Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, chcem začať pekne od začiatku, a to týmto. Rokujeme tu o dôvere vláde a pozrite sa na jej členov. S námahou sa tu striedajú, sedia tu síce, ale sú si vedomí toho, že to tu stačí len tak nejako pretrpieť ako nejakú povinnú jazdu a ide sa ďalej.
Aj programové vyhlásenie vlády považujú len za takú povinnú jazdu, takú technickú...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, chcem začať pekne od začiatku, a to týmto. Rokujeme tu o dôvere vláde a pozrite sa na jej členov. S námahou sa tu striedajú, sedia tu síce, ale sú si vedomí toho, že to tu stačí len tak nejako pretrpieť ako nejakú povinnú jazdu a ide sa ďalej.
Aj programové vyhlásenie vlády považujú len za takú povinnú jazdu, takú technickú záležitosť, ako povedal pán najnovší premiér aj v televízii, aby sa mohlo ísť čo najrýchlejšie ďalej. Tých ľudí na námestiach by si najradšej tiež nevšímali, boli by možno najradšej, keby vôbec neexistovali. Hlas námestia ich ruší a voliči sú im vlastne nepríjemní ako také otravné muchy. Ak by nebola v hre vražda, možno by nás snáď presvedčili, že na námestiach sa vlastne nič také podstatné nedeje. Lenže skutok sa stal.
Príliš sa nám zažrala už až pod kožu táto politika mečiarovského a ficovského typu. Nie je to služba pre ľudí, ale je to služba v prospech záujmov konkrétnych osôb, mafiánov rôzneho druhu, ktorí občas pošlú výstrahu či už v podobe vraždy nepohodlného svedka, ako bol Róbert Remiáš, v podobe bitky a zastrašovania bezbranného dievčaťa, ako bola Hedviga Malinová, a najnovšie aj v podobe usmrtenia nepohodlného novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky. Keď si uvedomíme, čo sa na Slovensku za posledné desaťročia vlastne deje, mrazí nás z toho, je to ako novodobý mor. Kým v stredoveku ľudia umierali telesne, dnes vymierajú duchovne. Víťazí mamona a morálka a svedomie sú na dne. Pravda sa ale našťastie nedá umlčať ako taká otravná mucha. Ľudia na námestiach nám to ukazujú jasne. Žiadne oprášené zdrapy papiera už nechcú. Nechcú ani žiadnu oprášenú vládu. Jediným slušným riešením voči tomuto hlasu by boli predčasné voľby, ale to by aspoň zopár poslancov z vládnej koalície muselo mať charakter.
Tak ak sa tu už teda hráme na to, že máme debatovať o nejakom akože programe, využijem túto príležitosť a dotknem sa pre zmenu kultúry a som rada, že služba na mieste predkladateľa pripadla práve novej ministerke kultúry. Pretože je to oblasť, ktorej sa tu nevenuje prakticky žiadna pozornosť, a je to oblasť, ktorú si čoraz pozornejšie všímam. A čím viac si tento rezort všímam, tým viac dochádzam k presvedčeniu, že je to jeden z kľúčových rezortov na odlievanie peňazí našim ľudom, a nie malých.
Pre vysvetlenie by sme museli siahnuť hlbšie do histórie, a preto si dovolím taký krátky exkurz do minulosti. Po revolúcii v ´89. a takej prvej hrubej čiare po komunistoch sa umelci nadýchli, zistili, že môžu konečne slobodne tvoriť, ale nebolo za čo, a tak začali vznikať prvé grantové schémy ministerstva kultúry, Fond Pro Slovakia napríklad, a prvé skupinky úspešných žiadateľov. Nastúpil Mečiar so svojimi ministrami Slobodníkom, Hudecom a objavili sa prvé megatunely. Zásadná bola hlavne privatizácia Štúdia Koliba a prvých 140 mil. korún, ktoré stopila zo sveta skupina okolo pánov Glváča, Flašíka a Stráňavu na filmové projekty Jánošík a Pribina. Pán Flašík, to je ten pán, ktorý robil Mečiarovi kampaň, je to ten pán, ktorý dal budovu oproti prezidentskému palácu, na budovu namontovať hodiny odrátavajúce čas prezidentovi Kováčovi. Je to ten pán, o ktorom Fico, šéf strany SMER, hovorí na nahrávke s hlasom podobným Ficovi, že ho nesmie držať v šachu, poviem to slušne, on použil iný výraz, pretože on sám zarobil 75 mil. vlastnou hlavou. Na tej istej nahrávke hovorí pán Fico aj o tom, že musí vzniknúť nejaká paralelná finančná štruktúra na financovanie strany SMER. A práve tieto paralelné finančné štruktúry, to je ten novodobý mor.
V ´98. roku sa vo volebnej kampani SDKÚ síce hovorilo o potrebe vyšetriť a potrestať páchateľov, prípadne zrušiť privatizáciu, mečiarovskú privatizáciu Koliby. Pod vedením ministra Kňažka sa však ale nič také nestalo. Ktovie prečo? Možno preto, lebo vtedajší riaditeľ odboru kontroly na ministerstve kultúry, ktorý sa pustil do takejto kontroly, skončil s ťažkými zraneniami po tom, čo ho niekto brutálne zbil na ulici, na čo následne rezignoval, odišiel do dôchodku a následne nato zomrel. Bola to len náhoda?
Dosť na to, že aj vďaka tejto udalosti k sľúbenému ráznemu upratovaniu na ministerstve nedošlo. Minister namiesto toho podpísal prakticky identickú zmluvu na ďalšieho Jánošíka, ako jeho predchodca Hudec, v hodnote 60 mil. korún. Tentoraz ale s iným človekom, doktorom Rudolfom Biermannom. Pričom prisľúbených mu bolo ešte zhruba raz toľko v ďalšom období. Nejaké podhubie - paralelné finančné štruktúry niekde v pozadí teda zrejme neustále pracovali. Nasledoval minister Chmel, ktorý ďalší dodatok na film Jánošík už odmietol podpísať, a tak sa po filme Jánošík po producentovi Biermannovi, ale hlavne po dovtedy už minutých miliónoch na Slovensku zľahla zem. Zostalo po nich niekoľko desiatok podvedených filmárov, ktorí nikdy neuvideli honoráre za svoju prácu a ktorí si to v niekoľkých prípadoch odniesli aj s ťažkými zdravotnými následkami. Tá schéma nevyplatených faktúr pre subdodávateľov je veľmi podobná s budúcim Váhostavom. Ako cez kopirák.
Toto zvláštne turbulentné a divoké mečiarovské a postmečiarovské obdobie už vtedy plazivo prešpikovávalo krajinu najrôznejšími našimi ľuďmi ako rakovina. Vieme o tom všetci, hovorí o tom spis Gorila, len na to rýchlo zabúdame, pretože to prekrývajú nové a nové kauzy. Pripomínam to tu iba preto, aby sme nezabudli, že súčasná mafia prisatá na štát má nielen priestorové, ale aj časové rozmery a dlhé roky kvasiace podhubie. A tiež chcem ilustrovať, že práve z tohto podhubia vznikla aj súčasná garnitúra.
Ale ak mám zostať pri kultúre, v tomto podhubí, konkrétne v štátnej inštitúcii STV, už čakal aj vtedajší dramaturg STV a budúci minister kultúry Maďarič na svoju príležitosť aj so svojimi priateľmi Glváčom, Flašíkom, Stráňavom. Tými istými, ktorí sa tak dobre uplatnili už za Mečiara, ale aj všetkého schopnými novými kádrami. Napríklad režisérom Igorom Kováčom, ktorého meno sa vynára v rôznych medializovaných kauzách aj dnes. Ono z STV, resp. dnes RTVS, vôbec do dnešného dňa vyrážajú do externého prostredia rôzne, všetkého schopné kádre, ktoré majú prístup k peniazom z daní občanov. Tým externé prostredie dlhodobo deformujú a ono s tým musí dlhé roky žiť.
Pán Maďarič z tohto podhubia vyrašil v roku 2002, kedy sa stal vedúcim tlačového, mediálneho oddelenia vznikajúcej Ficovej strany SMER – SD a de facto jej hlavným ideológom. Na zabezpečenie nerušeného toku štátnych peňazí tam, kam bolo potrebné, vznikla agentúra REDHOUSE, neskôr UPTOWN PRODUCTION na čele so spomínaným Igorom Kováčom, ktorý sa okolo štátnych zákaziek motá doteraz, a treba povedať, že mimoriadne úspešne. Je to človek, ktorý si rozhodne nežije zle, a ľudia z brandže o ňom veľmi dobre vedia. Je to veľmi výrazná šedá eminencia v kultúre, ktorá v tom, skrátka, vie chodiť a ktorej meno sa radšej iba šepká.
Ako som povedala v piatok vo faktickej poznámke, pokiaľ by ste napríklad pátrali, kto je za Agentúrou Evka a predraženou propagáciou slovenského predsedníctva v Európskej únii na ministerstve zahraničných vecí alebo kto je za organizáciou osláv MDŽ v športových halách po celom Slovensku a ďalšími a ďalšími projektmi z Úradu vlády, alebo kto je napríklad za tunelovaním Audiovizuálneho fondu cez zahraničné koprodukcie, vždy skončíte v UPTOWN PRODUCTION. Čiže vo výsledku u pánov Maďariča, Fica a Kaliňáka.
Minister Maďarič za svojho pôsobenia na ministerstve nechal tieto aktivity kvasiť. Prikryl ich hrubou pokrievkou a na pozadí si realizoval vlastné ďalšie projekty, ako napríklad digitalizácia národného kultúrneho dedičstva, tentoraz už v mnohých miliónoch, v stovkách miliónov eur. Na tvári ho po celý čas kryla maska kultúrne rozhľadeného, empatického a obľúbeného umelca. Dokonalé mimikry, pomocou ktorých dokáže oklamať telom množstvo ľudí aj z umeleckej brandže možno aj dnes.
Mohla by som pokračovať, ale nechcem, pretože ľudia to už nechcú počúvať. Majú toho plné zuby. Tých káuz je toľko a zlievajú sa do tak veľkého obludného vreca, že už všetkých ťažia až tak, že slušní ľudia sa zbavujú aj poslednej nádeje. Chcela som to povedať iba preto, aby som dala na pravú mieru, že práve cez kultúru vedú silné vlásočnice na zhnitý koreň korupcie, na ktorý tu moji predrečníci nespočetnekrát poukázali, a že práve tu viac ako v iných sektoroch bude veľmi potrebné upratovať a vetrať.
A preto je veľkou otázkou, či ste práve vy, pani nová ministerka kultúry, tou správnou osobou pripravenou posvietiť si na rezort, do ktorého vstupujete, a či vôbec tušíte, do čoho vlastne idete. To, že vám niekto vyčíta slabú znalosť umeleckého prostredia, je to najmenej podstatné, z toho si ťažkú hlavu nerobte. Minister kultúry nemá čo určovať umelecké trendy, ale musí to byť v prvom rade manažér verejných peňazí, ktorých rozdeľovanie sa musí diať transparentne, hospodárne a efektívne, tak ako v každom inom rezorte. Bodka. Je pravda, že zaviesť takéto pravidlá práve v rezorte kultúry je obzvlášť ťažké, lebo tu máme do činenia s veľmi špecifickým, zložitým a uzavretým umeleckým prostredím. Okrem zdravého úsudku sa tu treba vysporiadať aj s emóciami rôznych nositeľov kultúry, ktorí aj keď si často hovoria nezávislí, tak sú často vo svojom živobytí závislí výlučne na verejných zdrojoch. A treba sa tu vysporiadať aj so záujmami producentov externého prostredia, ktorí sú už roky dokola de facto stále tí istí a darí sa im budiť dojem, že sú práve oni tými absolútnymi a nespochybniteľnými príjemcami najrôznejších dotácií, grantov a iných benefitov. Ako napríklad vecného plnenia zo zmlúv s RTVS. Nechcem teraz zachádzať do podrobností, ale všetci bývalí riaditelia RTVS, resp. STV, ako aj bývalý minister a zainteresovaní, ktorí ma teraz náhodou počúvajú, určite vedia, o čom hovorím, a myslím si, že čoskoro to zistíte aj vy, pani ministerka.
Nemyslím si však, že je vo vašich silách na tom niečo zmeniť, a to najmä preto, lebo v záujme staronovej vlády nie je s touto chobotnicou bojovať, pretože ľudia na ňu napojení sú jej súčasťou. Všetci tí Stráňavovia, Kováčovia, ale aj Jankovské, Krajmerovia, Bödörovci, Brhelovci, Širokí a ďalší v pozadí ťahajú beztrestne za nitky stále a držia spolu ako kliešte. Obávam sa, že vy ako terč posmeškov alebo nejakých petícií, pani Laššáková, ste v tejto mašinérii úplne, ale úplne nepodstatná. Ľudia nechcú dokola počúvať o nových a nových kauzách, chcú počuť, ako sa dá z toho dostať von. Chcú počuť riešenia.
V strane SaS máme riešenia, ktoré tieto nitky pretnú aj v kultúre. Tento rezort viac ako ostatné potrebuje hĺbkový a poctivý nielen formálny, ale hlavne obsahový audit vo všetkých organizáciách v pôsobnosti ministerstva kultúry. Som si istá, že mnohé persóny, možno aj celé organizácie ministerstva kultúry budú po takejto kontrole ťažko preukazovať svoju opodstatnenosť. Som si istá, že budú ťažko preukazovať svoju opodstatnenosť aj mnohé položky v rozpočte jednak priamo na ministerstve, jednak v podriadených organizáciách, ale najmä v RTVS. Špeciálne sa treba pozrieť na to, či RTVS naozaj potrebuje 1 400 zamestnancov a 120 mil. na svoj chod. Žiadny z doterajších riaditeľov, ale najmä minister Maďarič, toto nikdy nepreveril. Nesúhlasím s tým, že peňazí na kultúru je málo. Je ich dosť až na to, že podstatná časť už dlhé roky odteká ľuďom, ktorí v tom vedia chodiť. A to nielen cez RTVS, ale aj Audiovizuálny fond a iné inštitúcie.
Základ, ktorý očakávam od ministra kultúry a ktorý, samozrejme, nikde v programovom vyhlásení nenájdeme, je jednoduchý: uťať tieto praktiky a nestať sa ich spolupáchateľom. To by bolo naozaj nové. Lenže vo vláde kontinuity nič také nie je možné.
Pani Laššákovej mi je preto ľudsky ľúto, lebo ako politický káder zo zálohy podľa mňa absolútne netuší, kam ju to jej politickí súpútnici vlastne nastrčili. Podstata tkvie niekde hlboko, široko až ďaleko v podhubí, ktoré som spomínala na začiatku môjho príspevku.
A preto z týchto dôvodov nemám ani najmenší dôvod hlasovať za dôveru tejto vláde.
Ďakujem.
Skryt prepis
