Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tá otázka, ktorá by mohla zaznieť na úvod, je, že či vôbec potrebujeme takýto zákon, zákon, ktorý bude mať za cieľ vyrovnávať regionálne rozdiely prostredníctvom nejakej centrálne koordinovanej podpory najmenej rozvinutých okresov. Ja osobne, aj Občianska konzervatívna strana, ktorej som predsedom a myslím, že aj moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS sme presvedčení, že nie, takýto zákon nepotrebujeme, že pokusy vyrovnávať rôzne rozdiely vrátane regionálnych rozdielov sú často sociálnym inžinierstvom, ktoré nefunguje, neplní ten cieľ, pre ktoré, pre ktorý sa podobné opatrenia zavádzajú a predstavuje to veľmi často neefektívne nakladanie s verejnými prostriedkami na ciele, na ktoré len veľmi málo pomôžu realizovať ten hlavný zámer.
Ale to je, samozrejme, vec politického názoru, nejakej filozofie, tam sa nezhodneme, povedzme že pravica s ľavicou. Ten zákon existuje, teraz sa ide meniť, tak je na mieste hovoriť o tom, aký má ten zákon byť a snažiť sa, aby zákon vytvoril podmienky pre to, aby sme sa aspoň priblížili k tomu cieľu, ktorý je deklarovaný a aby, keď už to nebude efektívne, keď už to nebude reálne znižovať tie regionálne rozdiely, tak aby sa to aspoň nezneužívalo na vytváranie rôznych klientelistických schém.
O jednej takej som hovoril v prvom čítaní, len stručne pripomeniem. Týkalo sa to okresu Rožňava, ktorý je takisto jeden z najmenej rozvinutých okresov. V tomto okrese vznikla nezisková organizácia Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava práve na základe akčného plánu pre okres Rožňava, ktoré, ako nás tu pán podpredseda vlády pred chvíľou presviedčal, to si tam tí ľudia z okresu rozhodli. No ale boli to síce ľudia z okresu, ale či to naozaj reprezentovalo vôľu obyvateľov okresu, o tom možno do istej miery pochybovať, pretože Koordinačné centrum pre rozvoj okresu Rožňava sa pokúsili založiť dve mestá Rožňava a Dobšiná, teda jediné dve mestá, ktoré sa nachádzajú na území okresu Rožňava a ktoré, kde to schválili mestské zastupiteľstvá a keď rada pre rozvoj najmenej alebo jedno z najmenej rozvinutých okresov o tom rokovala, tak zistili, že ich predbehol niekto iný, resp. zámer dvoch mestských samospráv jediných dvoch miest v okrese Rožňava bol odsunutý nabok, pretože tam bol alternatívny projekt.
Na tom alternatívnom projekte je zaujímavé, že ho predložil pán Ján Babič, popredný predstaviteľ SMER-u v okrese, predseda okresnej rady SMER-u v okrese Rožňava, trojnásobný poslanec Národnej rady za SMER - sociálnu demokraciu, trojnásobný poslanec zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, ale čo je najzávažnejšie, zároveň prednosta Okresného úradu v Rožňave. Politicky dosadený reprezentant štátnej správy, prednosta Okresného úradu v Rožňave, ktorý je z titulu svojej funkcie tajomníkom Rady pre rozvoj okresu, presadil, že koordinačné centrum nezaložili dve mestské samosprávy, ale skupina štyroch fyzických osôb, teda on, miestny smerák a jeho traja smerácki kamaráti. Čo je teda dosť ďaleko od toho, že o tom, čo sa bude realizovať, si predsa rozhodnú samotní ľudia v tých regiónoch, lebo áno, sú to vaši ľudia, náš človek v Rožňave je ten, ktorý má na to dosah a ktorý sám sebe odsúhlasil ako štátny úradník a politický nominant, že jeho nezisková organizácia, koordinačné centrum bude koordinovať regionálny rozvoj v okrese Rožňava. Ak už toto nie je konflikt záujmov, tak potom neviem čo.
Ale aby som iba nekritizoval, nedostal som na to žiadnu odpoveď ani v prvom čítaní, nepredpokladám, že v druhom čítaní dostanem, tak skúsim navrhnúť, čo by sa mohlo zmeniť, aby k takýmto veciam asi nie nedochádzalo, ale aby k nim dochádzalo ťažšie. Chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh v mene skupiny pätnástich poslancov. Ten pozmeňujúci návrh obsahuje dva body. Jeden bod sa týka zloženia výboru pre príslušný najmenej rozvinutý okres, teda to, čo bolo doteraz rada, bude nejaká jedna centrálna rada a v okresoch budú fungovať, budú fungovať výbory, tak zjednodušene povedané navrhujeme, aby vo výboroch mali väčšinu zástupcovia obcí, obecných samospráv. Budú tam zástupcovia štátnej správy, budú tam zástupcovia zamestnávateľov, zamestnancov, môžu tam byť ďalšie osoby a sú tam aj zástupcovia samosprávy a my navrhujeme, aby zástupcovia samospráv mali vo výbore väčšinu. Samozrejme, že členov, členov výboru má menovať na návrh prednostu okresného úradu predseda rady, teda predseda tej centrálnej rady. Čiže tu navrhujeme zmenu, aby aj obce mohli navrhovať zástupcov a teda nielen takých zástupcov, ktorí prejdú požehnaním prednostu okresného úradu ako tajomníka rady, to je jedna zmena.
A druhá zmena je, že obce, teda obecné samosprávy majú mať vo výboroch väčšinu. Podľa zákona o obecnom zriadení § 1 odsek 2 je základnou úlohou obce pri výkone samosprávy aj starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. V rámci decentralizácie verejnej správy získali obce do svojej právomoci koordináciu regionálneho rozvoja podľa § 12 zákona o podpore regionálneho rozvoja. Neskôr došlo v rámci fiškálnej decentralizácie od roku 2005 aj k väčšej finančnej autonómnosti obecných samospráv, ale štátna správa, aj centrálna vláda si naďalej ponechali významnú časť správy verejných financií vrátane viacerých nástrojov regionálneho rozvoja vo vlastných rukách. Som presvedčený, že hlavnými aktérmi regionálneho rozvoja by mali byť samosprávy, samosprávy obcí a samosprávy regiónov. Aj pri takomto zákone, keď už existuje, tak by hlas samospráv mal byť silnejší ako doteraz.
Druhý návrh alebo druhý bod pozmeňujúceho návrhu sa týka väčšej transparentnosti. Väčšiu transparentnosť možno považovať za cestu, ako predísť k tým najväčším nehoráznostiam. Nie je to, samozrejme, dokonalý nástroj, ale keď sú veci transparentné a keď sú veci transparentné vopred, tak je väčšia šanca, že si niekto z verejnosti všimne, že ideme prihrať malú domov nejakému svojmu straníkovi, kamarátovi spriaznenému podnikateľovi.
V zákone alebo v návrhu novely zákona sa upravuje aj poskytovanie regionálneho príspevku, ktorý schvaľuje, schvaľuje úrad vlády a je tam také deklaratívne ustanovenie v § 8 odsek 2 v navrhnutom, že sa má poskytovať tento príspevok v súlade so zásadami transparentnosti, hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti a zákazom konfliktu záujmov. To je deklarácia, však dobre, že tam je deklarácia, ale tá transparentnosť potom ďalej v texte zákona nie je nijako bližšie upravená.
My navrhujeme, aby ak sa má poskytnúť regionálny príspevok, tak aby návrh na poskytnutie regionálneho príspevku bol zverejnený vopred. Pätnásť dní vopred na webovom sídle úradu vlády, aby viselo, komu - teda údaje buď o fyzickej alebo o právnickej osobe - sa má poskytnúť regionálny príspevok, na aký účel má byť tento regionálny príspevok poskytnutý, v akej výške a samozrejme, malo by tam byť aj zdôvodnenie, prečo, prečo takáto forma podpory pomôže napĺňať účel zákona. Navrhujeme, aby sa, aby sa toto ustanovenie doplnilo do odseku 4 v § 8. V § 8 ods. 3 sú ustanovené podmienky, komu možno poskytnúť regionálny príspevok a zároveň v § 8 ods. 4 sa stanovuje, že z dôvodov vhodných osobitného zreteľa možno prijímateľovi poskytnúť regionálny príspevok aj vtedy, ak niektorú s tých podmienok nespĺňa. Nie všetky, ale sú tam niektoré podmienky, napríklad, že prijímateľ nemá vysporiadané finančné, teda nemožno poskytnúť prijímateľovi, ktorý nemá vysporiadané finančné vzťahy so štátom, je podmienka, že nie je v likvidácii, nie je na jeho majetok vedené konkurzné konanie, nie je na jeho majetok vyhlásený konkurz, nie je v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, nie je voči nemu vedená exekúcia alebo výkon rozhodnutia, nemá nedoplatky na poistnom na verejné zdravotné poistenie, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie alebo nedoplatky na povinnom príspevku na starobné dôchodkové sporenie.
Na jednej strane zákon stanovuje, že prijímateľ regionálneho príspevku musí spĺňať tieto podmienky a na druhej strane dáva možnosť napriek tomu, že prijímateľ nespĺňa tieto podmienky, poskytnúť to, poskytnúť regionálny príspevok. Stačí, ak je to uvedené v regionálnych prioritách, v ročných prioritách, táto skutočnosť, a ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, čo je obľúbená zákonná formulácia, ktorá je dostatočne vágna, aby sa dala zneužívať vždy, keď sa to hodí. Ako poslanec mestského zastupiteľstva mám s tým bohaté skúsenosti, ako sa často tá formulácia v prípade hodného osobitného zreteľa zneužíva.
Preto navrhujeme vypustiť tento odsek a nahradiť ho tou požiadavkou, aby zámer poskytnúť regionálny príspevok bol vopred 15 dní alebo najmenej 15 dní pred poskytnutím alebo pred rozhodnutím o poskytnutí zverejnený na webe. Čiže zosumarizujem. Navrhujeme silnejšie postavenie samospráv pri regionálnom rozvoji, pri rozvoji najmenej rozvinutých regiónov, čo je v podstate to, o čom pred chvíľou hovoril pán podpredseda vlády, že to tam tí ľudia v okresoch si rozhodujú, na čo sa budú používať tie prostriedky. Tak áno, kto iný je legitímnejším predstaviteľom tam tých ľudí v tých okresoch, ako samospráva, a to hovorím s vedomím, že aké silné je zastúpenie strany SMER - sociálna demokracia aj v obecných a mestských samosprávach medzi primátormi, starostami a v zastupiteľstvách, ale oni sú tí, ktorí majú priamu legitimitu, lebo sú zvolení obyvateľmi tamojších obcí a miest. Nie straníci, ktorí sa dostávajú k možnosti ovplyvňovať regionálny rozvoj cez svoje postavenie vo svojich stranách cez to, že sú politicky nominovaní do štátnej správy.
A navrhujeme väčšiu transparentnosť, čím predpokladám, že by nemusel mať, nemusel mať problém, problém nikto a verím teda, že pokiaľ, ak by ten návrh nebol schválený, tak sa ním pán podpredseda vlády bude inšpirovať a úrad vlády v reálnom živote bude takéto, takéto opatrenia uplatňovať, teda bude zverejňovať tie návrhy aj bez toho, aby im to ukladal zákon, lebo vláda sa, dúfam, snaží a bude chcieť správať transparentne. Takže na záver by som prečítal samotný text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2016 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, tlač 764.
Prvý bod. V čl. I v bode 17 sa v § 5 ods. 7 za slovo "úradu" vkladajú slová "a obcí. Počet členov výboru nominovaných obcami musí byť vyšší, ako počet ostatných členov výboru.".
Druhý bod. V čl. I v bode 20 v § 8 odsek 4 znie: "(4) Úrad vlády zverejňuje na svojom webovom sídle návrh na poskytnutie regionálneho príspevku najmenej 15 dní pred rozhodnutím o jeho poskytnutí. Návrh podľa predchádzajúcej vety obsahuje informácie o prijímateľovi v rozsahu: názov, sídlo a IČO v prípade právnickej osoby a titul, meno a priezvisko, miesto podnikania a IČO v prípade fyzickej osoby - podnikateľa, výšku navrhovaného príspevku, jeho účel a odôvodnenie návrhu na poskytnutie regionálneho príspevku.".
Odôvodnenie som uviedol v predchádzajúcej časti a žiadam, aby sa o oboch návrhoch hlasovalo samostatne.
Ďakujem za pozornosť.
