Videokanál klubu

Trochu ma mrzí, že o tomto návrhu zákona neprebehla nejaká väčšia diskusia, teraz myslím aj kolegov z koalície, lebo si uvedomujem, že je tu množstvo zákonov, ktoré vám nestojí za to, aby ste reagovali, či už z dôvodu, že ich považujete za čisto politické, alebo nie sú dôležité, ale téma ochrany vlastníckych práv je podľa môjho názoru dôležitá a stála by za vecnú diskusiu. Ja rešpektujem, že máme rôzne pohľady, včera sme sa tu rozprávali o minimálnej mzde a o tom, ako sme inak hodnotovo nastavení. Áno, aj to môže byť, ale aspoň tá debata by mala prebehnúť tak, ako prebehla včera. Tak možno snáď pri nejakom ďalšom návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom a spolupredkladateľovi Vladovi Slobodovi, s ktorým sme to vydiskutovali už samozrejme predtým, a obaja sme s tým stotožnení, ale aj jednému z troch spolukráľov, pánovi poslancovi Budajovi, s ktorým som mal teda možnosť absolvovať tú zaujímavú históriu pokusu o významnú investíciu J&T a HB Reavis v Bratislave za primátorovania pána primátora Nesrovnala.
Ja neviem, aké boli presne tie dôvody, pre ktoré nakoniec vláda upustila od pridelenia štatútu významnej investície, hoci teda pán vicepremiér vtedajší Pellegrini bol viditeľne sklamaný z toho, že to, že to vláda nakoniec urobila, respektíve že on to stiahol. Ale určite za tým bol tlak verejnosti, bol za tým tlak verejnosti, bola hromadná pripomienka, kde si myslím, že bolo pomerne podrobne zargumentované, prečo ten návrh nespĺňa podmienky, ani podmienky zákona, ani účel, aký sa očakáva. A teda tlak verejnosti sa premietol aj do stanovísk mestského zastupiteľstva, miestnych zastupiteľstiev a naozaj v takejto situácii, čo je dobré, že takýto tlak verejnosti dokáže zmeniť aj zámery vlády, ktorá bola pôvodne tomuto projektu alebo týmto dvom projektom veľkých investorov naklonená. Čiže, našťastie, v tomto prípade neprevládol súkromný záujem vydávaný za verejný záujem, ale skutočný verejný záujem.

Ďakujem, Ondro. Myslím si, že tvoj výstup bol dostatočne jasný k tomu, že prečo máme problém s tým, aby naozaj sa mohlo vyvlastňovať pre súkromné investície. Sami sme si to naozaj tu v Bratislave zažili, takýto prípad, tak dúfam, že naozaj k nemu, reálne naozaj nikde nedôjde. Je to hrubé zasahovanie do práv jednotlivcov bez toho, aby išlo o verejný záujem.

Ja som sa, myslím, hlásil aj písomne, ale teda zrejme, zrejme tam niečo zahaprovalo.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som stručne vystúpil k návrhu zákona, ktorý opakovane sa dostáva na rokovanie parlamentu, a je to návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, v znení neskorších predpisov. Predkladáme ho spolu s kolegami Petrom Osuským a Vladimírom Slobodom.
A ten návrh zákona, priznám sa, teda názov toho návrhu zákona ho nie celkom vystihuje, pretože v návrhu zákona alebo v názve návrhu zákona sa hovorí o tom, že ide o návrh, ktorým sa mení zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. V skutočnosti ide o návrh zákona, ktorým sa tento zákon ruší. Ruší sa článok I, ktorý je vlastný obsah meneného zákona, a v článku II sa menia ustanovenia, ktoré boli zmenené v stavebnom zákone v súvislosti s prijatím zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Článok III toho pôvodného návrhu zákona predstavoval novelu zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Tento zákon ale nie je potrebné v súvislosti s navrhovaným zrušením zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií novelizovať. Takže ten článok, ktorý tam ostane, ale samotný zákon, podstata toho zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií bude zrušený, pretože podstata toho zákona je, pochopiteľne, v článku I.
Dôvodom, prečo zdôrazňujem, že opakovane prichádzame s takýmto návrhom zákona, je naše presvedčenie, že tento zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovať v záujme súkromných investícií, nemá oporu v ústave. Samozrejme, že keby sme spravili to, že dáme návrh na preskúmanie súladu tohto zákona s ústavou, s príslušnými ustanoveniami ústavy, tak ťažko predpokladať, ako by to dopadlo a teda ťažko ale aj očakávať, že by, že by Ústavný súd napríklad v súčasnom zložení tomu vyhovel, keďže, keďže na vyslovenie nesúladu zákona alebo ustanovení zákona s ústavou je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých ústavných sudcov, čo znamená, že pri súčasnom zložení by sa na tom museli zhodnúť všetci siedmi sudcovia, ktorí sú, ktorí sú vymenovaní. Takže, takže nejdeme, nejdeme touto cestou a opakovane sa pokúšame predložiť návrh, ktorý by zákon umožňujúci vyvlastňovať v súkromnom záujme zrušil.
Vychádzame z ústavy, ktorá v článku 20 ods. 1 hovorí o tom, že každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo má pre všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. A podľa článku 24 (pozn. red.: správne má byť – "článku 20 ods. 4), kde je upravené vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
Podmienka, že je to na základe zákona aj v prípade tohto vyvlastňovacieho zákona, nepochybne splnená je. Je to upravené v tomto zákone, v zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií. Čiže jedna zo štyroch podmienok je v poriadku. Rovnako druhá, ktorá hovorí o primeranej náhrade. Je však veľmi sporné, či sú splnené prvé dve z tých štyroch podmienok, ktoré predpokladá Ústava Slovenskej republiky. Prvé dve z tých štyroch podmienok sa týkajú toho, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie, teda v tomto prípade vyvlastnenie je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Aký verejný záujem, keď sú to investície súkromného charakteru? Nejde o vyvlastňovanie vo verejnom záujme. Samotný fakt, že tá investícia je nejako veľká, či to už definujeme cez množstvo finančných prostriedkov, ktoré sú v rámci danej investície vynaložené, alebo to definujeme, alebo to definujeme cez, cez množstvo vytvorených pracovných príležitostí, teda počet vytvorených pracovných miest, to predsa zo súkromného záujmu, zo súkromnej investície nespraví automaticky verejnú, verejný záujem.
Rovnako sa súkromný záujem, lebo opakujem, hovoríme tu o súkromných investíciách, rovnako sa zo súkromného záujmu nestane verejný záujem len preto, že o tom rozhodne vláda, tak ako to predpokladá zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Je rozdiel, či sa stavajú diaľnice, železnice, komunikácie, či sa chránia vodné zdroje a či sa vyvlastňuje v takomto záujme, alebo či ide o súkromnú investíciu, aj keď rozsiahlu investíciu, aj keď investíciu, ktorá znamená významné množstvo financií investovaných v nejakom, v nejakom regióne, alebo, alebo sa tým vytvorí množstvo pracovných, pracovných príležitostí.
Rovnako je sporné, či súkromnú investíciu alebo teda vyvlastňovanie v záujme súkromnej investície možno považovať za spĺňajúce tú druhú podmienku "iba v nevyhnutnej miere". Nevyhnutná miera znamená, že účel, ktorý sledujem tým opatrením, v tomto prípade vyvlastnením, nie je možné dosiahnuť nijako inak. Ak staviam diaľnicu a v ceste, v ceste stojí nejaký pozemok, ktorého vlastník ho nechce predať, a jedinou možnosťou, ako postaviť tú diaľnicu, je spraviť nejakú obchádzku niekoľkokilometrovú alebo postaviť, postaviť tunel, tak áno, tam sa bije záujem na ochrane vlastníckeho práva toho vlastníka pozemku a snaha šetriť verejné zdroje, keď by bolo potrebné vynaložiť možno desiatky alebo stovky miliónov na to, aby sa, aby sa tá diaľnica postavila bez toho, aby sa stavebník dostal, dostal k tomu pozemku. Tak áno, to je taká situácia, ktorú môžeme, môžeme vnímať, že je tu nejaký verejný záujem, aby sa povedzme určitý pozemok, ktorého jeho vlastník nechce predať, vyvlastnil, lebo keď sa to nestane, tak štát príde o veľké finančné zdroje.
Ale v tomto prípade, v tomto prípade iba niekto, kto chce realizovať nejakú súkromnú investíciu, ktorá samozrejme, že bude mať aj pozitívne efekty, samozrejme, že prinesie pracovné miesta, dá ľuďom prácu, dá zarobiť ľuďom, bude, bude poskytovať nejaké služby alebo vyrábať nejaké tovary, ktoré budú ľuďom na prospech, tak ako to väčšinou so súkromnými investíciami býva, ale súkromné investície sa nemajú realizovať na úkor iného oprávneného súkromného záujmu, ktorým je vlastnícke právo. Čiže súkromné investície by nemali mať možnosť zbaviť iných ľudí ich majetku, ich pozemkov, ich nehnuteľností.
Zaujímavé je, že tento zákon alebo existencia takéhoto zákona o významných investíciách alebo o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií býva zdôvodňovaná tým, že treba pomôcť regiónom, treba pomôcť najmä tým, tým regiónom, ktoré sú menej rozvinuté, kde je menej pracovných príležitostí, kde je menej investícií, a toto je cesta ako prilákať investorov aj do menej rozvinutých regiónov a dať ľuďom prácu. Takto nejako, ak si dobre pamätám, bolo schválenie toho zákona a odôvodňované a možno v tej dobe, v roku 1999, tesne po páde mečiarizmu to do istej miery aj tak bolo. Myslím si, že to neospravedlňuje, neospravedlňuje zásah do súkromných vlastníckych práv, ktorý tento zákon predstavuje, ale vtedy bola, vtedy bola naozaj vysoká miera nezamestnanosti, a najmä teda v niektorých regiónoch.
Ale dnes spomeniete si na posledný verejne známy a široko medializovaný prípad pokusu o významnú investíciu alebo o uplatnenie toho zákona o niektorých opatreniach, týkajúcich sa prípravy významných investícií? Niekde na juhu stredného Slovenska, okres Rimavská Sobota? Alebo niekde na severovýchode Slovenska nejaká fabrika? Nie. Posledným široko medializovaným prípadom, o ktorom mala možnosť vedieť verejnosť, a pokusom uplatniť zákon o niektorých opatreniach, týkajúcich sa prípravy významných investícií bola výstavba v Bratislave. Bola výstavba, ktorú chceli zrealizovať HB Reavis a J&T, požiadali si o štatút významnej investície. Vidím tu dvoch kolegov z vtedajšieho mestského zastupiteľstva Bratislavy, pána Budaja, pána Grendela, s ktorými sme mali možnosť sa tým zaoberať nie ako poslanci Národnej rady, ale ako poslanci mestského zastupiteľstva v predchádzajúcom volebnom období. Keď si dve veľké spoločnosti v záujme rozsiahlej výstavby vyžiadali od vlády štatút významnej investície práve na základe zákona, ktorý my teraz navrhujeme zrušiť.
A keby ho dostali, teda odôvodňovali to tým, že teda potrebujú urýchliť výstavbu a naozaj je to významná investícia a bude veľa, bude veľa pracovných príležitostí a áno, asi tie kritériá, ktoré predpokladá zákon, to spĺňa, ale ide, jednak ide o investíciu v Bratislave, v hlavnom meste Slovenskej republiky, ktorá je z hľadiska všetkých ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt na hlavu, ako je ekonomická sila regiónu, ako je nezamestnanosť, respektíve zamestnanosť, v takom stave, že naozaj toto nie je okres Rimavská Sobota ani okres Svidník, kde by to mohlo mať nejakú logiku, podľa mňa nie legitimitu, ale aspoň nejakú logiku, ale Bratislava. A keby dotyčné spoločnosti ten štatút významnej investície získali, tak by mali oproti iným stavebníkom nepochybné výhody, urýchlilo by sa im stavebné konanie, nešli by, teda územné konanie, nešli by normálnym, normálnym územným konaním a nemali by na to dosah stavebné úrady, bežné teda mestské časti v prípade Bratislavy, nemuseli by platiť miestny poplatok za rozvoj, niečo by zrejme investovali, ale teda bolo by to, bolo by to na nich. A čo je dôležité z hľadiska bodu, o ktorom práve hovorím, mohli by vyvlastňovať. Mohli by vyvlastňovať mestské pozemky, súkromné pozemky, nemuseli by ich kúpiť, nemuseli by sa dohodnúť s ich vlastníkmi, ale povedali by si, potrebujem, potrebujem tento pozemok, tak by ho mohli vyvlastniť, ak by, ak by, povedzme, vlastník toho pozemku nesúhlasil s tým, že im ho predá, alebo by sa s nimi nedohodol na cene.
Našťastie, sa vtedy okolo toho strhol trochu hrmot. Do vlády to mal predložiť vtedajší pán podpredseda vlády Peter Pellegrini, dnešný, dnešný premiér, ktorý s oboma spoločnosťami rokoval, ale teda vyvolalo to negatívne reakcie. Ja som bol jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky proti tomu, aby to vláda schválila. Negatívne stanovisko zaujali zastupiteľstvá ako hlavného mesta, tak jednotlivých dotknutých mestských častí. No a potom veľmi nerada a teda asi aj nie veľmi k nadšeniu vtedajšieho pána primátora Nesrovnala a teda k viditeľnému, viditeľnej nechuti vtedajšieho pána podpredsedu vlády Pellegriniho, už si nepamätám, ako nás nazval – traja mušketieri? – traja králi, boli sme označení za troch kráľov s pánom Budajom a s pánom Grendelom, tak nakoniec vláda od toho ustúpila. Čo je taký príbeh so šťastným koncom, ale je to veľmi dobrá ilustrácia toho, na čo sa používa zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií.
Čiže nie je tam splnená podmienka verejného záujmu, lebo je to súkromný záujem, nie je tam splnená tá podmienka, že iba v nevyhnutnej miere. Keďže ten účel možno dosiahnuť aj iným spôsobom, keďže je množstvo súkromných investícii, aj veľkých súkromných investícií, ktoré sa realizujú bez toho, aby došlo k vyvlastňovaniu a aby taká investícia získala štatút významnej investície podľa príslušného zákona. Ďalší možný rozpor je so samotným čl. 20 ods. 1 ústavy, ktoré hovorí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, druhá veta ods. 1. Ale podľa tohto zákona má vlastnícke právo investorov prednosť pred vlastníckym právom súkromných vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností, vyvlastňovaných pozemkov najmä teda, nemajú rovnaký zákonný obsah a ochranu, jedno vlastnícke právo je nadraďované nad druhé vlastnícke právo.
A nakoniec vyvlastňovanie v záujme súkromných investorov nezodpovedá ani ustanoveniu čl. 13 ods. 4 ústavy, ktoré hovorí, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený účel. Pri obmedzovaní vlastníckeho práva na súkromné účely sa nedbá na podstatu a obsah toho práva a toho obmedzenia. Ústava neumožňuje vyvlastňovanie v inom ako verejnom záujme a predmetný zákon takýto zásah do vlastníckeho práva predpokladá a priamo ustanovuje. Nedbá tým na podstatu a obsah vlastníckeho práva, zásahy do ktorého majú byť v zmysle ústavy iba výnimočné a pri splnení všetkých zákonov, teda ústavou vymedzených podmienok a obmedzení.
Čiže nenavrhujeme zrušiť inštitút vyvlastňovania, rešpektujeme, že tento inštitút existuje v slovenskom ústavnom a právnom systéme, chceme ho len obmedziť a konkrétne chceme zrušiť možnosť vyvlastňovania v prípadoch, ktoré sú z nášho pohľadu sporné z hľadiska ústavy a nie sú odôvodnené z hľadiska vecného zmyslu. Predkladali sme ten návrh už v minulosti, Peter Osuský ho predložil aj v predchádzajúcom volebnom období, zatiaľ sa mu nedostalo sluchu potrebnej väčšiny poslancov, ale myslím si, že toto je jeden z tých zákonov, ktoré budeme predkladať aj opakovane. V tomto volebnom období to už nestihneme, lebo šesť mesiacov už uplynie, ale verím, že keď sa najbližšie bude robiť niečo v téme vyvlastňovania, tak tento zákon je najdôležitejším a najlepším adeptom na to, aby bol zrušený.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála, Vladimíra Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, je to tlač 1581. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aspoň stručne vystúpil k návrhu novely zákona o kontrole v štátnej správe. A myslím si, že tento návrh obsahuje viacero ustanovení, ktoré možno hodnotiť pozitívne, niektoré sú drobné, vyplývajúce z aplikačnej praxe, nejaké drobné úpravy. Niektoré sú také, že môžu zefektívniť výkon kontroly a reagujú na, na problémy, ku ktorým dochádza v realite. Tá kontrola zrejme môže byť, môže byť teraz s tými úpravami efektívnejšia.
Je tam však jedno ustanovenie, ktoré môže mať určite aj pozitívny efekt, ale môže, môže spôsobiť aj, aj problémy. Konkrétne mám na mysli ten ôsmy bod, ktorý dopĺňa § 2 ods. 6 a 7. A odsek 6 rieši to, že Úrad vlády môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o poskytnutie ochrany zamestnancom úradu alebo orgánom Európskej únie, ak existuje dôvodná obava, že môže dôjsť k ohrozeniu ich života alebo zdravia, čo, neviem, ale teraz asi, asi to má nejaké opodstatnenie, keď ide o nejaké vážne kontroly a tam by som sa neobával nejakého zneužitia. Ale teda ten odsek 7 hovorí, že: "Pri plnení úloh podľa ods. 4 je Úrad vlády oprávnený vyžiadať si od Policajného zboru orgánov činných v trestnom konaní a súdov informácie z trestného konania a tie použiť na účely podľa tohto zákona. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú oprávnené neposkytnúť tie informácie, ktorých poskytnutím by mohol byť zmarený účel trestného konania." Tak samozrejme, že z hľadiska kontroly žijeme v nejakých úplne normálnych pomeroch, tak áno, môže toto byť plus, keď sa kontrolný orgán dozvie informácie z prebiehajúceho trestného, trestného stíhania, lebo je nelogické, ak jeden orgán štátu disponuje nejakými informáciami, ktoré sú dôležité aj pre rozhodnutie toho druhého orgánu, navzájom si tie informácie nevymenia, takže z hľadiska kontroly a zámeru kontrolovať bude dobré, ak sa, ak bude mať Úrad vlády možnosť dostať sa aj k takýmto informáciám. Na druhej strane ale je potrebné myslieť aj na to, že informácie, ktoré sú, ktoré sú z trestného konania alebo z konania, konania pred súdmi, ktoré často, teda najmä v tej fáze, fáze predsúdneho konania majú dôverný charakter, sa dostávajú nejakému ďalšiemu, ďalšiemu orgánu. A teda akým spôsobom to bude kontrolovateľné, jak sa bude nakladať s tými, nakladať s tými údajmi? A či tam nehrozí, teda či ste sa nezamýšľali nad tým, či tam nehrozí aj nejaké riziko zneužitia. Však žijeme, žijeme v dobe, keď sa dozvedáme, že, že boli neoprávnene v záujme nejakých mafiánov a oligarchov lustrovaní Policajným zborom novinári, a tuto vytvárame legálny nástroj, akým sa informácie z trestného konania môžu dostať na Úrad vlády, ktorý je v podstate orgán, na čele ktorého stoja, stoja politickí nominanti. Čiže samozrejme, že pri dobrej vôli nič, nič nemusí byť zneužité, môže to byť využité iba na ten účel. A samozrejme, že orgány činné v trestnom konaní nie sú povinné poskytnúť, poskytnúť tieto informácie, ak by sa tým ohrozilo vyšetrovanie. Ale teda napriek tomu sa chcem spýtať, že či ste sa pri príprave toho zákona zaoberali aj možnosťou, že by, že by došlo k zneužitiu tých informácií, či tam nevidíte nejaké, nejaké riziká a hrozby. A prípadne ak áno, tak akým spôsobom si myslíte, že tie hrozby eliminujete, aby pozitíva tohto opatrenia prevážili pred možnými rizikami. Keďže dávali ste to do toho návrhu, tak predpokladám, že ste, že ste presvedčení, že tie pozitíva tam prevažujú.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Pán predsedajúci, pán predseda, kolegyne, kolegovia, pani ministerka. Od mnohých z vás som dostal otázku, čo je to vlastne tá Regulačná rada a čo to tu vlastne ideme dnes voliť, pretože pre mnohých je to možno taký nejaký imaginárny a neznámy pojem. Dovolím si teda zacitovať zo zákona, aby bolo všetkým jasné, o čom budeme rozhodovať.
Rada zabezpečuje strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach. Viem, že toto asi viacerým z vás veľa nepovie, ale takým tým najzákladnejším a najdôležitejším dokumentom, o ktorom sa bavíme v prípade Regulačnej rady, je regulačná politika, prijíma regulačnú politiku. No a čo je predmetom regulačnej politiky hlavne, a to je napríklad aj to, ktoré odvetia akým spôsobom regulovať alebo deregulovať. Takisto Regulačná rada rozhoduje v odvolacom konaní, čiže rozhoduje proti rozhodnutiam alebo pri rozhodnutiach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré sú nejakým regulovaným subjektom napadnuté. V minulosti bola, žiaľ, táto rada nefunkčná. Alebo ani nieže nefunkčná, ale to jej fungovanie bolo značne obmedzené tým, že predseda úradu bol súčasne aj predsedom Regulačnej rady. Bolo to ešte za pána Holienčíka. Následne po tej kauze vysokých cien energií sa toto celé zmenilo a vlastne toho predsedu Regulačnej rady si tí členovia vyberajú zo svojho stredu.
Súčasne ostala parlamentu tá možnosť, teda možnosť je tu to, že my volíme troch členov Regulačnej rady a troch navrhuje vláda a potom si vyberá pani prezidentka. Čiže my musíme vždy nominovať dvoch kandidátov. Z tohto pohľadu nastalo v zákone naozaj zlepšenie tým, že tá Regulačná rada je už teraz prísne oddelená od toho úradu cez tú osobu vlastného predsedu, ale stále tam ostáva jeden nonsens. A to, že sa bavíme o nezávislom úrade a teda by tam mala byť aj nezávislá Regulačná rada alebo teda rada ako odvolací orgán, a týchto nominantov, ktorých posúvame pani prezidentke, sú politickí nominanti. To znamená, že tu musia nominovať, opäť iba niekto, niekto z nás. To sa, to sa koniec koncov aj udialo, máme tu troch nominantov, musím povedať, že kvalitných. Mali sme ich včera naozaj na tom, na tom vypočúvaní na výbore a všetci môžem povedať, že jednak spĺňajú tie kritériá, ale takisto aj vedia, o čom je tá energetika, o čom je tá regulácia.
Ale chcel by som sa teraz zamerať práve na to pravidlo toho, tej politickej nominácie alebo teda nominácie cez niektorého z poslancov, cez niektorého z nás stopäťdesiatich. Predsedníčka výboru pani Jana Kiššová sa pokúsila minimálne túto politickosť okresať tým spôsobom, že oslovila viacero zamestnávateľských organizácii, obchodných komôr a profesných združení, aby oni dali jej návrh na takéhoto kandidáta. Toto všetko sú organizácie, ktorých sa nejakým spôsobom tá regulácia v energetike týka. Čiže bol tu naozaj taký ten pozitívny posun od tej politickej tak troška do tej nepolitickej roviny, pričom prisľúbila, že akéhokoľvek kandidáta, jedného, dvoch, desiatich, všetkých posunie do parlamentu, aby o ňom mohol rozhodovať. Napokon sme dostali dvoch kandidátov, pani Beňovú a pána Lukáča, pričom pani Beňovú následne navrhol aj pán Bastrnák, takže vlastne teraz ako jediná nominácia zo strany pani Kiššovej ostal práve pán Lukáč, ktorý ale je tým nezávislým kandidátom. To znamená, že nie je nominantom v tom pravom slova zmysle pani Kiššovej. Z tohto pohľadu by som ale chcel naozaj povedať, že všetci tí kandidáti sú a boli navrhnutí určite najmä na základe tej svojej, na základe tých svojich odborných predpokladov. Rovnako aj pán Holík, ktorý takisto nás včera presvedčil o svojich kvalitách. Takže máme tu troch kvalitných kandidátov, z ktorých budeme v stredu, v stredu o piatej vyberať.
Ja by som chcel z tohto miesta ešte raz poďakovať týmto kandidátom, ktorí sem včera merali tú cestu a našli tú odvahu sa odprezentovať a zodpovedať všetky otázky, ktoré som aj ja im napríklad kládol a ktoré určite neboli jednoduché. Držím im palce, rovnako ako aj vám držím palce pri tej voľbe do Regulačnej rady, do tak dôležitého orgánu.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za reakcie. Pán, pán kolega Grendel, v tomto máme zhodný názor, skutočne uprednostňujeme riešiť podnikateľské prostredie a to mi v tej dôvodovej správe chýba, že čo, čo je vlastne, či bola analýza o tom, čo odrádza vôbec vodičov od vykonávania tejto práce, či sú to, či, môže to byť výška mzdy, môžu to byť tie odlúčenia od rodiny, môžu to byť tie prenocovávania v tých kamiónoch. Je to ťažký život, každý to vie, každý videl tých kamionistov, ako, ako sa, ako trávia svoj večerný čas, tie oddychové pauzy, ktoré musia zo zákona mať na tých, na tých odpočívadlách. To nie je závideniahodný život. A tu sa mala spraviť naozaj dobrá analýza, že čo by, čo by ich, tých ľudí, čo to nerobia, alebo čo sú odradení, prečo to nerobia, čo, čo je najväčším dôvodom a či to je skutočne, že, že, že či to je tá mzda alebo... A tam, tam by sa malo začať to, to riešenie.
A možno premostím, že, že nedávno sme mali v parlamente zákon, kde sme znižovali napríklad požiadavky na vzdelanie pre rušňovodičov, je to teda z kapitoly dopravy tiež, a to len preto, že opäť bol, bol tu argument a minister Érsek povedal, nie je rušňovodičov. Ja som mu vtedy povedal, no bolo by, keby sme hľadali príčiny, odhaľovali ich a išli po nich. Pretože plat rušňovodiča v Čechách je 1400 – 1500 eur, na Slovensku ten istý nástupný plat takého rušňovodiča je 700. A my sme mu znížili požadované vzdelanie, to je, to je to naše slovenské riešenie.
Pán Marosz, ďakujem za, za, za to, v podstate ste potvrdili, čo som vravel, ďakujem pekne. Tie štati... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, ja sa chcem venovať v tomto zákone tej zmene, kde sa upravuje zníženie veku vodičov kamiónov, nákladných motorových vozidiel kategórie "CC1" z 21 na 18 rokov. S množstvom tých úprav zákona, kde píšete o pravidlách cestnej premávky, tam je možné súhlasiť. Tu v tejto časti mám na vás viac otázok.
V dôvodovej správe pre zníženie veku z 21 na 18 uvádzate, že jedným teda z tých dôvodov je nedostatok vodičov pre nákladné vozidlá. Viem, že združenia, ako ČESMAD napríklad sa vyjadril, že skutočne je, je málo vodičov. Tu mi však chýba v dôvodovej správe nejaké exaktnejšie zdôvodnenie, vyjadrenie, aj koľko presne je nepokrytý dopyt napríklad na tomto trhu práce. A nie celkom som zástanca toho, že, že nedostatok vodičov v tejto kategórii ideme hneď riešiť znížením veku.
Mrzí ma, že neboli využité aj iné možnosti. Predsa len rokovanie vlády znamená, že jednotliví ministri diskutujú, a ja si myslím, že ak hľadáme, hľadáme riešenie nejakého problému o tom, ako obsadiť tie pracovné miesta, tak na to existuje niekoľko riešení. My napríklad aj na túto schôdzu predkladáme zákon o znížení dane pre nákladné autá nad 3,5 tony. Budeme ešte len o ňom rokovať, možno dnes, možno zajtra, kde tiež sme vypočuli ponosy dopravcov v tej rovine, že sú najviac zaťažení daňami, nie sú konkurenčne schopní. A aj to je dôvod, že, po prvé, registrujú svoje vozidlá v zahraničí v desiatkach, stovkách, tisíckach kamiónoch, ale nielen to. Ale že pri takom finančnom zaťažení v akom, v akom musia existovať a podnikať, majú pochopiteľne menej možností ako motivovať vodičov na ich autách. To znamená, mnoho slovenských vodičov, ktorí by mohli jazdiť v našich slovenských dopravných spoločnostiach, dnes jazdí pre rakúske, nemecké, české alebo iné zahraničné spoločnosti a naši Slováci si ich nemôžu, nemôžu dovoliť, pretože sú stláčaní tými podmienkami v podnikaní, akými sú. Jednou z nich je práve toto.
Ďalej ďalším možným riešením je predovšetkým analyzovať, čo by prilákalo tých vodičov do tohto remesla. Teraz stále hovorím bez nutnosti zníženia veku. Či sú to, je to neatraktívnosť povolania alebo iné regulácie, ktoré, ktoré ich odrádzajú vykonávať túto prácu. A napríklad s niektorými, s niektorými, niektoré možnosti môže riešiť aj vaše ministerstvo. Napríklad to je taká, taká vec, že zladiť povedzme zákaz jázd kamiónov v okolí víkendov, dní voľna a pracovného pokoja a tak ďalej, kde Slovensko napríklad nemá celkom zladené tieto, tieto pravidlá a tak mnoho vodičov kamiónov končí, povedzme, za hranicami Slovenska, hoci do domovskej stanice má len pár kilometrov. A to len preto, že máme prísnejší režim, čo sa týka zákazu jázd kamiónov ako, povedzme, okolité krajiny. Že ešte si myslím, že je veľa iných riešení, ktorými sa dalo eliminovať to, že je nedostatok týchto vodičov.
A teraz ešte jednu vec, ktorú som, samozrejme ja som diskutoval s dopravcami na túto tému, počul som ich ponosy, aj ako, ako to upraviť. No a aj chápem ich, aj chápem ich sťažnosti, čo sa týka tej vekovej, toho, tej medzery medzi 18. a 21. rokom, že teda končia vzdelanie a nemôžu, nemôžu, hoci by chceli, jazdiť na kamiónoch, nemôžu, musia čakať na 21. rok svojho veku. A aj tam je to riešené alebo riešiteľné napríklad tak, že by sa spočiatku upravili podmienky ich šoférovania takýchto automobilov. Lebo prax je taká dnes, že naozaj logistické, logistická náročnosť niektorých veľkých závodov, ako povedzme Volkswagen, je taká, že musia chodiť tam kamióny just in time, prakticky na minúty presne, aby zásobovali výrobu, a zdroje, a sklady, odkiaľ tie kamióny do Volkswagenu chodia, sú v krátkych vzdialenostiach. To znamená, že možno by bolo riešením, aby sa v tom období medzi 18. a 21. rokom nastavili tie parametre do akéhosi prechodného obdobia, kedy by sa umožnilo, umožnilo cez, povedzme, nejakú vzdialenosť odjazdenú denne istým spôsobom obmedziť riziká, ktoré by mohli spočívať v nehodovosti týchto mladých ľudí na 40-tonových autách. Alebo by sa to mohlo riešiť napríklad nastavením nejakého maximálneho strávenia v automobile denne, aby sme vylúčili, povedzme, faktory únavy a tak ďalej a tak ďalej.
Čo ma prekvapilo, je napríklad aj to, že v rámci pripomienkového konania som si našiel, že samotné ministerstvo dopravy malo, malo zásadnú pripomienku, čo sa týka zníženia veku vodičov kamiónov, a navrhovalo, aby vedľa takéhoto šoféra sedel skúsený vodič s desaťročnou praxou alebo s minimálne desaťtisíc kilometrami odjazdenými. Nebola uznaná táto pripomienka z ministerstva dopravy. Čiže zdá sa mi to veľmi, veľmi, povedal by som, unáhlené, nie celkom dobre premyslené urobiť to a nedať tam nejaké mimoriadne požiadavky na týchto ľudí v tom veku medzi 18 a 21.
Ja viem, že vy ste spomínali a je to aj v dôvodovej správe uvedené, že, že to upravujete s podmienkou dôkladnejšieho a hlbšieho vzdelania mladších vodičov. Ale dovolím si povedať, ja som si teda naštudoval dosť podrobne zákon 280/2006, zákon o základnej kvalifikácii a výcviku vodičov, kde je presne nastavené, sú podmienky, čo má splniť vodič nákladného vozidla kategórie C a CE a C1, aby mohol, aby mohol vykonávať profesionálneho vodiča. Lebo vieme, že, že na súkromné účely to nepotrebujete, túto kvalifikačnú kartu, hej. Potrebujete to, keď to vy robíte ako zamestnanec, ako profesionálny. A mám tu presne podrobne všetky tie stupne § 7 ods. 2 alebo ods. 3, riadna základná kvalifikácia 280 hodín, zrýchlená 140 hodín a tak ďalej a tak ďalej. Vy v samotnom zákone odkazujete, v tomto zákone odkazujete na tento zákon 280, avšak nenašiel som nič, čo by teraz sprísňovalo niečo, že by sa teraz nejakým spôsobom sprísňovali podmienky na tých, ktorí nie od 21, ale od 18 budú šoférovať tieto kamióny. Čiže toto, budem rád, keď presne mi poviete, čo presne navyše oproti súčasnému stavu, lebo jak som hľadal, tak som hľadal, nenašiel som to tam.
Ďalšia vec. Nehodovosť. V iných častiach dôvodovej správy uvádzate, že mladý vodič je rizikový. Vy sami to uvádzate vo vlastnej dôvodovej správe a je to tu podložené aj grafom. Ja som si to tu, aj sem zobral, kde vodiči od 17 do 24 rokov, týchto vodičov je, je 8 %, avšak, avšak nehodovosť je na úrovni niekde 17 % z celkového objemu nehôd. To je, to je veľký nepomer. Vy tu, vy tu uvádzate, že títo mladí šoféri sa majú, majú byť pod drobnohľadom prvé dva roky. Keď spôsobia nehody alebo porušia závažným spôsobom dopravné predpisy, pôjdu na ten rehabilitačný program. A teda áno, viem, uvádzate tam skupina B, ale jasné, že to platí aj pre týchto, lebo najprv musia mať béčko, až potom môžu mať céčko. No a teda vy sami uvádzate v zákone, že sú rizikoví, ale nenašiel som, ako vravím, v zákone nič, čím by sa tie riziká eliminovali. Vravím, dobre som si to pozeral. Tie podmienky, ktoré dnes musia spĺňať, tak aj títo po novom ich budú spĺňať. Akurát, že budú o tri roky mladší. Nijaké iné podmienky na nich sa nekladú.
Ďalej by som možno čakal v dôvodovej správe štatistiky nehodovosti vodičov nákladnej dopravy. To mi tu chýba. Je tu štatistika, ktorá je len k veku motoristov, ktorá sa dá vysvetľovať rôzne. Môžeme hovoriť, že sú to mladí na osobných autách, víkendoví vodiči, piatok večer párty a tak ďalej. Bohužiaľ, sme svedkami toho, čo sa deje na cestách. Mladí ľudia aj v nedávne dni ukázali, čo sa stáva na cestách. Spôsobili to mladí ľudia. Nechcem teraz robiť detektíva, čo boli príčiny. Tam na to sú vyšetrovacie orgány. Ale sú to mladí ľudia a keby toto sme mali podložené, že dobre, okolité krajiny, lebo tu sa aj odvolávate na iné krajiny, kde tento, táto výnimka platí, že môžeme šoférovať od osemnásť na vnútornom trhu, tá smernica to umožňuje, samozrejme to som nechcel až takto, že to, čo všetkým nám je známe rozprávať, tak viem, že v týchto krajinách to je. Tam sú hore v zákone alebo v návrhu, v dôvodovke uvedené. Keby sme videli, odtiaľ tie štatistiky, bol by to argument, že by sme boli náchylní to podporiť a nemali by sme z toho naozaj, poviem, zlý vnútorný pocit. To nám chýba. Toto sú veci, ktoré ako poslanci podľa mňa by mali dostať, než sa vážne vyjadria a dajú, dajú, dajú zelenú takto vážnemu zákonu, takto vážnej zmene v zákone.
Ešte sa pozriem, či tu niečo mám. No, takže toto sú tie výtky, ktoré, ktoré za klub SaS som chcel povedať. Niektoré, ako som povedal, sú otázkami, takže uvidím, poprosím, či sa k tomu vyjadríte, podľa toho budeme pristupovať aj k ďalšej podpore v ďalších fázach tohto schvaľovacieho procesu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister, som rád, že sa, že sa zhodneme. Ja tiež súhlasím, že by sa to malo týkať nielen vládnych návrhov, ale aj poslaneckých. Myslím, že s takou iniciatívou prišli v minulosti aj, a teraz myslím to informatívne konsolidované znenie, pán poslanec Kresák, pán poslanec Štarchoň, sa mi zdá, že mali podobné návrhy, aby sa to týkalo aj poslaneckých návrhov zákonov. Nezískalo to podporu parlamentnej väčšiny. A rovnako, rovnako si myslím, že áno, možno uvažovať aj o nejakej forme pripomienkového konania vo vzťahu k poslaneckým návrhom zákonov. O tom zrejme aj viete, že sa o tom uvažovalo aj v súvislosti s prípravou zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov, ktorý pôvodne mal obsahovať aj novelu rokovacieho poriadku, ale v tom čase to vypadlo. Asi by to pripomienkové konanie nemalo úplne takú podobu ako na ministerstvách, ale nejaká forma zapojenia verejnosti by bola vhodná, ja som za.
No ale tuto hovoríme o ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy, a teda toto ustanovenie nie je len v legislatívnych pravidlách vlády, ale je aj v tom spomínanom zákone o tvorbe právnych predpisov. Čiže vlastne tie ministerstvá, ktoré predkladajú do pripomienkového konania zákony bez toho, aby obsahovali aj to informatívne konsolidované znenie, tak porušujú nielen legislatívne pravidlá, čo tiež by nemali, ale priamo aj jeden zo zákonov. Tak sa len chcem teraz spýtať, že či okrem toho konštatovania, na ktorom sa zhodneme, že to nie je v poriadku, plánuje ministerstvo spravodlivosti, ktoré toto má v gescii, aj, aj nejaké opatrenia, aby ministerstvá rešpektovali legislatívne pravidlá a zákon.