Videokanál klubu

Vážené kolegyne a kolegovia, ako už povedal predrečník Peter Osuský, o tomto návrhu by sa v podstate dalo povedať to, čo o tom predchádzajúcom, keď sme rokovali o novele zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Aj to isté sa dá povedať o novele zákona o pohrebníctve. Aj tento návrh je systémovo správny, je praktický a je nepolitický. Nemožno tu hovoriť o najlepšom záujme dieťaťa na rozdiel od toho predchádzajúceho návrhu zákona, pretože to rieši úplne inú problematiku, ale vecne prináša lepšie riešenie, ako je súčasný právny stav. Už len z toho dôvodu, že v mnohých obciach a predovšetkým v dedinách dnes často aj v tých ochranných pásmach existujú budovy, v ktorých ľudia žijú, a nie je dôvod, keď jedni tam môžu žiť, aby sme iných obmedzovali alebo iným zakazovali. A spôsobuje to aj úplne praktické problémy typu, že tam je nejaká budova, ale nemožno ju prestaviť alebo zmeniť na nejaký iný účel, pričom vecný dôvod, prečo jeden účel tam môže byť a iný účel pri zachovaní nejakej dôstojnosti nie, nikto nepovedal. A čo som mal a mám možnosť konzultovať, teda zisťovať si povedzme v samospráve, že či vedia, aký je ten dôvod, tak myslím, že sme sa nedopátrali k tomu, že aký je ten dôvod, prečo má byť nejaké ochranné pásmo, nie je to žiadny medzinárodný záväzok, nevyplýva to z práva Európskej únie, nie sú na to žiadne extra odborné argumenty. Čiže súčasný návrh postráda logiku.
Ten druhý dôvod je praktický a anekdoticky teda môžem zmieniť, že nezávisle od seba sme sa touto myšlienkou zaoberali viacerí predkladatelia, ktorí sme sa potom spojili v tomto návrhu, pretože sme dostali podnety z praxe od rôznych ľudí, ktorí na tento problém narazili, a to ako od občanov, tak od samospráv, lebo jedným aj druhým tento zákon, tak ako je dnes naformulovaný, spôsobuje problémy.
Zákon alebo návrh zákona je nepolitický, čiže by nemusel vzbudiť odpor poslancov vládnej koalície, okrem tej už tu dnes spomínanej tradície, že sa opozičné návrhy odmietajú. V tomto prípade dokonca boli už pred predložením návrhu zákona rokovania aj s časťou koaličných poslancov a zdalo sa, že vecne nemajú s týmto návrhom problém, tak som veľmi zvedavý na zajtrajšie hlasovanie. Ale opäť je to kvapka po kvapke, kamienok po kamienku a myslím si, že tento zákon sa zmení a že si to uvedomia aj poslanci vládnej koalície.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, je porovnanie s Českou republikou. Zákon o pohrebníctve, ktorý platí na Slovensku, hovorí o ochrannom pásme vo vzťahu k pohrebiskám a vo vzťahu ku krematóriám. Hovorí o tom, že v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Nesmú umiestňovať. Tá česká právna úprava vychádza trochu z iného princípu. Tiež sa zmieňovala o ochrannom pásme, ale hovorila iba o tom, že stavebný úrad môže v tomto ochrannom pásme zakázať alebo obmedziť stavbu stavieb, ich zmeny alebo činnosti, ktoré by boli ohrozené prevádzkou verejného pohrebiska alebo by mohli ohroziť riadnu prevádzku verejného pohrebiska alebo jeho dôstojnosť. Čiže na Slovensku musí alebo zakazuje sa a v Českej republike tá úprava a teraz nepoviem, že je alebo bola, že môže obmedziť. A dokonca aj táto, nazvem to voľnejšia a voči občanom a samosprávam priaznivejšia úprava je už minulosťou, lebo v máji český parlament schválil novelu zákona o pohrebníctve a ochranné pásma z neho úplne vypadli vo vzťahu ku krematóriám aj pohrebiskám.
Za seba hovorím, že ja by som preferoval takúto úpravu, keby sa ochranné pásma úplne zrušili. My ideme na to postupnejšie, navrhujeme opatrnejšiu a menej zásadnú zmenu spočívajúcu v tom, že dáme obciam možnosť, aby v prípade, že to zodpovedá miestnym podmienkam, ochranné pásmo v okolí pohrebísk alebo krematórií zadefinovali. Takže tiež apelujem na prítomných koaličných poslancov nemnohých, aby zvážili možnosť podpory tohto zákona, s ktorým si myslím, že vecný problém by nemali mať. Ak ho majú, tak by som rád počul, že aký je, lebo vecný problém tam naozaj nevidím a vecný dôvod odmietnuť tento zákon podľa môjho názoru neexistuje.
Ďakujem.

Cintorín a pochovávanie ľudí patrí jednoducho k životu, je to súčasťou miest a najmä v starších sídlach často cintoríny sú v strede obcí, neďaleko kostolov, kde výstavba sa prirodzeným spôsobom prisunula až ku kostolu. Nikomu cintorín nevadí, cintorín je pietnym miestom, kam chodia za svojimi zomrelými predkami, ale aj často na prechádzku vychutnať alebo vycítiť ten pokoj, ktorý tam je. A naozaj vytvárať ochranné pásmo v takýchto už urbanizovaných územiach je číry nezmysel. Tiež ma oslovili niektorí ľudia v súvislosti s týmto zákonom, kde dodatočne v územných plánoch bolo potrebné začleniť aj toto ochranné pásmo a vlastne dochádza k nezmyselnému vstupu do majetkových práv ľudí, ktorí tam možno mali rodinný dom a hneď vedľa záhradku, kde teraz vlastne nemôže nič realizovať, žiadnu výstavbu. Nemá to žiaden, žiaden význam.
Možno tam, kde by boli zdroje pitnej vody ako studne, čo dnes už je veľmi málokde, všade sú mestské vodovody, takže ani to hygienické hľadisko nemá svoje opodstatnenie. Treba mať úctu, samozrejme, ale tá sa dá vyriešiť aj bez ochranného pásma.

Vážený pá predsedajúci, vážený predkladateľ, milí kolegovia, vypočuli sme si vo viacerých bodoch zdôvodňovania kolegu Laurenčíka podporné stanovisko Úradu verejného zdravotníctva. Som lekár a, samozrejme, je zrejmé, že doba sa posunula. Boli kedysi časy, keď sa zo spadlých napoleonských vojakov, ktorí boli plytko pochovaní na pláňach pri Borodine na jar, keď sa roztopili ich telá i zem, mohli dostávať do spodnej vody týfové bacily alebo niečo podobné. Ale denný obraz toho, čo vidia obyvatelia iks obcí a mestečiek a miest na Slovensku je to, že keby som mal jedno euro za každý dom, kde žijú ľudia, dospelí i deti, a ktorý je menej ako 50 metrov od najbližšieho hrobu za plotom cintorína, tak na tomto pulte sú kilá a centy eur. Jednoducho realita je taká, že nikto v tejto krajine nezomiera na to, že 50 metrov a menej od jeho domu je niekto pochovaný. Nie je nikto ohrozený, nie je mi známy – a neviem, komu je – jediný prípad ohrozenia verejného zdravia z pochovania kohokoľvek, napríklad na cintoríne v Prievoze, ktorý je len úzkou cestou tretej triedy vzdialený od obklopujúcich celý pozemok domov.
To znamená, že vlastne novelizujeme niečo, čo z podstaty veci nemá zmysel. A táto novela je podobne ako to, o čom sme hovorili pri smutnom prípade dieťaťa vytrhnutého z rodičovskej, reálne rodičovskej starostlivosti a odoslaného na Maltu, jednoducho vec, kde sa nedá povedať, že tým pomáhame len liberálnym starostom alebo nejakým iným prekliatym neoliberálom, ale že tým riešime možno problém mnohých starostov, ktorých nemálo reprezentuje stranu SMER.
To znamená, že toto je absolútna ukážka, ako povedal kolega Laurenčík, nepolitického zákona, ktorý je, dá sa povedať, predložený, súc zriadený ničím iným ako zdravým rozumom, poňatím o pokroku medicíny v stave infektológie, poznatkov patológie a podobne a podobne. To znamená, načo máme siahať niekomu na jeho náboženské presvedčenie, keď časy, keď Edgar Allan Poe písal príbehy o pochovanom zaživa, sú literárnou minulosťou. Boli takí ľudia, ktorí si dávali telefón do rakvy, keby sa náhodou prebrali, ale hádam pripusťme, že toto by nemalo byť podkladom pre zákonné riešenia. Krajné riešenie ako nám známym bojovníkom proti upírom hovorí tradícia, je bukový kolík zaostrený a prerazený cez srdce upíra. Ale chcem teda povedať opäť vážne, že toto je ukážka novely, ktorá vracia zdravému rozumu miesto v zákonnosti.
Ďakujem.

Len poďakujem kolegovi za podporné stanovisko k mojej rozprave. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ako tiež jeden z predstaviteľov strany samosprávy, ja len uvítam, keď naozaj schválime tento návrh, ktorý nám uľahčí fungovanie, ani nie tak nám ako všetkým obyvateľom, ktorí bývajú v okolí cintorínov v jednotlivých obciach a nebudú takýmto zbytočným spôsobom obmedzovaní, samozrejme, tam, kde to možné je. Takže pevne verím, že naši kolegovia zahlasujú za tento zákon.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, novela tohto zákona, ktorý predkladáme, sa týka každého, je jedno, či je ľavičiar, pravičiar, jedno, či je zo SMER-u, alebo zo SaS-ky, každý raz príde do kontaktu so zákonom o pohrebníctve. V našej novele chceme riešiť tri novelizačné body, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe a javia sa ako problematické.
Na Slovensku máme 2 927 obcí a prakticky každá obec má cintorín, keď nie každá, tak, tie menšie možno nemajú, ale keď zoberieme mestá, ktoré majú viacero cintorínov, tak môžeme rátať, že takýto istý počet cintorínov alebo pohrebísk máme na Slovensku. Z toho židovská náboženská obec spravuje až 750 cintorínov.
Teraz by som pár bodom k tým jednotlivým zmenám. Ústava zaručuje slobodu vierovyznania každému, každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní. Toľko Ústava Slovenskej republiky, druhá hlava, čl. 24.
Keď takéto ústavné právo majú všetci, tak majú ho aj tí, ktorí zastávajú alebo ktorí vyznávajú židovské náboženstvo, a myslím si, že žiaden iný zákon by nemal brániť im v realizácii alebo vo výkone tohto ich práva na náboženstvo a vierovyznanie. A tu sa vlastne dostávame k prvej zmene, ktorá napraví tento, v úvodzovkách, protiústavný stav, kedy zákon zasahuje do práva židovskej náboženskej obce slobodne vykonávať svoju vieru, nakoľko platný zákon o pohrebníctve zakazuje pochovanie zosnulého skorej ako 48 hodín po smrti. Toto je podľa židovskej viery neprípustné, pretože na pochovanie si vyžadujú, pretože ich zvyky alebo náboženstvo hovorí, že pochovanie by malo byť do 24 hodín.
My sme podobnú novelu navrhovali aj v roku 2011 s kolegami, vtedy sme mali vyjadrenia od Úradu verejného zdravotníctva, od hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre odbor patologickej anatómie a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a z týchto vyjadrení vyplývalo, že daná lehota nie je z medicínskeho hľadiska opodstatnená a potrebná. Bez závažného dôvodu teda dochádza k obmedzovaniu náboženských slobôd vo veci tak citlivej, ako je úmrtie blízkeho človeka. Nami navrhovaná zmena však nijako neobmedzuje možnosť nariadenia pitvy a všetky ostatné veci v tom zákone ostávajú zachované.
Druhý a tretí novelizačný bod sa týka ochranných pásiem okolo pohrebísk a krematórií. V súčasnosti zákon určuje ochranné pásmo 100 metrov okolo krematória a 50 metrov okolo pohrebiska. Možno si to neviete nejak predstaviť, tak pre predstavivosť si predstavte, že to je niekoľko futbalových ihrísk okolo celého cintorína, že je to obrovské, obrovské pásmo, kde je zakázaná výstavba okrem objektov, ktoré súvisia s pohrebníctvom. Vlastníci pozemkov v ochrannom pásme majú síce nárok na kompenzáciu u zriaďovateľa pohrebiska, prípadne krematória za obmedzenú možnosť nakladania s ich majetkom. Táto povinnosť však môže byť v prípade menších cirkví až likvidačná, pretože zriaďovateľmi sú aj cirkvi ako napríklad židovská náboženská obec, ktorá má aj s týmto pomerne veľký problém, pretože v podstate pri žiadosti tých vlastníkov, ktorí sú v ochrannom pásme, musí dávať zamietavé stanovisko, keď tam chcú robiť nejakú výstavbu a má povinnosť zo zákona vlastne im refundovať ich obmedzenie využívania toho pozemku.
Navrhované zmeny týkajúce sa ochranných pásiem nemajú takéto pásmo úplne zrušiť. Účelom novelizácie je vytvoriť väčšiu flexibilitu pri vytváraní daných pásiem, aby mohli kompetentné úrady brať do úvahy špecifiká danej lokality, čím sa predíde paušálnemu zákazu, ktorý obmedzuje ústavou garantované práva vlastníkov pozemkov spôsobom značne úmerným sledovanému cieľu. Väčšiny pohrebísk sa aj tak súčasný zákon netýka, tých, ktoré boli postavené, teda vybudované pred novelou, pred účinnosťou toho zákona, ktorý novelizujeme, a teda argumentácia ochranou verejného zdravia je neopodstatnená.
Kompetencia zriadenia ochranných pásiem bude podľa novelizácie v rukách obcí, a to vydaním všeobecne záväzného nariadenia. Aj pri týchto dvoch bodoch sme vychádzali z aplikačnej praxe. Ako starosta som sa stretol s touto problematikou a riešili sme ju aj na stretnutiach starostov v rámci mikroregiónu, resp. ZMOS-u. Mám dokonca informácie, že ZMOS zisťuje anketou, ktoré obce majú s týmto problém, a predpokladám, že aj ZMOS by v dohľadnej dobe inicioval zmenu tohto zákona, pretože ZMOS je organizácia, ktorá zastupuje starostov a primátorov a snažia sa im v niektorých veciach aj takto pomáhať.
Nehovoriac o tom, že aj z vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva z marca tohto roku je zrejmé, že Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pripravuje zmenu zákona o pohrebníctve, v ktorom je navrhované prenechať v tejto veci kompetencie obciam a mestám a rozhodovať pri zriaďovaní ochranného pásma s prihliadaním na miestne tradície, záujmy a prípadné podmienky danej lokality. Takže aj tu máme ako nejakú takúto podporu tomu nášmu smerovaniu toho novelizačného bodu v tomto vyjadrení Úradu verejného zdravotníctva z marca tohto roku, keď sme sa na nich obrátili s našou žiadosťou, že chceme tento zákon takto meniť.
Osobne si teda myslím, že to nie je nejaká politika, že ten zákon je ani ľavicový, ani pravicový. Prosil by som teda predstaviteľov našej koalície, aby pri hlasovaní o tomto návrhu zákona nám ho posunuli do druhého čítania, kde môžeme, samozrejme, potom už viesť odbornú debatu vo výboroch a aj prípadné ich pripomienky alebo prípadne pripomienky nejakých ďalších odborníkov zakomponovať do tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja mám vždy také šťastie, že keď uvádzam nejaký zákon, tak je to vždy na konci dňa a rozprávam to len mojim kolegom, ktorí vlastne už takmer všetko o tom vedia, takže... (Reakcia z pléna.) Aspoň niekto počúva, áno.
Dovoľte mi, aby som teda uviedol návrh zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorý predkladám spolu s kolegami na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh zákona si kladie za cieľ vyriešiť aplikačné problémy s ochranným pásmom pohrebiska a krematória, a to delegovaním právomoci ustanoviť šírku ochranného pásma na všeobecné záväzné nariadenie obce. Maximálny rozsah tohto ochranného pásma stanovuje zákon na 100 metrov v prípade krematória, na 50 metrov v prípade pohrebiska, pričom obec bude mať možnosť toto ochranné pásmo zúžiť, resp. neurčiť ho vôbec.
Navrhovaná novela dáva tiež obciam právomoc určiť formou všeobecne záväzného nariadenia pravidlá umiestňovania a povoľovania budov a stavieb v ochrannom pásme, pričom je povinná zohľadňovať pietny charakter krematória, resp. pohrebiska.
Návrh zákona taktiež rieši problematickú otázku lehoty 48 hodín, počas ktorej nie je možné pochovať ľudské pozostatky, na ktorú nie je daný medicínsky dôvod a ktorá zasahuje do práv židovskej náboženskej obce.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie ani na podnikateľské prostredie, ani negatívny sociálny vplyv, ani na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Toľko na úvod, trošku viac poviem v rozprave. Ďakujem za slovo.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Presne ako povedal Peter Osuský, neexistuje tu žiadny iný dôvod ako tá tradícia, že všetky opozičné návrhy sa hádžu do koša, ktorá by bránila tomu, aby tento návrh bol schválený. Tento návrh nemá dopady na štátny rozpočet, nie je v rozpore s filozofiou niektorej z vládnych strán, nikoho neuráža, nikto nemôže mať voči nemu nejaké vecné výhrady. Napokon tie vecné výhrady tu ani nezazneli, ale, žiaľ, obávam sa, že tá tradícia je na Slovensku príliš silná, ale pokiaľ je možné dobré veci presadzovať tak, že sa navrhujú, nie sú úspešné v prvom kole a možno ani v druhom kole, ale nakoniec sa nájde spôsob, ako ich presadiť tým, že povedzme si ich osvojí niekto iný alebo sa zmenia politické pomery, tak sa nepochybne aj o takéto drobné veci a takýmto zdanlivo donkichotským spôsobom treba aj naďalej snažiť.
A ja sa teda tiež pripájam k tým kolegom, ktorí sa poďakovali Natálii Blahovej, lebo toto je predovšetkým jej návrh. A ja považujem za česť, že môžem byť pod ním tiež podpísaný, lebo to považujem za veľmi dobrú vec a užitočnú vec, aj keď sa netýka tisícov ani stoviek detí. Týka sa zraniteľnej skupiny ešte aj v rámci tej všeobecne zraniteľnej skupiny, čiže nielen detí, ale detí, ktoré nemajú vlastných rodičov, ktorí by sa o nich starali. Takže je to síce možno malá, ale veľká vec.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán kolega, že si veľmi pragmaticky zhrnul gro nášho návrhu zákona. Rovnako ďakujem za ten apel na kolegov z vládnej koalície a chcela by som teda ešte zdupľovať tú ponuku, že ktokoľvek z vás, milí kolegovia, má tu chuť si návrh osvojiť, budeme len radi, pretože nám ide skutočne o záujem dieťa. Nie sú to tisícky detí. Ide o desiatky detí a ja si myslím, že napriek tomu, že nejde o masu detí, ale tie dopady, ktoré na život dieťaťa takéto necitlivé zaobchádzanie má, môže mať naozaj dopad aj na veľkú časť spoločnosti. Ak sa takéto veci dejú systematicky a pravidelne, tak postihnú naozaj v konečnom dôsledku stovky až tisíce detí, z ktorých budú raz dospelí ľudia a budeme sa márne čudovať, prečo sa nevedia začleniť do spoločnosti. No oni sa nebudú vedieť preto, lebo ich táto spoločnosť sklamala, pretože ľudia ich sklamali, pretože väzby citové, ktoré mali k tým, ktorí ich vychovávali, boli pretrhané ako nič.
Takže ja veľmi pekne ďakujem za príspevok a želala by som si, aby pre tento jeden raz ustúpila nejaká opozično-koaličná rivalita.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, ako tu už zaznelo, Natália Blahová je ombudsmanka svojou prácou, nie svojím titulom. A keď sa zamýšľam, presne ako hovoril teraz kolega Dostál o tejto novele, tak si neviem predstaviť, že čo okrem zlej, hlúpej a hanebnej tradície odmietať čokoľvek, čo prichádza od opozície, by malo tejto snemovni zabrániť prijať túto novelu. Žijeme v spoločnosti, kde sa celkom logicky napríklad – a teraz to neberte ako cynizmus – uznáva, že nájomca prenajatých priestorov má predkupné právo často na tie priestory, napríklad v komunálnom rozmere. Nikomu sa to nezdá zvláštne a akceptuje sa to. Hnutie pes nie je vec alebo zviera nie je vec, zamýšľame sa nad osudom zvierat, ale pri príbehoch, ktoré tu zaznievajú, sa človek až diví, ako sa dokážeme nezamyslieť nad šesťročným dieťaťom, ako sa starostlivo vyberá zoologická záhrada, kam sa za účelom plemenitby pošle vzácna zebra alebo gazela, a ako sa absolútne brutálne vytrhne z koreňov dieťa bez akéhokoľvek okrem byrokratického zamyslenia. Preto by som povedal, že očividne by sme mali čeliť stavu, pri ktorom zviera nie je vec, ale človek vec je, aj keď malý človek. A aj keď, samozrejme, hovorím možno k štyrom z tých, ktorí to nakoniec podobne ako ich kolegovia odmietnu, tak je prostou hanbou takýto návrh odmietnuť.