Videokanál klubu

Ďakujem. Pán poslanec Kresák ako navrhovateľ jedného z kandidátov poukázal na to, že týmto smerom uvažuje aj, aj programové vyhlásenie vlády, aj teda to pôvodné, aj to nové, repasované alebo neviem, ako by som ho mal nazvať, ktoré je v podstate identické s tým pôvodným, kde sa teda, ja to zacitujem, aby to zaznelo: „Vláda bude presadzovať, aby nominanti politických mocí, prezidenta, parlamentu a vlády neboli sudcovia a tým sa eliminovalo apriórne podozrievanie sudcov nominovaných do tejto pozície politickou mocou so spriaznenosti s tou-ktorou politickou stranou.“
Dnes sme v situácii, že máme tu troch kandidátov, dvoch kandidátov poslanci vládnych strán, ktorí sa, predpokladám, hlásia k programovému vyhláseniu, navrhli práve sudcov, teda v rozpore s tým, čo, čo je, je v programovom vyhlásení napísané, v programovom vyhlásení, za ktoré oni na rozdiel od nás opozičných poslancov hlasovali. Dokonca dvakrát, lebo to, to programové vyhlásenie sa schvaľovalo najprv pre tretiu vládu Roberta Fica a potom pre vládu Petra Pellegriniho. A nám...
Navyše by som teda rád dodal, že existuje zákon o Súdnej rade, ktorý v § 3 ods. 2 okrem iného hovorí, že Národná rada, prezident a vláda ustanovia za člena Súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom. Čiže nie je to tam dané ako, ako príkaz, ale je, je tak nastavená aj legislatíva, a teda pôvodne bolo aj programové vyhlásenie vlády, že by do tej, do týchto funkcií teda za Národnú radu mali ísť najmä nie sudcovia.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, rokujeme o dôležitej veci napriek tomu, že sa zdá, že ide o bežnú voľbu, ideme voliť člena Súdnej rady, člena orgánu, ktorého existencia a základné úlohy sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky.
Neviem, či sa dá dať na vážky, že aký je význam, význam Ústavného súdu, ktorý je tiež orgánom zakotveným priamo, priamo v ústave. Aký je význam, význam Súdnej rady, asi by to nebolo dobre mechanicky porovnávať, ale nesporne aj Súdna rada je orgánom, ktorý má pre fungovanie justície mimoriadny význam, dokonca kľúčový význam.
Od toho, ako rozhoduje Súdna rada, ako vážne berú členovia Súdnej rady svoje povinnosti a svoju zodpovednosť pri kreovaní súdnictva, pri, pri tom, pri rozhodovaní o tom, kto sa stane sudcom, kto bude kde pôsobiť, kto sa dostane do disciplinárnych senátov, tak od toho do veľkej miery závisí aj to, v akom stave je súdnictvo. A v posledných dňoch sme mali možnosť sa presvedčiť, že slovenské súdnictvo, prinajmenšom jeho časť, je vo veľmi, veľmi, veľmi zlom stave, pritom by nám malo mimoriadne záležať na tom, kto sedí v Súdnej rade.
Ústavnoprávny výbor sa zaoberal troma kandidátmi, ktoré boli navrhnutí poslancami za členov Súdnej rady, Súdna rada má 18 členov, 9 z nich volia samotní sudcovia a po troch volia alebo menujú Národná rada, vláda a prezident a my teraz máme zvoliť jedného z tých troch, ktorí, ktorých voľba spadá do kompetencie Národnej rady. A, žiaľ, v porovnaní s tým, čo sme, čo sme absolvovali pred voľbou kandidátov na ústavných sudcov, akoby sa ani nič nedialo, akoby len niekde máme niekoho zvoliť, no tak ústavnoprávny výbor zasadol, skonštatovali sme, že všetci traja kandidáti spĺňajú náležitosti dané ústavou a zákonom, nie sú tam žiadne formálne prekážky, ale to je tak asi všetko. Nič viac sme sa o tých kandidátoch nedozvedeli. Boli tam priložené nejaké stručné, stručné životopisy, jeden z kandidátov dodal aj niečo, čo by sa dalo nazvať motivačný list. Ale myslím si, že to nezodpovedá, takáto stručnosť, takého rýchle odbavenie významu orgánu, akým je Súdna rada.
Keď sme volili kandidátov na, na Ústavných sudcov, boli verejné vypočutia, boli zverejnené životopisy, ku ktorým sa mal možnosť každý vyjadriť, pozrieť médiá, mimovládne organizácie aj poslanci si zisťovali informácie o jednotlivých kandidátoch, aby posúdili, kto je ako vhodný na výkon funkcie ústavného sudcu. Teraz sa musíme uspokojiť s tým, že, že máme iba úplne základné a strohé, strohé informácie. Nepovažujem to za dobrý stav napriek tomu, že vo vzťahu ku kandidátom na ústavných sudcov rokovací poriadok Národnej rady upravuje ten postup, detailne ho upravuje. Takýto postup nie je, nie je obsiahnutý vo vzťahu k voľbe členov Súdnej rady za parlament. Napriek tomu si myslím, že nič nám nebránilo ako parlamentu alebo ako, ako ústavnoprávnemu výboru, aby sme kandidátov na členov Súdnej rady verejne vypočuli, podobne ako, ako to bolo v prípade ústavných sudcov. Nebu..., nemuselo, nemuselo, by to vypočutie byť v priamom prenose vysielané, aj keď mohlo. Asi by to nebolo, asi to nebolo až také dlhé, ale je v kompetencii výboru pozvať si kandidátov na funkcie, o ktorých rozhoduje parlament, a teda sú v pôsobnosti príslušného výboru. Tí kandidáti, predpokladám, že by prišli a boli ochotní sa presta..., predstaviť, povedať niečo o sebe a odpovedať na otázky poslancov. Ústavnoprávny výbor, žiaľ, takýto postup odmietol. Pokúsil som sa to pri schvaľovaní programu schôdze ešte zvrátiť tým, že by sme, že by sme vytvorili časový priestor, že by sme nehlasovali o tomto bode dnes, ale, ale až o týždeň. Ani toto Národná rada, Národná rada nespravila. Takže, žiaľ, budeme sa musieť rozhodovať bez toho, aby sme mali možnosť vypočuť si jednotlivých kandidátoch a mali možnosť položiť im, položiť im otázku, čo považujem za škodu, považujem to za zlé. Doteraz sa to tak nerobilo, ale to nie je ospravedlnenie, zvlášť v tejto situácii, v ktorej sa dnes Slovensko nachádza, v tom katastrofálnom obraze, ktorý, ktorý je dnes vykresľovaný cez nové a nové informácie, ktoré sa dostávajú navonok. Práve stav súdnictva, neblahý stav súdnictva a nekorektné konanie viacerých sudcov zohrávajú dôležitú úlohu.
Preto dúfam, že aspoň smerom do budúcnosti, toto je vlastne dôvod, prečo, prečo vystupujem. A ak bude Národná rada opäť voliť člena Súdnej rady ako mimoriadne dôležitého orgánu, bude väčšina Národnej rady aj väčšina ústavnoprávneho výboru k tomuto pristupovať iným spôsobom. Môžme to upraviť priamo v zákone o rokovacom poriadku, áno, môžme ho zmeniť, môžu tam nejaké pravidlá podobné tým, aké sú pri výbere ústavných sudcov. Ale myslím si, že toto je vec, ktorá sa dá vyriešiť pri dobrej vôli aj bez toho, aby sa zákon meniť, lebo nič v súčasnej zákonnej úprave nám nebráni, aby sme kandidátov na členov Súdnej rady pozvali na verejné rokovanie výboru, aby sme im tam umožnili predstaviť sa a aby sme poslancom umožnili klásť im otázky. Teraz sa to nepodarilo.
Tak dúfam, že pri najbližšej príležitosti sa k tomu celá Národná rada postaví inak.
Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka, za stručnú odpoveď a chcem sa ale teraz spýtať v kontexte toho, čo vieme o názoroch, vyjadreniach a pôsobeniach pána Tibora Gašpara, či si myslíte, že bol správnym človekom na mieste policajného prezidenta. Ak nie, tak prečo tam bol teda tak dlho? A či teda z vašej strany bol správny krok, že ste si ho zobrali ako poradcu, po tom už, čo, čo bolo známe, aké pomery panujú v Policajnom zbore?

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, milí občania, hlavne tí, ktorí sa pripojili k petícii za vyslovenie zákazu chovu kožušinových zvierat na Slovensku, strana Sloboda a Solidarita sa taktiež pripája k tomuto, k tomuto zákonu, k tomuto zákazu a sme od prvej chvíli komunikovali s navrhovateľkou zákona s pani poslankyňou Antošovou s tým, že bola snaha doladiť, vyladiť zákon, ktorý bol predložený v prvom čítaní. Som rada, že sa navrhovateľka popasovala s naším, s našou, s mojou pripomienkou a prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu na výbore, ktorý bol schválený. Bolo upravené to paragrafové znenie a v podstate tak obdobne, ako, ako som ho navrhovala, aby bolo upravené. Týmto návrhom zákona sa ustanovuje, že na území Slovenskej republiky bude zákaz chovu kožušinových zvierat a králikov, ako aj zákaz ich usmrcovania výlučne alebo prevažne na účely produkcie kožušín. Mnohé krajiny Európskej únii už takýto zákaz majú.
Avšak v našej právnej úprave, ak bude schválená, bude umožnený chov hospodársky, farmový chov králikov primárne na mäso. Kožušina bude ako vedľajším, vedľajším produktom, ktorý je, samozrejme, možné a správne spracovať na všetky podoby, ktoré sa dá využiť.
Práve s týmto bodom by som ešte rada ja sa trošku doplnila, pretože súčasná legislatíva po prijatí novely zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorou boli zrušené všetky vyhlášky a nahradené vyhláškami, ktoré ustanovujú podrobnosti o minimálnych požiadavkách na chov iných hospodárskych zvierat, napr. ošípaných, koní, ovcí a ďalších zvierat, hovädzieho dobytku a podobne, tak kožušinové zvieratá sú v súčasnosti upravené vo vyhláške č. 178/2012. Je to vyhláška ministerstva pôdohospodárstva o identifikácii a podmienkach farmového chovu zvierat. V prílohe tejto vyhlášky je napríklad v prílohe č. 3, kde sa ustanovujú minimálne požiadavky na koterce pre zajaca poľného a jednotlivé druhy kožušinovej zveri, to sú tie, ktoré ideme teraz zákonom zakázať čiže sú tam explicitne vymenované: zajac poľný, líška hrdzavá, nutria, činčila, norok, fretka. Tým, že vlastne teraz ak bude zákon schválený, tak samozrejme aj bude potrebné, potrebné upraviť túto vyhlášku po dobu aj prechodného obdobia, ktoré je navrhované trošku predĺžiť v rámci... Trošku... O dosť, 5 rokov prechodné obdobie pre existujúce chovy. V podstate, čo sa týka týchto chovov, sú to chovy norka, z nutrie, a teda králikov, ktoré možno sú aj na kožušiny, to nevieme, ale teda sú to evidované, evidované chovy.
Ďalšia príloha tejto vyhlášky sú napríklad minimálne požiadavky na ustajnenie pernatej zveri, to je hus divá, morka divá, jarabica, bažant. Avšak čo sa týka podmienok chovu králikov, tie nie sú upravené. A, žiaľ, nie sú upravené ani v nejakej európskej legislatíve, ktorá ustanovuje tiež pre niektoré druhy hospodárskych zvierat prísne normy, podmienky pre tzv. welfare, to znamená, dobré životné podmienky, právo na vodu, na starostlivosť a na prístup ku krmivu. Avšak pre králika takéto minimálne normy na rozmery kotercov nie sú.
Takže ja, môj pozmeňovací návrh sa týka maličkej zmeny, ktorá by vlastne v prechodných a ustanov..., a v spoločných ustanoveniach by sa dopĺňal, že podmienky o chove králikov a o minimálnych normách na ochranu králikov ustanoví všeobecne záväzný predpis, čiže vyhláška, ktorú ministerstvo vydá, resp. alebo doplní, to už bude zvážení, do ktorej, do ktorej, v ktorej vyhláške to spraví, či novou vyhláškou, alebo upraví vyhláškou 178/2012 samostatnou prílohou, kde tieto minimálne požiadavky na chov králikov budú ustanovené. V súčasnosti sú evidované rôzne farmové chovy pre králikov, prevažne sú to chovy na mäso, čiže pre chov brojlerových králikov. A tým, že králičie mäso je veľmi zdravé a čoraz viacej propagované, si myslím, že je potrebné, aby bolo možné aj vykonávať zo strany štátnej veterinárnej správy kontroly. Nie je to len môj výmysel, s týmto sa zapodievala aj, aj, zapodieval sa aj Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskeho parlamentu, ktorý v podstate má analýzu aj opis toho, že keď nie sú dodržiavané primerané normy pre chov králika, tak tento stiesne..., nejak sties..., prípadne stiesnený priestor, stres a podobne, dochádza k vzájomnému napádaniu a vyskytuje sa to, samozrejme, pri rôznych problémoch a napríklad aj angorských králikoch, ktoré sa nechovajú na kožušinu, ale chovajú sa na vlnu. Čiže aj keď na Slovensku nie je, neviem o tom, žeby takýto chov bol, ale neznamená to, že do budúcnosti nie je možné.
Čiže bola by som veľmi rada, keď už vlastne pristupujeme ozaj k takému významnému kroku pre charakter našej spoločnosti, že sa hlásime k vyššej etike, že chceme sa prihlásiť k tomu, že na Slovensku nebude možný chov kožušinových zvierat s účelom na kožušiny, tak mali by sme sa postarať o tie zvieratá, ktoré majú túto kožušinu, a bude sa to týkať, samozrejme, možnože rozdielne bude to na ministerstve pre farmové chovy alebo, ale aj pre chovy pre domácu spotrebu pre domáce chovy, aby aj tam možno, neviem, aká je tam prax, ale určite odborníci na ministerstve to budú vedieť vyhodnotiť, či bude potrebné aj pre tieto chovy to upraviť.
Takže teraz dovoľte, aby som prečítala môj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k návrhu zákona poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 1583).
V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
1. V § 53 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j) chove králikov a o minimálnych normách na ochranu králikov.“
Nasledujúci bod a primerane prečísluje.
Na záver by som ešte chcela naozaj aj apelovať na štátnu veterinárnu správu, aby sa intenzívne venovala kontrolám chovov, existujúcich chovov pre, ktoré v súčasnosti na tento účel sú. Na výbore, keď sme prerokovávali tento návrh zákona, odzneli rôzne podozrenia, že sa nedodržiavajú normy a etika chovu na niektorých farmách, ktoré, kde, na Slovensku, požiadali sme, aby štátna veterinárna správa vykonala na tejto farme, ktorá bola nejakým spôsobom opísaná vo výbore, aby bola vykonaná kontrola a boli sme ako poslanci informovaní.
Ale chcela by som vyzvať naozaj, aby Štátna veterinárna správa zintenzívnila kontroly týchto fariem, že či sa dodržiavajú minimálne požiadavky na chov zvierat, na ich, ten welfare, na tú pohodu, pohodu života, keďže nám následne majú, majú poslúžiť, tak v prvom rade človek, keď ich chová, mal by slúžiť im, aby boli zdravé a istým spôsobom v tých podmienkach šťastné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, nemôžem inak, ako súhlasiť. Ja súhlasím s tým, že práve takéto nesystémové kroky, ktoré sú vnášané do regulácií a do administratívy, veľmi, veľmi poškodzujú podnikateľské prostredie. Na jednej strane sa niečo povie, niečo sa zavedie, potom sa zistí, koľko by to stálo, tak sa potom povie, že na týchto a týchto sa to vzťahovať nebude, potom sa dopĺňajú rôzne podmienky, kedy takáto výhoda pre niekoho bude platiť, nebude platiť. Jednoducho prejde to nejakým takým čudesným procesom, že z toho je taký paškvil, že vlastne ťažko sa v tom dá zorientovať (ruch v sále a zaznievanie gongu), kto vlastne na to nárok má a kto nemá.
Čo mi ale ďaleko viac prekáža (zaznievanie gongu), je, že takýmito opatreniami vy absolútne nenáležite vstupujete do benefinového systému napríklad podnikov. Benefitový systém má byť výlučne v rukách firmy, aby dokázala s takýmto nástrojom motivovať a odmeňovať ľudí. A nieže vy poviete, že vy im zoberiete nejakú časť peňazí a túto vy musíte za takýchto a takýchto okolností ľuďom dať. Jednoducho toto nie je správne. Oni to musia zaplatiť, sami si to zaplatia a okrem toho, že takto vstupujete do benefitového systému, vstupujete aj to toho, aké priority zamestnanci majú mať. Pretože ten zamestnávateľ niekde tie peniaze zobrať musí, zoberie ich, samozrejme, zo zdrojov, ktoré na odmeny má, a tieto presunie na takéto poukazy. A toto jednoducho nie je správne.
A, Jozef, keď si ešte spomínal tie podnikateľské (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), v rámci podnikateľského prostredia, tie povinnosti a tú administratívu, Slovensko sa opäť pohoršilo, zo 41. miesta sme išli na 42. Keby sme išli z 8. na 9., tak poviem: „Čert ho ber!“ Ale my sme 42. a byrokracia je jeden z tých najhorších vecí, ktorý tu máme.