Videokanál klubu

Ďakujem pekne za tie slová. Pravda je tá, že bolo by pekné, keby naozaj to, čo bolo uvedené, bolo tým rozhodujúcim kritériom. Avšak vieme, že akú úlohu v očiach tých, ktorí väčš..., tých, ktorí väčšinovo tu rozhodujú, akú úlohu Ústavný súd má pre nich hrať. Vidíme to aj podľa toho, kto už bol na Ústavný súd v minulosti touto partičkou nanominovaný a zmieňovaný prezidentom aj vymenovaný. A vidíme to aj podľa toho, že ako prebiehala voľba doteraz a akí všelijakí uchádzači boli nanominovaní do tohto procesu všelijakými pofidérnymi zástupcami týchto pochybných záujmov.
Takže je to ťažké pre nás, ktorí sa snažíme zo Slovenska urobiť právny štát, a bude to ešte veľmi ťažký boj a nie je úplne jednoznačné, že ako dopadne. Vieme však, že Ústavný súd môže zohrať dôležitú úlohu, a že či to bude úloha pozitívna alebo negatívna, to sa možnože rozhodne už aj pri dnešnej voľbe.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi teda pár slov k tejto už toľko opakovanej aj diskusii, aj, nakoniec aj voľbe. Keďže už toto absolvujeme piatykrát, je ťažké, je ťažké povedať niečo nové. Dovolím si preto najprv len zhrnúť niektoré argumenty, hlavne pokiaľ ide o to, či by voľba mala byť tajná alebo verejná. Už tu padla nejaká zmienka o tom, že by snáď voľba mohla byť alebo mala byť tajná. Myslím si, že je to scestné, a vieme, že kam nás tajná voľba doviedla.
Tvrdenie totiž, že tajná voľba je akosi viac demokratická, alebo dokonca výlučne demokratická, je nonsens, ktorý propagujú tí, ktorí chcú za kandidátov na sudcov Ústavného súdu zvoliť nehodné osoby, pravdepodobne terajších alebo budúcich komplicov v ich nekalej činnosti. A to všetko tak, aby sa tí, ktorí ich takto zvolia, nemuseli za svoju voľbu hanbiť.
Zamotávajú pritom títo proponenti tajnej voľby ľuďom hlavy výrokmi o tom, že tajná voľba je akosi viac demokratická, že je, že je to výdobytok demokracie, a tiež tu padol úplne nezmyselný argument o tom, že ak by nejaký budúci ústavný sudca vedel, kto zaňho hlasoval alebo nehlasoval, že by ho to mohlo pri jeho rozhodovaní akosi ovplyvniť. Toto je, samozrejme, čistý výmysel, pretože ak niekto nie je schopný sa povzniesť nad to, že ako niektorý poslanec vykonával svoj poslanecký mandát, tak potom na Ústavnom súde nemá čo robiť.
Predchádzajúce návrhy za kandidátov na sudcov ústavných súdov, Ústavného súdu, nás, nás učia, že je dôležité, kto ten-ktorý návrh predkladá. Tak napríklad by sme sa mali zaujímať o to, aký návrh urobila predsedníčka Súdnej rady, ktorá, vieme, v minulos..., že v minulosti navrhla za sudkyňu Ústavného súdu alebo za kandidátku na sudcu Ústavného súdu, navrhla Moniku Jankovskú. A to bez nejakého väčšieho povšimnutia médií proste jej to jednoducho prešlo. Takže by sme sa mohli možnože pozastaviť nad jej súčasným návrhom za kandidáta na ústavného sudcu.
Tentokrát sa jedná o sudcu, ktorý nielenže hlasoval za to, aby predsedom Najvyššieho súdu bol Harabin, a to už v situácii, kedy všetci dobre vedeli, že čo je Harabin zač. Ale potom sa síce nejak vykrúcal, že, že to bola chyba a že si myslel, že by malo byť viacej kandidátov, a také všelijaké, to a ono. Tiež aj tvrdil, že on s Harabinom nič nemá. No, to nevieme, Ale vieme, že keby sa Harabin nakoniec predsedom Ústavného súdu, predsedom Najvyššieho súdu stal, takže by z toho mal riadne výhody, pretože, ako vieme, Harabin si svojich ľudí dobre chráni.
Na tomto sudcovi je zaujímavá aj ešte jedna iná okolnosť, na ktorú sme boli ako poslanci v minulosti upozornení. Je to sudca, ktorý rozhodoval v rámci, v rámci prieskumu správneho konania vo veci výstavby vily nevesty bývalého prezidenta Gašparoviča, a v danom prípade sa jednalo naozaj a ja som ten rozsudok čítal, rozhodol takým spôsobom, ktorý je hrubo protiprávny a nespravodlivý. Išlo o situáciu, kedy si Gašparovičovci v rozpore s územným plánom postavili oveľa vyššiu vilu, ako dovoľoval územný plán, a konečné rozhodnutie správneho orgánu bolo nimi potom napadnuté najprv na Krajskom súde v Bratislave, tam, samozrejme, vieme, ako to dopadlo, a následne bolo toto rozhodnutie potvrdené senátom, ktorému predsedal dotyčný nádejný kandidát na ústavného sudcu.
V tomto rozhodnutí sa uznáva, že porušovateľ zákona, teda Gašparovičovci musia preukazovať, že ich porušenie nemá zásadné následky negatívne, ale napriek tomu, že nič také nepreukázali, umožnil im výhodu dobromyseľnosti a rozhodol v súlade alebo v rozpore so všetkým, čo je možno považovať za spravodlivé a čo je v súlade so zákonom, tak, že sa im pripisuje výhoda dobromyseľnosti a z toho plynúci nárok na právnu istotu. Ak sa takýto sudca hlási za sudcu Ústavného súdu, vieme presne, že čo by tam asi tak robil.
No a potom sú tu kandidáti, za ktorých nevyberane lobujú všelijaké osoby tým, že útočia na poslancov, ktorí majú výhrady, a potom sa takíto nevyberaní lobisti následne stávajú osoby, ktoré majú vplyv v Prezidentskom paláci, a teda dúfajú, že keď sa prekoná táto prekážka v parlamente, že už potom je to tam v tom Prezidentskom paláci vybavené. Takýchto tiež musíme odmietnuť.
Potom tu máme kandidátov takých, ktorí sa síce vedia veľmi pekne odprezentovať, hovoria také ľúbivé všelijaké frázy, ktoré sa nám páčia, nám, by som povedal, demokraticky zmýšľajúcim poslancom, ale potom sa zistí, že klamú o svojom, o svojej minulosti a že majú za sebou, dá sa povedať, nieže škralupy, ale majú sieť veľmi problematických profesionálnych rozhodnutí a tým pádom sú to ľudia, ktorí, samozrejme, sú vydierateľní a ktorí idú na ten Ústavný súd zase len na to, aby tam konali pre niekoho niečo.
Akosi zámerne nehovorím o pozitívne vnímaných uchádzačoch, pretože vieme, že aké je rozdelenie síl v tomto parlamente. Vieme, že keby sme sa my za niekoho príliš prihovárali, že táto korupčná koalícia ho odstrelí.
Ja si myslím, že každému, kto sa orientuje v práve a v právnických povolaniach, musí byť jasné, kto z týchto kandidátov je slušný a hodný toho, aby sa uchádzal o tento najvyšší post v právnických povolaniach. A to, že to niekomu nie je jasné, je len dôkazom toho, že tu nejde o právo, o spravodlivosť, ale tu ide o to, aby na tomto konečnom fóre právnickom ochraňovali tí, ktorí sa majú čoho báť.
Ďakujem.

Na záver by som chcela povedať, že naozaj tejto téme sa venujem dlhodobo. Zúčastnila som sa viacerých stretnutí s lesníkmi, viacerých stretnutí s ochranármi, napokon aj spoločného poslaneckého výjazdu, ktorý sme ako výbor mali na rôznych miestach Slovenska, kde práve sme videli stretnutie a pohľady na jednej strane lesníkov, na druhej strane ochranárov, ale aj stretnutia so súkromnými vlastníkmi. Ten; ja sa stretávam práve s pozitívnym, s pozitívnym názorom a napríklad si myslím, že toto bude jeden z bodov, ktorý, ak dostane dôveru demokratická pravica, bude jeden z bodov, kde sa, kde dosiahneme konsenz, že tento konflikt, ktorý prerastá do medziľudskej nenávisti, ktorý preráža do medziľudských konfliktov medzi profesijnými zložkami, že jednoducho musí, musí skončiť. A musí skončiť.
Problém je ten, že nie je do dnešného dňa jasne zadefinovaná spoločenská objednávka, čo naša spoločnosť potrebuje alebo požaduje od lesov a od ich služieb, aké služby nám les má poskytovať. Les ako funkčná zložka ekosystému, les ako zložitý organizmus, les nielen ako drevná surovina, ale aj ako drevná surovina, les ako domov pre množstvo biologic; množstvo biologických tvorov, rastlín, zvierat, priestor pre rekreáciu ľudí, a pokým nebudeme mať v tomto jasno, pokým necháme zadefinovanú požiadavku, že je nám dôležitejších päť miliónov osobitný odvod do štátneho rozpočtu od Lesov Slovenskej republiky, tak dovtedy nepominú tieto, tieto rozpory.
A tam vychádzajú, z toho vychádzajú aj tie obavy lesníkov, obavy poľnohospodárov, tu nemá ísť o žiadnu nadvládu ochrany prírody. To, prosím pekne, nemýľme si. Keď bude, ak by sa prijala táto zmena, že lesné hospodárstvo bude patriť pod rezort životného prostredia, nepôjde o žiadnu nadvládu jedného zákona. Dnes máme dva rezorty a dva zákony, ktoré si navzájom konkurujú. Dva zákony, kde sme to mali možnosť vidieť v, na tejto schôdzi. Kde musím povedať, že skôr ten lesný zákon sa viac priblížil požiadavkám, o ktorých tu dnes hovorím, ale na druhej strane ten zákon o ochrane prírody situáciu komplikuje. Nemôže byť, že v rámci medzirezortných pripomienkovacích konaní sa stavajú na bariéru organizácie rezortov a určujú, čo je tá spoločenská objednávka. Preto si myslím, že riešením tejto situácie je zjednotenie vedenia, nie diktát. Zjednotenie vedenia a zadefinovanie tej spoločenskej objednávky. A to je, aby les bol funkčným ekosystémom pre zdravú prírodu, pre ako zložku, ktorá bude, prispeje k ochrane klímy na Slovensku, ale zároveň bude poskytovať služby pre človeka, služby pre zver, služby pre prírodu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, chcela som ešte v rozprave vystúpiť, aby ste mohli reagovať, pretože aj som chcela zareagovať na niektoré argumenty, ktoré tu odzneli.
Karol Galek spomínal aj štiepku a energetické porasty. To je jeden z problémov, s ktorým sa potýka naša spoločnosť. Hovoríme o tom, že štiepka na výrobu energie v rámci obnoviteľnej alebo zelenej energie by mala byť z energetických porastov. Avšak energetické porasty na Slovensku neexistujú. Nie je ani známy jeden hektár porastov, ktoré by boli zadefinované ako energetické porasty. Aj toto je istá výzva pre našu spoločnosť, aby boli jasne zadefinované, možno aby bola aj urobená zmena kategorizácie lesov, ktorá dnes už nespĺňa úplne tie kritériá, ktoré, ktoré boli zavedené pred desiatkami rokov.
Tie argumenty, ktoré tu spomínali kolegovia poslanci Hrnko, ale aj vy, pán Simon, a za tou nostalgiou lesníctva za čias Rakúska-Uhorska, za čias výsadby, zeleň z lesov za Márie Terézie, no tak to vždy vyvoláva úsmev na tvári, pretože tá doba bola úplne, úplne iná. Na Slovensku možno žilo milión ľudí, nech dva milióny. Dnes je nás tu 5,5 milióna ľudí. Urbanizmus a človek pred, kompletne pretvoril našu krajinu a možno ozaj neexistuje ani, neviem, 100 metrov štvorcových, ktorý by nebol poznačený rukou človeka, a týka sa to, samozrejme, aj tých porastov, o ktorých sa hovorí, že sú to pralesy. Aj tie, nie sú to úplne tie pôvodné pralesy, len sú to lesy, ktoré majú možno charakter svoj, charakter svojou, svojou eko, ekosystémom ako prales. Čiže namietam voči tomu, tieto argumenty ako, že naši rodičia, prarodičia boli lesníci a oni vedeli, čo robia. No, žiaľ, v tom čase vedeli, čo chcú, chceli obnoviť poškodenú krajinu po 2. svetovej vojne, Mária Terézia chcela rozkvet krajiny, aby sa budovalo, potrebovali drevo, potrebovali drevo na, ako materiálnu surovinu a tomu sa aj, tomu aj boli podriadené vlastne tie lesohospodárske v tom čase plány, ktorým sa vysádzali aleje topoľov, smrekov a, ja neviem, týchto rýchlorastúcich drevín.
A dnes nás to dostihlo, dnes nás postihlo to, že v tých 80. rokoch, keď tie smreky vyrástli, žiaľ, nie sú schopné odolávať tým procesom, ktoré urýchlené procesy v našej atmosfére a tá zmena klímy prináša, a sú oslabené. Potom podliehajú kalamitám, podliehajú veternej smršti, podliehajú, následne oslabené porasty podliehajú aj, aj tým biologickým kalamitám a lykožrút tam dostáva zelenú.
Takže nehovorme, že dnes, dnes je príčina v hospodárení, ale tie zárodky tých, dnes je to už iba dôsledok istej formy hospodárenia. Nehovorím, že to bolo zlé, bolo to, bola to tá istá nejaká spoločenská objednávka. Dnes tá spoločenská objednávka je zadefinovaná inak, je zadefinovaná aj v záväzkoch Slovenskej republiky voči Európe, voči svetu a hlavne voči našim ľuďom, že potrebujeme mať lesy, ktoré budú práve zdravé, práve aby sa tam zadržiavala voda.
Vy hovoríte, ako keby les, pán Simon, ktorý sa hospodári prírode blízkym spôsobom, tak je mŕtvy les a nebude sa tam zadržiavať voda? Veď práve v takýchto lesoch, toto je tá špongia, toto je ten priestor, kde vznikajú naše rieky, kde sú pramene našej, kde je prameň riek, kde sú pramene podzemných riečisk ako zásoba vody. Voda je základom života pre kolobeh v prírode, aby vlastne sme mohli žiť. A pokým tie lesy nebudeme na ne nahliadať aj ako na túto funkciu ako dominantnú pre existenciu ľudstva, tak, tak vlastne bude s nami, naozaj tie dopady aj tie zmeny klímy budú, budú obrovské.
To, pán Hrnko, že to je smiešny zákon a porovnávať, porovnávať to nejakou, že vojna je kultúrna záležitosť, tak presuňme ministerstvo obrany pod kultúru, tak to je skutočne absurdné.
Potom aj ďalšie názory, ktoré tu padli, že má, je správne, že to je oddelené, aby ministerstvo životného prostredia vlastne bolo tým kontrolným orgánom. No veď ale predsa je to aj v zdravotníctve, zdravotníctvo poskytuje služby, ale zároveň má svoje kontrolné mechanizmy. Aj ministerstvo, však nakoniec aj pôdohospodárstvo, aj dnes je to tak, že ministerstvo pôdohospodárstva hospodári na lesoch a zároveň si ich samo kontroluje cez svoju lesnícku inšpekciu a ďalšie, ďalšie orgány, cez okresné úrady a podobne. Tak isto aj v rezorte životného prostredia nikto nehovorí, že na tých lesoch sa nebude hospodáriť, v lesoch sa bude naďalej hospodáriť, len tá, aj tá definícia, tá forma hospodárenia v tých hospodárskych lesoch a hlavne forma hospodárenia v chránených územiach, musí dôjsť ku konsenzu. Veď ste tu názorne ukázali, čo sa tu v spoločnosti deje.
Ja som to ani nemusela hovoriť, to sme tu mali v priamom prenose obidvoch kolegov poslancov, ako proste tu je rivalita a súboj medzi predstaviteľmi ako keby rezortov, a pritom naozaj ten, ja zastupujúc možno ten rezort životného prostredia, som vôbec nevystupovala ani agresívne, ani, ani, že sa nemá v lesoch hospodáriť. Práve si myslím to, že niekto vôbec dal na súd ministrov životného prostredia akýchkoľvek, že to boli z dôvodu rozhodnutia, že sa nebude, že sa nebude ťažiť v piatom stupni ochrany, že vôbec došlo k takémuto nejakému procesu, je absurdné a poukazuje to na zvrátenosť toho, toho uvažovania, desaťročia uvažovania v, na Slovensku, že ako keby les bol čosi vytrhnuté.
Les je zložka životného prostredia, les je organizmus, ktorý je priamo tepnami spojený so zdravou prírodou, so životom, s ovzduším, s vodou, s tými základnými zložkami, ktoré človek a vôbec spoločnosť potrebuje k svojej existencii. Aby ministerstvo životného prostredia obchodovalo s drevom ako absurditu? No tak aj dneska obchoduje s vodou. Je, vodné hospodárstvo patrí pod rezort ministerstva životného prostredia a predáva vodnú energiu. Samozrejme, ak budú v správe ministerstva rezortu životného prostredia štátne podniky, ktoré majú v svojej kompetencii sa starať a hospodáriť na lesných pozemkoch, ktoré sú im zverené do správy a hospodárenia, musia hospodáriť v súlade so spoločenskou objednávkou, ktorá má byť zadefinovaná v tých programoch starostlivosti o les.
Len problém je v tom, že tu začína ten kameň úrazu, že ten dokument program starostlivosti o les, ktorý je tým základným, by som povedala nejakým dokumentom, ako sa má, je tam zadefinovaná tá spoločenská objednávka; pokým bude zadefinovaná, že áno, potrebujeme mať takýto hospodársky zisk, potrebujeme mať päť miliónov ešte osobitný odvod, zdanenie do štátneho rozpočtu, tak, samozrejme, aj ten štátny podnik musí nastaviť svoje systémy na to, aby túto úlohu, túto požiadavku svojho zriaďovateľa splnil. Ak bude požiadavka zriaďovateľa, že musí hospodáriť prírode blízkym spôsobom aj za cenu toho, že ten hospodársky výsledok nebude taký, ako možno je v súčasnosti, ale možno poskytne oveľa viacej pracovných príležitostí pre, pre ľudí, pretože sa bude hospodáriť inými formami a nie formami napríklad s ťažkými mechanizmami, tak, samozrejme, budú musieť napĺňať túto spoločenskú požiadavku.
Čo sa týka tej kontroly, samozrejme, je, na každú činnosť sú nastavené, je štátna, je funkčná, mala by byť funkčná správa. Sú predsa inšpekcia, sú okresné úrady, ktoré majú kontrolovať tieto činnosti. V tejto, v tomto na základe môjho návrhu, nášho návrhu zákona sa tieto kontrolné zložky nemenia, ale je dôležité, aby bola aj dostatok zvýšená možnosť kontroly verejnosti. Aby dostala verejnosť pravdivé informácie, aby nebola traumatizovaná akýmkoľvek výrubom, že akýkoľvek výrub je hneď v rozpore so zákonom, to tiež nie je dobré ani pre tých hospodáriacich, subjekty, keď sú okamžite napádaní, že akékoľvek drevo, ktoré vyťažia, je vyťažené v rozpore so zákonom. Ale ten tlak verejnej kontroly bude vlastne slúžiť na to, aby bolo jasne deklarované, aké je to drevo, odkiaľ je to drevo, akým spôsobom sa vyťažilo, či ozaj bolo to prírode blízkym spôsobom, či nedošlo k poškodeniu ďalších ekosystémových súčastí v lese. No, tak v podstate zatiaľ je to takto.
Ďakujem pekne. Všetko.

Anka, ďakujem ti veľmi pekne za toto vystúpenie a prezentáciu zákona, ktorý spolu predkladáme. Hovorila si najmä o tom, že to ministerstvo životného prostredia hľadí na ten les ako na živý organizmus na rozdiel od toho súčasného prístupu ministerstva pôdohospodárstva, ktorý na to hľadí ako na zisk.
Ja by som si dovolil v tomto ešte doplniť alebo uviesť aj to, čo si ty sama spomínala. Jedno ministerstvo, ktoré práve do toho hospodárenia v lesoch takisto veľmi výrazne kafre a toto aj práve z dôvodu, že jeho čelný predstaviteľ je považovaný za práve toho najväčšieho obchodníka s drevom. V tomto prípade ide o to ministerstvo hospodárstva a ja si v tejto súvislosti dovolím doplniť práve to nedávne dianie v súvislosti s biomasakrom alebo s biomasakrou dva, kedy ministerstvo hospodárstva k vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dalo pripomienky práve v tom zmysle, aby sa zaviedla nejaká energetická metóda a doplnila sa definícia biomasy práve za tým účelom, aby naozaj to drevo alebo tá drevná odpadová biomasa bola využívaná ešte vo vyššej miere, ako je to dnes, v súvislosti s tou tristodevinou, tak ako sme ju minulý rok menili. Takýto macošský prístup zo strany ministerstva hospodárstva a ergo pôdohospodárstva mi pripadá naozaj veľmi paradoxný, a preto ten presun kompetencií vidím ako vhodný.
Takisto ten strom je dnes skloňovaný aj na tej klimatickej konferencii v New Yorku, a to v súvislosti s tou neutralizáciou emisií oxidu uhličitého. Slovensko sa prihlásilo práve k tej uhlíkovej neutralite, kde ale stále máme jasný cieľ, ale nepoznáme tie kroky. No a práve tento zákon by mohol byť tým prvým krokom k tej uhlíkovej neutralite a teda k tomu, aby sme ju dosiahli v tom roku 2050. Ja dúfam, že aj skôr.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Takže, vážení kolegovia, dnes rokujeme o návrhu zákona, ktorého podstatou je, aby sa agenda lesného hospodárstva presunula spod rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia. Ide o novelu kompetenčného zákona. Zdanlivo jednoduchý zákon, avšak veľmi dôležitý.
Tento návrh má strana Sloboda a Solidarita už niekoľko rokov vo svojom programe, hovoríme o tom už od roku 2012, avšak doba, myslím si, že dozrela práve v týchto dňoch, kedy vidíme, že aj verejnosť sa zobúdza a poukazuje čoraz viacej na situáciu, ktorá v našej krajine je v oblasti ochrany prírody a v oblasti lesného hospodárstva. Je nevyhnutné, aby sa konečne ukončil konflikt medzi rezortami, konflikt, ktorý pretrváva desiatky rokov. Kým ministerstvo pôdohospodárstva má prioritu v tom, aby z lesa malo zisk a osobitný odvod päť miliónov eur do štátneho rozpočtu, ministerstvo životného prostredia vníma les ako živý organizmus.
Zdravý les je jedným z najúčinnejších nástrojov v boji proti zmene klímy, zachytáva vodu v prípade prívalových dažďov, zachytáva uhlík a je to kľúčový ekosystém pre zachovanie biodiverzity. Zmena kompetencií medzi ministerstvami je jednoduchý úkon, ktorý náš rozpočet nebude nič stáť, bude to však obrovská zmena priorít. Bude jasná deklarácia spoločenskej objednávky, čo vlastne naša krajina považuje za prioritu.
V piatok sa konal nielen v Bratislave, ale takmer po celom svete obrovské štrajky, klimatické štrajky. Jeden z nich v Bratislave som bola aj osobne navštíviť a často tam zaznieval slogan: Zmeňme systém, nie klímu! A práve takéto riešenie, ktoré dnes predstavujeme, je to systémové riešenie, nie čiastkové, nie je jediné, ale je základné pre to, aby sa mohli realizovať ďalšie opatrenia, ktoré budú účinnejšie pre ochranu klímy a ochranu prírody a našej krajiny a hlavne ochranu životného prostredia a zdravia našich ľudí.
V SaS takéto návrhy prinášame systémovo dlhodobo, možno nie sú tak jasne deklarované, medializované ako práve tento návrh, o ktorom dnes predkladám.
Na tomto štrajku sa zúčastnili najmä mladí ľudia, lebo zmena klímy sa ich bytostne dotýka. Myslím, že naozaj musíme myslieť na naše deti a urobiť všetko pre to, aby krajina bola pre ne bezpečným a zdravým miestom.
Podstatnú zmenu, ktorú v spomínanom, spomínanej novele zákona navrhujem, je teda deklarovať spoločenskú objednávku, že naše lesy nie sú na prvom mieste zdrojom hospodárskej suroviny, ale sú komplexom, ktorý má spoločnosť chrániť a starať sa oň.
Každoročne rezort pôdohospodárstva predkladá vláde a následne výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie tzv. správu o lesnom hospodárstve. Aj pred niekoľkými dňami vláda už túto správu prerokovávala a je k dispozícii verejnosti. Chcem poukázať práve na tomto dokumente, ktorý, žiaľ, neprerokováva priamo plénum Národnej rady, ale sa len v tichosti berie na vedomie vo výbore, že aj táto správa poukazuje na to, že aký je ten konflikt medzi rezortami, ktorý spôsobuje množstvo, množstvo, množstvo problémov v ochrane prírody, ale aj nejasnosti pri správe lesov. Táto zelená správa je veľmi obsiahly dokument a zaoberá sa hlavnými lesníckymi problémami, avšak podstatne menej sa venuje pozornosť starostlivosti o lesné ekosystémy, nie o lesné porasty ako jednotky priestorového rozdelenia, teda ako lesníckej typologickej jednotky.
V materiáloch sa rezort životného prostredia síce vyjadril, avšak nemohol zasiahnuť alebo nezasiahol do samotnej koncepcie tejto správy, ktorá by mala byť doplnená práve o ten pohľad, o ktorý som povedala. Z pohľadu lesníkov je zarážajúca neochota odovzdať lesný fond v chránených územiach so 4. a 5. stupňom ochrany do priamej správy organizáciám ochrany prírody, to, o čom ochranári poukazovali, že by to bolo dobré, no z môjho pohľadu by to nebolo dostatočné ani tak jednoduché urobiť.
Práve táto novela kompetenčného zákona je jednoduchý úkon, ktorý sprevádza celú agendu lesného hospodárstva, to znamená vrátane organizácií, ktoré sa zaoberajú lesníctvom, ale aj štátne podniky, ktoré spravujú náš lesný pôdny fond, tak by prešli pod riadenie rezortu životného prostredia.
Táto správa analyzuje stav a vývoj lesného hospodárstva z viacerých, z viacerých hľadísk, sociálnych, environmentálnych, ako aj ekonomických. V závere správy sa môžme dočítať aj návrhy, opatrenia, ktoré majú zvýšiť efektívnosť manažmentu a ochrany lesov.
Dovoľte, aby som poukázala na niektoré čísla, ktoré sú práve z tejto správy a deklarujú tú situáciu, ktorá, ktorá v našom lesnom hospodárstve je.
Uvádza sa, že ťažba dreva v roku 2018 bola najvyššia od roku 2010, bola na úrovni 9 mil. 865-tisíc metrov kubických dreva. Z tohto objemu ťažby sa vyťažilo 58 % pri odstraňovaní následkov pôsobenia škodlivých činiteľov. Ďalšie tisíce kubíkov poškodeného dreva sa v roku 2018 nestihlo spracovať.
Ťažba dreva sa od toho roku, ako je to v správe uvedené, 2010 zvyšuje a je to aj z toho dôvodu, že v súčasnosti je vysoký podiel rubného veku zrelých lesných porastov.
Taktiež sa správa len okrajovo venuje tzv. bielym plochám. Biele plochy, ktoré nie sú lesnými porastami, ale sú porastené lesom, na ktoré sa vzťahuje, na výrub týchto porastov sa vzťahuje zákon o ochrane prírody, hoci je to charakter lesa, sú to porasty, na ktoré sa nevzťahuje zákon o lese ani o nich, o spôsobe ich obhospodarovania. Neexistuje ani evidencia výrubov množstva dreva z týchto tzv. bielych plôch. Spôsobuje to celkovú nejasnosť, neprehľadnosť celkových tokov dreva v Slovenskej republike. Nevie sa celkom objem ťažby ani dodávok dreva vrátane jeho exportu a energetického využitia. Poukazuje to na naozaj hrozivú situáciu v našich lesoch.
Samozrejme, správa hovorí o hospodárení v lesoch na, celkovo na Slovensku, to znamená, na lesoch, ktoré spravujú dve organizácie štátnych lesov, ale aj subjekty neštátnych lesov. Tie obhospodarujú takmer 48, viac ako 48 % plôch lesných porastov.
Výmera lesov na Slovensku je v súčasnosti evidovaná na ploche viac ako 2 mil. hektárov, avšak to nie je to isté, ako je výmera lesných porastov, čo je porastová mapa. Tá je na výmere 1 mil. 948 hektárov, z toho vo vlastníctve štátu je 784-tisíc hektárov porastovej, porastovej plochy. Štátne organizácie v tomto období, v roku 2018, hospodárili na 1 mil. 5-tisíc hektárov porastovej, porastovej plochy.
Správa sa, samozrejme, zaoberá aj dopadov na kvalitu lesov a dopadov vplyvy klimatickej zmeny. Oceňujem, že možno prvýkrát táto správa hovorí aj o lesných ekosystémoch, hovorí o záväzkoch Slovenskej republiky vo vzťahu k OSN, hovorí o agende trvalo udržateľného rozvoja, ktorej sme sa zaviazali, že v roku 2020 prestane odlesňovanie, že do roku 2020, čo je budúci rok, sa začne hospodáriť v našich lesoch inak. Poukazujú naozaj, poukazujú na to, že druhové zloženie našich lesov nie je v poriadku, najviac poškodené sú práve ihličnaté stromy, lesy, ktoré zasahuje najviac, zasahujú biotické aj abiotické činitele.
Ohľadom ekonomiky, aby sme mali jasné, čo je lesné hospodárstvo, celkové náklady v lesnom hospodárstve v roku 2008 dosiahli viac ako 1 mld. eur. Z toho obhospodarovatelia lesa tvorili 559 mil. a poskytovatelia služieb 460 mil. eur. To, čo považujem za nedostatočné a chcem tiež poukázať na, práve na tie rozdielne pohľady v týchto rezortoch a za kľúčové, prečo je potrebné, aby riadenie tejto činnosti bolo pod jedným rezortom, je aj hospodárenie na súkromných pozemkoch. Hospodárenie v chránených územiach, kde by sa malo hospodáriť vo verejnom záujme a súkromným vlastníkom by mala patriť náhrada za obmedzenie ich hospodárenia na týchto pozemkoch. Aj tu chcem poukázať na nejasnosť. A dovolím si aj citovať z tejto správy, čo poukazuje na to, že naozaj ani samotný rezort nevie alebo nechce vedieť, alebo nechce to zmeniť, ako vlastne funguje, resp. nefunguje tento spôsob náhrady.
Uvádza sa, že hodnota požadovanej náhrady za obmedzenie hospodárenia na lesných pozemkoch podľa zákona o ochrane prírody dosiahla čiastku 4 mil. 490-tisíc eur na výmere lesných pozemkov viac ako 9-tisíc hektárov. Avšak schválenú výšku náhrady ministerstvo životného prostredia neuviedlo s odôvodnením, že štátna ochrana prírody nedisponuje všetkými potrebnými informáciami a správ; a naďalej teda sa ešte uvádza okrem iného, že správca štátnych lesných pozemkov nemá nárok na úhradu.
No, tu je základný, proste vidno ako ten rezort pôdohospodárstva ani nevie alebo nechce vedieť, ani tým pádom napraviť túto obludnú situáciu. Totižto práve rezort pôdohospodárstva je ten, ktorý cez program Spoločnej poľnohospodárskej politiky má vyplácať náhradu v naturovských územiach, a v štátnom záverečnom účte za minulý rok bolo uvedené, že bolo vyplatených len 900-tisíc eur žiadateľom, hoci pri prepočte oprávnených náhrad na výmeru naturovských území by to mohlo byť až 17 mil. eur. Okrem toho túto náhradu tým, že vypláca ministerstvo pôdohospodárstva, ďalšie platby sa realizujú cez okresné úrady, čiže nie cez rezort ministerstva životného prostredia, ktoré síce nepriamym spôsobom tiež vstupuje do týchto náhrad, ale prostredníctvom zmlúv, zámien, prostredníctvom rôznych programov Európskej únie, kde cez štátnu ochranu prírody sa vlastne prelievajú peniaze do manažmentu cez, pre týchto vlastníkov. Sú to nejasné toky, ktoré sú nespravodlivé pre vlastníkov, ktorý by mal mať nárok na obmedzenie, teda nárok na úhradu za obmedzenie svojich činností, avšak nielen ako ujmu na lesnom hospodárstve, ale ako ujmu aj na inom hospodárení na svojom pozemku.
Pokým nebudú tieto rezorty pod jedným pánom, akokoľvek si povieme, že týmto pánom by mala byť vláda Slovenskej republiky, ale ako vidíme, tak ani za tri vlády Fica, ani za jeho jednofarebnej vlády jednoducho ten lobing a tlaky lesných hospodárov, kedy vo vláde stále sedí človek, ktorý je napojený na najväčší biznis s drevom, tak nie je záujmom, v záujme, aby tieto náhrady boli transparentne a jasne poskytované a aby bol vyčlenený jasný balík peňazí v štátnom rozpočte. Pretože nie je to problémom, že by peniaze neboli. Tie peniaze tam sú, len práve takýmto spôsobom, rôznymi tokmi sa neposkytujú transparentne a mnohokrát aj tí vlastníci sú od tej tortúry odradení, aby si, domáhali sa niečoho, čo im patrí.
Ešte nejaké, pár čísiel, čo sa týka výmer chránených území lesných porastov. Tiež vychádzam z tejto, z tejto správy, lebo sú to čísla, o ktorých sa mnoho, mnoho diskutuje, či je to veľa, či je to málo, nechcem komentovať, sú to fakty, ale aby sme vedeli naozaj, že sú to obrovské územia, ktorých nejasnosť a chaos v riadení má výrazný dopad na kvalitu našej krajiny, kvalitu prírody, kvalitu našich lesov, kvalitu ekosystémov a, samozrejme, aj kvalitu klímy a dopadov klimatickej klímy, dopadov klimatickej zmeny na Slovensko.
V sústavách v chránených územiach, to znamená národnej aj európskej, prevažujú lesné pozemky. To znamená, tam musí byť urobené, nastavené jasné pravidlá. Je to výmera 1 mil. 220-tisíc hektárov, to je takmer 62 % z celkovej výmery lesných porastov na Slovensku. Výmera území NATURA na Slovensku je 29,7 %, pričom priemer v Európskej únii je 18,15 percent. Čiže naozaj naše Slovensko má významný podiel, na čo by sme mali byť, samozrejme, patrične hrdí, ale nemalo by to byť niečo, čo bude negatívnym spôsobom vplývať či na našu ekonomiku, nemalo by to byť niečo, proti čomu ľudia budú bojovať, ale niečo, s čím ľudia budú radi žiť.
Spomínala som, že v tejto zelenej správe ako kľúčový dokument, ktorý hodnotí lesné hospodárstvo, v záverečnej kapitole sú aj isté odporúčania. Avšak nie sú tam odporúčania tie, na kritiku ktorých samotná správa poukázala.
Aké by tam mali byť, čo by som očakávala, že sa zlepší, keď bude prijatý náš návrh zákona? Očakávam, že sa zmení spôsob hospodárenia v lesoch a že sa zadefinuje požiadavka na komplexné posudzovanie lesa a jeho služieb. Poľovníctvo sa musí podriadiť v prospech lesa. Na prvom mieste musí byť lesný, nie poľovnícky hospodár. Je potrebné zvýšiť kontrolu lovu zveri. Nielen trofejnej zveri, ale každej zveri, ktorá je ulovená. Treba zmeniť a centralizovať informácie o kompenzáciách a možnostiach na vyplácanie za obmedzenie hospodárenia na súkromných pozemkoch a zjednodušiť tento systém. Treba zjednodušiť systém zamestnávania brigádnikov a sociálne, a taktiež pomôcť pri zamestnávaní ľudí z sociálne znevýhodnených spoločenstiev. To je obrovský problém v oblastiach, kde je veľká chudoba a lesníci stále sa stretávajú s formou vykrádania lesov o drevo. Ľudia, ktorí sú odkázaní na toto drevo, tak sa stávajú väzňami a existujú spôsoby, kedy títo ľudia by vedeli pomôcť lesu, pomohli by aj sebe a pomohli by aj lesnej správe.
Ohľadom hospodárenia je treba zvýšiť dôraz na taxáciu drevín, a to s dôrazom na zmenu klímy. Nie je možné vysádzať dreviny, ktoré už dnes vieme, že o pár rokov budú vysychať alebo budú napadnuté škodcom práve z dôvodu toho, že dochádza k zmene klímy. Samozrejme, treba zvýšiť verejnú kontrolu. Treba zvýšiť verejnú kontrolu a informovanosť ohľadom toho, čo je povolené v lese realizovať a čo sa vykonáva načierno. Ak bude spoločné riadenie, tak bude jednoduchšie aj dôjsť k prehodnoteniu chránených území a taktiež aj území, ktoré sú chránené európskym zákonom, tzv. naturovské územia.
Vážení kolegovia, ako podklad, ako dôkaz toho, že naozaj návrh zákona, ktorým sa presunie agenda lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia, je dôležitý, ako argumenty som použila správu o lesnom hospodárstve, ktorá bude v najbližších dňoch pravdepodobne predmetom rokovania nášho výboru a údaje sú uvedené v tejto, v tejto správe. A viem, že je koniec volebného obdobia, ale myslím si, že bolo by vhodné aj možné, ak by sa návrh zákona schválil, aby od 1. januára budúceho roku došlo k presunu týchto kompetencií a tým aj k naštartovaniu novej formy hospodárenia a deklarácie aj verejnosti, že naša spoločnosť to naozaj s našimi lesmi a ochranou prírody myslí úprimne.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážení páni podpredsedovia, kolegovia, ale aj kolegyne, dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa, mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Anna Zemanová, Karol Galek a Radoslav Pavelka.
Cieľom predloženého návrhu je presun agendy lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia a dosiahnutie spoločenskej dohody v oblasti starostlivosti o lesy ako najdôležitejšieho stabilizačného prvku v krajine.
Členské štáty Európskej únie mali do roku 2014 zmapovať a posúdiť stav ekosystémov a ich služieb na svojom území, hospodársku hodnotu takýchto služieb a do roku 2020 podporiť začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni Európskej únie a na vnútroštátnej úrovni. Taktiež do roku 2020 má Slovensko naplniť aj záväzok voči Organizácii Spojených národov udržateľne obhospodarovať všetky typy lesov, zastaviť odlesňovanie, obnoviť zničené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a opätovné zalesňovanie na celosvetovej úrovni. Jasný a konkrétny strategický plán, ako mieni Slovensko tento záväzok dodržať, však vláda doteraz nepredstavila.
Naopak, štátu sa starostlivosť o les vymkla spod kontroly. Zlé a nekompetentné rozhodnutia rezortu pôdohospodárstva nás priviedli do situácie, kedy nám Európska komisia pre nedostatočnú ochranu prírody hrozí sankciami. Situácia sa v chránených územiach a v lesoch zhoršuje. Vyhovárania sa, že za stovky vyrúbaných hektárov lesa môžu živelné kalamity, viac neobstojí. Svojich práv sa oprávnene domáhajú aj súkromní vlastníci lesa, ktorí nežiadajú nič viac ako konečne jednoduché a jasné pravidlá pri správe vlastných pozemkov v chránených územiach. Zároveň by malo platiť, aby boli vlastníci, správcovia a obhospodarovatelia pozemkov v chránených územiach pri ochrane prírody rovnocennými partnermi.
Zodpovedná príprava krajiny na zmenu klímy si vyžaduje nájsť rovnováhu medzi ťažbou dreva a využívaním lesa ako prirodzenej ochrany pred povodňami či zosuvmi pôdy. Lesy nám poskytujú služby, ktoré prispievajú k stabilite životného prostredia a ľudskému blahobytu. Produkujú kyslík a človeku poskytujú aj priestor pre relax, rekreáciu a turizmus.
Potrebujeme nastaviť pravidlá, ako z hospodárskeho hľadiska využiť drevo a zároveň les zachovať tak, aby mali z neho prospech aj naše deti. Aby sme odstránili pretrvávajúce konflikty a dosiahli prijaté záväzky, tak z tohto dôvodu navrhujeme presun agendy lesného hospodárstva pod rezort životného prostredia.
Dovoľujem si uviesť, že návrh zákona je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa aj hlásim.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1634). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministra financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedeným návrhom zákonov. Predkladám informáciu k predloženým návrhom zákonov.
Návrhy spĺňajú náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predložených návrhov sú aj stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia oboch uvedených návrhov zákonov je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrhy zákonov prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby:
1. návrh na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (tlač 1477), prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
2. návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1478) prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor k obom uvedeným návrhom zákonov navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.