Vážený pán minister obrany, vážené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa reagovať na niektoré veci, ktoré zazneli v predchádzajúcej rozprave, ale najprv sa chcem spýtať, lebo bolo by dobré, keby sme si ujasnili, že o čom vlastne budeme hlasovať, lebo vláda poslala do parlamentu návrh, aby parlament vyslovil nesúhlas s Istanbulským dohovorom. Potom náhle to rozhodnutie zmenila a miesto vyslovenia nesúhlasu poslala návrh, že treba vysloviť súhlas, takto zmenila to uznesenie, a výbory teraz odporúčajú nevysloviť súhlas. Tak ja sa v tom už trochu strácam, a teda chcel by som pána spravodajcu poprosiť, aby keď o tom budeme hlasovať, aby presne prečítal, o čom budeme hlasovať, lebo bolo by zlé, keby náhodou omylom ste schválili Istanbulský dohovor proti svojej vôli, lebo sa pomýlite a nebudete vedieť, o čom hlasujeme. Ale teda hovorím to aj vo vlastnom záujme a nerád by som hlasoval v rozpore so svojím presvedčením len z dôvodu, že netuším, o čom sa hlasuje, teda vysloviť nesúhlas, vysloviť súhlas alebo nevysloviť súhlas.
V tejto rozprave zazneli viaceré, žiaľ, necitlivé veci, aj rasistické, aj teda nie rasistické, ale teda na hrane, keď pani poslankyňa Antošová tu hovorila o tom, že nejaké práva menšín, ako sú Rómovia alebo homosexuáli, môžu byť na úkor slušných ľudí a väčšiny, že ich to môže poškodzovať. Tak voči tomuto by som sa tiež chcel ohradiť, lebo z toho vlastne vyplýva, že homosexuáli alebo Rómovia nie sú slušní, slušní ľudia. To naozaj takýto slovník by sme nemali používať na pôde Národnej rady, a teda neviem, akú menšinu mala na mysli pani poslankyňa pri Istanbulskom dohovore, ale Istanbulský dohovor chráni práva žien, na ktorých je páchané násilie. Áno, je to menšina, ale myslím si, že s ochranou tejto menšiny by nemal mať nikto problém.
Pán poslanec Bernaťák tu v jednej, v jednej faktickej hovoril – a myslím, že to zaznelo aj v rozprave v predchádzajúci deň rokovania – o tom, že nejaké mimovládky si požiadali o granty z nórskych fondov a nedostali ich, pretože neuznávajú Istanbulský dohovor a napísali petíciu proti Istanbulskému dohovoru. No len tu si dovolím pripomenúť, že to boli granty z nórskych fondov a Nórsko ako krajina, ktorá tie granty poskytuje, si má právo zadefinovať podmienky, za akých sú poskytované, a keď si Nórsko zadefinuje, že chce, aby tie granty boli využité na podporu boja proti rodovo podmienenému násiliu, tak proti rodovo podmienenému násiliu... Pán poslanec Bernaťák, neskáčte mi do reči! ... proti rodovo podmienenému násiliu, tak ten, kto dáva peniaze, si má právo zadefinovať, na čo majú byť tie fondy použité.
Pán poslanec Zelník tu opäť strašil tými bubákmi, že môžeme si, môžeme si vybrať pohlavie. Naozaj toto, nič také v Istanbulskom dohovore nie je.
Často sa v tej argumentácii používa, však my všetci sme proti násiliu aj proti násiliu páchanému, páchanému na ženách a nepotrebujeme k tomu nejaký Istanbulský dohovor. No jasné, teoreticky, teoreticky, keď všetky tie veci, ktoré sa týkajú boja proti násiliu páchanému na ženách, implementujeme do našej legislatívy, tak nemusíme, nemusíme schvaľovať ten dohovor. Ale to potom platí úplne o všetkých dohovoroch a nemali by sme pristúpiť k vôbec žiadnemu dohovoru, len sa dobrovoľne rozhodneme, že niektoré veci, ktoré sa nám z tých dohovorov páčia, dáme do našej legislatívy.
A rád by som poukázal na to, že ten dohovor je z roku 2011, na začiatku to vyzeralo, že Slovenská republika ho bude ratifikovať a aj pod vplyvom toho dohovoru sa niektoré veci, ktoré už dnes máme v legislatíve, dostali do našej legislatívy, či už ide o občianske, procesné, procesné poriadky, ktoré napríklad posilnili ochranu osôb, na ktorých je páchané násilie, alebo zákon o rodine, kde sa do definície najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, jeho posudzovania, dostalo to, že ohrozením toho najlepšieho záujmu nie je iba to, keď sa na ňom pácha násilie, ale keď sa pácha násilie na osobe, ktorá je blízkou osobou tohoto, tomu dieťaťu, čo nesporne prispelo k lepšej ochrane maloletých detí, pretože keď sa v rodine pácha násilie a dieťa je toho svedkom, tak už to je násilím páchaným na dieťati bez ohľadu na to, či ono je priamo atakované fyzicky alebo inak.
Nepochybne je ešte kopu ďalších vecí, ktoré by sa dali v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách zlepšiť, pokiaľ ide o poskytovanie služieb, pokiaľ ide o štandardy, štandardy kvality, pokiaľ ide aj o zákonnú úpravu, ktorá by mohla byť komplexnejšia, napríklad v nejakom zákone, ale o tom sa asi budeme baviť snáď pri nejakej inej príležitosti.
A áno, zmyslom dohovorov je to, aby sme dohodli nejaké medzinárodné štandardy, ktoré všetci rešpektujeme, ktoré všetky krajiny považujú za dôležité a ktoré nie sú potom už len ich vecou vnútorného rozhodnutia, že toto zrušíme alebo od toho odstúpime. Samozrejme, že od medzinárodných dohovorov možno odstupovať tiež.
Rád by som sa vyjadril aj k tým procesným problémom. Ja som tu v rozprave už upozornil na to, že postupujeme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, pretože zákon o rokovacom poriadku predpokladá, že o medzinárodných zmluvách sa rokuje v druhom a treťom čítaní, nie je tam prvé čítanie. Keď Národná rada rozhodne o postúpení do druhého čítania, pridelí, pridelí návrh výborom a určí lehotu na prerokovanie a táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní. V tomto prípade to nahrádza rozhodnutie predsedu Národnej rady, prvé čítanie.
Predseda Národnej rady určil, ktoré výbory majú prerokovať návrh na vyslovenie nesúhlasu alebo súhlasu; stále netuším, o čom budeme hlasovať; určil aj gestorský výbor, ale dal lehotu ihneď. Ale lehotu ihneď nemôže dať predseda svojím rozhodnutím, lehotu ihneď vo vzťahu k medzinárodnej zmluve nemôže dať vôbec, lebo vo vzťahu k skrátenému legislatív; alebo skrátené legislatívne konanie možno použiť iba vo vzťahu k návrhom zákonov, ako to upravuje § 89 zákona o rokovacom poriadku, a ten nehovorí nič o tom, že by sa skrátené legislatívne konanie – či už z vôle predsedu Národnej rady, alebo rozhodnutím samotnej Národnej rady – mohlo konať aj vo vzťahu k vyslovovaniu súhlasu s ratifikáciou medzinárodných zmlúv.
Tu by som chcel apelovať na demokratickú opozíciu, ktorá mala problém so skrátenými legislatívnymi konaniami o návrhoch zákonov, troch zákonov, ktoré predložila vláda v rámci predvolebnej kampane SMER-u a SNS. Považovali to za problém, nehlasovali sme spoločne za otvorenie schôdze, nehlasovali sme – teda s výnimkou SME RODINA – teraz za skrátené legislatívne konania, ale rovnaký problém, porušenie pravidiel, porušenie zákona o rokovacom poriadku je aj s Istanbulským dohovorom, takže si myslím, že je potrebné byť konzistentný a keď nám porušovanie pravidiel vadí pri návrhu zákonov, malo by nám vadiť aj pri, aj pri rokovaní o Istanbulskom dohovore, a teda očakávam podporu prinajmenšom od demokratickej opozície celej pre moje dva procedurálne návrhy.
Posledná vec, čo sa stane, keď dnes parlament nevysloví súhlas s Istanbulským dohovorom? No vôbec nič. Vôbec nič sa nestane, pretože pokiaľ v budúcom parlamente bude vôľa ratifikovať Istanbulský dohovor, no tak budúci parlament bez ohľadu na to, čo tu dnes schválite, vysloví súhlas s ratifikáciou a prezidentka tú ratifikáciu, teda dohovor ratifikuje. Keď v budúcom parlamente nebude vôľa ratifikovať Istanbulský dohovor, tak bez ohľadu na to, čo tu dnes schválime, ani budúci parlament nevysloví súhlas s ratifikáciou. A keď si myslíte, že to bude zabité tým, že ani v budúcom parlamente nebude vôľa na ratifikáciu, tak raz tu snáď nejaký osvietenejší parlament príde.
Ďakujem.
