Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega poslanec, zakončili ste svoje vystúpenie s tým, že novela zákona o verejnom obstarávaní bude potrebná a že je potrebná a že keď sa teraz neschváli, tak bude sa s ňou musieť zapodievať nová vláda. Áno, určite, len je škoda, že tento návrh, aj vládny návrh, hoc vládny návrh bol znehodnotený absurdným poslaneckým návrhom. Takže aká je realita v súčasnosti? Aké, aké boli napríklad, aké sú známe škandály s utajovanými zmluvami napríklad na finančnej správe, kde utajované zmluvy s firmou Alexis má spoločnosť, ktorej konečný užívateľ tejto IT firmy Michal Suchoba podľa medializovaných informácií nemá bezpečnostnú previerku, a pritom táto spoločnosť má miliónové zákazky na IT, dodávanie IT služieb. Utajované zmluvy umožňujú bez súťaže obstarávať tovary alebo služby a nie sú zverejnené v centrálnom registri zmlúv. To znamená, že chýba verejná kontrola, a teda je zdrojom korupcie a netransparentného konania.
Takže môžeme sa pýtať a zároveň si dať odpoveď, že čo je snahou tohto poslaneckého návrhu, prečo by sa mali tieto a ďalšie zmluvy utajovať a obstarávať takýmto podobným spôsobom, pretože ide o kšefty v naozaj miliónových hodnotách, na ktorých následne nebude možná kontrola verejnosti.

Ďakujem. Pán Vážny, mňa naozaj veľmi zarazilo, ako ste vystupovali práve na adresu tzv. tretieho sektora. Keby to boli náhodou nejaké novovzniknuté, novopečené organizácie, tak tiež sa tak poškrabem za hlavou, ale my sa bavíme o občianskom združení Slovensko.Digital, ktoré sa relevantne venuje tejto problematike. Hovoríme o Nadácii Zastavme korupciu, máme tu 7 000, viac ako 7 000 podpisov. Máme tu pani prezidentku a hlavne máme tu Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý sa tomuto obstarávaniu venuje a sám teda namietal, že má s takýmto pozmeňovacím návrhom problém. Ako už pán Ondrej Dostál spomenul, častokrát z vašej reči vyplývalo, ako keby to bolo až osobné. Ja sa pýtam, či naozaj za tým nebude práve ten váš konflikt, ktorý ste s pánom Hlivákom mali v roku 2017 kvôli vášmu Volkswagenu Touareg, ktorý ste obstarávali a on ho označil, práve toto obstarávanie, za porušenie zákona.
No a ja sa chcem ale aj opýtať, že teda tá ochrana, hovorili ste veľa o ochrane kritickej infraštruktúry. Ale veď my máme dnes o tom celý zákon, tak povedzte nám a Edo Heger vás na to vyzýval, kedy, kde, akým spôsobom bol tento zákon porušený alebo ako sa kto dostal k takýmto citlivým informáciám.
Spomínali ste hackerov, hegerov, hackerov, neviem. Kde majú dnes hackeri prístup k informáciám na nejakom verejnom sídle? A takisto mali ste tu niektoré také verejné vyjadrenia, že skutočným dôvodom preto nie je ani tak bezpečnosť ako práve tá rýchlosť obstarávania. Takže občas z toho vyplýva, že keď sa pomýlite, tak aj pravdu poviete.

Ďakujem pekne. Kolega Vážny, bolo zaujímavé, že ste na úvod svojho vystúpenia 3 minúty a 20 sekúnd so zápalom hodným tej veci stáli na barikáde za legislatívne právo poslancov mať svoju legislatívnu iniciatívu, podávať návrhy, podávať pozmeňovacie návrhy a považovali ste to za ich nezadateľné právo. Zhruba 3 hodiny a 10 minút pred vaším vystúpením tu zažila táto, vtedy pomerne plná sála veľkolepý vklad do fungovania ústavnosti v Slovenskej republike v podobe vymetenia práva poslancov na legislatívnu iniciatívu železnou boľševickou metlou totality, ktorú reprezentoval jeden pomerne neúspešný právnik, ktorý sa síce uchádzal o Ústavný súd či nedajbože o jeho predsednícku stoličku, ale mali by ste mu svoje vystúpenie, resp. minimálne tie 3 minúty a 20 sekúnd z úvodu venovať napálené na cédečku, aby si ho v tej stomatologickej ambulancii, kde teraz je, keďže röntgen chrbtice má za sebou, aby si ho tam prehrával a pochopil, čo hovoria jeho poslanci o práve poslancov na legislatívnu iniciatívu. (Potlesk.)

Pán poslanec Vážny, keď som vás počúval, tak som mal chvíľami pocit, že vám pán Hlivák leží hlboko v žalúdku. Až som mal taký dojem, že máte voči nemu niečo osobné, akoby vám niečo zlé spravil. Používate termíny ako takzvaný tretí sektor. Že takzvaný! To, zachovajme si predsa len nejakú úroveň, sme v parlamente.
Vyčítať pani prezidentke, že sa dala ovplyvniť názorom Úradu pre verejné obstarávanie, sa mi zdá úplne absurdné, lebo Úrad pre verejné obstarávanie je predsa tá inštitúcia, ktorá má na starosti verejné obstarávanie a vie o nej, vie o nej viac, dohliada, dohliada na to. Čiže keď dala sa ovplyvniť odborným názorom, nevidím na tom nič zlé.
Nikto nespochybňuje – a toto opakovane sa vraciame k tým debatám – právo poslancov dávať pozmeňujúce návrhy. To nie je protiústavné, ani pani prezidentka netvrdí, že je to protiústavné. To, čo kritizuje, a to, čo kritizuje oprávnene, je obchádzanie riadneho legislatívneho procesu. Takéto veci mali byť prerokované v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A teda vy sa tu sťažujete, ale však vy ste aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, čiže mohli ste sa ako Sociálna poisťovňa zapojiť do pripomienkového konania. Vy ste vysoký predstaviteľ najsilnejšej vládnej strany a to je vládny návrh. Ten návrh tu nepredkladal pán Hlivák, to nešlo priamo z ÚVO, to išlo cez vládu. Ak ste mali chuť to ovplyvniť, mali ste to ovplyvniť a mali ste možnosti to ovplyvniť skôr.
To, či je alebo nie je to v rozpore s právom EÚ, to nevieme, to sa možno dozvieme. Autoritatívne to nemôže ani nikto, ani prezidentka, ani Európska komisia vysloviť. Ale tu si dovolím pripomenúť, že keď sa schvaľoval zákon, ktorý umožňoval stavať diaľnice na nevyvlastnených pozemkoch, vy ste boli ministrom dopravy, vedeli ste, že je protiústavný, a napriek tomu ste ho presadili. To je veľmi podobná situácia.

Pán poslanec Pamula, vy nemáte iba dve minúty, vy ste spravodajca, vy sa kedykoľvek môžete prihlásiť na akokoľvek dlho, takže ja sa veľmi teším, že teraz vystúpite a porozprávate nám o všetkých problémoch vo verejnom obstarávaní. Teda vítam, že nechcete sa dostávať do pozície, že bránite pána poslanca Vážneho a jeho návrh, tak dúfam, že ani nebudete hlasovať, teda že budete hlasovať za pripomienky pána, pani prezidentky.
Nie celkom som rozumel tomu vášmu vyjadreniu, že keď opozícii niečo vyhovuje, tak je to v poriadku, ak nevyhovuje, tak to nie je v poriadku. No však to má tak každý, aj vy to tak máte, že keď vám niečo vyhovuje, tak ste za to, je to podľa vás v poriadku, a keď nevyhovuje, tak to nie je v poriadku.
Povedali ste tu nejaký zvláštny pomer, že je jedna ku päť koaliční a opoziční poslanci predkladajú návrhy priamo v pléne. No ale skúsme si povedať, že koľko z tých návrhov aj reálne je schválených, a to by som si povedal, že tak jedna ku sto v prospech tých koaličných návrhov, lebo keď vy niečo predložíte, tak skoro všetko prejde. Keď niečo predložia opoziční poslanci a náhodou je to schválené, tak môžme vyhlasovať jednorazový štátny sviatok a určite to nie sú návrhy, ktoré sú predložené až priamo v pléne bez toho, aby to bolo vopred dohodnuté, dohodnuté s ministerstvom.
Pán poslanec Galek, chýba ti tu aj pán poslanec Vážny, aj pán poslanec Marček. No neviem, či pán poslanec Vážny je prihlásený do rozpravy, takže možno vystúpi, mňa by teda tiež zaujímalo napríklad obhajoba toho pozmeňováku zo strany pána poslanca Marčeka, to by, to by určite bolo veľmi, veľmi zaujímavé, podnetné a možno aj zábavné.
A, pán poslanec Osuský, no presne tak, však veď táto schôdza, ak sme povyhadzovali tie body, tak skončí niekedy začiatkom decembra a potom dva a pol mesiaca budeme brať peniaze a už nebudeme zasadať, lebo si páni povedali, že stačilo, že už netreba ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ondrej, ty si viackrát spomenul vo svojom vystúpení Úrad pre verejné obstarávanie a ja mám taký pocit, že celé tie pozmeňovacie návrhy sú v podstate reakciou na to, že tento úrad sa akosi koalícii vymkol spod kontroly. A je to podľa mňa dobre, lebo má to byť naozaj nezávislý úrad. No a tak sa koalícia snaží aspoň cez takéto pozmeňujúce návrhy akékoľvek, akékoľvek návrhy zákonov, na ktorých participuje aj tento úrad, jednoducho, jednoducho bombardovať, blokovať a znemožniť ich. Čiže možnože naozaj to, že v druhom čítaní prišli takéto nezmyselné pozmeňujúce návrhy, môže vychádzať aj z toho, že chcú akýmsi spôsobom poškodiť aj tento úrad.
Mňa ale prekvapuje, tak ako aj Peter spomenul, že tu nemáme v sále momentálne ani pána Marčeka, ani pána Vážneho, ktorí by tieto pozmeňujúce návrhy vedeli ešte nejako relevantne obhájiť. No, ja mám pocit, že tak ako to nevedel obhájiť a ani len vysvetliť pán Holúbek, tak asi pán Marček by mal rovnako veľmi veľký problém akékoľvek k tomu stanovisko zaujať.
Obzvlášť sa chcem dotknúť tej fikcie rozhodnutia, ktorú si spomínal, kde sa krátia lehoty na to rozhodnutie o podnetoch a ak to ÚVO nestihne do tých tridsiatich dní, tak potom sa to bude chápať ako zamietnutie toho podnetu. Tu si treba uvedomiť, že naozaj je to ÚVO, častokrát nekoná viac ako 30 dní z toho dôvodu, že by oni tam si to nejako presúvali zo stola na stôl, ale preto, že čakajú na informáciu od toho orgánu, ktorý rieši ten, to verejné obstarávanie. A jednoducho ak oni vedia, že tam v niečom pochybili, tak oni to môžu úplne umelo naťahovať a potom, ak teda bude platiť to 30-dňové, tá 30-dňová lehota, tak jednoducho dôjde k zamietnutiu toho samotného podnetu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Tak je pomerne symptomatické, že keď je na stole vrátený zákon, ktorý je vrátený z celkom konkrétnych príčin doňho vložených mentálnych pokladov autorov Vážny, Marček, tak títo dvaja tu nie sú a nebránia z hlbokého presvedčenia to, čo do toho zákona vložili.
Ale dnes sme začali Ondrovo vystúpenie úvahami o obštrukcii. Áno, neúčasť je jedna z možností obštrukcie. Ale paradoxne, stretávam sa ku koncu, jak sa hovorí, v čase, keď číslo nedovolí, to bola bežná vojenská terminológia ČSĽA u mazákov, ktorí to mali za pár, že takto fungujú i celkom normálne výbory, pričom sa nejedná ani tak o obštrukciu, ale o čisté odflákanie účasti. Minule sme mali rozpočet ministerstva zahraničných vecí a celý rozpočet, ako hovorí pán predseda Fico "zákon roka", v zahraničnom výbore. Zástavu opozície hrdo trímal jediný člen; zástavu koalície hrdo trímal jediný člen koalície v tom výbore, hoci je ich tam normálne "takovejch nejmíň hodně". Samozrejme, že pani štátna tajomníčka ministerstva financií, ktorá veľmi obetavo a slušne vysvetľovala podstatu toho rozpočtu, s ktorým nesúhlasíme, ale ona o ňu aspoň bojovala, narazila na odmietnutie a ten materiál neprešiel. Neprešiel proste preto, lebo číslo nedovolí. A my teraz, dnes, vlastne viac ako tri mesiace pred koncom volebného obdobia, za ktoré sme platení, sa dozvieme, že netreba rokovať, lebo je na programe zákon roka, na ktorý sa napríklad koalícia v zahraničnom výbore vykašle. (Reakcia z pléna.)

Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, rokujeme už o treťom vete pani prezidentky, tentokrát o zákone, o novele zákona o verejnom obstarávaní. Aby som nezabudol, tak drobná poznámka k pánu poslancovi Pamulovi, a teda k uplatňovaniu obštrukcie. No, obštrukcia je obvykle nástroj, ktorý má k dispozícii menšina v nejakom telese. Tá menšina sa v parlamente nazýva, nazýva opozícia, ktorá, niekedy môže využiť opozícia tú situáciu, že poslanci koalície – alebo teda väčšiny – nie sú práve prítomní, tak to môže zablokovať a na nejaký čas zdržať rokovanie parlamentu. Nezvykne sa to nadužívať, ale keď to občas opozícia vo vyhranených situáciách použije, tak je to úplne legitímne. Keď obštrukciu používa ten, kto disponuje v danom telese väčšinou, má tam väčšinu, môže si schváliť, čo len chce, tak je to také smiešne. Je to, je to veľmi nezvyčajné, aby väčšina, vládna väčšina, vládna koalícia používali, používali väčšinu, lebo to je zneužívanie, zneužívanie postavenia.
V samotnom vystúpení by som sa chcel venovať dvom veciam. Jednak by som chcel upozorniť ctenú Národnú radu, že zákon, o ktorom teraz rokujeme, bol predmetom petície občanov. Petície, ktorú zorganizovali Nadácia Zastavme korupciu a združenie Slovensko.Digital. Elektronickou formou boli zozberané podpisy, aktuálny stav je 7 785 podpisov, a touto petíciou sa obrátili na Národnú radu v súvislosti s prerokovaným bodom programu. Keďže podľa mojich informácií nebola táto petícia prerokovaná v žiadnom parlamentnom výbore, keďže boli oslovení poslanci, resp. poslanecké kluby, tak by som si dovolil tú petíciu prečítať aj v pléne.
Petícia proti utajeným štátnym nákupom, ktoré znemožnia verejnú kontrolu tendrov
Poslanci parlamentu schválili novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá umožní utajiť informácie o viacerých veľkých štátnych nákupoch. Obsahuje aj ďalšie zmeny, ktoré sťažia verejnú kontrolu tendrov. “Novinky” sa do legislatívy dostali cez pozmeňujúce návrhy Ľubomíra Vážneho a Petra Marčeka.
Úrad pre verejné obstarávanie a organizácie Slovensko.Digital a Nadácia Zastavme korupciu požiadali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby zákon nepodpísala. Prezidentka sa stotožnila s väčšinou pripomienok a zákon vrátila parlamentu, ktorý o ňom bude opätovne rozhodovať na schôdzi 26. novembra.
Ak by znova prešiel v nezmenenej podobe, znamenalo by to najmä:
– Veľké IT tendre, ale aj akékoľvek ďalšie nákupy, o ktorých rozhodne vláda, by sa obstarávali podobne, ako keď štát nakupuje napríklad tanky alebo samopaly. Informácie o tendroch a časti zmlúv by neboli verejné a verejnosť by ich nemala ako kontrolovať.
– Dodávatelia by museli spĺňať špecifické bezpečnostné opatrenia, ktoré ale dnes pri rovnakých zmluvách spĺňať nemusia, čo by, samozrejme, znamenalo zúženie súťaží len na úzky okruh firiem.
– Priebeh takýchto súťaží by bol takmer nekontrolovateľný a na ľubovôli verejného obstarávateľa.
– Skrátila by sa lehota, dokedy má Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnúť o podnete. Ak to úrad nestihne do 30 dní, bude sa to chápať ako fiktívne rozhodnutie v neprospech sťažovateľa.
– V praxi by to znemožnilo účinnú kontrolu podnetov mimovládnych a iných organizácií. Znamenalo by to prekážky pri zastavení štátnych obchodov, ako bol nástenkový tender či nedávny 100-miliónový tender na nákup kamier na ministerstve vnútra.
– Zaviedla by sa povinnosť náhrady trov konania v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie odmietne podnet ku kontrole zo strany protikorupčných organizácií alebo verejnosti; nová povinnosť môže odradiť aktivistov od podávania podnetov.
Žiadame poslancov, aby vypustili body, ktoré boli súčasťou pozmeňujúcich návrhov poslanca Vážneho a Marčeka. Je tam vymenovaných tých osem bodov.
Petičný výbor tvoria Gabriel Lachmann, Peter Kulich, Martin Suchý a osobou určenou na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy je Zuzana Petková.
Každý z poslancov mal možnosť oboznámiť sa s touto petíciou. Táto petícia je petíciou za to, aby sme vyhoveli pripomienkam, s ktorými sa na nás obrátila pani prezidentka.
Pani prezidentka má podobné výhrady. Časť tých výhrad sa týka obsahu a sa týka menšej transparentnosti, sťaženej, sťaženej kontroly verejných obstarávaní, čo je teda zvlášť bizarné, že si to vládna koalícia doslova lajsla na záver volebného obdobia, keď už, keď už končí. Tak až tomu nerozumiem. Ak by sa takto nastavovali podmienky na začiatku, prešlo by to normálnym pripomienkovým konaním, no tak sa bavme a postavte sa za to. Prečo to robíte na konci, tomu celkom nerozumiem.
Ale v každom prípade sú tam výhrady vecné a sú tam – podobne ako v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré pani prezidentka vrátila – aj pripomienky procedurálne. Tam tie pripomienky boli, že ide o prílepok, teda o návrh, návrh, ktorý sa týka novelizácie iného zákona ako ten, ktorý bol, ktorý bol pôvodným návrhom novelizovaný. Paradoxne, ten prílepok bol, bol predložený vo výbore. Tuto nejde o prílepok, tuto ide o zmenu toho istého zákona, čiže túto výčitku nemožno uplatniť. Za to, aby to nebolo úplne v poriadku, tak v rámci neblahej praxe, ktorú tu veľmi farbisto opísal pán poslanec Heger, tak neboli tie pozmeňujúce návrhy predložené alebo teda schválené, schválené vo výbore, ale až tuto, tuto v pléne.
A opäť sa vrátim aj k tomu, čo hovoril vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Pamula. No samozrejme, že poslanci majú právo predkladať návrhy zákonov, poslanci majú právo predkladať pozmeňujúce návrhy. Je však nesprávne, ak sa obchádza riadny legislatívny proces. Riadny legislatívny proces, a zvlášť to platí o poslancoch vládnej koalície, ktorí majú veľkú šancu, že ich názory, námety sa premietnu aj do vládnych návrhov. V prípade takýchto dôležitých zákonov ide cez normálne medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa k tomu môžu vyjadriť ministerstvá, iné štátne inštitúcie, iné organizácie aj jednotlivci, aj poslanci Národnej rady sa môžu zapojiť do medzirezortného pripomienkového konania, dať pripomienku alebo hromadnú pripomienku.
Tento návrh zákona pripravoval Úrad pre verejné obstarávanie. Mal normálne pripomienkové konanie. Ja som bol spoluiniciátorom jednej hromadnej pripomienky. Zozberali sme pod tú hromadnú pripomienku podpisy, nie dosť na to, aby s nami museli rokovať, napriek tomu s nami rokovali, lebo mali záujem vypočuť si náš názor a snažili sa nám vysvetliť svoju pozíciu. Vecne sme sa nezhodli a naďalej som ostal kritický voči tomu aj pôvodnému návrhu, lebo som mal voči nemu výhrady napriek tomu, že sme strávili, strávili pomerne dlhý čas na Úrade pre verejné obstarávanie a rokovali sme o tej našej pripomienke. Ale aspoň ten proces, proces bol normálny. Teda musím oceniť, že Úrad pre verejné obstarávanie má snahu to, čo robí, to, čo mení, mení v legislatíve vysvetliť a odprezentovať a ak sú nejaké výhrady, tak na tie výhrady reagovať buď tak, že ten návrh upraví, alebo tak, alebo tak, že aspoň vysvetlí, prečo, prečo ho nejde upraviť.
Toto všetko ste vy svojím pozmeňujúcim návrhom obišli. A je úplne, úplne teda najhoršie z možných, z možných vecí, keď sa schvaľujú pozmeňujúce návrhy tak, že sa v pléne niečo prečíta a o desať minút je to už odhlasované, lebo tak ste sa dohodli a nie je k tomu žiadna diskusia, ak náhodou v sále nesedí niekto, kto, kto dokáže na to zareagovať, zareagovať faktickou pripomienkou.
Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý ten návrh pripravoval, dlho na ňom pracoval. Úrad pre verejné obstarávanie bol jednou z inštitúcií alebo organizácií, ktoré vyzvali pani prezidentku, aby ten zákon vetovala, pretože nesúhlasil s tými zmenami, ktoré boli do zákona vnesené poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi pánov poslancov Vážneho a Marčeka.
Kedysi, keď sa uvažovalo o väčšej transparentnosti legislatívneho procesu v Národnej rade, myslím, že to bolo za čias, kedy bol predsedom parlamentu pán Pellegrini, za druhej Ficovej vlády, tak jedna z úvah bola, že ak sa prednesie pozmeňujúci návrh v pléne, tak má ísť ešte späť do gestorského výboru a tam sa má o ňom rokovať. Nie je to plnohodnotná náhrada riadneho pripomienkového konania, ale aspoň dačo. To sa, samozrejme, že neschválilo, lebo tu je potrebné schvaľovať zákony veľmi rýchle, nezaťažovať sa nejakou diskusiou, lebo však jak sme sa dneska dozvedeli od pána poslanca Fica, ktorý sedáva na mieste pani predsedníčky zahraničného výboru Cséfalvayovej, politika a práca, politika nespočíva v tom, že sedí v parlamente a že, že tam niečo hovorí, samozrejme. Ale niekedy ide o maličkosti, niekedy ide o technické veci, ale v tomto prípade sú dôsledky takto schváleného, takto zle schváleného zákona problematické aj z hľadiska vecného obsahu, ktorý namieta petícia viac ako 7-tisíc občanov, ktorý namieta pani prezidentka, ktorá nerozporuje ten zákon iba z hľadiska procedúry, čo je tiež dôležité, ale aj z hľadiska vecného obsahu.
Takže aj ja sa chcem z tohto miesta prihovoriť za to, aby sme hlasovali za pripomienky pani prezidentky a zmenili ten zákon do podoby, v akej bol pred tým, ako krátko pred hlasovaním so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi vystúpili páni poslanci Marček a Vážny.
Ďakujem.

Je to naozaj výborné zhrnutie celého toho procesu, ako sa tento zákon, dovolím si povedať slovami jedného pána, pregrciaval parlamentom. Bohužiaľ, skončil naozaj vo veľmi pokrčenom stave a máme ho dnes opätovne tuto vrátený prezidentkou, hoci ten pôvodný návrh bol akceptovaný aj všeobecne odbornou verejnosťou.
Ja si iba dovolím doplniť jednu skutočnosť a to práve k tomu procesu, ktorý si popisoval. To bol tá, ten druhý medzičlánok, to bolo to rokovanie na hospodárskom výbore, ktoré sa minulý týždeň, bohužiaľ, neuskutočnilo. Na tomto výbore sa, čuduj sa svete, vrátane tej koalície nezúčastnil jeden z aktérov, z veľkých aktérov dnešného dňa pán Robert Fico. Robert Fico sa doteraz nezúčastnil ani na jednom jedinom rokovaní hospodárskeho výboru. Ani len na tom, keď sme vystupovali ako gestorský, ale potom si úplne v pohode dovolil tuto stiahnuť 60 cudzích návrhov zákonov. Takže ja sa naozaj pýtam, kde je jeho chrbtica, chrbtová kosť. Kde je teda nejaká jeho zodpovednosť a kde je jeho poslanecká práca, keď nechodí ani len na výbory a nie je ochotný teraz ani len rokovať v parlamente. Najčastejšou ospravedlnenkou je, že je zrovna u zubára. No tak teda možno informácia pre všetkých. Asi naozaj pán Fico má viac zubov ako my všetci ostatní, pretože tých výborov, z ktorých sa ospravedlnil, už bolo viac, ako má bežný občan zubov.

Pán poslanec Madej, nejdem sa teraz venovať vecnej stránke námietok pani prezidentky ani vášho vyjadrenia, ale teda chcem oceniť, že ste na to reagovali ako predkladateľ návrhu zákona, ktorý sa cíti byť zodpovedným za jeho obsah. A teda vyjadrili ste sa aj k tomu pôvodnému návrhu a jeho súvislostiam, ale aj k námietkam pani prezidentky a dôvodom, ktoré ju viedli k tomu, aby zákon vetovala.
Možno by som to ani nemal oceňovať, lebo by to malo byť samozrejmé. Žiaľ, vôbec to nie je samozrejmé. Obvyklá prax je úplne opačná, ako sme videli pri predchádzajúcom vetovanom zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý sa týkal 50-dňového moratória v zákone o volebnej kampani, kde reagoval iba pán poslanec Kéry v rámci faktických poznámok. Ale nikto ani z predkladateľov toho pôvodného návrhu zákona, ani z autorov toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý je predmetom sporu, nemal potrebu vystúpiť v rozprave, vysvetliť svoje dôvody, zareagovať na námietky pani prezidentky, povedať, čo si o nich myslí, ak s nimi nesúhlasí, tak, tak povedať nejaké, nejaké argumenty.
Žiaľ, to, že takto sa niekto zastane vlastného návrhu zákona a nespoľahne sa iba na to, že však máme 76 poslancov a prelomíme veto, je v tomto parlamente skôr výnimočná prax. Preto som považoval za potrebné to oceniť a vyjadriť nádej, že raz z toho snáď normálna prax v tomto parlamente bude.
Ďakujem.