Tak tým, že som spravodajca k tomuto bodu, tak si neodpustím pár poznámok, pretože sa jedná o oblasť, ktorá je mi vcelku blízka. Som dlhoročný advokát, ktorý sa prevažne zaoberá záväzkovými vzťahmi v obchodnoprávnom prostredí a korporátnymi vecami.
Všetko, čo môj ctený kolega a priateľ pán Heger tu povedal, je pravda potiaľ, že by sme mali podporovať malých a stredných podnikateľov, ktorí v každej úspešnej krajine sú motorom ekonomiky. To je najväčší problém Slovenska, že vzhľadom na to, akú vládu tu máme za posledných veľa rokov, podporuje sa len to, kde je veľký kšeft, a, samozrejme, veľkí zamestnávatelia prinášajú veľké kšefty, robia sa tu v súvislosti s takými veľkými kšeftami všelijaké špinavosti a to je to, čo táto vláda chce. Práca pre malých podnikateľov je, samozrejme, väčší problém, pretože napriek tomu, že ich je potencionálne veľa a že sú to ľudia, ktorí vytvárajú nielen akúsi, akýsi motor, ako som povedal, motor ekonomiky, ale vytvárajú aj určitý, určité morálne jadro tej spoločnosti, pretože to sú ľudia, ktorí čo si nezarobia, to nemajú. To sú ľudia, ktorí vstávajú ráno o piatej a večer o siedmej, o ôsmej prichádzajú z roboty. To sú ľudia, ktorí pracujú 12-14 hodín denne a ktorých v podstate nikto nezaplatí, ak si to ani nevyrobia sami.
Takže potiaľ absolútne súhlasím s tým, s tým zámerom a s tým cieľom každej právnej úpravy. Avšak keď to zosumarizujeme, tak vlastne výsledkom tohto návrhu by bola ďalšia povinnosť pre malých podnikateľov. To je realita, bohužiaľ. A pritom je to povinnosť, ktorá nahrádza nefungujúci štát. Nie je pravdou, že my nemáme v našom existujúcom už právnom prostredí právne nástroje napísané, nie, nie v skutočnosti, napísané na to, aby sa pohľadávky hradili podľa poradia, ako. ako prídu. Veď predsa je, je to trestný čin, uprednostňovanie veriteľa. Poškodzovanie veriteľa takisto. Aj ako sa tu naznačuje, aj teraz už Obchodný zákonník uvádza v rámci statí, state o, v paragrafoch o nekalej súťaži má tzv. generálnu klauzulu. To znamená, akékoľvek praktiky, ktoré sú v súlade s poctivým podnikaním, je možné považovať za nekalú súťaž.
A teraz, prečo je potrebný takýto, takýto návrh, takýto predpis? No preto, pretože my nemáme súdy také, ktoré by riešili žaloby tých malých, malých podnikateľov, pretože súdy sú na povel Kočnerovi a Glváčovi, však to je úplne jasné. Tak je, je jasné, že, že Kočner nebude telefonovať niekam, aby..., alebo písať do Threemy, že prosím ťa, tunák mám tých 5-tisíc malých podnikateľov, bolo by treba niečo urobiť pre to, aby dostali zaplatené faktúry. To predsa takto nefunguje. Ale keby to bolo pre niekoho veľkého, to, tu mám tohto jedného veľkého šamstra, tomu treba niečo vybaviť. To sa dá napísať do Threemy. To je iné, iné kafé. Čiže o tomto to je.
Keď sa, keď sa pozriete napríklad na takú úpravu v Nemecku, v Spolkovej republike Nemecko, keď advokát napíše dlžníkovi upomienku za nezaplatenie, automaticky má judikovateľný nárok na odmenu 429 eur. To je jediný list. To znamená, ten advokát, to nieže, to jeho koncipientka vygeneruje za päť a pol minúty. Ale on dostane 429 eur. Čiže tam si, to nie je tak, že, pardon, ja už to teraz zaplatím. Tomu advokátovi to je jedno. Odišla upomienka? Odišla. Dávaj 429 eur. A nepáči sa ti? Tak idem na súd a bude to viacej. A súd, samozrejme, rozhodne, za ďalších desať a pol minúty, že tých 429 eur plus to, čo to stálo, to, to rozhodnutie súdne, ten dlžník zaplatí. Takto to funguje v civilizovaných krajinách.
Ale skúste to tu urobiť na Slovensku! Veď tu máme nezávislé súdnictvo a vieme, že od čoho je nezávislé to súdnictvo. No predsa od zákonov a od ústavy. Od toho sú nezávislí. Robia si, čo chcú. A preto, bohužiaľ, tu máme takéto návrhy, ktoré sa snažia nejako tú smutnú realitu obísť. No nedá sa, lebo nakoniec, v konečnom dôsledku by to bola ešte väčšia záťaž pre tých malých podnikateľov, ako čo máme teraz, pretože každé rozhodnutie, podotýkam, aj toho Obchodného registra alebo kohokoľvek iného je zase napadnuteľné na súde. A zase sa dostávame do toho istého kolečka, toho, že bolo by to rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté, ktoré sa nedá vykonať, ktoré by bolo na preskume na súde, a ďalšie zaťažovanie súdov.
Proste všetci sa vraciame k tomu jednému. Sme nefungujúci štát, máme obrovské náklady - okrem toho, že sa tu rozkráda - máme obrovské náklady už len s tým, že nefunguje súdnictvo vôbec. A tie ekonomiky, veľmi správne povedal kolega Edo Heger, že, že tie úspešné ekonomiky ako je Taiwan, Singapur. Ja som mal tú možnosť spolupracovať s nejakými firmami, ktoré pochádzajú z týchto krajín. No to je až pre nás, až neuveriteľné, že jak majú strašne pevnú právnu štruktúru, aké precízne dokumenty verejnoprávnej povahy od nich vychádzajú. Keby ste videli nejaký dokument, povedzme zo Singapuru, kde, ktoré vystavil notár, tak to je, to je proste už len
na prvý pohľad tú závažnosť, presnosť, jednoznačnosť a autoritu z toho dokumentu je vidieť.
U nás? Prosím vás, všelijakí notári, ktorých si tu kdekto kúpi, a ministerstvo spravodlivosti s nimi nič nerobí. Tunák po, po neviem koľkých rokoch, po desaťročiach teraz tu predkladá minister spravodlivosti návrhy o tom, že by bolo treba teda sprísniť to disciplinárne konanie proti notárom, treba ho sfunkčniť. No to teraz si spomenuli na to? Až potom, čo všetky tie mečiarovske transakcie a všelijaké iné, ktovieaké prebehli, čo tí notári odklepli. A po všetkých tých falošných vydržania a nevie..., neviem čo. No takže s týmto my tu pracujeme.
Takže, bohužiaľ, je mi to jasné, že zámer je dobrý, ale nevyhneme sa tomu, aby sme riešili ten ozajstný problém. A ten problém ozajstný je mafiá..., mafiánstvo na najvyšších miestach a hlavne mafiánstvo na tom najmenej ovladáteľnom mieste, a to je súdnictvo.
Ďakujem.
