Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Skúsim aspoň to, čo stihnem. Ďakujem veľmi pekne, pán Heger, pripomenul si mi jednu veľmi dôležitú vec, že aj takýmto prístupom, a síce prístupom podpory podnikania cez investície my naozaj síce pomaly, ale veľmi isto meníme pohľad mnohých ľudí a dokonca, že generácie, a meníme ich mentalitu, a my im takýmto spôsobom hovoríme a učíme ich, že peniaze sa nezarábajú, peniaze sa získavajú. Peniaze sa na Slovensku prestávajú zarábať. Peniaze sa na Slovensku začínajú zháňať. Zháňať na správnych miestach a my keď takto začneme učiť ďalšie generácie fungovať, tak to je najlepšia cesta do pekla.
Pán poslanec Mizík, mám len jednu jedinú poznámočku. Ďakujem pekne za faktickú. Spomenuli ste, že padajú burzy. Tak, naopak, finančné burzy sa dnes tešia celkom dobrej kondícii.
Anka Zemanová, veľmi pekne ďakujem, že si do tejto témy vniesla aj tú procesnú stránku a aj z pohľadu tých environmentálnych požiadaviek, ktoré na každú takúto veľkú, veľkú stavbu sú kladené, a som teda veľmi rada, že to aj sleduješ. Pretože som si istá, že je to u teba v dobrých rukách a že vždy upozorníš na tie podstatné veci.
Pán poslanec Simon, rovnako veľmi pekne ďakujem, že aj takouto formou pripomínate pánovi premiérovi to, ako funguje, ako tendenčne a v čase mení svoje, svoje vyhlásenia.
A na záver, pán poslanec Bagačka, skúsim stihnúť aspoň jeden ten príklad. Napríklad spoločnosť PCA získala štátnu pomoc v roku 2003 na vytvorenie 3500 pracovných miest. Za rok 2016 ale vykázala podľa štatistického úradu 3535, to je o tisíc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi dobre si, Janka, spomenula Jaguar. Investíciu, ktorá je do dnešného dňa veľmi rozporuplná, čo sa týka samotného procesného konania, ale aj týchto financií. Tých pol miliárd to je len jedna čiastka, ktorá je verejne označená. Však tých vyvolaných investícií je možnože za ďalšiu polmiliardu. Mám tým na mysli rôzne úpravy, či rieky Nitra, úpravy stavby pozemných komunikácií a ďalších vyvolaných investícií, ktoré realizuje štát ako podporu tomuto parku. A dovolím si povedať, že aj celá prevádzka môže byť ohrozená nielen z toho titulu, že nebudú vedieť tam zamestnať ľudí, ale dôvod na to, že jedného dňa sa možno celý Jaguar zbalí a odíde, bude to, že štát si nesplnil svoju základnú povinnosť, ktorú mal, prísľub zo zmluvy, kde prisľúbil, že celá investícia priemyselného parku bude vybudovaná, postavená v súlade so zákonmi, v súlade so zákonmi o životnom prostredí. A dnes vieme o tom, že máme na krajskom súde v správnom konaní podanie, kde sa má rozhodovať o tom, že celý proces, či bol zákonný, lebo je tam vážne podozrenie, že rozhodnutia boli vydané ako nezákonné.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne, aby som zareagovala už niekoľkýkrát na návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci, respektíve na tému, ktorá nás vo významnej miere líši od postoja k týmto problematikám so stranou nielen SMER, ale aj so súčasnou koalíciou.
Vo všeobecnosti my v SaS, a aj ja konkrétne, považujeme investičné stimuly, teda nástroj, ktorého podstatou je všetkým plošne brať vo forme daní a potom niektorým konkrétnym selektívne rozdávať, toto považujeme za škodlivé z dlhodobého pohľadu pre ekonomiku. Je to škodlivé preto, lebo to škodí kvalite podnikateľského prostredia, deformuje toto podnikateľské prostredie, je to nespravodlivé, je to demotivujúce, deformuje to konkurenciu. Kým jedných uprednostňuje, druhých znevýhodňuje. A čo je možno podstatné, tak tieto nástroje nemajú dlhodobú pridanú hodnotu a respektíve a ak aj náhodou majú, tak nikto z tých, ktorí ich s takou radosťou už dlhé roky rozdávajú, nepredložili daňovým poplatníkom, ktorí ich platia, žiadne relevantné informácie o tom, čo reálne našej ekonomike tieto stimuly dlhodobo priniesli.
Už niekoľkokrát som z tohto miesta deklarovala, koľko z dotovaných firiem nevytvorilo počet sľubovaných pracovných miest, koľko z nich aj napriek stimulom skončilo v konkurze alebo reštrukturalizácii. A napriek tomu prichádzajú ďalšie a ďalšie a napriek tomu, že nedošlo ani, v mnohých prípadoch ani k rozširovaniu podnikateľských zámerov alebo k rozširovaniu výroby v týchto prípadoch.
Navyše okrem toho, čo som spomenula, tak súčasná vláda využíva investičné stimuly veľmi nekoncepčne. Dotujú sa bohaté regióny na úkor chudobných, vyvolené firmy sa dotujú opakovane, ide vôbec popri tom o neustále imitujúcu snahu o vyrovnávanie regionálnych rozdielov bez akýchkoľvek výsledkov a i tí vôbec popritom neustále imitujúcu snahu o vyrovnávanie regionálnych rozdielov bez akýchkoľvek výsledkov. A toto nielenže buduje takú tú z dlhodobého pohľadu nebezpečnú monokultúru zameranú a orientovanú na automobilový priemysel, tak okrem toho, že dlhodobo úplne cieľavedome vytvárame obraz našej krajiny od vedomostnej ekonomiky a na úkor tohto posilňujeme charakter krajiny, ktorej sa hovorí, že montážna dielňa. A toto naozaj sa nedá spraviť zo dňa na deň, to sa tu buduje 10 rokov a toto jediné už má reálne výsledky. Skutočne niečo, čo by som si ja priala, aby na Slovensku bolo dominantné a dominujúce, to je tá vedomostná ekonomika, tak napriek tomu tu máme práve iný charakter vážneho, silného piliera nášho hospodárstva, a to je to je tá, bohužiaľ, montážna dielňa.
Dovoľte mi, aby som si pomohla zopár faktami. Podľa zverejnenej štúdie INESS-u, inštitútu INESS, za minulý rok vláda poskytla pätnástim spoločnostiam štátnu pomoc vo výške takmer 84 miliónov eur. Toto predstavuje oproti roku 2016 skoro dvojnásobných počet podporovaných spoločností a vo výške celkovej pomoci pri tom došlo k 40-percentnému nárastu.
A možno prvá moja otázka, že čím je toto v čase konjunktúry odôvodnené, že v čase konjunktúry máme takýto obrovský ročný nárast výšky investícií? Len 27 % podporených investícií má vlastníka zo Slovenska, len 27 percent. V prípade krajín Európskej únie je to 53 % a zvyšných 20 % predstavuje vlastníkov z Ázie. Celková štátna pomoc prepočítaná na jedno pracovné miesto predstavovala v priemere výšku až okolo 45-tisíc eur. Ak sa pozrieme na jednotlivé kraje, tak najdrahšie pracovné miesta k pomeru štátnej pomoci nevznikli na východe Slovenska, ale práve na západnom Slovensku. Výška štátnej pomoci k pracovnému miestu bola v Trnavskom kraji 1,4-násobne vyššia ako v Prešovskom kraji. A kým celoslovenská nezamestnanosť bola vo výške 7,3 %, tak okres Trnavy mal v čase podpory 3,22-percentnú nezamestnanosť. To je menej ako polovica, to je menej ako polovica priemeru.
K ďalším číslam, 68 % pracovných miest vzniklo s podporou štátu v tých okresoch, kde bola nezamestnanosť už aj tak nižšia ako priemer Slovenska. Do menej rozvinutých regiónov, ktorých podpora je upravená od tohto, od roku 2015 osobitným zákonom, boli udelené 4 investičné stimuly, čo predstavuje 16 % celkovej štátnej pomoci v roku 2017. Takto je to počas každej vlády SMER-u. Okresy s nadpriemernou nezamestnanosťou dostávajú omnoho menší objem finančných prostriedkov ako tie s podpriemernou nezamestnanosťou. A nielenže ani súčasný vývoj pre nás nie je dostatočným vodítkom alebo dostatočným feedbackom, že to nerobíme dobre, tak v rovnakom trende pokračujeme, teda vy pokračujete aj začiatkom tohto roku, kedy vláda pridelila investičnú pomoc viac ako 10 mil. eur pre päť spoločností z Trnavy, Nového Mesta nad Váhom, Považskej Bystrice, Topoľčian a Levíc. Ani jedna podporená investícia nesmerovala do najmenej rozvinutých regiónov a vo všetkých podporených okresoch je nezamestnanosť nižšia ako priemer Slovenska. Ak sa mýlim, tak ma, prosím, opravte, ale toto je naozaj pre mňa relevantná štúdia inštitútu INESS a verím, že vychádza z reálnych čísiel. Až tri z piatich podporených investícií smerovali na rozšírenie výroby, pričom všetky tri boli už predtým podporené v sume viac ako 12 mil. eur, čiže opakovane. Čiže nebolo to nejaký štartovací balík, nejaká štartovacia investícia, opakovane, opakovane podporujeme firmy, ktoré nedokážu zjavne fungovať na vlastný pohon.
Týmito podporami investícií nielenže nepodporujeme regionálne vyrovnávanie regionálnych rozdielov, my ich ešte prehlbujeme. A navyše, nakoľko väčšina z nich smeruje do automobilového priemyslu vrátane obrovskej investície Jaguaru a podobne, tak vytvárame na Slovensku nebezpečnú monokultúru automobilového priemyslu, čo je z dlhodobého pohľadu veľmi rizikové. Postaviť tak veľkú časť ekonomiky na štyroch veľkých automobilkách a ich subdodávateľských firmách, je nielen nebezpečné, ale je to aj v čase, kedy nemáme na miesta v týchto podnikoch ľudí aj, ak nechcem použiť slovo, že drzé, tak minimálne nenáležité. Miesto toho, aby vláda naozaj seriózne a transparentne povedala a zverejnila vyhodnotenie každej jednej investície z pohľadu jej prínosu, ako si sama dala vo svojom programovom vyhlásení vlády za cieľ vyhodnocovať projekty analýzou Hodnota za peniaze, nielenže tento prínos nijako nevyhodnocuje, ale opakovane dotuje firmy v regiónoch s najnižšou nezamestnanosťou a v sektore, kde už niet ľudí. My kupujeme za peniaze daňových poplatníkov vznik pracovných miest, na ktoré nemáme ľudí.
Jedným z najlepších a najaktuálnejších príkladov, ako to nefunguje, je automobilka Jaguar Land Rover. Vláda ju umiestnila do priemyselne preťaženého nitrianskeho regiónu, pričom už v čase vyjednávania podmienok s touto firmou existovali dôvodné obavy, že nastane problém s ľuďmi. A ten problém nastal. Celková štátna pomoc sa v tomto prípade odhaduje na viac ako pol miliardy eur. Na pol miliardy eur sa tejto automobilke skladajú občania Slovenska aj napriek tomu, že nevedia zohnať ľudí zo Slovenska a vláda sa už v roku 2015 zaviazala v zmluve s touto spoločnosťou uľahčiť im zamestnávanie ľudí z tretích krajín. Aký je potom prínos z tejto investície? To sa neudialo včera, že včera sme sa dozvedeli, že ideme, že podporili sme v minulosti takúto obrovskú investíciu a nevedeli sme, že na ňu nebudú ľudia. Vláda to vedela, vláda to vedela už pri podpise zmluvy a vedela to zjavne aj spoločnosť Land Rover.
Nechcem veriť ani tomu, že sa snaží súčasná vláda nahovoriť niekomu, že ak dá niekomu desiatky miliónov eur, tak je úžasné, že tento subjekt vytvorí pracovné miesta. No ak vám dá niekto desiatky miliónov eur, tak tie pracovné miesta jednoducho krátkodobo akokoľvek vytvoríte. Ale kto sa kedy koho pýta na udržateľnosť týchto pracovných miest?
Skúste taký malý experiment a dajte malým eseročkám alebo živnostníkom 40-tisíc eur na vytvorenie jedného pracovného miesta. Dajte pekárom alebo obuvníkom na východe dotácie, aby si mohli zamestnať do svojich malých prevádzok nejakých pomocníkov alebo nejakých učňov vyučených, ktorí by tiež radi sa tomuto remeslu priučili a naučili. A verte mi, že ak im dáte na vytvorenie jedného pracovného miesta 40-tisíc eur, verte mi, že si takýchto ľudí zamestnajú. A verte mi, že oveľa jednoduchšie zvládnu aj zvýšenú minimálnu mzdu, aj na východe a nielen v Bratislave, ale aj v Prešove. A verte mi, že oveľa jednoduchšie zvládnu aj slušné platy pre týchto ľudí a určite pre nich oveľa ľahšie zvládnu nočné, víkendové a sviatočné príplatky, pre ktoré dnes mnohí svoje prevádzky zatvárajú.
Dámy a páni, štátna pomoc vo forme investičných stimulov nevytvára žiadne dlhodobé hodnoty, ide skôr o nešikovnú kompenzáciu zo strany vlády za zlé podnikateľské prostredie, za nepružný Zákonník práce, za deformované regulačné pravidlá a za zlú vymáhateľnosť práva. Oveľa zmysluplnejším stimulom by bolo plošné zlepšovanie podnikateľského prostredia, plošné znižovanie byrokracie, plošné znižovanie odvodového zaťaženia. V tomto prípade by aj ľudia reálne pocítili na čistých príjmoch, že sa krajine darí.
A teraz naozaj, prosím, neberte to nijak politicky, berte to, prosím, naozaj fakticky s cieľom zastaviť tento škodlivý trend. Tak ako sa nám podarilo zastaviť jeden škodlivý trend a mňa to teda veľmi teší, že sa nám s kolegami podarilo vyvinúť dosť veľký tlak na to, aby sa vláda spamätala a začala konečne hovoriť o útlme baníctva na Slovensku. Hoci si pamätám, že keď sme o tom my začali hovoriť, tak sme boli obviňovaní z toho, že chceme pripraviť baníkov o prácu, dnes som veľmi rada, že aj súčasná vláda pochopila, že niet inej rozumnej cesty ,a mňa to teda naozaj teší. Rovnako budem rada, ak aj v oblasti investičných stimulov a dotácií zmeníte názor a začnete skutočne poctivo krok za krokom zlepšovať podnikateľské prostredie. Veď mnohé rebríčky rôznych inštitúcií a analytických spoločností hovoria o tom, že problémom nášho podnikateľského prostredia sú vysoké dane, sú vysoké odvody, je to korupcia, je to byrokracia, je to obrovská finančná záťaž vo forme mnohých povinností. Sústreďte sa, prosím, na ne, sústreďte sa na ich odstránenie a verte, že tí investori si nás nájdu. Nielen tí z Ázie, ale verím tomu, že aj tí naši si nájdu svoj podnikateľský priestor a budú v ňom prosperovať. V opačnom prípade sa neviem zbaviť pocitu, že je vašou cieľavedomou snahou natoľko zhoršiť podnikateľské prostredie, aby tu podnikatelia nehľadali Slovensko pre dobré podnikateľské prostredie, ale aby tu potenciálni investori hľadali kľučku k tomu správnemu ministrovi, ktorý potom zlepší práve, podmienky práve preňho.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo a aj kolegovi Edovi Hegerovi za tento jeho príspevok k téme. Považujem ho za veľmi fundovaný, výborne pripravený a jasne donaha odhalil, o čo tu vlastne ide, aký vlastne problém máme. A som veľmi rád, že spravodajcom je pán primátor Bagačka, primátor mesta Hnúšťa, ktoré trpí vážnymi regionálnymi problémami. Tie nožnice pomyselných regionálnych rozdielov sa nezužujú, ale, naopak, rozširujú. A nemyslím, že toto, čo ste teraz pripravili, je niečo, čo by tomu mohlo pomôcť, pán minister. Úprimne povedané, ak tu máme spomenuté firmy, ktoré sú na západe Slovenska, a my ešte chceme platiť potom ľuďom, ktorí sú z okresov, kde je vysoká miera nezamestnanosti, aby sa tam mohli zamestnať, príspevok na vycestovanie, pricestovanie, tak to je šialenstvo. Pretože v takom prípade sa nám stane to, o čom pán primátor určite vie, a teda že nám už v našom regióne napríklad Banskobystrického samosprávneho kraja, ale aj Prešovského a Košického samosprávneho kraja nikto nezostane. Všetci mladí ľudia odchádzajú. A tento, v angličtine to voláme brain drain, únik mozgov, ktorý je typický pre naše okresy, je doslova katastrofou. A týmto to len posilňujete, miesto toho, aby sme sa naozaj zaoberali tým, že by sme zlepšovali podnikateľské prostredie, lebo práve malé a stredné podnikanie je to, čo môže pomôcť.

No ten paragraf, obsahom ktorého, ste spomínali, tam je existujúce znenie, dopĺňa sa len o možnosť, že aj časový harmonogram, zmena časového plánu môže byť dôvodom na nejaké schválenie zmeny. Ja však len hovorím, že v kontexte, v ďalšom kontexte zmeny geologického zákona, že tento samotný existujúci para... O tom nepochybujem, ani nespochybňujem, že áno, je aj časový plán, môže byť dôvodom pri takýchto závažných prácach, avšak ten projekt sa môže tak zásadným spôsobom zmeniť, že bude potrebné vyžadovať alebo doplniť aj zmeniť stavebné povolenia, alebo zmeniť nejako zásadným spôsobom technické riešenie, ktoré môže vyvolať zmenu aj stavebného povolenia alebo, alebo iného. A tam bola tá moja otázka, smerovala, že toto nie je vyriešené, že v prípade, že pri tej zmene sa preukáže, že je potrebné doriešiť nanovo vlastnícke vzťahy, kde nejaký vlastník nebude súhlasiť, lebo sa mu zobralo najprv, ja neviem, 5 metrov a teraz bude treba 20 metrov z jeho pozemku zobrať, napríklad. Čiže toto, som poukázala na to, že tá aplikačná prax môže doniesť takúto situáciu.
Čo sa týka toho posudzovania vplyvov na životné prostredie a smernice, treba si uvedomiť, že Európska únia, ja som to spomínala v rozprave, ona, tam väčšina štátov takúto situáciu nepozná. To znamená, že v smernici asi ťažko budú oni hovoriť, no tak, že staré environmentálne záťaže, že by vlastne im tam povznikali z nedodržiavania, nedodržiavania legislatív v takom obrovskom rozsahu, ako je to na Slovensku, proste, že máme takmer 2-tisíc environmentálnych záťaží na tak malom území. A v tomto prípade si myslím, že je to potrebné aj práve z toho dôvodu, že je tendencia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Takže pokračujem v mojej časti pripomienok k návrhu zákona, ktoré máme predložené. A síce spomínala som, že podľa môjho názoru každá sanácia, každá sanačná metóda navrhnutá ako projekt by mala prejsť zisťovacím konaním. V tomto duchu aj predložím pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bola doplnená príloha č. 8 o túto činnosť ako povinné zisťovacie konanie. Myslím si, že to je dôležité aj z toho pohľadu, že ozaj tých metód na sanáciu je veľmi veľa. Atlas sanačných metód, ktorý tu už bol spomínaný, obsahuje ozaj rôzne, rôzne alternatívy, ktoré navrhli odborníci, a treba sa, pre ochranu životného prostredia treba hľadať najlepšie a najoptimálnejšie riešenia, ktoré budú mať dlhodobý efekt.
K samotnému ešte zákonu a k doložkám vplyvov si dovolím tuná poukázať na časť dopadov na rozpočet, kde sa uvádza, že suma, výdavky ministerstva životného prostredia súvisiace s vyvlastňovaním nehnuteľností vo verejnom záujme pri sanácii environmentálnych záťaží formou dočasného núteného obmedzenia vlastníckeho práva k pozemkom, je asi o 56 250 eur ročne. A takto je to navrhované vlastne na štyri, myslím, či päť rokov, že táto položka bude stačiť. No domnievam sa, že je to dosť naivná predstava o takejto sume. A poukazujeme aj na to, že nie je tu dopad na rozpočet ministerstva obrany, ktoré taktiež je v niektorých prípadoch záťaží určované ako povinná osoba. A taktiež môže dôjsť aj z titulu ich k vyvlastňovaniu na základe tohto zákona. A nie je tu vôbec dopad na rozpočet ministerstva obrany, resp. komplexne na štátny rozpočet ako taký. Ten prepočet, ako ste došli k tej sume 56 250, nuž, nebudem to komentovať, 45 eur za meter štvorcový, či je veľa, či je málo, ale každopádne si myslím, že keď bude dochádzať k vyvlastňovaniu, 56-tisíc eur ročne je podľa mňa suma, ktorá nemôže byť reálna.
V doložke sa taktiež vyjadrujete k alternatívnym riešeniam, či boli nejaké alternatívne riešenia posudzované, a uvádza sa, že nie, neboli posudzované žiadne alternatívne riešenia. Čiže žiadne iné spôsoby neboli ani prerokované. A preto si myslím, že tiež je to nedostatok toho zákona, tej unáhlenosti, že mohli sa ešte hľadať nejaké alternatívy k tomu, aby sa predišlo k obmedzovaniu vlastníckych práv, ale s tým, aby sa vlastne naozaj účinne tieto sanácie realizovali.
No, takže k samotným ďalším paragrafom, ktoré sú v zákone.
Tak v geologickom zákone sa tuná hovorí v § 32b, kde vlastne udávajú doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o stavebné povolenie, tak je uvádzané v tom paragrafe, si myslím, že aj k územnému konaniu, na vydanie územného rozhodnutia taktiež už je potrebné dokladovať vzťah k pozemku. Takže tam by malo byť doplnené aj územné konanie, nielen stavebné konanie a zlúčené územné so stavebným, ale aj samotné územné. A s tým, že v mojom pozmeňujúcom návrhu budem, navrhujem doplniť tie náležitosti, ktoré je potrebné doložiť. Čiže okrem toho záväzného stanoviska, ktoré vlastne ministerstvo vydáva z hľadiska existencie environmentálnej záťaže, navrhujem, aby tam bol doplnený projekt sanácie environmentálnej záťaže, podrobný rozpis rozsah prác nevyhnutných na zabezpečenie sanácie a vyjadrenie ministerstva, či sa na sanáciu vzťahuje zákon 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. To by mal byť doklad tiež k týmto, aby bolo jasné pri tom vyvlastňovaní aj tej druhej strane, ktorá bude vyvlastňovaná, že naozaj ide o verejný záujem a o jediné riešenie, ktoré je možné. Ak tieto doklady budú, možno aj na základe toho je väčšia šanca, že dôjde k dohode.
Podstatnou námietkou, ktorú máme, je v odseku 3 tohto paragrafu, kedy sa tu uvádza, že ak stavebník nepreukáže pred vydaním stavebného povolenia vlastnícke právo alebo iné právo k nehnuteľnosti, vydá stavebný úrad stavebné povolenie, len ak bolo začaté vyvlastňovacie konanie. K tomuto máme vážnu námietku. Nemôže byť začaté, musí byť ukončené. Čiže toto bude tiež samostatný pozmeňovací návrh. Nestačí, aby stavebné povolenie bolo vydané a nebolo dokončené vyvlastňovacie konanie. Čiže toto vás tiež prosím, aby túto námietku si premysleli, tu tento môj pozmeňovák. (Reakcia z pléna.) Prosím? Aby ste si premysleli. Bude to samostatný pozmeňovací návrh s tým, že musí byť ukončené vyvlastňovacie konanie.
V tomto paragrafe je aj odsek 6, ktorý zasahuje do stavebného zákona a vypúšťa tam paragrafy, § 58 ods. 2, § 60 ods. 2 písm. b), § 62 ods. 4 stavebného zákona. A sú to vlastne paragrafy, ktoré v zmysle stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom k pozemku alebo že má iné právo k pozemku. Čiže vypustením týchto paragrafov, že sa nebudú uplatňovať, tak vlastne sa veľmi otvárajú možnosti stavebnému úradu vlastne vydať stavebné povolenie aj bez ukončenia vlastníckeho vzťahu k pozemku. Vypúšťa sa paragraf, kde vlastne je stavebný úrad povinný v zmysle stavebného zákona zastaviť stavebné konanie, ak teda tieto vzťahy nie sú doložené, resp. prípadne zamietnuť. Čiže ako vypustením týchto paragrafov zo stavebného zákona bude vlastne ten, stavebné konanie veľmi, veľmi neštandardné.
Tak ako som spomínala, v § 32c, kde navrhujem doplniť o nové písm. g), kde bude doplnené, že je potrebné vyjadrenie ministerstva, či sa na sanáciu vzťahuje zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A teda ako som spomínala, aj navrhujem novelu zákona 24/2006 tej prílohy 8, že aby tá vlastne každá sanácia prešla zisťovacím konaním.
Chcem sa ešte trošku vyjadriť k samotnému tomu impulzu, ktorý tu bol prezentovaný, a to k tej vrakunskej skládke a metóde, ktorá bola navrhnutá ako metóda kapsulácie. Keď si pozrieme samotný atlas metód, sanačných metód environmentálnych záťaží, tak táto metóda má dosť veľké obmedzenia, má tu uvedené mnohé nevýhody. Aj napríklad také, že po jej realizácii v podstate sa zabráni ako keby do budúcnosti alebo veľmi sťaží aj úplná sanácia, respektíve odstránenie tejto environmentálnej záťaže. Hovorí sa o tom, že nevýhody sú, jasne, že sa musí realizovať neustály monitoring, jeho, neznižuje sa toxicita ani množstvo kontaminovanej zeminy, odpadu, iba sa udržuje znečistenie pod kontrolou. Pri uzavretí môže byť problémom nedostatočná nepriepustnosť podložia, čo si myslím, že v tomto prípade je to najväčšie riziko, lebo tá metóda nehovorí o kapsulácii ako takej, vlastne koldokola, ale iba o bočnej, s tým, že sa domnieva navrhovateľ, že sa dokáže kontinuálne napojiť na ílovité vrstvy. Čo však nikto nevie, čo je pod samotnou skládkou, keďže to prostredie, ktoré tam vznikalo, geologické prostredie je vlastne mŕtve rameno, bývalé mŕtve rameno Dunaja a tie usadeniny, ktoré tam, tie nánosy Dunaj rokmi naznášal, nemajú nejaké kontinuálne vrstvy, ale mnohokrát sú to rôzne také rôznorodé vrstvy so šošovkami štrkov a nie je isté, že realizáciou tejto metódy dôjde k zabráneniu prienikov toxických látok do Žitného ostrova. Čiže touto metódou sa, metódou uzavretia alebo inkapsulácie sa neodstráni znečistenie, ale sa zamedzí jeho šíreniu do okolitého prostredia. V tomto prípade musím povedať áno, obmedzí sa, ale nevylúči sa.
Takže metódy, ktoré, ktoré by boli použiteľné pre túto lokalitu, je ich viacej a verím, že v rámci zisťovacieho konania bude, budú navrhnuté aj viaceré varianty, že ste v svojom návrhu nepožiadali o invariantné riešenie, to znamená, iba jediné posúdenie, to že, to by myslím, nebolo správne.
Návrhy, o ktorých som hovorila, doplňujúce, myslím si, že vylepšujú tento zákon ako také. Verím, že je potrebné takýto zákon prijať. V niektorých prípadoch sa možno využije, verím, že nie je to ani vec, ktorá by sa paušálne používala, ale viem si predstaviť situácie, kedy takáto situácia môže nastať. Preto by som bola rada, ak by sme dnes večer na výbore sa o týchto mojich pozmeňovacích návrhoch pobavili. Ak by ste sa, pán minister, vedeli k nim vyjadriť a aby sme ich prípadne, aspoň niektoré z nich, ktoré budú pre vás akceptovateľné, nejak prevzali do spoločnej správy výborov a skúsili sa tento zákon, už keď už, už to takúto procesnú stránku máme, že to musíme robiť v parlamente, aby sme skúsili ten zákon upraviť tak, aby neboli s ním v praxi pri aplikácii.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Nadviazala by som na diskusiu, ktorou sme otvorili, ktorou sme otvorili dnešný rokovací deň, a to vlastne bolo k skrátenému konaniu na prerokovanie tohto návrhu zákona, pretože už vlastne aj v tej prvej časti sme v podstate hovorili aj o predmete a dôvodoch akútnosti prerokovania tohto zákona. Samotný zákon má viac, má, sa týka dvoch zákonov, ktorý vlastne, jeden je zákon, ktorý upravuje a dopĺňa zákon o opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Upravuje sa tam, opravujú sa niektoré pojmy.
Čo sa týka samotného zákona, v podstate jediný taký bod, ktorý je na diskusiu, je § 8 ods. 6, ktorý hovorí o tom, že pôvodca, povinná osoba alebo príslušné ministerstvo je povinné po schválení plánu prác zabezpečiť jeho realizáciu, ak sa pri realizácii plánu prác zistí, že treba zvoliť iný postup, ako je uvedený v schválenom pláne prác alebo si realizácia plánu prác vyžiada neprimerané náklady alebo zmenu časového harmonogramu plánu prác, požiada pôvodca, povinná osoba alebo príslušné ministerstvo okresný úrad v sídle kraja o schválenie zmeny plánu prác s uvedením dôvodu vypracovania zmeny plánu prác. Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa použijú primerane. V podstate v dôvodovej správe sa hovorí o tom, že sa iba dopĺňa, že aj na základe zmenu časového harmonogramu by mohlo byť schválené tieto, tieto zmeny.
Proti tomu by ani nebolo čo namietať, ale v kontexte so zmenou geologického zákona, kedy sa tam upravujú tie vyvlastňovacie a obmedzovanie vlastníckych práv, je tu na mieste otázka, či tu tento, práve tento paragraf nebude zneužiteľný, a síce v tom duchu, že je nejaký projekt, ktorý sa urobí možno úmyselne jednoduchšie alebo vyhne sa, vyhne sa nejakým okolnostiam, možno ťažkostiam dohody s nejakým vlastníkom priľahlého pozemku a samozrejme počas realizácie môže dôjsť k, sa preukáže akože treba projekt zmeniť, ale už budú vydané všetky, všetky doklady a projekt začne a následne je na mieste otázka, či ak bude treba zmeniť ten plán práce, ktorý sa dosiahne, možno nejakých ďalších vlastníkov, či a jako bude pokračovať alebo či sa začne nejaké nové vyvlastňovacie konanie.
Je to možno taká trošku zvláštna konštrukcia, ale zákon by mal platiť, presne ako ste aj vy povedali, nie len, nemal by sa týkať len nejakej jednej konkrétnej záťaže, ktorú dnes, o ktorej dnes sa najviac hovorí, ale aj ďalších. Však sám ste spomínali, že ďalších 19 sa pripravuje a tie špecifiká nepoznáme, ale zákon by mal pamätať možno práve aj na tie krajné možnosti. A nie je toto vlastne jasné, že čo sa, ako sa bude postupovať v takýchto prípadoch ak teda dôjde počas tej zmeny k nejakej zásadnejšej zmene toho projektu sanácie takže to by som vás chcela poprosiť, aby ste prípadne neviem, no ak , to je tá chyba, že nie je časový priestor na to, doladiť takéto detaily, ktoré môžu priniesť problémy aplikačnej praxe. Lebo principiálne dá sa s tým súhlasiť, ale nie je to domyslené, že teda keď by nastala takáto krajná situácia, ako vlastne úrady budú postupovať, či sa prerušia práce, pokým dôjde k tým konaniam, alebo ako.
Ďalší bod, sa tam dopĺňa odsek 16, že ak sanácia environmentálnej záťaže je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, vyvlastňovací orgán nevydá rozhodnutie o predbežnej držbe bez rozhodnutia vydaného podľa predpisu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tu sme pri tej samotnej EIA, kde principiálne ako činnosť, všeobecne povedaná sanácia nejakej záťaže nie je navrhovanou činnosťou, ktorá by mala byť povinne, nie v zozname činností, ktorá by mala byť povinne posudzovaná, ale samozrejme vyplýva to už od špecifika toho samotného ktorého projektu, že či sa zasahuje, či sa ide nakladať do, s nebezpečným odpadom a podobne, čiže toho špeciálneho prípadu. Avšak si myslím, že bolo by vhodné, že nielen pre prípady, kedy tieto sanácie sú financované z eurofondov, kedy Európska únia vyžaduje, aby bolo vyjadrenie o tom, či je povinné hodnotenie, alebo ak je, tak aby to hodnotenie prešlo z dôvodu financova zo zdrojov Európskej únie, ale je tiež na mieste zvážiť, či by práve z dôvodu aj takýchto obmedzovania vlastníckych práv sme nemali doplniť návrh, nemali doplniť zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, prílohu 8, aby bolo jasné, že tieto sanačné metódy alebo vybrané sanačné metódy možno práve z toho katalógu by mali prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Aby to bolo jednoznačné a nemohlo dôjsť k nejakým diskusiám, že či áno, či nie. Samozrejme, bolo by to nad rámec smernice, ktorá hovorí o vlastne, respektíve nariadenia o, k tomuto Aaurskému dohovoru, kde sú činnosti vypísané, avšak treba aj to vedieť, že Európska únia, vlastne krajiny mimo, ktoré nezažili tento režim, tak ani zrejme nepoznajú niečo také, ako sú staré environmentálne záťaže, hlavne v takom rozsahu, ako sa to vyskytuje na Slovensku, možno aj v iných krajinách. Je to špecifikum a bolo by dobré mať v týchto veciach jasno. A čiže aj doplniť zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tú prílohu 8 o činnosti sanácie. Minimálne na tú malú EIA, zisťovacie konanie na niektoré sanácie a na niektoré typy sanácií by malo byť povinné posudzovanie. Ak by to tam bolo, dnes by sme boli v úplne inej, v inom štádiu aj a pri riešení spomínanej vrakunskej skládke.
Pán minister, dnes ste povedali, že dnes, chcem sa spýtať, či naozaj dnes predkladáte ten zámer EIA na okresný úrad, zámer v zisťovacom konaní, veľmi som naňho zvedavá a pozriem sa, si ho dôsledne preštudujem. Avšak ten argument, ktorý ste povedali ma trošku pobavil, a síce, preto ste ho dali na okresný úrad aby ho neposudzovali vaši ako sami sebe, ale aby ho posúdil niekto iný a to pracovníci na okresnom úrade. No toto nie je na výber, toto nie je konanie, ako keď obce v rámci stavebného konania idú posudzovať samy seba, že musí byť určený iný stavebný úrad, aby nepovoľovali samy sebe. Tu je v zákone presne povedané, kedy je príslušným orgánom okresný úrad a kedy je ministerstvo životného prostredia, preto budem veľmi zvedavá, akú navrhovanú činnosť ste tam za definovali a práve z tej prílohy č. 8, ako ste zaradili ten tento projekt inkapsulácie vrakunskej skládky a že či váš postup je v súlade so zákonom. Čo sa týka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, nerád vás prerušujem, budete pokračovať dlhšie?

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Áno.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Tak môžem prerušiť schôdzu?

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Áno.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dovolím si prerušiť schôdzu a pokračujeme po hodine otázok. A dneska je utorok? Streda. Takže pokračujeme po 14.00 hodine.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

Ďakujem. Pán predsedajúci, ja len toľko, že neviem, či sa mi dobre zdalo, ale dvakrát sa hlasovalo za tlač 791, bola dvakrát za sebou na obrazovke v rohu vysvietená a my sme aj dvakrát hlasovali za 791. Vy ste to potom síce vrátili späť, ale dvakrát bola vysvietená 791, tak len overujem, či...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Potom sa to upravilo. Ja som tiež pozeral, potom bolo už 804.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
To je pekné, ale my sme hlasovali dvakrát za 791... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ale nie, nie, nie, ja som čítal, preskočil som ten jeden bod, to je tá zmluva s Maďarskom, nejakým omylom, stáva sa to, a potom som sa k tomu vrátil, ale čítal som, o čom hlasujeme. Takže je to v poriadku. A spravodajca uvádzal to, o čom sme hlasovali, tak je to v poriadku. Môžte si vybrať zo stenozáznamu, že sme hlasovali o návrhoch, o ktorých sme mali hlasovať.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Dobre. Ja len hovorím za seba, ja som hlasovala podľa toho, čo som videla v rohu obrazovky a dvakrát som hlasovala na 791.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ale, pani poslankyňa, aj tak by ste hlasovali, aj za jeden, aj za druhý návrh o medzinárodnej zmluve, takže predpokladám, že je to v poriadku aj vo vašom prípade. Ja vás poznám, takže ja to viem.

Ďakujem pekne. Kolega Zelník, ja k vášmu vystúpeniu len toľko, že mi je ľúto a čakala som, že sa vyjadríte aj k tej téme, ktorú sme tu väčšinovo prediskutovávali dneska, a to sú teda tie poplatky a mamičky a poplatky na urgentoch, a očakávala som, že dáte vyňať zo spoločnej správy váš pozmeňujúci návrh, lebo je horší ako môj, a že som sklamaná, že ste tak neurobili len preto, lebo jednoducho to je návrh opozície.
A ešte musím povedať aj, pán minister, vy ste mali na začiatku taký dobrý zvyk, že ste reagovali, že sa na vás dalo reagovať. Teraz bod čo bod to riešite tak, že na záver vystúpite, aby sa na vás nedalo reagovať. Považujem to za zbabelé. Len tak pre info.

Ďakujem pekne. Pán Bastrnák, dajte vedieť, keď niekedy budete mať niečo k veci.
Pani kolegyňa, vitajte. Som rada, že ste tu a ďakujem, že ste mi z praxe potvrdili, že naozaj zdravotníci majú problém s tým, že majú rozhodovať.
Pán Zelník, tvrdíte, že to išlo mimo návrhu. Práve o tom som hovorila, teda celá tá moja rozprava išla mimo návrhu, práve o tom som hovorila, že tie prílepky sú mimo návrhu. Tak ako aj povedal pán Blanár, že by sme vyčítali, keby pán minister teraz nereagoval. No nemusel by reagovať, keby pred tým zbrklo, bez diskusie nenastali zmeny. My len vravíme, že chce to kľud a chce to širšiu spoločenskú a hlavne odbornú diskusiu, aby jednoducho sa vychytali chyby zo zákonov pred tým, ako zákony začnú platiť.
Marek, áno, verejná diskusia tá by mohla pomôcť, toto to potvrďuje.
No a pán Blanár, vy keď hovoríte o klamaní, smerák, keď hovorí o klamaní, to je normálne, no my hovoríme klamaniu bla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)