Videokanál klubu

Dúfam, že mi to nebudete zazlievať, pán predsedajúci, ale dovolím si to, čo už tu párkrát bolo zvykom, poblahoželať k narodeninám nášmu kolegovi Eugenovi Jurzycovi, ktorý oslavuje 60 rokov, a popriať mu teda všetko dobré.
(Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, pán Simon, ja neviem, čudujem sa, na čo takéto vystúpenie. Možno tomu naozaj veríte.
V tom prípade je, ja to vidím rovnako, ako, ako hovoril kolega Poliačik a Baránik, a ja sa len teda chcem opýtať, ak tomu tak veríte, či už ste dal okolitým štátom, a teda desiatkam iných štátov vedieť o tejto strašnej veci, ktorú majú vo svojej legislatíve, lebo teda keď je to taký, taký závažný problém, že teraz nemôžme odhlasovať, že zviera je viac ako vec, tak asi by o tom mali vedieť, lebo neviem, či prežijú dozajtra.
A chcem len povedať, že táto legislatíva nie je len o psoch, priatelia, je to o všetkých zvieratách, to teda treba podotknúť, aj keď väčšina z nás sú práve psičkári, ale pes nie je jediný, ktorý v tejto krajine trpí, a to práve pre ten postoj časti spoločnosti a k... a k... a je to preto, lebo majú vedomosť, že sa im v podstate nič nemôže stať a že nemáme ani len precedens, že by sa niečo také mohlo, mohlo udiať.
Janka Kiššová mi zobrala veľmi dobrý príklad so psom v aute, tiež som ho chcela povedať, ale o tom prípade, ktoré hovoril, o ktorom hovoril kolega, toho huskyho, ktorého naozaj zjedli v osade, takisto tento psík bol najdúch, ktorého si rodina s malým dieťaťom adoptovala z útulku a roky s nimi žil. Vy, pán Simon, hovoríte, že vy tiež chováte psa. No niektorí z nás ho majú dokonca ako člena rodiny. To malé dieťa s tým psom vyrastalo, tí manželia ho ľúbili doslova, a niekto im ho zjedol? A nebude ten človek potrestaný, pretože ten pes má hodnotu pár korún, ako možno, naozaj neviem, lebo je to najdúch, lebo nemá hodnotu pred, v legislatíve a na Slovensku. Je to hrozné. Úplne iné by to bolo, ak by bol definovaný ako živá, cítiaca bytosť.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne za slovo. Mnohé povedali už kolegovia predo mnou, ale ja skúsim spomenúť jednu vec, ktorá, ktorá je práve jednou veľkou absurditou v prípade, že ten pes dnes je vec. A to je napríklad, si predstavte situáciu, že nájdem niekde na parkovisku zavretého psa v lete, v teple v nejakom aute. Predpokladám, že v tom aute po hodine-dvoch môže byť takých slušných 70 stupňov, ten pes môže byť dehydrovaný. Ten, ten, tá vec, pes môže byť dehydrovaný, môže dostať úpal, môže mu naozaj ďalšie takéto zotrvanie v tom zatvorenom aute spôsobiť aj smrť, a pokiaľ my na toho psa budeme pozerať ako na vec, ktorý má istú hodnotu, a v prípade, že ten pes je napríklad že z útulku, tak jeho hodnota zrejme veľmi vysoká nebude, možno bude akurát tak hodnotou vakcíny, ktorú som do toho psa investovala, a nebudem môcť na záchranu tohto psa, ono to v podstate ani nebude záchrana psa, ono to bude asi snaha o predídenie vzniknutej škody, nebudem môcť nejakým spôsobom to auto otvoriť, možno rozbiť okno na tomto aute, pretože spôsobím väčšiu škodu, ako škoda, ktorej tou novou škodou predídem. A toto je naozaj absurdita, ktorá vyplýva z dnes postaveného zákona, že ten pes je vec. A verte mi, ja mám psa, už je to asi môj piaty pes v živote a verte mi, že môj pes rozhodne vec nie je.
Ďakujem.

Tak ja by som tiež sa zavenoval tomu, čo tu kolega hovoril v tom zmysle, že Slovensko je nejaký taký špeciálny prípad, že transponovanie nejakých riešení napríklad z Českej republiky, že to je úplne niečo nevídané a že si musíme, my tu na Slovensku tu máme niečo špeciálne. No moment, Slovensko má spoločnú históriu práva s Českou republikou minimálne takých 150 rokov, s výnimkou toho, že Slovensko patrilo do sféry uhorského práva, avšak to bolo vždycky korelované aj s rakúskym občianskym zákonníkom. A teda tvrdiť, že Slovensko je nejaká špeciálna krajina, ktorej v prípade prijatia takejto úpravy hrozí nebezpečenstvo, že by mohli napríklad psy nadobúdať nejaké práva, je výsmech a mám podozrenie, že toto celé plynie z nejakých takých, by som povedal zvrátených, musím až povedať, predstáv, že by takáto úprava, ktorá je absolútne bežná v každej krajine civilizovaného sveta, že by mohla viesť len na Slovensku k tomu, že by niekto dostal nápad, že sa bude sobášiť so psom. A tomto to celé je, obávam sa, len si to povedzme na rovinu. Alebo poprípade sú tam špeciálne záujmy nejakých tých množiteľov, ktorí využili túto zvrátenú teóriu na to, aby ich záujmy, tak ako dnes sú, aby zostali zachované. Toto musíme odmietnuť.

Ja by som chcela zareagovať na tú poznámku o, o tom, situácii medializovanej, kde došlo k týraniu a nezákonnému spôsobu zabitia psa.
To je vlastne príklad absolútneho zlyhávania našej spoločnosti, polície a ostatných orgánov štátnej správy a tá nevymožiteľnosť alebo ľahostajnosť k právu je, žiaľ, na mnohých frontoch absolútne zlá, a ale, ale týmto zákonom nezmeníme úplne, nezabránime takýmto, takýmto počinom. Tam treba začať, aby začala polícia a prokuratúra a iné orgány konať, avšak presne, ako povedal pán kolega Baránik, je to apel na ľudí a na celú spoločnosť, aby sme vlastne začali aj vnímať zviera a správanie sa k zvieraťu inak.
Tu by som ešte chcela aj podotknúť to, čo povedal Martin Poliačik, tak Slovenská republika v minulosti pristúpila k Dohovoru Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat, okrem jediného, jediného bodu, ktorý bol vlastne v preambule, že zviera je cítiaca bytosť. Vlastne prijatím tohto zákona sa zaradíme do kultúrnej spoločnosti, do Európy, kde je už tento status zvieraťa jasne zadefinovaný, a myslím si, že je úplne normálny a namieste.
Takže ďakujem vám veľmi pekne za vaše pripomienky a pevne verím, že aj za stranu SMER a MOST - HÍD a SNS sa nájdu ľudia, poslanci, ktorí tento návrh zákona podporia a pomôžu aj pani ministerke pôdohospodárstva k tomu, aby bola mobilizovaná, doplniť túto legislatívu o ďalšie legislatívne normy, ktoré ju pomôžu naplniť do praxe.

Ďakujem pekne. Na rozdiel možno od mojich predrečníkov by som zdôraznil, že touto právnou úpravou chceme niečo povedať o ľuďoch, nie až tak o psoch. Chceme dosiahnuť to, aby nielen naši ľudia, ale aj naša spoločnosť ako celok sa skultúrnila, pretože prejav toho, že sa k zvieratám chovávame inak ako k veciam, je prejavom našej kultúrnosti. A preto si myslím, že tí, ktorí za takto úplne jednoznačnú právnu úpravu nebudú hlasovať, tak tým vyjadria svoju vlastnú kultúrnosť, a tak všetkých vyzývam k tomu, aby túto zákonnú úpravu podporili.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko, Anka, ti chcem poďakovať za celú túto iniciatívu, ktorej sa tvrdohlavo dlhodobo držíš. Ja som veľmi rada. Vieš veľmi dobre, že aj ja som psičkár, ale teda nejde tu len o psy, ide tu o všetky zvieratá. Chcela by som naozaj upozorniť na to, že veľmi, veľmi, veľmi a dlhodobo chýba takáto legislatíva, a, a to, čo Anka hovorila, u nás na Slovensku je to na hanbu a naozaj toto nie je vec, určite to nie je vec politických tričiek, ale nejakého ľudského cítenia, kde je teda treba, je potrebné sa postarať o tých najslabších. V tomto prípade, aj ak, aj keď to nie sú ľudia.
Takže ja vás chcem, kolegovia, tiež veľmi pekne poprosiť, aby ste hlasovali za tento návrh zákona. A, Anka, ako vieš, môj hlas určite máš. Keby som ich mala viac, tak ti ich dám všetky. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem veľmi pekne. Náš návrh zákona je vlastne identickým s tým, ktorí už v tejto sále bol predkladaný niekoľkokrát od roku 2010, vždy opakovane, vždy s malými, s malým počtom k tomu dosiahnutiu cieľu, aby bol, aby bol prijatý. Principiálne nikto nemal k nemu výhrady, ale vždy bolo nejaké politické „ale“, aby nedostal dostatočnú podporu. To, čo sa udialo vlastne koncom roka 2016, kedy prešiel prvýkrát zákon tzv. antimnožiteľský, ktorý, v rámci ktorého sme poukázali na katastrofálnu situáciu, čo sa týka chovu spoločenských zvierat na Slovensku a k nedostatočnej ochrane zvierat, tak na rozdiel od ostatnej vyspelej časti Európy, tak opakovane chceme poukázať na situáciu. V tom čase to bol zákon o veterinárnej starostlivosti, ktorý parlamentom aj s podporou koalície prešiel, avšak bol následne vrátený pánom prezidentom do pléna. Avšak keď sme si dôsledne čítali, prečítali rozhodnutie pána prezidenta a dôvody, pre ktoré sa nechal, musím povedať, tak uhovoriť rezortom pôdohospodárstva a argumentami, ktoré boli predložené, tak jeden, jeden vlastne aj z dôvodov bolo, že áno, teda vráti ho, vyhovie týmto skupinám ľudí, ktorí poukazovali na nedostatky nejaké nášho zákona, požiadavke pani ministerky, avšak bolo tam také „ale“, že pani ministerka prisľúbila, že predloží do konca roka 2017 kompletný zákon o ochrane zvierat, ktorý problematiku bude riešiť. V lete, v auguste minulého roka s veľkou pompou pani ministerka ohlásila prípravu tohto zákona. Zákon bol predstavený v medzirezortnom pripomienkovom konaní niekedy koncom augusta, avšak to množstvo pripomienok, ktoré mal, je, vlastne ho absolútne knokautoval a do dnešného dňa nebol predložený.
Chcem však povedať, že tie problematické pasáže boli sčasti zákona o veterinárnej starostlivosti, a ten zákon, ktorý predložili do medzirezortného pripomienkového konania, mal viacero článkov. Medzi nimi bol aj článok, ktorý menil a dopĺňal Občiansky zákonník, kde si rezort ministerstva pôdohospodárstva prevzal prakticky identicky tieto návrhy, ktoré boli opakovane predtým už predkladané v parlamente. A to znamená, že dnes ja vám tu predkladám návrh zákona, ktorý je, dá sa povedať, v tejto chvíli spoločným návrhom celej tejto sály, ktorý je spoločným návrhom jednak opozície, ale aj návrhom rezortu pôdohospodárstva v tomto jednom článku, ktorý hovorí, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. A dopĺňa sa len jedným jediným paragrafom, novým § 119a, ktorý má dve vety. Avšak tieto dve vety môžu zásadným spôsobom napomôcť tomu, aby ďalšie legi-, ďalšie legislatívne úpravy, ktoré zaiste budú potrebné, mali platformu na to, aby mohli byť otvorené a v tomto ctenom pléne prijaté. Ja prečítam tieto vety.
Takže § 119a hovorí:
Živé zviera má zvláštny význam a hodnotu ako zmyslami obdarený živý tvor. Živé zviera nie je vec a ustanovenia o veciach sa na živé zviera použijú primerane len v rozsahu, ktorý neodporuje jeho povahe.
Takto, takéto znenie je znenie, ktoré je konsenzuálne na celej, na, v rámci celej spoločnosti. Takéto znenie prešlo aj bez nejakých zásadných pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania a aj tí, ktorí mali isté obavy z formulácie, že zviera nebude považované za vecou, vecou, myslím, že už pochopili, že tu naozaj..., že ide o dobrú vec a aj pochopenie je v rámci celej spoločnosti.
Vážení kolegovia, kolegyne, uchádzame sa o podporu. O podporu tohto zákona, ktorý naozaj môže nie politickým, je prierezovým v rámci celej spoločnosti, aj koalície, aj opozície. A vyzývam vás a prosím o to, aby sme ukázali, že v tejto jednej veci potom ten dokážeme spoločne urobiť, tento maličký krôčik, ktorý je maličkým krôčikom v rámci hlasovania, ale veľkým krokom pre ochranu zvierat na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, zviera nie je vec.
Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, pripájam sa k žiadosti pani predkladateľky, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Milí kolegovia, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, no zviera nie je vec. Opätovne máme túto tému v parlamente, po búrlivých prerokovaniach v minulom roku si vám dovoľujeme ako skupina poslancov predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a zákon predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Anna Zemanová, Jana Cigániková, Alojz Baránik, Martin Klus, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Martin Poliačik.
Predkladaný návrh zákona nemá byť úplnou úpravou právnych vzťahov k zvieratám, vytvára však elementárny základ pre úpravu právnych vzťahov k zvieratám v občiansko-správnych vzťahoch, z ktorého by mala ostatná právna úprava na ich ochranu vychádzať. Predkladatelia sú si vedomí prípravy viacerých noviel zákonov, ktoré majú snahu situáciu riešiť. Avšak meškanie ich predloženia do legislatívneho procesu predlžuje neúnosnú situáciu v tejto oblasti. Ide o prvý krok, ktorý pomôže urýchliť zlepšenie súčasného stavu.
Návrhom zákona dochádza k doplneniu Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o vylúčenie živého zvieraťa z definície veci ako takej s tým, že ustanovenia o veciach sa budú vzťahovať primerane aj na živé zvieratá, pokiaľ to neodporuje ich povahe. Predkladaný návrh zákona teda špecifikuje vo všeobecnosti postavenie akéhokoľvek živého zvieraťa ako vnímajúcu bytosť, na ktorú by sa mali ustanovenia o veciach vzťahovať len v prípade, že to neodporuje povahe živého zvieraťa. Predkladaná právna úprava je inšpirovaná právnou úpravou v iných krajinách Európskej únie a podobná právna úprava je obsiahnutá aj v Občianskom zákonníku Českej republiky.
Návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov alebo obcí, nebude mať dopad na podnikateľské prostredie, sociálne dopady ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať skôr priaznivý dopad na životné prostredie. Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem veľmi pekne.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa aj hlásim.