Videokanál klubu

Pani poslankyňa Žitňanská, ja by som chcel reagovať v podstate na tie isté dve veci, na ktoré reagoval aj pán poslanec Kresák. Ja súhlasím s tým, že mnohé z tých vecí sa dnes dá robiť aj na základe existujúcej legislatívy. A keď sa nekoná, napríklad v tých disciplinárnych konaniach, ako sa to rôzne zdôvodňovalo, že prečo to nejde, tak ja to vnímam skôr ako také vyhováranie sa. Špeciálne to je zaujímavé napríklad u predsedníčky Súdnej rady, ktorá pani Jankovskú navrhovala na Ústavný súd, tak ona by mala mať špeciálnu motiváciu, aby očistila súdnictvo od takýchto, takýchto ľudí čo najskôr. Ale nedá sa, nedá sa povedať, že je to iba zlyhanie niekoľkých jednotlivcov, ako sa to občas pokúšajú prezentovať či už niektorí sudcovia, alebo predstavitelia vlády. Toto je systémový problém, toto je potrebné riešiť. Je to možné riešiť, niečo z toho, aj v rámci existujúcich zákonov, ale vyžaduje si to aj zmenu zákonov a rovnako, rovnako si to vyžaduje aj personálne zmeny, lebo iba zmena zákonov, iba zmena pravidiel nemôže viesť k systémovej zmene. Sú tam potrebné aj personálne zmeny.
Pokiaľ ide o tú voľbu členov Súdnej rady, no tak však niektorí tušíme, koho parlamentná väčšina, alebo teda menšina 62 poslancov zvolila do Súdnej rady pána Pohančeníka, lebo sme tu boli a počúvali sme aj vystúpenie pána poslanca Kresáka, ktorý mal iný návrh, a zaujímali sme sa o to a hlasovali sme.
A ja len pripomínam, že ja som navrhol, aby boli verejné vypočutia, tak ako bolo pri ústavných sudcoch alebo možno v menšom rozmere. ústavnoprávny výbor to odmietol a potom to aj plénum parlamentu odmietlo a navolili väčšina tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Tiež sa pripájam k tomu, čo uviedol kolega Ondro Dostál, že by nás podľa mňa všetkých veľmi zaujímalo, s akými návrhmi príde vládna moc, pokiaľ ide o spriechodnenie tých disciplinárnych konaní, môžme si potom takpovediac porovnať noty.
A pokiaľ ide o tú otázku, ktorá mi tu bola položená, je to pravda, že tento návrh som nekonzultoval so žiadnymi sudcami, ale tento návrh som konzultoval s poznatkami o tom, že či niekde v nejakej európskej krajine takýto predpis o zákaze zverejňovania tváre sudcu existuje. Ja som žiaden taký nenašiel. Tak keď mi niekto, ako som uviedol, keď mi niekto taký predpis ukáže niekde v Rakúsku alebo v Nemecku, alebo v Čechách, tak potom sa môžme o tom baviť. Toto je jeden harabinovský idiotský výmysel, ktorý má len a len korupčné pozadie.

Pán poslanec Baránik, problematika disciplinárneho stíhania sudcov, ktorej sa týkajú naše pozmeňujúce návrhy, resp. ten druhý z nich, je teraz vysoko aktuálna najmä v súvislosti s informáciami, s informáciami, ktoré sa prevalili z Kočnerovej Threemy. Dokonca včera sa stretol pán premiér Pellegrini s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom, ktorý je teraz zamestnaný niečím iným ako počúvaním faktickej poznámky. A mňa by; avizovali tiež opatrenia, ktoré by mali zefektívniť disciplinárne stíhanie a tie opatrenia by mali prísť už v blízkej dobe. Tak mňa by veľmi zaujímalo, aké tie opatrenia majú byť, lebo toto je, toto je práve vhodný zákon, kde sa, kde sa také opatrenia majú realizovať, a teda by bolo vhodné, aby sme, ak sa má niečo zmeniť a ak sa má niečo zmeniť veľmi rýchlo, to zrealizovali práve prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k tomuto vládnemu návrhu zákona, nie zase nejakým skracovaním legislatívneho konania.
Čiže ma zaujíma pohľad pána ministra aj na ten návrh, ktorý si, ktorý si predniesol, aj na (reakcia z pléna); no veď sa pýtam na názor pána ministra na pozmeňujúci návrh, s ktorým prišiel pán poslanec Baránik a ktorý odôvodnil, ale teda aj širšie na to, čo by sa malo zmeniť v disciplinárnych konaniach. A teda upozorňujem, že ten návrh pána poslanca Baránika sa netýka iba pozastavenia výkonu funkcie sudcu v súvislosti so začatím, ale celkového zefektívnenia disci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. K samotnému zákonu alebo k návrhu zákona sa, som sa už vyjadril aj na výbore, v pléne a možno sa ešte vyjadrím, ak bude na to vhodná príležitosť, sa ešte prihlásim, ale teraz by som sa chcel zaoberať pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré k tomuto návrhu zákona spolu s Ondrejom Dostálom predkladám.
Cieľom týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov je, za prvé, zrušiť zákaz zverejňovania tváre sudcu, čo je niečo, čo absolútne nemá žiadnu oporu v ničom, je to, je to kapric z dôb mečiarizmu (reakcia z pléna) a uvedomujeme si až teraz, že čo tento šialený predpis má za dôsledok. To je to, že sudcovia sa cítia nielen slobodní v tom, ako rozhodovať protiprávne, ale ešte sú aj komfortní v tom, že aj spoločensky nebudú za to niesť žiadnu ujmu.
Základný princíp fungovania všetkých mocí štátu je to, že sa táto moc vykonáva verejne, ak sa nejedná o vec, ktorá je tajná, a to, samozrejme, platí aj pre súdy. Je jasné že súdy z ústavy konajú verejne, a teda nič nesmie brániť tomu, aby v dobe takej proliferácie dát, ako zažívame, aby aj tvár sudcu ako predstaviteľa štátnej moci mohla byť zverejňovaná. Ak mi niekto, kto; už som zachytil nejaké poznámky, že sa jedná o nejaký populistický návrh; ak mi niekto ukáže európsku krajinu, ktorá obdobne má takýto zákaz zverejňovania fotografie tváre sudcu, tak potom sa môžme o tom baviť, ale ja si myslím, že vo všetkých európskych krajinách sa nejedná o žiaden populizmus, ale sa jedná o to, že verejná moc je vykonávaná verejne.
Druhý pozmeňujúci návrh je trochu zložitejší a treba k nemu povedať, že vo svetle toho, ako sa dozvedáme alebo dozvedáte o tom, ako fungujú naše súdy, pretože ja o tom, ako fungujú naše súdy, hovorím desať rokov verejne. A tak sa javí, že je naozaj veľmi potrebné zmeniť niektoré pravidlá tak, aby súdy a vykonávanie súdnej moci bolo oveľa viacej zodpovedné k suverénovi, teda ľudu. Ľud sa vyjadruje prostredníctvom parlamentu, a tak teda tá zodpovednosť padá predovšetkým na parlament.
Vo všeobecnosti by som povedal, že uvidíme, ako sa koalícia, ako sa vláda postaví k týmto návrhom, či sa naozaj zakuklí a bude sa tváriť, že nemá o týchto veciach význam hovoriť. My tento návrh, ak sa ho nepodarí presadiť ako pozmeňujúci návrh, predložíme na najbližšej schôdzi a budeme o ňom ďalej debatovať, no a potom, samozrejme, už zakrátko nato, veríme, že ho predložíme ako návrh zákona, ktorý aj prejde. Myslím si, že by bolo logické prinajmenšom o týchto návrhoch debatovať, lebo sú urobené nie ako nejaké, ako to bolo naznačované, nejaké populistické ťahy na to, aby sme si zvýšili preferencie alebo niečo podobné, ale je to dôsledok aj širších debát a je to aj dôsledok toho, že samotní sudcovia sa, slušní sudcovia, sa cítia veľmi dotknutí tým, čo teraz vychádza na povrch.
My, čo sme o situácii v súdnictve vedeli skôr, ako bola uverejnená Kočnerova Threema, dlhodobo pripravujeme úpravy legislatívy s cieľom zvrátiť únos štátu tými, ktorí sa dokážu na súdoch orientovať, ktorí si dokážu vybaviť rozsudky, ktorí nechcú, aby sudcovia niesli zodpovednosť za svoje konanie. A nielen to. Sú, samozrejme, aj medzi sudcami nesporne slušní a talentovaní ľudia, ktorých sa dotýka to, že ich postavenie je kompromitované ľuďmi, ktorí ovládajú našu Súdnu radu, ktorí sú vo vedení súdov a komunikujú so zločincami. Práve na podporu takýchto ľudí sa spoliehame, teda tých slušných ľudí, slušných sudcov, pri predkladaní našich návrhov na zmenu zákona o sudcoch a prísediacich, tak aby tie excesy, o ktorých sme viacerí dávno vedeli, ale o ktorých sa verejnosť dozvedela len nedávno, boli čo najviac eliminované.
Treba si povedať, čo spôsobuje najväčšie problémy slovenského súdnictva. Často sa označujú, označuje za hlavný problém prieťahy. To sú vyjadrenia, samozrejme, tých, ktorí veci buďto nerozumejú, alebo nechcú rozumieť. Prieťahy v konaní totižto sú dôsledok, nie sú príčinou zlého stavu súdnictva. Príčinou je nastavenie súdnictva Harabinom ako štátnej moci, ktorá je oprávnená rozhodovať akokoľvek a kedykoľvek si to niekto povie, že to tak má byť. Podobne ako tento, ako Harabin, tento nevšedný klamár, teraz hovorí, že stav našich súdov bude naprávať po tom, čo sa dostane do tohto parlamentu, tak aj si postupnými krokmi v minulosti zariadil, aby fungovanie a rozhodovanie súdov bolo klamárske, k prospechu mocnej menšiny, ktorá ovláda Slovensko. Teda tá menšina ovláda Slovensko bez akýchkoľvek mantinelov, bez ohľadu na právo, judikatúru, spravodlivosť a slušnosť. Dôvod takého systému vymysleného Harabinom bolo predovšetkým dosiahnutie stavu, kedy sudca smie rozhodovať akokoľvek, a to beztrestne, a teda aj korupčne.
Ochrana proti stíhaniu korupcie sudcov im bola pôvodne zabezpečená aj trestnou imunitou. Po roku 2014, kedy bola imunita vďaka ústavnému zákonu navrhnutému KDH zrušená. Je treba povedať, že k tomu došlo až v roku 2014, až po tom, čo si tá menšina, ktorá ovláda tento štát, myslela, že už dostatočne má v područí súdy, prokuratúru a políciu na to, aby trestnoprávnu imunitu sudcov nepotrebovala. Po tom, že prakticky žiaden sudca ani nebol nikdy za svoje rozhodovanie ani v podstate za nič nikdy stíhaný, ani disciplinárne, ani trestnoprávne, to už vôbec, o tom nie je treba asi hovoriť, to je každému jasné. A nie je to žiadna náhoda, je to systém.
Dôsledkom toho sú rozhodnutia súdov, ktoré privádzajú ľudí do zúfalstva. Dôsledkom toho sú judikáty Najvyššieho súdu, ktoré nedávajú žiaden zmysel alebo ktoré vôbec nie sú alebo keď sú, tak sú také, že ich Ústavný súd musí meniť. A dôsledkom toho je aj prijímanie na súdy sudcov, ktorí sú nehodní toho, aby boli sudcami, a ktorí sa na tie súdy dostávajú preto, aby tam robili korupciu a sú z pohľadu všelijakých Jankovských a rôznych predsedov bratislavských súdov výhodné, že sa tam dostávajú sudcovia nie čestní a odborne zdatní, ale hlavne skorumpovaní a skorumpovateľní. Preto sa dejú také veci, že sa na súdy prijímajú všelijaké Maruniakové na základe intervencií štátnej tajomníčky Jankovskej, lebo však síce je to hlupaňa, ale o to lepšie aspoň plní rozkazy. Alebo sa dejú také veci, že predseda súdu organizuje podpisy všetkých sudcov svojho súdu na podanie nezmyselného trestného oznámenia za to, že niekto povie, že má pochybnosť o tom, ako sú prideľované veci na jeho súde. Potom sa neskôr zistí, že tie veci vyvolali veľmi oprávnenú pochybnosť. Alebo tu máme prípady, kedy nejaká sudkyňa, ktorá je kamarátka s niekým, kto ju navrhne za disciplinárnu sudkyňu, potom žaluje na súde, ktorý je jej podriadený, a vec rozhodne sudkyňa, o ktorej rozsudkoch ona rozhoduje na krajskom súde a tá rozhodne, že poslanec v parlamente nemá právo hovoriť o veciach, ktoré sú predmetom verejného záujmu. Takýchto my máme, máme sudcov. A dôvod toho je aj to, že máme primárne legislatívu nastavenú tak, ako ju nastavil Harabin, a nikto sa neobťažoval s tým nič robiť.
Preto prinášame tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré možno nie sú celkom jednoduché, ale my sme sa snažili to riešiť tým, že sme už pred viac ako týždňom na ústavnoprávnom výbore naniesli tieto texty a dúfame, že aj koalícia mala možnosť si ich osvojiť. Verím teda, že na to bolo dosť času pre všetkých tých, ktorí sa zaujímajú o stav súdnictva a chcú s ním niečo robiť. Je jasné, že postavenie súdov a súdnictva je upravené v ústave, preto sme paralelne s týmto navrhli aj zmenu ústavy prostredníctvom návrhu ústavného zákona, ktorý už v parlamente prebehol. Ten pozmeňovací návrh predložil kolega Dostál a ja teraz predkladám tento návrh. Zhrniem základné myšlienky tohto pozmeňujúceho návrhu.
Prvá myšlienka je, že sa ruší harabinovský dvojkolový systém disciplinárnych konaní. Všetci vieme, že disciplinárne konania jednoducho nefungujú. Nikto sa nezamýšľal, že prečo tomu tak je. Tak si myslíme, že okrem toho, že, samozrejme, existuje falošná lojalita v rámci, v rámci súdnictva a tiež preto, že táto vládna garnitúra, ktorá tu je dvanásť rokov, si dosadzuje systematicky za disciplinárnych sudcov grázlov, ktorí potom tam robia tú robotu, podobne ako bola istá sudkyňa, ktorá teraz žaluje mňa za to, že som sa o jej nominácii vyjadril veľmi nelichotivo. Tak tá sa tiež tam mala dostať a to, že tá jej nominácia bola naozaj nehoráznosť, to ona následne, samozrejme, potvrdila. Takže dôsledok toho, že sa takto nominuje do disciplinárnych súdov, že tu máme jednu vládnu garnitúru dvanásť rokov alebo trinásť a tá systematicky dosadzuje grázlov na disciplinárne senáty, tak je jasné, že ako potom tie senáty fungujú.
Ale aj technicky je treba urobiť úpravy. A tá technická úprava, ktorú my navrhujeme, spočíva v tom, že disciplinárne konania budú jednokolové a že opravný prostriedok proti tomu bude len na Ústavný súd, ktorý bude finálne rozhodovať. A to plenárne tak, aby to naozaj bolo finálne. A Ústavný súd bude rozhodovať aj o nečinnosti disciplinárnych senátov. Čiže k tomu, k tomu uvádzam na okraj, že v dôsledku toho je potrebné, a to aj navrhujeme, zmeniť aj zákon o Ústavnom súde.
Ďalší, ďalšia oblasť, ktorú navrhujeme upraviť týmto pozmeňovacím návrhom, je, je v podstate urýchlenie toho, ako sudca pri splnení podmienok odchádza zo svojej funkcie. Nechceme, aby naďalej Súdna rada mohla bez akéhokoľvek zdôvodnenia svojvoľne v podstate rozhodovať tak či onak o tom, že či predloží sudcu za všetkých možných okolností s výnimkou jednej prezidentovi na to, aby sudcu odvolával z funkcie. A tá jedna výnimka je, myslím tá, že ak sa jedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Skoro najzásadnejšou navrhovanou zmenou je tá, ktorá ruší, a to sme riešili, to sme riešili v našom návrhu na zmenu ústavy, ale podľa mňa veľmi to stojí za to, aby to bolo tu spomenuté, ktorá ruší článok alebo ods. 4 čl. 148 ústavy, a verím, že to aj zmení celú mentalitu, ak sa to podarí, celú mentalitu súdnictva.
To je ten článok ústavy, ktorý hovorí o tom, že sudcu nie je možné za jeho rozhodovanie stíhať. Toto je zverstvo, ktoré nemá obdoby. A sudcovia si na to tak strašne zvykli, že dôsledok je ten, že sa cítia úplne neohrození v tom, že môžu rozhodovať ako, ako chcú. Úplne aktuálny príklad sme si mali možnosť prečítať včera, kde sudca Sklenka, bývalý podpredseda súdu, sa vyjadroval Kočnerovi o tom, ako nie je žiaden problém protiprávne vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie alebo protiprávne neuznať advokátovi plnú moc a tým pádom rozhodnúť rozsudok. A vyjadril sa v tom zmysle, že no čo, čo je na tom. Ja som tiež tak rozhodoval. Však ona tiež tak mohla rozhodnúť. Teraz debatovali o tom, ako nejaká Kočnerova sudkyňa mala rozhodovať, jednalo sa o sudkyňu Repákovú. Tak sudca Sklenka, tento, tento harabinovský etalón sudcovského intelektuála, sa vyjadril, že no čo je na tom. A ja tiež som rozhodol, že to bolo, že to bolo protiprávne, no čo je na tom. Si môžem rozhodovať, ako chcem.
Je neprípustné, aby sudca mohol rozhodovať, ako chce, a aby, aby nebol za to postihnuteľný. Je samozrejmé, že ak si sudca svoje rozhodnutie zdôvodní, že môže mať iný názor na vec ako napríklad iný súd, jeho nadriadený súd alebo podobne, to je iná, úplne iná vec. Ale ak sudca rozhoduje tak, že si svoje rozhodnutie nie je schopný zdôvodniť, že jeho rozhodnutie nemá žiadnu logiku, musíme vychádzať z toho, že sa jedná o porušenie práva a za to porušenie musia prísť dôsledky.
Ako som uviedol, v súvislosti s týmto návrhom meníme aj zákon o Ústavnom súde. Vec, ktorá stojí za vypichnutie, je to, že meníme na reálne tie podmienky, ktoré súvisia so zahájením, so začatím disciplinárneho konania tých funkcionárov, ktorí majú privilegované postavenie, to znamená predseda a podpredseda Najvyššieho súdu a generálny prokurátor. Je totiž nelogické, aby napríklad generálny prokurátor mohol byť odvolaný len prostou väčšinou v parlamente, ale nemôže proti nemu byť zahájené disciplinárne konanie inak ako dvojtretinovou väčšinou. My teda na všetky tieto prípady navrhujeme, aby postačovala jedna pätina parlamentu a poprípade pätnásť, 15 poslancov, teda vo všetkých, vo všetkých prípadoch.
Aby sa nezabudlo na to hlavné, tak prečítam môj pozmeňujúci návrh č. 1. Je to teda pozmeňujúci návrh poslanca, poslancov Alojza Baránika, Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1604).
V čl. I sa na začiatok vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 34 odsek 7 znie:
"(7) Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho bydlisko. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine. Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať tvár a bydlisko rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia."."
Doterajší novelizačný bod v čl. I sa primerane prečísluje.
Teraz druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika a Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1604).
1. V čl. I sa na začiatok vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. V § 22 odsek 3 znie:
"(3) O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu disciplinárny senát rozhodne v lehote 10 dní od jeho doručenia. Opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky nemá odkladný účinok."
2. V § 22 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu o zrušení dočasného pozastavenia má odkladný účinok."
3. V § 41 ods. 2 písm. b) sa slová "disciplinárneho senátu, ktorým uznal sudcu" nahrádzajú slovami "ktorým bol sudca"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 9 ktoré znejú:
"2. V § 78 a § 84 sa slová "disciplinárneho senátu" nahrádzajú slovami "v disciplinárnom konaní"."
3. V § 119 odsek 2 znie:
"(2) Disciplinárny senát je trojčlenný a jeho predseda a jeden člen musia byť sudcovia a jeden člen iná osoba ako sudca."
4. V § 119c ods. 1 sa vypúšťajú slová "prvého stupňa a odvolacích disciplinárnych senátov".
5. V § 119c ods. 2 sa vypúšťajú slová "prvého stupňa".
6. V § 119c sa vypúšťa odsek 3.
7. V § 119d ods. 1 sa vypúšťajú slová "a odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu prvého stupňa".
8. V § 119d sa vypúšťajú odseky 5 a 7. Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 5.
9. § 131 vrátane nadpisu znie:
"§ 131
Opravný prostriedok
(1) Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu možno podať opravný prostriedok na Ústavný súd Slovenskej republiky za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Poznámka pod čiarou 28d).
(2) Ak bol podaný opravný prostriedok podľa odseku 1, nenadobúda rozhodnutie disciplinárneho senátu právoplatnosť, kým o opravnom prostriedku nebolo právoplatne rozhodnuté."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 3 znie:
"3. Za § 151zc sa vkladá § 151zd, ktorý znie:
"§ 151zd
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
(1) Na justičného čakateľa, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. decembru 2019, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2019.
(2) Odvolacie disciplinárne senáty sa uplynutím 31. decembra 2019 zrušujú; tým nie je dotknuté ich oprávnenie konať podľa tohto paragrafu.
(3) Konania o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, o ktorých odvolací disciplinárny senát nerozhodol do 31. decembra 2019, dokončí Ústavný súd Slovenskej republiky ako konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu.
(4) Predsedovia odvolacích disciplinárnych senátov najneskôr do 15. januára 2020 postúpia spisy v konaniach uvedených v odseku 2 Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
(5) V prípadoch neuvedených v odseku 2 vykoná odvolací disciplinárny senát všetky úkony potrebné na ukončenie konania o odvolaní podľa doterajších predpisov.
(6) Ak k 1. januáru 2020 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019 plynula lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu vydanému pred 1. januárom 2020, nemožno ho po 31. decembri 2019 napadnúť odvolaním, ale len opravným prostriedkom na Ústavný súd Slovenskej republiky za podmienok uvedených v osobitnom predpise. Lehota na podanie opravného prostriedku v týchto prípadoch plynie znova od 1. januára 2020."
4. Za čl. III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie:
"Čl. IV
Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 7 ods. 1 písm. a) sa slová "ods. 2 až 7" nahrádzajú slovami "ods. 2 až 8".
2. V § 27 ods. 3 sa slová "najmenej tri pätiny poslancov Národnej rady" nahrádzajú slovami "prezident alebo najmenej pätina poslancov Národnej rady".
3. § 42 ods. 2 sa dopĺňa písmenom x), ktoré znie:
"x) opravný prostriedok proti nečinnosti alebo rozhodnutiu disciplinárneho senátu pre sudcov podľa čl. 129 ods. 8 ústavy."
4. § 221 znie:
"§ 221
Procesná legitimácia na podanie návrhu
Návrh na začatie disciplinárneho konania podľa čl. 136 ods. 2 ústavy proti predsedovi Najvyššieho súdu, podpredsedovi Najvyššieho súdu a generálnemu prokurátorovi môžu podať
a) prezident,
b) najmenej pätina poslancov Národnej rady,
c) minister spravodlivosti Slovenskej republiky,
d) predseda Súdnej rady,
e) verejný ochranca práv."
5. V dvadsiatej hlave piatej časti sa za prvý diel vkladá nový diel a § 225a až 225e, ktoré vrátane nadpisu druhého dielu znejú:
"Druhý diel
Opravný prostriedok proti nečinnosti a rozhodnutiu disciplinárneho senátu
§ 225a
Opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu
(1) Ak je predpoklad, že v disciplinárnom konaní proti sudcovi došlo k prieťahom, môže ten, kto podal disciplinárny návrh, ako aj sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, podať Ústavnému súdu opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu.
(2) Opravný prostriedok proti odseku 1 možno podať, len pokiaľ sa disciplinárne konanie ešte neskončilo a len ak ten, kto ho podáva, najskôr podal predsedovi disciplinárneho senátu upozornenie na prieťahy a od jeho podania uplynuli aspoň dva mesiace.
(3) K opravnému prostriedku proti nečinnosti treba pripojiť dôkaz o podaní upozornenia podľa odseku 2.
(4) Opravný prostriedok proti nečinnosti disciplinárneho senátu sa predbežne neprerokúva, ale sa bezodkladne doručí jeho predsedovi. Predseda disciplinárneho senátu bezodkladne, najneskôr do piatich dní, predloží Ústavnému súdu spisy disciplinárneho konania so svojím stanoviskom.
(5) Ústavný súd rozhodne o opravnom prostriedku proti nečinnosti bezodkladne uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd opravný prostriedok proti nečinnosti odmietne, ak sú tu dôvody uvedené v § 56 ods. 2. Ak také dôvody nie sú a Ústavný súd zistí, že opravný prostriedok je opodstatnený, určí disciplinárnemu senátu lehotu na vykonanie úkonov, prípadne rozhodnutie vo veci; inak opravnému prostriedku nevyhovie.
Opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu
§ 225b
(1) Opravný prostriedok možno podať proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu v disciplinárnom konaní pre sudcov o
a) návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu,
b) zrušení dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu,
c) zastavení disciplinárneho konania,
d) disciplinárnom previnení.
(2) Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa odseku 1 môže podať
a) ten, kto podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi alebo návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, a to len v neprospech sudcu,
b) sudca, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, len vo svoj prospech,
c) minister spravodlivosti Slovenskej republiky, generálny prokurátor a verejný ochranca práv, ak nie sú navrhovateľom podľa písmena a), a to tak v prospech, ako aj v neprospech sudcu.
§225c
(1) Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) možno podať do troch dní od doručenia rozhodnutia disciplinárneho senátu. Opravný prostriedok proti rozhodnutiam podľa § 225b ods. 1 písm. d) možno podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(2) Osobám uvedeným v § 225b ods. 2 písm. c) plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr. Tieto osoby musia v opravnom prostriedku zreteľne uviesť, či ho podávajú v prospech alebo neprospech sudcu, ak tak neurobia, platí, že je podaný len v prospech sudcu.
(3) Účastníkmi konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu je ten, kto opravný prostriedok podal, a osoby uvedené v § 225b ods. 2 písm. a) a b), a to aj ak ho nepodali; účastníkom konania nie je disciplinárny senát.
§ 225d
(1) Opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa predbežne neprerokúva.
(2) Ústavný súd doručí opravný prostriedok proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu ostatným účastníkom konania a vyzve ich na vyjadrenie k nemu v lehote, ktorú určí. Vyjadrenia doručí na vedomie tomu, kto opravný prostriedok podal.
(3) Ústavný súd vyžiada spisy disciplinárneho senátu, ktorý je povinný ich bezodkladne predložiť. Ak je to potrebné, Ústavný súd vykoná dokazovanie potrebné na rozhodnutie o opravnom prostriedku v súlade s § 60.
(4) Ústavný súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) uznesením bez ústneho pojednávania. V prípadoch § 225b ods. 1 písm. a) a b) rozhodne bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca od jeho podania.
(5) O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. d) rozhoduje Ústavný súd
a) po verejnom ústnom pojednávaní v prípadoch, v ktorých podľa Trestného poriadku odvolací súd rozhoduje o odvolaní po verejnom zasadnutí, inak môže rozhodnúť aj bez ústneho pojednávania,
b) nálezom, ak opravnému prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu vyhovuje alebo nevyhovuje; inak rozhoduje uznesením.
(6) Ak Ústavný súd vyhovie opravnému prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, môže toto rozhodnutie zmeniť a sám rozhodnúť tak, ako mal rozhodnúť disciplinárny senát, alebo ho zrušiť a prikázať disciplinárnemu senátu, aby vo veci znova rozhodol.
§ 225e
(1) Na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o disciplinárnom konaní proti sudcom, a to vrátane tých častí Trestného poriadku, ktoré sa majú použiť podľa tohto osobitného predpisu.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) aj primerane ustanovenia Trestného poriadku o konaní o sťažnosti proti uzneseniu súdu a na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa § 225b ods. 1 písm. d) aj primerane ustanovenia Trestného poriadku o odvolacom konaní.
(3) Ak Ústavný súd zmení rozhodnutie disciplinárneho senátu, má jeho rozhodnutie tie isté účinky, ako keby rozhodol disciplinárny senát.
Doterajší druhý diel dvadsiatej hlavy sa označuje ako tretí diel.
6. Za § 250 sa vkladá § 250a, ktorý znie:
"§ 250a
Prechodné ustanovenia účinné k úpravám od 1. januára 2020
(1) Konania o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, o ktorých nerozhodol do 31. decembra 2019 odvolací disciplinárny senát, dokončí Ústavný súd Slovenskej republiky ako konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu (§ 225b).
(2) V konaniach podľa odseku 1 platí:
a) odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa považuje za opravný prostriedok podľa § 225b, pričom jeho prípustnosť a včasnosť sa posudzuje podľa predpisov účinných v čase jeho podania,
b) konanie o opravnom prostriedku sa považuje za začaté dňom začatia konania o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu,
c) úkony vykonané odvolacím disciplinárnym senátom pred 1. januárom 2020 v súlade s predpismi účinnými pred týmto dňom sa posudzujú tak, ako keby boli vykonané Ústavným súdom v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu a nie je potrebné ich opakovať len preto, že sa zmenilo zloženie orgánu, ktorý o odvolaní rozhoduje; ak však tento zákon ustanovuje, že o opravnom prostriedku môže rozhodnúť len po verejnom ústnom pojednávaní, nepostačuje, že verejné pojednávanie vykonal odvolací disciplinárny senát podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2020."."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Som prečítal naše dva pozmeňujúce návrhy, prosím snemovňu, aby ich podporila. Ak sa tak nestane, bude to tiež vizitka tých, ktorí tento návrh nepodporujú. Ubezpečujem vás, že aj keď sa možno je ťažké v tom orientovať, že tie návrhy boli primerane zvážené a že neboli vytvorené žiadnou, žiadnou náhodou alebo, alebo ako nejaké populistické návrhy. Preto vás ešte raz prosím, aby ste tieto návrhy podporili. Ak sa tak nestane, tak ich budeme predkladať znova ako samostatné legislatívne návrhy na budúcej schôdzi alebo niekedy neskôr.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No pán kolega Pčolinský ešte nejedol, ale zdá sa, že naozaj jedol vtipnú kašu (povedané so smiechom a smiech v sále), ale musím povedať, že naozaj veľmi, veľmi dobrý postreh, a keby takýto návrh prišiel do parlamentu, aby sme neplytvali jedlom, ktoré sa nielen tu vyhadzuje, ale aj v školských jedálňach a inde, že sa, jasné, že už sa nemôže ako kedysi, že pôjde aspoň ošípaným ako pomyje, to už sa dnes nesmie. Ale kvalitné jedlo sa nemôže, naozaj uvarené, zabalené odniesť ani tým charitatívnym organizáciám a všetko sa vyhadzuje. Keby takýto zákon prišiel, tak za to sme.
Žiaľ, ale za tento zákon, ktorý máme v návrhu, za tento zahlasovať, zahlasovať nemôžme, pretože si myslíme, že tak ako je to dnes, že je možnosť darovať, je úplne dostačujúca. Akákoľvek povinnosť nejakému podnikateľskému subjektu, aby musel on darovať svoj majetok a on sa nemohol rozhodnúť, čo s ním spraví, a na druhej strane ja viem, že je tu nejaká ušľachtilá myšlienka, aby hladujúci dostali tie jedlá, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti ešte ako schopné na konzumáciu, aby sa nevyhadzovali. Ale predsa nie je možné, aby, aby takáto povinnosť bola uložená zákonom.
A potom bude aj povinnosť tej charitatívnej organizácie to odobrať? Ona to bude musieť zobrať? Akože, a čo keď to už nebude chcieť, nebude? Vy ste spomenuli, no, že bude to vážna úloha v rámci logistiky a skladovacích priestorov. No, áno, a zaujímavé je, že tieto finančné ani logistické podmienky nemáte nejakým spôsobom zachytené vo svojom návrhu zákona, že kto to bude vlastne hradiť, keď štát takúto povinnosť zariadi. Čiže bude nejaký medzisklad, ktorým nebude tá charitatívna organizácia, ale teda nejaký prevádzkovateľ medziskladu, kde ten sa zbaví toho, tohto tovaru, lebo sa musí, hej, ten, ten veľký prevádzkovateľ, no a už to potom začne mať úplne iný charakter ako ten, o ktorom ste, o ktorom ste hovorili.
Ja len, trošku mi príde smiešne, že naozaj aj v stanovisku ministerstva financií je, že bude to mať pozitívny vplyv, že vlastne negatívny, že nebude, nebude toľko pokút, ale na druhej strane váš návrh s pokutami, že 100-tisíc eur, 100-tisíc euro pokuta za nedodržanie tejto povinnosti, že niekto nedaruje niekomu svoj majetok, tak to je absolútne neprimerané.
Ja vám dám návrh taký, ktorý napríklad máme my v programe strana Sloboda a Solidarita. Napríklad máme taký návrh, že ak spotrebiteľ nájde na pulte potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti, ten si ju môže zobrať zadarmo. To je, aby vlastne naozaj na tých pultoch takýto tovar nebol, aby aj ten predajca dôsledne kontroloval, čo predá. Alebo umožniť predaj potravín po tomto dátume minimálnej trvanlivosti. Nechať to na toho, prevádzkovať na toho podnikateľa. Ale takto, to zavádzanie takejto povinnosti, absurdný a v žiadnom prípade zaňho hlasovať nebudeme.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ste opísali naozaj reálnu situáciu, aká na Slovensku je. V niektorých bodoch, ako ste to opísali, zrejme nie je celkom v súlade s tým, ako sú dnes nastavenie zákona a vyhláška, ale, žiaľ, to je realita. To je aj o tom, čo som hovorila, že, že jednoducho zákon, veterinárny zákon nie je v praxi uplatňovaný, nerobia sa kontroly. A to nechcem povedať, že aby chodili a šikanovali, kontrolovali dôchodcov na východe Slovenska, pretože ďaleko sú tam veci, ktoré sú ďaleko náročnejšie alebo horšie hraničiace s týraním, s týraním zvierat.
Ja by som bola len rada, keby ste zvážili to, čo ste povedali v závere, že teda ako zvažujete, že posuniete zákon do druhého čítania, že poďme sa rozprávať. Ja viem, že je pred voľbami, je tu petícia 50-tisíc ľudí, ktorí hovoria nie reťaziam. Ale my sme tu legislatíva, my vlastne nastavujeme zákony, ktoré majú platiť pre celé Slovensko a majú naozaj zanalyzovať, prinášať môžu katastrofálne zmeny pre množstvo ľudí. A myslím si, že nie je dobré, aby sme teraz pod tlakom, že v druhom čítaní a poďme robiť pozmeňovací návrh bez akýchkoľvek serióznych analýz len na základe toho, že, áno, ľudia to chcú - aj ja to chcem -, aby sme prijímali paušálny zákon.
Ja preto som navrhla, aby sme ten zákon procedurálne stiahli a poďme si sadnúť a debatujme o tom, lebo to nie je politická vec, v zásade. Momentálne pred voľbami sa to, samozrejme, javí ako aj politická agenda, lebo je to veľmi populárna a ľúbivá pre množstvo ľudí, ale mali by sme byť zodpovední, pretože tie dopady, ktoré ste vy hovorili, že majú dopad na ľudí, najmä žijúcich na dedinách, môžu mať dopad aj na poľnohospodárov, ktorí, ako som hovorila, pasú ovce, kozy a iné zvieratá.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila za stranu SaS k tomuto návrhu zákona.
Je to jeden z návrhov zákona, ktorý, samozrejme, treba povedať hneď na úvode, že aj my sme za maximálnu ochranu a maximálne možné poskytnutie čo najlepších podmienok pre chov a držanie akýchkoľvek zvierat, samozrejme, tých spoločenských, ktoré už sú zadefinované, že nie sú vecou, ale aj hospodárskych. Toto treba hneď na úvod povedať, že, samozrejme, v maximálnej miere sme za to, aby psy, o ktorých je dnes prerokovávané v tomto návrhu zákona, aby boli v maximálnej miere bez reťazí, aby neboli tie nevhodné podmienky, ktoré im, samozrejme, nespôsobujú najlepší komfort, boli minimalizované.
Ale sme aj za to, aby sa dodržiavali zákony a aby sa uplatňovali všetky maximálne možné dostupné prostriedky na to, aby takto sa aj dialo, resp. nediali sa také veci, o ktorých tu pani poslankyňa Antošová spomínala, že sú psy uviazané na rôznych špagátoch, na krátkych reťaziach a že spôsobuje im to utrpenie. Chcem len povedať, že už dnes zákon takéto spôsoby zakazuje, že už dnes zákon a vyhláška konkrétne hovorí o tom, akým spôsobom môže byť v tých nevyhnutných prípadoch, keď je pes na reťazi, akým spôsobom na tejto reťazi môže byť držaný, koľko tam môže byť držaný a ako má byť zabezpečené jeho čo najlepšie životné podmienky.
Z tohto dôvodu, keďže vidím v návrhu zákona, že naozaj je tu treba širšiu diskusiu, aby neskĺzol do populizmu, že niekto je za to, aby pes nemohol byť na reťazi, druhý, keď bude mať iný názor, bolo, že ten je ten zlý, že ten súhlas, aby pes bol na reťazi.
Ja som chcela dať, pani poslankyňa, návrh, aby sa tento návrh vrátil na dopracovanie, aby ste ho stiahli, aby sme o tom hlasovali, aby naozaj o tomto bola diskusia. Pretože ten dôvod, alebo to množstvo tých pripomienok, ktoré aj mne prichádzajú od verejnosti, myslím si, že nie je jednoduché alebo možné je pripraviť len pozmeňovacím návrhom v nejakom ďalšom druhom čítaní. Myslím, že treba o tom širšiu diskusiu, aj vysvetlím prečo.
Vy ste spomenuli v úvodnom slove, že mať psa nie je povinnosť, ale je to v podstate ako dobrovoľná vec. Ale niekedy to tak neplatí. Niekedy tá povinnosť tam musí byť. Napríklad sa to týka práve pri chove, á, chovateľov oviec a dobytka, kde sa využívajú psy na stráženie týchto objektov a stád. A práve tu sú tie najväčšie problémy, ktoré by mohli, váš návrh zákona, spôsobiť vážnu aplikačnú prax. Pretože máme všetci asi záujem, na tom sa zhodneme, aby práve takáto voľná pastva zvierat, ako sú ovce a kozy, v prírode je to forma ekologického hospodárenia, ktorá udržiava našu krajinu v rovnováhe, tak je žiaduca. Avšak je pravdou, že bez týchto strážnych a pastierskych psov nie je možné zachovať ochranu aj týchto zvierat, najmä proti šelmám, ako je medveď a vlk. Kde dokonca aj programy starostlivosti o tieto chránené druhy presne špecifikujú a konkretizujú spôsoby, že ako majú chovatelia týchto stád postupovať, aby ochránili svoje stáda. A práve aj spôsob toho, že či ich majú dostatočne ochránené, im spôsobuje nárok na prípadnú úhradu škody vzniknutú, ak takáto šelma sa dostane k ich stádu a strhne im ovcu alebo, alebo kozu. A len v tom prípade, ak Štátna veterinárna správa a príslušné posudzovacie orgány usúdia, že urobil maximum pre to, aby k takejto škode nedošlo, len vtedy mu je tá škoda uhradená. Medzi to patrí aj, že musí mať jednak pastierskeho psa, ktorý behá voľne a stráži stádo pri pastve, ale musí mať aj toho strážneho psa, ktoré sú naozaj veľké, silné zvieratá, ktoré strážia v ohradách tieto zvieratá a tieto väčšinou sú uviazané na reťazi, majú, na reťaziach majú rôzne beháky a už svojou prítomnosťou odplašujú v prvom rade, samozrejme, nežiaducich návštevníkov tých stád.
Môže sa povedať, áno, tak sú títo psi cvičení a majú poslúchať a majú mať rôzne neviem aké tí bačovia skúšky strážne. No vieme, že v aplikačnej praxi asi je to ťažko dosiahnuteľné a jednoducho je to tak aj pri kvalifikovanosti ľudí, ktorí na tých salašoch pôsobia, pracujú pri ich častých zámenách, nie je celkom toto možné dosiahnuť a jednoducho je nevyhnuté, aby tieto zvieratá, strážne pastierske psy, boli uchytené na reťazi, avšak, samozrejme, za podmienky, ktoré ustanovuje presne vyhláška, ktorá ustanovuje podrobnosti o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá.
Váš návrh v podstate, ak by sa vzťahoval iba na zvieratá, ktoré žijú vo voliérach alebo v kotercoch, že tam nesmú byť uviazané, tak hovorím, je to možno jedna z alternatív. Ale tých, ktorých som len ja jednu vám uviedla, pravdepodobne ich je viacej, sú tu aj rôzne areály, priemyselné areály, strážne, ako kde psy majú funkciou nie zvončeka pre poštára, ale majú funkciu strážneho psa, tak je, týchto prípadov môže byť oveľa, oveľa viacej.
Takže by som chcela aj odkázať aj Slobode zvierat, ktorá nás oslovila listom, aby sme tento váš návrh podporili, tak, žiaľ, nejde to v tejto chvíli podporiť. Ale, samozrejme, podporujeme, aby sa nastavili pravidlá, ktoré už, lebo aby sa vyžadovala vyššia kontrola, vymožiteľnosť, aby Štátna veterinárna správa si lepšie vykonávala svoju prácu. Majú dnes všetky páky na to, ktoré, ktoré vlastne by mohli využiť.
Ale faktom je, a to si teda musíme, žiaľ, na rovinu tu povedať, že zákon o, veterinárny zákon sa nedodržiava. Mnohé ustanovenia, ktoré boli prijaté vo veľkej novele pred dvoma rokmi, kedy bol aj tzv. ten § 22 o ochrane zvierat prijatý, tak jednoducho sa neaplikuje v praxi. Neaplikuje sa v praxi čipovanie zvierat, neaplikuje sa v praxi odchyt túlavých psov, ktoré najmä v tých sociálne vylúčených spoločenstvách do dnešného dňa sa pohybujú ako nezačipované. Nie sú zriadené tie karanténne stanice, kde by takéto zvieratá mali byť umiestňované.
Len ďalším sprísňovaním zákona, ktoré môže spôsobiť vážne aplikačné praxe, nedosiahneme to, po čom všetci túžime. A chcem apelovať na to, že naozaj aj všetci, čo sme tu, môžem povedať, že máme záujem o vyššie blaho zvierat, ktoré sú v držbe človeka, či sú to spoločenské, alebo hospodárske. O to viac ma mrzí, že včera neprešiel môj pozmeňovací návrh pri tých králikoch, ale verím, že aj, že nejak ministerstvo bude v tejto veci konať len na základe tej diskusie, ktoré tu bolo. Čiže takto by som uviedla.
Poprosila by som, pani predkladateľka, keby ste zvážili teda ten môj návrh. Áno, poďme diskutovať, ale navrhujem, stiahnime ten návrh a diskutujme bez tlaku na to, že to bude nejak v druhom čítaní.
Vďaka.

Ďakujem za reakciu. Ja rozumiem tej pripomienke, pán poslanec Kresák, samozrejme, že ťažko by bolo dať nejaký úplný, úplný výpočet, to potom by sme mohli povedať, že, že teda keď zastáva akúkoľvek funkciu, ktorá je hradená z verejných zdrojov či už Slovenskej republiky, alebo nejakých medzinárodných organizácií, tak sa mu to pozastavuje, že napríklad keď je niekto primátorom, tak, tak taktiež.
Ale asi by som nešiel tým smerom, ale povedzme špeciálne, že Európska únia a orgány, Európsky parlament a Európska komisia, sú, sú, myslím, že veľmi porovnateľné s tým, čo, čo vo vnútroštátnom práve je upravené aj týmto zákonom, teda platové pomery ústavných, ústavných činiteľov. Čiže keby sme tam napríklad dali iba, iba tieto dva orgány Európskej únie, ktorej sme súčasťou, tak, tak myslím, že by sme nejakú veľkú botu nespravili, keby sme tam nedali zároveň aj NATO, OSN a Svetovú zdravotnícku organizáciu.

Ďakujem. Ja som sa druhýkrát prihlásil do rozpravy z dôvodu, že som chcel zareagovať na niečo, čo zaznie v rámci, v rámci rozpravy, a konkrétne aj na to, čo pán poslanec Poliačik, už tu nie je, podľa môjho názoru, samozrejme, že by sa to dalo ošetriť, a teraz hovorím o tom, že ak sa pozastaví výkon, teda vyplácanie toho platu počas výkonu inej ústavnej funkcie, že dalo by sa ošetriť aj nastúpenie do Európskeho parlamentu napríklad aj bez toho, aby to bol prílepok, samozrejme, že by sa to dalo urobiť, urobiť aj v rámci tohto zákona.
Tá veta navrhovaná alebo odsek znie, že: "Ak prezident po skončení výkonu jeho funkcie začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 51" a doplnilo by sa tam "alebo funkciu poslanca Európskeho parlamentu alebo člena Európskej komisie" a ďalej by to pokračovalo tak, ako je to v tom znení, čiže bez akejkoľvek legislatívnej nečistoty by sa to tam dalo, dalo doplniť, len by sa teda stanovili iné funkcie, ktoré pre bývalého ústavného činiteľa sú prekážkou poberania, poberania platu bývalého prezidenta, resp. iných, iných benefitov a nebol by to žiadny prílepok.
Škoda, že tu nie je pán poslanec Pčolinský, ja som myslel, že bol aj, aj prihlásený, tešil som sa, že mi povie, že v ktorom zákone je to, že prezident má nárok na auto, lebo ja som to v tomto zákone nenašiel a neviem, či to je v nejakom inom zákone. Je to, je to v uznesení vlády, no len to je, to je, to je potom, potom ako iná vec, a teda tu sa vlastne ja dostanem k tomu, čo hovoril pán poslanec Kresák, že vlastne z tej formulácie akoby vyplývalo, že, že sa neposkytuje, neposkytuje tá ochrana v čase, keď vykonáva inú ústavnú funkciu. Tak z toho akoby nepriamo vyplývalo, že sa poskytuje, poskytuje v čase, v čase, keď, keď ju nevykonáva, keď je teda prezidentom na dôchodku. Tak ale teda to už potom, ak by to tak malo byť, tak, tak potom sa mi zdá jednoduchšie, že do zákonu napísať, že okrem platu má prezident nárok aj na ochranu, a teda neposkytuje sa mu ochrana v čase, v čase, keď vykonáva inú ústavnú funkciu, alebo ochrana podľa tohto, podľa tohto ustanovenia.
Ale samozrejme, že otázka je, že či, či sa to, či sa to tam zrovna, toto ustanovenie, má nechať, mne by asi sa viacej zdalo, zdalo vhodné túto časť toho návrhu vypustiť, lebo teda keď argumentujeme tým, že však je niečo iné, keď je to, keď je niekto riaditeľom Sociálnej poisťovne, no tak niekto je riaditeľom Sociálnej poisťovne a z toho titulu má, má auto zrejme aj so šoférom, ktorý ho tu vozí do parlamentu, aby mohol hlasovať, iného tu vozí preto, lebo je primátor alebo, alebo starosta, tak niekoho by vozil preto, že je bývalý prezident. To naozaj nevidím ako až taký vážny problém, ten, ten plat vnímam, teda ten ako základ toho návrhu a to sa mi zdá, zdá dôležitejšie.
A naozaj si myslím, že prezident napriek tomu, že je bývalý prezident, a napriek tomu, že, že aj by išiel do nejakej, do nejakej inej ústavnej funkcie, tak ten aspekt ochrany bývalej hlavy štátu aspoň na tej úrovni, že ho, že ho doprevádza nejaký pracovník Úradu na ochranu ústavných činiteľov, ten sa mi, ten sa, ten mňa osobne nejako nevyrušuje a nezdá sa mi, nezdá sa mi taký problematický, že by sme ho mali zákonom odtiaľ, odtiaľ teda nejako vylúčiť priamo.
Ďakujem.

Ja by som skúsil odpovedať pánovi poslancovi Poliačikovi na jeho otázku. Zákon hovorí o tom, že ak prezident po skončení výkonu jeho funkcie začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa podľa § 1 počas výkonu tejto funkcie atď., sa mu pozastaví vyplácanie platu. Paragraf 1 definuje ústavných činiteľov a spomína tam poslancov, prezidenta, členov vlády, sudcov Ústavného súdu, predsedu Súdnej rady, ostatných sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu a generálnych prokurátorov. Ale ja si myslím, že by bolo možné ešte ten zákon alebo návrh zákona upraviť tak, aby riešil to, o čom, o čom si, pán poslanec, hovoril. Teda myslím si, že je to na rozdiel od pána poslanca Kresáka, lebo, lebo ten zákon je o platových pomeroch ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ale prezident je bývalý, bývalý ústavný, teda ústavný činiteľ Slovenskej republiky, a keď upravíme, že, že sa mu pozastaví vyplácanie toho platu bývalého poslanca, tak takú terminológiu zákon používa, v čase, keď vykonáva inú funkciu podľa tohto zákona, podľa § 1, tak, tak kľudne by tam mohlo byť, že alebo keď sa stane poslancom Európskeho parlamentu, členom Európskej komisie a potom je, samozrejme, že na diskusiu, že aké všetky, aké všetky funkcie tam majú alebo nemajú byť. A bude to úprava platových pomerov ústavného činiteľa po skončení výkonu mandátu, čiže tak, ako sa tam dá táto podmienka, tak asi sa tam dá dať ešte nejaká, nejaká ďalšia.