Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa opäť zákon o sociálnom poistení, ktorý predkladám na základe problémov, ktoré identifikoval náš kolega Peter Cmorej, a predkladám ho spolu s kolegami Natáliou Blahovou, Jozefom Rajtárom, Luciou Ďuriš Nicholsonovou a Renátou Kaščákovou.
Tento návrh opäť vychádza z reálnych problémov, ktoré nastávajú po odchode do dôchodku, a síce po požiadaní o priznanie dôchodku, na ktorý má Sociálna poisťovňa 60 dní. A toto je opäť lehota, ktorá je, je neprimerane dlhá a neprimerane dlhá preto, že človek možno aj častokrát odkázaný na, na tieto dôchodky musí dva mesiace na ich vyplatenie čakať. A cieľom nášho predloženého návrhu je zaviesť Sociálnej poisťovni povinnosť vyplatiť žiadateľom o dôchodok, či už starobný dôchodok, alebo predčasný starobný dôchodok, zálohu vo výške priemerného starobného dôchodku s tým, že po priznaní dôchodku sa preplatok alebo nedoplatok zúčtuje započítaním s priebežne vyplácaným dôchodkom. Tento návrh tak reaguje na nespokojnosť niektorých žiadateľov o priznanie dôchodkovej dávky, kedy počas obdobia, ktoré má Sociálna poisťovňa na vydanie rozhodnutia o priznaní dôchodkovej dávky, to je tých 60 dní, o ktorej som hovorila, ktorá je neprimeraná, títo žiadatelia majú problém vykryť bežné výdavky, keďže počas tohto obdobia majú výpadok príjmov.
Predložený návrh nepriznáva žiadateľom o dôchodkovú dávku nič navyše, iba rovnomernejšie rozkladá vyplatenie určitého objemu finančných prostriedkov. A toto je práve to, kde sme presvedčení, že rozumiem tomu, že na jednej strane možno Sociálna poisťovňa nedokáže ihneď túto sumu úplne presne vypočítať, na druhej strane, pokiaľ má k dispozícii všetky potrebné dokumenty, mala by tak učiniť bezodkladne, a nie do 60 dní. Sme presvedčení, že, že jednak tých 60 dní je nedôvodných, a sme presvedčení, že to opäť spôsobuje, hlavne teda dôchodcom, veľké problémy.
Preto si dovolím opäť ctené plénum poprosiť, podporiť tento návrh zákona, myslím si, že ani jeden z týchto návrhov nie je nijak politický, nijakým spôsobom by nás nemal polarizovať, myslím si, že pomôžeme ľuďom, ktorí, ktorým to naozaj delí a násobí, ako sa hovorí, a myslím si, že bez akéhokoľvek vplyvu na, na nejaké financie alebo na nejaké procesy, meniť procesy, potrebu zmien procesov, vieme týmto ľuďom proste pomôcť.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Tento návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý si dovolím predložiť spolu s kolegami poslancom Galkom a pánom poslancom Rajtárom.
Cieľom predloženej novely zákona je zakotviť do zákona výnimku z povinnosti absolvovať odbornú prípravu a vykonať skúšku odbornej spôsobilosti v prípade záujmu o obnovenie platnosti preukazu odbornej spôsobilosti pre tých držiteľov preukazov, ktorým sa blíži koniec doby platnosti preukazu odbornej spôsobilosti, a ktorí zároveň spĺňajú podmienku vzdelania a vykonanej praxe. Vyššie uvedená výnimka sa týka absolventov študijných odborov v oblasti bezpečnostných služieb, absolventov vysokoškolského vzdelania druhého stupňa alebo špecializovaného policajného vzdelania, ktorí zároveň spĺňajú podmienku bezpečnostnej praxe v ozbrojenom bezpečnostnom zbore v trvaní najmenej päť rokov. V súčasnosti je problematika obnovy platnosti preukazu odbornej spôsobilosti legislatívne nastavená tak, že ak platnosť preukazu zanikne uplynutím doby, na ktorú bol vydaný, na vydanie nového preukazu je potrebné absolvovať odbornú prípravu a úspešne vykonať skúšku. Preto sa navrhuje upraviť, aby odbornú prípravu a skúšku nebolo potrebné absolvovať, ak sú kumulatívne splnené podmienky podľa § 19 ods. 3 alebo 4 zákona o súkromnej bezpečnosti a zároveň ak držiteľ preukazu požiada o vydanie nového preukazu najmenej jeden mesiac pred uplynutím doby platnosti starého preukazu. K žiadosti bude potrebné priložiť doklady o získanom vzdelaní a o dĺžke trvania praxe.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať mierne negatívny, avšak z makroekonomického hľadiska zanedbateľný vplyv na verejné financie, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, ktorý predkladáme Jana Kiššová, Natália Blahová, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Renáta Kaščáková. Skôr ako tento návrh prednesiem, skúsim popísať na jednom príklade problém, ktorý sa aj s kolegami a naším špecialistom na dôchodkový systém Petrom Cmorejom snažíme vyriešiť.
Predstavte si manželov dôchodcov, ktorí majú spoločný účet, na ktorý im obidvom chodí pravidelne dôchodok. Ak jeden z týchto manželov zomrie, tento účet sa stáva predmetom dedičského konania, čo v praxi znamená, že pozostalí, teda buď vdova, alebo vdovec nemôže s týmto účtom až do jeho vysporiadania disponovať. Na tento účet ale tomuto pozostalému stále chodí jeho vlastný dôchodok, ku ktorému sa ale nevie dostať. Ak si ihneď založí nový účet a požiada Sociálnu poisťovňu, aby mu začala dôchodok posielať na tento nový účet, slovenská..., Sociálna poisťovňa má na túto elementárnu transakciu lehotu 90 dní. V praxi toto znamená, že celé 3 mesiace sa jeden dôchodca, jeden vdovec, vdova nedokáže dostať k svojmu dôchodku. Kým zdieľanie spoločného účtu týchto manželov počas ich spoločného života im prinášalo rôzne výhody, úsporu a tak ďalej, tak po úmrtí, kedy má pozostalý vdovec alebo vdova kopu aj mimoriadnych výdavkov, napríklad výdavkov spojených s pohrebom, nedostane sa nielen k svojim peniazom, čo je v tomto prípade v poriadku, lebo ten účet pôvodný je predmetom dedičského konania, ale nedostane sa ani k dôchodku, pretože Sociálna poisťovňa má 90 dní na to, aby zmenila účet, na ktorý mu bude jeho dôchodok posielať. Možno sa to javí ako drobnosť, no verte mi, že mnohým mimoriadne komplikuje situáciu, a mňa veľmi, veľmi osobne mrzí, že Sociálna poisťovňa sama od seba v dnešnej dobe tento problém nerieši napríklad tým, že by tieto žiadosti vybavovala promptne a že by nevyužívala týchto 90 dní, ktoré na to má. Takže dovoľte mi teraz, prosím, predstaviť nami navrhovaný, nami navrhovanú zmenu. Cieľom tohto návrhu je skrátiť túto dobu z pôvodných 90 dní na 3 dni. Návrh sa týka všetkých dávok, avšak najpočetnejšou skupinou, ktorých sa táto zmena dotkne, sú starobní dôchodcovia. Hoci v minulosti najmä u poberateľov starobného dôchodku prevládala tendencia nechať si dôchodok doručovať priamo na domácu adresu poštou, tak v súčasnosti sa situácia začína obracať v prospech bezhotovostných platieb. Tento trend prevažuje najmä u čerstvých dôchodcov, ktorí boli navyknutí na bezhotovostné zasielanie mzdy na účet ešte počas zamestnania, a takýto spôsob má množstvo výhod, či už sú to výhody plynúce z toho, že je možné na ten účet zavesiť rôzne inkasá, rôzne trvalé príkazy, spojené úhrady, spojené s nákladmi na bývanie a podobne, je tam určite aj tiež podstatná výhoda a to je zníženie majetkovej kriminality voči dôverčivým dôchodcom, ktorí svoje úspory potom prechovávajú doma, ale aj zníženie násilnej majetkovej kriminality voči poštovým doručovateľom, ktorí tieto dôchodky denne osobne doručujú.
Prečo to spomínam? Spomínam to preto, aby som poukázala na výhodnosť toho, aby čím viac ľudí prešlo z poštového doručovania na bezhotovostné, a som presvedčená, že Sociálna poisťovňa by mala byť tá prvá, ktorej záleží na tom, aby skutočne čo najväčšia možná skupina ľudí prešla z toho poštového doručovania na doručovanie bezhotovostné, teda prostredníctvom účtu. Trojmesačná lehota na zmenu jedného čísla účtu by bola možno primeraná v administratívno-technických podmienkach 19. storočia, ale dnes v 21. storočí skutočne 90 dní na jednu elementárnu zmenu nie je primerané a rozhodne je to aj brzdou pre tých, ktorí už boli a sú konfrontovaní problémami, ktoré toto v praxi prináša, a síce, že keď sa stane takáto udalosť, tak sa jednoducho tri mesiace nevedia dostať k zmene, aby im Sociálna poisťovňa začala posielať ich dávky, ich peniaze, ktoré potrebujú, potrebujú s nimi disponovať, na iný účet.
Som presvedčená, že by sa v tomto mala Sociálna poisťovňa správať viac proklientsky, ale keďže sa tak nedeje, tak si myslím, že je namieste prísť s takouto, s takýmto návrhom na zmenu. Preto si aj dovolím ctené plénum poprosiť a požiadať o podporu tejto zmeny, som presvedčená, že mnohým dôchodcom, mnohým ľuďom, ktorí sú na sociálne dávky odkázaní, toto veľmi zjednoduší situáciu, pomôže im to dýchať v tých ťažkých situáciách, v ktorých sa ocitnú. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvnými a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som na záver tejto rozpravy chcel ešte raz pripomenúť, že tento zákon nie je namierený ani proti baniam, ani proti baníkom, ale proti systému podpory, akým dnes prebieha práve to dotovanie elektriny vyrobenej z domáceho uhlia. Takisto by som chcel podotknúť, že nemám a ani ako strana SaS nemáme nič proti tomu, ak sa dohodnú bane so Slovenskými elektrárňami alebo iným odberateľom na odbyte tohto uhlia, ale na trhovom princípe. Samozrejme, toto všetko za podmienky, že budú dodržané všetky povoľovacie procesy a predpisy, ktoré k tomu náležia. Chcel by som vás teda ešte raz podporiť, ešte raz požiadať o podporu tohto zákona, vďaka ktorému ušetríme všetkým spotrebiteľom elektriny na Slovensku každoročne 98 mil. eur, čo na priemernú domácnosť vychádza zhruba na tých 13 eur, napomôžeme k zlepšeniu stavu životného prostredia na Hornej Nitre a takisto konečne otvoríme tú alobalovú klie-, alobalovú klietku, ktorú si z tohto regiónu urobil Robert Fico.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Informácie kolegyne Zemanovej o životnom prostredí na Hornej Nitre, o zvýšenom počte onkologických ochorení, o znečistených riekach, pôde, ovzduší, ohrozených prameňoch liečivej vody ako dôsledok ťažobnej činnosti, to nie je strašenie, ale vychádzajú z poznania faktov, ktoré sú naozaj alarmujúce, a ja považujem za trestuhodné, že sa tým nikto z kompetentných doteraz nezaoberal, že si dlhé roky iba zatvárali oči, či už je to premiér, príslušní ministri alebo župan, zástupcovia samospráv a podobne. Pripomína mi to takú potemkinovskú dedinu, kde nám stačí, ak sú veci pekné iba na povrchu, ak sa o ne len akože staráme, ale pritom vo vnútri nám pekne hnijú.
Keď som v rámci svojej kampane chodila po regióne Horná Nitra, tak som si všímala témy životného prostredia, ktoré naozaj ľudia vnímali ako taký boľavý vred, všetci tam tušia, že ich región je chorý, vidia to, veď tam žijú, ale pri svojej každodennej drine vôbec ani netušia, ani nemajú čas zaujímať sa, že čo je v pozadí zamestnávania baníkov a všetkoho, všetkých týchto dôsledkov. Kým rôzni politici tam chodia ich opíjať sľubmi, tak my skôr hovoríme veci, ktoré bolia, ale myslím si, že bez poznania pravdy nie je možné uzdravenie.
A ak si dnes aj vďaka našim upozorneniam konečne vážnosť situácie uvedomuje aj vláda, župan a ďalší a začínajú sa konečne aktivizovať aj pri získavaní eurofondov na obnovu regiónu, tak nás to muší, musí tešiť, len otázka je, že či potom všetkom, čo tu doteraz v krajine predvádzali, sú zrovna títo ľudia schopní vytvoriť z Hornej Nitry úspešný príbeh. Ja sa obávam, že veľmi nie a že aj tieto peniaze skončia v nejakých alobaloch, ale dúfam, že to opäť nebude raz premárnený čas. To si Horná Nitra naozaj nezaslúži.
Ďakujem.

Chcela by som sa opýtať, že vlastne aký mám čas ešte v mojej rozprave? Neviem. Tak.
Dobre, takže pokračujem v mojej rozprave ohľadom, ohľadov dopadov ťažby o novoplánovanej, novootváranej, dvanástom ťažobnom poli, poli pre ťažbu hnedého uhlia, ktorá by bola potrebná, ak by mala pokračovať, resp. pokračovať výroba elektriny z domáceho uhlia do roku 2030 tak, ako je stanovené v rozhodnutí o všeobecnom hospodárskom záujme. A poukazujem v svojej rozprave na to, že nie je to len samotná ťažba ako práca baníkov, nie je to len spaľovanie uhlia v elektrárňach Nováky a najčastejšie kritizované znečisťovanie ovzdušia, ale tá investícia, ktorá by musela tiež prísť na to, aby mali dostatok uhlia, je otvorenie ďalšieho, dvanásteho ťažobného poľa, ktoré je v súčasnosti opätovne opakovane otvorené v rámci procesu posudzovania dopadov na životné prostredie a, vďakabohu, sa to podarilo znovu otvoriť, pretože naozaj tie dopady podľa mňa sú veľké a hlavne úplne zbytočné. Úplne zbytočné.
Tie vplyvy poddolovania okrem toho, jak ešte som v prvej časti ukončila rozpravu, že sú dopady na vlastnícke práva ľudí, ktorí majú na povrchu svoje pozemky a ťažba v podzemí môže výrazným spôsobom obmedziť ich užívanie vlastníctva, vlastníctva ich pozemkov. Aké môžu byť tie vplyvy poddolovania? Napríklad majú charakter rôznych obmedzení a zákazov vo využívaní. Sú to najmä zákazy obmedzenia pre poľnohospodárske účely a lesohospodárske aktivity, ako aj ohlásená stavebná, stavebná uzávera. Tie prejavy dobývania na povrchu môžu byť rôzne, napríklad aj vizuálne a morfologicky zreteľné. Ide zväčša o nejaké vertikálne, to znamená, nejaké prepady, tak ako sme, poznáme nešťastie v Novákoch, kedy nesprávnou ťažbou v podzemí došlo k veľkému prepadu, ktorý, obrovskému kráteru, ktorý zavalil baníkov. Sú to prepadliská, ktoré môžu mať priemer 50 až 200 metrov a rôzne iné deformácie ťahové alebo strihové na povrchu. Takéto, následkom teda toho budúceho plánovaného otvárky dvanásteho ťažobného poľa je predpoklad, že je viac ako 60 hektárov, by malo byť takto postihnutým.
Okrem takýchto povrchových prejavov môže dôjsť aj k zmene hladín podzemných vôd, dochádza k negatívnym dôsledkom na inžinierskych stavbách a na ďalších povrchových zariadeniach. K tomu patrí, samozrejme, aj podmáčanie a zatápanie územia a tak ďalej. Ťažiari nezriedka musia asanovať obytné budovy a presídľovať ich obyvateľov, aby nedošlo k deštrukciu..., k ohrozeniu života a zdravia obyvateľov. Celkom, celkom zbytočné riziká pre toto územie, kde plán, je plán aj tejto vlády k regiónu smerovať úplne nejako inak a tento región má kapacitu a šancu byť rozvojovým regiónom bez týchto ohrození, pretože tieto prejavy nemusia byť len počas samotnej stavby, ale to rozsiahle poddolované územie bude obmedzovať aj využívanie, následné využívanie na povrchu.
Toľko k návrhu zákona, ktorým, ktorý sa vlastne orientuje, prvoradým jeho cieľom je zrušenie lehoty súčasne platnej všeobecno-hospodárskeho záujmu, aby do roku 2030 sa mohla využívať uhlie sa ako,ako dotované, ako zvýhodňované, legislatívne zvýhodňované ako ťažba, ťažba hnedého uhlia na obnovu elektriny. O to, o to viac je to paradoxné, že keď si otvoríte ten samotný, samotný zákon, paragrafové znenie platné, tak práve výroba domácich, elektriny z domáceho uhlia je v jednom riadku s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Čiže koľký paradox aj súčasnej platnej legislatívy.
Chcem poukázať aj na to, že vlastne akú logiku má náš ná..., náš návrh, a uchádzame sa o jeho podporu, pretože tie povinnosti vo všeobecno-hospodárskom záujme sú okrem, okrem iného aj plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, plnenia záväzkov z členstva v medzinárodných organizáciách a ochrany životného prostredia. Opakovane máme vytýkané, že práve, práve výroba uhlia, výroba elektriny z hnedého uhlia je jedným z faktorom, ktorá radí Slovensko medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia v strednej Európe a radí ich medzi jedno, Slovensko, medzi oblasti, kde je vysoko znečistené ovzdušie. Jednoduchým, jednoduchým riešením by sme sa dostali z tohto rebríčka dolu, a nielen aby sme mali nejaký pomyslený rebríček, kde nemusíme mať prvenstvo, lebo je to zlé prvenstvo, škodlivé, škodlivé pre, pre ľudí, zdravie, ale pre životné prostredie, ale mali by sme jeden z argumentov, že okrem toho, že naša krajina je krásna a bohatá, tak mohli by sme povedať, že má aj čisté ovzdušie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážení kolegovia, kolegyne, mám interpeláciu na pána podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, ktorému by som ale na úvod chcel zagratulovať k významnému zredukovaniu a zefektívneniu činnosti verejnej správy, a teda nesporne aj k úspore verejných výdavkov a šetrení peňazí daňových poplatníkov, pretože podľa § 130 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, ktorých predsedovi Národnej rady písomne oznámil predseda vlády najneskôr do začatia bodu programu schôdze Národnej rady určeného na interpelácie. Máme tu pani ministerku Žitňanskú a pána ministra Druckera, čiže ak toto je tretina, to znamená, že vláda má v tejto chvíli už iba, už iba šesť členov, tak to je, to je nepochybne významná úspora.
Druhá možnosť je, že členovia vlády nedodržiavajú zákon o rokovacom poriadku a nie je prítomná tretina zo všetkých členov vlády. Ako to je, nechávam na vás.
Teraz samotná interpelácia na ministra financií, ktorá sa týka zistení Úradu vládneho auditu ohľadom použitia peňazí daňovníkov pri odstraňovaní povodní v obci Nižný Komárnik v roku 2010.
Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci, ktorá sa týka použitia verejných prostriedkov pri odstraňovaní povodní v obci Nižný Komárnik. Akonáhle sa po komunálnych voľbách v roku 2014 funkcie starostky v obci Nižný Komárnik v okrese Svidník ujala pani Mária Turišinová, venuje sa – a oveľa viac, než by chcela, ako som sa mal možnosť nedávno presvedčiť na vlastné oči – najmä tomu, ako dať do poriadku šafárenie po svojej predchodkyni, predchádzajúcej starostke pani Anne Ferkaninovej-Monkovej. Audity a kontroly, ktorých vykonanie vtedajšia starostka tejto malej obce s necelými dvoma stovkami obyvateľov iniciovala, konštatovali vážne porušenia zákonov. Porušenia sa týkajú hospodárenia obce počas výkonu funkcie predošlou starostkou. Niektoré konania predošlej starostky majú evidentne podvodný charakter, príslušné orgány v okrese Svidník, ktoré by mali byť činné v trestnom konaní, ostávajú nečinné a hudú si stále to staré známe: „Skutok sa nestal.“
Po trestných oznámeniach, ktoré terajšia starostka obce podľa na svoju predchodkyňu v súvislosti s podozreniami zo spáchania viacerých trestných činov, bol na základe žiadosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove o vykonanie finančnej kontroly pre, citujem, „účely operatívno-pátracej činnosti súvisiacej s dokumentovaním obzvlášť závažného trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona vykonaný vlády audit v apríli až v júni 2016“. Jeho cieľom bolo overiť a ohodnotiť hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s prostriedkami poskytnutím zo štátneho rozpočtu, overiť zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Spomínaný vládny audit, ktorý realizoval Úrad vládneho auditu, pracovisko Košice, bol zameraný na splnenie podmienok na poskytnutie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ich použitie a zúčtovanie na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce a povodňové škody súvisiace s povodňami v roku 2010. Úrad vládneho auditu vo svojom rozhodnutí zo dňa 21. decembra 2016 prišiel v súvislosti s vynakladaním peňazí daňovníkov na práce súvisiace s odstraňovaním následkov povodní s dvojnásobne šokujúcou správou.
Prvý šok spočíval v tom, že úrad identifikoval, že práce, ktoré spočívali hlavne v odstraňovaní nánosov, čistení priepustov, výkopových prácach, úprav brehov riek, boli podľa audítorov fakturované obci v takom nadhodnotenom objeme, v akom nemohli byť reálne vykonané. Čiže úrad identifikoval podvodné konanie. Napriek tomu, že reálne nemohli byť práce v takom objeme vykonané, fakturované boli fiktívne a podvodne, dokonca viacerými firmami. Vládnym auditom bolo zistené, že za práce na odstraňovaní povodní si ďalšia firma, Lesoprodukt, s. r. o., fakturovala aj za použitie nákladných áut, ktoré v danom čase, ako overili audítori na základe informácií z mýtnych brán, boli preukázateľne úplne niekde inde, dokonca až v hraničí, v Českej republike. V rovnakom čase práce rovnakého charakteru odstraňovanie nánosov, čistenie priepustov, výkopové práce, úpravy brehov riek fakturovala obci aj firma Peter Pilip BYTSERVIS a podnikateľ Ján Tirko. Vykonaným vládnym auditom bolo tiež zistené, že v rovnakom čase vykonávali práce obdobného charakteru na tokoch riek aj Lesy Slovenskej republiky a Slovenský vodohospodársky podnik. Lomový kameň, ktorého uloženie na breh rieky bolo fakturované, sa podľa audítorov reálne vôbec nevykonalo. Za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy Úrad vládneho auditu uložil obci pokutu vo výške 3-tisíc eur - a to citujem - „vzhľadom k závažnosti, povahe (úhrada za práce vykonané motorovými vozidlami, ktoré sa v čase vykonávania záchranných prác počas povodne nenachádzali na území Slovenskej republiky a z dôvodu neidentifikovania miesta uloženia lomového kameňa), výške 51 209,27 eur a dobe trvania porušenia počas povodňovej aktivity od 19. 6. 2010 do 1. 8. 2010“.
Druhý šok bol, že ako sa to z dostupných informácií javí, Úrad vládneho auditu síce identifikoval evidentné podvody pri fakturovaní prác, ktoré reálne vykonané nikdy neboli, avšak namiesto toho, aby boli úradom podané trestné oznámenia vo veci podvodu, jediné, čo úrad vykonal, bolo udelenie pokuty malej obci.
Keďže tu ide o evidentné nehospodárne používanie peňazí daňovníkov, ktoré vláda poskytla obciam na práce súvisiace s odstraňovaním následkov povodní, a keďže úrad vládneho auditu je organizáciou v pôsobnosti ministerstva financií, dovoľujem si obrátiť sa na vás, pán minister, stále neprítomný, Kažimír, v tejto súvislosti s nasledovnými otázkami:
1. Ste ako minister financií, ktorý na tlačových besedách v priestoroch svojho úradu vystupuje pod sloganom „Verejné financie rovná sa vaše peniaze“ spokojný s tým, že vaši audítori potom čo identifikujú podvodné konania týkajúce sa použitia peňazí daňovníkov, v danej veci nevykonajú žiadne ďalšie kroky okrem udelenia pokuty obci?
2. Nemyslíte si, že by malo byť samozrejmosťou, že ak akýkoľvek štátny orgán identifikuje, že došlo k podvodu, mal by podať o tejto skutočnosti trestné oznámenie príslušným orgánom činným v trestnom konaní?
3. Vykonalo alebo nevykonalo ministerstvo financií následne po týchto zisteniach ďalšie preverovania, ktoré by sa zaoberali tým, či sa tento typ podvodného konania, podvodne vykazovaných, fiktívnych prác nerealizoval aj v iných prípadoch odstraňovania následkov povodní?
Ďakujem za pozornosť a za odpoveď, ktorá nepochybne bude len písomná, lebo pán formálne možno prítomný, ale reálne neprítomný minister financií mi nemôže bezprostredne odpovedať na moju ústnu interpeláciu.

(Vymazať rámček.)

Ďakujem pekne. Pán minister, celkom sa zhodujeme v dôvodoch, prečo, prečo sme tak v tom rebríčku poskočili.
A práve preto chcem zdôrazniť, že v podstate asi najviac bodov sme získali za dostupnosť zdravotnej starostlivosti, keď to tak môžem nazvať. A také veci, ako že náš, v rámci V4 sa u nás ľudia najkratšie, zostávajú najkratšie zdraví, vieme dobre, odvrátiteľná úmrtnosť aká je, ešte horšie je predvídateľná úmrtnosť, úmrtnosť na nádorové ochorenia, tam sme na špičke, klesli sme od roku 2000 o 1 %, zatiaľ čo v Poľsku alebo v Česku je to 11 a 18,7 %. Tieto krajiny sú podľa tohto rebríčka teda horšie ako my. Máme nižší počet sestier na tisíc obyvateľov. V Čechách je to o 13,5 tisíca viacej, podotýkam, prepočítané na, na obyvateľov. Takže takisto je podfinancovaná dlhodobá starostlivosť. Pacient sa nevie objednať, je nespokojný, lekári sú nespokojní, sestry sú nespokojné.
Ja sa teda chcem spýtať, či si myslíte, že tento rebríček je teda naozaj zodpovedajúci realite, a či viete vymenovať teda podľa tohto rebríčka 22 horších krajín alebo povedzme si, že 15 horších krajín, lebo rada by som teda vedela, ako si teda vy predstavujete dobré zdravotníctvo. Takže ten príklad by veľa napovedal.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadrila k návrhu nášho spoločného zákona, ktorý, myslím si, ak bude prijatý, tak dôjde naozaj k šanci, aby sa región Hornej Nitry stal regiónom rozvoja, regiónom, kde bude lepšie životné prostredie, kde sa budú mladí radi vracať späť domov pracovať a žiť.
Ja by som sa chcela venovať vlastne dopadom na životné prostredie ťažby, resp. pripravovanej ťažby v Hornonitrianskych baniach, ktorá úzko súvisí práve s tým, že uznesením vlády v roku 2013 bolo im garantované, že až do roku 2030 budú, bude výroba elektriny z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme. Je to z toho dôvodu, že momentálne ťažba prebieha v tzv. jedenástom ťažobnom poli, kde zásoby, súčasné zásoby sú vyčíslené zhruba do roku 2023, a na to, aby baňa a vôbec výroba elektriny z uhlia mohla pokračovať do roku 2030, je potrebné otvoriť nové ťažobné pole, ktorému sa hovorí tzv. dvanáste ťažobné pole. Tam je predpokladaný termín začatia ťažobných prác v roku 2023 a ukončenia v roku 2034, s tým, že, samozrejme, príprava otvárky takéhoto ťažobného poľa má množstvo vyvolaných investícií a dopadov. A takže ak nebude zrušenie toto opatrenie vo všeobecnom, všeobecnom hospodárskom záujme, čo je vôbec taký dosť divný pojem na to všetko, čo vlastne tento hospodársky, všeobecný hospodársky záujem, ako vplýva na život, životné prostredie obyvateľov, už len samotný pojem je veľmi, veľmi divný.
V krátkosti by som chcela povedať toľko, že teda vieme o tom, že najväčším odberateľom je, sú Elektrárne Nováky, kde vlastne gro produkcie uhlia, uhlia ide týmto odberateľom. Novou ťažbou budú dotknuté najmä obce Nováky, Koš a Opatovce nad Nitrou. Tie opatrenia alebo dopady, ktoré chcem, na ne poukázať, je, že je nevyhnutné ukončiť, tento, tento termín skrátiť, tak ako bolo tuná povedané, optimalizovať, aby vôbec nezačala príprava tejto novej, novej investície, ktorá bude mať výrazné dopady na krajinu, na krajinnú štruktúru. Nie sú preverené napríklad ani dopady na, alebo vyvrátené obavy z ohrozenia liečivých termálnych vôd v Bojniciach, kde, kde vlastne sa ťažobné pole nachádza v ochrannom pásme týchto, týchto kúpeľov.
Celkové množstvo vyťaženej, vyťaženého uhlia z tejto plánovanej ťažby by malo byť od zhruba 6 do 9 mil. ton. Pritom sú tam, na to, aby to mohlo byť realizované, sú tam vyvolané investície, napríklad nové, musí sa robiť nové koryto rieky Nitra, prekládky železničnej trate a tak ďalej. Tie technické prekládky by ma najmenej, najmenej trápili, avšak ide o ďalšie riziká v krajinnej štruktúre a v dopadoch na, na celkové, charakter toho regiónu, kde hovoríme o tom, že ten región má ambície, má priestor na to, aby sa rozvíjal úplne iným spôsobom. Pokračovaním ťažby a následného spracovania v Elektrárňach v Novákoch naďalej, naďalej zhoršuje, budeme zhoršovať životné alebo ohrozovať životné prostredie a ovzdušie.
Hornonitrianska kotlina patrí do kategórie, kde je veľmi zaťažené toto životné, toto životné prostredie, čo sa týka aj ovzdušia. V správe o stave životného prostredia je uvedené, že dotknuté územie a jeho okolie je klasifikované ako prostredie silne narušené. Hornonitrianska oblasť je zaradená medzi sedem zaťažených oblastí životného prostredia na Slovensku, v ktorých sa prelína najviac negatívnych vplyvov na územie spôsobujúcich zhoršenie stavu životného prostredia.
Samozrejme, nemôžeme povedať, že ide iba výhradne z činnosti Hornonitrianskych baní alebo Slovenskej elektrárne a na tento, tento región by si naozaj zaslúžil komplexné riešenie, čo sa týka aj tých ostatných znečisťovateľov, pretože, ale treba povedať, že dominantný podiel na znečistení ovzdušia má energetika, najmä využívané uhlie, ktoré obsahuje okrem síry napríklad aj arzén, a ovzdušie v okrese Prievidza patrí medzi najznečistenejšie v celom Trenčianskom kraji a celá oblasť Hornej Nitry bola zaradená medzi oblasti vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia.
Tuto je na mieste otázka, sme atakovaní v prvom rade ohrozením zdravia od našich obyvateľov, ale poukazujú prstom na nás už aj okolité krajiny a Európska únia a naďalej, naďalej nerobíme to zásadné opatrenie, bojíme sa toho zásadného rozhodnutia a povedať stop, koniec, rok 2023 nech je finálnym a nech sa nenaťahuje tuná jak taká guma ten termín, a hráme sa tuná so zdravím ľudí.
To znečistenie, ktoré má dopady, má dopady napríklad na lesy, tieto, na lesné porasty, v imisii na lesných porastov v posudzovaní, v posudzovanom území je veľmi silný. Dosahuje poškodenie lesných porastov na úrovni 31 až 40 %, čo radí okres Prievidza medzi najviac poškodené v Trenčianskom kraji.
Okrem znečistenia, znečisťovania ovzdušia ide aj o znečisťovanie vody. Treba pamätať, rieka Nitra je silne znečistená. V hornom, na hornom úseku povodia Nitry sú hlavnými znečisťovateľmi bane v Handlovej, v Prievidzi a v Novákoch, kde sa ťaží a spracováva hnedé uhlie a lignit. Kvalita vody rieky a jej prítokov je významne negatívne ovplyvňovaná najmä významnou banskou a priemyselnou činnosťou regiónov. Množstvo, v mnohých ukazovateľoch rieka Nitra prekračuje prípustné ukazovatele kvality.
Ďalej ide o krajinu. Krajina ako taká, dochádza tu k významným narušeniam, k poddolovaniam, poklesovej depresie, ktoré síce na druhej strane niekto hodnotí, že aha, ale vznikli tu nové mokraďné biotopy, spoločenstvá a čiže aké je to krásne. Tu sa však je na mieste aj pýtať sa na vlastnícke vzťahy. Ľudia, ktorí vlastne na povrchu mali vlastnícke, majú vlastnícke práva k týmto pozemkom, ich nemôžu užívať tak, ako vlastníctvo im aj ustanovuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím, ako vás vidím, asi máte dlhší ten prejav.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
No mám ešte, ale som len v ústnej rozprave, čiže mám len 10 minút, takže ešte mám 11... (Reakcia z pléna.) Áno?

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dvanásť, je 12.00 hodín.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Môžme prerušiť, no.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prerušíme čas a budete pokračovať poobede, nech máte kľud, áno?

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Aj faktické aby boli, dobre, ďakujem, môže byť.