Videokanál klubu

Ďakujem za reakciu. Pán poslanec Bernaťák, môžem teda iba zopakovať, že ma mrzí, že sme nestihli o tom hovoriť pred tým, no ale je tiež problém takto predkladaných návrhov, pozmeňujúcich návrhov, že keby to bol normálny poslanecký návrh alebo keby sa o tom hovorilo vo výbore, tak ten priestor by sa našiel. No proste keď sme sa mali o tom baviť v situácii, keď tu boli zákony z rezortu spravodlivosti, pri ktorých som potreboval byť, lebo som ku nim vystupoval, a potreboval som počúvať rozpravu, tak potom to nešlo.
Ale ja tu nie som podstatný alebo rozhodujúci, lebo netreba to vysvetliť iba mne, treba to vysvetliť aj verejnosti. Ak hovoríte, že pán predseda Štatistického úradu je pripravený prísť a vysvetliť to, no tak ono to asi malo byť vysvetlené vopred, malo to byť v tej dôvodovej správe, malo to zaznieť vo vašich vystúpeniach, mal Štatistický úrad vopred biť na poplach, že ak nebude schválená táto zmena do dvoch týždňov alebo do týždňa, tak nám vzniknú takéto a takéto škody, a preto a preto a nemohli sme to riešiť preto. Lebo čo teraz sa, budúci týždeň sa stretneme nejaká úzka skupinka, Štatistický úrad mi to vysvetlí a ja teda buď poviem áno alebo nie, pokrčím plecami alebo poviem, že dobre? Ale však to predsa tomu potrebuje rozumieť verejnosť, že keď sa tu robia nejaké neštandardné kroky, tak či je to odôvodnené alebo nie. A ja nehovorím, že je to pokútny návrh, ale tá forma je problematická.

Vážená pani poslankyňa Kuciaňová (vyslovené s pobavením) a vážení kolegovia, myslím, že prevažne alebo výlučne zo Slovenskej národnej strany, chcem sa vám prihovoriť v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom, ktorý ste práve predložili a ktorým sa do návrhu zákona o metrológii vkladá nový článok V, ktorým sa má zmeniť zákon o štatistike.
Neviem, či ste tu boli ráno a doobeda, teda počúvali tú diskusiu, ktorú sme mali s pánom ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom, kde ja som mu vyčítal, že návrh novely zákona o súdoch nedal do medzirezortného pripomienkového konania a tým sa vyhol diskusii s verejnosťou, a teda keď boli naplnené teda dôvody pre opomenutie alebo vôbec vynechanie pripomienkového konania so štátnymi inštitúciami a s verejnosťou, tak potom mal dať aj návrh na skrátené legislatívne konanie, čo nedal, čo som mu teda nevyčítal, že nedal, ale vyčítal som mu, že nebolo, nebolo medzirezortné pripomienkové konanie a nebola regulérna diskusia.
Pán minister Gábor Gál potom v rozprave alebo v záverečnom slove k ďalšiemu bodu zase vytkol poslancom z poslaneckého klubu SaS, že dali pozmeňujúci návrh, ktorým sa vypúšťa trestný čin ohovárania z Trestného zákona v rámci návrhu novely Trestného zákona, ktorý je o niečom inom, a že teda prečo mu my vyčítame, že on nedal do medzirezortného pripomienkového konania svoj návrh, keď my tu vlastne sme až do pléna doniesli nejaký návrh, ktorým sa vypúšťa jeden trestný čin z Trestného zákona.
No ale všetko toto, čo sme si tu doobeda s pánom ministrom Gáborom Gálom, miestami aj vzrušene, vyčítali, je iba taký veľmi slabý odvar oproti tomu, čo ste práve predložili vy. Ministerstvo a teda vláda navrhli, navrhli normálne rokovanie o návrhu zákona, ktorý síce neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ale teraz máme zhruba 30 dní na to, aby sme, aby sme o ňom diskutovali v kuloároch, vo výboroch a potom opäť v pléne. Aj verejnosť má možnosť sa s tým oboznámiť.
Pozmeňujúci návrh, ktorý spolu s kolegami z klubu SaS sme predložili, sa týka vypustenia jedného trestného činu, teda jedného paragrafu z Trestného zákona, plus jedného súvisiaceho, úpravy jedného súvisiaceho ustanovenia. A vy tu ste prišli s prílepkom, teda s tým, že sa má novelizovať úplne iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s tým zákonom, ktorý prerokúvame, a prerokúvame ho už v druhom čítaní a teda budeme, budeme o ňom hlasovať zrejme v utorok. Nebola o tom, nebola o tom debata vo výboroch, už ani nehovoriac o nejakom medzirezortnom pripomienkovom konaní o prvom čítaní.
Ja by som rád upozornil na to, že, a teda nie je to, nie je to iba taký nejaký, že vypustíme jedno ustanovenie, je to, je to pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý má sedem bodov, ktorý nanovo upravuje znenie § 15, celého jedného paragrafu, ktorý dopĺňa nový, nový § 30a, teda šesť ustanovení. Čiže je to výrazný zásah. Nie je to, nie je to, že niečo vypustíme, ale niečo zmeníme a doplníme a pomerne rozsiahlo.
Takáto prax je neblahá z hľadiska nejakých princípov a princípov práva, aj keď, žiaľ, deje sa nám to na Slovensku aj opakovane. V Českej republike už majú na to rozhodnutie Ústavného súdu, kde Ústavný súd označil takéto prílepky za protiústavné už v roku 2007, pretože ich považuje za účelové obchádzanie riadneho legislatívneho procesu, ktorý spočíva v tom, že ministerstvo alebo nejaký štátny orgán zverejní návrh, návrh zákona. Je k nemu pripomienkové konanie s inými štátnymi inštitúciami alebo verejnými inštitúciami, organizáciami, verejnosťou, potom to prerokuje vláda, ešte predtým to ide do poradných orgánov vlády, potom to ide v troch čítaniach do parlamentu, rokuje sa o tom v prvom čítaní v pléne, či sa to, či sa to vôbec má schvaľovať a potom vo výboroch, a nieže sa až v pléne predloží nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý upraví nejaký úplne iný, nijako obsahovo nesúvisiaci zákon.
Čiže z hľadiska rozhodnutia českého Ústavného súdu je táto prax protiústavná. Slovenský Ústavný súd zatiaľ takto nerozhodol, tak slovenský parlament veselo v tejto praxi, praxi pokračuje. Ale všetci si asi uvedomujeme, že to nie v poriadku. A nielenže si to uvedomujeme z hľadiska nejakých princípov práva, ono je to dokonca v rozpore, v explicitnom rozpore so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý v § 94 ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.
Ja sa teda vás, kolegovia z poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, chcem spýtať, že ako zákon o metrológii súvisí so zákonom o štátnej štatistike? A ako to, čo chcete upraviť v zákone o štátnej štatistike, súvisí s tým, čo je predmetom teda návrhu zákona o metrológii? A teda rád by som počul nejakú, nejakú serióznu, vážne myslenú odpoveď, pretože z dôvodovej správy sa tú súvislosť nijako nedozvedáme, ja som ju nezachytil ani vo vystúpení pani poslankyne Kuciaňovej. A teda samozrejme, že môžme tu vymýšľať všelijaké sofistikované, komplikované odpovede, že nakoniec veď všetko so všetkým súvisí, tak budeme cestný zákon novelizovať prílepkom k návrhu zákona o horskej dráhe alebo horskej službe. Ale naozaj chcete vážne tvrdiť, že to, čo ste predložili, novela zákona o štatistike, o štátnej štatistike, súvisí s vládnym návrhom zákona o metrológii?
Podľa môjho názoru nesúvisí, nijako nesúvisí a je to priame, explicitné, jednoznačné porušovanie § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Samozrejme, že ak parlament odhlasuje, že sa tým bude teda zaoberať, bude o tom hlasovať, poruší tým zákon o rokovacom poriadku, tak neexistuje v našom právnom systéme nejaká sankcia, ktorá by mohla nasledovať alebo, alebo možnosť nápravy, lebo teda slovenský Ústavný súd nie je český Ústavný súd a teda bude to, bude to platiť, ale ešte sme o tom nehlasovali. Našťastie sa nestalo, že by, že by rozprava prebiehala rýchlejšie a že by sme o tomto hovorili ráno a už to mohlo byť odhlasované, odhlasované o jedenástej, možno by si to nikto ani nevšimol.
Takže ja sa chcem spýtať, že prečo s takýmto návrhom, návrhom vôbec, vôbec prichádzate? Obvykle sa to zdôvodňuje nejakou naliehavou potrebou, tak ako sa zdôvodňujú, zdôvodňujú skrátené legislatívne konania alebo už tu spomínané vynechanie medzirezortného pripomienkového konania, teda že sú ohrozené záujmy štátu, bezpečnosť, ľudské práva. Je niečo z toho ohrozené, ak by tento zákon nebol zmenený neštandardným spôsobom, ústavne sporným spôsobom, spôsobom, ktorý je v priamom rozpore s ustanovením zákona o rokovacom poriadku, ale prešiel by normálnym legislatívnym procesom či už ako vládny návrh, ktorý by mohol byť pripomienkovaný, alebo ako poslanecký návrh, ktorý nemá to štádium pripomienkového konania? Hrozili by štátu značné hospodárske škody?
Ak ten návrh súvisí s nariadením Európskej únie o ochrane osobných údajov, tak to je známe pomerne, pomerne dávno. Upravovali sme, upravovali sme a schvaľovali sme nový zákon o ochrane osobných údajov pre potreby Slovenskej republiky, hoci to nariadenie je nariadenie, nie je to smernica, čiže nemusíme to implementovať do našej legislatívy. Sme členská krajina Európskej únie, našťastie, tak nariadenia u nás platia priamo, je priamo vykonateľné. Takže naozaj nerozumiem tomu, či až teraz v Štatistickom úrade, alebo odkiaľ pochádza tá iniciatíva, zistili, že je tu nejaké GDPR, nejaké nariadenie, ktoré môže spôsobiť problémy v tom, čo robia, že si to uvedomili až teraz a teda idú to riešiť takýmto spôsobom. Alebo teda čo sa také stalo, čo sa také, čo sa také zmenilo? A ak si to aj uvedomili, tak prečo to neriešia štandardným spôsobom? Mohol to byť poslanecký návrh zákona, alebo sa mohli, ak hrozia nejaké škody, tak sa mohli obrátiť na vládu. Vláda by povedala, hrozia značné hospodárske škody, nebude, nebude medzirezortné pripomienkové konanie alebo bude skrátené a navrhneme aj skrátené legislatívne konanie, budú tu v stredu, to vláda odhlasuje a trebárs v piatok to už môže byť schválené. Bolo by to veľmi neštandardné, ale bolo by to štandardnejšie a normálnejšie a menej ústavne sporné, ako váš návrh, s ktorým ste teraz prišli a ktorým chcete doplniť nový článok do vládneho návrhu, článok, ktorým sa mení zákon, ktorý nijako priamo nesúvisí so zákonom o metrológii.
A ďalšia moja otázka, ja sa nechcem vyjadrovať vecne k tomu, lebo nemal som čas si to detailne naštudovať a ani teda nechcem hovoriť, či je to dobré alebo zlé, potrebné alebo nepotrebné, na to mám príliš málo informácií. A myslím, že aj to zdôvodnenie je teda také, že pomerne stručné v porovnaní s tým, aké by asi bolo, keby to bol normálny, regulérny návrh zákona, ktorý by vysvetľoval jednotlivé ustanovenia. Ale naozaj všetky tie veci, ktoré tam sú, sú také, že neznesú odklad? Lebo to sa používa v súvislosti s, alebo sa tvrdí, že veci, ktoré neznesú odklad, tak musíme to vyriešiť prílepkom. Je to sporné. Ale tu sa riešia definície, tu sa rieši napríklad sčítanie obyvateľov domov a bytov. Tu naozaj chceme hovoriť, že keď dnes alebo teda v utorok neschválime zmenu § 15, ktorá upravuje sčítanie obyvateľov domov a bytov, tak nastane nejaký problém?
Lebo veď opravte ma, opravte ma, tak asi mi to vysvetlíte, ale teraz sčítanie najbližšie je plánované až na nejaký rok 2021, čo už ani tento parlament nebude v tomto zložení evidentne. Sú tam veci, ktoré teda ťažko posúdiť, či tam sú naozaj iba tie veci, ktoré sú nevyhnutné a nastanú nejaké vážne praktické problémy, alebo je tam prilepené aj niečo ďalšie, čo si my tu teraz nevšimneme, ale teda dostali sme tu nejaký papier, koalícia je dohodnutá, tak, tak to aj schválite.
Mňa teda mrzí, pán poslanec a predseda poslaneckého klubu Bernaťák bol za mnou dvakrát alebo trikrát doobeda a nemal som na neho čas, lebo som diskutoval k návrhom zákona, ktorý bol práve na programe, tak zrejme by sme možno časť tejto diskusie absolvovali mimo pléna. Ale v tomto je moje presvedčenie pomerne silné, že takýmto spôsobom sa veci robiť nemajú. A teda dúfam aspoň, že faktickou poznámkou alebo prípadne vystúpením v ústnej rozprave dostanem odpoveď na tie otázky, ktoré som položil. A teda pokiaľ to nebude uspokojivo vysvetlené, čo si teda neviem veľmi predstaviť, ako by to mohlo byť úplne uspokojivo vysvetlené, tak teda pevne dúfam, že pán minister využije § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý zasa hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Takže by som očakával, že pán minister bude ctiť ustanovenie § 94 ods. 3, ktorý hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Alebo nám nejako vysvetlí, že ako ten návrh súvisí, pokiaľ bude dávať súhlas.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, rád by som reagoval na predložený vládny návrh zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu v niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Asi sa už, asi budeme opakovať ako, ako strana Sloboda a Solidarita, ale táto vláda to s avizovanou vojnou proti byrokracii, administratívnej záťaži a zlepšovaním podnikateľského prostredia asi naozaj nepochopila. Pri tomto návrhu zákona ideme zase len nad rámec transponovanej smernice. Podľa odborníkov je znenie zákona zlé, chaotické, používajú sa výrazy, ktoré si každý môže vyložiť po svojom, a čo je podstatné v navrhovanej podobe, to jednoducho nie je možné poriadne odkontrolovať. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona každý subjekt, ktorý bude ponúkať služby cestovného ruchu, bude povinný vykonávať tieto činnosti iba v postavení cestovnej kancelárie a výlučne na základe živnostenského oprávnenia. Okrem doterajších cestovných kancelárií preto budú po splnení zákonom stanovených podmienok povinné získať živnostenské oprávnenie na podnikanie ako cestovná kancelária aj napríklad rôzne ubytovacie zariadenia, prepravcovia, prenajímatelia motorových vozidiel či letecké spoločnosti. Zájazdom bude môcť byť napríklad aj víkendový pobyt v hoteli so skypassom, ak cena skypassu bude vyššia ako 25 % z celkovej sumy, tak ako môj kolega vravel, za ktorý je takýto pobyt predávaný. Hotely, kempy, požičovne tak budú nútené zriadiť si živnosť cestovná kancelária alebo si nájsť partnera, ktorý bude pre nich tieto služby zabezpečovať, čo im opäť podstatne zvýši náklady.
Nad rámec smernice sa prijíma mnoho povinností. Niektoré spomeniem. Cestovná kancelária, sú povinné, a agentúra, označiť predajné miesto a materiály propagujúce zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu vrátane ich elektronických podôb slovami "cestovná agentúra". Informovať cestujúceho pri propagácii alebo pri ponuke pred predajom zájazdu alebo spojenej služby cestovného ruchu, pre ktorého obchodníka je tento predaj. Zavádza sa niekoľko formulárov štandardných informácií, ktoré sú povinné poskytovať. Cestovná kancelária je navyše povinná písomne poveriť zástupcu, na ktorého sa môže cestujúci v ťažkostiach v priebehu celého zájazdu obrátiť so žiadosťou o pomoc a ktorý je oprávnený prijímať a vybavovať reklamácie cestujúceho počas zájazdu. Účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pričom v poznámkach účtovnej závierky okrem základných zákonných náležitostí musí uviesť mnoho informácií navyše z tržieb z predaja zájazdov.
Okrem týchto povinnosti sa pre cestovné kancelárie zvyšuje hranica poistnej sumy alebo bankovej záruky v rámci zabezpečenia ochrany pre prípad úpadku z 25 % na 30 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov a spojených cestovných služieb. Na toto sme sa pýtali aj na rokovaní výboru, prečo bola táto suma zvýšená, nedostali sme serióznu odpoveď a odôvodnenie. Zase len pomoc tým silným, ktorí už na trhu sú, a nové bariéry tým, ktorí, tým malým, alebo tým, ktorí na trh vstúpiť chcú. Podľa smernice je potrebné zabezpečiť refundáciu platieb a repatriáciu, avšak neuvádza sa v nej ako, preto spôsob je na voľnej úvahe a rozhodnutí členského štátu. Z akého dôvodu potom túto sumu zvyšujeme? Aby na to zase doplatili malé cestovky, pre ktoré to bude problém?
S týmto sú ďalej spojené mnohé informačné povinnosti pre cestovné kancelárie vzhľadom k poskytovateľom ochrany aj k orgánu dohľadu. Podľa Štatistického úradu v súčasnosti na slovenskom trhu pôsobí približne 400 subjektov podnikajúcich v oblasti cestovného ruchu, ktorých by sa táto úprava mala priamo dotknúť.
Vravím si, ak mám posúdiť úprimnosť snahy vládnej koalície odstraňovať byrokraciu a finančnú záťaž, pozriem sa do doložky vplyvov na podnikateľské prostredie k tomuto návrhu zákona. Priamym finančným nákladom pre cestovné kancelárie je povinnosť každej z nich mať zabezpečenú už spomínanú ochranu pre prípad úpadku v podobe poistenia alebo bankovej záruky po celý čas prevádzkovania cestovnej kancelárie. Návrh zákona stanovuje cestovným kanceláriám zvýšené informačné povinnosti, nielen vo vzťahu k cestujúcim, ale aj k poskytovateľom ochrany pre prípad úpadku. To som tiež spomínal. Táto zvýšená administratívna záťaž sa negatívne prejaví v oblasti vzniknutých nepriamych finančných nákladov.
Návrh zákona ďalej podľa doložky vplyvov kladie zvýšené administratívne povinnosti cestovných kancelárií. Návrh zákona rovnako kladie zvýšenú administratívnu záťaž aj na subjekty poskytujúce ochranu pre prípad úpadku vo vzťahu k cestovným kanceláriám, pričom vykonávanie týchto povinností sa môže odraziť vo vzniku ďalších administratívnych nákladov pre tieto subjekty.
Vážené dámy, vážení páni, podľa odborníkov je veľmi pravdepodobné, že ceny služieb cestovného ruchu v súvislosti s tým, čo som tu teraz uviedol, porastú a doplatia na to zase iba cestujúci, spotrebiteľ, ktorého takýmto zákonom chcem chrániť. Navyše, združenia a komory už avizujú, že mnoho malých cestoviek po začatí platnosti nového návrhu od poskytovania svojich služieb upustí. Administratíva, finančná záťaž môže pre nich byť aj likvidačná. Zase sme pri tom, že veľké spoločnosti tieto nové pravidlá zvládnu aplikovať, prípadne, ako to už býva u nás zvykom, dostanú od vlády rôzne výnimky v rámci podpory cestovného ruchu, ale doplatia na to hlavne malí podnikatelia a živnostníci.
Pán minister povedal, že mám tupé reči, tak uvidíme, aký to bude mať dopad po tom, ako zákon bude účinný, pričom, dobre, okrem toho, že predkladáte taký zákon, aký predkladáte, viete o tom, že už tu dávno mal byť, ale mal byť lepší.
A dovoľujem si teda aj v rámci mojej rozpravy dať návrh na späťvzatie tohto návrhu zákona a jeho prepracovanie predkladateľom.
Ďakujem za pozornosť.

Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegovia, kolegynky, ja sa chcem venovať len krátko jednej veci. Prišiel mi podnet od jedného malého poskytovateľa služieb v cestovnom ruchu, tak som si k tomu dovolil zopár vecí.
Trendom cestovného ruchu je aj komplexnosť ponúkaných služieb, čo znamená, že si napríklad návštevník môže v rámci jedného nákupu dovolenky objednať aj rôzne doplnkové miestne služby. Teda aby spolu s ubytovaním mohol, aby si mohol spolu s ubytovaním zakúpiť vopred aj výlet alebo vstupenku do zábavného parku, skypass, požičať si športovú výstroj, alebo si kúpiť vstupenku na športový zápas, či koncert, alebo kultúrne podujatie. Výhodou takejto objednávky nebola len istota ich zabezpečenia, teda že ten lístok bude mať, ale často aj výhody rôznych zliav, ktoré sa v prípade skoršieho nákupu ponúkali, hej. Cestovné kancelárie to robili tak, ubytujte sa u nás, my vám zabezpečíme lístok, ktorý bude o niečo lacnejšie. Takto ponúkané služby sa však podľa tohto zákona, teda bude to už pravdepodobne sťažené.
Podobný prípad je, aj keď si hotel alebo penzión, keby chcel ubytovanému hosťovi spolu s rezervovaním ubytovania zabezpečiť prenájom auta, ale bude to možné len v prípade, keď bude mať štatút cestovnej kancelárie, čo samozrejme so sebou prináša ďalšiu byrokraciu, náklady na chod a najmä poistenie voči úpadku, či v banke uloženú zábezpeku vo výške 30 % predpokladaného obratu.
Komplikuje sa tiež kombinácia prepravy s kúpou lístkov do cieľovej stanice. Miestny prepravca dopravy môže zobrať návštevníka do aquaparku, jaskyne či na koncert, ale nemôže mu vopred predať vstupenku a zabezpečiť im tam garanciu miesta, pokiaľ by nemal postavenie cestovnej kancelárie, pretože v tomto prípade by sa podľa § č. 4 stal predajcom spojených služieb cestovného ruchu. Zákon síce umožňuje predávať doplnkové služby aj bez postavenia cestovnej kancelárie, ale len vtedy, keď sa nekombinujú, ak sa nekombinujú po a) s prepravou, po b) s ubytovaním, po c) s prenájmom áut a po d) s doplnkovými službami. Taktiež umožňuje kombináciu takýchto služieb bez postavenia cestovnej kancelárie, ale len v prípade, ak je suma za predaj doplnkových služieb nepodstatná, teda neprekročí 25 % z predaja ostatných služieb hlavnej činnosti. Tu treba pripomenúť, že tento limit 25 % je našou vlastnou iniciatívou, keďže smernica Európskeho parlamentu, kvôli ktorej sa tento zákon schvaľuje, o tom nič nehovorí. Tento limit však tak či tak nie je veľmi vysoký a veľa pre drobných poskytovateľov takýchto služieb nerieši.
Skúsme si predstaviť malý penzión, kde sa prichádzajú turisti v zime ubytovať len na jednu noc, napríklad zo soboty na nedeľu, pričom chcú využiť tieto dva dni na lyžovanie. Penzión ponúka takéto ubytovanie spolu so zvýhodnenou cenou za dvojdňový skypass v balíku, ktorý bol doteraz pre penzión a najmä pre návštevníka výhodný. Po novom však takáto služba nebude pre penzión možná, pokiaľ nebude mať štatút cestovnej kancelárie, pretože cena toho dvojdňového skypassu v porovnaní s ubytovaním na jednu noc bude pravdepodobne prevyšovať výšku spomínaných 25 percent. Penzión tak bude mať na výber, buď sa stane cestovnou kanceláriou so všetkými spomínanými náležitosťami, alebo jednoducho takýto zvýhodnený produkt prestane ponúkať, čo samozrejme môže viesť k zníženie jeho atraktivity pre zákazníka.
Ďalším dobrým príkladom môžu by krátkodobé zájazdy za športovým či kultúrnym podujatím, kedy lístok na významný zápas alebo koncert hudobnej skupiny často prevyšuje hodnotu ubytovania na jednu noc, čo je dĺžka ubytovania v takýchto prípadoch úplne bežná, a pre poskytovateľa takého zájazdu to taktiež znamená mať štatút cestovnej kancelárie.
Záverom len chcem povedať toľko, že uviedol som niekoľko prípadov, kedy môže prijatie takéhoto zákona v takejto podobe sťažiť podnikanie najmä tým menším, naozaj tým drobným poskytovateľom, ktorí ponúkajú služby cestovného ruchu, čo môže mať za následok zníženie ich konkurencieschopnosti, zdraženie ponúkaných služieb a to zrejme turizmu nepomôže.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja len potvrdzujem slová, kolega Heger, pýtal som sa na výbore, že prečo s týmto prichádza ministerstvo hospodárstva. Bolo nám povedané, preto lebo vlastne gro celého tohto zákona je ochrana spotrebiteľa. Nuž, dôsledok ale toho, že toho spotrebiteľa ochraňujeme tak, ako ho ochraňujeme v tomto predloženom návrhu zákona, je to, že ten ochránený spotrebiteľ zaplatí výrazne viac za služby v cestovnom ruchu v budúcnosti oproti tomu, ako tomu bolo v minulosti.

Pán minister, začnem od konca, teda tým "b-c-d", keď vravíte, že dnes tam nie je. Ale ja si myslím, že je, ale ja som to hovoril v tom svojom príhovore. My tam máme už zo strany Európskej únie schválené to, že sa ľudia môžu rekvalifikovať ešte pred tým, ako budú nezamestnaní. Prvá vec. Toto bolo schválené práve kvôli baníctvom a baníctvu. Na to to cielilo. Hovoríme o dobudovaní infraštruktúry a opäť tu je tá otázka tlaku. Keď my nedáme nejaký pevný termín, bude tam tlak na to, aby tá infraštruktúra bola čo najskorej dobudovaná? My sme prišli napríklad s návrhom takzvanou Jaguar expresu. To je nie kvôli Jaguaru, ale kvôli tomu, aby sa obojsmerne otvoril ten región, aby ľudia mohli ísť za zamestnaním do Nitry alebo z Nitry na tú Hornú Nitru, ale takisto kvôli turizmu. Potom tam pochopiteľne treba rýchlo dobudovať to napojenie na Trenčín. Ale opäť tlak je vždy tým najlepším hnacím motorom. Ja to poznám z vysokej školy, kedy som sa učil na skúšky večer pred skúškou a myslím si, že väčšina z nás takto vždycky postupovala, a bolo to, dovolím si povedať, najefektívnejšie, hej, lebo ten tlak tam bol. Keby som vedel, že tú skúšku mám o dva mesiace, tak na to kašlem.
Potom sú tam tí noví investori – Brose, príde tam VEGUM, Nestlé, však spomínal som ich. Prišiel tam, prišiel tam Jaguar, obrovské milióny sme koniec koncov aj do nich naliali. Čiže už tu máme "b-c". Potom spomínal som tú rekultiváciu. Baníci vytvárajú alebo sú povinní vytvárať fond na rekultiváciu, čiže oni s tou rekultiváciou a tým uplatnením tých zamestnancov môžu už byť teraz. Potom je tam to doťaženie. Čiže je to tam.
A prečo to, ten dvadsiaty tretí? No tak keď sa nám nepodarí do toho dvadsiateho tretieho, tak, preboha, neprenášajme to ešte aj po tom dvadsiatom treťom do tých cien elektriny. Tak nech si to zoberie štát na plecia a nech to ide trebárs zo štátneho rozpočtu, keď nebudeme mať nejakú inú možnosť, ale odbremeňme tých ľudí od tých 100 miliónov aspoň. Ľudí a podnikateľov.

Renátka, ďakujem veľmi pekne. Toto ale nie je iba problematika Trenčianskeho samosprávneho kraja, je to v podstate problematika všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, ktorí sa skladajú na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Áno, dotkne sa to hlavne toho Trenčianskeho kraja, dotkne sa to aj baníkov, ja som sa to snažil aj v tom mojom príhovore takým nejakým spôsobom zdôrazniť, že my tu nejdeme bojovať proti baníkom, alebo rušiť banícke pracovné miesta. My im chceme dať príležitosť, šancu buď začať fungovať na trhovom princípe, alebo, naopak, vytvoriť tlak na to, aby tam dostali príležitosť aj iní investori, aby aj oni sami sa mohli konečne zamestnať za nejakých výhodnejších, najmä bezpečnejších podmienok niekde inde. Čiže naozaj tu nejdeme proti baníkom, ale častokrát aj v samotnom živote sa ukazuje, že práve aj ten časový tlak je takým tým dôležitým aspektom. A pokiaľ by sme to nechali, otvorili by sme to dvanáste ťažobné pole a necháme to bežať do roku 2020, bohvie čo sa stane. Ale dnes máme najnižšiu nezamestnanosť v regióne, 5 %, ekonomike sa darí, koniec koncov vieme podložiť aj číslami, tak prečo s tým naozaj nezačať teraz? A je tam dostatočný priestor, je tam 5 rokov na to, aby sme to dotiahli, vyriešili. A s tým útlmom alebo s tým koncom baníctva sa nezačne okamžite, pretože tam je rekultivácia, tam je doťaženie toho banského diela. A keď budú mať baníci inú príležitosť trhovú, tak nech sa páči, nech kľudne pokračujú. Takže toľko. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Karol, za tvoju iniciatívu. Myslím si, že je v našom kraji veľmi dôležitá a chcem vyjadriť také sklamanie, že vlastne dnes tu v pléne pri tvojom vystúpení nesedel nikto z Trenčianskeho kraja, dokonca ani pán župan, ktorý je zároveň poslancom, ani, povedzme, pani primátorka z Prievidze napriek tomu, že sa tejto problematike, ako deklarujú, veľmi vážne venujú a dokonca sa zúčastňujú iniciatív, ktoré idú z Úradu vlády a ktoré sú zamerané na útlm ťažby, na ktoré by sa mali použiť eurofondy.
V tejto súvislosti je pre mňa zaujímavé napríklad to, že, alebo treba povedať, že Trenčiansky samosprávny kraj napriek tomu, že teda už hovoríme takmer všetci o nutnosti útlmu ťažby, ide stále nejakou svojou cestou, ako keby sa nič nechumelilo, proste na zastupiteľstvo, ktoré mali v apríli, predložili zmeny územného plánu, ktoré normálne rátali s otvorením dvanásteho ťažobného poľa. Našťastie, sa teda neschválilo VZN-ko, ktoré by potvrdilo právoplatnosť tohoto nariadenia, takže príde mi to, že na jednej strane proste ešte nie je ukončená ani EIA, preto to ťažobné pole, pričom už aj EIA pracuje z variantov, že ťažba sa nerozšíri. Vieme, že sa tam teda dejú rôzne petície občanov, ktorí sú proti tejto ťažbe, potom sú antipetície za túto ťažbu, ktoré, ako vieme, teda prebiehajú pod nátlakom, ako ukazovala aj tvoja posledná tlačovka, pod nátlakom Hornonitrianskych baní. Takže mám pocit, že sa tu rozchádzajú také slová so skutkami. A keby sme schválili tento návrh, tak by sme iba dokázali, že máme úprimný záujem tú ťažbu naozaj utlmiť a to dvanáste ťažobné pole neotvoriť. Takže ja sa len obávam, že sa to nestane, pretože, ako vravím, záujem prítomných z Trenčianskeho kraja to nenasvedčuje.

Dobrý deň prajem všetkým. Na úvod slová, ktoré pán minister odo mňa nepočuje asi veľmi často, ale dovolím si konštatovať, že tento zákon o energetike je dobrý. Je naozaj dobrý. Jedná sa síce o implementáciu európskych smerníc, ale je tam napríklad aj podpora elektromobility. (Reakcia predkladateľa.) Hrozí, ale nebojte sa, nebude to nič vážne. Je tam nefinančná podpora elektromobility formou odbúrania administratívnej záťaže a povinností. Naozaj nemusíme sa nič skladať. Je to návrh, ktorý sa oplatí podporiť.
Napriek tomu sme si dovolili s kolegami jeden pozmeňovák, pretože si myslím, že ten zákon by mohol byť ešte lepší. Nie, pritom to nie je nič nové. Tento pozmeňovací návrh sme ako poslanecký návrh zákona predkladali vo februári a avizoval som to v pondelok, že to príde.
O čo konkrétne ide? Ide o ukončenie podpory výroby elektriny z domáceho uhlia v roku 2023. A prečo to riešime v zákone o energetike? Pretože sa to týka toho zákona o energetike. Chceli sme to riešiť už minulý rok, keď bol zákon o regulácii sieťových odvetví. Bol to jeden z pozmeňovákov. Vtedy ste mi povedali, že to tu nepatrí, že to budeme riešiť potom, keď sa bude otvárať zákon o energetike. Teraz sa otvára. Nie je to tam a tak sme si povedali, že skúsime to. Ja som sa pýtal aj pána Ferencza na výbore. Vravel, že to riešite. Ja viem, že to riešite, a preto berte môj pozmeňovák možno ako jeden z návodov, ako sa dá táto problematika riešiť, ktorý buď podporte, môžte sa ním inšpirovať, ja som v tomto smere otvorený. Milerád prídem pobaviť sa o tom aj k vám na ministerstvo. A hovoríme o tom, že toto ukončenie by malo byť v roku 2023. To znamená máme dostatok priestoru stále na to, aby sa ten útlm ťažby, ak teda k nemu dôjde, pretože tie bane možno budú mať nejakého ekonomického odberateľa a poradia si ďalej aj bez nejakej podpory. Aj keď tá podpora nie je im, ale je slovenským elektrárňam a ony ju ďalej posúvajú za nákup uhlia a tým pádom budú fungovať ďalej na klasickej trhovej báze. Keď nie, tak mali by sme už dnes baviť o tom. A viem, že tá diskusia prebieha, veď máme tu platformu pre uhoľné regióny v transformácii. Tak otvorme tú diskusiu aj tuná na tej parlamentnej úrovni a pozrime sa na to, aké máme možnosti.
V podstate dnes sa to aj v tom regióne tak troška melie, pretože nebola schválená záväznosť zmien v územnom pláne na Trenčianskom samosprávnom kraji 10. 4., ktoré mali umožniť otvorenie nového ťažobného poľa. Konkrétne toho dvanásteho ťažobného poľa, a preto bane spustili petíciu. Je to petícia, ako aj pán riaditeľ sa vyjadril, za zachovanie zamestnanosti a sociálnych istôt tejto spoločnosti, ale ja pripomínam, že je to súkromná spoločnosť. Nebudem sa vyjadrovať k priebehu tej petície, ale skorej sa pozriem na tie požiadavky. Teda zamestnanosť a sociálne istoty, zachovanie baníctva. Strana SaS je naozaj tou poslednou stranou, ktorá by brojila proti podnikaniu či zamestnanosti. Ale, preboha, nech sa to deje na trhovom princípe! Nech to nie je na úkor tých spotrebiteľov! Ako keby už nebolo dosť, že dnes tu máme v cene elektriny podporu obnoviteľných zdrojov kombinovanej výroby elektriny a tepla. Každý to má, hej, ale my máme okrem toho ešte aj uhlie, ktoré máme ako jediní. Rozdiel medzi podporou uhlia a teda obnoviteľných zdrojov alebo kombinovanej výroby elektriny alebo tepla je hlavne v tom, že na tú technológiu, v tomto prípade túto technológiu zafinancovali tí súkromní investori a v podstate vytvoril im priestor na to štát, ktorý sa zaviazal voči Európskej únii, že budeme napĺňať nejaké kvóty, ale sám investovať nechcel, čo je pochopiteľné, lebo však prečo by mal štát investovať do oblasti energetiky, keď je na to dostatok priestoru na trhu. A toto je vlastne podpora technológie. Zatiaľ čo v prípade toho uhlia je to taká tá sociálna podpora tej zamestnanosti. Ale má to viacero "ale". Tá zamestnanosť je, žiaľ, umelá. To uhlie, tú elektrinu reálne nepotrebujeme a má to aj nejaké tie negatívne dopady na životné prostredie alebo aj na zdravie obyvateľov. K tomu sa za chvíľku ešte dostanem.
Čo sa týka tých OZT-ov. Koľko to máme, 300 miliónov alebo 400 miliónov eur ročne? Proste nie je to malá suma. Sú to inovatívne technológie. Chvalabohu, vypadnú nám z toho systému. Začnú vypadávať niekedy v roku 2015. Respektíve niektoré by mali začať vypadávať už teraz. To sú hlavne tie kombinované výroby elektriny a tepla. Ale vieme, že teda v tom 2027 cca už túto záťaž tam mať nebudeme. Ja sám som zelený, podporujem inovatívne technológie. Študoval som túto oblasť, podnikal som v tejto oblasti. Som predseda komisie pre technologický rozvoj a inovácie, ale si myslím, že tieto technológie tak isto už do budúcnosti nepotrebujú žiadnu podporu. A koniec koncov ako áno, niektoré. Ale viete riešime, riešime inovatívne technológie, ktoré bez tej podpory za pár rokov budú fungovať bez problému. Zatiaľ čo to uhlie nie je nejakým spôsobom inovatívne a stále je na to odkázané. A možnože by aj fungovalo bez tej podpory, ale to by nemohlo byť hlboňovou ťažbou, ktorá je trikrát drahšia ako povrchová. No a podobné veci, čo sa na to nabaľujú. Takisto ako strana SaS, my máme v programe napríklad podporu tých obnoviteľných zdrojov alebo inovatívnych technológii, ale bez nejakého priameho vplyvu, či už na štátny rozpočet alebo na ceny energií.
A, pán minister, vy máte takéto jedno riešenie v novele zákona o OZT-och, ktorú pripravujete. Čiže nejaké tie prieniky naozaj tam existujú, klobúk dolu. Niektoré tie ustanovenia, ale však o tom sa budeme baviť neskôr, síce nie sú také dobré, ale okej. Takže v súvislosti s tým pálením uhlia na tej hornej Nitre je otvorených viacero otázok, ktoré ho diskvalifikujú, a preto si myslím, že akákoľvek podpora by mala byť ukončená a to najneskôr práve v tom roku 2023. Jedno z nich je napríklad to, že táto životnosť elektrárne sa končí v roku 2021 alebo v roku 2023. Potvrdili to posledne aj Slovenské elektrárne, myslím, že včera. No a potom je otázka, či naozaj sa nájde ešte nejaká iná elektráreň, ktorá bude ochotná toto uhlie spaľovať. Ak áno, ak to bude na trhovom princípe, ak budú splnené všetky normy, požiadavky, emisné normy, nech sa páči, trhový princíp zachovaný, poďme ďalej.
Potom je tu ale napríklad aj ten náš zdravotný aspekt. V okrese Prievidza v porovnaní s celoslovenským priemerom máme o 20 % vyšší výskyt onkologických ochorení. Nemusí to byť pochopiteľne iba z pálenia uhlia, máme tam aj (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené), máme tam aj iné spoločnosti, ale proste je tam aj táto elektráreň. Keď si pozrieme v tom 2016., keď bol spustený tretí blok tejto elektrárne, ktorý už mal byť dávno odstavený, tak zrazu siričitany vyskočili, táto elektráreň bola tým najväčším znečisťovateľom toho prostredia v oblasti tých siričitanov napriek tomu, že bežali iba dva mesiace. No a potom teda ak bude táto výroba elektriny z domáceho uhlia voči iným zdrojom, lebo však dnes sa bavíme o tom, že by mohli by ich nahradiť paroplynky, neefektívna a neekologická, tak potom je naozaj otázka, aký zdroj by to mohol nahradiť.
Dnes rieši otázku podpory výroby elektriny z domáceho uhlia aj Európska komisia, tu ešte stále nemáme nejaké finálne rozhodnutie. Preto je otázka, či naozaj nepočkať na to rozhodnutie, práve aj na tú Európsku komisiu, pretože ja si myslím, že toto by nám mohlo v mnohom napomôcť. A ak zabetónujeme baníctvo na tej Hornej Nitre, čo bude aj s tým pilotným projektom platformy pre transformáciu uhoľných regiónov, ktorý beží. A Horná Nitra bola vybraná ako jeden z troch, to znamená, už sú tam, neviem, či aj nejaké konkrétne finančné prostriedky alokované, ale veľa sa okolo toho hovorí. Hovorí sa o rôznych inováciách, hovorí sa o tom, žeby tam mohlo byť nejaké testovacie centrum. Proste aj samotné, aj samotné Hornonitrianske bane majú obrovské množstvo riešení. Však oni tam majú opravovne, oni už dneska chovajú sumčekov, rajčiny, majú aj iné aktivity. Dobre, to nezamestná 3 400 ľudí, ale súčasne tam prichádzajú noví investori. Prichádza nám tam Jaguar, ktorý je neďaleko odtiaľ, stačí len posilniť nejaké to spojenie, máme tam iných subdodávateľov pre túto spoločnosť. Nebudem menovať. Ale tak dobre, však prečo nie? Máme tam aj spoločnosti ako Nestlé, Velux, Vegum, proste tých investorov, ktorí majú záujem napríklad aj o týchto baníkov, pretože tí baníci sú veľmi šikovní ľudia a dokážu tvrdo makať, tí sú tam už dnes.
A našou úlohou je naozaj dať im priestor, aby sa uplatnili aj v iných odvetviach, ako je niečo, na čo síce boli roky zvyknutí, ale to nové pracovné prostredie bude pre nich výhodnejšie, zdravšie a možnože aj lepšie zaplatené, to dnes nevieme povedať.
No a potom je tu aj to, že to nové ťažobné pole, ktorého, ktoré je predmetom aj tej petície, je v procese posudzovania vplyvu na životné prostredie. Takže ešte to nebolo ani posúdené na životnom prostredí a my už tu ideme robiť nejaké zmeny v územnom pláne, resp. ony už boli urobené a nebola schválená ich záväznosť. No a potom sú tu Kúpele Bojnice. Máme tu stranu SNS, ktorá veľmi bojuje za kúpeľníctvo, a práve tá ťažba môže aj tieto bojnické kúpele ohroziť. Jedna z tých variant totižto počítala s tým, že nové ťažobné pole bude zasahovať do druhého ochranného pásma týchto kúpeľov. A keď si prečítate to rozhodnutie ministerstva životného prostredia, ktorým sa vyhlasujú tieto ochranné pásma, tak tam je napísané, že povoľuje sa nejaká tá banícka činnosť v tom druhom ochrannom pásme, ale musí to byť mimo tých zvodnených súvrství. A oni aj definujú, ktoré to sú, a naozaj baníci chcú ísť do iných. Ale viete, ja som vyštudovaný geológ, aj keď teda veľmi krátko som pracoval v tejto oblasti, ale veľmi dobre viem, aj keď sme chodili na terény, robili sme mapy, robili sme aj napríklad geofyziku, tá geológia nie je absolútne exaktná. Ona aj tá geofyzika vám ukáže, že tak tu máte nejaký, nejaké zvodnené súvrstvie, tu máte nejaké rozhrania, urobíte vrty, ale nikdy to nemáte úplne presne dané a neviete, kedy sa vám tá voda, nedajbože, vyleje do toho, do toho podzemia. Vytopíme bane, spôsobíme zánik tejto spoločnosti, možnože sa nám tam, nedajbože, utopia nejakí baníci a ešte k tomu si vypustíme aj bojnické kúpele. Takže toto, toto by bolo veľmi nebezpečné. Boli tam rôzne hydrogeologické štúdie, ktoré dokazovali, že to môže mať vplyv na Kúpele Bojnice, keď si to objednali Kúpele Bojnice, a boli tam štúdie, ktoré dokazovali, že nebudú mať žiaden vplyv, keď si to objednali Hornonitrianske bane.
No a potom veľmi dôležitá vec, dnes máme nezamestnanosť v okrese Prievidza na úrovni piatich percent. Ako som už spomenul, noví investori majú záujem o príchod do tohto regiónu, subdodávatelia rôzni aj pre ten Jaguar. Nie je toto ten najvhodnejší čas práve na to, aby sme začali s nejakým útlmom toho baníctva a poskytli tým baníkom aj nejakú tú alternatívu?
Hovoril som o tom, že tá spoločnosť Hornonitrianske bane má aj iné podnikateľské aktivity, ktoré fungujú bez dotácie. Alebo teda tie dotácie boli iba, povedzme, poskytnuté na nejaký ten rozbeh. Čiže prečo sa napríklad nesústredia aj na to preškoľovanie a presun baníkov na iné pozície? Dokonca Európska komisia v rámci jedného operačného programu rozhodla, že na preškolenie baníkov im dokážu poskytnúť financie ešte pred tým, ako sú nezamestnaní. To znamená, ešte pred tým prepustením, jednoducho iba nech kľudne pracujú pre tie bane, ale súčasne už môžu čerpať, niekto, oni sami financie na ich preškolenie. Alebo ten, kto bude robiť to preškolenie.
No a druhá vec alebo teda taká tá posledná, taký ten jeden z desiatich bodov, v tých baniach dnes nemajú nejakých nových zamestnancov, ktorí by sa tam hlásili a prichádzali. To učňovské školstvo, ktoré dnes ideme síce oživovať a presadzovať, v prípade baníctva na tej Hornej Nitre skončilo. Svojím spôsobom bohužiaľ, lebo však máme tu aj iné bane, ktoré dokážu fungovať na trhovom princípe, ale už tu nie je žiaden záujem práve o tú prácu v tom uhoľnom priemysle. Samotné bane dnes zamestnávajú aj cudzích štátnych príslušníkov, sú to hlavne Rumuni, Srbi a Ukrajinci, poviem aj, ale je ich iba 82 z celkového množstva 3 400 zamestnancov, resp. baníkov, ktorých je asi tisícka. Vo výročnej správe sa hovorí o 1 100, o 1 800, keď to preberieme, tých 1 800, tak je to asi 5 % z tých zamestnancov. Mnohí z nich sú už aj tí kmeňoví zamestnanci, čiže sú tam už dlhodobo, ale predsa len nie sú to naši domáci. A naozaj tí domáci sa do tej práce nehrnú.
A ešte niečo dôležité, aktuálna vec. Do medzirezortného pripomienkového konania bol dodaný materiál Návrh Národného investičného plánu Slovenskej republiky na roky 2018 - 2030, je to nelegislatívny materiál zo strany úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. No a na strane 15, kapitola 2.2., je to nová vec, ja som sa o tom dozvedel až dnes, tá je venovaná energetike. Spomenutá je tu dostavba Mochoviec 3., 4., výstavba nového zdroja, aj keď teda neviem, či my budeme potrebovať nový zdroj, ale dobre, môžme to, môžme sa nad tým minimálne zamyslieť. No a okrem toho je tu jednoznačný návrh na utlmenie uhoľných elektrární a baní ako nástroj na zníženie emisií CO2z výroby energií a preferencia plynových elektrární s regulačnou schopnosťou. Takže o tomto sa píše už aj napríklad v rámci tohto materiálu.
No a keď sa bavíme, ešte možnože z toho finančného hľadiska o tých 100 miliónoch, ktoré dnes prispievame na výrobu elektriny z domáceho uhlia, ktoré dostanú Slovenské elektrárne, potom to posunú baniam, aby za to zafinancovali tú ťažbu, baníci z toho dostanú tretinu, no a zvyšok je na tú prevádzku, ako som povedal, predraženú, pretože sa jedná o hlbinnú ťažbu, nie uhoľnú. Tu to nekončí, tie výdavky sú tam aj ďalšie. Inštitút environmentálnej politiky, ktorý pôsobí na ministerstve životného prostredia, odhadol dopady spaľovania uhlia na Slovensku na 500 miliónov eur, dopady na životné prostredie, na zdravie. Je to správa za rok 2016, kedy tam bol napríklad aj ten tretí blok. Ale aj tak, proste sú to naozaj nemalé prostriedky, ktoré nám v tejto súvislosti hrozia.
Preto predkladáme tento návrh, krátko možno k tým odôvodneniam a potom by som prečítal aj samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takže navrhujeme vypustenie tých ustanovení zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré oprávňujú ministerstvo vydať rozhodnutie vo všeobecnom hospodárskom záujme a uložiť účastníkom trhu s elektrinou povinnosti zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia a poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Toto si vieme zabezpečiť aj lacnejšie, či už na trhu alebo z iných elektrární.
No a tak isto hovoríme o tom v prechodných ustanoveniach, že dnes máme vydané nejaké to nariadenie, ktoré trvá do roku 2030 momentálne, a toto navrhujeme, aby bolo ukončené najneskôr 31. decembra 2023. Takže nechceme to urobiť dnes alebo s účinnosťou toho zákona od 1. 6., pardon, 1. 7., ako je celý zákon o energetike, ale toto by bolo až od toho roku 2023.
No a potom, keďže tieto ustanovenia podpory výroby elektriny z domáceho uhlia sa neriešia iba v zákone o energetike, ale aj v zákone o regulácii, tak aj v zákone o regulácii. Vzhľadom na navrhované zmeny sa navrhuje zrušenie tých ustanovení v tomto zákone, ktoré súvisia s cenovou reguláciou elektriny, výroby elektriny z domáceho uhlia a cenovej regulácie taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme. Potom sú tam body 3 až 7, ktoré majú iba legislatívno-technický charakter.
Toľko moje odôvodnenie môjho pozmeňovacieho návrhu a teraz by som teda poprosil, aby som mohol prečítať ten samotný pozmeňujúci návrh. To som 30 minút rozprával? Nie, 20. Pánabeka, ja som ukecaný. Dobre. Takže pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Anny Zemanovej a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 867).
1. V čl. I sa za bod 16 vkladajú nové body 17 až 20, ktoré znejú:
"17. V § 24 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová "a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia".
18. V § 24 ods. 1 písm. c) znie:
"c) využitie obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby pri výrobe elektriny,".
19. V § 24 ods. 3 písm. b) znie:
"b) využitie obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby pri výrobe elektriny,".
20. V § 24 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová "a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Body 17 až 20 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
2. V čl. I sa za bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie:
"27. V § 33 odsek 3 znie:
"(3) Výrobca elektriny môže požadovať od dispečingu prednostné zapojenie zariadení na výrobu elektriny, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov a kombinovanou výrobou.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
3. V čl. I sa za bod 27 vkladá nový bod 28, ktorý znie:
"28. V § 34 ods. 2 písm. g) znie:
"g) nakupovať vo všeobecnom hospodárskom záujme elektrinu vyrobenú na vymedzenom území z obnoviteľných zdrojov energie a zo zdrojov kombinovanej výroby,".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
4. V čl. I sa za bod 29 vkladá nový bod 30, ktorý znie:
"30. Paragraf 38 sa vypúšťa.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie som už odôvodnil, takže to čítať nebudem.
5. V čl. I sa bod 71 znie:
" 71. Za § 96d sa vkladajú § 96e a § 96f, ktoré vrátane nadpisu nad paragrafom znejú:
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2018
"§ 96e
Odberateľ elektriny, ktorý má do distribučnej sústavy na existujúcom odbernom mieste pripojenú nabíjaciu stanicu s celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW, je povinný oznámiť túto skutočnosť spolu s informáciou o celkovom inštalovanom výkone nabíjacej stanice a mieste jej umiestnenia príslušnému prevádzkovateľovi distribučnej sústavy do 1. augusta 2018.
§ 96f
Rozhodnutia ministerstva vo všeobecnom hospodárskom záujme o uložení povinností zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia a poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia vydané podľa zákona účinného do 30. júna 2018 zostávajú v platnosti najdlhšie do 31. decembra 2023.".".
6. Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"ČIánok II
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z. a zákona č. 164/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až j) sa označujú ako písmená b) až i).
2. V § 12 ods. 7 sa vypúšťa písmeno d).
3. V § 14 ods. 3 sa slová "podľa § 11 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. e)" nahrádzajú slovami "podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. d)".
4. V § 14 ods. 5 písm. b) sa slová "písm. a) až d)" nahrádzajú slovami "písm. a) až c)".
5. V § 14 ods. 5 písm. c) sa slová "§ 11 ods. 1 písm. e)" nahrádzajú slovami "§ 11 ods. 1 písm. d)".
6. V § 14 ods. 5 písm. d) sa slová "§ 11 ods. 1 písm. e) pre miestne distribučné sústavy a § 11 ods. 1 písm. f) a j)" nahrádzajú slovami "§ 11 ods. 1 písm. d) pre miestne distribučné sústavy a § 11 ods. 1 písm. e) a i)".
7. V § 14 odsek 10 znie:
"(10) Úrad v cenovom konaní rozhodne do 30 dní od začatia konania pre činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b), c), e), f), g), h) a i), ods. 2 a ods. 4 písm. g) až i) a do 60 dní od začatia konania pre činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) a d) a ods. 3 písm. a) až c) a § 11 ods. 4 písm. a) až f).".
8. Za § 45b sa vkladá § 45c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 45c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2018
(1) Cenová regulácia výroby elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, sa vykonáva podľa zákona účinného do 30.júna 2018 najdlhšie do 31. decembra 2023.
(2) Cenová regulácia taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme sa vykonáva podľa zákona účinného do 30. júna 2018 najdlhšie do 31. decembra 2023.".".
Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.
Vzhľadom na doplnenie článku sa primerane upraví názov zákona.
Toľko náš pozmeňujúci návrh, ktorý ale nie je nový, pretože už bol v pléne prerokovaný ako poslanecký zákon vo februári. Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť, pochopenie a poprosím o podporu a ak nie podporu, tak možno aspoň o inšpiráciu a diskusiu.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predseda, prepáčte, môžem pozdraviť iba žiakov zo základnej školy zo Svitu, prešovského samosprávneho, lebo sú hore? Keby sme ich pozdravili, prosím vás. Ďakujem. (Potlesk.)