Videokanál klubu

Príjemný, dobrý deň prajem a ďakujem pekne za udelenie slova. Ja sa pokúsim to stihnúť do tej 12.00 hod. Ja mám len niekoľko takých technických poznámok.
Teda už som niečo naznačil v tej faktickej, ktorú som dával na kolegu Ondreja Dostála, že keď už teda chceme riešiť volebný zákon, ktorému sa dlhodobo profesionálne venujem aj tu na pôde Národnej rady, tak potom je tu niekoľko dôležitejších vecí, ktorým by sme sa naozaj mohli venovať, a nevenujeme sa im, pretože tu nie je na to politická vôľa. Evergrín je, samozrejme, voľba zo zahraničia, ktorú som tu šesťkrát predkladal v rôznych podobách. Nebola dostatočná vôľa urobiť z občanov, ktorí sa či už dočasne, alebo trvalo nachádzajú v zahraničí, iných občanov ako tých, ktorých máme dnes, a teda občanov tzv. druhej kategórie.
Takisto otázka moratória, ktorú sme tu riešili niekoľkokrát, bola spomínaná aj predkladateľom, že vraj moratórium bolo porušované práve takýmito občianskymi zoskupeniami. No máme tu ix príkladov, kedy bolo porušované aj nominantmi politických strán. A toto sa tiež nijakým spôsobom neriešilo. Takže bavme sa o tom moratóriu. Náš názor je jednoznačný. Malo by byť zachované len pre deň volieb a tých 48 hodín považujeme za nezmysel a historický prežitok.
Otázka je tiež, čo by malo byť tým skutočným zamestnaním. Veľmi dobre a správne tu odznelo, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky je pre mnohých skutočným zamestnaním. A nemožnosť uvádzať si takéto zamestnanie je podľa mňa nedostatkom a chybou, ktorá evidentne ušla predkladateľom. A ja verím tomu, že nájdeme dostatok politickej vôle, aby sme to prípadne v druhom čítaní zmenili, hoc ja osobne sa domnievam, že najlepšie, čo by sme mohli spraviť, je dať tento zákon prepracovať ako celok.
Bol som veľmi prekvapený, keď predkladatelia hovorili o tom, že občianske združenia zašli tak ďaleko, že uviedli voliča údajne do omylu, ako by boli organizovaní v politických skupinách alebo v politických stranách. Ale presne o tom to malo byť. Presne o tom je napríklad už spomínaná Banskobystrická alternatíva a mnohé iné tímy, ktoré povznikali naprieč celým Slovenskom nielen v týchto voľbách, ale dajme tomu aj pred 5 rokmi, v roku 2014. Oni sú organizovaná skupina, majú určité spoločné ciele a vedia, že inak ako organizovane a spoločne v mestskom alebo obecnom zastupiteľstve ich nepresadia. Takže ja nevidím dôvod, aby sme im teraz hádzali takýmto spôsobom polená pod nohy.
A veľmi sa mi páči presne to, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, a teda bavme sa o tom, či tú kolónku tam naozaj vôbec potrebujeme, keď už s ňou máme taký zásadný problém, alebo potom ju urobme voľnú, a nech si tam každý doplní, čo uzná za vhodné. Toto je rozumný argument, rozumná alternatíva. A verím, že sa objaví ako pozmeňujúci návrh, prípadne v druhom čítaní.
A ak hovoril kolega Dostál o tom, že by sme mali ísť úplne opačným smerom, myslím si, že toto je presne v súlade s tým, čo mal na mysli. No a keď už som začal teda tým, že poďme riešiť volebný zákon ako celok, prihováram sa jednoznačne za to, aby sme ho vyriešili podľa možnosti v najkratšom možnom čase aj pre komunálne a regionálne voľby, ktoré nás čakajú spoločne v roku 2022, práve v súvislosti s lokálnymi iniciatívami a lokálnymi politickými stranami, čo sa, bohužiaľ, v našich končinách stále chápe ako škodná. A dnes sme tomu svedkami aj v súvislosti s týmto návrhom zákona, čo rozhodne nie je správne. Mali by sme sa tešiť každému poctivému a slušnému občanovi, ktorý sa pokúša vstúpiť do verejného života, a nie ich ešte takýmto spôsobom obmedzovať.
Na margo tých skratiek, to už bude posledná vec, ktorú poviem. Predstavme si, že ich teda nebudeme používať a budeme to písať vždy všetko celým. Ako asi bude vyzerať tá pomyselná plachta v roku 2022 vo voľbách do vyšších územných celkov, keď tam miesto teda zamestnaní a ich skratiek budeme používať vždy kompletne všetko, ako povedal kolega Sloboda, napríklad v prípade IT - informačný technológ a tak ďalej a tak ďalej. Toto je vyslovene nedomyslené a ja prosím predkladateľov, aby zvážili, či naozaj nebude lepšie, aby tento zákon bol prepracovaný a predložený do Národnej rade, Národnej rady v zmysluplnejšej podobne.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za vecné reakcie. Asi nestihnem na všetkých zareagovať.
Pán poslanec Kéry, povedali ste, že máme videnie sveta diametrálne odlišné. Presne to mi včera povedal pán poslanec Jarjabek v televíznej diskusii, neviem, či môžem použiť vlastné meno TA3, keď sme sa bavili o tlačovom zákone.
Však je to úplne normálne, že máme diametrálne odlišné videnie sveta. Vy nezakazujete iba skratky vlastných podstatných mien, ale aj samotné vlastné podstatné, podstatné mená. A teda zakazujete uvádzať napríklad poslanec Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanec, poslanec NR SR, čo sa, samozrejme, dá jednoducho obísť, že tam napíšete poslanec parlamentu. Ale zdá sa mi absurdné, absurdné to uvádzať. Napríklad už spomínaný poslanec Jarjabek, ktorý je koľké, tretie, štvrté či koľké volebné obdobie je poslancom Národnej rady, tak si tam nebude uvádzať, že je poslancom Národnej rady. Však to je, to je podstatná informácia, to je de facto jeho, jeho zamestnanie pod, pod, ako poslanca Národnej rady ho poznajú ľudia, tak prečo by si tam nemal uvádzať takúto informáciu? Ale z hľadiska informácií pre ľudí je toto dôležité. Je to dôležité rovnako ako to, či, či je za SMER, alebo je nezávislý, nezávislý kandidát.
A, pán poslanec Podmanický, no vy v SMER-e máte takú tendenciu používať veľmi silné slová. Toto nebol žiadny volebný podvod, keď sa niekto prihlási k zoskupeniu, ku ktorému patrí, tak je to korektné voči voličom. Volebný podvod potom môže byť aj to, keď niekto je členom SMER-u a kandiduje ako nezávislý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som chcel súhlasiť s Ondrejom, je to presne tak, ako si to povedal, to, ak by mohli spolu pod jednou hlavičkou kandidovať aj nejaké združenia bez právnej subjektivity, teda že tie, čo nie sú stranou alebo hnutím, alebo hoc aj občianskym združením, len to prispeje k transparentnosti vo voľbách, lebo volič má právo vedieť, koho volí.
A skôr ako opačný problém vnímam to, že pod tou hlavičkou nezávislý kandidát sa zastrešujú kandidáti, ktorí sú oveľa viac závislí ako tí, ktorí tam majú hlavičku strany alebo koalície strán.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ondro, presne si to aj pomenoval, naozaj treba zvážiť na to, akým spôsobom, budeme môcť umožniť aj lokálnym skupinám, či už nezávislých poslancov, alebo lokálnym politickým stranám, zúčastniť sa volieb, a nie takéhoto, takýmto spôsobom obmedzenia.
Mimochodom, treba si pozrieť, akým spôsobom boli označení napríklad aj poslanci SMER-u na poslednej kandidátke, keď naozaj skratku NR SR tam malo polovica z kandidátky, keď nie, tak už tam mali potom župy alebo rôzne iné úrady, ktoré zastávali, tak takisto tie skratky tam mali, takže to nedodržiavanie, treba sa pozrieť do vlastných radov, ak hovoríte, že to nedodržiavanie.
Čo sa týka skratiek, ak im zakážete tie vlastné mená a zakážete skratky v názve zamestnania, treba si uvedomiť aj to, že zasahujete aj do práv zamestnávateľov, ktorí majú právo si určiť, ako sa to dané zamestnanie jednotlivých zamestnancov volá. Uvediem príklad, keď ma niekto napísané na pracovnej zmluve IT špecialista, a takí kandidáti aj boli, alebo IT analytik, toto nemôže mať uvedené na svojej kandidátke. To znamená, že potom má klamať o tom, že čo je jeho zamestnanie? Pretože jeho pracovná zmluva hovorí IT špecialista. Čo teraz po nich chcete, čo tam majú uviesť, čo im navrhujete?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. A rád by som reagoval na niektoré slová, ktoré odzneli od môjho kolegu Ondra Dostála, ktorý okrem iného spomenul, že keď už vládna koalícia, v tomto konkrétnom prípade poslanci vládnej koalície, keďže je to poslanecký návrh, k čomu mám tiež osobne tak trošku výhrady, lebo takého veci by malo riešiť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako ste nám niekoľkokrát, opozícii, odkázali.
Tak prečo ste nešli do takých zásadnejších vecí, ako je napríklad poradie na samotnej kandidátke? Zo všetkých prieskumov, ktoré sa v rámci politických vied v minulosti robili, je zrejmé, že umiestňovanie podľa abecedy nie je zrovna najférovejšie. Prečo sa nebavíme napríklad o tejto veci? Prečo tu riešime lex Hattas, lex Vallo, akokoľvek to nazveme? Sú omnoho dôležitejšie problémy, ktoré náš volebný systém má, a my ideme riešiť ad hoc problém, ktorý sa aj tak bude skôr alebo neskôr opakovať, pretože ja som presvedčený o tom, že títo ľudia si svoju cestu nájdu, a ako povedal kolega Dostál, máme tu iniciatívy, ktoré v takomto duchu fungujú už niekoľko rokov, ba priam desaťročí, a zatiaľ ich takýto zákon od ich spolupráce nikdy neodradil.
Viac k tomu poviem potom v rozprave.

Ďakujem. Len som chcela pripomenúť, pripomenúť poslancom, ktorí boli pozývaní na okrúhly stôl na tému asistenta učiteľa, že stretnutie so zástupcami odborníkov, učiteľov a rodičov sa dnes koná o 13.00 hod. v zimnej záhrade. Ďakujem pekne.

Ja som to v rámci druhého prihlásenia do rozpravy zmenil na vrátenie na dopracovanie.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, no tak, už je to tu. Po lex Kiska, máme tu konečne aj lex Hattas. Mohol by som povedať aj lex Vallo, ale keďže obaja predkladatelia sú z Nitrianskeho..., z Nitrianskeho kraja, tak myslím si, že viac ich inšpiroval Hattas ako Vallo, ale dobre, môžme to volať aj lex Vallo, ale tak dovolil som si to nazvať skôr lex Hattas.
Vnímam tento návrh ako čisto účelovú reakciu poslancov SMER-u - sociálna demokracia na výsledky volieb v niektorých mestách, a nielen už v spomínanej Nitre a Bratislave, a takým nezamýšľaným, určite nezamýšľaným, ale, ale veľmi bizarným dôsledkom je, že ak by tento návrh zákona alebo bol schválený a nadobudol účinnosť ešte pred, pred parlamentnými voľbami, tak napríklad pán Kéry by si nemohol na kandidátnej listine a na hlasovacom lístku uviesť to, čo tam mal uvedené ostatné parlamentné voľby, teda že je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, lebo Národná rada Slovenskej republiky je vlastný názov, vlastné meno a to bude zakázané používať. NR SR je skratka vlastného mena a to bude tiež zakázané používať.
Pán Belica, pán Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý v ostatných voľbách župných bol zvolený ako kandidát koalície SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana, MOST - HÍD, viete, čo mal uvedené na kandidátnej listine, keď kandidoval za predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja? Mal tam uvedené, že je predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja. Bola to pravdivá informácia, ale ak prejde návrh pánov poslancov Kéryho a Nemkyho, tak si to tam nebude môcť uvádzať, lebo Nitriansky samosprávny kraj je predsa vlastné meno. Neviem, či ste to takto mysleli, ale to ste do toho zákona napísali a taký bude dôsledok.
Samozrejme, že sú tam aj zamýšľané dôsledky, a teda snaha zabrániť si, aby si kandidáti v komunálnych voľbách a v krajských voľbách, predpokladám, že najmä o tieto voľby ide, pri iných typoch volieb to až taký problém nie je, uvádzali cez kolónku zamestnanie svoju príslušnosť k nejakému či už občianskemu združeniu, ako spomínate, alebo, alebo občianskej, občianskej iniciatíve. Ja súhlasím, že tá, tá situácia, keď to tak niektorí kandidáti robia, je, je neštandardná, nie je to, nepovažujem to za správny postup, keď to tak robia, ale ak by to malo byť dôvodom na úvahy o zmene volebného zákona, tak podľa môjho názoru by sme mali rozmýšľať o tom, že volebný zákon zmeníme úplne opačným smerom, ako to navrhujú poslanci za SMER. Poslanci za SMER vnímajú ako niečo negatívne, že kandidáti sa prostredníctvom kandidátnych listín, teda aj údajov na hlasovacom lístku, hlásia k rôznym, k rôznym občianskym iniciatívam, združeniam a podobne, tvrdíte, že kandidát má, samozrejme, právo hlásiť sa k rôznym občianskym aktivitám, vyjadriť svoju náklonnosť k hnutiu, avšak to všetko v rámci volebnej kampane a v rámci vysvetľovania svojich vlastných programov a cieľov.
Myslím si, že obaja poznáte, teraz myslím predkladateľov návrhu zákona, realitu v obciach a mestách, a tá realita je taká, že politický život v obciach a mestách sa nedeje len na báze celoštátne existujúcich politických strán, ktoré sú zaregistrované ako politické strany alebo politické hnutia a pôsobia celoštátne. Život v obciach, mestách, niekedy aj v regiónoch funguje často na báze občianskych združení, občianskych aktivít, občianskych iniciatív, ktoré niekedy sú formalizované, niekedy sú úplne neformálne, niekedy vzniknú ad hoc pred vo..., pre voľby, že sa dá dohromady nejaká skupina, a niekedy, niekedy ide o dlhodobo pôsobiace združenia, ktoré združujú občianskych aktivistov alebo aj komunálnych, komunálnych poslancov a nie sú iba ad hoc združeniami pre jedny konkrétne voľby, nenesú názov, alebo teda meno konkrétneho kandidáta. Príkladom je Banskobystrická alternatíva, ktorá už niekoľko volebných období pôsobí v rámci mestského zastupiteľstva mesta Banskej Bystrice, spoločne kandidujú, spoločne, spoločne vyvíjajú, vyvíjajú politickú aktivitu a nie sú politická strana, nemajú ambíciu byť celoštátnou politickou stranou, napriek tomu majú právo sa združovať, majú právo spoločne pôsobiť, majú právo spoločne kandidovať.
Politické strany sú už dnes znevýhod..., zvýhodnené, pokiaľ ide o kandidovanie. Keď chce niekto kandidovať ako nezávislý kandidát, tak si musí vyzbierať podpisy. Keď chce kandidovať straník, tak sa dohodne s miestnou straníckou bunkou, aby mu dala pečiatku, a môže kandidovať aj bez zberania podpisov. Ja to nespochybňujem, taký je, taký je volebný systém. V tomto ohľade si myslím, že ho, že ho netreba meniť, lebo, lebo politické strany sú prirodzeným aktérom politického života, a teda aj volebného zápasu a aj volebného zápasu od komunálnej úrovne až po celoštátnu úroveň, ale nezávislí kandidáti sú už dnes znevýhodnení tým, že si musia zberať podpisy, a ešte im chcete explicitne zakázať, aby si nejakú afinitu, príslušnosť, sympatie, prepojenie s nejakým združením, ktoré je reálnym aktérom politického života na miestnej úrovni, oveľa reálnejším častokrát ako politické strany, mohli uvádzať na kandidátnej listine, a pritom stranícki kandidáti majú možnosť uviesť, a teda dokonca povinnosť, uvádza sa to, keď ich navrhne politická strana, tak si uvádzajú a majú na, majú na hlasovacom lístku uvedené, že kandidujem za koalíciu SMER, SNS, MOST - HÍD, a to je zo zákona.
Ale keď nejaká skupina, ktorá spoločne postupuje, má spoločný volebný program, je rozhodnutá v zastupiteľstve pôsobiť spoločne, ktorá nemá právnu formu politickej strany, chce spoločne kandidovať, tak nemá dnes možnosť uviesť si to, jedine takým spôsobom, že, že v podstate obíde zákon tým, že si to uvedie, uvedie ako, ako, ako zamestnanie. Ja si myslím, že by bolo korektné a voči občianskej aktivite ľudí v regiónoch, v mestách a v obciach ústretové, keby sme im to nie zakázali, ale normálne umožnili, aby si to tam uvádzali, a ten dôvod, ten dôvod je ten, že informácia o tom, že kandidát sa hlási k nejakej takejto iniciatíve, je pre rozhodovanie voličov častokrát dôležitejšie ako informácia o tom, že aký má vek, aký má titul, aké má zamestnanie. Vy si vyberáte kandidátov podľa toho, aký majú vek, aké majú zamestnanie, aký majú titul? Ľudia sa rozhodujú podľa programov, podľa toho, keď tých ľudí, ľudí poznajú, ale určite informácia o príslušnosti, či už k politickej strane, alebo k takémuto združeniu, je pre rozhodovanie voliča dôležitá alebo dôležitejšia ako väčšina tých ostatných údajov, ktoré sa uvádzajú na kandidátnej listine.
A ako inšpiráciu by som dal do pozornosti pre nejaké budúce úpravy model, ktorý existuje v Českej republike. V Českej republike v komunálnych a myslím, že aj v krajských voľbách kandidujú tzv. volebné strany a volebnými stranami môžu byť politické strany, môžu byť koalície politických strán, ale môžu to byť aj nezávislí kandidáti a združenia nezávislých kandidátov, ktoré kandidujú spoločne. Môžu si oficiálne uviesť ten názov a dokonca združenia politických strán, politických hnutí a nezávislých kandidátov. Čiže tam je model, ktorý napríklad bol uplatnený v Bratislave, že sa dve politické strany dohodli s nejakým tímom nezávislých kandidátov, v Českej republike by podľa tamojšieho volebného zákona mohli kandidovať oficiálne ako nejaký, nejaké združenie nezávislých kandidátov a dvoch politických strán. Toto na Slovensku možné nie je a ja sa pýtam prečo.
Čo je zlé na tom, že sa ľudia organizujú nielen v celoštátne zaregistrovaných politických stranách, ale aj v menších celkoch? Prečo neumožníme, aby svoje združovacie právo uplatnili aj na úrovni miest a regiónov? Lebo ono tam už dnes existuje, ono reálne, reálne tam tie združenia pôsobia ako reálni politickí aktéri a myslím si, že riešením toho, že zákon to dnes explicitne neumožňuje, nie je im to explicitne zakázať (ruch v sále a zaznievanie gongu), ale im to umožniť, aby to mohli uvádzať a aby zákon im umožňoval takúto formu kandidatúry.
Čiže áno, súhlasím, táto vec vyvoláva isté problémy, bolo by dobré ju riešiť, ale úplne opačným spôsobom, ako navrhujete vy.
Ďakujem za pozornosť.

V prvom rade ďakujem veľmi pekne, že ste vystúpili ešte aj v rámci rozpravy, je tu naozaj tá možnosť na vás reagovať.
Možno tak troška na odľahčenie by som začal tým, keď ste hovorili o tom, že plníte vládne nariadenie alebo vládny, vládny záväzok. Pripomenulo mi to taký ten vtip ešte z čias komunizmu, kedy nejakému Rómovi nebola schválená dávka na dieťa, a prišiel na ten výbor a treskol tam tou bumážkou a hovorí: „Tak nedáte, tak vystupujem zo strany!“ Buchol dverami, o chvíľu prišiel naspäť: „Aj z vlády!“ Čiže ako keby ste to mali tak troška pomýlené, že kto je vláda, čo je strana, a preto aj tá moja kritika, že toto nemalo byť riešené nejakým straníckym návrhom zákona, ale naozaj to malo prejsť riadne tým medzirezortným. Možnože by sme mnohé tie argumenty a také tie ohnivé vystúpenia, tuná tomu zabránili.
Potom ste hovorili aj o tom poradí, že pre vás je dôležitá tvorba pracovných miest, potom kompenzácie baníkom a až potom rekvalifikácie. No a tuto asi sa dostávame do takého toho hlavného bodu, kde ja namietam ten rozpor. Z môjho pohľadu tvorba pracovných miest, rekvalifikácie, infraštruktúra a projekty a až potom kompenzácie. To znamená, že naozaj, keď už vieme, tak potom by sme mali toto riešiť. Inak by sa to dalo riešiť tým osobitným príspevkom a najmä pre tých, ktorí už dnes odchádzajú, pretože, tí, čo dnes odchádzajú, naozaj ani na základe vášho zákona z tohto nebudú mať nič.
Vy ste hovorili o tom osobitnom príspevku, že na to majú nárok iba tí, ktorí dnes odpracujú v bani 30 rokov. Nie je to tak. Majú na to nárok už tí, čo odpracovali 15 rokov, ale toto je z tohto pohľadu detail.
Ja by som možno iba na záver, povedali ste, že VHZ-ko bolo skrátené o 7 rokov a ušetrí sa tým 800 mil. eur. Áno, ale to predĺženie do roku 2030 urobila práve vláda Roberta Fica. To znamená, že vykradli sme tú špajzu a ráno prichádzame s tým jedným kompótom a vravíme, no tak a tuto máte naspäť túto maličkosť.
Tých 800 mil. je úplne imaginárna suma.

Tak teda pekný deň ešte raz všetkým. Na úvod by som sa rád ospravedlnil za naozaj to moje veľké rozčúlenie, ktoré bolo v tej jeho prvej časti rozpravy, ale, bohužiaľ, proste mám to v povahe, naozaj keď vidím nejakú nespravodlivosť, jak sa hovorí, skrivodlivosť, tak viem sa, viem sa vytočiť a niekedy aj na takýchto možno veciach, kde niekto osta..., niekto iný ostane, ostane kľudný.
Ja by som možno si dovolil ešte v rámci tohto reagovať na niektoré faktické alebo na niektoré pripomienky, ktoré tu zazneli. Pán Bublavý hovoril aj troška z tej histórie, alebo hovoril aj o tom, kto vlastne to celé spôsobil a koho sa toto všetko dotkne. Bolo tam povedané, že teda bude sa to týkať tých starších ľudí pred odchodom do dôchodku, ale toto, bohužiaľ, tento zákon práve nerieši, toto rieši ten osobitný príspevok, ktorý tu máme od toho, od toho ’87., ja si dovolím z neho aj zacitovať:
„Osobitný príspevok oprávnený na priznanie tohto osobitného príspevku, ak zákon neustanovuje inak,“ citujem z toho zákona č. ’87 Zb., „je fyzická osoba, ktorá dosiahla najvyššiu prípustnú expozíciu zo zamestnania v baníctve...“ (Ruch v sále.) Pán Marček, poprosím vás... (Zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, už pred chvíľočkou som dvakrát zacvengal. Keď ešte raz, osobitne menovite vás budem vykazovať z priestoru. Rušíte.
Nech sa páči.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. „...dosiahla najvyššiu prípustnú expozíciu zo zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky alebo pre ohrozenie chorobou z povolania zo zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, nesmie vykonávať doterajšiu prácu.“
Potom je tu: „Oprávneným je takisto fyzická osoba, ktorá odpracovala najmenej 15 rokov, a to najmenej 10 rokov ako rubač, lámač, razič alebo hĺbič.“
„Oprávnený na priznanie osobitného príspevku je aj fyzická osoba, ktorá odpracovala najmenej 20 rokov zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.“
„Oprávneným na priznanie osobitného príspevku je fyzická osoba, ktorá z dôvodu uskutočňovania útlmového programu schváleného vládou prestala vykonávať zamestnanie v baníctve a bola zamestnaná spolu viac ako tri roky.“ Nárok na uznanie vzniká oprávneným osobám, ktoré sú uvedené v ods. 2 a 3, dovŕšením veku 55 rokov.
Takže naozaj, ako som už predtým spomínal, my tu máme takýto príspevok tým baníkom, a my sme sa úplne kľudne mohli baviť o tom, že my ho budeme nejakým spôsobom precizovať, pretože, tak ako som povedal, naozaj tí baníci na to celé ten nárok majú. Dokonca si tu riešia aj iné útlmové programy, ktoré tu v minulosti boli, okrem toho, ktorý dnes máme práve pre tú Hornú Nitru. Čiže pre mňa je úplne nepochopiteľné, prečo naozaj dnes ideme vyrábať koleso, a to formou kompenzácií, tak ako aj pani Bašistová povedala, ešte aj formou, ktorá vôbec, vôbec nie je doladená, a ešte k tomu formou nejakého straníckeho zákona.
Ja sa ale vrátim možnože troška do tej histórie, aby sme si povedali, kde to celé vlastne začalo, keďže mám ešte nejakých šesť a pol minúty. Hovorili sme, hovorili sme aj o tom, že čo vlastne Galek urobil alebo čo pani Macháčková urobila alebo neurobila. Pozrime sa na to, kde to celé začalo.
A začalo to naozaj ešte za vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý prišiel práve s tým, že budeme dotovať výrobu elektriny z domáceho uhlia. Ale vtedy to takisto malo nejaký ten sociálny rozmer. A tým sociálnym rozmerom bolo práve to, že my nemôžme, vtedy tam pracovalo viac ako 10-tisíc ľudí, myslím, že priamo v baniach, a vtedy sme sa bavili naozaj o tom, teda ja nie, pretože ja som vtedy možno ešte študoval, jak sa hovorí, ťahal káčera. Ale toto bolo vždy na rok, maximálne na dva stanovené, pretože ten región nemohol kľaknúť zo dňa na deň a naozaj to uhlie nebolo predajné voľne na trhu. Jednoducho bolo predražené a to sa, to sa s nimi ťahalo aj ďalej. Pre každý jeden rok sa toto malo prehodnocovať. Malo tam byť vyhodnotenie, je to potrebné, nie je to potrebné. Toto sa naozaj aj dialo, až kým sme nedospeli do roku, keď si dobre pamätám, bol to rok 2014, kedy to zrazu bolo, bolo predĺžené, alebo 2016. Nie, myslím, že to bol rok 2016, kedy to bolo predĺžené do roku 2030 na obdobia 15, takmer 15 rokov. Toto bolo to nesystémové opatrenie, ktoré vtedy začalo. Čiže my sme už mali nastavený nejakým spôsobom program, ako tomu regiónu pomáhať a ako to celé utlmovať.
A teraz zrazu prišla vláda Roberta Fica a celé to dalo, že nie, my nič nebudeme riešiť, my to budeme ťahať až do toho roku 2030 a pôjdeme cez mŕtvoly.
No a teraz, čo urobil Galek. Galek urobil to, že na to začal upozorňovať, že toto je tá najväčšia hlúposť, ktorú my môžme urobiť, jednoducho držať nejakú takúto zlatú klietku, ktorá nemá žiadne trhové ani ekonomické opodstatnenie. Keď sme sa bavili pred troma rokmi, my sme boli tí odľudi, ktorí jednoducho nemali ani štipku porozumenia s tými ľuďmi. Tí, kto, o ktorých bolo tvrdené, že vy tu idete prepustiť na dlažbu 11-tisíc ľudí. Tí, ktorí tu idú rozbíjať rodiny, zamestnanosť a neviem čo všetko.
Dnes už nikto nespochybňuje, že naozaj to dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia treba ukončiť. A opätovne pripomínam, my sa tu bavíme o výrobe, alebo teda keď sme hovorili o tom, čo sa má udiať. My sme nehovorili o tom, že sa majú zatvoriť bane. My sme hovorili o tom, že sa má ukončiť dotovanie elektriny, výroby elektriny z domáceho uhlia. Pokiaľ si bane nájdu iného odberateľa na trhovom princípe, to znamená, budú predávať toto svoje uhlie klasicky za cenu, ktorá im vyjde v rámci tej ich kalkulácie tých nákladov, nebudeme mať najmenší problém s tým, aby tie bane ďalej fungovali. Samozrejme, musia byť dodržané všetky bezpečnostné predpisy a takisto musí byť zohľadnený aj ten vplyv na to životné prostredie. Takže toto je to, čo sa v minulosti udialo, a to je to, čo vlastne urobil Galek.
Keď sme sa bavili pred tými troma rokmi napokon aj s pánom Baškom, vtedy nebolo prípustné diskutovať o tom, že my tu ideme niečo robiť s ukončením týchto dotácií. Toto sa vyvíjalo postupne. A ja som aj vďačný za túto diskusiu, ktorá sa napokon stala naozaj celospoločenskou a celopolitickou, a že to nakoniec vyústilo aj do vytvorenia tej platformy pre tie regióny.
Ale opäť, poďme sa pozrieť na tie kroky, ktoré majú byť urobené. Máme tu plán transformácie, ktorý hovorí o tých konkrétnych opatreniach, a na konci majú byť práve tie, tie kompenzácie pre tých, ktorí ostanú ako proste tí, ktorí doplatili na tú transformáciu. Ale my nemôžme dnes predbiehať štyri roky, štyri roky predtým, ako bude ukončená táto transformácia. Ako som upozornil, tam nedochádza k nejakému poklesu tej ťažby, tam je tá krivka výroby nastavená v tom všeobecnom hospodárskom záujme vyrovnaná. Je to minimálne tých 870 GWh každý jeden rok. Čiže naozaj poďme sa baviť o tom, čo s tým regiónom, čo s tou infraštruktúrou, čo s tým vzdelávaním, čo s tou rekvalifikáciou, a o nejakých kompenzáciách, naozaj poďme, poďme toto riešiť až preto v tom úplne poslednom, poslednom kroku.
A ten problém, na ktorý ja tu dnes upozorňujem, vy hovoríte, že je to závisť, ale toto nie je závisť. Vy iba prenášate tento problém alebo tento, ťarchu, ktorú tento zákon prinesie na budúce vlády. A táto vláda končí o päť rokov. Pre mňa je dosť nepochopiteľné, že takéto opatrenia sa prijímajú na konci. A teraz sa bavíme naozaj o mnohých iných sociálnych opatreniach. Ja by som jednoducho urobil, keby som mohol, a akékoľvek veci, ktoré budú zaťažovať budúce rozpočty takýmto spôsobom, proste v poslednom roku by sa už vôbec nemali riešiť. A určite nie takýmto, takýmto pre mňa netransparentným a nesystémovým spôsobom.
Ja som predtým dal teda návrh na nepokračovanie v tomto, v tej rozprave. Tak ako tu vystúpila aj pani Bašistová, upozornila na to, že sú tam nejaké tie, nejaké tie nedostatky, ja by som možnože, ak sa to teda dá, neviem, či to rokovací poriadok umožňuje, navrhol vrátiť tento zákon naozaj na to dopracovanie, pretože ak tam je ten, je ten priestor, a keď sme počuli aj pani Bašistovú, naozaj tá diskusia naďalej prebieha... (reakcia z pléna), tak ale, ale druhé čítanie, vráťme ten zákon naozaj na to dopracovanie predkladateľom. Povedal som, mala by to riešiť možnože tá vláda, bude to riešiť strana SMER, dobre, ale poďme sa na to pozrieť systémovo. My tu, toto nebude stačiť jedno, jedno, jedno, jedno to obdobie alebo ten október. Proste poďme sa na to pozrieť naozaj systémovo a poďme sa pozrieť, či sa to nedá riešiť práve tým osobitným príspevkom. To je možnože aj otázka na pána Bašku, ktorý, dúfam, vystúpi, ale, ale nie v záverečnej reči. Dúfam, že nie v záverečnej reči, aby som na vás ešte mohol reagovať.
Takže ďakujem veľmi pekne. Ešte raz, dovoľujem si zopakovať, baníci si zaslúžia príspevok kvôli tomu, ako vykonávali toto svoje zamestnanie. Ale nemôžme to robiť tak, že ich potom zvyšok spoločnosti bude za toto nejakým spôsobom odsudzovať alebo haniť.
Ďakujem.