Videokanál klubu

Naozaj iba kratučko, ešte raz by som chcel poprosiť o podporu tohto zákona, pod ktorý by som sa sám veľmi rád podpísal, ale potom by to nemal kto spravodajcovať. Na druhej strane by som ešte možnože vyzdvihol taký ten ekologický a sociálny aspekt samotného tohto návrhu zákona. Tak ako môj kolega Miro Ivan predtým spomenul, ku koncu roka potom už dochádza k tomu, že mnohí si nakupujú iba tie mesačné diaľničné nálepky, ale mnohí si ich ani nekúpia a radšej chodia po tých vedľajších cestách. Toto má samozrejme zvýšený nápor práve na tú ekológiu, pretože absolvujete omnoho dlhšiu cestu a produkujete viacej emisií, no a samozrejme chodíte cez tie sídla, sídla, kde to samotné škodí aj tým obyvateľom. Takže naozaj presuňme tých ľudí naspäť na tie diaľnice. Dodržme, keď raz je tá diaľničná nálepka ročná, nech naozaj aj platí jeden rok. Takže ďakujem veľmi pekne za podporu.

Na poslednú chvíľu, ale ďakujem pekne za možnosť zareagovať. Chcel by som ako spolupredkladateľ podporiť kolegu Mira Ivana v tomto návrhu. Je to skutočne niečo, čo môže motoristom veľmi drobnou, ale zásadnou zmenou pomôcť. Som presvedčený o tom, že ak hovoríme o ročnej diaľničnej známke, tak naozaj má platiť 365 dní, bez ohľadu na to, kedy ju kúpime. A toto je niečo, čo môže posunúť kvalitu života motoristov a ďalej, ako je napr. aj v susedných krajinách a môžme ísť veľmi dobrým príkladom v tomto prípade. Takže plne sa prihováram za túto iniciatívu a verím, že nájdeme dostatočnú podporu v Národnej rade, pretože všetci máme v rodine motoristov, všetci alebo mnohí z nás sme samotní motoristi, snáď s výnimkou Peťa Osuského, o ktorom viem, že nie je. V tejto súvislosti toto je naozaj niečo, čo môžme iba, iba podporiť.

Takže ďakujem za slovo. Teraz by som chcel náš návrh trošku podrobnejšie popísať, aj keď asi veľmi ani nie je to nutné. Ale na túto schôdzu za klub SaS predkladáme 6 zákonov pre motoristov, nazvali sme ho motoristický balíček, toto je prvý z nich. Myslíme si, že za to, že motoristi prispievajú do rozpočtu takmer dvoma miliardami ročne, si minimálne zaslúžia pravidlá fungovania v rámci motorizmu, ktoré, ktoré štát nestoja nič, ale zjednodušia život. Z tých dvoch miliárd ide na cesty necelých 400 miliónov a navyše zažívajú ďalšie trampoty, čo sa týka kvality ciest, čo sa týka registrácie vozidiel, čakacích lehôt pri registráciách a tak ďalej a tak ďalej. Nevraviac o tom, v akých podmienkach podnikajú dnes slovenskí dopravcovia, ale to v iných témach.
Platnosť ročnej známky je, ako vieme, dnes len do konca januára nasledujúceho roka a to je podľa mňa neakceptovateľné. Motorista, ktorý si kúpi inokedy známku ako, povedzme, v decembri, tak prichádza o peniaze. Zavedením diaľničných známok do elektronickej podoby sme urobili len to, že sme zelektronizovali nalepovacie nálepky, ktoré sme tu kedysi mali, a vlastne si dnes motorista môže kúpiť len 10-dňovú, 30-dňovú alebo ročnú. Desaťdňová mu platí 10 dní, 30-dňová mu platí 30 dní, ale ročná mu neplatí jeden rok. A to je to, čo chceme zmeniť. Chceme, aby za svojich 50 eur, ktoré platí ako ročnú známku, naozaj dostal právo rok po diaľniciach jazdiť.
Včera sme predstavili cez tlačovú besedu naše návrhy a samozrejme ministerstvo dopravy už na to reagovalo. Okomentovalo tento návrh, že je technicky nepripravený. Tak ja neviem, čo na tomto ešte treba lepšie technicky pripraviť, či to nemá byť 365 dní, ale 366 dní. V našom návrhu riešime dokonca aj prechodný rok, kedy má február 29 dní. Ministerstvo mohlo kľudne povedať, poďme do druhého čítania, tam, ak sú nejaké technické nedostatky, môžme ich tam upraviť, ale toto považujem za veľmi, veľmi nešikovnú argumentáciu ministerstva dopravy.
Asi všetko. Budem rád, ak posunieme tento návrh do druhého čítania a môžme o tom hovoriť. Motoristi, motoristi na túto zmenu čakajú. A každého, koho sa opýtate, iba krúti hlavou, ako je vôbec možné, že ročná známka neplatí jeden rok. To je niečo nepochopiteľné. Neobstojí ani technický dôvod, že motorista si nebude pamätať alebo neuvedomí, kedy jemu ročná známka v takomto prípade, prestane platiť, pretože už dnes to je tak, že keď si kúpi desaťdňovú, tak mu príde po uplynutí desať dní esemeska, že mu práve vyplynula platnosť, uplynula mu platnosť známky. To isté je pri tridsaťdňovej, takže rovnako je možné si nastaviť, nastaviť takýto mechanizmus aj pri ročnej známke. Neobstojí ani argument, že štát príde o nejaké peniaze. My sme toto už raz dokázali na číslach, kedy sme si vyžiadali predaj diaľničných známok, všetkých typov diaľničných známok, po jednotlivých mesiacoch a vyplynulo z toho, aké je správanie motoristov, kedy si kupujú ročnú a kedy si už potom kupujú namiesto ročnej, mesačné na konci roka, v treťom štvrťroku a štát by neprišiel o žiadne peniaze. Teda budem rád, za podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1569.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Mám tu aj priestor na vlastnú úvahu spravodajcu. Ja si myslím, že naozaj toto je perfektný zákon, ktorý by pomohol mnohým motoristom a určite dáva aj logický zmysel, za chvíľku k tomu povie viacej aj môj kolega Miro Ivan.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, naozaj odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, predkladáme návrh zákona, v ktorom chceme upraviť zákon 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke. Tento návrh som pripravil spolu s kolegami Jozef Rajtár, Radoslav Pavelka, Jana Kiššová, Martin Klus, Milan Laurenčík a Marián Viskupič.
Zámerom tejto novely je jednoduchá zmena. A to, aby ročná známka platila naozaj 1 rok a to 365 dní od zakúpenia. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hneď hlásim.

Pani poslankyňa Grausová, predpokladám, že predkladatelia vám nejako odpovedia alebo neodpovedia, ale myslím si, že bez ohľadu na to, ako vám odpovedia, my sa tu rozprávame a ideme schváliť nejaký zákon, ktorý bude upravovať fungovanie, pôsobenie, život, vzdelávanie občanov Slovenskej republiky. To, to, akým spôsobom my upravíme menšinové školy na Slovensku, predsa nemá žiadny súvis s tým, akým spôsobom sú menšinové školy upravené v Maďarsku, Francúzsku, Spojených štátoch amerických. My tu hovoríme o našich občanoch a my sa máme snažiť vytvoriť čo najlepšie podmienky pre našich vlastných občanov, vrátane príslušníkov národnostných menšín, ktorí sú rovnocennou súčasťou ľudu Slovenskej republiky, sú občania ako každý iný a nie je nijaký rozdiel, či Slováci, Maďari, Rómovia. Čiže táto otázka je podľa mňa úplne nezmyselná. Lebo ak by sa Maďarsko správalo, povedzme, k svojim menšinám horšie, tak to znamená, že aj my sa budeme správať horšie k slovenským Maďarom? Tá, to operovanie nejakým princípom reciprocity je nezmysel.
Pokiaľ ide o tie Rohovce, tak áno, je potrebné sa k menšinám správať korektne, a to aj v situácii, keď celoštátna menšina tvorí niekde lokálnu väčšinu. A korektný prístup voči menšinám má byť univerzálne pravidlo bez ohľadu na to, kto, kto konkrétne v danej lokalite tvorí väčšinu alebo menšinu.

Ďakujem. Ja len veľmi stručne. Práve tento problém sme riešili aj na spomínanom zasadnutí výboru pre európske záležitosti. Tie špekulácie sa nedajú vylúčiť. A tie arbitráže, to bol hlavný postrach, ktorý vo veľkej miere obmedzoval aj ratifikačný proces a stále do istej miery obmedzuje. Takže v tomto smere sme mali za potrebu zdôrazniť to jednak na rokovaní výboru, ale ako som povedal, oceníme, pán minister, ak k tomu ešte zaujmete stanovisko, aby akékoľvek obavy zo strany verejnosti sa týmto odbúrali a mohli by sme pokojne pristúpiť k definitívnej ratifikácii. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len aby som upresnil, o čo sa vlastne jedná, čo si tu, Martin, naznačil. Vieme, že je tam dodatok k tejto zmluve, ktorý odkazuje na neplatný geologický zákon, pričom dnes nám platí geologický zákon schválený z roku 2007, ktorý nám vraví, že dobývanie rádioaktívnych nerastov a teda uránu je zakázané, pokiaľ obyvatelia každej dotknutej obce, v ktorej by mal geologický prieskum či ťažba rádioaktívnych nerastov prebiehať, v miestnom referende nevyslovia súhlas s takouto ťažbou. Problém je to, že keď v tomto zákone, teda, odkaz na neplatný zákon, ktorý môže spôsobovať problémy do budúcnosti, keďže potencionálny investor by sa mohol práve na tento zákon odvolávať. Nemyslím si, že možnože by bolo úsilím práve týchto firiem to nejak zneužívať, ale možnosť skôr rôznych, keď to mám povedať, nie špekulantov, ale možno niekoho, kto by chcel vyvolať nejaký súdny spor či arbitráž, a takto by mohli vzniknúť v Slovenskej republike úplne zbytočné škody, ktorým by sa dalo predchádzať, keby tam tento zákon bol uvedený na pravú mieru. Ďakujem pekne.

Pekné dobré ráno prajem, vážení páni. Momentálne tu teda dámy nie sú. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, oceňujem, že ste dnes prišli takto zavčas ráno medzi nás a práve s takouto dôležitou vecou, ako je nepochybne známa CETA a teda dohoda medzi Európskou úniou a Kanadou, ktorá nám otvára nové možnosti, pričom treba zdôrazniť, že táto dohoda sa nerodila ľahko. Pamätný je práve ten termín 21. september 2017, kedy konečne po dlhých rokovaniach vstúpila do platnosti takzvaná provizionálna časť a ktorá pomerne jasne ukazuje, že táto dohoda má mimoriadne pozitívne účinky na vzájomné obchodné vzťahy medzi Kanadou a členskými krajinami Európskej únie.
Som veľmi rád, že ste vo vašom vystúpení, pán minister, zdôraznili tie nepotvrdené obavy, ktoré do istej miery takmer na záver celého procesu túto zmluvu zablokovali. Mám na mysli predovšetkým výhrady zo strany Valónska, ale treba objektívne povedať aj zo strany Slovenskej republiky. A konkrétne najmä environmentálnych aktivistov, ktorí mali podľa nášho názoru istým spôsobom aj opodstatnené obavy, že by mohlo dôjsť k zneužívaniu tejto dohody na najmä ťažobné účely, čo sa teda počas týchto dvoch rokov nepreukázalo a my veríme tomu, že napriek drobným chybám, ktoré stále v tejto dohode vieme identifikovať a o ktorých veľmi otvorene rozprávala aj naša kolegyňa Anka Zemanová, aj na výbore pre európske záležitosti, kde ste na tieto reagovali, táto dohoda bude mať výrazne pozitívne účinky pre slovenské hospodárstvo. Nakoniec, vy ste to zdôraznili tiež, kedy oproti roku 2017 sa pozitívne saldo Slovenskej republiky voči Kanade zvýšilo o 20 miliónov eur, čo je síce nie vysoká, ale stále nie nezanedbateľná suma. My veríme tomu, že v takomto duchu bude naša, vzťah, obchodný vzťah ku Kanade pokračovať. Dlhodobo v DNA našej politickej strany aj nášho poslaneckého klubu je, že vždy je lepšie, keď strany, keď dve strany spolu obchodujú, a v tomto konkrétnom prípade teda Kanada a Európska únia, ako by mali viesť akékoľvek formy vojen. Z tohto uhľa pohľadu mne osobne práve CETA príde ako mimoriadne pozitívny príklad najmä pre našich priateľov v Spojených štátoch amerických, ktorí podobnú dohodu prerušili. Hovorím o slávnom TTIP. A ja verím tomu, že aj vďaka pozitívnemu príkladu, ktorý CETA prináša, a aj vďaka tomu, že táto dohoda už po týchto dvoch rokoch napriek tomu, že nebola ešte kompletne ratifikovaná, je úspešná, by mohla naštartovať pozitívne zmeny pri prerokúvaní podobných obchodných dohôd najmä teda s našimi najbližšími partnermi, za ktoré nepochybne považovať Spojené štáty americké môžme.
Keď už spomínam teda Spojené štáty americké, ďalší taký ten zásadný rozdiel je, že táto dohoda je v príkrom rozpore s tým, čo momentálne sledujeme zo strany americkej administratívy, a teda, že prechádzame skôr do režimu, kedy dochádza k snahe o protekcionizmus, kedy dochádza k snahe o formovanie istých obchodných vojen, a to smerom aj k Európskej únii, čo pochopiteľne nevidíme radi. A práve vďaka Cete môžme využiť príležitosť a túto dohodu predstaviť aj našim ostatným partnerom v zahraničí ako úspešný príklad a nasledovaniahodný príklad.
Ako ste správne spomenuli, 13 členských krajín už túto dohodu ratifikovalo a ja verím tomu, že dnešným dňom bude pri Slovensku svietiť 14 a že budeme tak isto zase pozitívnym príkladom pre ostatné krajiny Európskej únie a celý ratifikačný proces sa podľa možnosti ukončí v priebehu najbližších mesiacov, aby mohla zmluva a dohoda CETA podľa možnosti vstúpiť do platnosti v najkratšom možnom čase.
Keď ste spomínali, že na 98 % položiek bolo odstránené clo, tým by som chcel zdôrazniť, že vnímam Cetu možno len ako prvý krok k tomu, aby sme ešte viac možno liberalizovali vzájomný obchod a pri istej dobrej súhre okolností by sme mohli zájsť ešte ďalej, dokonca do režimu, ktorý dnes poznáme s niektorými nečlenskými krajinami Európskej únie, ako je napríklad Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko alebo Island. Som si istý, že toto je priestor, ktorý by sa nám mohol otvoriť práve po úspešnom príbehu, ktorým nepochybne pre nás CETA je.
Na záver môjho vystúpenia by som teda možno len rád poďakoval aj ministerstvu hospodárstva, osobitne aj vám, pán minister, že ste nabrali odvahu a prišli konečne s touto zmluvou na ratifikáciu sem do Národnej rady Slovenskej republiky. Kiež by sme podobný postup videli napríklad aj pri Bezpečnostnej a obrannej stratégii Slovenskej republiky. A tak isto by som chcel povedať, že vnímam veľmi pozitívne aj to, akým spôsobom sme aktívne pristúpili k rozhovorom s kanadskou stranou, pretože, ako som spomínal vo svojom príhovore, nie všetky otázky boli od samého začiatku úplne jasné. A tu možno ak by ste ešte v záverečnom slove, pán minister, mohli zdôrazniť, aby to odznelo aj tu v pléne Národnej rady, ocenili by sme, ak by ste, tak ako aj na eurovýbore, aj tu povedali pár slov k tomu, či sú ešte stále opodstatnené akékoľvek environmentálne obavy a obavy z toho, že by mohlo dôjsť nekontrolovateľnej ťažbe, alebo nie sú. A to uistenie, pokiaľ sme aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky, by pre nás mohlo znamenať, že túto dohodu náš poslanecký klub podporí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Chcel by som len vyjadriť názor k tomuto návrhu zákona a aj odôvodniť, prečo takýto návrh nemôžeme podporiť. Opäť, ja viem, že cestovný ruch je pre stranu SNS veľmi sexi a silne sexi téma, dokola predkladáte zákony, ktoré, súvisiace s cestovným ruchom, ale tu narúšate súťaž, podnikateľskú súťaž medzi tými, ktorí investovali zo svojich, zaťažili sa úvermi, a tými, ktorí budú čerpať dotácie na svoje hotely a strediská cestovného ruchu. S týmto rozhodne nemôžeme súhlasiť. Vy robíte precedens, že narúšate súťaž medzi tými, ktorí, ktorých môžte, ktorí už existujú, majú nabraté úvery, sú investične zaťažení, a teraz prídu na trh noví, ktorí takéto zá..., takéto, takúto záťaž mať nebudú. A mudú mať..., a budú mať problémy, pretože môžu ponúknuť úplne iné ceny spotrebiteľom, zákazníkom ako tí, ktorí musia svoje už nabraté úvery financovať.
Druhá vec, čo ma prekvapilo, vy ste v dôvodovej alebo pri pre..., predstavení tejto novely uviedli, že nebude mať vplyv na verejné financie, tak toto by som chcel vysvetliť, ako to nebude mať vplyv, keď, keď budete dotácie aj z ministerstva dopravy posielať na lyžiarske strediská, hotely a iné rekreačné zariadenia, a budú to peniaze, ktoré by mali ísť do cestnej alebo železničnej infraštruktúry.
Ďakujem vopred za odpoveď na túto otázku.