Videokanál klubu

Ja sa čestne priznám, že sa, samozrejme, v týchto projektoch strácam. Teraz mi nie je jasné, či sa jedná o vnútrokoaličný boj predkladateľa Mariána Kéryho s kolegom Balážom, alebo sa jedná dokonca už o vnútrostranícky boj s pani poslankyňou Kuciaňovou. Pretože to, čo som si tu vypočul zodvakrát dnes od po prvého až po dvadsiate šieste, a to, že za čl. 17 vkladáme čl. 18 a všetko to prečíslujeme, asi v stodvadsiatich reprízach, ma stavia pred pocit, ktorý sa v slovenčine už tradične, aj keď nie celkom salónne vystihuje formuláciou "tomu ani divá sviňa nerozumie". Ja by som dodal, že dokonca ani sviňa domáca, sus scrofa domestica, ba dokonca ani nie sviňa domáca postihnutá africkým morom ošípaných pred smrťou. Takže nie je mi celkom jasné, čo k tomuto vás vedie.
Ale aj tak by som povedal, že mne by vôbec nevadilo, keby som sa popritom, že niekto je Team Vallo – a to, prosím, boli naši súperi v komunálnych voľbách –, by som sa dozvedel, že zároveň je psychológom alebo gymnaziálnym učiteľom, alebo, ja neviem, trénerom tenisu. Čo je na tom zlé, že to nesmieme mať? Prečo vlastne priznáme v zásade povolanie titulom MUDr., áno, ale zatajíme ho v iných prípadoch? Lebo ak je niekto MUDr., tak asi nebude posunovač u dráhy, ale u iných im to uprieme. Mne napríklad by vôbec nevadilo, ak by som sa u kandidáta dočítal, že je členom Občianskeho združenia Vlk. Ten papier je dosť veľký, aby za tým menom vošli informácie pre voličov. A to, čo sa tu dnes celú dobu deje, je utajovanie, utajovanie a utajovanie informácií. Čistá hanba!

Pán poslanec Baláž, ja by som mal na vás dve otázky. Jedna otázka je, že by som sa chcel spýtať, v čom sa váš návrh líši od návrhu pani poslankyne Kuciaňovej, keďže oba boli predložené dnes a sú takmer identické. Viem, že nie sú identické, ale teda odôvodnenie je identické. Upravujú sa tie isté ustanovenia, zámer je, zámer je ten istý, tak sme v takejto zvláštnej situácii, že koaliční poslanci dnes predkladajú dva pozmeňováky, ktoré sa týkajú nahradenia "nezávislého kandidáta" termínom kandidát bez politickej príslušnosti, a dvaja koaliční poslanci, resp. poslanci za SNS zase navrhujú úplne vypustiť kolónku zamestnanie z, z, z, teda z volebných lístkov. Tak bolo by fajn, keby ste nám to aspoň vysvetlili, teda niežeby niečo z toho mi bolo potom sympatickejšie ako to druhé, ale teda nech aspoň vieme, o čom hlasujeme, lebo teraz z toho, ako ste to predniesli, ani z toho odôvodnenia sa to nedá rozlíšiť. Ak to niekto rozlíšil a je to len vec mojej nechápavosti, tak sa ospravedlňujem, ale, ale teda poprosil by som vás, aby ste to vyriešili.
Druhá otázka sa týka toho, že prečo navrhujete vyhodiť zamestnanie, prečo potom nenavrhujete vyhodiť aj vek, lebo aký je medzi tým rozdiel, alebo prečo nenavrhujete vyhodiť tituly, prečo tam jeden typ informácií o kandidátovi má byť a druhý typ informácií o kandidátovi nemá byť. Zamestnanie je menej dôležité ako vek? Alebo teda viac, áno, lebo to navrhujete vyhodiť. Alebo tituly; však nech sa iba podľa mena tí voliči rozhodujú. Skúste mi nejako tú logiku toho, že prečo zrovna zamestnanie chcete vyhodiť a nie vek napríklad.

Ďakujem pekne. No, kolega Hrnko, samozrejme, odhliadnuc od toho, že váš príspevok bol, dá sa povedať, nosne k veci, teda k zmene dĺžky moratória, chcem povedať ešte jedno. To, že sa 30. októbra statoční Slováci odtrepali do Martina a prijali deklaráciu nevediac, čo sa v Prahe stalo, je nepochybne historická pravda. Na druhej strane Šrobár mal presne taký mandát ako ktokoľvek z ľudí zhromaždených v dvorane Tatra banky, a tak sa nad tým zamýšľam, či sa nemal s tými chlapcami do Tatra banky ísť poradiť Milan Rastislav Štefánik, keď zahájil československý vojenský legionársky odboj, lebo to ešte vlastne vôbec nevedel, že či mu to súdruhovia schvália. To znamená, že on vlastne neviem, čo chcel tie tri-štyri roky, keď venoval život a zdravie vzniku Československej republiky bez toho, aby sa bol poradil v Martine.
Kolega Mizík, no tá interpretácia, že československý národ bol útlakom slovenského národa, implicitne znamená, že bol aj útlakom českého národa, lebo český národ tiež stratil v tejto interpretácii svoju sólo existenciu. Mali by ste im poradiť, aby si to oplakali. A pokiaľ ide o ten obrázok, ktorý ja mám uctievať, viete, vy si môžte pustiť 55 obrázkov, ktorý režim, ktorý milujete, ľudí poslal do plynu. Takže vy ste ten posledný, ktorý mne budete vytýkať T. G. Masaryka. Vy môžte začať tými dievčatami, ktorých odviezli z popradskej stanice do koncentrákov a máte tých obrázkov nadosmrti, aj keď vám Pán Boh dá dlhý život.

Pán poslanec Osuský, no ja som rád, že si si pripomenul vo svojom vystúpení aj dnešné 101. výročie vzniku Česko-Slovenska, aby som nehovoril Československej republiky a nedotkol sa jemnocitu pána poslanca Hrnka, keďže áno, bol to iba československý štát vtedy vyhlásený, nie Československá republika, tá forma zriadenia sa určila až neskôr. Ale je to absolútne irelevantné k tej debate, ktorú vedieme. A mne, samozrejme, nevadí, že tebe neprekážajú fakty, ako to vadí, vadí pánu poslancovi Hrnkovi, naopak, si myslím, že je dobré, keď človek sa riadi, riadi faktami.
No ale k tej téme. My tu naozaj diskutujeme o návrhu zákona, ktorý zasahuje do ústavou garantovanej slobody. Do slobody prejavu a slobody šírenia informácií. A to nie je len tak, že si niekto zmyslí, že si zavedie rekreačné poukazy a zavedie rekreačné poukazy, lebo sa mu zdá, že je to dobrý nápad, alebo že si vytvorí ministerstvo cestovného ruchu a odhlasuje si to a zavedie si, vytvorí sa teda ministerstvo cestovného ruchu. Toto je vážna vec. Sloboda šírenia informácií a sloboda prejavu sú zakotvené v ústave a áno, možno do nich zasahovať, ja nie som zástancom toho, že nemožno, možno, ale iba za ústavou vymedzených podmienok. A vy sa vo svojom návrhu, ktorý sa chystáte tu schváliť, koaliční poslanci, vôbec nezaoberáte tým, že či ten zásah do slobody prejavu a slobody šírenia informácií bude spĺňať tie ústavou dané podmienky. Prečo 50 dní? Prečo, preboha, 50 dní, ako ste na to prišli? A ako odôvodňujete, že je to v súlade s ústavou?

Vážená snemovňa, vážený pán predsedajúci, dnes je deň sviatočný a táto dvadsiatka poslancov, ktorá v tento deň sviatočný v tejto chvíli pracuje v pléne si možno ráno pripomenula, že slávime výročie vzniku slobodnej Československej republiky. Verím, že po budúcich voľbách tu bude zostava, ktorá z tohto dňa spraví štátny sviatok, a tí, ktorí ho urobili jednorazovo a ktorých živnosťou, ako ukazuje i predložená novela, je porušovanie ústavy, v tomto prípade jej článku 26 o slobodnom prístupe a šírení informácií, možno budú musieť oplakať 1. september, ktorý bude nahradený 28. októbrom ako štátnym sviatkom.
Pretože je minimálne protirečivé, ak nie hanebné, uctievať si ústavu štátnym sviatkom a potom predkladať návrhy, ktoré jej protirečia. Pretože pri všetkej rozprave, ktorá doteraz prebehla, som si od kolegu Kéryho nevypočul, čo z čl. 26 ako dôvodu pre obmedzenie slobody prejavu ohrozuje prieskum verejnej mienky. Čo z toho? Verejné zdravie? No, pre tých, čo nemajú zdravý rozum, tých ohrozujú oni sami. Morálku? Bezpečnosť krajiny? Čo z toho, čo ústavodarca považoval za dôvodné, aby bolo dôvodom obmedzenia slobody prejavu a šírenia informácií, napĺňa prieskum verejnej mienky?
Domnievame sa, že tie desiatky európskych civilizovaných krajín, ktoré majú nuladňové, jednodňové alebo dvojdňové moratórium na prieskumy, sú v rozvrate demokracie, v rozvrate bezpečnosti štátu, morálky alebo verejného zdravia? Myslíme si to o Nemcoch? Myslíme si to o Rakúšanoch či Dánoch? O kom si to my, ktorí teraz ideme takto chrániť našich občanov, toto myslíme?
Ako som hovoril vo faktickej poznámke, predsedovi parlamentu okrem dobre nadobudnutého vysokoškolského vzdelania sa podarilo precikať maďarský stožiar o nejaký ten meter. No my sme teraz takýmto hrdinským predloženým návrhom sa dostali skutočne na špicu celého ochranárskeho hnutia sveta občanov pred prieskumami verejnej mienky. Lebo zatiaľ čo prvá Československá republika, ktorá dnes pred 101 rokmi vznikla, bola napríklad jednou z demokratických krajín, ktorá dala volebné právo ženám, ktoré ešte mnohé iné krajiny v tom čase toto právo ženám nedali a dali im ho roky po Československej republike, tak my dnes riešime zákon, ktorý uberá z demokracie.
Dostal by som sa k takej téme, ako je prognózovanie, pretože prieskum verejnej mienky je prognóza získaná z istej vzorky o tom, aká je zhruba, prognosticky vzaté, mienka obyvateľov o, a ich politických preferencií v konkrétnom týždni, keď sa tie vzorky zbierajú. Samozrejme, prognózovanie niekto môže napadnúť ako zaplatenú akciu, ktorá má pomôcť tomu či onomu. Samozrejme, ak to berieme takto, tak je dôvodné zakázať prieskumy ako také, lebo vždy môžu zavádzať, od prvého povolebného dňa až do posledného predvolebného. To znamená, ak je to lož od podstaty veci, no tak to zakážme. Tak to zakážme a buďme úplne špičkoví, pretože budeme mať najochránenejších občanov na zemeguli. Ak sa, samozrejme, o dĺžky konské dostávame pred Kamerun a Honduras, tak to tiež o niečom svedčí.
Ja sa pýtam predkladateľov, čo si myslia o zdravom rozume občanov, za ktorých tak na barikádach stoja s kdečím, čo tu prednášajú, a čo im sem-tam aj o čom klamú. Myslíme si teda, že naši občania nie sú zrelí, aby si vybrali, aby si vybrali zo zbierky prieskumov? Aby si proste vybrali z tej zbierky prieskumov presne tak, ako si vyberajú z tej ponuky cestovných kancelárií, v ktorých občas niektorých niektorá sklame a skrachuje. Ale nezakázal ešte zatiaľ nikto cestovné kancelárie napriek tomu, že každý rok nejaká nechá svojich klientov v štichu. To znamená, že ak ich my takto chránime, tak to implicitne znamená; lebo pred kdečím chránime deti. Zažili sme televízne hviezdičky, zažili sme kategorizáciu filmov, zažili sme všeličo, kde tých, ktorých pokladáme za nie celkom zrelých, ich chránime. Iste, to je vo viacerých prípadoch možno aj dôvodné, ale to, koho chránime teraz, to sú dospelí ľudia, ktorí neboli zbavení svojprávnosti, ktorí nie sú, ako hovorí Švejk, "pro blbost a ještě k tomu notorickou", ktorých treba chrániť, pretože sú mentálne nedovinutí, totálne hlúpi, a preto ich treba vodiť za ruku a zakrývať im oči.
Neviem, aká je mienka predkladateľov o ľude pod Tatrami. Nech už si myslíme čokoľvek, nemyslím si, že ľud netreba otužovať. Že ho netreba stavať pred výber, pred posúdenie, pred nelenivenie. To, že máme problémy s chápaním písaného aj hovoreného slova je, žiaľbohu, už dnes národná vlastnosť. Hovoria to opäť akési prieskumy. Niektoré prieskumy nám proste nesvedčia, ale obecne zobrať prognózovanie ako niečo, čo by sme mali reglementovať, ma vedie k úvahe, že aj docent Iľko, guru našej meteorológie, i tej televíznej, i všetci jeho nástupcovia sa sem-tam generálne seknú. A to úplne generálne a možnože sa niekto na základe lepšej prognózy, ako bola drsná realita, trepe na Kriváň. Prípadne aj na falošný Kriváň, no ale na dáky z tých Kriváňov, čo máme na sklade. A tam zmokne, premrzne, chytí ho ľadovec. Čo spravíme? Zarazíme Iľkovi prognózy tak, aby smel prognózovať 50 dní dozadu alebo dopredu? Čo je toto vôbec za nápad? A potom podotýkam, meteorológia je normálna exaktná veda. Ale aj exaktná veda nemusí v prognostickej oblasti byť niečím, čo je slovom božím.
Vypočuli sme si všelijaké prognózy, ako tu už v tej rozprave zaznelo, samozrejme, každá taká prieskumná inštitúcia ide s kožou na trh. Ja sa pamätám, ako kedysi celkom akceptovaný inštitút MVK dotiahol zbierkou pochybných prognóz svoje vlastné meno na úroveň humoristického združenia. To znamená, že i tie skreslené prieskumy, ak sú dva zo siedmich, sa nakoniec môžu obrátiť proti tomu, kto ich, ak ho podozrievame, skreslene falšuje. Ale to je problematika ovlyvňovania ľudí reklamou, ovlyvňovania kdečím, čo vo svojej podstate musí prejsť filtrom mozgovej výbavy jedinca, občana, voliča, ktorý jednoducho naráža na iks vecí, z ktorých môže mať niekto podozrenie, že sú zavádzajúce, počínajúc napríklad výberom partnera alebo partnerky podľa zásady "keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú", a potom sa ukáže, čo mám doma, ale jednoducho taký je život a metóda nie je, že to zarazíme.
Lebo 50 dní je niečo, čím sa iste dostaneme na stránky svetových médií, tak ako napríklad prezident Erdogan a Turecko sa vyznačuje tým, že má dolnú hranicu politickej strany na vstup do parlamentu 10 percent. To je pomerne dosť. Predpokladám, že keby prišiel sem Erdogan, tak že ani SNS by s nadšením neaplaudovalo 10-percentnému, čiare na to, aby sa dostalo do parlamentu, ale tiež by sme sa mohli odvolať, že niekde je to tak. Ako tých 30 dní v tom Kamerune. Nie je mi celkom jasné, ako funguje predvolebný preferenčný prieskum v Severnej Kórei a komunistickej Číne, ale predpokladám, že tam v súboji politickej plurality platí "vsjo jasno".
Chcem teda povedať, že tie útoky na inštitúciu prognózovania v svetle známeho faktu, a to tu tiež dnes zaznelo, že desiatky percent, nie jednotky percent, sa rozhodujú vo dverách volebnej miestnosti a potom z tohto odvodiť, že to celé je od A do Z podvod, no tak to je potom skutočne dôvodné zaviesť plošnú cenzúru na kdečo. Lebo neviem, čo sa dá spraviť so sudcom Najvyššieho súdu, ktorý hovorí s vážnym ksichtom o tom, ako prídu na Slovensko desaťtisíce migrantov, pomaly už aj označil, do ktorej ulice a do ktorého mesta. To je oveľa zavádzajúcejšie ako prieskum, ktorý sa sekne o dve percentá. Ale to normálne, samozrejme, pripúšťame. A tak ďalej a tak ďalej, to znamená, že v politickom zápase odoznie často také kvantum lží a sprostostí, že proti tomu je aj ten najsfalšovanejší prieskum relatívne brnkačka, pretože je konkurovaný spoľahlivejšími prieskumami. A v tomto zmysle neberiem si v ochranu inštitúcie, ktoré robia prieskum v kuchynskom kredenci a pýtaním sa susedy na pavlači. Ale chcem teda povedať, že zakázať všetky je presne tak, ako zakázať meteorológiu a zakázať cestovné kancelárie. Pretože to občas nevyjde. Aj bez zlého úmyslu.
Myslím si teda, že cesta, ktorou sa dávame, skončí tentoraz na Ústavnom súde. S Ondrejom Dostálom sme tu opakovane predkladali návrh novely, ktorá ruší 14-denné moratórium. A ešte raz hovorím, nemal som v tom Nemecku, keď som pozoroval voľby v minulom roku, pocit, že keď som si deň pred voľbami na hotelových raňajkách prečítal v Berliner Tageszeitung posledné prieskumy, že by sa triasla v základoch nemecká demokracia. Ak máme teda o svojom ľude dojem, že potrebuje 50-dňovú ochranu, rovno požiadajme o protektorát. Vzdajme sa nezávislosti, pretože nie sme schopní uvažovať. Nie sme schopní rozhodnúť sa a posudzovať na základe výberu z faktov. Sme proste zrelí na protektorát. Na protektorát skôr ako Kamerun, ktorý býval i nemeckým, i anglickým, i francúzskym protektorátom v minulosti.
Domnievam sa teda, že tento návrh okrem toho, že je hlboko protiústavný, je vážne urážlivý vo vzťahu k občanom. Že si o nich proste myslíme, že sú čistí blbci a musíme ich vodiť za ručičku, aby náhodou neskĺzli. Ale ja si to – na rozdiel od predkladateľov – o občanoch nemyslím. Bol som pri tom, dá sa povedať, veľmi často vo svojej politickej kariére v stranách, kde prieskumy ohrozovali našu parlamentnú budúcnosť. Nezriedka sme stáli v situácii, že som si vypočul, vy ste strašne fajn, ale máte málo percent, hlas by mi prepadol. Napriek tomu trvám na tom, že prieskumy majú byť, že ich obmedzovanie je porušovaním ústavy a že by sa za túto neúctu k občanom, ich zdravému rozumu a neúctu k ústave mali predkladatelia hanbiť.

Pán poslanec Nedoba, k tej prvej časti, čo si hovoril, áno, aj ja to vnímam ako nedôveru voči, voči občanom, voči tomu, že sa občania sami dokážu zorientovať v tom, čo im kandidáti o sebe hovoria napríklad tým, čo si uvádzajú ako zamestnanie. Ale dávam do istej miery predkladateľom za pravdu, že je to nejaký problém, vníma to ako problém aj štátna komisia, tak poďme sa baviť, čo o tom spravím, čo s tým spravíme. No ale miesto toho, aby sme legislatívu prispôsobili realite, tak sa snažíme okresať legislatívu tak, aby sa realita musela prispôsobiť nejakým pomýleným predstavám predkladateľov zákona. Pretože je nesporne faktom, že na miestnej úrovni existujú zoskupenia, ktoré fungujú ako miestne politické strany. Nevolajú sa tak, nemôžu tak fungovať z formálneho hľadiska, lebo zákon pripúšťa existenciu iba celoštátnych politických strán a v komunálnych voľbách a v regionálnych voľbách môžu kandidovať okrem nezávislých kandidátov iba celoštátne politické strany a ich koalície, ale nezodpovedá to realite. To, toto bola realita možno pred 30 rokmi, keď sa tu začala budovať parlamentná demokracia.
Ale dnes existuje bohatý a rozvinutý politický život na miestnej úrovni a my miesto toho, aby sme, ako je to napríklad v Českej republike, umožnili oficiálne kandidovať aj týmto miestnym politickým stranám alebo zoskupeniam nezávislých kandidátov, tak im ideme utesniť aj tú poslednú možnosť, akým spôsobom sa oni dokážu spoločne identifikovať. Považujem to za nerozumné.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, v roku 2016 som bol typickou ukážkou tej nepravdivosti alebo pravdivosti tej tézy "bez straníckej príslušnosti". Áno, bol som kandidátom na kandidátke SaS, ale nebol som členom SaS a nebol som v tom čase členom nijakej politickej strany. Bol som teda kandidát bez politickej príslušnosti. To boli parlamentné voľby. Keby sa v tom čase konali aj napríklad komunálne voľby a SaS sa rozhodne postaviť ma na kandidátku, tak ako ma postavila do parlamentných volieb, tak budem takisto v ten deň volieb, keby boli vtedy voľby, vlastne bez straníckej príslušnosti, hoci budem na kandidátke koalície alebo politickej, celkom jasne politickej strany. To znamená, že vlastne ten obsah pojmu bez straníckej príslušnosti vôbec nevypovedá o tom, ako ten človek je na tom kandidačnom lístku. To znamená, že aj to tvrdenie, že som bez straníckej príslušnosti je síce formálne také, ale v skutočnosti je každému jasné, že som na kandidátke politickej strany. Takže to neošetruje vôbec nič, ten pojem, že je niekto bez straníckej príslušnosti, lebo by som ani nezbieral podpisy ako nezávislý kandidát, ale nejaká strana by sa rozhodla ako osobu mať ma ako nestraníka na svojej kandidátke. Takže bol by som nie ani nezávislým kandidátom a kandidátom bez politickej príslušnosti, ale, paradoxne, na kandidátke, ktorú zostavuje a pečiatkuje politická strana. Čo by bolo teda viac či menej z hľadiska toho, čo vy chcete ošetriť, dosť rozporuplné.

Pán poslanec Kéry, ja mám dve poznámky. Jednak sa chcem technicky spýtať, lebo vy ste už jeden takýto návrh predložili, ktorý bol zdôvodnený úplne rovnako, akurát bol to pozmeňujúci návrh poslanca Kéryho, Nemkyho, Blanára, Kmeca a Jakaba. Toto je pozmeňujúci návrh poslanca Kéryho. Je v podstate zhodný, čo sa týka odôvodnenia, ale riešia sa tam iné, iné ustanovenia, pokiaľ, pokiaľ ide o nahradenie toho "nezávislého kandidáta" termínom kandidát bez politickej príslušnosti. Tak sa chcem len spýtať, že či ste na to zabudli pri tom prvom návrhu alebo má to nejakú inú logiku, ktorú som nepostrehol, že prečo sa toto nepredkladá v jednom pozmeňujúcom návrhu, ale v dvoch pozmeňujúcich návrhoch.
A druhá vec je, že vy tu opakovane tvrdíte, že volič by nemal byť zavádzaný nepravdivými informáciami. Ale veď práve naopak, ak sa schvália tieto vaše dva pozmeňujúce návrhy, tak bude volič zavádzaný nepravdivými informáciami. Lebo nezávislý kandidát znamená, že kandiduje bez podpory politickej strany. Kandiduje, všetkým je to jasné, kandiduje na základe toho, že si vyzberal počet, predpísaný počet podpisov od voličov a môže byť členom politickej strany, nemusí byť členom politickej strany, čiže môže byť s politickou príslušnosťou alebo bez politickej príslušnosti, ale kandiduje ako nezávislý kandidát. Môže sa vám ten termín nepáčiť, ale teda odráža to formu kandidatúry. Kdežto termín bez politickej príslušnosti predsa odráža, že nemá politickú príslušnosť, nie je členom politickej strany. A keď bude kandidovať straník ako to, čo doteraz nazývame nezávislý, nezávislý kandidát, on predsa nebude bez politickej príslušnosti. Veď vy navrhujete, aby tam bola nepravdivá informácia!

Ďakujem. Chcem povedať, že to nepovažujem za dobrý nápad, tak ako som nepovažoval za dobrý nápad nejako to obmedzovať, ako je to obsiahnuté v pôvodnom zákone, teda v pôvodnom návrhu zákona, obmedzovať to, čo si môžu alebo nemôžu ľudia uvádzať ako zamestnanie. No vypustiť, vypustiť úplne zamestnanie síce môže, môže predísť nejakým interpretačným sporom, ale na druhej strane je to, je to tiež vec, na základe ktorej sa tí ľudia identifikujú a môžme, môžme vedieť, že nejakú informáciu dostaneme o tom kandidátovi. No potom prečo, prečo nenavrhnete vypustiť aj vek? Lebo čo je, čo je koho do toho, že kto má aký vek? Tá informácia o veku je podľa vás dôležitejšia ako informácia o zamestnaní? No tak vypustime aj vek. A vypustime, vypustime aj tituly, veď čo, čo je dôležité tituly, však sme si rovní. To nie je, že niekto je dôležitejší za to, že je doktor vied alebo profesor, alebo docent, pán docent, sme pána docenta vypočúvali, teraz mi to prišlo na rozum, na ústavnoprávnom výbore pána docenta Fica. Tak vypustime aj tituly, vypustime aj vek a vypustime aj tú informáciu o bydlisku. Však veď na tom hlasovacom lístku stačí iba meno, prípadne mu prideľme nejaké číslo. Každý nech si, nech si potom sám zariadi, aby sa jeho voliči dozvedeli, že to je on a že to nie je sused z vedľajšieho domu, ktorý sa volá rovnako a má aj rovnaký vek, má iné povolanie. Toto je také, že z brucha vyťahujete. No tak vyhodíme zamestnanie, tak vyhoďte aj vek!

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Ja zareagujem iba na pána poslanca Kéryho, ktorý sa cíti ukrivdený, že som sa obracal na neho a že sa naňho obracali aj kolegovia, ktorí reagovali faktickými poznámkami.
Navrhli ten pozmeňovák vaši traja kolegovia z troch koaličných strán. Takže je to aj váš návrh, to je, ako keby niekto mne vyčítal, že čo sme to navrhli, a teda ja by som hovoril, že to nie ja, to Peter Osuský to navrhol, čo ja s tým mám. Ale veď vy ste predkladateľ, pán poslanec, a podľa § 94 ods. 2 pri prerokúvaní návrhu; zákona o rokovacom poriadku; pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú; presne toto; len vtedy, ak s tým navrhovateľ – čiže vy – vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Čiže vy, nielenže to podali vaši kolegovia, nielenže vy hovoríte, že budete za to hlasovať, vy s tým musíte súhlasiť, čiže je to aj vaša zodpovednosť, že sa o tom vôbec bude hlasovať, takže by som sa z toho nevyviňoval.
Hovorili ste, že aj iní politici, napríklad pán Hlina, kritizujú prieskumy verejnej mienky. Ale veď nie všetko, čo sa nám nepáči, dáme do zákona, že zakážeme. Mne sa tiež kopu vecí nepáči, ale to neznamená, že budem žiadať všetko, všetko zakazovať. Aj KDH tu má poslancov alebo niektorí z poslancov sú členmi KDH, neviem o tom, že by niekto z nich navrhol predĺžiť moratórium na prieskumy. Navrhli ste to vy, poslanci vládnej koalície, je to vaša zodpovednosť, tak aspoň neuhýbajte.