Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem kolegu Mira Ivana opýtať, že keď pripravoval túto, tento návrh pozmeňovací, či prišiel na to, aký dáva dnes ešte zmysel, aby sme vôbec lepili tie nálepky na okná, pretože ono to tiež niečo stojí. Pokiaľ viem, tak tá cena sa prenáša, samozrejme, na klienta. Dáva to nejakú logiku, nejaký zmysel? Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, k téme zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na komunikáciách som už vystupoval niekoľkokrát a bolo to práve preto, že v minulosti sme už tu mali novelu tohto zákona, toho, čo ideme týmto zákonom nahradiť, a riešili sa tam v minulosti dve veci. To bolo zníženie pokút, ktoré sú skutočne drakonické za to, že niekto mešká čo len jeden deň s kontrolou technického stavu alebo s emisnou kontrolou, a taktiež sa tam už v minulosti riešila liberalizácia staníc technickej kontroly.
Mňa len mrzí to, že sa celá táto téma naťahuje tak dlho, pretože sú desaťtisíce motoristov, ktorí nie sú pokutovaní len preto, že systém nestíha, a čakajú, čo sa v pléne schváli. Už dávno mohli mať v zákone schválené zníženie týchto drakonických pokút a tak, aby boli motivovaní, aby svoje auto dali skontrolovať na stanicu technickej kontroly čo najskôr, a nie tak, ako je to dnes. My sme predkladali novelu terajšieho zákona už takmer pred rokom, potom sme tu mali ministerský návrh, ktorý nakoniec pán minister stiahol, lebo prišiel tento nový návrh, a tak sú vlastne motoristi naďalej len držaní ako rukojemníci, čo sa tu v tomto pléne schváli a kedy. To na úvod k tomu, že skutočne náš pohľad je taký, že ak je niečo v existujúcom zákone zlé, poďme to vyriešiť čo najrýchlejšie zmenou malou, zmenou jedného-dvoch paragrafov a bol by problém vyriešený a nie donekonečna len odkladať, odkladať a povedať, budeme to riešiť novým zákonom, počkajte, buďte trpezliví. Musíme si uvedomiť, že tam vonku niekde sú desaťtisíce motoristov, ktorí čakajú, ako celé toto dopadne, a naozaj ten problém mohol byť zo stola preč. Myslím tých s tými pokutami.
Teraz k tomu zákonu, čo tu máme na stole, je obšírny, samozrejme, chápem, že Európska únia od nás chcela riešiť túto problematiku, a chápem ministerstvo dopravy, že takýto zákon bolo treba sem predložiť. Čo nás zarmucuje, je to, že v rámci rokovaní výborov sa nakoniec celá liberalizácia, ktorá tu mala byť, dostala úplne na vedľajšiu koľaj a liberalizácia nakoniec nebude žiadnou liberalizáciou, ale bude len novým chaosom v celom tomto prostredí kontroly technického stavu a emisných kontrol vozidiel.
Ako pán spravodajca čítal, bolo v rámci konania výborov schválených - koľko? - 82 zmien v rámci rokovania výborov v celom tomto legislatívnom procese, 82 zmien tohto zákona. Alebo 84? 82. Pričom najväčšími zmenami, ktoré prešli cez ústavnoprávny výbor, sú zmeny pri udeľovaní licencií na výkon prác staníc technickej kontroly. A nakoniec sa teda dostali do rokovania pléna také zmeny, ktoré podľa nás nemajú s liberalizáciou staníc technickej kontroly nič spoločné. Nielenže nemajú nič spoločné, ale ešte sú aj nemerateľné a myslím si, že sa tu vytvára opäť priestor na korupciu a subjektívne posudzovanie, komu dať licenciu na výkon stanice technickej kontroly a komu nedať.
Ja len malý úryvok tých zmien, ktoré boli schválené výbormi a o ktorých tu dnes nakoniec budeme hlasovať. To sú podmienky, ktoré bude musieť splniť ten, kto chce otvoriť novú stanicu technickej kontroly nad rámec existujúcej siete staníc technickej kontroly, sú napríklad, že "v každom okrese musí byť zabezpečená dostatočná minimálna konkurencia staníc technickej kontroly, a to v každom okrese 2 stacionárne stanice, v každom okrese, ktoré je zároveň krajským mestom, 4 stacionárne stanice s výnimkou krajského mesta Košice, kde môže byť 8 stacionárnych staníc technickej kontroly a s výnimkou hlavného mesta Bratislava, kde môže byť 20 stacionárnych staníc". To najlepšie príde teraz. "Počet evidovaných vozidiel v danom okrese vytvára predpoklady na vyťaženie viac ako 25 % kapacity ďalšej kontrolnej linky stacionárnej stanice. Alebo potrebné kapacity v sieti stacionárnych staníc technickej kontroly sú v danom okrese nedostatočné najmä z dôvodu, že spádová oblasť daného okresu pokrýva aj susedské okresy. Alebo regionálne podmienky dopravnej infraštruktúry, ktoré vyžadujú zriadenie stacionárnej stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete stacionárnych staníc."
Ja by som sa chcel skutočne spýtať autora týchto zmien pána poslanca Ježíka, nevidím ho tu, aby mi to naozaj vysvetlil, ako je merateľný fakt, že niekto chce otvoriť novú stanicu technickej kontroly a má preukázať, že počet evidovaných vozidiel v danom okrese vytvára predpoklad na vyťaženie viac ako 25 % kapacity ďalšej kontrolnej linky. To je, ako keď by ste si chceli otvoriť na vašej ulici povedzme mäsiarstvo alebo cukráreň a budete musieť dokazovať, že do vašeho obchodíku príde denne 15 ľudí alebo 20, alebo 30 alebo že do vášho obchodu príde minimálne štvrtina tých ľudí, ktorí dnes chodia do susedného mäsiarstva. No tak prepáčte, pán Ježík, ale toto ako takto to predložiť a ešte aj - teraz výtka fakt aj členom ústavnoprávneho výboru, ktorí toto nakoniec odhlasovali a potom aj kolegovci v našom hospodárskom výbore -, no ak už len toto je dôvod, prečo v žiadnom prípade tento zákon nepodporíme, ktorý tu je.
Ale aspoň sa chceme pokúsiť zmeniť niektoré konkrétne časti, ktoré v tom zákone sú a ktoré vyplynuli z pripomienkového konania organizácií, ktoré boli súčasťou celého pripomienkového konania a ktoré som si osvojil.
Najprv prečítam odôvodnenia, sú to tri pozmeňujúce návrhy a nakoniec potom prečítam aj konkrétne paragrafové znenia tých našich návrhov.
Tak napríklad veľmi zjednodušene v tomto zákone je klauzula, že ak vaše vozidlo má haváriu a sú poškodené niektoré dôležité časti, napríklad náprava, brzdy a podobne, tak musíte okrem toho, že idete so svojím vozidlom do certifikovaného servisu, ho aj následne dať skontrolovať na stanicu technickej kontroly. Nuž toto považujeme za naozaj zbytočné byrokratizovanie, zbytočné zvyšovanie nákladov motoristov a nielen aj motoristov, ale aj celej administratívy okolo toho. Jednoducho v súčasnej dobe sú opravy vozidiel vykonávané dopravcami na základe viazanej živnosti. Slovenská republika patrí ku krajinám EÚ, v ktorej nie sú markantné problémy s kvalitou vykonanej opravy po havárii. Napriek tejto skutočnosti zavádza táto novela zákona vyššie nároky na kvalitu opravárenskej činnosti tzv. certifikáciou miesta opravy. Tento inštitút je teda dostatočnou zárukou na zvýšenie kvality vykonanej opravy a následná byrokratická formálna technická kontrola nemá žiaden vplyv na kvalitu opravy. Ako som povedal, je to zbytočný úkon namierený proti vlastníkovi a držiteľovi vozidla, ktorý nepodstatne predraží a predĺži opravu vozidla.
Teraz odôvodnenie pozmeňovacieho návrhu č. 2, a to bola výtka Asociácie staníc technickej kontroly, ktoré - a ja som si túto výtku osvojil - dnes, keď máme všetko zelektronizované, napríklad evidenciu vozidiel a už máme aj elektronické diaľničné známky, už ich nelepíme na sklo, považujem za úplne zbytočné, aby bolo nutné v súčasnosti lepiť nálepky o absolvovaní stanice technickej kontroly a emisnej kontroly. A tohto sa týka naša novela č. 2, kde chceme takúto povinnosť zrušiť, čo by mohlo mať aj ekonomický vplyv, bolo by to efektívne, bolo by to jednoduchšie, znížilo by to byrokraciu na staniciach technickej kontroly a je predpoklad, že by približne medzi 3 a 5 eurami sa znížili náklady na poplatky súvisiace so stanicou, s kontrolou technického stavu a emisií v staniciach technickej kontroly.
Tretí pozmeňovák, ktorý predkladáme, sa týka zmeny cestného zákona č. 135/1961 a týka sa malej úpravy paragrafu, v ktorom hovoríme, že skládky odpadov, ktoré už dnes teda sú definované ako nepovolené v blízkosti križovatiek a v blízkosti iných cestných telies, tak rozširujeme to na okolia priechodov pre chodcov, železničných priecestí a ochranných pásmach týchto cestných komunikácií.
Takže teraz, čo sa týka odôvodnenia, som skončil a prečítam už znenia, paragrafové znenia jednotlivých pozmeňujúcich návrhov.
Pozmeňujúci návrh č. 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Milana Laurenčíka k vládnemu návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 751).
Bod 1. V čl. I § 45 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "a následne bez vyzvania na vlastné náklady podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt."
Bod 2. V čl. I § 47 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová "a následne technickej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt, ak nastali okolnosti podľa ods. 2 písm. c)".
Pán spravodajca, dám vám kópiu, nech sa páči, nech to máte v ruke.
Pozmeňujúci návrh č. 2, to je ten o zrušení povinnej nálepky STK a emisnej kontroly. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Milana Laurenčíka k vládnemu návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 751).
Bod 1. V čl. I § 95 ods. 1 písm. c) a § 96 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová "písm. a) až c)".
Bod 2. V čl. I § 111 ods. 1 sa vypúšťajú písm. b) a c), slovo "sú" sa nahrádza slovom "je" a zrušuje sa označenie písmena a).
Bod 3. V čl. I § 111 ods. 10 sa slová "vyznačeným osvedčením o kontrole technického stavu časť A - technická kontrola a vyznačenou (perforovanou) kontrolnou nálepkou" sa nahrádzajú slovami "vyznačeným protokolom o kontrole technického stavu časť A - technická kontrola".
Bod 4. V čl. I § 120 ods. 1 sa vypúšťajú písm. b) a c), slovo "sú" sa nahrádza slovom "je" a zrušuje sa označenie písmena a).
Bod 5. V čl. I § 120 ods. 9 sa slová "vyznačeným osvedčením o kontrole technického stavu časť B - emisná kontrola a vyznačenou (perforovanou) kontrolnou nálepkou" sa nahrádzajú slovami "vyznačeným protokolom o kontrole technického stavu časť B - emisná kontrola".
Nech sa páči, pán spravodajca.
A posledný pozmeňujúci návrh č. 3, ktorý sa týka zmeny cestného zákona. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Milana Laurenčíka k vládnemu návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 751).
V čl. II bode 11 § 8 ods. 6 znie: "Skládky materiálov alebo reklamné stavby, ako aj iné zariadenia, ktoré neslúžia na správu pozemných komunikácií ani na riadenie cestnej premávky a prevádzku dopravy, je zakázané umiestňovať v ochranných pásmach pozemných komunikácií, v rozhľadových poliach pozemných komunikácií a na križovatke, priechodoch pre chodcov a železničných priecestiach tak, aby zasahovali do zorného poľa vodičov vozidiel a odpútavali pozornosť vodičov vozidiel od sledovania cestnej premávky."
To je všetko, nech sa páči, pán spravodajca, tu je kópia pozmeňujúceho návrhu č. 3.
Ďakujem pekne za slovo a vidím, že sú faktické, rád odpoviem. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pekný deň prajem všetkým. Pani ministerka, ak dovolíte, ja len dve také jednoduché otázky.
Spomínali ste, že podobný protokol máme podpísaný už s Čiernou Horou, predpokladám, že podobné protokoly budú nasledovať. Takže som sa chcel spýtať, či už je v príprave nejaká ďalšia podobná aktivita, a keď, tak s ktorými krajinami. Obzvlášť ma zaujíma otázka Ukrajiny v tejto súvislosti. A možno taká dodatočná otázka, keď ste spomínali, že to súvisí s naším vstupom do Európskej únie a že máme túto povinnosť upravovať takto vzťahy s tretími krajinami, prečo sa to deje po štrnástich rokoch? Čo tomu doposiaľ bránilo?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Toto nie je téma, ku ktorej by som sa ja často vyjadroval, predsa len na sociálne veci máme lepších odborníkov v našom poslaneckom klube, ale nedá mi, aby som nezareagoval, a som veľmi rád, že tu máme aj pani ministerku spravodlivosti.
Na mňa sa často obracajú najmä otcovia, priznávam, ale aj matky, ktoré vnímajú otázku výživného tak trošku aj v inej súvislosti, a to je otázka možnosti starostlivosti o deti. A naše súdy, bohužiaľ, v tomto smere konajú celkom rozdielnym spôsobom, pokiaľ ide o výživné, z otcov primárne si urobili prasiatka, ktoré platia, ale potom, keď ide o to, aby sa títo otcovia mohli spolupodieľať na výchove detí, tam už sme niekde úplne inde. A máme skúsenosti, kedy sa o maloletých deťoch na našich súdoch rozhoduje niekoľko rokov. Zatiaľ čo tí otcovia mnohí poctivo platia, nemajú žiadny dosah na výchovu svojich detí.
Čiže aj toto je téma, ktorú by sme s touto témou, ktorú ste podľa mňa veľmi správne vniesli na pôdu parlamentu, mali spájať.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k problematike, ktorú sa snažíme riešiť prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý podávame s pani poslankyňou Blahovou a ktorý tu už bol odprezentovaný, a to tému alebo problematiku prijímania detí do centier na ich vlastné požiadanie.
Bola o tom diskusia aj v prvom čítaní, a teda nadväzne na tie poznámky opäť je to niečo, čo možno teória a prax riešia, riešia rozdielne alebo je rozdiel v tom, čo je napísané v zákone a čo sa reálne, reálne robí. Pokiaľ ten rozpor možno odstrániť, tak je dobré ten rozpor odstrániť.
To, že prijímanie detí do centier na ich vlastnú žiadosť nie je dostatočne upravené, nie je len názor jednotlivých opozičných poslancov, ale je to aj názor, ktorý vo svojom stanovisku vyslovil odbor legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky. Dovolím si z neho zacitovať: "Legislatívny odbor upozorňuje, že podľa Občianskeho zákonníka majú maloletí spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou z primeranej rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. A nakoľko podľa navrhovanej právnej úpravy bude môcť dieťa aj samo požiadať o prijatie do vyššie uvedeného centra na vykonávanie opatrení jednotlivými formami, pôjde nepochybne o jednostranný právny úkon vykonaný zo strany dieťaťa."
Legislatívny odbor upozorňuje, že navrhovaná právna úprava je v tomto smere formulovaná pomerne vágne bez akýchkoľvek ďalších podmienok či podrobností, ktoré by sa vzhľadom na osobitnú povahu subjektu, ktorý bude môcť o svoje prijatie do centra požiadať, t. j. dieťa, žiada doplniť napríklad podrobnosti, akým spôsobom má dieťa o prijatie do centra požiadať, špecifikovať, či tak bude môcť urobiť každé dieťa, alebo túto možnosť obmedziť napríklad vekom dieťaťa, špecifikovať situácie, kedy je potrebné informovať aj zákonných zástupcov dieťaťa a podobne. Súčasne je otázne, či bude samotné takéto jednostranné požiadanie dieťaťa o jeho prijatie do centra vždy objektívne rešpektovať a jeho najlepší záujem podľa Dohovoru o právach dieťaťa.
Takže pochybnosti o tom, že tá úprava, ktorú predkladá ministerstvo a vláda, je dostatočná, vyslovil aj legislatívny odbor, bolo to predmetom diskusie na výboroch. My sme na ústavnoprávnom výbore mali pána štátneho tajomníka Ondruša, ktorý sa snažil argumentovať tým, že nie je možné úplne všetko dopodrobna upraviť, pretože môžu nastať aj situácie, ktoré by neboli pokryté zákonom, a teda nebolo by v záujme dieťaťa, keby bolo odmietnuté z dôvodu, že nejaká formálna podmienka nie je naplnená, keď, keď by záujem dieťaťa vyžadoval, aby, aby do centra na vlastné požiadanie prijaté bolo napríklad v situácii, keď je, keď je týrané alebo, alebo niečo, niečo podobné.
To je, samozrejme, úplne legitímna diskusia, že ako podrobná má byť, má byť tá úprava. To, čo ale vidím ako problém a v čom dávam za pravdu legislatívnemu odboru a aj kritikom návrhu novely v tej podobe, ako bola predložená, je, že, že tá úprava tam nie je v podstate žiadna, že to je len jedna z foriem, že rozhodnutím súdu alebo na žiadosť rodiča, alebo, alebo na požiadanie dieťaťa akoby išlo o rovnocenné formy, ktoré sa od seba, od seba nelíšia, ale, samozrejme, že akékoľvek prijatie dieťaťa do centra by malo byť výnimočným, výnimočným opatrením, ale ešte aj v rámci tých výnimočných opatrení práve toto na požiadanie dieťaťa by malo byť to úplne najvýnimočnejšie, teda, teda najmenej často sa, najmenej často sa dejúce.
Preto sme sa pri príprave nášho pozmeňujúceho návrhu inšpirovali tým, ako je to upravené v Českej republike, kde je tá právna úprava aj v rôznych iných oblastiach vzhľadom na niekoľko desiatok rokov existencie spoločného štátu podobná. Čiže v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí je v § 42 upravené pôsobenie zariadení pre deti vyžadujúce, vyžadujúce okamžitú pomoc, čo je jedna z foriem zariadenia sociálnoprávnej ochrany a ktorá tiež predpokladá, že okrem rozhodnutia súdu, okrem žiadosti zákonného zástupcu je možné prijať dieťa do tohto zariadenia, aj ak o to požiada dieťa alebo ešte aj ak o to požiada obecný, obecný úrad s rozšírenou, obce s rozšírenou pôsobnosťou.
A práve v týchto dvoch prípadoch sa ale vyžaduje, že obecný úrad obce s rozšírenou pôsobnosťou je povinný bezodkladne podať návrh súdu na nariadenie predbežného opatrenia, pokiaľ nemožno do doby, dokedy musí o predbežnom opatrení rozhodnúť súd, zaistiť súhlas rodiča alebo inej osoby zodpovednej za výchovu dieťaťa s pobytom v zariadení pre deti vyžadujúce okamžitú pomoc. Takúto formuláciu sme, sme do zákona doplnili aj my.
Nenavrhujeme tam upraviť, že požiadať môže iba dieťa od 6 rokov, nenavrhujeme tam presne stanoviť formu, či to musí byť písomne, dokonca ani, ani dôvody tam nie sú, nie sú špecifikované v tom našom pozmeňujúcom návrhu, ale vyžaduje sa tam, aby ak bolo dieťa prijaté do centra na základe, základe vlastnej žiadosti, tak aby bolo, aby bolo teda centrum povinné požiadať, požiadať súd o vydanie opatrenia.
Dozvedeli sme sa tak na výbore, že, áno, teraz sa vraciam k tej, k tej diskusii, že teória, prax, že takto sa to deje, že keď, keď je dieťa, dieťa, keď je dieťa prijaté do domova aj bez toho, aby to bolo upravené v zákone, tak môže aj na vlastnú žiadosť a rieši sa to, rieši sa to týmto spôsobom. No ale ak sa to má riešiť týmto spôsobom, tak je to tak dôležitá vec, že by v zákone mala byť upravená a nieže sa budeme spoliehať na to, že veď takto sa to všade deje, a predpokladáme, že tá prax bude, bude takto aj naďalej.
Tak myslím si, že ten zásah do koncepcie pôvodného zákona je úplne minimálny, je inšpirovaný českou právnou úpravou, je kompatibilný s tým, čo sa hovorí vo zvyšku zákona, takže si myslím, že kto má dobrú vôľu odstrániť pochybnosti, ktoré sa tu objavili, a teda zdôrazňujem, že nielen na strane opozičných poslancov, ale aj odboru legislatívy, ktorý nie je politickým telesom, ale iba vecne z právneho hľadiska posudzuje návrhy zákonov. Tieto pochybnosti môžme veľmi drobným doplnením zákona odstrániť a spraviť ten zákon lepším.
Takže ja by som vás chcel požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za vašu reakciu. No, viete, jedno je teória, tá je veľmi pekná a druhé je prax. A to, čo navrhujem, vychádza z praxe, ktorú reflektujem a kde máme ix príkladov, že v praxi to naozaj nefunguje tak, ako ste popísali.

Ďakujem pekne. Ja by som sa vo svojom príspevku zamerala iba na jeden bod predkladanej novely, a to je návrh, aby sa v bode 94 čl. I za § 96a vložil ďalší § 96b, ktorý pojednáva o spisovej dokumentácii.
Moje výhrady totižto smerujú najmä k tomu, že v bodoch 4 a 5 tohoto paragrafu sa navrhuje, aby sa spisová dokumentácia zneprístupnila. To znamená, navrhovateľ chce zneprístupniť spisovú dokumentáciu o maloletom dieťati a plnoletej fyzickej osobe účastníkom konania. Treba tu povedať, že v praxi už k zneprístupňovaniu dokumentácie dávno dochádza napriek tomu, že zákony hovoria niečo iné. Deje sa to pod rúškom interných noriem, na základe ktorých štátni úradníci zatajujú spisy účastníkom konania už dnes. Nie všetci účastníci konania sú však bez právneho povedomia, a preto sa nájdu aj takí, čo sa pustia do boja s úradníckou mašinériou dokonca aj formou podania žaloby, čo úradníkom, samozrejme, znepríjemňuje život, a preto sa teraz snažia tento stav zlegalizovať zavedením zneprístupnenia spisovej dokumentácie priamo do zákona.
Treba však povedať aj to, že aj keď to bude v zákone, tak to bude v rozpore so zákonnosťou, nakoľko jednak tu máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám a jednak tu máme výslovnú povinnosť sprístupňovať celú spisovú dokumentáciu, ktorá je stanovená v niekoľkých medzinárodných dohovoroch a zákonných ustanoveniach, ktoré sme povinní podľa Ústavy Slovenskej republiky rešpektovať. Ústava Slovenskej republiky totiž hovorí, že "medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi". Konkrétne ide o čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý hovorí, že "každý má právo na prístup k spisu, ktorý sa ho týka". Čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd hovorí, že "sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené". A napokon čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pojednáva o práve na spravodlivé súdne konanie.
Dôkazom pre moje tvrdenia sú už vydané súdne rozhodnutia, na základe ktorých ministerstvo, resp. jemu podriadené organizácie už museli sprístupniť spisovú zložku účastníkom konania. A od ľudí, teda priamych účastníkov konaní, ktorí sa na tento boj o vlastné dieťa dali a ktorí sa na mňa obrátili, mám aj konkrétne rozsudky Najvyššieho súdu a Krajského súdu v Bratislave, ktoré tvoria precedens na jednej strane, ale z pohľadu dotknutých na druhej strane znamenajú mesiace a roky bojov s veternými mlynmi.
Je nám všetkým jasné, že v prípade vývoja dieťaťa v útlom veku je každý stratený rok kontaktu s milujúcim rodičom obrovskou stratou. Ako vyplýva z listu, ktorým ma títo ľudia oslovili, tak z rozhodnutí a úkonov, ktoré sledujeme v praxi, je zrejmé, že na strane navrhovateľa, resp. jemu podriadených organizácií, ide o vedomú a veľmi intenzívnu snahu za každú cenu zneprístupniť účastníkom konaní, teda rodičom a deťom, spisové zložky.
Toto nie je ojedinelé tvrdenie. Spomeňme si aj na správu ombudsmanky, ktorá opakovane upozornila na veľmi slabý výkon štátnej správy pri naplnení zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, na porušovanie práv maloletých detí, žiaľ, aj s nenapraviteľnými následkami pre dieťa. No a spomeňme si aj na dlhodobú systematickú diskrimináciu rodičov na základe pohlavia, resp. pozitívnu diskrimináciu matiek, žien, ktorú zaznamenávajú a dlhodobo na ňu upozorňujú otcovia pri súdnych konaniach napríklad o zverení dieťaťa do starostlivosti a podobne.
Takže ako ma upozorňujú v liste aj účastníci konania, ktorí s úradmi zvádzajú takýto dlhoročný neúspešný boj o vlastné dieťa, dôsledky, ktoré zneprístupnenie spisovej dokumentácie prináša prax, sú často doslova fatálne najmä pre maloleté deti, ktoré sú takýmto konaním štátu ohrozené. A píšu nám poslancom, ktorí máme o tomto rozhodnúť, okrem iného aj toto, citujem: "Ak toto nebezpečenstvo poslanci Národnej rady prehliadnu alebo ho budú podceňovať, tak ak niekomu z ich voličov, známych či príbuzných štátny úradník odoberie dieťa alebo mu obmedzí, alebo zakáže styk s dieťaťom iba preto, že sa tak práve rozhodol, tak vtedy už bude neskoro sťažovať sa, volať po ľudských právach, informácie mu budú zneprístupnené a nebude mať ani žiaden podklad, na základe ktorého by mohol konať."
Argumentácia, že veď k požadovaným informáciám sa môže dostať napríklad ombudsman, je iba ilúziou na oklamanie verejnosti. Verejná ochrankyňa práv pani Dubovcová opakovane upozorňovala na porušovanie práv maloletých detí v súdnych procesoch. Správy boli štátnymi orgánmi odignorované, nič sa nezmenilo a namiesto sebareflexie sa štátne orgány oborili na ombudsmanku a spochybňovali ju.
Týmto návrhom sa navrhovateľ pokúša zničiť jediný kontrolný mechanizmus na kontrolu činnosti štátu, ktorý majú rodičia k dispozícii, a to je prístup ku všetkým informáciám v spisovej zložke. Ak rodičia nebudú mať prístup ku všetkým informáciám v spisovej zložke, tak nebudú mať dôkazy, v rukách dôkazy o prípadnom porušovaní práv a oprávnených záujmov dieťaťa navrhovateľom a jeho podriadenými organizáciami. Ak rodičia nebudú mať dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spisovej zložke, tak nemajú ani šancu na úspech ani v súdnom konaní podľa § 5 ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, podľa ktorého, citujem: "Každý, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu. Touto novelou chce navrhovateľ znížiť počet diskriminačných súdnych žalôb proti nemu podľa citovaného paragrafu tým, že zneprístupní informácie, ktoré sa nachádzajú v spisovej zložke."
Podľa pisateľov listu je to typický spôsob presadzovania záujmov štátnej organizácie, kde namiesto zdĺhavej reorganizácie štátnej organizácie, namiesto personálnych výmen na všetkých pozíciách od radových zamestnancov až po top manažérov je jednoduchšie občanovi znemožniť prístup k informáciám, počet diskriminačných žalôb tým klesne a nové nikto nezačne.
"Žiadame poslancov Národnej rady, aby z novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele odstránili ustanovenia § 96b bod 4 a 5, pretože občan má právo na všetky informácie, ktoré sa ho týkajú, pretože dieťa má právo na všetky informácie, ktoré sa ho týkajú, a pretože rodič má právo na všetky informácie, ktoré sa týkajú jeho dieťaťa."
Toľko teda z podnetu, z ktorého som vychádzala pri príprave pozmeňujúceho návrhu, ktorý by som chcela predložiť. Takže v zmysle rokovacieho poriadku najskôr prečítam jeho veľmi stručné odôvodnenie.
Navrhujeme v § 96b vypustiť odseky 4 a 5 upravujúce podmienky zneprístupňovania časti spisovej dokumentácie. Dôvodom predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu je rozpor tohto ustanovenia s viacerými ľudskoprávnymi medzinárodnými dokumentmi, ako napr. právo na prístup k spisu, ktorý sa týka osoby, ktorá sa prístupu domáha (čl. 41 Charty základných práv Európskej únie) alebo právo na informácie (čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd).
A teraz samotné znenie pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 761).
V čl. I bode 4 v § 96b sa vypúšťajú odseky 4 a 5.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, len pár chvíľ nás delí od schválenia vládneho návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Tento návrh prináša jednu obrovskú zmenu. Detské domovy, resocializačné strediská a krízové strediská sa stanú od apríla centrami pre deti a ich rodiny bez akejkoľvek zjavnej špecifikácie. Centrum bude prijímať opustené deti, maloletých aj dospelých závislých, deti na výchovné opatrenie, detské obete trestných činov, bude poskytovať ambulantné služby aj terénnu sociálnu prácu, aj služby krízových centier pre matky s deťmi, aj domovy na polceste pre mladých dospelých, bude tiež robiť školenia pre profesionálnych rodičov, prichýli deti v kríze aj všetky ostatné, ktoré zaklopú.
Detské domovy prestanú existovať, no nie preto, že všetky deti by boli v rodinách. Detské domovy už dnes majú problém s tým, že je náročné starať sa o opustené deti na skupinách aj o profesionálnych rodičov v ich domácnostiach, a pritom robiť sociálnu prácu s rodinou, chodiť na súdne pojednávania, sprostredkúvať štart do života mladým dospelým. Je málo personálu, málo profesionálnych rodičov. Títo fungovali často so slabými podpornými službami a s malým rozpočtom. Do tejto žalostnej situácie spolu s novým zákonom príde aj chaos. Nové centrum bude môcť prijať dieťa len po dohode s rodičom a predstavte si, že ktorýkoľvek rodič sa môže dohodnúť s ktorýmkoľvek centrom, že tam dá svoje dieťa. Centrum bude môcť prijať dieťa aj na jeho vlastné požiadanie. Úlohou centra je len ohlásiť to úradu a nemusí nič viac urobiť. Ani volať políciu, že pred bránou ústavu stojí stratené dieťa bez dozoru, ani pátrať po nejakom zákonnom zástupcovi, ani volať na súd. Žiadne neodkladné opatrenie, žiadne súdne rozhodnutie, žiadna plná moc od zákonného zástupcu.
Je to nebezpečná situácia, ktorú sa pokúsim napraviť svojím pozmeňujúcim návrhom. Prijatie dieťaťa do ústavu musí vždy potvrdiť súd. Úradom práce zostanú iba zlomky administratívnych povinností. Na centrá presunuli terénnu sociálnu službu, ambulantné služby, výkon výchovných opatrení aj prípravu na profi rodičovstvo. Bude tu však centrum s obrovskými právomocami.
Týmto návrhom zákona ste sa, bohužiaľ, definitívne spreneverili plánom deinštitucionalizácie. Už desiatky rokov vieme, že inštitúcia je najdrahšia forma starostlivosti o deti a rodiny. Inštitúcia je najhoršia forma starostlivosti o deti a pobyt v nej zanecháva na dieťati vážne následky, s ktorými sa borí celý ďalší život. Vieme, že inštitúcie vzbudzujú u ľudí obavy, a preto si od nich nepýtajú poradenstvo. Obávajú sa pred nimi hovoriť o svojich problémoch, majú strach požiadať ich o pomoc, obávajú sa represie. Viete si predstaviť, že rodiny v kríze budú dobrovoľne navštevovať detské domovy, po novom centrá, a budú sa v nich s niekým radiť?
Rezort je z hľadiska ochrany práv detí absolútne nezabezpečený. Štátny tajomník pán Ondruš na výbore tvrdil, že práve na základe tejto novely budú dobudovávať zariadenia a dopĺňať stavy a odbornosť zamestnancov. Počítate s tým, že do centier preklopíte tzv. projektových zamestnancov a nafingujete udržateľnosť projektu. Ľudia, s ktorými počítate, sú však ešte stále nedoškolení a mnohí z nich už so svojho miesta dávno odišli. Nie sú ľudia. Ani títo projektoví ľudia už nie sú. Projekt ste neudržali a ani do jeho ukončenia. Predpokladám, že minister práce bude ešte znášať za to konzekvencie. A nie sú ani financie. Novela prichádza do parlamentu s rozporom. Ministerstvo financií malo zásadnú pripomienku k tomuto návrhu. Nepodporuje a neschvaľuje ho, pretože nemáte peniaze na realizáciu zmeny, ktorá bola predbežne vyčíslená zhruba na 70 mil. eur. Od ministerstva financií túto sumu nedostanete, pretože ju požadujte nad rámec svojej rozpočtovej kapitoly. Dvaja ministri zo strany SMER sa zjavne nevedia dohodnúť.
Čo to teda bude znamenať? Nie sú financie na dobudovanie kapacít, nie sú peniaze na lepšie ohodnotenie odborníkov, nie sú peniaze na prijímanie nových síl a nie sú ani samotní záujemcovia o takéto druhy zamestnania. Zle platené miesta, nezabezpečené pracovné podmienky, bez podpory, bez odborného vedenia a, bohužiaľ, aj bez kontroly. Už v tejto chvíli ochrana detí kolabuje. Napríklad keď systém ochrany detí odporučil do starostlivosti dieťa sedemnásťkrát trestanému pedofilovi. Zistilo sa to, až keď bol dotyčný zatknutý za výrobu detskej pornografie. To sú hrozné jednotlivé prípady. Alebo keď poslali dieťa do medzištátneho osvojenia bez preverenia podmienok a zobrali ho z milujúcej rodiny. Malé deti a bábätká zotrvávajú protizákonne na skupinách detských domovov, lebo nie je dostatok profi rodičov. Tie, ktoré dosiaľ vydržali, kolabujú pred náročnými úlohami pri opatere ústavných detí so závažnými hendikepmi. Zostávajú bez podpory, bez záujmu, so smiešnou mzdou.
Ďalej absolútna absencia systémovej a systematickej pomoci rodinám v rámci porozvodovej starostlivosti prináša naozaj dramatické situácie do rodín s deťmi. Rovnako aj sanácie rodín sú na vedľajšej koľaji a nezriedka ich fiktívne vykonávajú spriaznené organizácie. Deti z takto sanovaných rodín potom končia v detských domovoch.
Situáciu v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny považujem za systémový a morálny rozvrat spôsobený tým, že o túto časť rezortu sa desiatky rokov nikto v skutočnosti nezaujímal. Týmto návrhom ste demonštrovali dôležitú vec, a to, že ste rezignovali na prorodinnú starostlivosť. Rezignovali ste na všetky vedecké zistenia a odporúčania o tom, že v každom možnom prípade je treba uprednostňovať rodinné formy starostlivosti pred ústavnými. Nikde v novele nie je spomenutá podpora napríklad pestúnskych rodín, ktoré by mohli mať veľký podiel na znížení počtu detí v ústavných zariadeniach. Nezaslúžili si ani slovom vašu podporu.
Vraciame sa v čase späť. Opäť budú prekvitať megalomanské zariadenia, ktoré budú vďaka svojej neprehľadnosti a nemožnosti zvládnuť pridelené úlohy kolabovať a doplácať budú na to najmä deti.
Ministerstvo financií hovorí, že na to nedá peniaze. Generálna prokuratúra hovorí, že je proti záujmom dieťaťa zlučovať všetky druhy zariadení. Kontrola nie je nijak posilnená ani zabezpečená. Ale je to vaša novela a vaša zodpovednosť. Nie som si istá, či si jej dopady skutočne uvedomujete.
V oblasti ochrany práv detí je Slovensko na mizernej úrovni. O tom svedčí aj mimoriadna správa verejného ochrancu práv. Prijatím tejto novely nastane okrem toho absolútny chaos a obávam sa, že deti a rodiny v kríze, ale aj zamestnanci v sociálnej sfére budú toho obeťami.
Dovoľte teda predniesť dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa venuje práve prijatiu dieťaťa do zariadenia tak, aby bolo povinné hlásiť jeho prijatie súdu. A druhý pozmeňujúci návrh spočíva v tom, že zavádza zmenu, ktorá vlastne vyzýva orgán sociálnoprávnej ochrany detí, aby sa profesionálneho rodiča aspoň spýtal, či má o dieťa po niekoľkých rokoch starostlivosti oňho záujem prijať ho do náhradnej starostlivosti.
Takže prvý pozmeňujúci návrh.
V čl. I bod 34 v § 46 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý prijal oznámenie podľa odseku 2 písm. a), je povinný bezodkladne po prijatí oznámenia podľa odseku 2 písm. a) podať na súd návrh na zverenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti alebo návrh na nariadenie výchovného opatrenia."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 2, ktorý predkladám spolu s Ondrejom Dostálom.
1. bod. Za bod 18 sa vkladá nový bod 19, ktorý znie: 19. V § 30 ods. 2 písm. c) sa slová "§ 34 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 34 ods. 4".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. Za bod 20 sa vkladá nový bod 21, ktorý znie: 21. V § 34 ods. 1 v druhej vete sa slová "Do tohto" nahrádzajú slovami "Ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, do tohto".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Za bod 21. sa vkladajú nové body 22 až 24, ktoré znejú: 22. V § 34 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Ak sa dieťa nachádza v starostlivosti profesionálneho rodiča, určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je povinný najneskôr do troch dní od doručenia správy o príprave dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť písomne oboznámiť profesionálneho rodiča, že dieťaťu bude sprostredkovaná náhradná rodinná starostlivosť alebo osvojenie a písomne ho poučiť o možnosti prevziať dieťa do náhradnej rodinnej starostlivosti alebo dieťa osvojiť. Ak sa začalo konanie na zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti alebo ak sa začalo konanie o osvojenie alebo konanie o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti, určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti alebo osvojenia pozastaví až do právoplatného ukončenia tohto konania. Rovnako určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately postupuje, ak profesionálny rodič podal žiadosť smerujúcu k zvereniu dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti alebo k osvojeniu."
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
Bod 23. V § 42 ods. 2 a 3 sa slová "§ 34 ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 34 ods. 5".
Bod 24. V § 44 ods. 3 sa slová "§ 34 ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 34 ods. 5".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Prosím vás teda o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, možno by som si kusla do jazyka, ak by v tejto rozprave nevystúpil pán Blaha a jeho stranícka kolegyňa pani Vaľová, preto si dovolím krátku rekapituláciu pomerne nedávnej histórie. Nadväzujem na ich poznámky týkajúce sa sociálnych podnikov.
Budem citovať z článku, ktorý má nadpis Sociálne podniky firmy SMER, s. r. o. Sú to zistenia nadácie Zastavme korupciu, ktoré vo svojom príspevku pre časopis Týždeň stručne spracoval Marián Leško.
Prvá vláda Roberta Fica už v roku 2007 na jednom z výjazdových zasadnutí ohlásila, že hodlá nezamestnanosť znižovať aj tak, že z Európskeho sociálneho fondu podporí zakladanie pilotných sociálnych podnikov. Malo ísť o firmy, ktoré dajú prácu znevýhodneným nezamestnaným v takom počte, že budú tvoriť najmenej, prinajmenšom 30 % všetkého personálu firmy. V prípade, že sociálny podnik dosiahne zisk, tak 30 % z neho mal každoročne použiť na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšovanie pracovných podmienok. Podľa zákona, ktorý bol platný od mája 2008, mal sociálny podnik fungovať aspoň päť rokov a mohol za to od štátu dostávať podporu 28 mesiacov.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vtedy viedla Viera Tomanová, prevzalo nad zriaďovaním pilotných sociálnych podnikov gesciu. Prvé podniky vznikli v lete 2008, vtedy ministerka Tomanová podpísala zmluvy s ôsmimi zakladateľmi podnikov tohto druhu. Financované boli z eurofondov, pričom Európsky sociálny fond im mal preplatiť až 95 % nákladov. Celkovo na pilotné projekty vláda a ministerstvo vyčlenili viac ako 23,5 milióna euro.
Namiesto toho, aby sa na verejnosť dostávali správy o úspešnom pokračovaní projektu, od samého začiatku boli sociálne podniky späté s informáciami o pochybnom postupe úradov, prešľapoch zodpovedných funkcionárov a straníckom klientelizme. Ako prvá prenikla na verejnosť správa, že ministerstvo práce poskytne 400 miliónov slovenských korún štyrom sociálnym podnikom, za ktorými bol podnikateľ Juraj Thomka, priateľ poslankyne SMER-u Jany Laššákovej. Išlo o Veľkokrtíšsky, Horehronský, Revúcky a Gemerský sociálny podnik. Na otázku, či je v poriadku, keď sa v takej veci angažuje osoba blízka poslankyni SMER-u, ministerka Tomanová odpovedala: "V žiadnom prípade ja nebudem hodnotiť, kto sa za projektami skrýva."
Ministerka naozaj nebola povinná hodnotiť, kto sa za projektmi skrýva, ale mala povinnosť zabezpečiť, aby sa za nimi nikto skrývať nemohol. Svoju povinnosť si nesplnila, lebo jej ministerstvo pridelilo stovky miliónov korún neziskovým organizáciám, ktorých pôvod a charakter bol neznámy.
Novinári potom zistili, že členmi správnych rád neziskoviek, ktoré založil Juraj Thomka, boli starostovia a poslanci strany SMER. Jeden z nich, Ján Fiľo, člen správnej rady Gemerského sociálneho podniku, dokonca povedal: "Do neziskovej organizácie ma nominovala okresná organizácia SMER-u." Neskôr tiež vyšlo najavo, že odporúčanie, aby ministerstvo projekty Juraja Thomku schválilo, podpísal syn poslankyne Laššákovej Vladimír Laššák, ktorý vtedy pracoval ako riaditeľ regionálneho odboru Banskobystrického samosprávneho kraja.
Najsilnejšia vládna strana, ktorá na republikovej úrovni dostala do funkcie Vieru Tomanovú, nominovala na nižšej úrovni svojich starostov a poslancov do správnych rád týchto neziskoviek, ktoré dostali od ministerstva milióny eur zo zdrojov Európskej únie. Keďže ministerstvo práce vedené nominantkou SMER-u podporilo organizácie podporené straníckymi štruktúrami SMER-u, išlo o klasický prípad straníckeho klientelizmu.
Ďalej sa zistilo, že za rožňavským sociálnym podnikom boli dvaja regionálni reprezentanti SMER-u – SD a za humenským sociálnym podnikom bola poslankyňa Vaľová. Šéfovia sociálnych podnikov míňali veľké sumy na predražené nákupy pochybných zariadení a nepotrebných služieb, na drahé školenia, na konzultácie či propagáciu, a to cez spriaznené firmy vybrané účelovo nastaveným výberovým konaním.
S reportážou, ktorá odhaľovala fungovanie sociálneho podniku, prišla reportérka Kubániová, ktorá vtedy pracovala v Slovenskej televízii. Jej reportáž ukázala, ako v Bardejove funguje Arvik – Rozvojové združenie, ktorému ministerstvo práce poskytlo 100 miliónov slovenských korún. Za milióny zverených zdrojov združenie Arvik v mesačných kurzoch vyškolilo 161 nezamestnaných, z ktorých sa dlhodobo na trhu práce uplatnilo len niekoľko ľudí. Pokiaľ išlo o nezamestnaných, efekty sociálneho podniku boli minimálne, zato iné efekty boli oveľa výraznejšie.
Z dotácie, ktorú Arvik – Rozvojové združenie profitoval, profitoval najmä jeho memorandový partner, súkromná firma Selmani. Šéfovia oboch spoločností boli starí známi a mali kontakty na ministerstve práce. Výkonný riaditeľ spoločnosti Selmani bol bratom riaditeľa odboru komunikácie sociálnej implementačnej agentúry. Vo vedení firmy Selmani pôsobila majiteľka spoločnosti Management Solutions, ktorá vyhrala podprahovú zákazku pre Arvik, poskytovala mu poradenstvo za 205-tisíc euro. Blízko k podniku mal aj podnikateľ Balog, jedna jeho firma prenajímala Arviku motorové vozidlá, druhá mu zabezpečovala publicitu za 140-tisíc eur.
Ako sa zhodli experti, pri projekte takejto veľkosti a obsahu minúť 4,2 milióna slovenských korún na jeho propagáciu je mrhanie verejnými prostriedkami. Sociálny podnik teda plytval verejnými prostriedkami tak, aby z toho profitovali súkromné firmy a osoby späté s vládnou stranou, čo malo pre reláciu Reportéri a samotnú redaktorku Kubániovú neblahé následky. Vysielanie relácie bolo pozastavené a Slovenská televízia nepredĺžila pracovnú zmluvu reportérke.
Európska komisia situáciu sledovala a pomery v dvoch pilotných projektoch prišli preveriť audítori komisie. Výsledky ich kontroly potvrdili podozrenie a v decembri 2009 to muselo uznať aj ministerstvo práce, ktoré projekt Arvik zrušilo.
Pod tlakom situácie ministerstvo financií, ktoré vtedy viedol Ján Počiatek, požiadalo Brusel len o preplatenie 356-tisíc eur z 11,3 milióna eur, ktoré už sociálnym podnikom poskytlo. Ministerstvo viac nežiadalo, lebo mu bolo známe, že Brusel by viac ani nezaplatil, keďže jeho audítori neskôr zistili, že v kontrolovaných podnikoch neboli rešpektované podmienky zákonnosti a vhodnosti použitia fondov, a preto odporučili, aby bolo financovanie sociálnych podnikov zrušené a akékoľvek zálohy a refundácie nákladov vymáhané. Pretože audit Európskej únie odhalil indikátory vážneho podvodu, viac ako 11 miliónov eur, ktoré sa vynaložili na pseudozamestnávanie pre 300 ľudí, sa muselo uhradiť zo štátneho rozpočtu.
Po nástupe vlády Ivety Radičovej minister Mihál a jeho vtedajšia štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová podali viaceré trestné oznámenia na osoby zodpovedné za zriadenie a celkové fungovanie sociálnych podnikov. Na konci roku 2011 bola zverejnená informácia, že protikorupčný úrad preveruje financovanie štyroch podnikov. To bola posledná zverejnená správa o sociálnych podnikoch z čias prvej vlády Roberta Fica. Tak ako všetky takéto a podobné kauzy, aj sociálne podniky zapadli prachom zabudnutia a žiadna z osôb, ktoré sa vďaka nim nezákonne obohatili z verejných zdrojov, neniesla za to žiadnu trestnoprávnu a ani inú zodpovednosť. Koniec citátu.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcela by som vás upozorniť najmä na to, že aj pôvodná myšlienka sociálnych podnikov sa javila na papieri výborne. To by sa jej ale nesmel chopiť SMER so svojimi korupčnými chápadlami chobotnice. Nech je nám teda to, čo sa stalo pred pár rokmi, mementom. Rezort riadi tá istá strana, pri moci sú tí istí ľudia. Neradi by sme boli svedkami opakovania sa histórie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne kolegovi Dostálovi za zhrnutie podstaty toho problému a dá sa s ním len súhlasiť. Naozaj je to o svedomí každého z nás a kolegov z týchto strán koaličných MOST – HÍD. A musím povedať, že sa musím trochu aj, že mi to nie je príjemné, že musím byť takto útočný, avšak situácia je veľmi vážna, takže apelujem na kolegov z týchto strán, aby využili možnosť nehlasovať za tohto celkom nevhodného kandidáta, aby bol členom Súdnej rady. Takže ešte raz ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že túto tému podporil.
No a pokiaľ ide o poslanca Mizíka, neviem, ako to s tým Harabinom a s tým mojím siahaním po členky myslel, či to myslel, že mu nesiaham po členky postojačky alebo poležiačky, to neviem. Ale to už nechávam na zváženie, myslím, že poležiačky, že keby sme išli na to, on by určite vyhral.