Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.9.2017 o 10:18 hod.

Ing.

Vladimír Sloboda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2017 10:18 - 10:19 hod.

Sloboda Vladimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len chcem pripomenúť, keď sme sa tu bavili pri pani Šimončičovej, tak ja som bol tá protistrana na tom úrade a môžem povedať, že v ničom nám naozaj činnosť pani Šimončičovej neškodila, a práve naopak, vždy sme si potom dávali pozor na to, akým spôsobom sa obzvlášť správame k svojej zeleni v obci, takže jej činnosť ja len vítam.
Čo sa týka tohto nového naozaj nástenkového zákona, tak to je úplný nezmysel, minimálne s tým, že to nerieši komplexne, keď už sa o tom bavíme, tak to nerieši komplexne situáciu tým starostom obcí, čo majú naozaj len tie plechové tabule, o ktorých tu hovorila pani Vaľová, pretože aj tak musia zverejňovať elektronicky v zmysle stavebného zákona. To znamená, že ich situáciu to vôbec nevyrieši, takže nie je dôvod vôbec takéto zmeny.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2017 10:07 - 10:16 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Keďže mám 10 minút, tak vynechám oslovenie a začnem rovno k veci.
Pani poslankyňa Vaľová, nehanbíte sa? Skupina poslancov predložila 25. mája do Národnej rady návrh zákona, ktorý má rozšíriť možnosti využitia finančnej náhrady poskytnutej za výrub drevín v zmysle § 48. Od 25. mája do 13. septembra, teda skoro 3 mesiace, 4 mesiace sme tu diskutovali my aj verejnosť, novinári, ochranári, všetci, ktorých to zaujíma, diskutovali k téme, na čo sa majú použiť finančné prostriedky získané za výrub drevín. Vy ste tu 13. septembra o 10.00 hod., hodinu pred hlasovaním v druhom a predpokladám, že aj v treťom čítaní, prišli s návrhom, ktorý nijako nesúvisí s tým, čo je obsahom návrhu zákona, o čom sa tu 4 mesiace diskutuje, a ktorý je vo svojej podstate ďalekosiahlejší, dôležitejší a bude mať závažnejšie a negatívne dôsledky na ochranu prírody ako to, čo, čo je samotný obsah návrhu zákona.
Je to exemplárny prípad zneužívania rokovacieho poriadku. Ak ste chceli toto navrhnúť, mali ste to dať ako vlastný návrh zákona, mali ste to avizovať dopredu, aby sa k tomu mohli vyjadriť všetci poslanci, takto na vás mohli zareagovať traja poslanci, ktorí boli prítomní v sále, s faktickými poznámkami a možno budeme dvaja alebo traja, ktorí budeme môcť reagovať vystúpením v ústnej rozprave.
K obsahu, k tomu, čo navrhujete. Navrhujete, aby nebolo potrebné oznamovať začatie výrubového konania na internete tak, ako je to doteraz, lebo to je obsah vášho návrhu. Ak, ak to bude schválené, tak budú môcť, správny orgán bude môcť oznámiť na úradnej tabuli alebo na webovom sídle. Keby tam bolo, že na úradnej tabuli a na webovom sídle, ak ho má, ak ho má správny orgán zriadený, bolo by to v poriadku. Bolo by to rozšírenie informovanosti. Keby bolo na, na, na internetovej stránke alebo na úradnej tabuli, ak správny orgán nemá internetovú stránku, v poriadku, bolo by to rozšírenie možností pre, pre informovanie verejnosti v tých obciach, kde nemajú webovú stránku. Ale vy navrhujete, aby to bolo možné na úradnej tabuli alebo internetovej stránke.
Takže každý správny orgán, ktorý bude chcieť zatajiť pred verejnosťou informáciu o začatí výrubového konania, tak ho jednoducho práskne na úradnú tabuľu, kde nikto nechodí, a tie úradné tabule zväčša nefungujú tak, že by boli 24 hodín, 24 hodín prístupné, ak sú vnútri, tak sa k nim občania nedostanú. Znížite mieru informovanosti občanov, verejnosti, všetkých, ktorí sa zaujímajú o ochranu prírody, o výrubových konaniach. To je účel vášho návrhu, pretože tento zákon, zákon o ochrane prírody stanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, teda správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. A správny poriadok hovorí, že správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konaniach o veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovujú, je osobitný zákon.
Čiže podľa správneho poriadku, logický a korektný výklad správneho poriadku je, že začatie konania má byť aj na internete. Keď parlament schváli váš pozmeňujúci návrh predložený na poslednú chvíľu, tak zavediete výnimku zo správneho poriadku, že nebudú musieť byť zverejňované informácie o začatí výrubového konania. Čiže znížite mieru informovanosti a zavediete absurdnú výnimku zo správneho poriadku. Absurdnú aj preto, že napr. ani, ani stavebný zákon nemá takúto, takúto striktnú, nie, nie. Stavebný zákon hovorí napr. o začatí územného konania, stavebný úrad zverejní bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle - "a" na svojom webovom sídle - nie "alebo", ako navrhujete vy. Čiže musí aj na jednom, aj na druhom. Podľa vášho návrhu budú môcť obce utajovať informácie o začatom, začatom, začatom výrubovom konaní.
A ten váš druhý návrh takisto, a teda nevravím to, že napr. zákon o slobodnom prístupe k informáciám tiež používa formuláciu, že, že na úradnej tabuli a na webovom sídle, ak ho má, ak ho má ten, ak ho má povinná osoba zriadená. Čiže toto bude úplne unikátne, čo, čo chcete zaviesť.
A ďalšia vec, tá možnosť uplatniť námietky a pripomienky na ústnom pojednávaní, inak sa na ne nemusí prihliadať, tak, tak to opäť obmedzí možnosti účastníkov konania uplatňovať, uplatňovať svoje práva, opäť to sťaží. A teda argumentujete, tam jednu vetičku ste dali: "Doplnením nového odseku sa posilňuje zásada hospodárnosti a rýchlosti správneho konania." Ale veď účelom zákona o ochrane prírody je predsa ochrana prírody, nie rýchlosť a hospodárnosť konania, ak by mala byť na, na úkor ochrany, ochrany prírody.
A chcem zareagovať aj na to, čo ste hovorili v reakcii na pani poslankyňu Zemanovú, že ona nevie, čo je to správne konanie, lebo správne konanie sa nezverejňuje na žiadnej úradnej tabuli a na internete. To ste povedali, povedali ste, že správne konanie, ja neviem, o čom hovoríte, vy ste primátorka mesta? Vy ste štatutárny orgán? Vy vediete správne konania? Vy ste hovorili o ústnom pojednávaní. Áno, ústne pojednávanie, že sa tam ľudia zídu, ale správne konanie je celý ten celok, veď vy vôbec nerozumiete tomu, čo ste, k čomu ste dali pozmeňujúci návrh.
Správne konanie, samozrejme, že sa zverejňuje na úradnej tabuli. Aj začatie, aj rozhodnutie a rovnako aj, rovnako aj informácia o ústnom, teda o ústnom pojednávaní sa môže, ak sa napr. doručuje, doručuje vyhláškou. Vy si pletiete úplne základné pojmy! Vy ste sa predvčera stali primátorkou a začali ste podpisovať rozhodnutia, alebo ste už primátorkou niekoľko rokov?!
Ja by som očakával, že sa predkladatelia ohradia voči tomu pozmeňujúcemu návrhu, lebo ide nad rámec pôvodného návrhu a nijako s ním nesúvisí. A zároveň by som chcel dať dva procedurálne návrhy.
Procedurálny návrh podľa § 29 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady:
Navrhujem, aby Národná rada prerušila rokovanie o veci až dovtedy, kým k podanému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu pani poslankyne Vaľovej nezaujme stanovisko Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ústavnoprávny výbor. Ten paragraf hovorí, hovorí o tom, že poslanec môže po podaní pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhnúť prerušenie prerokovania veci až dovtedy, kým k nim nezaujme stanovisko výbor, ktorý určí Národná rada. Aj tak to bude brutálne zneužitie rokovacieho poriadku z vašej strany, ale aspoň bude šanca, aby sa o tom diskutovalo na vecne príslušnom výbore.
A dávam ďalší návrh podľa, teda podľa § 84 ods. 2, a teda navrhujem niečo, čo je absurdné. Navrhujem, aby sa postupovalo v súlade s tým, čo je napísané v rokovacom poriadku, a teda v prípade, ak budú v druhom čítaní schválené alebo doplňujúce návrhy, aby sa konalo tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení. Aby sme postupovali tak, ako máme postupovať vždy, ako je to napísané v rokovacom poriadku, aby sme neskracovali lehoty.
Vy ste tu hovorili, pani poslankyňa Vaľová, o Slávikovi a o nejakých, o zneužívaní, zneužívaní toho zákona. No ja vám poviem, že Katarína Šimončičová dostala v roku 2013 bielu vranu za svoje úsilie o ochranu stromov. To, čo ste vy teraz navrhli, je, že nie všetky, ale zlé samosprávy, samosprávy, ktoré chcú utajovať informácie, Katarínu Šimončičovú úplne vyblokujú a znemožnia jej, jej činnosť. Aspoň by bolo poctivé si to priznať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2017 10:01 - 10:03 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja by som sa chcela vás opýtať, že čo vás vedie k tomu, aby ste predložili tento pozmeňovací návrh. Ja vám aj možno poviem, čo vás k tomu vedie.
Vedie vás to k tomu, aby ste vlastne zamedzili informácii ľuďom, ktorí chcete, aby sa nezúčastnili toho správneho konania. Pretože váš pozmeňujúci návrh hovorí, že na úradnej tabuli alebo internetovej stránke. To znamená, zavádzate zase tzv. nástenkový systém zverejňovania správnych konaní vo veciach konania orgánu ochrany prírody. Nemáte pravdu, čo sa týka obcí, ktoré nemajú internet, pretože čo sa týka orgánu ochrany prírody, je to prenesený výkon štátnej správy v niektorých veciach na obce, to je pravda, avšak malé obce, ktoré tento výkon nevedia robiť, majú spoločnú úradovňu a zverejňuje to na svojej internetovej stránke ten orgán ochrany prírody. To znamená, nie tá malá obec, ale ten, ktorý je spoločným úradom, a väčšinou to sú nejaké väčšie obce, ktoré už internetovú stránku majú. Čiže váš návrh, keby tam bolo "úradnej tabuli a internetovej stránke", nemám ani pol slova. Ale vy chcete vlastne vylúčiť možnosť, aby to bolo na internetovej stránke. To znamená, ľudia budú musieť behať po papierových úradných tabuliach, aby vlastne tam nebodaj nebol nejaký výrub zverejnený.
Vás sa, pani, pani primátorka, sa opýtam, pozerám si vašu stránku, hovoríte, aké to tam máte skvelé, možno áno, v najbližšom výjazde sa pôjdem pozrieť, navštívim mesto Humenné, ale pasport zelene nemáte. Som si ho, teda aspoň zverejnený na internete ho nemáte, takže je to jeden z dokumentov, ktorý ste povinná mať ako mesto v rámci starostlivosti o zeleň.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2017 10:00 - 10:01 hod.

Sloboda Vladimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Teraz sme videli názorne ďalší opäť nedostatok rokovacieho poriadku, lebo to dovysvetlenie malo, malo zmysel k tomu návrhu, takže ďakujem pani kolegyni za to dovysvetlenie.
Mňa len mrzí, že kvôli jednému exotovi mení takýmto spôsobom zákon, lebo to je dosť podstatné, keď si potom nielen tie obce, ktoré možno nemajú ešte internet, hoci by ho mali mať, veď dávame do toho dosť veľa peňazí, ale aj tie obce, ktoré ten internet majú, a bavíme sa o veľkých obciach, to tiež budú môcť zverejňovať len na úradných tabuliach. Takže toto je len sťaženie všetkým obyvateľom, ktorí majú záujem o to, akým spôsobom sa so zeleňou v obciach nakladá. Takže kvôli jednému exotovi meniť takýmto spôsobom zákon, to je dosť divné.
A čo sa týka tej druhej veci, nie každý človek bežný, ktorý má záujem o svoje okolie, vie priamo na tom ústnom pojednávaní sformulovať to, čo vlastne presne namieta, niekto sa lepšie vyjadruje v písomnej podobe, to znamená, že je takisto tento, tento návrh, neviem, prečo ho kolegyňa predložila.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2017 9:44 - 9:45 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, že si spomenul v tejto veci aj ten biomasaker, pretože naozaj pri výruboch stromov, ktoré sa zdajú ako v zlom zdravotnom stave, alebo sú to zelene popri cestách alebo v korytách riek, tak naozaj dochádza k nim, masívnym úbytkom práve z titulu tzv. zelenej energie, ako si, ako si povedal, a tie súvislosti, ktoré majú výruby stromov a zdravotný stav a ich ďalšia, ďalšia nejaká výsadba.
Tá väzba tuná je a preto treba o tom trošičku viacej hovoriť a je veľmi správne a ďakujem, že ste túto diskusiu otvorili, aj vám, pán navrhovateľ, ale poprosím, poďme pokračovať v tej diskusii a naozaj, keby ste skúsili stiahnuť tento návrh teraz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2017 9:14 - 9:30 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, kvitujem snahu predkladateľov sa zapojiť do novely zákona o ochrane prírody. Avšak návrh zákona, ktorý je predložený na rokovanie ohľadom výrubov stromov a náhrady za ich vyrúbanie, žiaľ, nie je tá šťastná cesta. Ani nie je šťastné, že tu na pôde parlamentu chceme riešiť takúto citlivú a odbornú tému, ktorá v súčasnosti nejakým spôsobom funguje, má nejaké svoje aplikačné aj ťažkosti. A nehovorím, že by nebolo dobré jasnejšie zadefinovať, na čo sa budú môcť použiť peniaze za vyrúbané stromy.
Avšak treba si uvedomiť, že zmyslom zákona pri výruboch stromov bolo to, že malo by ísť o náhradu strom minimálne za dva, keď sa vyrúbe strom, minimálne dva stromy. A vyrúbať by sa mali len vtedy, keď naozaj ten strom, či už zo zdravotného stavu, alebo naozaj pre stavebnú činnosť nemôže, musí byť odstránený. A tu by som sa chcela pozastaviť, pretože to sú dva hlavné argumenty v žiadostiach, pre ktoré sa stromy vyrúbavajú. Stavebná činnosť a zlý zdravotný stav.
Keď si povieme stavebná činnosť, tak tiež by to malo byť len v minimálnych mierach a každý architekt a navrhovateľ by mal poznať, kde umiestňuje svoju stavbu, a rešpektovať, ak je tam vzrastlá zeleň, aby umiestnil tak, aby ju v maximálnej miere rešpektoval. To, že sa to dá aj v individuálnych, aj verejných, aj iných stavbách, svedčí množstvo príkladov zo sveta. Dnes a často projektuje tak, že vlastne sa nad holou mapou a nerešpektujú sa nejaké danosti, ktoré ten samotný terén má, a v prvom rade, čo sa týka zelene.
Druhým argumentom pri žiadostiach je dôvod zlý zdravotný stav dreviny. A tu by som sa chcela pozastaviť. Ako je možné, že zlý zdravotný stav dreviny, keď obec má práve na špeciálnom účte relatívne pravdepodobne aj dosť peňazí za, ako za náhradnú výsadbu, a tieto peniaze neuplatňuje na ošetrovanie zelene?
Veď pozrime sa na prípady, ktoré, ako vyzerajú naše stromy. Pri kalamitách dochádza k obrovským polámaným stromom. Pri rôznych školských areáloch a parkoch a pod. sa o zeleň, o vzrastlú zeleň obce starajú nedostatočne - a majú na to peniaze. Na to je presne tento špeciálny fond. Peniaze, ktoré sú určené, mali by ísť v prvom rade na to, aby ten zdravotný stav tých drevín bol taký, aby dôvod na to, že je zo, že sa vyrubuje zo zlého zdravotného stavu, nebol. A k tomu aj dnes sú legitímne používané prostriedky, ako je pasport zelene, ako sú dokumentácie pre starostlivosť o zeleň. To sú dokumenty, ktoré súvisia aj úplne v súlade s duchom, platným zákonom, ktorý hovorí, že peniaze sa majú používať na starostlivosť o dreviny na území obce. To znamená o akúkoľvek drevinu, ktorá sa nachádza kdekoľvek na území obce. A je to bez ohľadu na vlastníctvo. To si treba tiež uvedomiť. To znamená, že aj súkromný vlastník vlastní gaštanicu alebo iný, iný strom, ktorý potrebuje orezať. To neznamená, že obec mu nemôže zabezpečiť orez tejto dreviny. Pretože ak zákon hovorí o tom, že aj ten súkromný vlastník je obmedzený z pohľadu žiadosti o výrub, a ten strom v jeho záhrade má už viacej ako 80 cm, sa v podstate stáva ako keby verejným majetkom z pohľadu jeho spoločenských a ekologických funkcií. Tak takisto aj tá obec mu môže poskytnúť alebo zabezpečiť pomoc pri zabezpečení zdravotného stavu tej dreviny. A obce toto nevyužívajú.
Ďalšia vec je, váš argument bol, že obce nemajú kde tie peniaze minúť, nemajú kde urobiť, resp. náhradnú výsadbu. Tu si treba tiež pozrieť jednu vec, že v súčasnosti § 48, ktorý hovorí o náhradnej výsadbe, tak ukladá vlastne povinnosť obci viesť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode. To znamená, že on má mať pripravenú plochu, kde tá náhradná výsadba sa môže uskutočniť. To má byť prioritné. Až druhotná vec je finančná náhrada. No a vaším návrhom zákona vlastne podsúvame alternatívu, že bude vlastne pohodlnejšie pre obidve strany, to znamená aj toho, kto rúbe, aj pre obec, dať peniaze. A potom tie peniaze obec, si povedzme pravdu, zase opätovne nepoužije na starostlivosť o zeleň, ale začne ich používať úplne na iné funkcie, ktoré nehovorím, že sú zlé, ale nemali by byť použité paušálne na ochranu životného prostredia alebo paušálne na, na klimatickú, na zmiernenie klimatickej zmeny. Na to majú ísť iné peniaze. Peniaze za vyrúbané stromy majú ísť výlučne do zelene, do stromov. Nebránila by som sa ani tomu, že keď by sa povedalo starostlivosť o zeleň, aby to mohla byť aj starostlivosť o nejakú bylinu alebo krovinnú vegetáciu, ale to nie je, žiaľ, predmetom vášho, vášho návrhu.
Dávate ďalšiu alternatívu, aby mohli sa napríklad budovať za to, v rámci vášho návrhu, tzv. zelenej infraštruktúry, ekodukty. Tu musím povedať, že to je v rozpore so zákonom, pretože samotný zákon o ochrane prírody hovorí, že každý, kto pri svojej stavebnej činnosti poruší, preruší biokoridor, je povinný zabezpečiť takýto zelený ekodukt zo svojich peňazí v rámci svojej investičnej činnosti. A nie je dôvod, aby obec takéto peniaze za vyrúbané stromy používala na takúto, na takúto činnosť.
A taktiež čo sa týka tej zelenej infraštruktúry, váš pozmeňovací návrh som si pozrela, sa obraciate alebo argumentujete používanou nejakou formuláciou v rámci európskych nejakých dokumentov, kde však tiež tá zelená infraštruktúra nie je presne definovaná. A práve naopak, používa sa v rámci takých pojmov, ako je strategické plánovanie, že... A to, čo vlastne chýba na Slovensku. To, čo vlastne náš štát ani naše ministerstvo nerobí. To je to, čo pravidelne vytýkam. Že prijímajú sa rôzne strategické dokumenty, ktoré sa potom následne neuplatňujú do praxe. A práve tá zelená infraštruktúra je súbor strategických dokumentov, áno, sú to aj tie MÚSES-y, sú to rôzne územnoplánovacie a krajinné plány, ktoré dodnes nemáme. Krajinný plán - nemáme zákon o ochrane krajiny.
A tu by mala prísť zmena, aby vlastne, keď budeme mať aj zákon o ochrane krajiny, kde sa nie v územnoplánovacom podklade, tzv. v tom územnom systéme ekologickom stability, ktorý je, ktorý je len podkladom a nie je často premietnutý do záväznej časti územného plánu, aby práve tieto plochy z týchto územných systémov ekologickej stability boli plochami, ktoré obec si v zmysle zákona vyčlení na náhradu výsadbu a nebude mať problém s tým, že pri takýchto nejakých väčších investičných stavbách nebude mať kam umiestniť zeleň.
Tu si treba tiež povedať, že vy riešiť vlastne problém, ktorý je jednorazový. No ako často v tej, katastri nejakej obce sa stavia diaľnica? Ako často sa tam stavia nová železnica? Sú to plánované jednorazové investície, o ktorých obec dávno dopredu vie, a mala sa v zmysle tohto zákona na to pripraviť, že mala vyčleniť na svojom území plochy na tú náhradnú výsadbu. A to nemusia byť len v intraviláne. Na jej území. Dokonca to mohli byť plochy aj v súkromnom vlastníctve. Tam len, samozrejme, musí dôjsť k dohode s majiteľom toho pozemku. A v tom prípade je, úrad nariadi starostlivosť o tú náhradnú výsadbu tri roky. To, že sa opätovne nekontroluje tá náhradná výsadba, že dochádza, že sa vysadí a následne, následne dochádza k jej vyschnutiu, alebo nebodaj aj k výrubu po jej, po tých troch rokoch starostlivosti, tak tu už je zase tiež znásilňovanie práva. A áno, treba sa k tomu posadiť a nájsť aj na tieto chyby, ktoré sú z aplikačnej praxe, nejaké sankcie, resp. právne, právne, právny tlak, aby sa to nedialo.
V samotnej aj v správe, ktorá bola v stanovisku, resp. v stanovisku Kancelárie Národnej rady, odbor legislatívy a aproximácie práva, tiež upozorňuje na používanie pojmov, ktoré sa, zákon nedefinuje ani sa nepoužíva.
Niečo opravujete vo vašom pozmeňujúcom návrhu, avšak nemyslím si, že váš návrh odstraňuje výtku, ktorú tiež oni uvádzajú, že nie je jasné pojmy ako zelená infraštruktúra, zelené parky, zelené strechy, ekodukty, zákon, sa snažíte ich zadefinovať, avšak nemyslím si, že sú, tá definícia tak jednoznačná, aby neprinášala aplikačnú prax.
Tu chcem poukázať na aj súdne rozhodnutia. Ústavný súd vyjadril názor, ktorý ukladá, že pri prijímaní všeobecne záväzných predpisov hocijakej úrovne je nevyhnutné, aby vydávané právne predpisy boli vydávané s takou vysokou mierou určitosti, aká je v danom prípade možná. To znamená, že aby zákon zodpovedal požiadavkám jasnosti, prehľadnosti a justiciability. To znamená, je o právnej vykonateľnosti a uplatniteľnosti zo strany orgánov verejnej moci aplikujúcich právnu normu, čo vyplýva aj z nejakého princípu právneho štátu. Váš návrh, žiaľ, si myslím, že toto nespĺňa. Je nemysliteľné, aby peniaze, ktoré až v treťom rade majú byť poukazované za výrub stromov, išli na stavebnú činnosť. A zelené strechy, ekodukty je jednoducho stavebná činnosť. Opakujem, že to odporuje samotnému duchu zákona o ochrane prírody.
Rada by som dala procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že tento zákon, hoc je naozaj dôležitý, bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. A vás prosím, pán kolega, pán predseda výboru životného prostredia, naozaj stretnime sa, stretnime sa s ľuďmi, ktorí vykonávajú tento zákon, z praxe, s ochranármi, ktorí sú nahlásení ako účastníci konania, pretože to je tiež jeden z takých výnimočností pri ochrane stromov a pri výrubových konaniach, že sa môžu ochranárske združenia nahlásiť ako účastníci konania. Stretnime sa s orgánmi zo životného prostredia, ktoré dávajú povolenia, s obcami, ale aj z Inšpekcie životného prostredia, ktoré následne toto kontrolujú. Oni poznajú veľmi dobre z praxe a tú aplikáciu a tie ťažkosti. Som za to, aby sme hľadali nejaké širšie možnosti uplatnenia týchto finančných náhrad, nech je to celkovo o starostlivosť o zeleň, dajme tomu aj aby mohli peniaze na kosenie, možno údržbu parkov takú paušálnejšiu, ale nie na fontánky, lebo to je aj železná, to je tiež zelená infraštruktúra, nie na zelené strechy, ktoré sa... Akým spôsobom ich tá obec v rámci rozpočtových pravidiel by mala poskytnúť? Jedine cez nejaký grantový systém.
A znovu tu prichádzame k situácii, že nebude to, nemusí to byť transparentné. A zase to bude len možno pre nejakých vybraných uchádzačov. Čiže nemyslím si, že to bolo cieľom vášho návrhu zákona. Ale môže sa to stať tunelom na financovanie stavebných činností z peňazí za vyrúbané stromy. Ale netvrdím, že to bol váš, cieľom tohto návrhu, že chápem zmysel, aj som ochotná o ňom rozprávať, lebo naozaj je priestor na to, aby zákon zadefinoval väčší priestor na použitie tej zelene. Ale nie takto.
Takže poprosím vás, poďme o ňom rokovať, odhlasujme to, alebo keby ste stiahli z rokovania tohto pléna teraz tento návrh, a presuňme ho na hlasovanie na ďalšie, ďalšie rokovanie, aby sme ešte... No už teraz sme vlastne v druhom čítaní. Už asi veľký priestor na to nemáme. Ale poďme o tom debatovať a predložme o pol roka nový návrh spoločný, ktorý bude, alebo váš, ale taký, ktorý bude naozaj dobrý.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2017 9:12 - 9:14 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec, práve to, že nie je jasne vymedzené, na čo to bude môcť použité, byť použité, tie prostriedky. A pojmy, ktoré používate, neboli vymedzené. Boli jedným z predmetov kritiky v prvom čítaní, alebo teda otázok. Ja len stále vo vzťahu k tej zelenej streche som tie pochybnosti nestratil, lebo z tohto nie je jasné, že ide o zelenú strechu iba na verejnej budove. Že teoreticky nejakým spôsobom by sa, by sa tie prostriedky trebárs prostredníctvom dotácií alebo neviem čo mohli využiť aj na objekty, ktoré, ktoré nie sú verejné. A teraz spomínam to najmä z dôvodu, že zelený park teoreticky, ak je verejne prístupný, alebo ekodukt objekt sú veci, ktoré sa týkajú viac-menej všetkých, kdežto, kdežto zelená strecha je, je niečo, čo, áno, je, využívajú to teda primárne alebo to môžu využívať obyvatelia, obyvatelia domu, a teda ten nejaký bezprostredný efekt vo vzťahu k ostatným a vo vzťahu k verejnosti tam nie je zjavný, aj keď teda chápem, že to môže mať aj nejaké celkové ekologické účinky na, na klímu v meste a podobne. Ale nie je to, nie je to niečo identické s parkom.
Takže sa chcem spýtať, že či toto považujete za ošetrené, že tá zelená strecha sa bude týkať len, len verejných budov, alebo teda budov vo vlastníctve samospráv. Alebo teda ako je to myslené?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2017 18:48 - 18:59 hod.

Osuský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená snemovňa, no, jak znie titul známeho filmu s Milanom Kňažkom Dobří holubi se vracejí, ako vravím, nie som možno dobrý holub, ale vraciame sa – nie ja len – s týmto návrhom opakovane. Vraciame sa s návrhom, aby sme si primerane a patrične a teraz to poviem synteticky za všetky tie návrhy, ktoré sa v tomto duchu na tejto pôde prednášali, aby sme si uctili dielo našich predkov, na ktorom stojí i naša dnešná Slovenská republika. Aby sme si uctili vznik štátu, ktorý umožnil Slovákom prežitie, vzkriesenie a rozpätie krídiel, ktorý okrem iného vymedzil naše hranice, čo nie je nepodstatná vec z hľadiska štátnosti, a ktorý dal našej republike obrys, ktorý odvtedy má.
28. októbra vznikol štát, kde prvýkrát sme boli Slovenskom, kde sme neboli ani Felvidékom, ani hornouhorským Okolím, ako to vnímal Štúr, ale kde sme boli Slovenskom, kde sme vykročili z takmer zániku, teda z pozície polozomierajúcej a na ceste k totálnemu zániku, ktorý, musím povedať a nerád to hovorím v súvislosti s bratmi Slovanmi, takmer do tla doviedol k zániku Lužických Srbov. I my by sme boli skončili ako Lužickí Srbi, ako folklórne združenie v najlepšom prípade, s krojmi, s piesničkami, možno s fujarou. A stali sme sa moderným národom, ktorý na konci dvadsaťročia prvej Československej republiky mal vlastných vzdelancov, vlastných profesorov chirurgie, vlastných bankárov a ekonómov, ktorý proste už nemohol byť vymazaný. Preto sa s kolegami – a už neviem po koľkýkrát – prihováram za to, aby sme si, a keďže zákon má platiť od 1. januára budúceho roku, uctili sté výročie vzniku prvej vlasti, slobodnej vlasti Slovákov štátnym sviatkom.
Opakovane a opakovane sa tu hovorilo o úcte k tým, ktorí ho vybojovali. Vybojovali ho Češi i Slováci rukou spoločnou a nerozdielnou. Áno, 28. októbra bol v Prahe Vavro Šrobár a zlí jazykovia hovoria, veď on tam vlastne nikým nevolený nikoho nezastupoval. Nuž, ani v Martine o dva dni neskôr v čase predmobilovom a predtelevíznom a predrozhlasovom sa zhromaždili ľudia, ktorí rovnako nič nezastupovali, ale do dvorany Tatra banky prišli preto, lebo chceli vyjadriť svoj postoj a svoj názor ako občania, ako občania dovtedy Uhorska tam prišli ako vlastenci a vyjadrili svoju vôľu, nevediac ani, žiť v štáte, ktorý dva dni predtým vznikol.
Chcem povedať, že tento štát sa stal, a to už som hovoril, keď sme v minulom volebnom období predkladali tento návrh s teraz už nie poslancom Ľudovítom Kaníkom, sa stal korunovaním diela Milana Rastislava Štefánika. My na Slovensku paradoxným spôsobom uctievame jeho smrť, tragickú smrť, ale jeho vklad do našich dejín nie je v jeho smrti, ale v jeho aktívnom diele a to dielo nepochybne i podľa mienky Štefánikovej bol vznik Československej republiky. To, že máme u nás pomerne veľa dní pracovného voľna a i istý počet štátnych sviatkov a istý počet dní, ktoré v súvislosti napríklad s Vatikánskou dohodou sú nie veľmi jednoducho dotknuteľnými, nás viedol k úvahe, aby sme, nezvyšujúc počet štátnych sviatkov, nahradili 28. október ako štátny sviatok tým, že sa 1. september, deň prijatia Ústavy Slovenskej republiky, stane pamätným dňom a celkom reálne si vznik Slovenskej republiky budeme pripomínať štátnym sviatkom v deň jej vzniku, v deň jej vzniku.
Ústava Slovenskej republiky bola potrebný dokument. Je pravda, že odvtedy zažila obdobia, keď bola trhacím kalendárom. Zažila obdobia, keď jej takzvaní tvorcovia z nej skutočne trhací kalendár svojimi aktivitami urobili, zažila len, ak ma pamäť neklame, pri prvej revízii 98 opráv a medzitým prebehli mnohé ďalšie. To neznamená, že to je ústava, ktorú si nemáme vážiť. Je to ústava, ktorou sa riadime, ktorá je základným dokumentom nášho štátu a ktorá si zaslúži svoj pamätný deň. Domnievam sa napriek tomu, že základom zmyslu tej ústavy je vznik štátu, ktorého je ústavou, a preto si nemyslím, že je prejavom neúcty, ak si začneme pripomínať súvislosti okolo vzniku Slovenskej republiky štátnym sviatkom 1. januára.
Nakoniec chcem povedať, že tak ako si 28. októbrom uctíme menovite generála Štefánika, ale i Tomáša Garriqua Masaryka, i Eduarda Beneša, ktorý spolu s mojím prastrýcom Štefanom Osuským sú podpísaní pod Trianonskou dohodou, ktorá nám dala tie hranice, ktoré máme dodnes v zásade, tak pripomína nám i osudy tisícov bojujúcich a iste stovák padlých legionárov, ktorí bojovali u Zborova, pri talianskom Doss Alto, medzi nimi i tí, ktorých poznáme ako významné postavy napríklad slovenskej literatúry, takým bol Jozef Gregor Tajovský, ale i tisíce bezmenných, ktorí napríklad spolu so sokolmi, ktorí prišli z Čiech, urobili z Bratislavy slovenské mesto na počiatku roku 1919. Legionári a sokoli urobili z Bratislavy slovenské mesto a umožnili, aby tam prišla krajinská vláda na čele s Vavrom Šrobárom. Tí všetci si hádam zaslúžia pripomenutie štátnym sviatkom.
Našou snahou bolo vymedziť dejinnú os najrozhodujúcejších zlomových bodov dejín Slovákov 20. storočia. Tým prvým je vzkriesenie 28. októbra 1918, tým druhým je vrátenie sa do rodiny demokraciu a slobodu milujúcich národov v Slovenskom národnom povstaní a tým tretím bol návrat do demokratického sveta 17. novembrom ´89. To, čo naše národy s týmito míľnikmi v ďalšom urobili, nie je nepochybne vina tých míľnikov ani tých dátumov. Boli to vždy momenty, keď sme dostali do rúk demokraciu a slobodu. A myslím si, že všetky tri – a dva z nich už štátnymi sviatkami sú – si zasluhujú, aby aj ten tretí sa štátnym sviatkom stal.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.9.2017 18:48 - 18:48 hod.

Laurenčík Milan
Už len naozaj krátko chcem poďakovať všetkým diskutujúcim, ktorí vystúpili v rozprave. A tým kolegom, ktorí tu nie sú, verím, že teda to počúvali vo svojich kanceláriách, resp. si to vypočujú zo záznamu. Chcem ich teda všetkých vyzvať aj všetkých vás tu, aby ste túto novelu zákona podporili.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2017 18:47 - 18:47 hod.

Dostál Ondrej
Áno, je to tak, ak existuje nejaký dôvod preto, aby nedošlo v tej 24-hodinovej lehote k pochovaniu, tak, samozrejme, že nedôjde, to je logické.
Skryt prepis