Videokanál klubu

Pani poslankyňa Zimenová, no na rozdiel od predrečníkov ja sa domnievam, že tvoje vystúpenie bolo úplne k veci, pretože veci majú vždycky nejaký kontext. Veci sa nedejú len tak. Aj, aj tento návrh nevisí vo vzduchoprázdne, ale je motivovaný konšpiračnými interpretáciami Istanbulského dohovoru, ktoré úplne prekrúcajú jeho obsah, jeho zmysel, jeho účel, vkladajú doňho niečo, čo tam nie je. A áno, je to v rámci širšieho, širšieho spochybňovania princípov slobodnej spoločnosti, princípov liberálnej demokracie. A tie črty podobnosti s tendenciami z minulosti je dôležité pomenovať, lebo, lebo môžme sa baviť o texte, však ja vzápätí vystúpim a budem hovoriť, budem hovoriť aj o tom texte, ale však keď sa hovorí o návrhu zákona, tak sa nehovorí iba o jednotlivých paragrafoch, hovorí sa aj, aké bude mať dôsledky, aké má súvislosti, čím bol, čím bol motivovaný. A o tom je dôležité hovoriť, lebo to, čím bol motivovaný a čo ním predkladatelia v skutočnosti sledujú, je dôležitejšie ako presná formulácia, ktorú sú predkladatelia schopní z večera do rána zmeniť, a dajú sem nejaký návrh, potom si to skonzultujú na ministerstve spravodlivosti a dávajú ako prvú vec v rozprave pozmeňujúci návrh k vlastnému návrhu.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v marci tohto roka sme po prvýkrát riešili uznesenie z dielne SNS, ktoré sa nieslo nie v duchu hesla stop násiliu na ženách, ale v duchu hesla stop Istanbulu, stop genderu. Dnes máme takého uznesenie opäť na stole. Už v marci som v rozprave upozornila na to, že zo strany SNS ide o rýdzi populizmus a politický primitivizmus. Pretože hodiť tento výbušný granát do parlamentu a rozdúchať ním ďalšiu kultúrnu vojnu v čase, keď je spoločnosť aj bez toho hlboko polarizovaná, je prejavom neotesaného a nebezpečného zneužitia výbušnej témy na presadenie úzkych straníckych záujmov.
Po polroku SNS otvára tému Istanbulského dohovoru znova a opäť necitlivo, neotesaným spôsobom, o ktorom platí to isté, čo som už raz v tomto pléne povedala. V marci som sa zároveň na ľudskoprávnom výbore pýtala predkladateľov, prečo vlastne predkladajú do parlamentu takéto uznesenie, keď predsa existuje prísľub vlády, že tému Istanbulského dohovoru nebude otvárať. Odpoveď som dostala takú typicky národniarsku v duchu Orwellovho hesla "vojna je mier". Predkladatelia mi odpovedali, že tému, ktorá je na vláde uzatvorená, otvárajú preto, aby ju uzatvorili. Bolo by to možno aj vtipné, keby Slovenská národná strana nemala okrem takzvaného zastavenie zla z Istanbulu žiadnu ďalšiu motiváciu. Lenže ona ďalšie motivácie má a nie hocijaké. Sú natoľko znepokojujúce, že ich musím v rozprave otvorene pomenovať. Teraz v predvolebnom čase to považujem za obzvlášť dôležité. Poviem to rovno.
Slovenská národná strana v skutočnosti oprašuje spoločenské ideály obdobia vojnového Slovenského štátu a to najmä v ženských témach, ale nielen v nich. Mentálne nastavenie strany SNS je vyladené na časy, kedy platilo, že k ideálnym vlastnostiam ženy platila skromnosť, obetavosť a láska. Kedy platilo, že miesto ženy je doma pri rodinnom krbe a že jej úloha je pokorne, bohabojne a poslušne nasledovať svojho muža. Kedy platilo, že žena má v prvom rade rodiť deti a nemá vystrkovať rožky. A keď sa predsa len odváži mať iný názor, je v moci jej muža umravniť ju, či už slovne alebo stručne ručne.
Na ilustráciu spomeniem jeden citát z dobových novín, z vtedajšej tlače. Citujem: "Naše rodiny budú vtedy šťastné, keď ženy budú skromné, keď žena bude vedieť s radosťou sa zrieknuť svojho pohodlia a rozličných potrieb pre svoju osobu z lásky k mužovi a nadovšetko z lásky k deťom. Pre ženu je najdôležitejšia práca za národ v kruhu vlastnej rodiny." Koniec citátu.
Už dlhšiu dobu sledujem, ako je strana SNS nielen v téme rodovo podmieneného násilia na ženách a v téme interrupcií, ale aj v ďalších témach. Vo vleku akejsi nostalgie za týmito starými zlatými časmi národnej hrdosti a kresťanskej zbožnosti, ktoré boli také typické pre obdobie prvého samostatného Slovenského štátu. A hoci sa súčasní národniari snažia z tohto idealizovaného obrazu vytesniť skutočnosť, že išlo o štát, v ktorom kolaborovala vláda s fašistami a obrátila sa proti vlastnému obyvateľstvu, toto ich lipnutie na predobraze národného ideálu z vojnových čias bude fašizmom vždy zapáchať.
Skôr než sa niekto pohorší, začnem rozpletať otázkou, začnem ponúkať na vysvetlenie argumenty, ktoré moje obavy z klerikálno-nacionalistického prepletenca v hlavách súčasných národniarov v SNS potvrdzujú. Tento totalitný prepletenec začnem rozpletať otázkou, prečo vlastne poslanci SNS predložili na poslednú schôdzu pred voľbami toto uznesenie spolu s ďalších návrhom týkajúcim sa interrupcií.
Farár Kuffa vo svojej kázni 16. novembra v Trnave prezradil, ako sa stalo, že SNS na túto schôdzu opätovne predložila uznesenie o Istanbulskom dohovore a ďalší zákon o interrupciách. Kuffa sa vraj stretol s Andrejom Dankom a Dankovi povedal, dajte do parlamentu ešte dačo proti potratom a dačo proti Istanbulu. Danko sa vraj chvíľu okúňal, že už to nemá význam, že je koniec volebného obdobia, že sa to nestihne. Ale potom Kuffovi prisľúbil, že to urobí. A zrobil tak, že si vraj zavolal poslankyňu Evu Smolíkovú a dal jej to za úlohu. A ona túto úlohu poslušne splnila. Na Kuffov podnet, na Kuffovu žiadosť, tak pán farár povedal. Kuffa zatiahol za nitky a v SNS sa roztancovali, tak ako pískol farár, ktorý prišiel nedávno do parlamentu v rovnakej veci osobne podporiť Kotlebovcov. Farár, ktorý vykrikuje z kazateľnice hoaxy a na ľudí šteká zákazy, koho nesmú voliť. Farár, ktorý sa len tvári, že jeho prostoduchosť je odrazom čírej viery, no pritom triafa jedovaté slová presne, s chladnou vypočítavosťou priamo do srdca liberálnej demokracie. I povedal pán farár Kuffa v tejto kázni takýto blud, citujem: "Fašizmus a komunizmus vznikol z liberalizmu. " Koniec citátu. Na prvý pohľad jasná hlúposť. No len na prvý pohľad. Na druhý pohľad ide o dobre premyslený a veľmi presný odkaz pre tých, ktorý vzhliadajú k obdobiu vojnového Slovenského štátu ako k obdobiu hrdého národného boja s úpadkom mravnosti započatým za prvej Československej republiky. Na tieto odkazy počúvajú nielen kotlebovci, ale aj národniari z SNS. A kvôli tomu by sme mali návrhy, ktorými SNS opäť rozpútava v spoločnosti kultúrnu vojnu, v parlamente odmietnuť. A mali by sme tak urobiť všetci, ktorí si hovoríme, že sme demokratická opozícia. Lebo tieto návrhy nie sú reakciou na reálny spoločenský kontext, ale len fantazmagóriou národniarov o tom, aké by Slovensko mohlo a malo byť, keby oni uchopili moc, keby sa im zo žien podarilo opäť urobiť služobníčky domácich krbov podľa ideálu vtedajších čias a keby nadobro porazili toho Kuffovho trojmetrového živého hada zla –liberalizmus, resp. liberálnu demokraciu.
Keď tvrdím, že návrhy SNS nielen v téme rodovo podmieneného násilia, ale aj v ďalších témach až neuveriteľne presne kopírujú vládnu politiku obdobia Slovenského štátu, nehovorím to len tak. Ja obvykle z tohto miesta nehovorím len tak. Nech sa páči, tu sú ďalšie príklady, posúďte sami.
Bežnou súčasťou života obyvateľstva sa v rokoch 1939 až ´44 stali rodinné rekreácie s príspevkami odborových organizácií. Režimistické odbory alebo zamestnávatelia poskytovali zamestnancom finančné prostriedky na krytie časti nákladov spojených s rodinnou rekreáciou. Natíska sa otázka, či nápad na rekreačné poukazy naozaj vymyslel Andrej Danko sám, alebo či nie je náhodou aj toto plagiát. Rekreácie boli za Slovenského štátu často sprevádzané propagandistickými kampaňami pod ľúbivými názvami, ako napríklad Usmievavé Slovensko alebo Radosť z práce.
V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť tzv. letné hliadky SNS, ktoré strana od roku 2015 vysiela vždy v lete po Slovensku, najmä na kúpaliská, aby tam ľuďom rozdávali darčeky so straníckym logom. Náhoda? Tiež asi skôr inšpirácia. Medzi ďalšie systémové opatrenia vtedajšieho režimu možno zaradiť aj čiastočné predĺženie platených dovoleniek na oddych zamestnancov. Počet dní platenej dovolenky za Slovenského štátu totiž rástol a v závislosti od profesijného postavenia a odpracovaných rokov mal pomerne veľké rozpätie. Napríklad úradníci mohli čerpať od 10 až do 42 dní dovolenky ročne. Dovolím si pripomenúť návrhy SNS v tejto oblasti. Najskôr chceli národniari presadiť päťtýždňovú dovolenku pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na vek a bez prihliadnutia na starostlivosť o dieťa. Neskôr návrh upravili tak, aby viac dní dovolenky priklepli aspoň rodičom maloletých detí. Za vojnového Slovenského štátu uhradila vláda rekreácie niekoľkým desiatkam detí zo sociálne najslabších rodín. SNS nedávno žiadala rozšíriť použiteľnosť dovolenkových preukazov aj na rodinných príslušníkov zamestnancov, najmä rodičom na dôchodku, ktorí si na dovolenku nedokážu našetriť.
Zaujímavé sú aj ďalšie paralely. Za vojnového Slovenského štátu sa začal realizovať projekt finančnej podpory výstavby rodinných domov pre robotníkov. A, čuduj sa svete, v októbri tohto roku informuje Andrej Danko o ďalšom opatrení pre ľudí. Zamestnávatelia budú môcť stavať nájomné byty. Ide o novinku, ktorá by mala podnikateľov motivovať dobudovať dostupné bývanie pre svojich zamestnancov. Jediné, čo v SNS v tomto volebnom období už zrejme nestihnú, je rozdať po vzore fašistického štátu 5-tisíc dojčenských výbavičiek robotníckym rodinám.
Ale rozpletajme klerikálno-nacionalistický totalitný prepletenec ďalej a pozrime sa na širší kontext. V rokoch 1939 až 1944 vychádzalo v Slovenskom štáte 8 denníkov a 39 týždenníkov, medzi nimi aj katolícky týždenník s názvom Nová žena. V Novej žene bol napríklad v rámci osláv Dňa matiek v máji 1939 publikovaný prejav ministra školstva Jozefa Siváka, v ktorom zdôraznil okrem iného nasledovné, citujem: "Rodina je základom štátu. Slovenský štát chce sa starať o povznesenie rodiny, chce sa líšiť od republiky" (rozumej prvej Československej republiky) ",ktorá podceňovala význam matky a rozkladom rodiny chystala i zánik slovenského národa." Minister školstva Jozef Sivák často upozorňoval na rozklad slovenskej rodiny v období prvej Československej republiky, ktorej režim sa podľa neho, citujem, "prehrešil proti Bohu, národu a rodine".
Rovnaké kultúrne spory, resp. hodnotové, aké rozdúchavali za Slovenského štátu ľudáci, rozdeľujú náš parlament aj dnes. A deliacu čiaru naprieč parlamentom dnes kreslia nielen Kotlebovi fašisti, ale aj národniari z SNS a populisti zo SMER-u - SD a kreslia ju spoločne. Viditeľná je nielen v ženských témach, kam patrí aj rodovo podmienené násilie páchané na ženách, ale prakticky vždy, keď je reč o demokratických hodnotách, slobodách a ľudských právach. Zreteľná bola napríklad aj pri príležitosti 100. a 101. výročia prvej Československej republiky, kedy sa kotlebovci, národniari zo SNS a niektorí smeráci svorne nechali na parlamentnej pôde počuť, že Slovákom, veru, tá demokracia pred 100 rokmi veľa dobrého nepriniesla.
A tak ako dnes ukazujú naši národniari, fašisti a smeráci prstom na zástancov liberálnej demokracie ako najväčšie zlo, rovnako tak ukazovali ľudáci za Slovenského štátu prstom na liberalizmus, ktorý bol podľa nich pôvodcom rozkladu rodiny a všetkého zla v spoločnosti. Toto je ten skutočný prameň, z ktorého dnes čerpá silu Kuffa, Kotleba, Danko aj Fico v boji s liberalizmom. Toto sú tie skutočné základy usporiadania novej spoločnosti, o ktorej blúznia, keď bojujú proti liberálnej demokracii, ktorá dnes, chvalabohu, určuje základný rámec nášho právneho štátu, keď sa snažia potlačiť ľudské práva a slobody, ktoré sú dnes, chvalabohu, všeobecne platné a vymáhateľné, a keď sa usilujú zmeniť toto všetko za obnovu klerikálneho režimu, ktorý už na Slovensku raz bol v období fašizmu.
Podobne ako minister školstva Sivák, ktorý sedel vo vláde za Slovenského štátu, aj oni vidia hlavné príčiny morálneho rozkladu spoločnosti v uvoľnení manželského zväzku, v bezdetnosti, v emancipácii žien a v úpadku nábožnosti, ktorý Sivák nazýval aj, citujem, "liberalistickým hazardovaním so svätosťou". Koniec citátu.
A ešte jednu paralelu odkryjem. Už by som možno nemusela, lebo sa netýka priamo SNS, ale týka sa Istanbulského dohovoru, preto je to dôležitá poznámka. Duchovný správca redakcie katolíckeho ženského časopisu Nová žena z obdobia Slovenského štátu Eugen Filkorn okrem velebenia už spomínaných spoločenských ideálov nazval zodpovedné rodičovstvo, konkrétne rozhodnutie niektorých rodín v období prvej Československej republiky mať len jedno dieťa, nanajvýš dve, citujem, "cestou k národnej smrti". Koniec citátu. Podobnosť s rétorikou našich súčasných mravokárcov v SNS nie je náhodná. Príliš to pripomína ich reči o tzv. kultúre smrti, ktorými dnes spoľahlivo zabijú každú nádej na logickú a odbornú debatu v témach týkajúcich sa žien.
Nevyťahujem to samoúčelne. V tejto súvislosti chcem totiž upriamiť vašu pozornosť na ďalšiu podobnosť, ktorú možno len ťažko považovať za náhodu, a tým aj ukončím rozpletanie spomínaného klerikálneho nacionalistického prepletenca. Presne pred tromi rokmi v novembri 2016 predstavil Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku noviny s rovnakým názvom Nová žena, ktoré vznikli na podporu pro-life hnutia. Tieto dnešné katolícke noviny v mnohom kopírujú témy fašistickej Novej ženy. Isteže články sú v nich písané moderným jazykom, no téma je tá istá. Obrana pro-life rodinnej politike, podpora viacdetných rodín, adorácia matky ako strážkyne rodinného krbu. Zhrnuté a podčiarknuté, stop gender ideológii.
Nová žena bola v roku 2016 distribuovaná priamo do domácností v 13-tich okresoch s najvyšším počtom interrupcií. Je názov Nová žena použitý v katolíckom prostredí v roku 2016 zámernou pripomienkou podobného časopisu z obdobia Slovenského štátu alebo je to čistá náhoda? Neviem na to odpovedať. A priznám sa, že na to si odpovedať radšej ani nechcem.
Čo však chcem povedať na záver je toto: Rodovo podmienené násilie páchané na ženách je problém, ktorý na Slovensku nemôžeme viac zametať pod koberec. Istanbulský dohovor je užitočný nástroj na to, aby naša spoločnosť v tejto téme konečne dozrela, pozrela sa do zrkadla a povedala stop násiliu, vrátane domáceho násilia na ženách a deťoch. Nulová tolerancia by mal byť náš cieľ. Nie boj s tzv. genderizmom. Lebo, vážení kolegovia a kolegyne, slovo rod a slovné spojenie rodovo podmienené násilie nie sú od čerta, ako vás chcú presvedčiť niektorí farári a pohrobkovia fašistického Slovenského štátu. Nebezpečné je, naopak, nevnímať kontext, naletieť na ich reči a bojovať proti vymyslenému genderizmu. Nebezpečné je to preto, lebo v skutočnosti ide o boj proti liberálnej demokracii, ktorú aktuálne žijeme a ktorá najlepšie chráni občianske slobody a ľudské práva nás všetkých.
V takomto zmysle bude naše hlasovanie o tomto uznesení hlasovaním o tom, na akom Slovensku vlastne chceme žiť.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Paška, ja mám tak trochu pocit deja vu, lebo tu sa už stáva takou, neviem, či tradíciou, alebo folklórom slovenského parlamentu pri rokovaní o návrhoch, ktorými sa odmieta nejaký dohovor, či už Istanbulský, alebo Marrákešský, že nejaká skupina poslancov, že nejaká skupina poslancov s tým príde, potom, potom zrazu, zrazu ten návrh ešte ani, ani neuschol atrament a už sa mení a dáva pozmeňujúci návrh k vlastnému návrhu. Tak potom akým spôsobom to pripravujete? Lebo však bol nejaký návrh, o ktorom sa hovorilo na výbore, potom bolo niečo, myslím si, že nie úplne identické predložené, predložené do Národnej rady, a teraz, teraz je tu predkladaný pozmeňujúci návrh k vášmu vlastnému návrhu. Stáva sa, že v priebehu druhého čítania, ktoré je ale mesiac po prvom čítaní, keď sa rokuje o návrhoch zákona, tak poslanci prídu na to, že toto by sa dalo ešte opraviť a odbor legislatívy nám, nám poradil, že, že tuto máme nejaké chyby, no tak to opravíme pozmeňujúcim návrhom a dá poslanec pozmeňujúci návrh k vlastnému návrhu zákona, áno, druhé čítanie k návrhu zákona, ale toto sú nejaké uznesenia, ktoré vy predkladáte do Národnej rady bez toho, aby ste ich mali normálne pripravené, aby ste vedeli, vedeli za nimi stáť, a vy ste tu teraz odprezentovali návrh uznesenia, vzápätí ste sa ako prví prihlásili do rozpravy a navrhli ste pozmeňujúci návrh k vlastnému uzneseniu, ktorý vlastne ani nie je pozmeňujúci návrh, ale je to komplet nové uznesenie.
Tak ja teda mám výhrady aj k obsahu aj pôvodného, aj pozmeneného, ale teda dovolím sa, si pozastaviť sa nad touto procedúrou.

Pán poslanec Galek, to s tou dočasnosťou riešenia, že žiadne riešenie nie je trvalejšie, ako to dočasné, to som nepovedal ja. Ja som reprodukoval slová Miltona Friedmana, nechcem tu byť za plagiátora, to prenechám iným, túto pózu alebo polohu. On povedal, že nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program. A mali sme tu rôzne verzie dočasnosti, napríklad dočasný pobyt sovietskych vojsk po roku 1968, ten trval tiež poriadne dlho, a teda dopracovali sme sa ku koncu až, až po revolúcii v novembri 1989. Toto je trošku menej dramatické, teda nechcel by som používať nejaké prehnané prirovnania, ale je fakt, že mnohé vládne programy, ktoré začínajú ako dočasné, skončia ako trvalé, a teda Milton Friedman by sa určite potešil, keby sledoval, ako sa vyvíja legislatívna úprava osobitného odvodu bankových inštitúcií v Slovenskej republike.
Veľmi správne si hovoril o tom vykrádaní špajze, a teda aj, aj o tom, že nie je možné použiť prostriedky z osobitného odvodu na sanovanie bežných potrieb rozpočtu. Napriek tomu vieme, že je to inak. Toto je na papieri, toto je v zákone, ale v realite príjmy z bankového odvodu sa využívajú ako akási zámienka alebo zástena na to, aby, aby výdavky mohli byť vyššie, takže ja len dúfam, že pán minister sa k tomu ešte vyjadrí.

Dobrý večer prajem. Tak mnohé z toho, čo som chcel povedať, bolo už viac-menej povedané. Máme tu naozaj na stole zákon, ktorý ide nejakým spôsobom obmedziť zisky bánk.
Ale, pán minister, aby ste nechápali, my tu neobhajujeme banky, my tu obhajujeme ekonomiku Slovenskej republiky, na ktorej tie banky, na ktorej tí podnikatelia, ktorých takýmto spôsobom obmedzujete, lebo toto neni prvý odvod, ktorí na toto všetko doplatia. V konečnom dôsledku na to doplatia ľudia. Takže naozaj momentálne sú to zlé banky, predtým to boli zlé obchodné reťazce a ešte predtým to boli zlé firmy, ktoré podnikajú v regulovaných odvetviach.
Veľmi dobre si spomínam, keď takisto tento odvod sme tu mali, dokonca sme tu mali dvakrát. A vtedy pán Kažimír prišiel s tým, že musíme konsolidovať verejné financie. Verejné financie boli skonsolidované a prišiel s ním opäť, tiež ho predložil na neurčito, zvýšil na dvojnásobok a vtedy hovoril o tom, že ideme odstraňovať nedokonalosti regulácie. Takže namiesto toho, aby sme odstránili nedokonalosti regulácie, my sme ich zdanili a zase na to doplatia a doplácajú ľudia. No a keď sme sa ho teda pýtali, prečo ide na toto takýmto spôsobom, tak podobne ako vy ste boli dnes úprimní a povedali ste, že v skutočnosti idete iba látať ten štátny rozpočet, tak aj on nám vtedy povedal, že jednoducho tak sa rozhodla vláda a on iba plní tie príkazy, ktoré mu tie vláda uložila.
Ja si dovolím teda zacitovať z dôvodovej správy, ktorá bola predložená alebo priložená k tomuto návrhu, kde ste spomenuli, že cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov. Ale toto predsa dnes máme. Zákon o bankovom odvode jasne hovorí, že prostriedky sú limitované a môžu sa použiť len v prípade ohrozenia stability bankového sektora a na doplnenie ochrany vkladov. Legislatívne teda tento odvod nie je možné zneužiť na krytie bežných výdavkov štátu, tak ako ste to vy povedali v rámci rozpravy, keď ste obhajovali, prečo to skrátené legislatívne konanie.
A takisto sa dotknem ešte tej dočasnosti tohto riešenia, pretože tak ako už môj kolega Ondrej Dostál povedal, žiadne, žiadne riešenie nie je trvalejšie ako to dočasné. Vidíme to dnes napríklad v dotovaní pálenia nášho domáceho uhlia, ktoré tu máme už 13 rokov, takisto to malo byť dočasné riešenie. Takisto tu máme dočasnú úľavu z platby za niektoré vyťažené nerasty, toto nám dočasne platí už 17 rokov a takýchto dočasných riešení by sa naozaj dalo nájsť v našej legislatíve alebo minimálne v tých príjmoch do toho štátneho rozpočtu ďalších, ďalších niekoľko.
No a teda ja sa vrátim ešte raz k tomu, pretože mňa to tak zarazilo, keď ste vy prezentovali to skrátené legislatívne konanie ako je veľmi potrebné, ako ste reálne demaskovali, že je to práve kvôli tomu štátnemu rozpočtu, a teda vy iba hľadáte do toho štátneho rozpočtu ďalšie zdroje príjmu. Ale už to tu bolo povedané. Pozrime sa aj na tie výdavky, pozrime sa na tie tunely, na rôzne korupčné, ospravedlňujem sa, sociálne balíčky, ktoré sú tu prijímané a z ktorých iba rozdávate. Takže správny hospodár, každá domácnosť sa zakrýva iba takou perinou, na akú reálne má a nebude rozdávať donekonečna.
A tiež tvrdíte, že ľudia za takýto bankový odvod alebo iné, akékoľvek iné odvody, ktoré, s ktorými ste v minulosti prišli, že na to, na to nedoplatia. Ale doplatia, samozrejme. Ondrej Dostál to veľmi, veľmi dobre popísal, to kreatívne účtovníctvo. A keď si takéto kreatívne účtovníctvo dovolí štát, tak prečo by si to nedovolili banky, prečo by si to nedovolili podnikatelia? Jednoducho nehovorím, že tam tá inšpirácia neprebieha už dlhodobo, ale tomuto by sme predsa len mali zamedziť. Toto tu nemôže takto fungovať.
Mne to pripomína takú tú situáciu v nadväznosti aj na tie, na tie rôzne balíčky, kedy ten štát stále iba hľadá, kde ešte by mohol zobrať. Vykráda tým ľuďom tú špajzu a potom ráno prichádza s tým jedným kompótom, aby tí ľudia naozaj nepomreli, pretože tú špajzu tí ľudia im opätovne naplnia, a zase ten štát bude mať k dispozícii ďalšie prostriedky, ako ju vykradnúť a potom zase rozdať pár vyvoleným.
No a boli tu aj spomenuté, ako dopadli iné rôzne odvody. Bol tu, bol tu spomenutý ten Váhostav, bol tu spomenutý odvod pre obchodné reťazce a ja by som sa dotkol ešte jedného odvodu, ktorý som spomenul hneď na úvod, a to bol práve ten odvod pre firmy, ktoré podnikajú v regulovaných odvetviach. Bolo to, myslím, že pred dvoma týždňami? Neviem presne, kedy Najvyšší súd rozhodol v spore medzi Finančnou správou a Eustreamom, kedy zaviazal, alebo teda rozhodol v prospech Eustreamu, ktorý má dostať naspäť 70 mil. eur. Bolo to práve kvôli tomu odvodu, ktorý platili ako regulovaný subjekt. Nebolo to kvôli zavedeniu toho odvodu, ale bolo to kvôli nesprávnemu výpočtu. To znamená, boli tam zohľadnené nejaké aktíva, ktoré prešli od SPP Distribúcie. Ale kde my máme záruku, že takisto aj tento odvod nebude nejakým spôsobom napadnutý a že zase na to nedoplatia nejaké ďalšie vlády, ďalší ministri, ktorí prídu po vás? Lebo vy ste povedali vo svojej reči, a to bolo ešte teda k tomu v záverečnej reči, k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, že Edo Heger vtedy vyzdvihol pána Kažimíra, ktorý bol nejakým lepším ministrom v jeho očiach, ale, a že vy to máte teraz veľmi ťažké, že je to naozaj taká nejaká, že to bola pre pána Kažimíra selanka a vy teraz veľmi ťažko sa vyrovnávate s mnohými tými dopadmi, ktoré tu ostávajú.
Ale ja sa zase pýtam, pán minister, čo tu ostane pre toho ministra po vás? Čo tu, čo tu bude, aké ďalšie nášľapné míny a jednoducho aká potopa, ktorú tu bude musieť ten ďalší minister, tá ďalšia vláda sanovať?
Z tohto dôvodu ja navrhujem, tak ako nadviažem na môjho kolegu Jozefa Rajtára, ktorý vravel, že nemali by sme zahlasovať za takýto návrh, ktorý opätovne poškodí tých občanov, ktorí budú musieť nejakým spôsobom zasanovať a zaplatiť takýto bankový odvod, lebo naozaj nám to padá dole smerom už k tomu spotrebiteľovi. Ja navrhujem, dávam návrh, aby sa o tomto návrhu zákona ďalej nerokovalo.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za reakcie, za vecné reakcie. Pán poslanec Heger, no to nebol celkom len môj prospech, teda postreh, že sa tým zvýšením osobitného odvodu len vylepší bilancia rozpočtu. To je v podstate niečo, čo tu priznal pán minister, keď vystupoval v skrátenom legislatívnom konaní, keď sme sa ho pýtali, že aké sú tie dôvody, prečo prichádza s tým návrhom a prečo skrátené legislatívne konanie, tak nehovoril nič o tom, že ó, banky majú problémy a budúci rok nám tu začnú krachovať jedna po druhej, tak musíme mať dostatočné rezervy na to, aby sme to vedeli pokryť. On priamo povedal, a teda svojím spôsobom mi je to sympatické, že prišiel na ministerstvo a musí, musí riešiť problémy rozpočtu. Na a keďže sa mu ten rozpočet alebo deficit rozpočtový nabubláva v dôsledku toho, čo sa deje v tomto parlamente, v dôsledku návrhov, s ktorými prichádzajú koaliční poslanci a ktoré, ktoré parlament schvaľuje, no tak, tak musí niekde hľadať zdroje na diery v rozpočte. Ale na to bankový odvod predsa nemá slúžiť. To je, to je naozaj že kreatívne účtovníctvo ako vyšité.
A, pán poslanec Zelník, no tá Dankova daň z jedla. My sme vás upozorňovali, že to zvýši ceny potravín. Vy ste vraveli, že nie. Došlo k rastu. Došlo k väčšiemu ako, ako v porovnateľnom období. A vy ste to zrušili. No tak jednak prečo ste potom zrušili, keď ste boli presvedčení, že je to správne a že to nespôsobuje rast potravín? A neplatí ani ten argument, že zavediete daň, zvýšia sa ceny, zrušíte daň, znížia sa ceny. Keď sú už raz zvýšené, tak ani to zrušenie vám nepomohlo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Mali sme čiastočne už aj k obsahu návrhu zákona rozpravu, keď sme hovorili o skrátenom legislatívnom konaní, lebo nemožno hovoriť o tom čisto formálne, či existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie bez toho, aby sme sa dotkli obsahu zákona. Ja som využil tú príležitosť a pýtal som sa pána ministra, že aké sú tie dôvody, pre ktoré ideme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, aké sú tie dôvody, pre ktoré nemôže ísť tento návrh, ak teda vôbec má ísť v riadnom legislatívnom procese cez medzirezortné pripomienkové konanie bez skracovania legislatívneho procesu v parlamente.
Hroziace hospodárske škody alebo značné hospodárske škody by vzhľadom na obsah tohto zákona mali súvisieť so situáciou bankového sektora. Malo by hroziť, že v budúcom roku veľmi rýchlo nastane nejaká krízová situácia a bude potrebné sanovať krachujúce banky. Tak som sa pýtal pána ministra, či existujú nejaké takéto dôvody, pre ktoré by bolo potrebné prijať novelu zákona, zvýšiť osobitný odvod z 0,2 na 0,4 % a zároveň ho zaviesť ako trvalý, a dokonca že je to, je to odôvodnené prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. No a čo sme sa dozvedeli?
Dozvedeli sme sa, že problém nie je s bankami, že banky sú úplne v pohode, banky nemajú problém, raz možno budú mať problém, ale, ale zrejme to nebude, nebude budúci rok, ani nie sú nejaké, nejaké vážne signály, že by, že by banky mali mať problémy, ktoré by mal potom štát sanovať prostredníctvom osobitného odvodu alebo príjmov z osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií. Ten, kto má problém, je rozpočet, lebo parlament vinou nezodpovednej, populistickej politiky vládnych strán zatína nové a nové sekery a rozpočtu na budúci rok hrozí nieže bude vyrovnaný alebo prebytkový, ako sa kedysi predpokladalo, ale že tá sekera bude v takej výške, že nebude vôbec môcť byť schválený. A to je, to je dôvod, prečo sa ide, ide zvyšovať osobitný odvod bankových, vybraných finančných inštitúcií? To je, viete, podnikatelia niekedy majú také že kreatívne účtovníctvo, že snažia sa, snažia sa zaúčtovať do svojich nákladov a príjmov, proste čarovať s tým, aby sa vyhli plateniu daní alebo aby platili, platili menšie dane, ako by mali, keby nepostupovali podľa kreatívneho účtovníctva, ale postupovali by, by úplne korektne.
A to, čo sledujeme s osobitným odvodom vybraných finančných inštitúcií, je niečo ako kreatívne účtovníctvo verejných financií v podobe ministerstva financií, vlády, vládnej koalície a strany SMER. Tiež sa tu idú urobiť nejaké, nejaké účtovné operácie, vyberú sa tu nejaké peniaze, ktoré sa akože odložia niekam bokom, ale v skutočnosti jediný dôvod, pre ktorý sa idú vyberať, je to, že sa to započíta do príjmov štátneho rozpočtu, a teda keď sa to započíta do príjmov štátneho rozpočtu, tak aj v tých výdavkoch si budeme môcť dovoliť viac. Budeme si môcť dovoliť financovať viac tých populistických návrhov, ktoré predkladajú a ktoré si tu schvaľujú strany vládnej koalície.
Bankový odvod, ak s ním niečo by sa malo robiť, tak nie ho zvyšovať, nie robiť z dočasného mechanizmu trvalý, ale bankový odvod by mal byť zrušený. V roku, keď bol, keď bol zavedený bankový odvod, tak bol zavedený ako nejaký dočasný mechanizmus s cieľom vytvoriť rezervu pre prípad finančných problémov slovenských bánk, hoci tie takýto mechanizmus v zásade ani nepotrebovali, lebo boli a sú v dobrej kondícii, čo platí od ich privatizácií a oddlženia. Pôvodne boli tunelované mečiarovskými manažmentami, potom ich bolo potrebné, potrebné z peňazí daňovníkov ozdraviť a teraz sa zaviedlo akože dočasné opatrenie, dočasný program, ktorý v skutočnosti slúži inému cieľu, ako ten, ktorý je deklarovaný. To je to kreatívne účtovníctvo ministerstva financií.
Milton Friedman povedal, že nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program. Toto je veľmi pekné potvrdenie tejto tézy. Aj osobný odvod vybraných finančných inštitúcií bol pôvodne plánovaný len ako dočasný vládny program, kým sa nenaku..., nenaakumulujú rezervy na riešenie prípadných finančných kríz, a vida ho, teraz tu máme návrh, aby sa osobitný bankový odvod zvýšil oproti sadzbe, ktorá mala platiť budúci rok z dvetisíc..., teda z 0,2 na 0,4 %, a nielen to, aby sa zmenil z dočasného mechanizmu na trvalý mechanizmus, pretože ako povedal v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu pán minister, Európska komisia od nás žiada, aby tie opatrenia na zníženie deficitu mali systémový charakter.
Ale toto nie je systémový charakter. Systémový charakter je, keď ušetríte nejaké výdavky, zrušíte nejaké dotačné schémy, poviete si, že nejaké dávky znížite, zrušíte nejaké úrady alebo zvýšite dane, áno, aj tak možno, tak možno, tak možno znižovať rozpočet systémovo, podľa nášho názoru nesprávne, ale, ale dobre, zvýšite nejaké dane, zvýšite príjmy štátneho rozpočtu.
Ale čo je systémové na osobitnom odvode, osobitnom bankovom odvode, ktorý má slúžiť na krytie, krytie problémov bánk, až raz sa banky dostanú, dostanú do krízy? Lebo tie peniaze sú akože odložené na jednej kôpke, ale skutočný účel tej kôpky nie je mať, mať dostatočnú rezervu, až sa tie banky dostanú do problémov, lebo zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa do tých problémov dostať mali, ale vylepšiť si tú bilanciu pred európskou, Európskou úniou. Čiže to nie je reálny príjem rozpočtu, to je len operácia, ktorá vám umožní tvrdiť, že ten deficit je menší, ako v skutočnosti je. Kreatívne účtovníctvo.
Bankový odvod je podľa môjho názoru vecne nezdôvodniteľný, lebo banky musia platiť na takéto účely aj príspevky do Jednotného európskeho rezolučného fondu, a ak ich nútime platiť na tento účel ešte druhý raz cez domáci bankový odvod, zvyšuje to dodatočné náklady bankám, brzdí ich ziskovosť, tým pádom aj budúce príjmy z daní právnických osôb, investovanie a ekonomický rast. A čo s tým spravia banky? Na koho to nakoniec dopadne?
Mali sme tu siahodlhé diskusie o tzv. Dankovej dani z potravín. My sme tiež upozorňovali, že sa to premietne do zvýšenia cien potravín. Predkladatelia návrhu nás ubezpečovali, že to tak nie je, že to tak nebude, že tie reťazce majú dostatočné rezervy. No a potom ceny potravín začali rásť do takej miery, až si Dankovu daň z potravín sami Dankovci zrušili radšej.
Rokujeme o vládnom návrhu zákona, ale čo je také zaujímavé, že premiérom vlády je Peter Pellegrini, ale ako by tento návrh predkladal v podstate poslanec Fico, ktorý sa zrejme cíti byť premiérom ešte stále, lebo ešte stále je on tým, ktorý má zásadný vplyv a zásadnejší vplyv ako premiér Pellegrini na to, akým spôsobom rozhoduje vláda, nielen vládna koalícia, z titulu, že je predsedom najsilnejšej vládnej strany, ale aj samotná vláda. Ide o ukážkový predvolebný populizmus a snahu o uplat..., o plátanie nie úplné, ale teda pokus o čiastočné zaplátanie diery v rozpočte, ktorú si vyrobila samotná vládna koalícia sociálnymi balíčkami Roberta Fica a ďalšími populistickými opatreniami vládnej koalície. A akože tým teraz štát zaťaží banky, ale zaplatia to klienti bánk na vyšších cenách bankových produktov.
Toto nie je opatrenie, ktoré by bolo v prospech ľudí. Toto je opatrenie, ktoré sa snaží vytiahnuť z peňaženiek ľudí skrytou formou, tak aby si to nevšimli, viac peňazí, aby vládna koalícia mohla viacej rozhadzovať. Bankový odvod je síce súčasťou štátnych finančných aktív a mal by byť účelovo viazaný, formálne aj je, ale podľa metodiky ESA je de facto príjmom verejných financií a jeho prejedanie je možné, ako na to upozorňuje, upozorňujú viacerí experti, a vláda ho prejedá už dnes a existuje len účtovne.
Neviem, ako sa ministerstvo financií pozerá, keď narazí na kreatívne účtovníctvo u podnikateľov, zrejme podnikatelia, ktorým na to Finančná správa príde, že to účtovníctvo je moc kreatívne, tak sa môžu dostať do problémov. Napriek tomu vláda a parlament sa teraz rozhodujú, že budú pokračovať a zdokonaľovať to kreatívne účtovníctvo štátu, ktoré sa nazýva osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, a miesto toho, aby sme tu dnes už mali nieže vyrovnaný, ale prebytkový rozpočet, tak aspoň na niečo je tento predvolebný populizmus vládnych strán dobrý, lebo ukazuje, že vláda SMER-u - sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a MOST-u - HÍD nie je schopná zodpovedne hospodáriť, nie je schopná napriek dobrým ekonomickým podmienkam priviesť rozpočet k vyrovnanej úrovni, je schopná deficit iba prehlbovať a musí si pomáhať takýmito opatreniami, za ktoré budú musieť opäť zaplatiť obyčajní ľudia.
Najvyšší čas, aby toto nezodpovedné hospodárenie skončilo.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, bankový odvod vznikol v roku 1912...., 2012 ako dobrý a zmysluplný nápad. Dávalo vtedy zmysel vytvoriť peňažný fond, ktorý slúži na úhradu strát, ak by pri budúcej kríze mali banky problémy, aby sa neopakovala situácia ako v rokoch 2009 - 2010, keď boli vlády v rôznych krajinách nútené zachraňovať súkromné banky peniazmi daňových poplatníkov. Zároveň treba jasne povedať, že banky na Slovensku boli počas poslednej krízy stabilné. Ale aj Slovensko už má za sebou drahú a bolestivú konsolidáciu bankového sektora z verejných zdrojov.
Stabilný a fungujúci bankový sektor je chrbticou fungovania ekonomiky, banky, samozrejme, nie sú samaritáni, riadia sa jednou zo základných zásad podnikania a to znamená, svojou činnosťou sa snažia dosahovať zisk, z ktorého riadne platia dane. Vykresľovanie bánk ako zdieračov slovenského národa, ako to prezentoval predseda strany SMER, je nemiestne a je to klasický atak na najnižšie pudy ľudí. Na tej legendárnej tlačovke, kde zbojník Fico sa rozhodol bohatým a zlým bankám zobrať dodatočných 140 mil. a rozdať ich chudobným ako sociálny balíček, však použil viacero nepravdivých tvrdení.
Klamal už v základnom argumente, kde bolo povedané, že keby banky mali zisky z úverovania klientov, tak v poriadku, ale úvery klesajú. No nie, práve naopak, situácia je opačná. Úverovanie je aktuálne tak silné, že NBS-ka ho musí a umelo ho brzdí. Ľudia vidia na svojich hypotékach, že úroky sú extrémne nízke, sú najnižšie v histórii.
Ďalej pán Fico nepravdivo povedal, že banky žijú hlavne z poplatkov. Pravda je taká, že poplatky sa na ziskoch bánk podieľajú približne 25 %. Ani zisk bánk nerastie raketovo, ako to bolo spomenuté, po odrátaní jednorazových vplyvov, málokto vie, napríklad v roku 2015 predaj Visa Europe je v posledných rokov skôr stabilný.
Plus porovnávanie ziskov bánk so ziskami v drogovej sfére, ako v tej tlačovke bolo spomínané, je úplne nemiestne. Mňa napadá možno iné porovnanie, skúsiť sa pozrieť na zisk prevádzkovateľa diaľničného mýta firmu SkyToll, to slovenské banky podľa mňa len zblednú závisťou.
Navyše fond, ktorý je vytvorený bankovým odvodom, nie je možné zákonne použiť na sociálne programy. Fond je súčasťou štátnych finančných aktív a má presne zákonom vymedzené použitie, ako to tu aj pán minister pred chvíľkou prezentoval a môžme sa teda dočítať v dôvodovej správe.
Ja sa teda pýtam, pán Fico teda klamal na tlačovke, kde hovoril, že to rozdá ako sociálne balíčky, alebo dôvodová správa nie je dobre napísaná. Je to také typické, že je to jeden príbeh pre ľudí, druhý príbeh pre parlament.
To najdôležitejšie však nepadlo vôbec. Zvýšený bankový odvod zaplatia občania Slovenska. Náš bankový systém je stabilný, plní všetky svoje úlohy a je ziskový, čo dáva predpoklad stability aj pre budúcnosť, aj pre ekonomicky horšie časy. V tom fonde je aktuálne naakumulovaných asi 1 mld. euro a samotná Národná banka Slovenska hovorí, že je to dostatočná suma a netreba nič meniť. Stačilo by zachovať aktuálny zákonný stav, kedy bankový odvod pre budúci rok mal zostať na úrovni 0,2 %, a v roku ’21 mal naplnením účelu, na ktorý vznikol, skončiť úplne. Do tohto nastaveného a fungujúceho systému vstúpila vláda a rozhodla sa natrvalo zvýšiť bankový odvod na 0,4 %. No asi hlavne preto, že už máme vyriešené všetky zákony našej krajiny, tak vyrobme nový, všetky problémy našej krajiny, tak teda vyrobme nový.
Čo znamená toto navrhované opatrenie v realite? Banky musia vygenerovať dodatočných cca 140 mil. euro. Problém však je v tom, že odvod zasahuje proporčne všetky banky, a aj vtedy, ak zisk netvoria a zisk sektora banky negenerujú proporčne. Čiže tých 700 mil. nie je rozdelené nejak proporčne medzi banky, práve naopak, veľkú väčšinu zisku produkuje päť najväčších bánk. Teda nie každá banka bude bez problémov schopná vygenerovať dodatočné zdroje. Ešte stále žijeme dobré časy, zvýšený bankový odvod by z tohtoročného zisku bánk odkrojil cca dve pätiny. Nie je to málo, ale teda povedzme zvládli by to. Ale, ak by bol odvod 0,4 v krízovom roku 2019, tak by tvoril 200 % zisku. Proste banky ako sektor by neboli schopné vytvoriť zisk ani len na ten odvod. A toto je jeden zo základných problémov zvýšenia bankového, bankového odvodu. Banky bude zaťaž..., zasahovať aj v rokoch, keď nebudú produkovať zisk alebo ho budú produkovať teda výrazne menej ako dneska, a toto nie je nereálna situácia.
I teraz máme na trhu banky, ktoré produkujú minimálny zisk. Pri zvýšení odvodu budú mať reálne a vážne problémy, vážne problémy. A asi všetci vieme, čo znamená nezisková banka. Nezisková banka znamená ohrozenie bezpečnosti úspor občanov.
No banky sa budú brániť, budú musieť hľadať dodatočné možnosti, ako zarobiť, a zaplatia to zasa len občania. Predstavme si menšiu banku, ktorá teda funguje na princípe nižších nákladov bez siete kamenných pobočiek, poskytuje úvery s nižšími, s nižšími úrokmi, výber z bankomatu či vedenie bežného účtu poskytuje bez poplatkov a práve aj takejto banke práve pán Fico výrazne zvýšil náklady až tak, že bude musieť zmeniť svoj podnikateľský model, pretože ten aktuálny jej už nedokáže vygenerovať dostatočný zisk. Pravdepodobne bude musieť zaviesť poplatky, aj keď ich doteraz nemala. Ale tým sa stratí jej základná konkurenčná výhoda proti veľkým bankám, ktorú doteraz mala, teda najskôr si myslím, že sa môže stať, že takáto banka nebude konkurencieschopná a môže odísť zo Slovenska a na trhu bude zrazu menej konkurencie a nižšie poplatky a úroky to určite nebude znamenať. Správne riešenie, ktoré zabezpečí zákazníkom kvalitnejšie služby za menej peňazí, je viac konkurencie v sektore, nie menej.
Toto sú riešenia strany SMER. Z jedného vrecka vytiahnuť občanom veľa peňazí a do druhého vrátiť almužnu a ešte sa pri tom urobia dodatočné škody. Krajiny so silným bankovým systémom patria medzi najúspešnejšie na svete. Pri takejto politike však banky zo Slovenska čiastočne odídu a Slováci budú odkázaní pracovať pri páse v automobilkách napríklad namiesto napríklad lukratívnejšej a sofistikovanejšej práce v bankách, ktorá by im zaručila, že tie autá, čo vyrábame, si budú môcť aj kúpiť. My v SaS vidíme budúcnosť Slovenska aj v programátoroch, bankároch, lekároch, dizajnéroch. Aby sme znova naštartovali približovanie životnej úrovne, musíme práveže viacej práce získavať v sofistikovanejších službách, ako je napríklad aj finančný sektor, ako je to v krajinách, ktorým sa životnou úrovňou chceme približovať.
Záverom ešte pár faktov. Ak už aktuálna sadzba odvodu 0,2 % je najvyššia v eurozóne, ak ju teda zvýšime na 0,4, tak už bude druhá najvyššia v celej Európskej únii a v tej histórii bankového odvodu on prvýkrát mal skončiť už v roku 2016. Mal byť nahradený tzv. Národným rezolučným fondom, ktorý bol vytvorený pravidlami Európskej únie a má teda rovnaký účel. Tento Národný rezolučný fond v roku 2015 skutočne vznikol, vláda však zabudla zrušiť bankový odvod a v podstate banky platia na rovnaký účel dvakrát. No aby toho nebolo málo, banky ešte platia aj do Fondu ochrany vkladov a príspevok na dohľad. Možno to je dôvod, že teda aj tie poplatky rastú, a teda banky potrebujú, potrebujú hľadať, kde, kde, kde nejaký zisk nový vyrobiť.
Potom v roku 2015 sa vláda pokúsila novelizáciou získať prostriedky na kauzu Váhostav, možno si to pamätáte a po proteste v Európskej centrálne banke musela túto novelu zrušiť. No a keď mal odvod natrvalo skončiť teda v roku 2020, vláda prichádza teraz s jeho zdvojnásobením a zavedením natrvalo.
Ja sa pýtam. Ako dlho ešte slovenská ekonomika vydrží takéto bačovanie? Ako dlho ľudia vydržia skladať sa na ďalšie a ďalšie výmysly? Ak nám v rozpočte, pán minister, chýbajú peniaze, skúsme sa pozrieť na výdavkovú časť, je potrebné šetriť. Presne tak, ako to robí každá slovenská rodina, keď zistí, že jej výdavky sú vyššie ako príjmy.
Záverom ešte prosím, skúsme kolegyne, kolegovia, počúvať expertov, počúvať aj šéfku Európskej centrálnej banky, ktorá tiež zdvíha varovný prst pred zvýšením bankového odvodu.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.