Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, bol som Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť určený za spoločného spravodajcu pre tento bod, ktorý teraz prerokovávame, a dovoľte, aby som vám prečítal správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky (tlač 977).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1029 z 26. apríla 2018 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej presunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si dovolím prečítať.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej presunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, dovolím si zopár poznámok, ktoré mám aj k tomuto návrhu zákona, po konzultácii s niekoľkými odborníkmi, ktorí v danej oblasti pôsobia a upozornili ma na niektoré sporné aspekty.
Dalo by sa možno očakávať, že akákoľvek snaha v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva bude ocenená pochvalou, a nie však v tomto prípade, kedy predložený návrh zákona môže po schválení spôsobiť viac škody než úžitku. Účel v tomto prípade nesvätí prostriedky. Autori návrhu si ako prostriedky ochrany totiž zvolili zvýšenú byrokraciu a náklady, zníženú právnu istotu a obmedzovanie vlastníckych práv bez kompenzácií. V prvom rade sa totiž výrazne rozširuje rozsah chránených predmetov, teda kategórie predmetov kultúrnej hodnoty. Tieto kategórie sú v navrhovanej prílohe č. 1 zákona uvedené tak všeobecne, až by sa dalo nadnesene povedať, že takých cenných predmetov hodných zvýšenej ochrany máme plné stodoly, pretože napríklad etnografické predmety nie sú v návrhu ohraničené hodnotou v eurách, ale iba vekom, a to je len jeden príklad z mnohých nevhodne špecifikovaných kategórií. Pri rukopisoch sťahujúcich sa k významným osobnostiam, napríklad čo rozhoduje o tom, či je osoba významná, osobnosť významná, alebo nie. Vlastníci predmetov spadajúcich pod zákon nemajú nijako kompenzované obmedzenie vlastníckych práv v dôsledku toho, že musia podstupovať proces povoľovania vývozu alebo zamietnutia žiadosti o povolenie. Navyše sú na týchto vlastníkov prenesené aj náklady na konanie vo veci, a to nielen na znalecký posudok, ktorý má byť súčasťou žiadosti, ale aj na iné zákonom bližšie nešpecifikované, citujem: „ďalšie podklady na vydanie povolenia“.
Toto nie sú ojedinelé príklady právnej neistoty pre občana a, naopak, príliš voľných rúk pre úradníka. Vzhľadom na veľmi nejasnú a problematickú definíciu k pojmu pamiatková hodnota ňou podľa predkladaného návrhu môže byť vlastne čokoľvek, o čom pár pamiatkarov povie, že to má isté hodnoty, a prakticky nebude možné toto rozhodnutie zvrátiť, keďže pôjde o odborné stanovisko. Bude to nepreskúmateľné, lebo návrh zákona vlastne ani nenavrhuje, nestanovuje žiadne opravné prostriedky. Takže je tu obava, ako sa budú ustanovovať komisie odborníkov, čo je to dôvodný predpoklad, to sú všetko nejasnosti ktoré návrh, tento návrh zákona nerieši.
Za ďalšie. Návrh zjednocuje trvalý a dočasný vývoz predmetov kultúrnej hodnoty pod jeden paragraf, pričom následne vyníma pre dočasný vývoz sťahovanie určitých vybraných odsekov, napríklad aj toho, ktorý určuje dôvody na zamietnutie žiadosti o povolenie na vývoz. Inými slovami, z toho teda vyplýva, že vývoz, dočasný vývoz by mal byť vždy povolený, žiadosť nikdy nie je zamietnutá a celý ten byrokratický proces je vlastne úplne zbytočný? Je to zmätočné.
Neexistuje tu ani odôvodnenie, aby príslušné úrady a organizácie boli aspoň informované a evidovali existenciu hodnotných predmetov, nakoľko v prípade dočasného vývozu ministerstvo kultúry vydávajúce povolenia na vývoz nekontaktuje Pamiatkový úrad, národnú knižnicu, galérie či múzeá, ako je to pri trvalom vývoze, a tak tie žiadosti a povolenia zostanú vlastne navždy založené iba niekde na ministerstve. Takže ako mi potvrdili viacerí odborníci, s ktorými som sa rozprávala, tak tento zákon ak by sa dôsledne napĺňal, tak vo veľkom poškodí aj vedcov, alebo zberateľov, ktorí chodia s predmetmi na konzultácie, konferencie alebo výstavy, napríklad do zahraničia, no a po novom by mali byť teda šikanovaní znásobenou byrokraciou. Podľa doterajšieho zákona majú iba oznamovaciu povinnosť a už aj to je pre nich záťaž, nieto ešte čakať na nejaké povolenia, pritom ide o soby, ktoré sa výrazne podieľajú na výskume a ochrane kultúrneho dedičstva. A takým ide štát hádzať polená pod nohy? Nerozumieme tomu. Participovať na tom majú pamiatkový úrad, Národná knižnica, galéria a múzeá, ktoré budú vydávať odborné stanoviská pre ministerstvo, takže sa pýtam, že či sa už naozaj v týchto inštitúciách na 100 % postarali o všetky štátne pamiatky, dokumenty, fondy a zbierky a majú málo práce, že im treba starať sa ešte aj do tých súkromných zbierok. Návrh nepočíta s navýšením rozpočtu pre uvedené organizácie, takže tieto nové povinnosti budú robiť, keď, tak jedine na úkor starostlivosti o vlastné predmety. Myslím si, že sa zhodneme na tom, že nikdy nebudeme mať rozpočet, ktorý by umožnil záchranu všetkého hodnotného, čo sme zdedili na našom území. Očakávala by som preto, skôr že vláda vypracuje nejakú stratégiu, podľa ktorej sa bude venovať hlavným prioritám a nebude sa venovať doslova každým hodinkám po dedovi alebo brošňou po babke, ktoré si bude niekto chcieť dať na seba pri ceste do zahraničia, čo sa okrem iného nebude dať nikdy skontrolovať.
Tento návrh zákona prináša tiež nový formulár povolenia na vývoz a s tým súvisí, samozrejme, aj nutnosť úpravy existujúcich elektronických služieb, ktoré sa v povoľovacom procese v súčasnosti používajú. Ono oproti tej miliarde, čo do informatizácie išla celkovo, je to naozaj len kvapka v mori, ale aj 40 800 eur, ktoré majú ísť z rozpočtu na úpravu 7 elektronických formulárov, je tiež priveľa a je to dôkaz toho, že IT firmy prisaté na štátne vemeno stále nemajú dosť. (Povedané so smiechom.)
A ešte jedna dôležitá pripomienka. V roku 2015 si vládny SMER schválil prílepkom k zákonu o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov to, že Pamiatkový úrad môže robiť reštaurátorskú činnosť, celá opozícia bola vtedy oproti, prezident bol proti, a od roku 2016 je to na Ústavnom súde, lebo štátny orgán by nemal podnikať a robiť nekalú zvýhodnenú konkurenciu na trhu, toľko hovoria výhrady. A súčasťou tohto návrhu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetov kultúrnej hodnoty je opäť prílepok, ktorým Pamiatkový úrad bude môcť zriaďovať právnické osoby. ktoré by okrem iného mohli realizovať aj inkriminované reštaurátorské činnosti. Komora reštaurátorov v pripomienkovom konaní navrhla, aby sa takéto zmeny ustanovení, ktoré sú napadnuté na Ústavnom súde, neuskutočňovali dovtedy, kým Ústavný súd o nich nerozhodne, ale, bohužiaľ, to ministerstvo neakceptovalo a tieto ustanovenia do zákona dalo.
Za klub SaS teda uvádzam, že navrhovaný zákon má podľa nás viac nedostatkov ako pozitív, úprimne ani nechápem motiváciu na napísanie takéhoto zákona, ktorý naozaj priťažuje z tej celej situácii, takže ho ako celok, bohužiaľ, nemôžeme do druhého čítania podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Za obe faktické poznámky, v podstate sa dá súhlasiť. Som rade, že aj vy to vnímate tak, že poslanecký prieskum, ktorý inicioval váš výbor, by sa mal venovať práve týmto veciam. Ja som sa do týchto poslaneckých prieskumov prihlásila napriek tomu, že nie som teda členkou vášho výboru, ale som tímlíderkou SaS pre kultúru a kultúre sa venujem a budem sa jej venovať čím ďalej tým viac.
A len malá poznámka pán Jarjabek k tomu Jánošíkovi, no tak tá moja poznámka k nemu smerovala práve preto, že som chcela poukázať, že ten istý producent, ktorý sa podieľal na produkcii tohoto stratového filmu, dnes produkuje rovnako podľa mňa stratový film Generál, pretože ak je to naozaj tak, že sa nenatočil ešte ani jeden deň, a napriek tomu nejaké dotácie išli, tak potom sú to zrejme nejaké praktiky niekoho, ktoré tu tečú už roky rokúce a Audiovizuálny fond na to nejakým spôsobom nereaguje a stále dáva tým istým osobám tieto peniaze. Takže preto som poukázala na tento veľmi dávny príklad.
A čo sa týka toho negativizmu, tak neviem, že či som bola až taká negatívna, ja som sa snažila iba popísať daný status quo, to, čo som za svojich niekoľko mesiacov skúmania zistila, a práve naopak, do záveru svojho vystúpenia som sa snažila dať taký pozitívny náboj, že budeme sa snažiť pripraviť celkom nový zákon o Audiovizuálnom fonde, ktorý bezpochyby ako myšlienka nebola zlá, nebol zlý, akurát tá jeho realizácia v praxi pokrivkáva, čo som rada, že uznávate aj vy, páni, ktorí ste sa zapojili do tejto diskusie.
Takže ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, táto novela prispôsobuje náš zákon európskej smernici v otázke medzinárodných koprodukcií a s tým problém nie je, ale popritom. ako to už býva do návrhu sa prepašovávajú aj niektoré ďalšie veci, tak aj tu sme svedkami tých povestných prílepkov k zákonu.
V tomto prípade sa zákon dotýka teda nielen Audiovizuálneho fondu, ale aj činnosti Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, takže rieši vlastne všetky podporné fondy, upravuje ustanovenia o ich financovaní, hospodárení a podobne, ako aj bolo spomenuté v dôvodovej správe, a nenápadne sa tu napríklad zvyšuje percento rozpočtu použiteľné na réžiu, s čím, ak mám hovoriť za stranu SaS, nemôžeme súhlasiť, keďže sme za štíhly štát, a hovoríme, že treba skôr zvyšovať efektivitu práce, a nie náklady na byrokraciu a podobne.
Podrobnejšie rozoberať navrhované ustanovenia bude možné v druhom čítaní, kde bude na to priestor, ale ja sa chcem zamerať na dve ustanovenia, ktoré ma na tejto novele, na tomto návrhu zaujali.
Prvé je to, že jedným z cieľov zmien zákona je, že sa vymedzujú aj také podporné činnosti Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia, ktoré predstavujú tzv. nefinančnú podporu, ktorou budú môcť byť žiadatelia o dotáciu tiež podporení. Ide predovšetkým o uskutočňovanie prezentačných aktivít, propagačných aktivít, vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti alebo sprostredkovateľskej činnosti, takže inými slovami, ak tomu teda ja dobre rozumiem, ak chcete natočiť film, požiadate o dotáciu Audiovizuálny fond, oni vám ju schvália, ale tak, že časť bude vo finančnom a časť bude možno aj v nefinančnom plnení. Takže napríklad, ak dostanete 100-tisíc eur, tak v podstate vo finančnom plnení dostanete 80-tisíc, ale zvyšných 20 tisíc, za tých zvyšných 20-tisíc vám Audiovizuálny fond môže zabezpečiť reklamu, nejakú vzdelávaciu akciu, metodickú činnosť prípadne vám niečo sprostredkuje, vezme váš film na festival, spropaguje ho. Neviem, či tomu dobre rozumiem, ale pri čítaní toho návrhu si to vysvetľujem takto. Okamžite vám pritom napadne, že či Audiovizuálny fond má sám toľko personálu, aby to mohli všetko pre žiadateľov zabezpečovať vlastnými prostriedkami. No to určite nie, ale keďže návrh dáva možnosť čerpať dotácie aj takým žiadateľom o podporu, ktorí sa budú podieľať na koprodukcii tzv. nefinančnou podporou, tak je celkom možné, že tých 20-tisíc Audiovizuálny fond poskytne niekomu, kto pre vás tieto služby zabezpečí. Je to tzv. vecné plnenie alebo nefinančné plnenie, ktoré je podľa môjho názoru vždy ošemetné, a považujem ho za zdroj mimoriadne netransparentného odlivu peňazí a to z jediného jedného dôvodu, že papier znesie všetko. Tá hodnota vecného plnenia môže byť vyčíslená na papieri naozaj všelijako a sme toho koniec koncov svedkami všade, kde sa pozrieme.
Toto vzbudzuje vo mne obrovské podozrenie, že je to opäť ušité na nejaké spriaznené marketingové firmy a o niektorých takých, ktoré pobrali dotácie na štátnych zákazkach od priaznivcov, členov SMER-u a im blízkym osobám a sú napojené aj na Audiovizuálny fond, písal na konci minulého roka aj Ján Kuciak. Písal konkrétne o jednej súkromnej akciovke, s ktorou boli veľké plány, vraj by mala marketingovo zastrešovať filmárov a reprezentovať náš filmový priemysel v zahraničí. Písal o prepojení ľudí za touto firmou na schránkové firmy, o jej protagonistoch, ktorí sa už roky vezú na straníckych a štátnych zákazkach SMER-u, a teda ak by ste si mysleli, že rezort kultúry je od nich oslobodený, tak sa veľmi mýlite.
Môžem túto agentúru aj menovať, vyšla v spomínanom článku Jána Kuciaka, ide o akciovku SONAF, s honosným názvom Slovenská národná filmová agentúra. Spája sa s menami Igor Kováč či Dalibor Vašica, sú to tí istí, ktorí organizovali Ficovu kampaň. Igor Kováč stál aj za oslavami MDŽ strany SMER v športových halách, bol to on, kto priviedol do strany aj Mareka Maďariča, s ktorým boli spolužiaci a ťahali spolu aj kampane SMER-u. Vďaka zákonu z dielne ministra Maďariča, ktorý umožnil dotovať zahraničné filmy natáčané na Slovensku pobrali neskôr aj státisícové dotácie z Audiovizuálneho fondu cez svoju dcérsku firmu Spectral a napríklad projekt Marco Polo. Takže ten systém, že fond nedáva, nedá producentom peniaze, financie, ale nejaké vecné plnenie, sa mi nepáči z viacerých dôvodov. Jednak oberá producentov o prostriedky, ktoré by mohli použiť na film, a navyše ich ešte aj urobia zodpovednými za niečo, čo im bude s najväčšou pravdepodobnosťou vnútené. Mám túto obavu. A myslím si, že takýto inštitút do dotačného systému nepatrí. V druhom čítaní preto pouvažujem nad pozmeňovacím návrhom na jeho zrušenie.
Druhé ustanovenie, ktoré ma zaujalo, je, že sa rade Audiovizuálneho fondu navrhuje nová kompetencia, schvaľovať vnútorný predpis Audiovizuálneho fondu, ktorý bude upravovať postup priznávania štatútu oficiálnej koprodukcie. Dnes rada Audiovizuálneho fondu poveruje riaditeľa rozhodovaním o udelení koprodukčného štatútu a týmto návrhom sa teda táto jeho kompetencia prenáša priamo do vnútorného predpisu Audiovizuálneho fondu.
Toto ustanovenie mi len pripomenulo to, ako sa vlastne interné normy prejavujú v praxi už dnes. Všetky fondy, všetky podporné fondy ich totiž majú a riadia sa nimi s tým, že vytvárajú akúsi uzavretú bublinu, také hermeticky uzavreté prostredie, ja by som to nazvala, že vyvolených a ešte vyvolenejších. Ako ukázala nedávna prax, ktorá vyplávala na povrch aj vo Fonde pre národnostné menšiny, je to taký ten systém „já na bráchu, brácha na mě“. Raz je v komisii hodnotiteľ, ktorý bol nedávno žiadateľom, a, naopak, súčasný žiadateľ je inokedy hodnotiteľom a tá transparentnosť sa zaručuje vraj tak, že počas hodnotenia svojho projektu dotyčný vyjde za dvere, aby neovplyvňoval hodnotiacich kolegov.
Takže táto transparentnosť je otázna, a ak si myslíte, že v iných fondoch je to iné, tak sa opäť mýlite. Ja už niekoľko mesiacov veľmi podrobne skúmam niektoré projekty z Audiovizuálneho fondu a úplne mi uchádza napríklad zmysel niektorých takýchto hodnotiteľských komisií, ktoré pridelia peniaze na projekt, na nejaký film aj napriek, že niektorí členovia hodnotiacej komisie majú úplne negatívny názor na tento projekt a dokonca ho do realizácie vôbec neodporúčajú.
Alebo ako by sme si mali vysvetliť inak, že z celého balíka, ktorý je určený na dotácie z Audiovizuálneho fondu, si takmer polovicu rozdelí len 12 firiem, ktoré v brandži plávajú už od Mečiara a neustále sa opakujú, pričom druhá polovica toho balíka musí vystačiť až pre 475 žiadateľov. Medzi tými vyvolenými sú žiadatelia, ktorí dostanú na svoje filmy aj státisíce a v niektorých prípadoch film ani nenatočia. Ak si dáte tú námahu, tak konateľov tých 12 firiem si vygúglite a zistíte vcelku zaujímavé prepojenia na rôznych kamarátov SMER-u - SD.
Alebo ako je možné, že Audiovizuálny fond umožňuje, a to všetko na základe tých interných predpisov, o ktorých tu hovoríme, financovať dielo po častiach. Producent získa dotáciu napríklad na vývoj filmu, pričom deklaruje, že má nejakých koproducentov, prikladá k tomu celkový rozpočet, ale potom získa ďalšiu dotačnú zmluvu na výrobnú časť, na produkciu, na nakrúcanie filmu, pričom tam uvádza celkom iný rozpočet, iných koproducentov a dokonca sa to prekrýva s prvou zmluvou aj v časovom plnení. A ak tomu náhodou pribudne ešte ďalšia zmluva na postprodukciu, tak ten chaos narastá a na prvý pohľad zo zmlúv naozaj nie je zrejmé, ako sa budú jednotlivé fázy projektu vlastne vyúčtotávať, koľkí koproducenti sa na tom jednom filme vlastne vo finále podieľajú, koľko je celkový rozpočet toho filmu vlastne a podobne. Toto všetko umožňujú interné smernice, podľa ktorých všetky podporné fondy furt fungujú.
Toto funguje všade rovnako a všetkým, všetkým v umeleckej brandži je úplne jasné, že ide o vysoko netransparentné prostredie, v ktorom sa dlhodobo najlepšie darí iba s tým, tým, ktorí v tom tzv. vedia chodiť, prípadne sa poznajú s tými správnymi ľuďmi. Dovolím si to nazvať termínom kultúrna klika. Od čias mečiarizmu sa ľudia v nej len trochu obmenili.
A aby som nehovorila len tak všeobecne, tak dám jeden konkrétny príklad za všetky a tým je celovečerný film Generál, ktorý mal byť výpravnou snímkou o života Milana Rastislava Štefánika. Mal byť nakrúcaný v rôznych častiach Európy, s bohatou výpravou, režisérskym a hereckým obsadením, a tak ďalej a vzbudil už pomerne veľké očakávania aj vo verejnosti. Podľa všetkého producent filmu už dostal na dotáciách niekoľko stotisíc euro na prípravu, no napriek tomu, že film o takomto čase mal byť už takmer natočený, tak podľa mojich informácií, ktoré mám z dôveryhodných zdrojov, tak nie je z neho nakrútená ešte ani jedna jediná klapka. Pýtam sa preto, ako je možné, že film, ktorý mal byť výkladnou skriňou osláv 100. výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika na budúci rok, bude zrejme pre Slovensko hanbou storočia. Aké vnútorné smernice Audiovizuálneho fondu to umožnili, že film získaval nové a nové zmluvy bez toho, že by boli reálne naplnené tie predchádzajúce? Ako je možné, že dotácie na tento film poberá firma, ktorej konateľ sa preslávil v minulosti produkciou filmu Jánošík, v ktorom sa spreneverilo 80 mil. vtedajších korún, alebo sa ministerskou kontrolou preukázali jeho vážne pochybenia vo vyúčtovaní s tým, že diela, na ktoré pobral dotácie, tentoraz z RTVS, vôbec nevznikli, resp. neboli nikdy premietané a podobne. Na tieto všetky otázky sa aktuálne pýtam cez infozákon aj v Audiovizuálnom fonde. Práve dnes im doručujem tieto otázky a naozaj som veľmi zvedavá, čo mi na ne odpovedia. Takže táto novela zákona o Audiovizuálnom fonde nič podstatné nevylepšuje, ale, naopak, budí podozrenie, že ide opäť o niečo ušité na mieru spriazneným ľuďom.
V strane SaS sme presvedčení, že je potrebné pripraviť celkom nový zákon o Audiovizuálnom fonde, ale aj o ďalších podporných fondoch, ktorý pomôže všetkým aj začínajúcim umelcom a tvorcom konečne žiť a uchádzať sa o dotácie v transparentnom a rovnocennom prostredí. Máme ambíciu pripraviť taký zákon, ktorý neumožní na základe interných predpisov rozdávať kamarátom a spriazneným firmám za priehrštia, kým všetci ostatní musia čakať len na omrvinky. Mnohí už síce pod tlakom protekčného a zdeformovaného prostredia rezignovali, ale verím, že sa nám ešte podarí rozprúdiť o tom cennú odbornú diskusiu.
Čakám na dobu, kedy filmový a vôbec kreatívny priemysel nebude len konzumentom verejných zdrojov, ale práve naopak, skutočným priemyslom, ktorý dokáže nielen spotrebovať, ale aj produkovať ekonomické hodnoty a ostatné spoločenské benefity aj pre našu krajinu tak, ako je to všade vo vyspelom svete.
Ďakujem.

Opäť len veľmi stručne. Už som spomínal, že na ľudí, ktorí odovzdávajú šeky z neonacistickou symbolikou nemá zmysel reagovať, ale predsa len jedna vec. Pán Mazurek, skúste si trošku doštudovať napríklad posledné vyhlásenia, ktoré som dával a ktoré dávala aj naša politická strana, ktoré jasne kritizovali americkú zahraničnú politiku, napr. v súvislosti iránskou jadrovou krízou.
No a na pána pedagóga Mizíka, nie je často situácia, sa hanbím za to, že som tiež učiteľ, ale pri každom vašom príspevku je mi veľmi ľúto, že človek ako vy dostal niekedy možnosť vyučovať deti.

Ďakujem pekne za slovo. Ešte raz, milé dámy poslankyne a vážení páni poslanci, pán minister, dovolím si ešte vystúpiť v tejto ústnej časti stručnejšie, pochopiteľne, ako v tej písomnej a zareagujem len na jednu z tých častí diskusie, ktorá tu doobeda a aj neskôr poobede zaznela, a to je vzťah našej diplomacie, zahraničnej politiky, ale keď chceme aj európske politiky k Ruskej federácii.
Mňa mnohí kolegovia poslanci najmä z jednej politickej strany označujú za rusofóbneho a rád by som na tomto mieste zdôraznil, že to nie je pravda. Mám desiatky priateľov z Ruskej federácie. Sú to skvelí ľudia s veľkým srdcom. S mnohými som stále v kontakte. Obdivujem ruskú kultúru a áno, nehanbím sa povedať aj, do istej miery aj ruskú históriu, ktorá je plná inšpiratívnych vecí, ale ak mám s niečím zásadný problém, tak je to súčasná ruská politika a súhlasím so všetkými tými vyhláseniami, ktoré hovoria o tom, že je v našom zásadnom strategickom, životnom záujme, aby sme mali dobré vzťahy s Ruskou federáciou. A ja sa k tomu plne hlásim a plne to podpisujem. Už som sa aj verejnej nechal počuť, že budem prvý hlasovať za zrušenie sankcií voči Ruskej federácii, keď noha posledného ruského vojaka opustí okupované územie Krymu, ale to je len jedna z vecí. Dovolil som si dať dokopy poltucet krokov, ktoré by mohli znamenať začiatok nových priateľských vzťahov s Ruskou federáciou. Keď sa tieto naplnia, budem sa veľmi tešiť na novú dimenziu našich spoločných vzťahov. Dovoľte mi, aby som ich odcitoval:
- Stiahnite sa z hybridnej vojny, prestaňte podporovať trolov a hackerov a pomocou nich sa miešať do volieb na Západe.
2. Vráťte Ukrajine Krym alebo začnite rokovať o finančných kompenzáciách za jeho zabratie, samozrejme, za predpokladu, že s ním bude Ukrajina súhlasiť.
- Prestaňte podporovať vzbúrencov na Donbase, zasaďte sa za ich kapituláciu, odzbrojenie a normalizáciu na východnej Ukrajine.
- Zasaďte sa za ukončenie občianskej vojny v Sýrii, nájdite dočasnú náhradu za Asada a buďte spolugarantom slobodných volieb v tejto krajine.
5. Nepodnikajte žiadne odvetné nelegálne akcie voči vašim bývalým agentom.
- Rešpektujte ľudské, občianske a politické práva na svojom území vrátane slobody tlače a slobody prejavu.
Týchto šesť maličkostí, nazvem ich takto, by mohli znamenať úplne inú, novú dimenziu vzťahov medzi Slovenskou republikou, a keď chceme, Európskou úniou a Ruskou federáciou. Na to ale, vážené dámy, vážení páni, treba vždy dvoch a ja zatiaľ nevidím nič, čo by čo i len trošičku napovedalo o tom, že Ruská federácia sa chystá niektorú z týchto šiestich vecí naplniť. Naopak, čelíme už minimálne piaty rok hybridnej vojne a je mi veľmi ľúto, že časť ľudí - trolov, ktorí sú na toto nechutne zneužívaní, tu dnes sedí medzi nami.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Mne je úprimne ľúto vždy, keď čítam rôzne klamstvá, polopravdy a tzv. hoaxy, ktoré sa šíria internetom. Viem to ešte ospravedlniť tým, že sú ľudia neinformovaní a naletia každej hlúposti, ale keď takéto klamstvá, nezmysly, polopravdy šíria ústavní činitelia, poslanci Národnej rady a ešte kvôli tomu vystúpia k úplne inému bodu programu, tak to mi je ľúto ešte viacej.
Pani poslankyňa Grausová, už 12. mája reagovalo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí na svojom facebooku nasledovným statusom: Lavína migrantov z Afriky zaplavila internet, nezaplaví však Slovensko, nič také sa nechystá, je to hoax. Marrakéšska deklarácia, ktorí mnohí vaši sympatizanti označili na začiatku ako Monackú deklaráciu, sa skutočne týka migrácií, avšak nijakým spôsobom nezaväzuje Slovensko prijať akýchkoľvek migrantov.
Takže ak dovolíte, odpovedal som vám za pána ministra v tejto súvislosti a je skutočne smutné, že ľudia ako vy ďalej tieto nezmysly budú šíriť.

Ďakujem. Ja s mojou faktickou poznámkou nadviažem tak trochu aj na vystúpenie z doobedia môjho kolegu poslanca Ondreja Dostála, Dostála, ktorý hovoril, že nie je správne viazať naše členstvo a v Európskej únii a jeho výhodnosť len na eurofondy. Určite by bolo dobré v tejto súvislosti poukázať na to, že možno už to dlho nepotrvá a Slovensko sa z čistého prijímateľa môže stať čistý platiteľ. Zoberme v úvahu to, akým spôsobom je nastavený rozpočtový rámec na roky 2021 - 2027, alebo fakt, že odchádza Veľká Británia ako donedávna ešte čistý platiteľ. No a zároveň si, prosím, uvedomme aj to, akým spôsobom Slovensko je dnes nastavené v zmysle svojej exportnej a importnej politiky. Mám tu dáta z roku 2006, ktoré hovoria úplne jasnou, ’16, pardon, ktoré hovoria úplne jasnou rečou, že Slovensko je podľa Eurostatu krajinou najviac závislou od vývozu do iných členských štátov. Sme jednou z najviac otvorených ekonomík sveta. Až 85 % nášho exportu ide práve do krajín Európskej únie a podľa tejto štatistiky z Eurostatu až 80 % nášho importu prichádza z krajín Európskej únie.
Čiže aj z tohto uhla pohľadu je úplne jasné, aká dôležitá je Európska únia pre Slovenskú republiku, aká zraniteľná je Slovenská republika v momente, ak by sa čokoľvek vážne a turbulentné s Európskou úniou dialo, a preto je v našom strategickom, ba až životnom záujme, aby sme ju zachovali funkčnú, a počúvať slová o tom, ako nám údajne naše členstvo škodí, to môže povedať naozaj len človek, ktorý je historický a ekonomický diletant.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Paška, viackrát ste už zopakovali ten graf Thomasa Pikettyho. Chcem vás upozorniť na článok renomovaného inštitútu Bruegel a autora článku Zsolta Darvasa, ktorý píše presne o tomto grafe. Spomína tam, že Piketty vôbec nepovedal, že členstvo v EÚ a s tým spojené zahraničné investície vedú k finančnej strate alebo viedli k finančnej strate pre strednú Európu. Jednoducho len porovnal tie zisky, ktoré tu majú zahraniční investori, s veľkosťou grantov, ktoré dostávame, alebo eurofondov, ktoré dostávame v Únii. Ale či by to vyšlo tak, alebo tak, to vôbec nehovorí, či sa nám tie investície oplatili. To si musíme odčítať z toho, že nám tu vzrástla zamestnanosť, že nám rástlo HDP aj mzdy, z toho vidíme, či sa nám tie investície vyplatili aj bez eurofondov. Ja som presvedčený, že sa nám oplatili.
Takže nie je to dobré, pekne to máte v tom článku Zsolta Darvasa z Bruegelu. Opakujem, je tam viacero argumentov použitých na to, aby vysvetlili, že ten graf nie je dobré takto jednoducho interpretovať. Nie je to správne dokonca.
Ďakujem.

Ďakujem pani poslankyni, predsedníčke zahraničného výboru za jej vystúpenie. Bohužiaľ, aj na jej vystúpení je vidieť, aký zásadný je dnes rozkol v zahraničnopolitickom vnímaní Slovenska v rámci súčasnej vládnej koalície.
Rád by som ale reagoval na to, čo spomínala, že tu prevláda určitá miera euroskepticizmu, a narážala tým tak trochu aj na stranu Sloboda a Solidarita.
Ja rád by som ju ubezpečil, že my sme eurorealistická strana, nie euroskeptická. Môžme sa baviť o tom, v čom a v akých súvislostiach sa tento pojem využije, ale rozhodne aj v súvislosti s tým, čo tu dlhodobo napríklad hájim ja, by som slovo euroskepticizmus v žiadnom prípade nepoužíval.
No, a v tejto súvislosti možno taký dôvetok o liberálnodemokratických hodnotách, ktoré pani poslankyňa spomínala. Je to práve náš najväčší sused v zmysle dĺžky hranice, Maďarsko, ktoré sa práve nedávno ústami svojho premiéra rozhodlo prejsť od liberálnodemokratickej ku kresťanskodemokratickej forme vládnutia, a zatiaľ nevieme, čo si pod tým presne máme predstaviť, ale práve od strany ako je MOST - HÍD očakávam, že sa k tomu adekvátnym spôsobom postaví.
A veľmi vítam aj výzvu pani poslankyne Cséfalvayovej, ktorá hovorila, aspoň predpokladám, v menej celej strany MOST - HÍD, pokiaľ išlo o zvýšenie volebnej účasti do Európskeho parlamentu, a teda pevne verím, že je to zároveň aj signálom, že celá táto politická strana zahlasuje za mnou predkladaný návrh zákona o možnosti voliť na ambasádach, ktorý nás čaká budúci týždeň, lebo predpokladám, že budúci týždeň, pretože toto je jeden zo signálov, ako môžme najmä zahraničným občanom žijúcim, teda občanom Slovenska žijúcim v zahraničí umožniť zvýšiť účasť v týchto voľbách.
Ďakujem.