Videokanál klubu

Dobre. Ďakujem za slovo. Ja by som mal otázku na pána ministra, keď sa dotkol teraz tej témy, koľko miliónov ste dnes na rokovaní vlády schválili v Bratislave, konkrétne teda prístupovej ceste k priemyselnému parku. A boli to, bolo to 24 miliónov. Boli to, bolo to, predpokladám, alebo myslím si, že to je z tej rezervy ministerstva financií, ktorú máte.
A mňa, mi, mňa by naozaj zaujímala odpoveď vaša, pán minister, čo vás presvedčilo, pretože toto sú, toto je infraštruktúra, ktorú sám minister dopravy deklaruje povedzme vo veci D1 a kolektorov, ktorú má financovať VÚC. A teraz zisťujeme, že aha, tak štát ide financovať nejakú miestnu, takto to rovno poviem, infraštruktúru a zaujímalo by ma skutočne, že čo vás presvedčilo, či ste to mali na, u vás na ministerstve financií, či ste to posudzovali cez hodnotu za peniaze alebo čo bol ten argument, že dnes ste takúto sumu dali a nie trebárs už priamo do kapitoly ministerstva dopravy. To teraz bude tak vyzerať, že minister dopravy bude per partes predkladať takéto žiadosti na vláde namiesto toho, aby to mal v kapitole ministerstva dopravy už dopredu? Neviem si to predstaviť a dúfam, že to takto nebude. Takže poprosím o odpoveď, čo skutočne vás presvedčilo a prečo to chcete alebo plánujete takto riešiť?

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister, chcel by som vás upozorniť na jeden prieskum, ktorý tento rok prebehol na Slovensku prvýkrát. Ide o prieskum National Values Assessment podľa Barrettovho centra hodnôt. Iné vlády v iných krajinách podľa týchto prieskumov nastavujú dlhodobé stratégie svojich krajín, u nás to prešlo zatiaľ iba mimo verejného záujmu. Tento prieskum skúma dve veci. Jednak súčasné spoločenské hodnoty, jednak želané spoločenské hodnoty a na základe nich vyhodnocuje niečo, čomu sa hovorí entropia spoločenského prostredia.
Na základe tohto prieskumu sa zistilo, že súčasné spoločenské hodnoty, ktoré ako keby formujú to, že ako vnímajú ľudia spoločnosť na Slovensku, sú nezamestnanosť, neistota ohľadom budúcnosti, plytvanie zdrojmi, chudoba, nespravodlivosť, korupcia, byrokracia, protekčnosť, závisť a tradície. A tie želané, kam by sme sa mali dostať, sú sociálna spravodlivosť, kvalita života, znižovanie chudoby, dôvera, tolerancia, múdrosť, tradícia, prosperita, sebestačnosť, rešpekt a úcta. A na základe tohto výskumu a z merania a vyhodnotenia entropia spoločenského prostredia na Slovensku je 59 percent. Ľudia, ktorí s tou metodológiou dlhodobo pracujú, tvrdia, že súkromná firma, ktorá má entropiu nad 50 %, ide takmer s určitosťou do krachu.
Naša spoločnosť teda po dva a pol vládach Roberta Fica a s tými výbornými makroekonomickými výsledkami, ktoré tu dnes prezentujete, je v stave, že keby bola súkromnou firmou, tak skrachuje. A ten obrovský dlh nie je len environmentálny, ako hovorila Anička Zemanová, ale aj v tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za vaše slová. A, Eugen, si mi teraz ešte jednu dôležitú vec pripomenul. Pán minister sa tak pousmial, že no, že keď započíta tie naturelské územia, že budeme v pluse a že sa tak potešil. Len ja som na jednu vec vám tam zabudla povedať, že treba i tie pasíva pripočítať, pretože tie ekologické dlhy a tie sanácie, tých 1 780 len zaevidovaných starých sana; nie sú ani vyčíslené, koľko tam treba peňazí. Záväzky do Parížskej dohody, ktoré sme prijali, toto všetko tam treba započítať. A toto kritizujem, že prijímajú sa tu rozhodnutia, ktoré vlastne nie sú vyčíslené, prijímajú sa len populisticky, lebo sú pekné, kde chceme sa tváriť pred celou Európskou úniou a pred ochranármi, že akí sme skvelí, ale v konečnom dôsledku ich nedokážete implementovať do praxe, do rozpočtu verejných financií.

Ďakujem pekne, Anka Zemanová, za tvoje vystúpenie. Tak zhruba v jednej tretine som mal úplne pocit, že toto bude, končí dlhodobá schizma ekonómov a ekológov, tam to bolo pekne prepojené a ja myslím, že tento prejav by mohol byť jeden z prelomových na tomto zblížení, na ceste k tomu zblíženiu. Keby to malo byť komplexnejšie a nie až tak zamerané len na ekológiu, tak by som ti odporúčal nejaké ďalšie témičky, vyberiem tri.
Jednak z tej správy vyplýva, že niektoré aj okolité krajiny a iné krajiny v Európskej únii majú čoraz vyšší verejný dlh. Napríklad také Poľsko, ani som nevedel predtým, si zvýšilo verejný dlh z 51 % na 54 % HDP za rok.
Potom sa tam dalo ešte opýtať na zaujímavú vecičku a síce, prečo nám tak dramaticky narástli v roku 2016 aktívne opatrenia, výdavky na aktívne opatrenia trhu práce, a to takmer o 77 %, keď nezamestnanosť výrazne klesala v tom čase. A potom ešte je prekvapujúca zmena stavu zásob o, nárast o 232 % takmer medziročne. Čiže len som uviedol niektoré nápady na ďalšie témy, keď takto na to pôjdeš rozumne, tak že by sa dalo tlačiť aj na ďalšie veci.
Každopádne ďakujem, veľmi dobré vystúpenie.

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegyňa Zemanová, za super pohľad na túto problematiku.
Ale zároveň by som sa chcel zastať pána ministra, pretože je pravda, že pán minister v jeho postavení jednoducho nemôže riešiť takéto dlhodobé pohľady na ekonomiku, on je súčasťou – a možnože aj nerád – tej skupiny, ktorú zaujíma len krátkodobé výsledky, ktorú zaujímajú len krátkodobé výsledky, riešenia, ktoré sú z pohľadu dlhodobých výhľadov ekonomiky, sú pre nich nezaujímavé, pretože oni podľa mňa vychádzajú z toho, že po nás potopa. Je to jasné, je to jasné najmä z tých príkladov, ktoré si aj uviedla, ako je to alobalové uhlie a tak ďalej, to je jasné, že im je to proste jedno, že urobia škody za stámilióny len preto, aby si niekto mohol ukradnúť tých pár desiatok miliónov. A myslím si, že pán minister pri najlepšej vôli s týmto prístupom jednoducho nič nie je schopný urobiť, pretože on je tam dosadený ako, pripúšťam, kvalifikovaný odborník preto, aby vedel udržať ten glanc toho celého systému, ale nie na to, aby ten systém zmenil.

Príjemné popoludnie. Pán minister, možno ste zaregistrovali, že mojimi témami sú hlavne oblasti životného prostredia a ako z jednej z tém ste sa v rozprave pri štátnom rozpočte práve zareagovali pri komente pre Martina Fecka, že no, aj vaša kolegyňa, ktorá má na starosti životné prostredie, pýta viac peňazí a že každý pýta, že každý by chcel mať viacej, viacej peňazí v tom rezorte. No, pán minister, ja vám môžem tak povedať, že, žiaľ, vtedy som nemohla zareagovať, lebo podpredseda parlamentu pán Glváč veľmi nedemokratickým spôsobom vlastne uzavrel, neumožnil vstúpiť do ústnej rozpravy. A chcem v tom kontexte nadviazať a chcem povedať, že ja vôbec nepýtam viacej peňazí do rezortu životného prostredia. Vôbec. Ale pýtam niečo, niečo iné a o tom by som chcela povedať a poukázať to na príklade správy, výročnej správy o Slovensku. V nej sa hovorí o čistom bohatstve.
Prečítam, že čo sa tam píše: Čisté bohatstvo treba vnímať ako komplex všetkých typov ukazovateľov, ktoré je podstatné sledovať z hľadiska finančnej stability a bohatstva štátu. Má popisovať stav hospodárenia, verejného sektoru ku koncu roka. Opisujete v tom materiáli taktiež aj snahu získať údaje, ktoré by mali vstupovať do výpočtu čistého bohatstva, poukazujete na to, že ich nemáte. Oceňujem túto snahu, už pred rokom, keď ste predkladali správu, tam bolo napísané, že aspoň teda za rok 2015 tam boli tie minerálne vody započítané. No, ja si myslím, že tých ukazovateľov dostupných je viacej, ja vám poviem, že ktorých.
Ale prečo nepýtam viac peňazí do rozpočtu životného prostredia, ale pýtam niečo iné? Pýtam lepšie rozhodnutia. Lepšie rozhodovania, aby tie rozhodovania neboli také nekoncepčné, ktoré, na základe ktorých následne sa budú zvyšovať výdavky na ochranu životného prostredia. Síce nie hneď priamo, ale možno o dva, možno o päť, možno o desať rokov. A žiadam to, aby pri, vláda a najmä vláda, ktorá je – akákoľvek – pri moci, pozerala dlhšie ako v horizonte svojho vládnutia. Ja viem, že je to nepopulárne a že je to málo populistické, ale jedine to nám usporí výdavky v životnom prostredí. Ja poviem vám aj na konkrétnych príkladoch, vyberiem si jeden taký ukazovateľ alebo taký príklad.
Ochrana biodiverzity. Mnoho, ľudia nerozmýšľajú, nevedia o čom to je, je to také, no čo tí ochranári, tí ekoteroristi stále rozprávajú o biodiverzite. Len to, že akú biodiverzitu má Slovensko, ako ju dokážeme udržiavať a rozvíjať, tak od toho sa odvíja celá naša spoločnosť, celá naša ekonomika. Pretože ja vnímam rozvoj životného prostredia alebo agendu životného prostredia ako prierezovú a tam si myslím, že tam by mal byť tento rezort s ekonomikou proste spojení spojenci. A keď začneme vnímať výdavky v životnom prostredí aj cez pohľad výdavkov v ekonomike, možno začnete to mnohí chápať celkom inak a nebudete len vnímať každé opatrenie v životnom prostredí alebo apel na lepšie rozhodovanie ako nejaké výmysly ochranárov.
Taká strata biodiverzity má veľký dopad napríklad na zdravie obyvateľstva. Na jednoduchom príklade to poviem. Len také rozširovanie inváznych druhov, to znamená cudzorodých druhov, na ktoré sú ľudia veľmi alergickí, taká ambrózia, je to rastlina, ktorá sa práve na plochách, kde je strata biodiverzity, prvá rozšíri a obrovské množstvá aj Slovákov sú na ňu alergickí. Tie výdavky v zdravotníctve, ktoré sú len spojené s liečbou na alergie na túto jednu rastlinu, keby neboli, tak minimálne ak zostanú v rezorte zdravotníctva, tak sa máme lepšie. A len jednoduché opatrenia, to, aby tá biodiverzita v tých miestach bola zachovaná. To znamená čo? To znamená lepšie hospodárenie na poľnohospodárskych pôdach, menej výrubov, lepšie hospodárenia v lesoch, lepšie rozhodovania v územnom plánovaní. Čiže len správnymi rozhodovaniami vieme usporiť obrovské výdavky na dopady na zdravie obyvateľstva z titulu toho, že strácame biodiverzitu, z titulu toho, že sa nám tam rozmnožia rastliny, ktoré, na ktoré sú ľudia alergickí a ktoré musíme následne liečiť a dlhodobo liečiť.
Hovoríme tu často o lesoch. Ale také nesprávne postupy lesohospodárske spôsobujú nám povodne, spôsobujú nám stratu tých spoločenských funkcií, ktoré naozaj asi sa ťažko dajú vyčísliť, ale niektoré z nich sú vyčíslené. Napríklad Inštitút environmentálnej politiky vyčíslil, že ročne 13 mil. eur len na protipovodňové opatrenia. To znamená, len by sme usporili lepším hospodárením, zodpovednejším správaním sa v krajine len 13 mil. eur, ktoré takto idú do vzduchu. A to neverím, že máte spočítané výdavky, a možno máte, len som ich možno nenašla, výdavky, ktoré poisťovne dávajú na to, na opatrenia, respektíve výdavky spojené s kalamitami živelnými. Kolega spomínal, boli vetry, polámali sa stromy, postŕhalo strechy a podobne. Čiže aj toto je biodiverzita. Ak máme krajinu zdravú, tieto prejavy sú aj vždy boli, ale sú ďaleko miernejšie.
Ďalšie výdavky, kde vieme usporiť, aby nebolo potrebné dávať do životného prostredia, nedostatočný výkon štátnej správy, nesprávne rozhodovania, tam si môžte podať ruku s ministrom Kaliňákom, bo on je zodpovedný za rozhodovanie štátnej správy. Výkon štátnej správy vykonávajú okresné úrady. Ministerstvo životného prostredia dáva len v podstate odborné poradenstvo, ale tieto rozhodovania majú fatálne následky. Aké následky napríklad? Povieme si, že výdavky na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, no tak to spravili nejakí vojaci, to bolo za socializmu, niekto spravil nejaké staré environmentálne záťaže, ktoré teraz my musíme na ne hľadať výdavky. Lenže omyl, to nie sú len staré, to sú aj novodobé, to sú novodobé čierne skládky, novodobé veci, že kameňolomy sa rekultivujú odpadom. Akože sa rekultivujú. A vznikajú nám novodobé záťaže, ktoré jedného dňa budú mať také dopady, že nebudeme mať pitnú vodu. Budeme jej mať možno dostatok, ale nebude pitná a na jej úpravu, na to, aby sme ju mohli piť, budeme vynakladať milióny, milióny eur. Čiže zase je to len o tom, že nemusia tie výdavky byť, keď sa bude v rezorte životného prostredia v týchto rozhodovaniach správať rozumnejšie.
Vodné hospodárstvo, v tejto, vašom materiáli uvádzate, hovoríte o Slovenskom vodohospodárskom podniku. Prakticky pri každom jednom vystúpení hovoríme o tomto štátnom podniku, ktorý má úlohu zabezpečovať správu vodných tokov na Slovensku, a najvýznamnejšími asi aj poberateľmi financií je správa Dunaja ako najväčšej európskej rieky. A píšete tu, bez akýchkoľvek poznatkov konštatujete, že vytvárala sa strata a tá strata je napríklad aj z toho, že len 33 % štát uhradil za služby, za neregulované služby, ktoré si štát objednal u tohto podniku a z toho titulu v tom podniku sa generuje strata. Tie neregulované služby sú na udržiavanie plavebnej dráhy v Dunaji. Sú to služby, ktoré slúžia na protipovodňovú ochranu, respektíve správu celého toku. Ako môže štát nezaplatiť? Veď je neplatič. Veď to ako majú potom fungovať, ten podnik, keď mu nezaplatíte? A potom v štátnom rozpočte poviete, no že ešte 20 mil. môže usporiť ten podnik. Ale ako sa má on rozvíjať, keď štát mu každoročne roky, roky dozadu generuje stratu tým, že mu nezaplatí to, čo si uňho objedná? Veď to je protizákonné! Mali by ste s týmto niečo robiť v podstate ako s princípom.
Ovzdušie. To je tiež čosi, kde vieme usporiť výdavky na celom štátnom rozpočte. Kvalita ovzdušia, to, čo dýchame, zase ovplyvňuje naše zdravie. Výdavky na zdravotníctvo z titulu znečisteného ovzdušia, z titulu prašnosti, ale aj emisií, ktoré sa rozptyľujú v ovzduší a ich dýchame, zase spôsobujú veľké výdavky do zdravotníctva. A zase poviem konkrétne číslo, ktoré je uvedené v dokumentoch za rok 2016. Päťsto miliónov eur ročne by sa mohlo ušetriť na zdravotníctve, keby sa skončilo spaľovanie uhlia na Hornej Nitre. Prečo tieto výdavky, tieto výdavky naďalej generujeme? A je to len jedno rozhodnutie vlády o tom, aby vlastne bol ukončený tento nezmysel vo všeobecne hospodárskom záujme a dotovaná ťažba uhlia a jeho spaľovanie v elektrárňach Nováky. Tento hazard ja považujem za kriminálny čin. Keď si pozrieme emisné hodnoty za dva mesiace, ktoré spôsobil len prevádzkový pokus tejto elektrárne v roku 2016 len zato, aby nieže vyskúšali novú technológiu, ale zato, aby vyrobili elektrinu z takéhoto uhlia, zamorili ovzdušie nielen na Hornej Nitre, ale v celej Európe, pretože to zvýšenie emisií zaznamenali aj v európskych krajinách a ony upozornili na základe svojich meraní, že čosi sa deje. Čiže toto bolo normálne klamstvo, ktoré je vydeklarované teraz v dokumentoch, kde sa preukazujú v Národnom registri emisií. Čiže keby strategické rozhodnutie bolo pred niekoľkými rokmi, že nebude sa už toto uhlie spaľovať, 500 mil. eur ročne len z titulu tohto ste mohli usporiť.
A, pán minister, ešte mám jeden návrh na to, čo by ste mohli započítať na strane aktív v tom čistom bohatstve. Sú to údaje, ktoré sú zverejnené v európskych dokumentoch a je to vlastne k titulu ochrany prírody tých naturovských území. Tam sú vyčíslené, že zase len tie naturovské územia, ktoré sú brané ako niečo zlé, niečo, čo bráni podnikaniu, niečo, čo tu nechceme, niečo, čo blokuje rozvoj tejto krajiny. Ale práve naopak, ja vám chcem povedať, aký prínos tieto naturovské územia majú, pretože ony nám vyrábajú službu. Ony nám vyrábajú ekosystémové služby a je vypočítaná hodnota, že ročný príjem ekosystémových služieb v rámci celej Európskej únie, to znamená v rámci celej, všetkých, tej sústavy toho územia, je 300 mld. eur.
Pán minister, keď si prepočítame plochu na Slovensko, máte konkrétne číslo, ktoré môžte dať na strane aktív v čistom bohatstve ako prínos ekosystémových služieb územia natura na Slovensku. Jednoduchá matematika, rovnica, máte číslo, ktoré je exaktné z európskych dokumentov. Na... (Reakcia ministra.) Prosím? A budeme hneď v pluse a vidíte, vďaka životnému prostrediu.
Na záver chcem len ešte povedať jednu vec, že tým, že ničíme biodiverzitu, že ničíme našu krajinu, tú schopnosť jej života bez, tými prirodzenými prírodnými postupmi, ohrozujeme vodu, pôdu, ovzdušie, poľnohospodárske produkty, plodiny, z toho sa vytvárajú potraviny, keď nemáme dostatok pestrú krajinu, je ohrozené opeľovanie. To je možno niečo, čo, prečo tu hovoríme o opeľovaní, ale bez opeľovaní nemáme, nebudeme mať úrodu. Ohrozuje to sucho a naše zdravie. Takže na záver ešte, pán minister, ja nepýtam viac peňazí do rezortu, práve naopak, ja ponúkam lacné a efektívne riešenia. Stačí pochopiť, že pri rozhodovaní treba myslieť dopredu a na dopady na životné prostredie, lebo zlé rozhodnutia siahajú do peňaženky verejných financií.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Druhá situácia nastala na 21. schôdzi, keď 12. októbra Národná rada schválila návrh na tajné hlasovanie v bode 70 na voľbu členov Rady pre štátnu službu a po zvolení členov sa 19. októbra uskutočnila voľba predsedu Rady pre štátnu službu, bod 71. A napriek tomu, že Národná rada dňa 12. októbra ani neskôr neschválila tajnú voľbu aj pri voľbe predsedu rady, uznesenie sa týkalo len voľby členov rady, a napriek tomu, že na to pán poslanec Klus upozornil, predsedajúci dal uskutočniť tajnú voľbu. Obe hlasovania síce spolu súvisia, ale nebolo explicitne schválené, že sa má tajne voliť aj predseda.
Takže navrhujem, aby v záujme vyjasnenia do budúcnosti predseda Národnej rady požiadal ústavnoprávny výbor, aby k tomuto zaujal stanovisko.

V súlade s § 146 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vyslovujem pochybnosť o postupe Národnej rady podľa tohto zákona v dvoch prípadoch a navrhujem, aby o nich predsedajúci rozhodol po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.
Po prvé otázka, či Národná rada môže jedným uznesením schváliť tajné hlasovanie podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku v troch rôznych navzájom nesúvisiacich hlasovaniach.
A po druhé, či Národná rada schválením tajného hlasovania v jednej veci zároveň môže schváliť tajné hlasovanie v inej súvisiacej, ale odlišnej veci, nie druhé kolo voľby, hoci to nie je pred hlasovaním explicitne uvedené.
Odôvodnenie: Prvá situácia nastala včera, keď predsedajúci dal hlasovať o troch návrhoch na tri tajné hlasovania v troch rôznych veciach, tri rôzne parlamentné tlače, tri rôzne body rokovania. Voľba člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, voľba člena Regulačnej rady a voľba člen Súdnej rady. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som len chcel uviesť, že sa, som sa chcel poďakovať kolegom poslancom aj z koalície za to, že akceptovali môj koaličný; môj pozmeňujúci návrh, ktorým sa zavedie zodpovednosť, alebo teda vo výboroch podporili môj pozmeňovací návrh, ktorým sa zavedie zodpovednosť štatutárnych orgánov neziskových organizácií, obdobne ako je tomu v prípade obchodných spoločností. Je to niečo, čo by sme si mali všetci zvykať, že takto by to malo fungovať, a verím, že je to dobrá myšlienka. A veľmi pekne ďakujem za podporu a prosím vás o tiež podporenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja poďakoval predkladateľom, že do svojho návrhu zahrnuli aj otázku automatického rušenia neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby len z dôvodu, že do 15. júla neodovzdajú do registra uzávierok výročnú správu. Je to úplne najtvrdšia sankcia zo všetkých právnych foriem.
Pri nesplnení si nejakej povinnosti alebo tak povinnosti tohto typu nezanikajú nadácie, nezanikajú neinvestičné fondy, nezanikajú občianske združenia, obchodné spoločnosti, politické strany. Niektoré z týchto právnych foriem ani nemajú povinnosť odovzdávať výročnú správu, napríklad občianske združenia. Iné právne formy, napríklad neinvestičné fondy, síce takú povinnosť majú, ale ak si ju nesplnia, tak sú maximálne upozornené, upozornené registrovým úradom, že si nesplnili túto povinnosť. Z iných, v iných právnych formách, napríklad v nadáciách, nesplnenie tejto povinnosti zakladá možnosť zrušenia organizácie, ale súdom. Čiže nie je to automatické, že organizácia je zrušená, lebo účtovníčka ochorela alebo jej mama dostala infarkt a nestihla to, nestihla to v ten deň.
My sme s Vierou Dubačovou, Zuzanou Zimenovou a Petrom Osuským predložili podobný návrh zákona, ktorý riešil iba túto časť, ešte v marci, a teda presne v tom čase aj pán poslanec Zelník a pán poslanec Bastrnák mali svoj návrh, ktorý tiež toto riešil, čiže toto nie je ten prípad, že by niekto sa inšpiroval naším návrhom. Nezávisle od seba sme dospeli k tomu, že je to problém, ktorý treba riešiť. Náš návrh, samozrejme, nebol vtedy schválený a kolegovia stiahli ten návrh a ešte ho dopracovali a teraz ho predložili znovu. Takže ja som ho podporil aj v prvom čítaní a som pripravený bez ohľadu na to, či bude akceptovaný náš pozmeňujúci návrh, ho podporiť aj v druhom čítaní, lebo rieši ten základný problém, aby sa už nedialo to, že neziskové organizácie budú zanikať len z nejakého formálneho dôvodu.
Ja som sa v rámci druhého čítania na pôde ústavnoprávneho výboru pokúsil presadiť dva pozmeňujúce návrhy. Jeden z tých pozmeňujúcich návrhov sa týkal toho, aby súd pred rozhodnutím o zrušení neziskovej organizácie nemal iba možnosť, ale aj povinnosť stanoviť lehotu na odstránenie nedostatkov, ktoré majú byť dôvodom pre zrušenie. Tento návrh bol akceptovaný v rámci ústavnoprávneho výboru a nachádza sa v spoločnej správe.
Ten druhý návrh, ktorý tiež vychádzal z toho nášho pôvodného poslaneckého návrhu, riešil otázku možnosti obnovenia organizácií, ktoré síce boli zrušené, ale nezanikli. Čiže dnes ešte stále sú v registri, akurát tam majú uvedené, že sú v likvidácii. A o tomto prebehla na pôde ústavnoprávneho výboru rozsiahla diskusia a ja teda ďakujem aj predkladateľovi, ktorý sa jej zúčastňoval, aj členom ústavnoprávneho výboru za cenné podnety, ktoré sme do toho pozmeňujúceho návrhu zapracovali. Prešlo to aj kontrolou legislatívneho odboru, a dokonca v tej poslednej fáze sa do toho zapojilo aj ministerstvo vnútra, ktoré tiež k tomu dali, dalo nejaké pripomienky, ktoré sme všetky, všetky akceptovali.
Napriek tomu na poslednom rokovaní ministerstvo vnútra prišlo s tým, že nesúhlasí, takže tento návrh výbor neschválil a predkladáme ho teraz ako skupina poslancov ako doplňujúci návrh v rámci druhého čítania v pléne. Myslím si, že bolo by namieste tento doplňujúci návrh schváliť, pretože niektoré výhrady ministerstva boli technické a tie sme zapracovali do toho návrhu.
A ďalšie dve relevantné výhrady boli to, že akoby sa tým zakladala nerovnosť, že tým organizáciám, ktoré už prebehli procesom likvidácie, tak tie už aj zanikli a tie možnosť obnoviť sa nebudú mať, kdežto tie, ktoré síce už boli zrušené, ale ešte nemajú nejaké vysporiadané záväzky a ešte nezanikli, čiže postupovali pomalšie, tak tým tú možnosť dáme. Na toto som odpovedal a hovorím to aj teraz, že nie je možné napraviť všetky krivdy sveta, ale treba sa snažiť napraviť aspoň tie, ktoré napraviť môžeme. Napríklad keď štát sa rozhodne, že odsúhlasí nejaký príspevok obetiam komunistického režimu, tak neodsúhlasí ho všetkým, lebo niektoré z nich už nežijú, ale to neznamená, že nemáme prejaviť úctu alebo podporiť tých, ktorí to prežili a ktorí, kde tú krivdu ešte napraviť môžeme.
Druhá výhrada bola, že v súčasnosti je 1 400 takýchto organizácií, ktoré boli zrušené z dôvodu, že si nesplnili povinnosť dať výročnú správu do registra uzávierok, ale ešte nezanikli. Čiže sú v procese likvidácie a že by to bolo technicky komplikované pre osem okresných úradov v sídle kraja toto zúradovať. Tak to si myslím, že tiež nie je dobrý dôvod, to je práve naopak, ak 1 400 organizácií bolo zrušených iba na základe nesplnenia si formálnych povinností, tak je to zlé vysvedčenie o tom zákone. Je to dôkaz o tom, že ten zákon mal byť zmenený už dávno a teraz by sme sa kvôli tomu nemali vyhýbať poskytnutiu možnosti nápravy, a preto si vás dovolím požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Dubačová.
Ďakujem.