Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

17.5.2018 o 11:22 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.5.2018 11:22 - 11:25 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predkladateľka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods.1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
==Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Tento návrh zákona mal byť pôvodne predmetom mimoriadnej schôdze Národnej rady, ale vzhľadom na politický vývoj iniciátori mimoriadnej schôdze od tohto zámeru upustili a rozhodli sa, že tento návrh bude prerokovaný na riadnej schôdzi, preto o ňom rokujeme v tejto chvíli. Ako už pani predkladateľka uviedla, ústavný zákon navrhuje, alebo obsahom ústavného zákona je skrátenie súčasného volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby sa voľby uskutočnili 8. septembra, alebo teda pokiaľ bude prerokovanie také, že bude potrebné toto upraviť, tak je možné ešte v druhom čítaní dať nejaký termín iný, aby sa stihli všetky zákonné lehoty.
Ako spravodajca určený navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní. A odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane určenia tohto výboru ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Samozrejme, pokiaľ budú nejaké procedurálne návrhy, aby vzhľadom na dôležitosť tohto ústavného zákona rokovali o ňom aj nejaké ďalšie výbory, prípadne všetky výbory, tak to potom zohľadním v tom návrhu.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.5.2018 11:16 - 11:21 hod.

Kiššová Jana Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jana Kiššová, Igor Matovič a Boris Kollár, samozrejme v mene našich troch klubov. Dovoľte mi na úvod len krátke zdôvodnenie, potom viac by som k tomuto návrhu povedala v rozprave, do ktorej sa teda rovno aj hlásim ako predkladateľ. Teraz k tomu krátkemu, stručnému zdôvodneniu.
Od volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konali 5. marca roku 2016, prišlo k zásadnej zmene rozloženia politických síl. Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sa do parlamentu dostalo 8 politických strán, ktoré utvorili 8 poslaneckých klubov. Už v prvých dňoch po voľbách došlo k významným presunom medzi poslaneckými klubmi, neskôr dokonca k zániku poslaneckého klubu jednej vládnej strany a v súčasnosti, ak nepočítam prestupy medzi poslaneckými klubmi, v najvyššom zákonodarnom zbore pôsobí 15 nezaradených poslancov, čo je až 10% z celkového počtu poslancov.
Už pri kreovaní vlády v roku 2016 nemohli byť podľa medializovaných informácií do vlády nominovaní poslanci jednej strany, lebo ich náhradníci by súčasnú vládu nepodporovali. Vláda Slovenskej republiky sa v súčasnosti opiera o početne nejasnú a krehkú nereprezentatívnu väčšinu, a ani tá by nebola možná bez nevypočítateľných hlasov niektorých nezaradených poslancov. Všetky uvedené skutočnosti dokazujú, že dnešné rozloženie parlamentu nie je výsledkom vôle občanov Slovenskej republiky a to dokonca ani z tej z roku 2016. Už toto samotné osebe je dôvod, pre ktorý je úplne na mieste pochybnosť, či táto vláda v takomto zložení má oporu v podpore vo verejnosti.
Ale sú tu aj ďaleko vážnejšie dôvody, pre ktoré spolu s kolegami tento návrh predkladáme. Vo februári a v marci 2018 ovládla Slovensko vlna protivládnych protestov, ktoré boli najväčšie od roku ´89. Ich spúšťačom bola vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice. V súvislosti s ňou vyplávali na povrch podozrenia z väzieb predstaviteľov vládnej strany SMER – SD na ľudí, ktorí sú spájaní s organizovaným zločinom. Spoločným znakom týchto protestov bolo okrem vyjadrenia pohoršenia nad vraždou novinára aj vyjadrenie nespokojnosti so súčasnou vládou a čoraz silnejúce volanie po predčasných voľbách. Vážnosť tejto situácie potvrdzovala aj demisia vlády a zostavovanie akože novej vlády. Rozhodnutia ministrov kultúry a spravodlivosti nebyť ďalej súčasťou vlády, ako aj avizované vzdanie sa mandátu poslanca vládnej strany MOST-u –HÍD, napríklad pána Šebeja, demaskovali značné názorové rozdiely aj v samotnom tábore vládnych strán. Navyše treba uviesť, že nová vláda rovnako ako tá predchádzajúca sa opiera vo viacerých vystúpeniach aj o nezaradených poslancov, ktorí opustili politické strany, kandidujúce vo voľbách.
Ako predkladatelia toho návrhu ústavného zákona vidíme riešenie tejto situácie v skrátenom volebnom období, teda navrhujeme skrátiť VII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky, a v stanovení termínu nových volieb v čo najkratšom termíne tak, aby boli zachované všetky zákonné lehoty. A teda navrhujeme termín 8. september 2018.
Návrh ústavného zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie, pretože bude spojený s nákladmi na konanie nových volieb, a nebude mať, samotné skrátenie, vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani negatívne sociálne vplyvy, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Som ale presvedčená, že predčasné voľby by mali významný pozitívny vplyv na všetky uvedené oblasti.
Ďakujem veľmi pekne, zároveň sa hlásim do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2018 10:40 - 10:41 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem pani poslankyni Macháčkovej a teda som rád, že vidíme, vidíme veci podobne, aj keď teda dospievame asi k rozdielnym zákonom, lebo náš poslanecký klub v tejto podobe ten návrh nepodporí. Ale, ale naozaj tie problémy, ktoré tam sú, vyžadujú si nejaké odpovede a zrejme možno aj úpravy v druhom čítaní. A zvlášť ma teda zaujalo to, čo ste povedali o probléme vymožiteľnosti práva, lebo naozaj mnohé problémy, ktoré máme v reálnom živote, a teda nechcem teraz hovoriť o veľkej politike, aj tam to súvisí, mnohé, s vymožiteľnosťou práva a teda o korupcii a podobne, ale aj v úplne bežnom živote veci, ako, ako je rušenie nočného kľudu, prílišný hluk z prevádzok, častokrát nie sú vecou toho, že sú zlé nastavené pravidlá, ale že tie pravidlá nedokážeme vynucovať, že samospráva, mestská polícia, polícia nedokážu konať. Otázka je potom, že kde tie pravidlá sú nastavené tak, že sú ani nevynútiteľné, a kde, naopak, nejaká intenzívnejšia snaha orgánov, či už mestských alebo štátnych, by mohla zabezpečiť, že tie pravidlá, ktoré sú nastavené, či už zákonom alebo všeobecným záväzným nariadením, sa budú dodržiavať, budú sa kontrolovať a bude sa ich plnenie aj nejako efektívne vynucovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2018 10:23 - 10:38 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, máme na stole návrh novely o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a chcem hneď na úvod povedať, že ten účel, ktorý sleduje, je zrozumiteľný a legitímny, pretože naozaj používanie pyrotechniky je v mnohých prípadoch bezohľadné. Neberie ohľad na ľudí, ktorí žijú v okolí, na malé deti, na starších ľudí, na domáce zvieratá, možno aj nielen na domáce zvieratá. Napriek tomu vidím v tom návrhu isté problémy, o ktorých môžme hovoriť a možno budeme hovoriť aj v druhom čítaní, a rád by som sa ale k niektorým z nich vyjadril už teraz.
V zásade si môžeme povedať, že v zmysle vyhlášky a nariadenia existujú štyri základné kategórie pyrotechnických výrobkov. Tá prvá, označovaná ako F1, sú v podstate najmenej, najmenej problematické a niekedy to býva označované aj ako detská pyrotechnika. Sú to výrobky, ktoré sú použiteľné niekedy dokonca aj v interiéroch, a tie nie sú predmetom regulácie. Potom tá posledná kategória, štvrtá, F4 je, naopak, taká, ktorú môžu iba profesionáli používať, čiže nie je voľne dostupná. A tá regulácia sa týka kategórii F2 a F3, ktorá, ak to zjednodušíme, tak tá prvá je napríklad dostupná osobám od 18 rokov a tá tretia až od 21 rokov a teda patrí tam tá klasická pyrotechnika, s ktorou sa stretávame napríklad počas silvestrovskej noci. Zrejme väčšina, väčšina z nás.
No a to, čo navrhujú kolegovia poslanci, je, aby sa zakázal predaj týchto kategórií zábavnej pyrotechniky, alebo, resp. aby sa obmedzil iba na obdobie od 28. decembra do 31. decembra, teda obdobie, obdobie tesne pred Silvestrom. A zároveň, aby sa zakázalo používanie týchto pyrotechnických výrobkov na obdobie Silvestra a Nového roku, teda dva dni, s tým, že obec môže všeobecne záväzným nariadením obmedziť aj nad rámec tohto zákazu, čo, predpokladám, znamená, že môže to ešte sprísniť a zakázať použitie pyrotechnických výrobkov aj počas týchto dvoch dní. A teda nákup mimo toho vymedzeného času tých posledných dní v roku je možný iba na základe povolenia obce, ktorá môže dať povolenie na použite pyrotechnických výrobkov aj mimo času tých dvoch dní Silvestra a Nového roku. No toto je to navrhované riešenie a teraz k tým problémom.
Tie problémy sú napríklad vynútiteľnosť a kontrola dodržiavania takýchto zákazov. Teraz nehovorím o zákaze predaja, ale hovorím o zákaze používania, používania pyrotechnických výrobkov. Mnohé obce a mestá majú, majú stanovený zákaz, že kedy sa, kedy nemožno používať pyrotechnické výrobky. V Bratislave dokonca bol, bol ten zákaz sprísnený tak, že vôbec nemožno používať pyrotechnické výrobky ani počas, počas silvestrovskej noci a Nového roku. Mestské zastupiteľstvo to schválilo a teda deklarovalo, že aký to bude prínos pre občanov a aký bude, ako budú občania a deti a psíkovia chránení počas silvestrovskej noci. No len čo sa stalo? Tí, ktorí ste boli počas silvestrovskej noci ostatnej v Bratislave, tak zrejme ste nepocítili, že by, že by tých delobuchov a ohňostrojov bolo nejako, nejako dramaticky menej. Čiže vynútiteľnosť a kontrolovateľnosť tohto zákazu je značne problematická, myslím teraz tú praktickú vynútiteľnosť. Samozrejme, že keď je niečo zakázané zákonom a zakázané nariadením, tak môže v tom byť rozdiel, ale v zásade ak zákonom to bude zakázané mimo Silvestra a, povedzme, na Silvestra to bude zakázané iba všeobecne záväzným nariadením, tak ten posun, posun nemusí nastať a teda naj, najmasívnejšie posúvanie teda používanie pyrotechniky nastáva práve počas silvestrovskej noci, keď to v niektorých mestách podľa zvukových a svetelných efektov vyzerá ako, ako na bojisku.
Čiže kladiem túto otázku, že ako to bude kontrolované, ako to bude, ako to bude vynucované a či sa to neminie trochu, trochu účelu, ak ten zákaz na bežný rok, keď, keď nie je celkom na dennom programe používanie pyrotechnických výrobkov a mimo neho, resp. iba na základe zákazu vo všeobecne záväznom nariadení je práve, sú práve, je teda tá najproblematickejšia noc, čiže, čiže Silvester alebo noc zo Silvestra na Nový rok.
A druhý okruh, okruh problémov súvisí s tým zákazom predaja pyrotechnických výrobkov s výnimkou obdobia 28. decembra až 31. decembra. Keď sa mestá snažia prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení zakazovať použitie pyrotechnických výrobkov v určitých časoch, pretože nemajú možnosť mestá zakázať predaj, to môže urobiť parlament prostredníctvom zákona, tak sa argumentovalo, že áno, presne toto je to, čo chýba, lebo kým to bude dostupné a kým sa pyrotechnické výrobky týchto kategórií F2 a F3 budú predávať, tak ten zákaz použitia nebude mať reálny efekt, lebo, lebo je to naozaj veľmi ťažko, ťažko skontrolovateľné.
Čiže toto by mohlo priniesť nejaké riešenie, aj keď, aj keď opäť, ak najväčší problém je silvestrovská noc, tak ak má možnosť si nakúpiť tri dni predtým, tak, tak zásadne ten problém, problém nerieši. Ale ďalší aspekt tohto problému je, že, že nemôžme zakázať ľuďom, aby si takéto výrobky nakupovali v zahraničí, v okolitých, v okolitých krajinách. Neviem, neviem, ako je možnosť, povedzme, aj nejakého zásielkového, zásielkového. Čiže, čiže áno sťažíme to niektorým, niektorým možno zabránime a odradíme týmto spôsobom od používania trebárs pyrotechnických výrobkov v priebehu roku. Ale opäť ak niekto, niekto veľmi chce, tak, a nebude to ani, že porušovanie alebo obchádzanie zákona, to zaobstaranie si. Lebo však máme voľný pohyb tovaru, tak prejdem, prejdem za hranice a teda navštívim takúto predajňu a kúpim si a donesiem si to. Ale to je všetko legálne. Nelegálne bude až použitie mimo toho, toho vymedzeného času.
Tu by som sa chcel ešte spýtať, to je skôr otázka ako, ako výhrada, či máte preskúmané aj dopady na, na predajcov takýchto výrobkov, lebo však uvádzate aj v dôvodovej správe, že schválenie zákona bude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie. Priznám sa, že ja nemám prehľad o tom, aké, aké predajne ponúkajú a teda, že či ponúkajú rozličný tovar a toto je len nejaký doplnkový sortiment, alebo sú predajne, ktoré sú špecializované na predaj pyrotechniky a teda nielen pyrotechniky tých kategórií, ktorých sa to nedotkne, čiže tej neškodnej F1 a tej pre profesionálov, nie pre bežnú verejnosť. A predpokladám, že sú predajne, ktoré, ktoré majú toto ako hlavný sortiment, teda tie dve kategórie F2 a F3. Majú na tom založené, založené podnikanie. A keď schválime tento zákon, tak v podstate skončia, lebo teda ťažko môže nejaký obchod fungovať tak, že bude predávať iba štyri dni do roka a teda prípadne mimo toho, iba keď niekto mu donesie povolenie od starostu.
No a tu by som sa dotkol alebo prešiel k tomu tretiemu problému, ktorý vidím v návrhu zákona, a to je práve tá možnosť výnimky, ktorú obec, teda v mene obce starosta môže vydať. Čiže používateľ pyrotechnického výrobku, ktorý chce použiť v inom čase ako v tých štyroch dňoch pyrotechnické výrobky na území obce, môže požiadať obec písomnou žiadosťou o súhlas s použitím pyrotechnických výrobkov. Teraz odhliadnem od toho, ako to bude v praxi vyzerať, že niekto si dá písomnú žiadosť, že chce hodiť tri delobuchy alebo že si chce na záhrade vystreliť desať svetlíc a ako starosta o tom bude, bude rozhodovať, však teda nejaké náležitosti tej žiadosti sú popísané aj v tom návrhu zákona, ale, ale teda, no, tá predstava mi príde taká mierne, mierne komická. Lebo nebavíme sa tu o ohňostroji na námestí Dunaja so salvami z diel, ale bavíme sa tu o tom, keď niekto si na nejakej súkromnej oslave chce niečo také použiť.
Ale nie je mi celkom jasné, že, že akým spôsobom bude o tom rozhodovať starosta, lebo vy tam aj priamo navrhujete, že vyňať konanie o takejto žiadosti zo správneho poriadku. Čiže nebude to žiadosť, žiadosť, o ktorej, o ktorej starosta rozhodne, rozhodne a potom bude sa možnosť proti tomu sa odvolať a toto rozhodnutie bude môcť mať, teda bude musieť mať nejaké náležitosti typu odôvodnenia a podobne. Ale na základe čoho bude ten, ten starosta rozhodovať, že požiada ma Janko, že si chce spraviť ohňostroj, a Janko mi je nesympatický, tak mu tú žiadosť odmietnem, a požiada ma Jožko a Jožko je fajn chalan, chodíme spolu do krčmy, tak Jožkovi to schválim. Lebo podľa toho, čo ste napísali, to je v zásade, v zásade možné a starosta alebo teda primátor môže rozhodovať úplne svojvoľne, nemusia, nemusia mať stanovené žiadne pravidlá, kritériá, podľa ktorých budú rozhodovať, nemusia svoje rozhodnutie nijako zdôvodniť, iba, iba, iba oznámia, ako rozhodli. Lebo nejdeme v režime, v režime správneho, správneho poriadku, takže otvárajú sa tam, otvárajú sa tam dvere k svojvoľnému rozhodovaniu starostov. A vlastne takéto rozhodnutie starostu je potom aj, aj predpokladom nielen preto, aby, aby si, aby si mohol dotyčný človek alebo teda firma, organizácia, ktokoľvek, zrealizovať použitie tých ohňostrojov alebo použitie pyrotechnických výrobkov, ale aj preto, aby si ich vôbec mohol kúpiť v inom období ako, ako, ako sú tie štyri dni posledné, posledné v roku. To zase tiež je praktický problém, že, že ako budú tie predajne fungovať, lebo teoreticky niekto môže dostať potvrdenie od starostu, že si môže urobiť dvakrát do mesiaca ohňostroj alebo raz za rok a teda, že či budú tie predajne fungovať aj mimo tých, mimo tých štyroch dní, ktoré, ktoré sú v zákone vymedzené, a budú len čakať, že či niekto nepríde s bumaškou od starostu.
Takže na záver by som, by som zhrnul tie problémové okruhy, ktoré, ktoré tam vidím. Jeden problém vidím v tom, ako sa to bude kontrolovať a vynucovať a v čom reálne nastane, nastane zlepšenie oproti, oproti súčasnému stavu, teda najmä s ohľadom na to, že Silvester, teda najhlučnejšie obdobie, je mimo zákazu, ktorý je obsiahnutý v návrhu zákona. Po druhé, aké to bude mať praktické dopady na podnikateľské prostredie, na, na predajne, ako potom vôbec, vôbec budú, budú fungovať. A po tretie, ten, ten praktický aspekt vydávania rozhodnutí na základe žiadosti o povolenie použitia pyrotechnických výrobkov tak, aby to nebolo úplne svojvoľné, ale malo to nejaké náležitosti, bolo to na základe nejakých kontrolovateľných, kontrolovateľných pravidiel, bolo to, bolo to nejako odôvodnené. A teda predpokladám, že máte k dispozícii aj legislatívu z tých krajín, na ktorú sa odvolávate, že tam je taká právna úprava, tak možno na niektoré z tých otázok, ktoré som položil, budete vedieť odpovedať aj na základe toho, ako to funguje v zahraničí.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2018 10:09 - 10:10 hod.

Gröhling Branislav Zobrazit prepis
Pani navrhovateľka, v tejto časti vášho návrhu sa podľa mňa strana SNS stane absolútnou brzdou rozvoja slovenského školstva a nových metód vzdelávania. Vy nieže chcete posúvať dopredu školstvo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Musíte vystúpiť, reagovať na pána, vystúpenie pána poslanca.

Gröhling, Branislav, poslanec NR SR
Budem na pána poslanca reagovať, lebo pán poslanec to hovoril, že vy vôbec neanalyzujete všetky tie inovatívne a nové spôsoby experimentálneho overovania. A týmto návrhom, ako povedal aj pán poslanec, reálne nebudete posúvať slovenské školstvo dopredu. On vám jasne položil niekoľko otázok, na ktoré nemáte odpovede, a tým pádom, nieže budete konzervovať ten stav, ale reálne ho budete vracať ešte niekde dozadu. Veď máte súbor všetkých experimentálnych overovaní. Urobte iba tie najlepšie, ktoré sú v súčasnom stave, to vyhodnotenie, a na základe toho vyhodnotenia môžme pustiť tieto nové spôsoby vzdelávania nie do školských vzdelávacích programov, ale do štátneho vzdelávacieho programu, aby školy mohli využívať to, čo iní reálne overili. Naozaj učitelia aj riaditelia sú dospelí ľudia a ich nepotrebujete vodiť za ručičky a prikazovať im z Bratislavy zo zeleného stola, že takto budete učiť, toľkoto budete učiť a takýmto spôsobom budete učiť. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2018 10:01 - 10:09 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis

28.
Takže dobrý deň všetkým prajem. Nezvyknem sa vyjadrovať k školským zákonom, keďže mojou doménou je energetika, ale tento školský zákon sa týka aj mňa, pretože poznám tú problematiku experimentálneho overovania. V minulosti som predkladal jeden zákon, ktorý sa toho týkal, a to experimentálne overovanie tou druhou časťou tej predkladanej novely. Sám som mal záujem dať dieťa, moju dcéru do waldorfskej školy a jedna je v Bratislave, druhá je v Košiciach, no a práve vďaka prístupu ministerstva školstva žiadna iná ďalšia škola oficiálna fungujúca na tomto princípe na Slovensku nie je a tak sa nám to veľmi nepodarilo.
Pokiaľ viem tieto dve školy fungujú veľmi dobre a je tu aj záujem od ďalších rodičov, resp. detí byť v tomto systéme, ale nedá sa. Preto by som chcel upozorniť na to, že toto experimentálne overovanie, tak ako sa dnes má zaviesť do zákona, nie je podľa mňa dobré. A dokonca nielenže nie je dobré, ale je aj v rozpore s ústavou, konkrétne s čl. 2 ods. 3, podľa ktorého "nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá". Článok 3 ods. 1 písm. a) ústavy, podľa ktorého "povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach" a "pri zachovaní základných práv a slobôd v spojení so slobodou myslenia", čo je čl. 24, či vedeckého bádania, čl. 43.
Táto novela totižto zavádza taký zvláštny štatút, možnosť, kedy ministerstvo môže nútiť školy a garantov, aby robili experimenty, ktoré ale školy častokrát ani robiť nechcú. Je to konkrétne ten navrhovaný § 14 ods. 4 novely, kde ministerstvo školstva poverí uskutočňovaním experimentálneho overovania odborného garanta experimentálneho overovania a školu alebo školské zariadenie, v ktorej sa bude toto uskutočňovať. No ale otázka je, čo to vlastne je to poverenie? Pretože pre mňa je to taký zvláštny výraz. V texte to nie je podmienené ani súhlasom školy a z celej novely vyplýva skôr takéto mocenské rozhodovanie ministerstva školstva a nejaký ten partnerský prístup je tam absolútne vynechaný. Odsek 5 síce hovorí o dohode zriaďovateľ – škola – garant, ale toto už je dohoda medzi po-ve-re-ný-mi školami a garantami.
Ja som v minulosti dopytoval aj ministerstvo školstva podľa infozákona jednou otázkou zameranou práve už na uskutočnené a prebiehajúce experimentálne overovanie. Odpovedali mi, bol to vlastne taký zoznam tých experimentov alebo tých overovaní, ktoré sa uskutočnili, a keďže podľa vlastnosti toho dokumentu, ktorý visí aj na stránke Národnej rady, jeho autorom je práve pán Igor Galus, riaditeľ odboru gymnázií a jazykových škôl z ministerstva, tak vychádzam z toho, že aj práve tento dokument vznikol a bol pretláčaný práve zo strany ministerstva. Nie je to nič nevšedné, deje sa to tu v podstate bežne, len podľa mňa takáto rozsiahla novela by sa nemala diať poslaneckým zákonom, ale mala by prejsť riadne pripomienkovým konaním, tak ako je to v prípade iných.
Z tohto dôvodu si dovolím predložiť zopár ďalších otázok súvisiacich s experimentálnym overovaním a budem ich smerovať hlavne na ministerstvo školstva, ale teda teraz na moju kolegyňu, ktorá to predložila.
Takže chcel by som sa opýtať, prečo doposiaľ nie sú zverejnené výsledky úspešných aj neúspešných experimentálnych overovaní za účelom podnetov pre inováciu na školách? Ako zabezpečuje ministerstvo školstva, aby v praxi nedochádzalo k duplicitnému overovaniu tých istých vecí? Pretože toto sa deje, aj keď sa pozriete na ten zoznam. Odkiaľ sa školy môžu dozvedieť, že to, čo chcú overovať, už overené bolo, keď výsledky nielenže nie sú zverejnené, ale sú bez znalosti vecí zo strany ministerstva školstva uložené v archívoch?
Tých otázok je viacej, ja vám ich kľudne potom dám aj k dispozícii.
Prečo sa overujú školské vzdelávacie programy jednotlivých škôl namiesto alternatívnych vzdelávacích programov, ktoré môžu byť použité ako školské vzdelávacie programy? A aká je efektivita vynaložených prostriedkov na experimentálne overovanie, ktorého výsledky môžu byť použité iba na jednu alebo dve školy, namiesto nejakého celoslovenského prenosu know-how? Toto je napríklad práve prípad toho Waldorfu.
Koľko zahraničných modelov ministerstvo školstva zamietla, alebo neodôvodnene zúžilo možnosť ich použitia napriek tomu, že v zahraničí sú bežne používané s výbornými výsledkami? Je tento postup ministerstva školstva v súlade s princípom integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy v Slovenskej republike do európskeho vzdelávacieho priestoru? Ako chce ministerstvo školstva docieliť, aby experimentálne overovanie, direktívne nanútene zo strany ministerstva školstva, pretože toto je vyslovene v tom zákone spomenuté, školám, zriaďovateľom a gestorom bolo vykonané kvalitne? Veď my nemôžme niekomu niečo nanútiť a potom čakať, že naozaj oni k tomu budú pristupovať plne zodpovedne a budú sa snažiť, aby aj to overovanie prebehlo relevantne.
V koľkých prípadoch boli dôvodne spochybnené odborné závery gestorov alebo dôveryhodnosť zriaďovateľov v správnom rozhodnutí ministerstva školstva právoplatným rozhodnutím o uplatnení výsledkov experimentálneho overovania, čo by vlastne aj mohlo odôvodniť práve túto predkladanú novelu?
V koľkých prípadoch rozhodlo ministerstvo školstva, dovolím si povedať a podčiarknuť nezákonne, o uplatnení experimentálnych overovaní listom bez bližšieho zdôvodnenia alebo správnym rozhodnutím bez zdôvodnenia alebo v rozpore s odborným zdôvodnením gestora? A aký bude postup ministerstva školstva pri náprave tohto stavu? A ako doposiaľ preukázalo ministerstvo školstva vzhľadom na predchádzajúce otázky svoju legitimitu, de facto mocensky ako jediný relevantný subjekt transparentne rozhodovať o vyhlásení riadenia hodnotení experimentov výlučne v prospech inovácií školstva na Slovensku?
Toto sú podľa mňa veľmi dôležité otázky, ktoré sa týkajú tohto zákona a ktoré sa týkajú experimentálneho overovania a jeho budúcnosti na Slovensku vo všeobecnosti. Ja by som vás preto chcel poprosiť, aby sme si prešli, zodpovedali tieto otázky, nielen my tu v parlamente, ale na Slovensku je množstvo expertov, ktorí sa tejto problematike venujú. Tu totižto nejde o guličky. Tu ide o naše deti a kvalitu ich vzdelávania. To sú tí, ktorí tu raz po nás zasadnú do týchto lavíc, a podľa mňa mali by mať možnosť výberu vzdelania a hlavne možnosť kvalitného vzdelávania.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2018 9:38 - 9:39 hod.

Gröhling Branislav Zobrazit prepis
Pán kolega Fecko, ďakujem veľmi pekne, lebo ja som si myslel, že okresné úrady a celá zmena v 2013., ESO dopadlo naozaj iba na školstvo a vidím, že to dopadlo aj na iné sektory, pretože v rámci toho školstva sa nám ten rozpočet reálne delí cez 1 mld. na vnútro a 1 mld. na školstvo. A ja už dlhodobo rozprávam, že by sa to malo zjednotiť v rámci školstva. Ja som teda veľmi rád, že vy asi tieto isté problémy sú, alebo ja som veľmi rád, že tieto isté problémy máte aj vy. Nie som veľmi rád, ale som veľmi rád, že sa zjednotíme v tom, že tá zmena naozaj nebola taká, aká mala byť, lebo ESO by malo byť efektívne a spoľahlivá a otvorená štátna správa. A myslím si, že je efektívna a spoľahlivá iba pre niekoho iného, ale určite nie pre občanov. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2018 9:36 - 9:38 hod.

Baránik Alojz Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som si dovolil trochu polemizovať s tými výrokmi ohľadom súdov, ktoré boli uvedené inak veľmi v prínosnom vystúpení kolegu Fecka. Súdy v konečnom dôsledku majú mať schopnosť rozhodnúť akýkoľvek spor. To, že sa tak nedeje, je dôsledkom toho, že boli po mnoho rokov, minimálne za celú éru Harabina, ktorá podľa niektorých ľudí, odborníkov ešte stále trvá, boli budované súdy tak, aby rozhodovali akokoľvek, ako je to v záujme toho, kto si viac podplatí alebo kto má na súdy vplyv, aby mocní mohli dosiahnuť také rozhodnutie, aké potrebujú. To je dlhodobý zámer Štefana Harabina a jeho nasledovníkov v slovenskom súdnictve, ktorý tam dosiaľ sú.
Čiže ja polemizujem s tým, že súdy nemajú schopnosť rozhodovať o nejakých odborných veciach a že si musia prizývať expertov, súdnych znalcov na veci, ktoré by im mali byť jasné minimálne z predchádzajúcich súdnych rozhodnutí. Ale keďže my konštantnú ustálenú judikatúru zámerne nemáme, tak tým pádom nemáme ani schopnosť súdov rozhodovať jednotne tak, aby sa ľudia na to mohli spoľahnúť, pretože to je presne zámer tých, ktorí chcú ovládať tento štát aj prostredníctvom súdov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2018 9:22 - 9:23 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za tú pripomienku. A ešte ma napadá jedna vec, ktorú som zabudla povedať, a síce, že ten prístup do katastra ako takého by mali mať aj daňovú úrady, teda myslím týmto daňové úrady samosprávy. Pretože mnohokrát sa stáva, že nejaký neplatič dane z nehnuteľnosti môže mať pozemky na iných, v iných katastroch, ktoré tá samotná samospráva nevidí, a takýmto spôsobom by mohla dať napríklad návrh na exekúciu alebo niečo takéto, keby vedela, že teda má pozemky aj v iných lokalitách. Čiže obce by mali byť tiež jednou z, jedným zo subjektov, ktoré by mali mať podľa mňa prístup ku celému katastru. A prípadne aj tým subjektom, ktorý by mohol vydávať cez svoje inštitúcie listiny, výpisy z katastra.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2018 9:20 - 9:22 hod.

Baránik Alojz Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj pani Zemanovej za veľmi dobrý výstup ohľadom nedostatkov tohto návrhu. Preto si myslím, že by sme mali byť opatrní pri prijímaní alebo pri podpore tohoto návrhu. Mali by sme sa viacej zamýšľať nad tým, že čo všetko tie niektoré nové ustanovenia tam znamenajú. A hlavne, čo v tom zákone chýba. Tá vec, ktorú Anka Zemanová spomenula, to, že aby notári mali prístup do katastra tak, aby mohli sami vybavovať to, čo potrebujú v katastri, aby mohli získať informácie. Veď je samozrejmé, že notári povolaní, alebo by mali byť povolaní na to, aby vedeli pracovať s údajmi z katastra. A veľmi by to urýchlilo konanie tak, ako je to v iných civilizovaných krajinách, kde samozrejme právnici rôzneho druhu majú vstup priamo do napríklad pozemkovej knihy, kde sú reálne listiny. Takže keďže tu my hovoríme o elektronickom, elektronických informáciách, tak tým skôr by to malo byť umožnené pre tých úradníkov a tých vykonávateľov funkcií štátu, ktorí k tomu majú reálnu potrebu, ako sú napríklad notári. Viac možno ešte o tomto poviem neskôr. Ďakujem.
Skryt prepis