Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, Peter, za ten príspevok, si zhrnul všetko. Ja by som mal jednu otázku, lebo sa stále rozprávame o tej akreditačnej komisii alebo agentúre. Ak môžete, pani ministerka, aj v záverečnom slove, lebo nevedel som to nájsť a pozerám to stále v tom návrhu zákona, poprípade kolegovia hore. Akreditačná komisia teraz bude môcť schváliť a akreditovať novú vysokú školu, bude mať tú právomoc v podstate? Lebo v súčasnosti to bolo, že návrh dal minister, v podstate mal povinnosť to predložiť do vlády, vláda potom mala povinnosť to schváliť, a teraz odbúravame všetko toto a bude to robiť reálne táto akreditačná agentúra, že bude mať takú právomoc, ktorá bude pomaly vyššia ako minister? Lebo neviem to nájsť v tom návrhu zákona, ak by sa dala tá odpoveď. Keď nie, tak potom inokedy.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani ministerka, vážená snemovňa, dovolím si teda pokračovať v tom, čo tu nakoniec celkom logicky zaznelo vo vystúpeniach kolegov, ktorí k téme hovorili, a podčiarknuť niečo z toho, čo by sa čisto teoreticky malo očakávať od reformy akreditácií vysokých škôl a čo by mohlo a malo viesť k vybŕdnutiu zo stavu, v ktorom slovenské vysoké školstvo je. Kolega Beblavý veľmi plasticky a reálne popísal stav toho školstva, ku cti mu slúži, že v pomerne hmlistej krajine ukázal obrysy inštitúcií, ktoré ako celok alebo ešte častejšie ako jednotlivé pracoviská poskytujú vzdelanie, vedu a výskum na európskej úrovni a nepochybne také sú.
A ak sme tu teraz hovorili o odchode tých študentov, tak si niekto povie, no čo už s tým má akreditačná komisia priamo spoločné. No, problém je v tom, že tí študenti, ako som uviedol, odchádzajú niektorí skutočne naplnení pocitom, že majú poslanie a chcú pohnúť svetom. Ešte raz podčiarkujem, dobre, môžme ich oplakať, či budú v Silicon Valley alebo na Princetone, dobre. Ale ide o to, že Slovensko potrebuje aj nie úplne bezvýznamnú časť tej druhej vrstvy, ktorá sa nevráti len kvôli tomu, že tu má partnerku a rodinu a tak ďalej, ale ktorá sa sem vráti preto, aby sa reálne dobre uplatnila, a to teda istý problém je. Pretože aby mohli tie školy dobre fungovať, aby z nich tí dobrí neodchádzali, tak by, samozrejme, sa mali prednostne starať o tých excelentných. To zaznelo vo vystúpení kolegu Beblavého.
A áno, presne vzaté, krajina potrebuje excelentných a povedzme subexcelentných, teda ešte stále vynikajúcich, aby dobre fungovala. A to zas nepochybne súvisí so starostlivosťou, ktorú sme im ochotní a schopní poskytnúť. A tu musím povedať, že sa naráža na moju životnú skúsenosť, s ktorou nemusí niekto súhlasiť, že vo väčšine nie je tak často pravda, vo väčšine často ani nie je sila, pretože fungovanie systémom "hodie mihi, cras tibi", ja dnes tebe, ty zajtra mne, a naopak, udržuje status quo, kde si tie vzácne kvetiny nemôžu dovoliť veľký rast, lebo sú kosené rovnostárstvom, ktoré v podstate vyplýva z požiadavky tých zvyšných. A teraz nebudem hovoriť rovno o burine, ale o tom, čo nie sú vzácne kvetiny.
Jednoducho v tejto novele sa už teda rušia aj odborné a univerzitné, teda vysoké školy, už sa to zlieva, pričom kedysi sme ešte hovorili, za blahej pamäti Martina Fronca, o výskumných univerzitách, a i tento formálny prvok akýmsi spôsobom stiera to, o čo by sme sa mali uchádzať. To znamená absolútne cielene podporovať excelentnosť od prvého ročníka, od druhého najneskôr, keď sa ukáže, komu ako páli. Umožňovať tým študentom všetko to, čo im umožňujú tie školy, kam odchádzajú.
Ja sa nechcem nikoho dotýkať, ale, a kvitujem s radosťou, že svet sa stále viac otvára i v takých formálnych javoch, ako je to, že kedysi študent, keď som slúžil ako prorektor a mal na starosti mobilitu, mohol raz za štúdium ísť na zahraničný pobyt. Dnes už môže dvakrát. Môj syn bol v bakalárskej fáze štúdia na Technische Universität München, ktorá je v prvej štyridsiatke. Je to jedna z elitných nemeckých a aj európskych a svetových univerzít a teraz ho čaká, dá boh, od augusta pobyt na University of British Columbia vo Vancouveri, ktorá je takisto v prvej štyridsiatke. Je to ale umožnené tým, že študuje na škole, ktorá má takéto kontakty a ktorá svojím, pripusťme, dobrým študentom, umožňuje toto.
A tu sme u toho, ak budeme naďalej udržiavať rovnocenné kŕmenia, už to hovorím tu ako smädný v púšti desať rokov, v hydinárni bez ohľadu na to, koľko tie sliepky nesú konkrétne, čiže kŕmime aj tie, čo vôbec nič neznášajú, tak potom sa nemôžme diviť, že tí študenti odchádzajú tam, kde im sypú lepšie. A to je problém presadiť a je problém presadiť to i pri tom, že nevidím zatiaľ reálnu nádej, že pri síce osobnom obmenení personálnom, ale napriek tomu z hľadiska tej domácej sféry zásadne prísneho a teda, by som povedal, generálneho preorania pohľadu na vysokú školu a na to, čo poskytuje, nevidím nádej, že by sa malo niečo dramaticky zlepšiť. Lebo iste, bude to iná inštitúcia, bude nezávislá.
Ja sa pamätám, ako ministrovi Ftáčnikovi radila vtedajšia akreditačná komisia, aby zrušil akadémiu umení v Bystrici. Nedalo sa to politicky, no tak to ostalo, nechcem vstupovať tej škole do svedomia, iste nejako existuje, ale to, že teraz ako keby odsúvame vedu a výskum z tohoto portfólia hlavných činností nádejnej inštitúcie, je zas trochu problém, pretože opäť to, že tá škola je považovaná za dobrú, nedá sa obísť fakt, ako sa na nej pestuje veda a výskum.
To, čo tu kolega Beblavý vyrátal, prif, matfyz, feika, dobré katedry TUKE, to všetko záleží a priamo súvisí i s ich akceptáciou európskou, a preto ak budeme sa len pozerať na to, ako dobre, a neviem, či, na základe čoho, ale pripusťme, že sa to nejako dá vyhodnotiť, okrem autoevaluácie, ktorá vyjde každému dobre, učia tie školy, tak je to síce akýsi prísľub, ale príliš hmlistý. Ja, samozrejme, nečakám, že nás budú dávať do pozície rankingových, je to iste fetiš, ale niečo na tom vždy treba povedať, že je na tom rankingu, na základe počtu a nobelovcov, ktorí absolvovali alebo pôsobili na našej škole. To asi je príliš vzdialené kritérium. Ale to, aby sme vedeli podporiť katedry, ktorej prednosta mi pred rokmi povedal, ja mám každý rok menej absolventov, ako mám požiadavok na doktorandské štúdium zo Spojených štátov adresovaných mojej katedre, je teda ukážkou toho, že sa hádam, preboha, dá vybrať, do čoho budeme investovať. A hlavne to bude dobré vtedy, ak sa prelomí to väčšinové, také slovenské egalitárske financovanie, lebo musíme dať všetkým, musíme dať podľa hláv a tak ďalej. To je teda podľa mňa dosť vážny problém pre toho, kto si myslí, že by sme mali vykročiť iným smerom z toho, kde sme. A ja teda akokoľvek, podobne ako kolegovia, si želám, aby toto bol začiatok niečoho lepšieho. Nemám celkom presvedčenie, že kým i rozdielnym financovaním, diferenciáciou prístupu, inými možnosťami pre tých dobrých, lepších a elitných študentov pokročíme z miesta, lebo pokiaľ mnohým stačí diplom, okej.
Úplne na záver kacírsky dovetok. Nárok na stredoškolské vzdelanie akéhokoľvek typu je u nás nárokovateľný. Z podstaty veci vysokoškolské štúdium nebude požívať zďaleka viac ako povedzme 50 % populačného ročníka, to je tiež dosť, a tak sa pýtam, že keď takto siahame do rozhodovania o tom, koľko tried a akých škôl sa otvorí v zákone, pred chvíľkou, tak sa pýtam, koľko desiatok vysokoškolských inštitúcií budeme financovať bez ohľadu na to, aby sme, ako hovorí môj ctený priateľ Eugen Jurzyca, skontrolovali výstup.

Ďakujem kolegovi Miroslavovi Beblavému za to, že spomenul jeden z najvážnejších problémov, ktorému momentálne čelia vysoké školy na Slovensku, a to je práve to, že z populačného ročníka nám viac ako jedna tretina študentov odchádza jednoducho mimo. A ako povedal aj kolega Peter Osuský, sú to najčastejšie práve tí najschopnejší, možno najkreatívnejší. A úplne najhorším zo všetkých týchto vecí je fakt, že mnohí z nich sa už na Slovensko viac nevracajú. Nejde teraz len o bakalárske alebo magisterské štúdium, ja poznám mnohých, ktorí sa chceli vrátiť aspoň na doktorandské štúdium, založiť si tu rodinu, ale zlý imidž univerzít, ktorý tiež veľmi správne pán poslanec Beblavý pomenoval, ich od toho jednoducho odlákava. Nehovoriac už o finančných možnostiach, ktoré naše univerzity v tejto súvislosti na rozdiel od tých európskych a – povedzme si úprimne – aj českých, majú.
No a ak chceme začať zlepšovať túto situáciu, tak nevyhnutne to musí byť aj tým, že naše univerzity si jednoducho ten imidž zlepšiť v očiach stredoškolskej mládeže musia. V opačnom prípade tu naozaj budú zostávať len tí, ktorí z nejakého dôvodu nemôžu ísť študovať mimo Slovenskú republiku, a to je veľmi zlá správa pre slovenské vysoké školstvo. A úprimne, nevidím žiadny zásadný nástroj, ktorý by k tomuto zlepšenému imidžu našich univerzít mohol pomôcť prostredníctvom týchto dvoch návrhov zákona, ktoré tu v tejto chvíli prerokúvame.
Takže ak také sú, pani ministerka, prosím, informujte nás o tom, možno to zlepší náš pesimistický pohľad na vysoké školstvo ako také a možno nás presvedčí, aby sme tento návrh zákona podporili.
Ďakujem.

Kolega zmienil v úvode hneď svojho vystúpenia to púšťanie žilou tým, tými odchodmi tých bystrejších a talentovanejších, možno aj pracovitejších. A, samozrejme, v tom úplne špičkovom úzkom sloji alebo vrstve je, samozrejme, tento jav nezadržateľný a postihuje aj dobré univerzity povedzme v Európe. A idealisticky sa domnievam, že ak ten dotyčný odíde kamkoľvek a tam potom svojím ďalším pôsobením prospeje ľudstvu, znie to pateticky, tak je to v poriadku. Problém, teda ja hovorím vždy, že prvý takýto, ktorý odišiel z Liptovského Svätého Mikuláša a potom sa stal profesorom ETH a prospel ľudstvu, bol Aurel Stodola. No asi by vo Felvidéku veľkú dieru do sveta neurobil. To znamená, to bolo presne to, čo prospelo ľudstvu. Ale problém je, že odchádza tá druhá vrstva dobrých, ktorá proste sa chce dobre uplatniť, slušne zarábať.
Hovorilo sa tu o Estónsku. Môj syn študuje na pražskej škole, kde už pri prihlásení si mohol pozrieť štatistiky, koľko zarába absolvent ktorej špecializácie tejto školy po tých rokoch, po tých rokoch a po tých rokoch. Zrejme si trúfli, keď to zverejňovali, pripusťme, že neklamali.
A, samozrejme, teraz to, čo máme predložené, hovoríme, že akreditačná komisia bude bdieť nad kvalitou vzdelávania. Tam je ovšem ešte predsa len dôležitý i ten druhý faktor, ktorý akosi trošku odchádza, to je tá veda a výskum. Pretože tá dobrá vysoká škola, kam tie deti odchádzajú, má potom zahraničné kontakty, ktoré sú hodny toho študovať tam a neštudovať doma, kde tie kontakty zrejme tie školy horšie nemajú.

Ešte dokončím tú myšlienku ohľadom akreditačnej komisie a toho vzorca na výpočtu financovania vysokých škôl. Keďže ste spomínali aj výskumnú činnosť, že či by sa tam nemala presadiť aj podpora kvalitnej výskumnej činnosti s dôrazom na tie pracoviská s aktívnou účasťou medzinárodnej vedeckej komunity, ktorí tvoria teda ten výskum a sú citovaní v jednotlivých odborných časopisoch. A plus do toho vzorca možno umiestniť aj návratnosť investícií investovaných do jednotlivých študijných odborov. Niečo podobné už vypracovával INECO, ak si pamätám. A naozaj to bolo spracované veľmi dobre cez priemernú mzdu a v rámci toho financovania jednotlivých odborov a toho, čo jednotliví absolventi pri zamestnaní potom odvádzali na daniach, sa prepočítalo na ten daný odbor. A vyšli tam veľmi zaujímavé čísla, ako niektoré odbory sú efektívne, ako nie sú efektívne. Ale nehovorím, že na základe toho by sa malo definitívne rozhodovať, ale začleňovať to do toho. Lebo niektoré tie profesie sú aj náročné, aj drahé, ale my ich súčasne naozaj potrebujeme.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik, súhlasím, že je vážny problém, ak sa predkladajú zákony, o ktorých sa vopred vie, že sa dramaticky zmenia v druhom čítaní a že poslanci na ďalšej schôdzi budú v skutočnosti hlasovať o niečom, čo je na nepoznanie od toho, čo je predložené. Neviem posúdiť, nakoľko vážne je to v prípade tohto návrhu zákona. Ale však máme na tejto schôdzi aj iný návrh zákona, o ktorom sme už v prvom čítaní vedeli, že bude nielen zmenený, ale že bude dokonca úplne opačný. Myslím teraz na zákon, ktorým sa majú zmraziť platy ústavných činiteľov, ktorý je formulovaný ako návrh o zmrazení platov ústavných činiteľov a v skutočnosti všetci vedia, že v druhom čítaní sa z neho má stať zákon o rozmrazení platov ústavných činiteľov. Takže tam to bude o 180 stupňov. Neviem, nakoľko vážne to bude aj tu, ale v každom prípade je to neblahá prax a je to v podstate obchádzanie normálnej verejnej diskusie, normálneho pripomienkového konania, do ktorého môže vstupovať aj verejnosť. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Z toho, čo sme si vypočuli aj v úvodnom vystúpení, a z toho, čo sa pýta kolega Poliačik, pre mňa vyplýva jedna taká otázka. Mal som taký pocit, že to, čo hovoríte, pani ministerka, je orientované od dňa vzniku do budúcnosti. A ja sa pýtam, aká bude možnosť akreditačnej inštitúcie posúdiť to, čo už je. Teda dozvedeli sme sa, aké budú kritériá, že sa bude môcť zaviesť i bez toho, keď tá škola už to má zavedené, niečo iné. Ale ja sa pýtam, kto posúdi, či to, čo už roky funguje, niekde dobre, niekde horšie, niekedy na povedzme možno aj dosť biednej úrovni, sa bude dať, ak to mám povedať tak záhradnícky, vyplieť. Teda pripusťme, že máme v hriadkach burinu, a ak teda povieme, že akreditačná komisia bude bdieť nad novými hriadkami, je to fajn. Ale ak mám druhú polovicu záhrady zaplevelenú, tak sa pýtam, aký bude jej dosah na to, aby sa zlepšil, lebo my zatiaľ na desiatkach inštitúcií poskytujeme vysokoškolské vzdelanie na rôznej úrovni. A rozhodne nemôžem mať pocit, že by to nestálo za vypletie. Takže či sa mýlim, ak chápem to, čo ste povedali, že to bude od statu nascendi tej agentúry dopredu alebo či bude môcť vycúvať po starých hriadkach a šklbať burinu.

Ďakujem pekne, takisto kolegom za faktické poznámky.
Ja sa plne stotožňujem s tým, čo povedal pán poslanec Osuský, a teda že zahraničná akreditačná agentúra, keď chceme, by síce bola drahá, ale tie peniaze by rozhodne stáli za to.
Takisto si myslím, že otázka financovania vysokých škôl nie je správne nastavená, čiže tak trošku som aj očakával, že sa v tomto návrhu zákona začne uvažovať aj nad tým, či naozaj neprejsť z toho tzv. kvantitatívneho financovania vysokých škôl, ktoré nám robí veľkú zlobu na našich univerzitách okrem iného tým, že teraz za každú cenu napríklad vo veľkom dovážame ukrajinských študentov a mnohých ďalších, len aby sme mali určité počty, aby vôbec niektoré katedry prežili a vôbec neuvažujeme nad tým, ako títo budú prípadne v praxi uplatniteľní. Tak dávam možno do pozornosti aj to, že akreditačná komisia doposiaľ rozhodovala takmer výhradne na základe výsledkov výskumu a vývoja, čo obzvlášť pri humanitných vedách bol častokrát veľmi subjektívny proces rozhodovania a nijakým spôsobom nebral do úvahy práve spomínanú uplatniteľnosť absolventov.
A ja by som k tomu ešte doplnil nielen uplatniteľnosť absolventov, ale uplatniteľnosť absolventov v praxi. Ak by sme toto kritérium zobrali do úvahy, tak by sme dostali možno celkom iné výsledky ako tie, na základe ktorých dnes akreditačná komisia rozhoduje. A to možno tak trošku sypem popol na hlavu aj vlastným kolegom a na vlastné katedry, v ktorých som kedy pôsobil, takže toto možno na zváženie.
A budem veľmi rád, pani ministerka, ak by ste tieto naše pripomienky zvážili.
Ďakujem.

Ja nadviažem na kolegu, lebo niečo podobné som chcel rozprávať, že pre mňa pred nejakými tromi-štyrmi rokmi, alebo tromi rokmi tiež bola taká modla, že akreditačná komisia, tá keď sa zmení, tak sa vyrieši kvalita vzdelávania a kvalita vysokých škôl. A potom, keď som veľmi často diskutoval aj s exministrami, tu s kolegom Jurzycom alebo s pánom Čaplovičom, tak som prišiel na to, že tá akreditačná komisia nech sa zmení akýmkoľvek spôsobom, tak ako hovoril kolega Osuský, tak nič v konečnom dôsledku nezmení v rámci tej kvality, alebo nebude to tak výrazné, ako by sme chceli. Že či by sme nemali uvažovať o dvoch úpravách a to v prvom rade o zmene financovania vysokých škôl na základe uplatniteľnosti absolventov, že či by sme nemali aj ten systém financovania verejných škôl, aby vo väčšej miere odrážal uplatnenie absolventov, ich mieru zamestnanosti, nezamestnanosti, aby sa ten systém financovania doplnil aj o parameter priemernej mzdy absolventovi.
Ja viem, že mi budete hovoriť, že v tom vzorci už niečo podobné je, ale naozaj to je vo veľmi minimálnej časti, čo sa to tam, čo sa to zobrazuje, na niečo podobné aj upozorňovalo INECO v rámci svojej práce. Myslím si, že tieto premenné by mali omnoho výraznejšiu váhu pri financovaní, čím sa potom zvýši aj tlak na vysoké školy, aby sa sústredili aj na uplatniteľnosť absolventov a nielen rozhodovať na základe toho, ale zverejňovať tieto uplatniteľnosti.
Ja mám taký príjemný zážitok, nebudem mať čas ho prerozprávať, v Estónsku, kde majú veľmi dokonalý tento systém, oni absolútne zverejňujú všetky informácie ohľadom uplatniteľnosti jednotlivých odborov, zamestnanosti po troch, šiestich, deviatich mesiacoch, jedného roku, troch rokov, piatich rokov a tam vidíte tú trasovanosť, trasovitosť absolventov a oni toto zverejňujú. A na základe toho sa rozhoduje potom rodič, resp. ani nie už rodič v tom veku, ale študent a vyberá si tú vysokú školu. A tým ovplyvníte kvalitu, ale nie takouto zmenou akreditačnej komisie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, kolega sa dotkol tej nosnej a závažnej otázky, že v päťmiliónovej krajine s desiatkami vysokých škôl a s istým počtom oborov je pravdepodobnosť, že akokoľvek vybraté grémium z tohto rybníka bude nestranné, nekontaminované osobnými vzťahmi, minulými vzťahmi, budúcimi perspektívami, veľmi malá, ak nie vylúčená. Musím povedať, že keď sa kedysi uvažovalo o tom, že by v akreditačnej komisii bývalej mal byť niekto zo zahraničia, pamäť mi hovorí, že to narazilo na dosť veľký odpor i samotnej akreditačnej komisie.
A ja zas, naopak, musím podčiarknuť svoju skúsenosť z takej vzácnej návštevy vo Fínsku, kde som ako ex, bývalý člen školského výboru pred rokmi bol a pamätám si vetu významnej pracovníčky z oblasti akreditácie, ktorá mi všeobecne v súvislostiach povedala, že zahraniční posudzovatelia sú drahí. Ale keď si zvážime hodnotu ich produktu, vždy sa to vyplatí.
A ja musím povedať, že ak teda máme mať akreditačnú komisiu, ktorá pod iným štítom bude pokračovať v udržiavaní status quo, ktoré naše univerzity nedovádza na vysoké miesta a ktoré, žiaľbohu, posiela tých, ktorí si trúfajú a vedia, že na to majú, na štúdium do zahraničia, tak sa vlastne nemusí nič zmeniť. Áno, bude to nezávislý orgán. Otázka je, ako bude nezávislý na všetkom tom, o čom som hovoril.