musia nájsť tie financie. Máme jún, tie peniaze ešte neprišli. Takže keď mi teraz garantujete, že nejakým spôsobom zafinancujete tie štyri mesiace, ktoré budú problematické, tak ja vám reálne neverím, pretože všetky ostatné fakty z minulosti nasvedčujú tomu, že sú to iba vyslovene prázdne slova a nič viac.
K tomu mi ešte napadla jedna vec, aby sa nestalo to, čo s obedmi zadarmo. Že veľmi sa tu chválilo, že budú obedy zadarmo a v konečnom dôsledku tie obedy zadarmo aj tak zafinancujú rodičia, pretože tam máte vedľajšie náklady. Aby sa teraz nestalo, keďže garantujete, že toto predprimárne vzdelávanie rodičia nebudú platiť, teda bude zadarmo, aby tie náklady, ktoré majú, nepreniesli na rodičov, ktorí majú trojročné a štvorročné deti, a aby sa náhodou nestalo, že rodičia týchto detí budú mať zvýšené náklady kvôli tomu, že vy ste si povedali, že budete mať takúto povinnosť, že to bude originálne kompetencie, že nevyčleníte na to dostatočné množstvo financií. A vráti sa to nie vám, bohužiaľ, nie nám, ale vráti sa to každej jednej mladej rodine a každému jednému mladému človeku, ktorý reálne bude musieť plniť tento váš návrh.
Mohol by som ešte rozprávať, ale myslím si, že kolega Dostál pôjde k tomu, a pani podpredsedníčka sa už vyjadrila dostatočne k tomu odpisu z registra trestov. My sme tiež o tom diskutovali. Vy nás teraz kladiete k tomu, aby sme si vybrali medzi nejakými ľuďmi v rámci sexuálneho zneužívania. To nám ani nedávate na výber, to je automatické, že niečo také musíte podporiť, lebo však budeme chrániť záujmy každého jedného dieťaťa a ich rodičov. O tomto ani len nediskutujme a nedávajme to do pomeru, že vyberte si, že či marihuanu alebo niečo takéto. Ale vy tak, ako to predkladáte ako celok, je to niečo pozliepané, čo ste pozliepali v priebehu jedného mesiaca a teraz chcete, aby sme sa voči tomu seriózne postavili a seriózne zahlasovali. A toto si myslím, že nie je korektné za celé to obdobie, ako ste pripravovali tento návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa, chcem sa teraz spýtať k logike toho vášho pozmeňujúceho návrhu, lebo ak tomu dobre rozumiem, má tam ísť o ochranu detí, a teda že niektoré trestné činy budú, budú posudzované prísnejšie, teda že aj keď už sú zahladené a tak, tak je to prekážka výkonu pedagogického povolania. Mňa by zaujímalo, že ako ste dospeli k tomu, k tomu katalógu zoznamu tých trestných činov, že akú to má vnútornú logiku, prečo ste tam dali práve tieto trestné činy a nie, nie iné trestné činy a prečo ste tam dali všetky tie, ktoré ste tam, ktoré ste tam dali. Asi by bolo dobré, keby niekto pani poslankyni doniesol hlasovaciu kartu, aby sa mohla, mohla vyjadriť. Lebo práve toto bolo pred tými dvoma rokmi, ako spomínala pani poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, aj predmetom sporu, že ktoré tam majú byť a ktoré tam nemajú byť. A teraz z toho odôvodnenia som sa k tej logike nedopracoval, nebol som na výbore, kde podobný pozmeňovák ste schválili, ale teda by ma zaujímal ten, tá logika vaša, že čo za tým je, že prečo práve toto. Prečo práve tieto, prečo nie iné?

Pán poslanec Pčolinský, každá strana má rovnaký limit. No vidno, že ani tá hodina dvadsať, čo som tu vystupoval, ako to pán podpredseda Bugár spočítal, nestačila na to, aby ste porozumeli tomu, čo je v zákone napísané. Tie limity nebudú rovnaké. Pretože politická strana, ktorá má príspevok zo štátneho rozpočtu, má len zo štátneho rozpočtu vyšší príjem často za to volebné obdobie, ako ten limit, ktorý vy navrhujete pre všetky strany. Ale pre tie iné strany to bude jediný príjem, jediný príjem sú dary, pôžičky a, ak prejde váš návrh, tak príjmy, príjmy aj z členského. A niektorá strana nebude môcť mať vyššie príjmy celkové ako 3,5 milióna. Iná strana má len zo štátneho rozpočtu; to nie sú rovnaké podmienky.
Pán predseda, podpredseda Bugár, Goebbelsova metóda, štyrikrát som vystúpil, no obmedzuje to alebo neobmedzuje? No obmedzuje to v tom napríklad, že som nestihol odpovedať na všetky otázky a vyjadrenia, s ktorými prišiel pán poslanec Pčolinský. Možno by mi na to stačili tri minúty, že by som dokončil svoj druhý príspevok, ale nemal som ich. Lebo tam bolo 10 minút, koniec. Čiže je to obmedzujúce. Ja nevravím, že je to protiústavné. Áno, parlament si to stanovil, myslím si, že je to zlé, netvrdím, že je to protiústavné.
A teda na margo toho, že ja som nikdy nebol v normálnej strane. No neviem, či vy ste práve ten, ktorý má právo posudzovať, čo je to normálna strana a čo to nie je normálna strana. Ale ja vám môžem zase povedať, že som nikdy nebol v strane, ktorú ovládal nejaký oligarcha, nikdy som nebol v strane, ktorá si robila zo štátu svoj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec Dostál začal svoje vystúpenie tým, že ako strážca rokovacieho poriadku ma nestihol upozorniť na to, že som ho porušil, za čo sa ospravedlňujem. A tak isto chcem poďakovať predsedajúcemu za to, že teda je umožnené, aby ten môj pozmeňovací návrh nakoniec bol uverejnený a že sa o ňom teda bude hlasovať. Takže obom, páni, ďakujem, no a budem si na to dávať väčší pozor.

Ja, samozrejme, že by som sa pána poslanca Klusa spýtal, či to už odovzdal, ale teda keďže neodovzdal, no tak bohužiaľ.
Takže možno tu pán predseda Bugár má pocit, že príliš veľa, že už hodinu rozprávam a že jak som upozorňoval, ako bude obmedzovať nový rokovací poriadok poslancov a že ja tu za 24 hodín už som hodinu rozprával. No, pán predseda Bugár, rokovací poriadok naozaj obmedzuje poslancov, to snáď ste si vedomý toho.
Ja nemám zásadne problém sa zmestiť do toho času, ktorý je, ktorý je vymedzený, a to, že ma dnes počúvate a včera ste ma počúvali k tej téme opakovane hovoriť, no, to vyplýva z toho, že rokujeme o tom návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, takže včera sme mali najprv rozpravu k skrátenému legislatívnemu konaniu, potom sme mali rozpravu v prvom čítaní, potom sme mali; a teraz máme rozpravu v druhom čítaní. Čiže keby ste neporušovali tie pravidlá, ktoré sú stanovené, nešlo by to skráteným legislatívnym konaním, tak by som nevystupoval v skrátenom, v diskusii o skrátenom legislatívnom konaní, a keby, keby sme išli normálnym postupom, tak by som si včera niečo povedal a potom by som si niečo povedal v septembri. Takto sa to celé koncentruje do 24 hodín, tak môžete mať pocit, že hovorím, hovorím príliš veľa, ale to vyplýva iba z toho, že VY porušujete pravidlá, že VY ste si skrátili legislatívne konanie.
Pán poslanec Bugár, oceňujem, že už ma neobviňujete, že klamem, ako včera, ale hovoríte iba, že zavádzam, ale, bohužiaľ, opäť je to tak, že nezavádzam ja, zavádzate vy. Vy ste tu vystupovali spôsobom, akoby som ja polemizoval s tým obmedzením tri milióny eur na kampaň počas parlamentných volieb. Ja, samozrejme, poteším pána poslanca Pčolinského, ja si, samozrejme, myslím, že by bolo dobré zrušiť tie limity, ale to tu teraz neriešime, tu neriešime návrh na zrušenie limitov a tu dokonca neriešime ani návrh na zavedenie limitu tri milióny na kampaň pred parlamentnými voľbami. Ten limit predsa je v súčasnom zákone, toho limitu sa návrh SNS nijako nedotýka. To, čo sa do tohto zákona zavádza, je limit na príjmy politickej strany počas volebného obdobia na 3,5 milióna eur, pokiaľ ide o príjmy z darov, iných bezodplatných plnení, pôžičiek a úverov.
Tak ešte raz, pán poslanec Bugár, vy ste hlasovali za skrátené legislatívne konanie, vy ste hlasovali v prvom čítaní za tento paškvil a budete zaňho hlasovať určite aj v treťom čítaní a neviete, o čom ten návrh je. Lebo on nie je o tom, že by sa zavádzal nejaký trojmiliónový limit na výdavky politickej strany, ale o limite na príjmy, čo je niečo úplne iné. Hovorili, hovorili ste tu o tom, ako som ja pri akej príležitosti zavádzal alebo sa mýlil. No; áno, mýlil som sa pri amnestiách, som rád, že som sa mýlil. Povedal som to verejne, že som sa pomýlil, priznal som to, myslel som to, že to dopadne zle. Vedel som si predstaviť, že to je kamufláž, aj som to priznal. To, na tom, na tom je, ja netvrdím, že ja mám vždy pravdu. S rokovacím poriadkom som sa nemýlil, považujem tú novelu za zlú, považujem tú novelu za takú, že obmedzuje, zbytočne obmedzuje opozíciu v blbostiach typu horalky aj v dĺžke rokovacieho času, na čo nevidím dôvod, ale nie všetko, čo je zlé, je nutne aj protiústavné.
Vraj som zavádzal pri hymne. No ale tak keď ja som zavádzal, prečo ste vy potom v skrátenom legislatívnom konaní schvaľovali poslanecký návrh zákona, ktorým ste eliminovali dôsledky novely, s ktorou prišla SNS, keď to bolo iba zavádzanie.
A keď sme pri tom zavádzaní, pán predseda MOST – HÍD Bugár, vy ste zase zavádzali, keď ste hovorili, že si viete predstaviť vládu bez SMER-u. To ste hovorili pred voľbami a po voľbách ste vbehli do náruče SMER-u. (Reakcia z pléna.) Reagujem na faktickú poznámku. To, že pán Bugár hovoril o štyroch iných veciach, vám nevadilo, vo faktickej poznámke na môj príspevok.
Pani poslankyňa Kuciaňová povedala, že vás vnútorne netrápi skrátené legislatívne konanie, že mi ide o niečo iné. Pani poslankyňa Kuciaňová, ako vy viete, čo mňa vnútorne trápi? Ja som počas volebného obdobia vystúpil takmer ku každému návrhu na skrátené legislatívne konanie, lebo to považujem za problém. Považujem za problém, že sa skrátené legislatívne konanie využíva a zneužíva aj v situáciách, keď nie sú dané zákonom stanovené dôvody a využíva sa a zneužíva sa na obchádzanie riadneho procesu.
Pani poslankyňa Kuciaňová povedala, že v tomto zákone ide len o vytvorenie rovnakých podmienok. No ešte raz, tie rovnaké podmienky znamenajú, že za celé volebné obdobie dostane Slovenská národná strana 5,5 milióna zo štátneho rozpočtu a ešte môže dostať ďalšieho 3,5 milióna z darov a pôžičiek a strana, ktorá nemá príjmy zo štátneho rozpočtu, môže dostať z darov, pôžičiek a – ak prejde pozmeňujúci návrh pána poslanca Pčolinského – aj z členského, bude môcť dostať iba 3,5 milióna. Čiže rovnocenné podmienky v chápaní SNS a SME RODINA je to, že nová strana bude môcť mať o dva milióny menej, ako má, a teraz z vlastných zdrojov, súkromných zdrojov, o dva milióny menej, ako má SNS len zo štátneho rozpočtu. Tak ukážkové rovnaké podmienky!
Pán poslanec Zelník, mne ste vyčítali, že ja vám vyčítam skrátené legislatívne konanie a poslanecký návrh a sám dávam poslanecké návrhy. Áno, iné sú požiadavky na normálny zákon, iné sú požiadavky na volebné pravidlá. Aj normálne zákony by mali prejsť verejnou diskusiou, ale ja nemám ako dať do medzirezortného pripomienkového konania svoj poslanecký návrh. Vy ako vládny poslanec viete svoje predstavy premietnuť aj do návrhu, s ktorým príde ministerstvo. To ja neviem, čiže ja nemám inú možnosť, ale keby ste to dali ako poslanecký návrh na túto schôdzu a v septembri by sme o tom rokovali v druhom čítaní, boli by sme v inej situácii. Samozrejme, že by sme to kritizovali, by sme upozorňovali, že krátko pred voľbami, ale nevyčítali by sme vám skrátené legislatívne konanie. Však to je tá absolútna absurdita. Ja som nenavrhoval, aby o ktoromkoľvek z tých návrhov zákonov troch, ktoré ste tu spomínali, bolo skrátené legislatívne konanie. Nič také som nenavrhoval.
Pán poslanec Pčolinský, už som teda hovoril, že upozorňujete na možnosť, že môže dať pôžičku predsa, že ten limit 300-tisíc dar, 10-tisíc členský príspevok môže ešte doplniť nejakou pôžičkou. Na to, ste prihlásený s faktickou, povedzte mi, že v čom sa vytvára menej závislý vzťah medzi tým prispievateľom, keď je to pôžička, v porovnaní s tým, keby to bol dar. Keď dám dar, tak dám dar a je tam. Keď je pôžička, tak to potrebujem vrátiť, naopak, mám silnejšie postavenie voči tej strane. A ak toto je účelom, účelom toho zákona, tak to, čo vy hovoríte, je úplne v protiklade s tým, s tým, o čom hovoria predkladatelia.
Hovoríte o tom, že neviete, že či je strana, ktorá mala príjmy 3,5 milióna eur z takých zdrojov. No tak keď taká strana nie je, tak prečo, prečo ideme dať ten limit do zákona? Čo je zlé na tom, ak by taká strana vznikla a ak by ju niekto mohol zafinancovať, prečo to, ak; teda buď je to zbytočné, lebo sa to nikoho nedotkne, alebo keď sa to niekoho dotkne, tak to zbytočne obmedzuje možné politické strany. Lebo to sa netýka, netýka iba jedných volieb, lebo strana za celé volebné obdobie a strana môže vzniknúť pol roka po parlamentných voľbách a môže absolvovať komunálne, regionálne, európske, prezidentské voľby a potom ešte parlamentné, a ona je tým obmedzená na celé štvorročné obdobie.
A povedali ste, že ste sa chceli dať zaregistrovať ako tretia strana. No to by ste nemohli, kandidáti sa nemôžu dať registrovať ako tretia strana. Mohli ste manželku zaregistrovať alebo nejakú inú osobu.
A to je asi všetko. Keďže máme taký neobmedzujúci rokovací poriadok.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som ešte zosumarizoval to, kvôli čomu nie sme dnes, respektíve pravdepodobne až v stredu budúci týždeň pripravení tento návrh zákona podporiť.
Už som včera spomínal v jednej z mojich faktických poznámok, že jedna zo základných zásad, keď sa menia volebné pravidlá, by malo byť to, že sa nesmú meniť niekoľko mesiacov pred voľbami. Jednoducho to nie je fér. Nie je to fér najmä voči tým, ktorí nastupujú do rozbiehajúceho sa vlaku a nie sú schopní sa týmto pravidlám dostatočne efektívne prispôsobiť. Toto je pravidlo, ktoré platí vo všetkých slušných demokratických a vyspelých krajinách s určitou mierou politickej kultúry, a toto pravidlo sa nám na Slovensku, bohužiaľ, darí pomerne pravidelne porušovať. Už sme tu spomínali niekoľkokrát v rozprave známe Mečiarove zmeny troch volebných obvodov na jeden volebný obvod, ktoré v konečnom dôsledku znamenali to, že Mečiar bol v týchto voľbách de facto porazený napriek tomu, že ich s tesným náskokom vyhral, a nastala, Pán Boh zaplať, nová éra pre Slovenskú republiku.
Ja spomeniem ešte jeden príklad a tu mi nedá neodcitovať známy film, že "neber ty úplatky, neber ty úplatky, nebo se zblázníš". No a ja som vám hovoril v roku 2017, začiatkom roku 2017, ctení poslanci a poslankyne vládnej koalície, nemeňte volebné pravidlá a nerušte druhé kolo volieb do vyšších územných celkov, lebo vás to bude mrzieť. Napriek tomu ste to urobili a viete, ako tie voľby v roku 2017 do vyšších územných celkov dopadli. Teraz robíte to isté. Meníte pravidlá tesne pred voľbami. A ja vám tu teraz z tohto miesta hovorím, že vás to bude najneskôr koncom februára, pravdepodobne 29. februára, vo voľbách mrzieť. Toto je prvé dôležité pravidlo, ktoré opäť porušujete.
Druhé dôležité pravidlo, že žiadne zmeny volebnej legislatívy sa neprijímajú bez riadnej politickej diskusie, a už kolega Ondrej Dostál povedal jasne: O takomto čase sme ešte včera netušili, že tu budeme o tejto veci rokovať. Takto sa podľa vás menia volebné pravidlá?! Skrátené legislatívne konanie, ktoré nemá žiadne opodstatnenie v zákone? O takejto veci? A ešte tu necháte pani podpredsedníčku vlády blúzniť o tom, že sa jedná o porušovanie ľudských práv a slobôd. No nehnevajte sa, toto je už naozaj výsmech. Výsmech do očí všetkých občanov.
A tretie dôležité pravidlo, že všetky volebné zmeny sa majú podľa možnosti prijímať s maximálnym možným konsenzom. A ja sa vás pýtam, bol niekto z vás za nami v opozícii? S výnimkou SME RODINA, ktoré evidentne bolo informované o tejto zmene dostatočne včas? No ja si to teda nepamätám. Ja som zodpovedný v druhej najsilnejšej politickej strane v tomto parlamente za politický systém a volebný systém, za mnou teda, pán kolega Bernaťák, nikto nebol. Ani predkladatelia, ani vy ako poslanec, ako predseda poslaneckého klubu. A práve volebné zmeny sa majú prijímať tak, aby nebol dôvod na to, že keď sa zmenia pomery, dúfam, že po 29. februári 2020, tak sa tá legislatíva bude opäť meniť. Volebná legislatíva má byť čo najstabilnejšia. Toto sa opäť raz v tomto parlamente nedodržalo, a preto tu vystupujeme ja aj kolega Dostál opakovane k tomuto vášmu nezmyselnému návrhu, ktorý predkladáte paralegálnym spôsobom – podľa mňa v rozpore s rokovacím poriadkom – v skrátenom legislatívnom konaní.
Kolega Dostál hovoril o tom, že obmedzujete slobodnú politickú súťaž, že vytvárate dokonca systémovo nerovnaké podmienky pre všetky politické strany. Aj vám to vysvetlil, že prečo. Áno, my v SaS by sme mohli pokojne čušať, lebo nás sa to až tak nevyhnutne netýka. Ale práve o to ide pri volebnej legislatíve, aby mali všetci rovnaké podmienky. A ja som si istý, že tí, ktorí prichádzajú dnes, tie podmienky rovnaké nemajú. Bez ohľadu na to, či je to naša politická konkurencia alebo nie, ide o férový volebný proces. Ide o ten boj programov a ideí, tak ako ste to spomínali, keď ste predkladali tento návrh zákona. A tomuto práve týmto návrhom zákona do istej miery bránite.
To, že rušíte možnosť zapojiť sa tretím stranám a vysvetľujete to tým, že mnohé z nich viedli v minulosti antikampaň, tak nehnevajte sa, áno, aj takéto situácie sa stávajú, ale potom sa bavme o tom, ako konkrétne riešiť napríklad tieto situácie. Túto antikampaň. Ale obmedziť tretie strany ako také, to nie je správna cesta. Mnohé z nich robia práve dobrú robotu pre nás všetkých, pre občanov Slovenskej republiky, lebo informujú občanov, kto s akými ideami prichádza a prečo napríklad to alebo ono občianske združenie podporuje napríklad nejakého konkrétneho politika, ktorý sa napríklad štyri roky zasadzoval za to, aby zmenil pomery, ktoré dané občianske združenie trápia. Toto si treba uvedomiť. Čiže ak tu máme nejaký konkrétny systémový problém, a máme ich dosť na Slovensku, pokiaľ ide o volebný proces, riešme tento konkrétny problém. Ale nie paušálne zrušme tretie strany a všetky hoďme do jedného vreca. Že všetci môžu byť potencionálne nebezpeční a viesť proti nám antikampaň. Toto, dámy a páni, nie je správny prístup.
Ako hovoril aj kolega Dostál, vydávame v podstate všetkých kandidátov na kandidačnom zozname na milosť a nemilosť konateľovi politickej strany. Toto je tiež niečo, čo nie je celkom v súlade s rozširovaním možností slobodnej a férovej súťaže pre jednotlivých kandidátov na politických kandidátkach. Zoberte si, ako by asi vyzerala napríklad taká eurokampaň, keby mal každý kandidát rovnaké príležitosti. No nemá. Nemá, pretože máme zlý volebný systém, ktorý sa jasne ukazuje aj pri tom paradoxe, ktorý tu máme v súvislosti s brexitom, a nemá aj preto, lebo nie každý kandidát na každej politickej kandidátke má rovnaké šance na zvolenie. A vy to ešte týmto zákonom môžte zaklincovať v súvislosti s Národnou radou tým, že jednotliví kandidáti nebudú môcť viesť kampaň vo svojom vlastnom mene, ale len cez prostriedky politickej strany. A toto považujeme za problém, preto nie sme schopní podporiť tento návrh zákona.
Tento zákon nemení, čo sa meniť má. Spomínali sme tu moratórium. Koľkokrát sme sa zaoberali aj v slovenských médiách tým, že moratórium bolo nejakým spôsobom porušené. Prečo sa tu nezaoberáme tým, ako takýmto situáciám zabrániť? Toto vám evidentne nevadí. Spomínali sme to, akým spôsobom sa funguje na tzv. transparentných účtoch. Ja som včera v rozprave hovoril o príklade zo strany SMER – sociálna demokracia alebo Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko a takýchto príkladov by sme našli podstatne viac. Prečo neriešime to, že sa majú v reálnom čase reálne výdavky dávať na transparentný účet, ale pokojne to obídeme tým, že to zadáme jednej reklamnej agentúre s jednou veľkou sumou peňazí? Toto vám nevadí. Vadia vám iné veci a riešime ich tu v skrátenom legislatívnom konaní osem mesiacov pred voľbami.
Nedá mi ešte jeden dôležitý príklad, keď sme spomínali tie vyššie územné celky. Alebo prezidentské voľby. Alebo komunálne voľby. Prečo sa dnes nevenujeme práve pochybeniam, ktoré sa v týchto voľbách stali, ktoré boli až po voľbách v roku 2016? Prečo tak nevyhnutne musíme riešiť práve rok 2020, a teda najbližšie parlamentné voľby? Ambíciou totižto bolo, a to si dobre pamätám, ešte predchádzajúceho ministra vnútra Kaliňáka zjednotiť volebnú legislatívu. Nakoniec v roku 2014 sa mu to podarilo tým, že už nemusíme na niektorých kandidátkach krížikovať a na niektorých krúžkovať, ale máme všade len krúžkovanie, čo si niektorí kolegovia poslanci myslia, že platí aj pri voľbe ústavných sudcov, že áno? Toto je celá zmena, ktorá sa podarila.
Ale napríklad taká maličkosť, umožniť občanom v zahraničí, aby mohli voliť poštou. Toto sa už do spoločnej legislatívy, volebnej legislatívy nedostalo. Koľkí občania chceli prísť voliť prezidenta Slovenskej republiky napríklad na naše veľvyslanectvá alebo poštou? Toto ste neumožnili.
Čiže keď už chceme meniť volebnú legislatívu, tak to, prosím, robme v prospech občanov, aby sme zachovali slobodnú súťaž a aby sme umožnili všetkým občanom spolupodieľať sa na veciach verejných bez ohľadu na to napríklad, kde v danej chvíli sú. A tam nejde len o tých, ktorí žijú trvale v zahraničí. Tam ide o to, že môžte byť odcestovaní služobne, na dovolenke alebo tam napríklad študujete. Toto tu v tomto pléne vládnej koalícii evidentne neprekáža. Čiže keď už chceme riešiť volebnú legislatívu, keď už chceme riešiť problémy súvisiace s voľbami ako takými, riešme to, prosím, komplexne. A toto tento zákon nerobí ani len náhodou.
Mám teda dva procedurálne návrhy, ak dovolíte. Prvý, a to poprosím, aby si zaznamenal pán spravodajca, je, aby sme nepokračovali ďalej v rozprave o tomto – podľa nášho názoru – zlom legislatívnom návrhu.
Druhý, keďže tu niektorí včera plamenito rozprávali o tom, že však ponúknite niečo, čo môže zmeniť napríklad systém fungovania politických strán alebo volebný systém, tak ponúkneme úplnú maličkosť, drobnosť, ktorá môže zmeniť len administratívnu záťaž niektorých politických strán, a uvidíme, ako sa k tomu postavíte, keď ste takí veľmi ochotní s nami v tejto súvislosti komunikovať. A týka sa to aj mnohých vás, pretože to môže byť zaujímavé aj pre vaše politické strany.
Ten návrh zákona alebo teda ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predkladám s podpismi šestnástich mojich kolegov, znie nasledovne: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 1559.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto, teraz sa k tomu dostávam.
V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 11 ods. 2 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak tento orgán má viac ako 50 členov,".
Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Doterajšie ods. 1 až 4 sa primerane prečíslujú.
A o čo ide? Odôvodnenie: Súčasné znenie § 11 ods. 2 písm. a) zákona o politických stranách stanovuje, že uznesenie orgánu strany, ktorým sa menili stanovy, musí obsahovať zloženie orgánu strany s uvedením mena, priezviska, adresy trvalého pobytu a funkcie člena orgánu strany. Uvedené je ľahko splniteľné pri stranách s malým počtom členov orgánu, ktorým sa menia stanovy; podľa § 6 ods. 8 písm. a) zákona č. 85/2005 Z. z. je to najvyšší orgán strany. Minimálny počet členov najvyššieho orgánu strany je 27 (§ 6 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z.). Zatiaľ čo v prípade strán s malým počtom členov najvyššieho orgánu je podmienka uvedená v § 11 ods. 2 písm. a) ľahko splniteľná, pri stranách s vyšším počtom členov to predstavuje značnú administratívnu záťaž. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby sa táto povinnosť nevzťahovala na strany, ktorých najvyšší orgán má viac ako 50 členov.
Hovorím, maličkosť, keď už máme teda otvorený tento zákon, a ja verím tomu, že takú administratívnu maličkosť skutočne nemáte všetci problém podporiť, keď už ste takí ochotní s nami zrazu v skrátenom legislatívnom konaní o takto závažnej téme diskutovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.