Videokanál klubu

Pán poslanec Budaj, veľmi správne ste poukázali na tú mimoriadnu aktivitu z koaličných radov. Ja si dovolím doplniť dva postrehy.
S jednou jedinou výnimkou to boli všetko len poslanci za SMER - sociálnu demokraciu. Poslanci za MOST - HÍD a poslanci za SNS nevystupovali. Bol som tu skoro celý čas a teraz za celý čas som zachytil jednu jedinú výnimku, keď mal faktickú poznámku pán podpredseda Bugár, ktorý mi to trochu pokazil, lebo som chcel povedať, že nikto nevystúpil z ostatných dvoch koaličných strán. Ale aj to bola viac-menej taká prestrelka s Igorom Matovičom ako ochrana Roberta Kaliňáka. A myslím si, že je to výrečné a svedčí to o tom, ako vnímajú strany MOST - HÍD a Slovenská národná strana ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Aj keď nepochybujem, že nebudú hlasovať za vyslovenie nedôvery.
Druhá poznámka, a tu by som trochu polemizoval. Súhlasím, že bolo to predvedenie, divadlo arogancie, urážok, zášte, úplne, úplne príspevkov od veci, ale boli tam, boli tam aj svetlé momenty, teraz hovorím o poslancoch koalície, keď napríklad pán poslanec Číž poukázal na to, že to neboli vedrá špiny, ale dokonca galóny. Pritom galón je buď 4,5, alebo 3,7 litra. Čiže je to jednotka, ktorá je menšia ako väčšina vedier. Čiže vnímam to ako ústretové (reakcie z pléna), ústretové gesto, že vlastne tvrdí, že opozícia nevylievala na koalíciu vedrá špiny, ale len také malé vedierka. Tak aspoň nejaký pozitívny moment v tejto konfrontačnej atmosfére.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky, skúsim reagovať na väčšinu z nich.
To, čo si ty, Peter, hovoril, mňa napadlo v tej súvislosti ešte jedna veľmi dôležitá vec, ktorá nesúvisí úplne priamo s týmto problémom, ale súvisí s ním o to viac nepriamo, a to je, že keď sme my pri takomto jednom zavedenom systéme dokázali tak veľmi znedôveryhodniť schopnosť štátu spraviť a zaviesť takýto systém bezpečne bez ohrozenia ľudí, tak my by sme sa mali naozaj zamyslieť nad tým, čo s ďalšími systémami. Pretože pred nami sú plánované zavedenia ďalších systémov. Spomeniem jeden, e-Health. A my keď sme takto znedôveryhodnili štát, že je schopný bezpečne od ľudí vytiahnuť dáta a dať do sebou spravovaného systému, ja som veľmi zvedavá, ako my získame súčinnosť a dôveru ľudí na zavádzanie ďalších systémov a kde my získame tú dôveru a ochotu spolupracovať na zavedení týchto systémov, pretože tá tam bude kľúčová. Spolupráca ľudí bude kľúčová. A vy ste možno s veľkou podporou pána Kaliňáka zarezali možnosť na túto spoluprácu zo strany ľudí.
Pán poslanec Petrák, vy hovoríte, že nesúhlasíte s mojimi tvrdeniami, ja mám iné informácie, ja som sa bola na tom klientskom centre v ten inkriminovaný deň pozrieť. Je pravdou, že prednostne boli riešení ľudia, ktorí si dávali prečipovávať tieto občianske preukazy, ale o to viacej tam čakali iní, tam bolo množstvo mamičiek s deťmi, s kočíkmi, osobne som sa tam bola pozrieť, takže toto nie je pravda. Nie je pravda, že to malo trvať 10 až 12 minút. Takto informovala štátna tajomníčka. Realita bola 17 minút. A choďte sa na to spýtať zamestnancov týchto klientskych centier.
A takáto formulka, že, no, ďakujem.

Pani poslankyňa Kiššová, veľmi správne si upozornila na problém s ohrozením elektronických občianskych preukazov a zaručeného elektronického podpisu. Nemyslím si, že to možno bagatelizovať, ako sa o to pokúšali kolegovia, pretože to nie je vec toho, že my používame nejaké produkty od firmy Microsoft alebo sme zavesení na sociálnej sieti Facebook, toto je niečo, čo štát nariaďuje podnikateľom právnickým osobám ako povinné používanie, a potom sa ukáže, že sú v tom diery, že je to zneužiteľné a tie dôsledky naozaj môžu byť ďalekosiahle. Dúfajme, dúfajme, že nebudú.
Ale to, čo je na tom politicky problematické, nie je ani ten samotný fakt, že došlo k nejakej chybe, že tam vznikla nejaká diera, lebo to sa, samozrejme, že môže stať. Problém je, že ministerstvo malo informáciu a celé mesiace s ňou nič nerobilo, nepracovalo na odstránení problému, o ktorom vedelo a o ktorom si muselo uvedomovať, že je to závažný problém. A ešte viac je presne to, o čom hovoril vo svojom vystúpení aj kolega Gábor Grendel, že minister tieto veci bagatelizuje. Miesto toho, aby sa postavil rovno ako chlap a povedal, že, áno, máme problém, ideme ho riešiť, stala sa chyba, tak sa tvári, že žiadny problém nie je. Presne takto to urobil v tomto prípade.
A robí to aj v iných prípadoch a my nevieme, že v ktorom konkrétnom prípade je to len vecou takej povahy pána ministra, že on je taký vtipkár, tak bagatelizuje, v ktorom prípade kryje svojich podriadených, hoci by nemal, a v ktorom prípade kryje vlastné kšefty.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pred niekoľkými dňami tu pri príležitosti záchrany ekonomiky krajiny urobil brilantnú analýzu rokovania v skrátenom legislatívnom konaní Ondro Dostál. Samozrejme, jej záverom bola neotrasiteľná pravda, že platy ústavných činiteľov sú národohospodárskou škodou. To je zaujímavé, dneska tu máme defilé národohospodárskych škôd, resp. a za to patrí vďaka Jane Kiššovej, že upozornila i na škody, ktoré možno nie hrozia, tak pateticky povedané, národnému hospodárstvu, nech už si pod tým predstavujeme čokoľvek, ale hrozia občanovi a jeho elektronickému podpisu a všetkému, čo sa od neho odvíja.
Náš rokovací poriadok je nepochybne veľkolepý a postaral sa o mnohé veci, napríklad i o to, čo sa zmienila v závere, o možnosti vystupovať ministrom quantum satis až do roztrhania tela, ako by povedal Švejk. Ale ja teraz mám predsa len jeden nový podnet do budúcej tvorby tohto rokovacieho poriadku, že ak už pravidelne zmrazujeme platy v skrátenom legislatívnom konaní, tak keď som si dnes vypočul defilé ekonomických škôd vykonaných, zrealizovaných a už aj daňovými poplatníkmi zaplatených, ktoré tu dnes odozneli, tak by sme mali zariadiť to, aby sa nabudúce dal minister Kaliňák dať odvolať v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ja už som ani tak veľmi neverila, že, že vydržím tú sprostredkovanú hanbu za to všetko, čo tu, čo tu do tohto momentu odznelo, a že sa dočkám v zdraví priestoru na to, aby som predniesla to, čo ja považujem za dôležité v tomto celom kontexte. Ale dala som to a som na seba hrdá, tak poprosím o ešte chvíľku strpenia.
Dámy a páni, zvolanie mimoriadnej schôdze s návrhom na vyslovenie nedôvery členovi vlády považujem za mimoriadne vážny inštitút a mal by sa využívať v mimoriadnych situáciách. Toto konštatovanie alebo túto vetu hovorím v tomto pléne už druhýkrát a pri počte odvolávaní práve ministra Kaliňáka by sa mohlo zdať, že to až také mimoriadne nie je. Dôvodov je však množstvo a sú mimoriadne vážne, ako sme počuli v prejave predkladateľa Jozefa Rajtára, ale nielen jeho, ale aj ďalších mojich predrečníkov.
Ja sa budem venovať len jednej téme, ktorá sa zrejme v celom tomto kontexte môže javiť ako zanedbateľná, ale verte mi, že nie je. Tou témou je škandál v oblasti informatizácie verejnej správy, konkrétne to bol škandál s elektronickými podpismi. Táto téma je mimoriadne dôležitá, pretože sa bytostne dotýka našich občanov a ich bezpečnosti. A ten škandál súvisí s aroganciou a fatálnym podcenením situácie práve zo strany ministra vnútra pána Kaliňáka.
Elektronické občianske preukazy sú na Slovensku používané približne štyri roky, pričom konatelia spoločností ich majú už zo zákona využívať povinne. Dotknutých je približne 300-tisíc ľudí. To sú tí, ktorí ich už majú aktivované, a v čase, kedy tento problém vznikol, to bol presne takýto počet ľudí. Elektronický podpis má u nás navyše silu notársky overeného podpisu, to je mimoriadne veľká sila. Môže byť teda použitý na prevod majetku, pri súdnych podaniach, pri exekúciách a podpísané ním môžu byť mimoriadne vážne dokumenty.
V októbri tohto roku bola medializovaná informácia o čipoch použitých v slovenských elektronických preukazoch, konkrétne, že elektronické podpisy sú zneužiteľné. Následne po medializácii tejto informácie a po tom, ako sme aj my na toto upozornili na tlačovej besede, spravila tajomníčka, pani štátna tajomníčka ministerstva vnútra Denisa Saková tlačovú konferenciu, na ktorej prezentovala, že oni o tomto probléme vedia už od júna, dámy a páni, od júna, to bolo v tom čase už päť mesiacov, a že možnosť vzniku problému je len teoretická a používanie elektronického podpisu je bezpečné.
Tak ja neviem, čo znamená, že riziko je len teoretické alebo možnosť vzniku problému je len teoretická, keď hovoríme o nejakých elektronických službách. Ja sa domnievam, že akékoľvek teoretické riziko je v prípade, že to riziko nastane, a to v prípade elektronických podpisov by bola len otázka času a v tom momente je veľmi reálne a môže mať veľmi fatálne následky.
Štátna tajomníčka celú túto situáciu zľahčovala a bagatelizovala a vedome týmto svojím prístupom uviedla ľudí, ktorí elektronické podpisy využívajú, do omylu a do obrovského reálneho rizika. A toto už potom, čo sa k technickým záležitostiam dokazujúcim problém vyjadrovali snáď všetci odborníci, ktorí len krútili hlavami.
Za vrchol drzosti v tomto celom, v tejto celej kauze považujem vyjadrenia ministra Kaliňáka, ktorý po zverejnení stanoviska snáď všetkých špecialistov na informačnú bezpečnosť na Slovensku, medzi ktorými boli napríklad aj svetovo uznávané spoločnosti ako ESET alebo IBM, že zraniteľnosť preukazov je mimoriadne závažná a reálne vykonateľná, tak na základe tohto ešte, ešte v tomto čase vyzval všetkých dobrodruhov, aby sa mu pokúsili heknúť jeho občiansky preukaz. Čiže už v čase, kedy naozaj všetci kričali zo všetkých strán, že, haló, máme tu problém, je tu ohrozená bezpečnosť, tak pán Kaliňák si ešte stále robil z toho kanadské žartíky. Namiesto toho, aby sa téme začal seriózne venovať ako zodpovedný minister, ktorému záleží na bezpečnosti slovenských občanov, tak miesto toho si z toho robil takúto dehonestujúcu srandu.
Až po obrovských tlakoch z našej strany, ako aj tlakov zo strany odbornej verejnosti ministerstvo priznalo, že má naozaj problém a konečne začalo konať. To bolo až koncom októbra, teda približne päť mesiacov po tom, ako o situácii vedeli, a týždne po tom, čo na nich bol vyvíjaný obrovský tlak. Až po tomto všetkom si ministerstvo priznalo chybu a pozastavilo služby e-Governmentu, pri ktorých sa využíva zaručený elektronický podpis a začalo vydávať nové čipy.
Dodnes ale ministerstvo jednoznačne ľudí neinformovalo, čo ďalej, teda s výnimkou toho, že vyzvalo ľudí, aby opäť napochodovali na tieto skvelé kontaktné centrá, klientske centrá, kde touto situáciou tieto klientske centrá doslova paralyzovali a vygenerovali na nich neuveriteľný chaos, neuveriteľný.
Ministerstvo vnútra dodnes nepovedalo nič o tom, čo ak niekto v inkriminovanom období elektronický podpis zneužil? Čo ak počas rizikového obdobia už za vás niekto podpísal prevod majetku, zriekol sa nároku na náhradu škody na súde alebo súhlasil s exekúciou? Čo ak s vaším podpisom na nejakom prevode niekto príde o päť rokov? Ako sa k tejto téme postavia potom súdy? Kto vám nahradí škodu? A čo ak sa pre spochybnenie elektronického podpisu v budúcnosti dostanete do konfliktu so štátom? Čo spravíte v tom prípade?
Dnes je totižto jediným administrátorom tohto systému štát a vy nemáte vôbec žiadny dosah na informácie z neho, nemáte nad ním ani kontrolu, nemáte ani istotu, že nad týmto systémom by mohol mať kontrolu niekto tretí, nejaká tretia nezávislá strana, nie je to štát. A pokiaľ sa vy dostanete do konfliktu so štátom, tak ja som veľmi zvedavá, ako sa takýto konflikt v budúcnosti bude riešiť. A to nehovorím o tom, že po tomto všetkom zrejme veľká dôvera vo vedenie takýchto systémov je a že dnes máme pocit, že naše dáta sú v bezpečí. Toto je obrovská oblasť, ktorú si dnes ešte zrejme neuvedomujeme, ale v tejto situácii minister Kaliňák fatálne zlyhal a ja sa obávam, že toto je do budúcna jedna veľká nášľapná mína, o ktorej ešte budeme počuť.
Vážené dámy, vážení páni, v čase, keď celá spoločnosť riešila bezpečnostné riziká spojené so zraniteľnosťou elektronických podpisov, tak ministerstvo vnútra potichučky uzavrelo dohodu o splátkach pokuty vo výške viac ako 10 mil. eur za pochybný tender na dodávku elektronických občianskych preukazov z roku 2010. Ide o ďalšie sporné obstarávanie na dodávateľa informačných systémov, v ktorom Kaliňákovo ministerstvo postupovalo v rozpore so zákonom. A len pre také pripomenutie, viac ako 40 mil. eur na tento projekt išlo tiež z eurofondov na informatizáciu spoločnosti a zmluvu podľa týždenníka Trend podpísal minister Kaliňák v roku 2010 tesne, tesne pred voľbami. Teda ďalší škandál.
Dámy a páni, ministerstvo vnútra pod vedením pána Kaliňáka v tomto prípade opäť zlyhalo a ohrozilo bezpečnosť ľudí. A ja v tejto súvislosti nechcem ani tak kritizovať tú technológiu alebo výber tej konkrétnej technológie, pretože to sa môže stať, že sa technológia ukáže ako problémová. V tejto situácii bol najväčší problém okrem toho spackaného obstarávania, za ktorý je 10-miliónová pokuta, okrem toho vidím fatálny problém v tom, že my sme na zavedenie takéhoto systému vôbec neboli pripravení. My sme vôbec nemali pripravené scenáre, čo spravíme, ak bude ohrozená bezpečnosť. My vôbec nemáme pripravené postupy, čo sa bude v prípade nejakých kyberútokov diať. Pretože jediné, čo mal pripravené pán minister, bolo, boli srandičky, však skúste heknúť môj elektronický podpis a ukazoval pritom analógový elektronický podpis, ešte teda aby sranda bola, bola že ozajstná.
Toto je to gro, čo ja spochybňujem jeho kompetentnosť riešiť a mať v gescii takéto vážne projekty. A obávam sa, že ak by taký obrovský tlak nevznikol, možno dodnes by tento systém fungoval v pôvodnom režime a nechcem vidieť tie problémy, ktoré s tým súvisiace mohli a ešte stále môžu nastať.
Už samotný tento jeden fakt je z môjho pohľadu dostatočný dôvod na to, že minister Kaliňák nemá viesť rezort, ktorý má v svojej gescii takéto vážne projekty s takouto vážnou úlohou zabezpečiť bezpečnosť ľudí, bezpečnosť našich občanov.
Chcela som vystúpiť len k tomuto jednému bodu, ale na záver mi, dámy a páni, prosím, dovoľte spomenúť ešte dve veci, ku ktorým ma inšpirovala táto schôdza.
Prvou je reakcia na pána premiéra, ktorý vo svojej úvodnej reči spomínal klientske centrá a predstavoval ich ako výkladnú skriňu ministra Kaliňáka a dal nám taký odkaz, aby sme sa išli do týchto klientskych centier pozrieť. Tak, pán premiér, ja som si menila občiansky preukaz a bola som sa na tomto klientskom centre pozrieť presne štyrikrát. Kvôli jednému občianskemu preukazu štyrikrát, a to len preto, že som ani raz nemala čas čakať viac ako štyri hodiny, pretože zakaždým mi to trvalo štyri hodiny.
Druhá vec, ku ktorej ma inšpirovala táto schôdza, je možno taký podnet, ktorý dám na zváženie aj vám, či náhodou nemáme v našom rokovacom poriadku nejakú disproporciu, pretože mám za to, že parlament je nadriadený vláde, je nadriadený ministrom a mám pocit, že nie je celkom primerané, že členovia vlády môžu vystúpiť kedykoľvek, koľkokoľvek, v akomkoľvek rozsahu a výsledkom toho je, že poslanci Národnej rady sa dostanú k slovu po štyroch, piatich, šiestich hodinách rokovania. Myslím si, že toto je neprimerane nastavené pravidlo a mali by sme sa zamyslieť nad tým, či ho nechceme zmeniť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Milý Gábor, ďakujem ti, že si sa vrátil vlastne k meritu veci, teda že si sa vrátil k osobe ministra vnútra, ktorého dnes na tejto schôdzi odvolávame na základe predložených argumentov a faktov. A musím sa čestne priznať, že osobná psychohygiena ma občas vyháňala z tejto miestnosti, ale aj na chodbe doliehali mikrofónové prejavy a človek, keď tam sedel, a preto hovorím o návrate k meritu veci, mal chvíľami pocit, že odvolávame Kisku, inokedy Bubeníkovú, no, zabudlo sa na Gauliedera, toho sme už teda neodvolávali, dnes nebohého, a hádam jediný, kto vôbec nebol vyzvaný, aby odišiel alebo aby teda niečo so sebou robil, bola Alžbeta, toho mena II., britská kráľovná. Tá tu dnes teda ešte nebola obvinená.
Lebo, samozrejme, dozvieme sa tu, kto si má doplniť vzdelanie, prečo to hovorí reprezentant klubu, kde sa ľudia hrdili vzácnymi titulmi typu Rerum socialium doctor, čo je iste garancia vrcholného, špičkového svetového vzdelania. A teda všecko možné sa tu premlelo. Dozvedeli sme sa o čomkoľvek, o hasičských autách, o všetkých ostatných v obrane ministra vnútra, ale nikto nevyvracal poriadne to, čo tu zaznieva opakovane ako téma ministra vnútra, a nie Kisku alebo Radičovej.
A úplne nakoniec. Keby nezáležalo Jožovi Rajtárovi a opozícii na tom, aby to na Slovensku bolo lepšie, tak si dovolím parafrázovať staré rímske "ceterum autem censeo Carthago esse delendam", pre opozíciu je prítomnosť tohto ministra vnútra vo vláde tým najväčším darom.

Ďakujem pekne. Dve poznámky.
Pán poslanec Vašečka, nielen kultivované to bolo, ale aj múdre. Osobitne vypichujem myšlienku o tom, že nikto nie je učinené zlo. Ale miera našej nedôvery prekročila kritickú hranicu. Tak. Dobre.
A druhá poznámka sa týka čísiel, ktoré ste spomínali. Vy ste ich tak nepriamo iba spomenuli, ale viacerí poslanci, aj pán minister, aj pán premiér hovorili o bezpečnosti na našich cestách. Ja som na to reagoval. Vidím, že musím znova.
Prečítam počet úmrtí na našich cestách podľa OECD v rokoch 2013, 2014 a 2015: 251, 295, 310. Takto to stúpa. Zdalo by sa, mohlo by sa zdať z toho, čo sme tu počuli, že ten trend je opačný. Nie je to tak. Takže toto pri príležitosti komentára k vášmu vystúpeniu som si dovolil pridať.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem, pani podpredsedníčka Lucka, za tvoj príspevok, naozaj niet takej krajiny na svete, kde by sa nediali korupčné a klientelistické kauzy, dokonca aj v tých, ktoré sú hodnotené napríklad v rebríčku Transparent International na top miestach, ako sú napríklad škandinávske krajiny alebo Nový Zéland, sa z času na čas niečo podobné udeje. Zásadný rozdiel je ale v tom, čo si presne pomenovala. A to je miera politickej kultúry a tá je na Slovensku práve vďaka veciam, o ktorých tu dnes poobede a večer hovoríme, na žalostne nízkej úrovni.
Spomínala si Rumunsko, krajinu, kde ešte nedávno ľudia vymieňali čokoľvek, čo bolo nedostupné, za konzervy alebo nejaké tie pančuchy. Ja si to ešte ako dieťa pamätám. Dnes v tejto krajine na počet obyvateľov sedí najviac bývalých vysokopostavených politikov vo väzení. Pretože sa dokázali vysporiadať práve s tieňom korupcie a klientelizmom.
Ja ti teda ďakujem, Lucka, že si spomenula tieto príklady, a bol by som veľmi rád, ak by sme sa aj na Slovensku dočkali toho, že prestane ruka ruku umývať a že padne, komu má padnúť, a dúfam, že už dnes večer by sme sa mohli takého prvého prekvapenia dočkať.

Ďakujem pekne. Budem reagovať len na kolegu pána Tomáša. Vy ste povedali, že veríte, že sa nedostanem k žiadnej funkcii ministra, aj pán Muňko to povedal. No vzhľadom k tomu, že mám blízko k silovým rezortom, nielen v obrane, ale aj k vnútru, tak ja sa vám nečudujem, ani vám, ani pánovi Kaliňákovi, ani pánovi Ficovi, že majú z toho panický strach, ale to je váš problém. Viete, kto nekradne, nepácha trestné činy, nemusí sa báť nejakého človeka, čo s ním zatočí. To je váš problém, nie môj. To je prvá poznámka.
A druhá poznámka. Ste hovorili niečo o tých eštebáckych metódach. Ja som aj rád, že ste to spomenuli, lebo som to zabudol povedať v tej rozprave, ako pán premiér opätovne klamal o tom, že počas vašej vlády neboli nasadzované informačno-technické prostriedky na novinárov. Vy veľmi dobre viete, že na tú istú novinárku pán Baška nasadil informačno-technické prostriedky, nieže len odposluchy, ale obraz a zvuk. A veľmi dobre viete, kde bol ten obraz. Viete, kde bola tá kamera? Ona ju mala v spálni.
Pán Tomáš, za pôsobenia vášho ministra obrany mala novinárka nasadený obraz v spálni. Tak mi, prosím vás, nerozprávajte tu niečo, ja neviem, čo ste s tým obrazom potom robili. Ja na to nechcem ani myslieť. Hej, budem radšej myslieť, že ste s tým robili nejaké nemravnosti, akože by ste ju pomocou toho obrazu potom nebodaj vydierali, lebo Robert Kaliňák je toho, je toho schopný.
Aj tá Beňová zmenila preto ten názor, lebo ju vydiera, lebo Robert Kaliňák vlastnú zakladajúcu členku strany SMER vydiera. To je odpoveď pre vás, pán Čaplovič.
Takže vy mi len rozprávajte niečo o eštebáckych metódach.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, na úvod si dovolím povedať niekoľko poznámok k vystúpeniu najzbabelejšieho premiéra v histórii Slovenskej republiky a zároveň obyvateľa Bašternákovho bytu Roberta Fica.
To je ako už tradične, sa vôbec vo svojich vystúpeniach nedržal merita veci, a tým je odvolávanie skorumpovaného ministra vnútra, ale namiesto toho nabrýzgal na všetkých naokolo.
Prvá poznámka. Konštatujem, že Robert Fico povedal, že jeho minister vnútra Kaliňák patrí medzi najschopnejších ministrov zo všetkých, ktorých pozná. Opravujem toto tvrdenie. Robert Kaliňák nie je najschopnejším ministrom, ale je ministrom schopným všetkého. To už dnes vie celé Slovensko.
Druhá poznámka. To zareagujem, lebo tá komunikačná stratégia, ktorú naordinoval pán Tomáš kolegom zo SMER-u, je priehľadná, takže zareagujem na tie obvinenia na moju adresu, na to jedno konkrétne obvinenie, čo sa týka nasadzovania informačno-technických prostriedkov v roku 2010, 2011 počas môjho vedenia rezortu, a konštatujem, že Robert Fico je bezcharakterný luhár. On aj Robert Kaliňák veľmi dobre vedia, že celá táto vykonštruovaná kauza je z hľadiska môjho angažovania sa už dávno vyšetrená a dávno uzavretá. Všetci svedkovia vypovedali, že som nevydal ani jeden jediný pokyn na žiadne nasadenie informačno-technických prostriedkov ani na novinára, ani na kamionistu, ani na sekretárku, na nikoho. Veľmi dobre to obidvaja vedia. Dokonca ten prípad odpočúvania novinárov je už definitívne zastavený. Je definitívne zastavený s tým, že sťažnosti tých novinárov boli zamietnuté. Tieto sťažnosti posudzoval spolužiak Roberta Fica Jaromír Čižnár a ten prostredníctvom svojho trestného námestníka pána Šufliarskeho všetky sťažnosti novinárom zamietol. Čiže táto vec je už dávno z hľadiska nejakej mojej účasti alebo niečoho takého absolútne uzavretá, došetrená. Obidvaja to veľmi dobre vedia. Sú to luhári.
Na druhej strane je dobré, že to spomenuli, túto kvázi kauzu, lebo to je vec, ktorá ich mimoriadne traumatizuje a mimoriadne ich stigmatizuje, pretože práve v tom čase sa prevalilo, prevalilo sa, škandalózne rozhovory medzi novinárkou a vtedajším opozičným politikom a dnešným ministrom vnútra. Ten brutálnym, vulgárnym a agresívnym spôsobom útočil na ženu, úkoloval ju, vyhrážal sa jej stratou zamestnania, a to dokonca nielen jej, ale aj jej nadriadenej, ak nebudú písať diskreditačné články na moju osobu. Bolo to nechutné, ale zároveň to bolo užitočné, lebo sa verejnosť dozvedela, že vrcholoví predstavitelia SMER-u – SD úkolujú a vyhrážajú sa viacerým novinárom a majú ich na povel.
Chápem, že táto záležitosť stále stigmatizuje a znervózňuje stranu SMER – sociálna demokracia, a špeciálne Roberta Fica, a poviem vám teraz prečo. Lebo v tom čase sa síce ukázalo, že Robert Kaliňák vulgárne úkoluje a vydiera telefonicky novinárov, ale to, že to možno robil aj samotný Robert Fico, sa zatiaľ neukázalo. Podotýkam, že zatiaľ.
Tretia poznámka. V jednej veci s Robertom Ficom súhlasím. Roberta Fica aj Roberta Kaliňáka pokladám za kriminálnikov par excellence, za zlodejov a kriminálnikov, akých tak ľahko na celom svete nenájdete. V tejto veci s ním súhlasím.
Dámy a páni, teraz mi už dovoľte v mene klubu strany Sloboda a Solidarita vysloviť niekoľko myšlienok k samotnej téme, ktorú prerokúvame, a to je vyslovenie nedôvery členovi vlády Robertovi Kaliňákovi, nominantovi strany SMER – sociálna demokracia, poverenému riadením ministerstva vnútra, politikovi strany SMER – sociálna demokracia, ktorý sa ministrom vnútra nikdy nemal stať.
Zodpovedne môžem povedať, že pán Kaliňák v klube SaS dôveru nemá a nemal ju ani v predchádzajúcom volebnom období. A to, že takto sprofanovaný a skompromitovaný človek je do dnešného dňa vo svojej funkcii, je obrovskou čiernou škvrnou na ponovembrovej demokracii Slovenska. Pretože, dámy a páni, ak existuje na svete metrická jednotka demoralizácie, bezprávia a marazmu spoločnosti, tá jednotka sa nazýva jeden Kaliňák.
Súčasný minister vnútra nemôže mať ani vašu dôveru, kolegovia a kolegyne z vládnej koalície. Už dávno ju určite stratil, pretože ani vy nie ste úplne slepí a hluchí. Sú to len zvyšky poslednej straníckej a koaličnej disciplíny a poslušnosti, ktorú v sebe máte a ktorá vás núti stále ho držať v kresle, nie ste totiž ani úplne nesvojprávni a ani úplne hlúpi. Ste len bezhranične, a dovolím si povedať, že v túto chvíľu už až nebezpečne poslušní. Vaša poslušnosť, vaše držanie vo funkcii politika, ktorého zotrvanie na funkcii morálne devastuje Policajný zbor, devastuje našu mládež, ale vlastne devastuje celú našu vlasť, je nielen nebezpečné, ale je aj neospravedlniteľné a je neprípustné.
Dovoľte mi, aby som vás v túto chvíľu varoval, dámy a páni z koalície, lebo dnes sa už pohľady verejnosti začínajú upierať aj na iných ľudí, ako je Robert Fico, Robert Kaliňák a 49 poslušných poslancov SMER-u, ktorí vo svojej arogancii a podriadenosti nechcú vidieť spravodlivý hnev a rozhorčenie ľudí na Slovensku, a to sú predstavitelia koaličných strán SMER-u, predstavitelia strán MOST – HÍD a Slovenskej národnej strany.
Je neuveriteľné, že ľudia ako Béla Bugár, Lucia Žitňanská a ďalší sa na tento morálny úpadok a rozklad Slovenska stále prizerajú. Strana MOST – HÍD stále detinsky pokračuje, že počká, kým sa niečo okolo Roberta Kaliňáka vyšetrí, ako keby nebolo jasné, že pod Robertom Kaliňákom sa nikdy nič nevyšetrí, že to je celá pointa, že Robert Kaliňák je prekážkou akéhokoľvek objektívneho vyšetrovania v jeho vlastnej veci. Koľko chcete čakať, dámy a páni z MOST-u, 15, 20 rokov ako v iných prípadoch, v prípadoch emisií, Hedvigy Malinovej, Gorily a tak ďalej? Pokiaľ všetko, čo sa týka možnej kriminality a pochybení Roberta Kaliňáka, správny vyšetrovateľ niekde neuprace? Je mi ľúto, ale musím konštatovať, že pán Bugár, pani Žitňanská a ďalší politici zo strany MOST – HÍD sú dnes už spolupáchateľmi tohto abnormálneho a nenormálneho stavu, ktorého sme v súčasnosti svedkami.
Musím úprimne povedať, že som viac sklamaný z ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Je symptomatické a veľavravné, že sem dnes do Národnej rady Slovenskej republiky ani neprišla. Jeden výrok od nej ešte z júna 2016 by som ale teraz zacitoval: „Som presvedčená o tom, že dnes to nie je otázka verím-neverím, dôverujem-nedôverujem, dnes je to otázka toho, aby ľudia dokázali dôverovať štátu a jeho inštitúciám, že naozaj robia to, čo majú. A to je veľmi vážna téma, pretože pokiaľ nedokážeme zabezpečiť dôveru v štátne inštitúcie vrátane polície a prokuratúry, tak to môže mať za následky rast extrémizmu a politického radikalizmu na Slovensku.“ Čo z jej slov vyplýva iné ako to, že tento Bašternákov obchodný partner a druh v spoločných kšeftoch už nemá zostať vo funkcii, dámy a páni.
No a potom je tu ešte Andrej Danko aj s jeho ansámblom zo Slovenskej národnej strany. No oni už niekoľkokrát preukázali, že je to stále ten istý slotovský barák, len s nepodarene premaľovanou fasádou. A už aj tá za krátky čas od volieb dosť spustla. Ich postoj voči strane SMER – sociálna demokracia, to je zmesou vydierania a podriadenosti a to špeciálne aj v prípade ministra vnútra vypovedá za všetko. Robert Kaliňák pre nich nie je to, na čom sa láme štát a morálka, ale je to artikel do obchodného vyjednávania so SMER-om.
Každopádne dnes na mimoriadnej schôdzi, ktorú sme zvolali, prebehne už opakované odvolávanie ministra vnútra. Vyššie zmienení ľudia a ľudia okolo nich budú mať šancu na reparát. Budeme v priamom prenose vidieť, či sú schopní sa z toho bahna, do ktorého vlastnou vinou spadli, vyhrabať. Bude to veľmi ťažké, pretože niektorým trčia z neho už len hluché uši a slepé oči. Ale my vám znova, kolegovia z koalície, podávame, my v opozícii, pomocnú ruku.
Dámy a páni, teraz mi dovoľte druhý citát: „V prípade podozrenia z korupcie nebudem váhať ani tri sekundy a svojho ministra odvolám.“ Tak znie dnes už legendárny výrok obyvateľa Bašternákového bytu Roberta Fica, podobne legendárne ako ten, že diaľnica z Bratislavy do Košíc bude hotová v roku 2010, alebo ten, že v roku 2014 už v politike nebude. Od podozrenia z korupcie v prípade ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý je vyšetrovaný pre obzvlášť závažný zločin, uplynul výrazne dlhší čas ako tri sekundy, je to viac ako rok. A zbabelý premiér Robert Fico nekonal.
Premiér, čo zohnal peniaze, špinavé peniaze, vlastnou hlavou a za ne podvodným spôsobom vybudoval politickú stranu SMER – sociálna demokracia, kope do všetkých, čo si myslia, že skompromitovaný a skorumpovaný Robert Kaliňák už dávno nemá čo robiť v kresle ministra vnútra. Podľa neho sú to všetko výmysly a táraniny opozičných politikov. Lenže to nie je len názor opozičných poslancov, ktorí sa podpísali pod zvolanie tejto mimoriadnej schôdze, to je doslova prianie naprieč celou našou spoločnosťou, dámy a páni.
Pripomínam, že ešte 16. júna 2016 najvyšší ústavný činiteľ Slovenskej republiky prezident Andrej Kiska v tomto pléne vo svojej správe o stave republiky po prvýkrát povedal, citujem: „V týchto dňoch je opäť najhorúcejšou témou korupcia. Myslím, že v kontexte kauzy, ktorá je dnes politickou témou číslo jeden, nemôžem parlamentu, vláde ani politickým stranám poskytnúť žiadnu radu, ktorú nepoznáte, ale chcem zdôrazniť, že ak má Slovensko takto pokračovať ďalej, bude to mať veľmi vážne následky. Asi niet osoby, ktorá by uverila príbehu, že niekto v kufríkoch priniesol 12 mil. eur v hotovosti. Napriek tomu do dnešného dňa nemáme zmysluplnú odpoveď. Vyvodenie politickej zodpovednosti nie je riešením žiadnej kauzy, ale len obyčajným gestom slušnosti, ktoré má upokojiť verejnosť a umožniť zodpovedným inštitúciám pracovať.“
Prezident Andrej Kiska opakovane vyzval ministra vnútra Roberta Kaliňáka na odstúpenie mnohokrát aj potom, napríklad aj 2. novembra 2016, 3. apríla 2017, 4. júna 2017 a 23. júla 2017. Žiaľ, bez úspechu. Za všetko hovorí prezidentov citát pri tohtoročnom prejave o stave republiky: „Dvanásť dlhých mesiacov nedostala naša spoločnosť jasný signál, že by zodpovední úprimne hľadali cestu z pasce, do ktorej krajinu zavliekli. Udalosti od parlamentných volieb boli z tohto pohľadu veľmi zlou správou o stave republiky.“ Koniec citátu.
Ale keď už citujeme, spomeňme si aj na iný citát z 21. júna 2016: „Kaliňák vie sám, že by odstúpiť mal. Nemusí ho na to nikto vyzývať a bolo by to aj pre neho vhodnejšie, ak by tak urobil.“ Viete, kto je autorom tohto výroku? Jedna zo zakladajúcich členiek strany SMER – sociálna demokracia, kamarátka ministra vnútra Monika Beňová, vtedy ešte Flašíková.
O niekoľko dní neskôr 12. júla 2016 už počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie francúzska europoslankyňa Eva Joly verejne naznačila ministrovi Kaliňákovi, že by bolo najlepšie, keby odstúpil, citujem: „Ladislav Bašternák prevádzal peniaze na vaše účty, teraz ho vyšetruje polícia. Ako môžeme veriť, že to vyšetrenie bude nezávislé, keď ste ministrom vnútra? Pán Kaliňák, prosím, prevezmite zodpovednosť a dokážte, že viete byť príkladom, aby sa boj proti korupcii neobmedzoval na pekné slová.“ Koniec citátu.
Vo veľmi podobnom duchu sa vyjadrila aj portugalská europoslankyňa Ana Maria Gomes.
Dámy a páni, tri mesiace v lete roku 2016 tisícky ľudí na námestiach na celom Slovensku ukazovali týždeň čo týždeň červenú kartu ministrovi vnútra, ale aj premiérovi Ficovi, ktorý si ho chráni ako svoju Achillovu pätu. A nedialo sa to len pred neslávne známym komplexom Bonaparte, ktorý sa stal symbolom hanby a v ktorom aj po vyše roku na hanbu sveta premiér Fico stále býva. Dialo sa to vo všetkých kútoch Slovenska: v Košiciach, Žiline, Prešove, Trenčíne, Trnave, v Prievidzi, Poprade, Banskej Bystrici aj Martine. Ľudia všade po celom Slovensku protestovali proti zlodejom v politike, protestovali proti Robertovi Kaliňákovi.
Viete, dámy a páni, vo futbale stačí na vylúčenie hráča jedna červená karta. Robert Kaliňák ich dostal len počas dvanástich protestov pred Bonaparte a ďalších deviatich protestov v mestách, ktoré som spomenul, tisíce, ale rozhodca Fico ho bezprecedentne, mimo pravidiel demokratickej kultúry, ponechal na ihrisku. Ako je to možné? Podľa mňa je to preto, lebo skutočným rozhodcom na ihrisku je Robert Kaliňák. Drží v rukách políciu a drží v rukách aj tajomstvá Roberta Fica.
Lenže problémového hráča okrem premiéra nechce mať nikto v tíme, a tak 9. októbra 2016 ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, kolegyňa ministra vnútra Roberta Kaliňáka z jednej vlády a rovnako podpredsedníčka vlády, na otázku, či by mal Robert Kaliňák odstúpiť, odpovedala, citujem ďalší výrok: „Myslím si, že situácia sa dostala do polohy, že také rozhodnutie by bolo namieste v záujme dôveryhodnosti inštitúcií a polície ako takej.“ Žiaľ, ani na znepokojenie ministerky spravodlivosti to nepomohlo.
18. apríla 2017 zorganizovali študenti veľký protikorupčný pochod v Bratislave. Tisícky ľudí pochodovali a požadovali vyšetrenie káuz a odstúpenie ľudí zodpovedných za ich vyšetrovanie. Na Úrad vlády Slovenskej republiky bolo odovzdané memorandum, ktoré zahŕňalo aj požiadavku na odstúpenie ministra Kaliňáka, prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara či odchod špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Ani to nestačilo na to, aby sa Robert Kaliňák pozrel do zrkadla a aby premiér, ktorý sa hrá na protikorupčného politika, konal.
5. júna 2017 sa konal druhý protikorupčný pochod. Tentoraz už nielen v Bratislave, ale paralelne aj Košiciach.
O týždeň neskôr ľudia zaplnili námestia v Prešove a v Žiline a naposledy 25. septembra, kde na ďalší protikorupčný pochod v Bratislave opäť prišli tisíce ľudí, sa k tejto iniciatíve pridalo aj verejné zhromaždenie v Prahe, a to pred budovou Veľvyslanectva Slovenskej republiky. Požiadavky zostali nemenné, podpora a tlak verejnosti na ich splnenie naďalej pretrvávajú. Súčasťou je aj protikorupčná petícia, pod ktorú sa do posledného septembrového protestu podpísalo vyše 70-tisíc angažovaných ľudí.
Dámy a páni, počuli ste len malý výber z citátov, reakcií, požiadaviek a výziev na odchod Roberta Kaliňáka, ktoré nepatrili opozičným politikom. Ide o opakované požiadavky prezidenta republiky, europoslancov, vlastných kolegov z vlády, dokonca kolegov a kamarátov z vlastnej strany a najmä tisícov ľudí po celom Slovensku. Žiaľ, tieto požiadavky stále zostávajú vami, dámy a páni z koalície, nevypočuté, ignorované ministrom vnútra a najmä jeho premiérom Ficom.
Kolegovia, kolegyne, dnes sme sa tu primárne stretli kvôli zlyhaniam ministra vnútra pri rôznych tendroch rezortu, ktorý mu bol zverený. Kopa porušení zákonov pri rôznych obstarávaniach, rekonštrukciách, výstavbe nemocnice a tak ďalej. Mnoho kontrol, mnoho pokút, ktoré idú na jeho vrub.
Ale priznajme si úprimne, že o to vlastne ani až tak nejde. To je len aktualizačný moment, lebo Robert Kaliňák je zrelý na odvolanie každý každučičký deň. Ráno, na obed aj večer, ale aj v noci. Každý deň, každá hodina, každá minúta, každá sekunda, ktorú tento človek zotrváva vo svojej funkcii, devastuje morálku v našej spoločnosti, demotivuje mladých ľudí na Slovensku.
Robert Kaliňák napáchal a stále pácha nepredstaviteľné škody aj na Policajnom zbore, demoralizoval a demoralizuje ho každým dňom, podporuje gaunerov v radoch polície a, naopak, udupáva vieru, spravodlivosť a právny štát u tých slušných a čestných policajtov, čo v Policajnom zbore sú. Tých čestných, slušných policajtov, čo sú dnes utláčaní násilníkmi a korupčníkmi, ktorí sa v Policajnom zbore stále množia, ich počet rastie! Prečo by aj nerástol? Veď oni si povedia, keď môže náš minister Kaliňák, prečo by sme nemohli aj my. Lenže toto my nesmieme dopustiť ďalej.
Dámy a páni, toto zlo, toto bezprávie, dezilúziu a amorálnosť v jednom, ktoré šíri v Policajnom zbore tento bezcharakterný minister vnútra, musíme spoločne zastaviť. Musíme to urobiť. Alebo sa musíme o to aspoň pokúsiť, aby napáchané škody na odbornom a ľudskom potenciáli v Policajnom zbore neboli neopraviteľné. Varujem vás, dámy a páni, pretože nie sme od toho stavu ďaleko.
Je našou spoločnou povinnosťou zbaviť Roberta Kaliňáka funkcie a ozdraviť Policajný zbor. Ak by mal tento nominant strany SMER – sociálna demokracia, minister vnútra v sebe aspoň kúsok cti, nenechal by túto ani minulé schôdze s témou jeho odvolávania ani prebehnúť. Nespravil to, lebo má strach! A tento strach mu bráni reálne posúdiť jeho situáciu. Robert Kaliňák kompromituje SMER – sociálnu demokraciu. Robert Kaliňák poškodzuje Slovensko. Robert Kaliňák je dnes politik, pre ktorého už nikdy nebude žiadne miesto v obyčajnej slovenskej krčme.
Dámy a páni, my v strane Sloboda a Solidarita nemôžeme konať inak, v opačnom prípade by sme sa stali spolupáchateľmi, čo žijú v Kaliňákovom tieni. Musíme mu vysloviť nedôveru, a to nielen v mene voličov strany SaS a demokratickej pravicovej opozície, ale aj v mene mnohých voličov Slovenskej národnej strany, strany MOST – HÍD a, áno, aj v mene mnohých voličov samotného SMER-u – sociálna demokracia.
Vážený minister vnútra Robert Kaliňák, vyslovujeme vám nedôveru. Prosím, odíďte.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)