Videokanál klubu

Ďakujem opäť za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte okomentovať aktuálne udalosti s eurofondami na ministerstve školstva, keďže je to v poslednom čase absolútne najväčšia kauza. Ide minimálne o 300 mil. a je to definitívne predmet verejného záujmu a bol by to definitívne predmet vyšetrovania takého, takéhoto vyšetrovacieho výboru Národnej rady. Tie udalosti posledných týždňov boli veľmi chaotické. Rozškriepila sa na tom vládna koalícia. A bolo veľmi ťažko sledovať tie skutočné fakty. Bolo ťažko sledovať to, kto v skutočnosti za čím stojí, na koho je napojený. A dodnes si myslím, že to nie je vyšetrené a dané dokopy ani v nejakej základnej fáze.
Ak by sme mali vyšetrovacie výbory Národnej rady, toto by bol definitívne najlepší kandidát v súčasnosti na to, aby celá vec bola prešetrená Národnou radou a pod zrakom verejnosti. Začalo sa to tým, že bolo to na ministerstve školstva, kde má politickú zodpovednosť strana SNS. Pochopiteľne, minister musí vždy zobrať zodpovednosť za úrad, ktorému šéfuje. To je samozrejmé. Ale potom vychádzali na povrch ďalšie fakty, a tie firmy, ktoré čerpali eurofondy, aj podľa verejných zdrojov toho, čo je dostupné, to znamená, že Finstat, ORSR a atď., tam sa to začalo zbiehať trošku opäť okolo smeráckych oligarchov. Konkrétne okolo Jozefa Brhela a 40 až 50 % týchto pridelených zdrojov, tak k nim sa je možno veľmi ľahko dopátrať aj z verejných zdrojov, kde napokon by skončili. A k zvyšku sa je možné takisto dopátrať.
O čom hovorím? Hovorím o tom, že nie vždy veci vyzerajú tak, ako sa javia na prvý pohľad. A nie vždy je reálne zodpovedný ten, kto má politickú zodpovednosť za danú vec. A kde sa dá tá reálna zodpovednosť, a poviem teda otvorene, že páchateľ, najlepšie objasniť ako cez vyšetrovací výbor Národnej rady? Vyšetrovací výbor, kde je rovnomerne zastúpená koalícia, rovnomerne zastúpená opozícia. Bolo by tam zastúpené aj SNS, ktoré má politickú zodpovednosť za rezort, ale aj zvyšné strany vládnej koalície a samozrejme celá opozícia.
Takže toto je jeden z najzávažnejších dôvodov v súčasnosti, prečo by bolo treba takýto výbor zriadiť. Nebudeme sa potom domnievať, nebudeme musieť konzumovať iba nejaké povrchné fakty, ale môžme ísť do hĺbky, pretože vyšetrovací výbor bude mať právomoci si vypýtať akékoľvek podklady, aj tie, čo sú teraz predmetom daňového, bankového, akéhokoľvek tajomstva, si takýto výbor bude môcť vypýtať a takto objektívne objasniť, kto reálne stojí v pozadí čerpania 300 mil. z ministerstva školstva.
Takže o to viac žiadam o podporu a myslím si, že je to v záujme minimálnej časti koalície, aby takéto vyšetrovacie výbory prešli. Aby my, poslanci, čo sme najvyšší orgán Slovenskej republiky, najvyšší zákonodarný, ústavodarný a kontrolný orgán Slovenskej republiky, aby my sme vedeli, čo sa reálne deje. Kto už iný to má vedieť, keď my by sme to oficiálne vedieť nemali? Je to priam povinnosťou, ústavnou povinnosťou Národnej rady kontrolovať. Je to zakotvené ako jeden z prvých bodov v ústave. Tak kontrolujme! Ustanovme si presný mechanizmus, ako to skontrolovať, vypýtajme si všetky podklady k tejto kauze! Aj tie, ktoré sú predmetom tajomstva. A dokončíme to a spravme jasný uzáver, kto to spáchal, kto je vinný.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslancovi, dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhoval aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako už zdôraznil predkladateľ návrh priamo nadväzuje na predchádzajúci bod, ktorým je návrh na zmenu ústavy alebo ten návrh ústavného zákona, ktorým sa mení ústava. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávneho výboru vrátane jeho určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady s tým, že teda v prípade, že nebude schválený ten predchádzajúci bod teda návrh ústavného zákona, tak nebude mať zmysel alebo nebude možné hlasovať o tomto návrhu, keďže by sme sa pri prerokovaní dostali do rozporu s ústavou. Takže vopred na to upozorňujem.
A žiadam vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem opäť za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., teda Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
O čo presne ide? Ide vlastne o druhú časť toho návrhu na vyšetrovacie výbory Národnej rady, pretože kvôli tomuto návrhu je treba zmeniť ako ústavu, čo bola tlač 615, a tak isto je treba zmeniť rokovací poriadok Národnej rady a tak isto je treba zmeniť Trestný zákon. A tie dva posledné body sa teda navrhujú, alebo tie dve posledné zmeny sa navrhujú v tomto konkrétnom bode.
Ja by som ešte raz zhrnul odôvodnenie toho, čo je vyšetrovací výbor, znova sa zameriam skôr na tie technickejšie detaily. Vyšetruje veci verejného záujmu, jedna tretina poslancov minimálne musí navrhnúť jeho zriadenie, musí obsahovať presné vymedzenie vecí verejného záujmu, ktorú má výbor vyšetriť, nemôžu to byť, ľudovo povedané, nejaké všeobecné bláboly kvôli politickým deklaráciám a kvôli politickým cieľom všeobecným. Vyšetrovací výbor môže zaobstarávať potrebné doklady, vyžadovať potrebné vysvetlenia, vypočúvať svedkov a podľa povahy veci pribrať znalca alebo tlmočníka. Vyšetrovací výbor môže na vykonanie jednotlivých úkonov a pre dokumentáciu svojej činnosti pribrať potrebný počet odborných pracovníkov, najmä vyšetrovateľov a administratívno-technických pracovníkov, ktorí vykonávajú svoju činnosť na základe poverenia vyšetrovacieho výboru a sú viazaní len jeho pokynmi, pritom, to opäť zdôrazňujem, nijako sa nezasahuje do vyšetrovania Policajného zboru, to si vedie svoje vyšetrovanie nezávislé od vyšetrovacieho výboru Národnej rady. A opäť zdôrazňujem, na záver rozhodujú súdy, nerozhoduje Národná rada, tá len vedie s plnými právomocami takéto vyšetrovanie. O každom úkone vyšetrovacieho výboru sa musí spísať zápisnica, pri každom úkone a tak ďalej. Ak skutočnosti zistené vyšetrovacím výborom nasvedčujú, že bol spáchaný trestný čin, to znamená, že v priebehu vyšetrovania sa príde na to, že áno, spáchal sa trestný čin, je treba hneď upovedomiť orgány činné v trestnom konaní, čiže tie majú šancu vyšetrovať aj na základe podnetu od vyšetrovacieho výboru Národnej rady. No a na záver, vyšetrovací výbor musí predložiť Národnej rade správu o výsledku vyšetrovania spolu s návrhom a ešte podľa stanovenej lehoty.
Takže má to veľmi prísne pravidlá. Má to veľmi prísne pravidlá práve preto, aby sa to nedalo svojvoľne zneužívať, aby si nejakí poslanci nemohli vybavovať nejaké svoje súkromné spory so susedom a podobne. Je to veľmi striktne obmedzené. Ide naozaj o veci verejného záujmu. Ako som povedal už aj predtým, myslím si, že aj je v záujme vládnej koalície mať takýto výbor, a keď sú opozíciou vyslovované nejaké podozrenia, ktoré oni pokladajú za neoprávnené, tak nech sa páči, tu sa to dá pred zrakom verejnosti všetko vyjasniť a ukázať, čo je oprávnené a čo je neoprávnené na základe presných a prísnych pravidiel, ktoré aj opozícia, aj koalícia, pol na pol, v zložení výboru pol na pol, musia striktne dodržiavať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni. Skutok sa nestal, takýto list mi prišiel z Národnej kriminálnej agentúry minulý týždeň a prišiel ako odpoveď na trestné oznámenie, ktoré som dával spolu s kolegami na Roberta Fica za to, že verejne vyzýval na trhanie právoplatne vydaných faktúr a ešte si pritom prevzal na svoje plecia, len tak ad hoc, lebo si zmyslel, kompetencie nezávislého, od vlády nezávislého úradu. Samozrejme, keďže išlo o smeráckeho papaláša číslo jedna, tak záver bol, skutok sa nestal. No a preto chceme vyšetrovacie výbory Národnej rady tak, ako je to v iných vyspelých krajinách, aby sme prešetrili, či sa naozaj skutok stal, alebo či sa skutok nestal.
Na Slovensku v súčasnosti niet reálnych kontrolných orgánov. Všetky štátne inštitúcie sú monokratické a sú pod kontrolou a vplyvom vládneho zlepenca, ale, povedzme si otvorene, v skutočnosti ani nie tak koalície ako celku ako strany SMER a ich oligarchov. Ostatní dvaja členovia vládnej koalície sú do počtu a kedykoľvek s nimi Robert Fico vyzametá podlahu. Máme tak monokratickú štátnu správu s jedným človekom, rozhodujúcim prakticky o všetkom.
Jedine Národná rada Slovenskej republiky nie je monokratickým orgánom, pretože sú tu zástupcovia všetkých parlamentných strán, je tu vládna koalícia, ako aj vládna, respektíve nie vládna opozícia. Takisto vyšetrovacie výbory, ktoré navrhujeme, by mali zloženie, ako sa dnes hovorí, pol na pol, ako sa predtým, fifty-fifty koalícia a opozícia, čím sa zaručí, že nikto nebude mať prevahu, že nikto si početnosťou, takou tou silou neschváli, nepretlačí, čo len chce. A takýmto spôsobom je najlepšie zaručené objektívne prešetrovanie prípadov. A tých prípadov, ktoré sú vecou verejného záujmu, je naozaj množstvo. Je to samozrejme už toľkokrát spomínaný Bašternák, pretože monokratickej štátnej správe nevadí, že jej chýbajú 2 mil. alebo 8 mil., alebo keby sme napočítali reálne číslo, rozkradnuté Bašternákom, Kočnerom a ich spolupáchateľmi, tak by sme došli k stovkám miliónov eur, ale ani tieto v tejto monokratickej štátnej správe jednoducho nechýbajú a jedinou, zatiaľ jedinou možnosťou by bolo prešetrovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Napríklad aj taký prípad Remeta, ktorý stavia tunel, ktorý sa takpovediac popri tom aj rúca, aj tento prípad je prípadom toho, kedy štátna správa reálne nevyšetruje to, čo má, kedy sa nevyšetrujú indície o podvodoch, ale tieto indície sú využívané na vydieranie tohto podnikateľa, a následne, keď sa to zverejní, tak príslušný kriminálny úrad povie, že ho nezaujíma vyšetrovanie trestných činov, či už vydierania alebo samotných podvodov, jediné, čo ho zaujíma, je, odkiaľ unikli informácie. To je problém štátnej správ pod vedením SMER-u, odkiaľ unikli informácie, že sme niečo napáchali.
A preto vyšetrovacie výbory Národnej rady, kde je aj opozícia, ktorá môže kontrolovať koalíciu v rámci jedného vyšetrovacieho výboru. Naozaj situácia s tým, čo sa deje, zašla tak ďaleko, že či už smerácki papaláši, alebo takzvaní naši ľudia, ako je Kočner, si tu robia, čo chcú. Koľkokrát sa Kočner verejne vyhrážal ľuďom, koľkokrát ich zastrašoval, právnikovi v prípade Green haus, že mu guľka preletí hlavou? Novinárom za to, že o ňom písali? Najnovšie novinárovi z portálu Aktuality.sk sa vyhrážal, že na jeho rodinu nájde tú najväčšiu špinu. A môže si to dovoliť jeden človek? Náš človek? No môže. Veď vzápätí vyšiel na jeho obranu minister vnútra Robert Kaliňák. Podobne ako vyšiel na obranu Ladislava Bašternáka, keď hovoril o svete kešu, teraz prišiel s tým, že: ale veď to je Kočner, on si to môže dovoliť. Veď iba sa dostal do polohy nejakého investigatívneho novinára. Ale investigatívni novinári idú po špine, ktorá existuje, a pátrajú, ako sa to stalo a kto to urobil. Nepátrajú účelovo po rodine niekoho, aby vyhrabali špinu. Aj zo strany Mariána Kočnera išlo opäť o vyhrážanie sa. A ja poznám tak isto osobne prípady ľudí, ktorí za mnou prišli a ktorým sa Marián Kočner vyhrážal aj na ulici pred, sa vyhrážal matke s deťmi pred jej vlastnými deťmi, že čo jej spraví, keď ona neurobí to a to, keď nebude držať ústa a keď bude robiť to, čo robí. Nuž, ale je to človek, na ktorého obranu pohotovo vyskočí minister vnútra Robert Kaliňák a povie, že to je všetko v najlepšom poriadku. A tento človek, Marián Kočner sa nemusí ničoho báť. Tak preto chceme vyšetrovacie výbory Národnej rady, aby si tu "naši ľudia" nemohli robiť, čo chcú, nemohli sa vyhrážať, komu chcú, nemohli páchať podvody s DPH, aby tu bola minimálne Národná rada ako jeden z najvyšších orgánov, ktorý stojí nad štátnou správou, aby tá vedela povedať, stop, môžeš prísť iba potiaľto, ďalej už nie.
Vrátim sa možno k takým technikáliam týchto vyšetrovacích výborov. Ich hlavným významom je objasnenie stavu vecí verejných, a to chcem zdôrazniť. Je to nastavené tak, tento návrh zákona, aby si nemohol začať účelovo vyšetrovať, kto chce, čo len chce, ale naozaj musí ísť o vec verejného záujmu, to znamená, významnú vec. A je treba povedať, že vo všetkých ostatných krajinách Európskej únie, okrem Malty a teda nás, si myslia, že takéto vyšetrovacie úrady, respektíve výbory sú potrebné. Preto ich všade zriadili. Nezriadili ich napríklad z nejakého Bruselu, ale všade ich zriadili z vlastných potrieb, pretože dospeli k tomu, že áno, toto je potrebné, napriek tomu že máme políciu, napriek tomu, že máme prokuratúru a ďalšie a ďalšie orgány, tak prišli k tomu, že potrebujeme aj vyšetrovacie výbory národných parlamentov.
Bude treba tretinu poslancov Národnej rady, to znamená, päťdesiatich poslancov na to, aby takýto konkrétny výbor mohol vzniknúť. Inde je to benevolentnejšie. Spomeniem Nemecko, kde stačí jedna štvrtina všetkých poslancov, aby sa začalo vyšetrovať. Maďarsko, tam stačí iba jedna pätina. No a napokon také Francúzsko, kde stačí jeden jediný poslanec a zriadi sa vyšetrovací výbor, ktorý vyšetruje závažné veci. Stačí jeden jediný poslanec vo Francúzsku. My sme to nastavili na päťdesiat poslancov, na tretinu Národnej rady práve preto, práve preto, aby išlo o významnú vec, aby to nikto nemohol zneužívať.
A ešte chcem zdôrazniť, že zriadenie vyšetrovacieho výboru nijako nebude brániť, nebude robiť nijakú prekážku orgánom činným v trestnom konaní. Tie budú viesť svoje vlastné, nezávislé, aj keď vieme, aké je to v praxi vyšetrovanie, a Národná rada bude viesť svoje vlastné nezávislé vyšetrovanie. Nakoniec o celom prípade rozhodne súd, ako sa v právnom štáte patrí, takže to rozhodnutie bude tam, kde to rozhodnutie patrí, avšak vyšetrovanie Národnej rady bude verejné, bude verejné a bude tak pod kontrolou verejnosti. Na rozdiel od toho, keď sa o významných veciach teraz rozhoduje a sú zametané pod koberec za zavretými dverami.
Chcem teda požiadať všetkých o podporu, pretože aj v prípade vládnej koalície, pokiaľ nie je čo skrývať, pokiaľ nie sú prepojenia medzi organizovaným zločinom, medzi podvodníkmi s DPH a vládnou stranou, tak je dobré to verejne vyšetriť v Národnej rade a preukázať to. Preto žiadam o podporu celej poslaneckej snemovne a dovolím si tvrdiť, že pri hlasovaní sa ukáže to, opäť raz, kto podporuje bezprávie a kto podporuje spravodlivosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyňa, kolegovia, chcel som na túto tému uviesť pár slov, ktoré sa týkajú toho, ako vyšetrovacie výbory parlamentov rôznych pracujú v iných krajinách a akú vlastne majú funkciu. Z nášho pohľadu sa nám zdá ako samozrejmé, že v rôznych demokraciách polícia funguje relatívne samostatne a nie je striktne naviazaná na exekutívnu, na výkonnú vládnu moc, a preto musíme sa zamýšľať nad tým, že čím to je. A jedna z možností toho, že prečo toto takto funguje, je aj tá, že ak by polícia samostatne nefungovala, ak by nefungovala organizácia, ktorá u nás sa volá prokuratúra, ale inde sa volá štátne zastupiteľstvo, poprípade inak, tak potom je tu jeden vyššie stojací orgán, ktorý má v podstate neobmedzenú právomoc odvolať kohokoľvek, o kom si myslí, že, a kohokoľvek z výkonnej štátnej moci, o kom si myslí, že nevykonáva svoju funkciu riadne.
Tak typicky americký kongres a konkrétne senát má obrovské právomoci, pokiaľ ide o možnosť predvolať si do, na vyšetrovací výbor kohokoľvek, o kom si myslí, že je dôležité ho vyšetrovať preto, aby sa zistilo, že či si riadne vykonával svoju funkciu. A toto je prvým krokom k tomu, aby taký funkcionár mohol byť predmetom takzvaného impeachmentu alebo teda procesu odvolania z funkcie. Pritom tak v Amerike, tak ako aj v iných krajináchrozhodnutie Rady školy majú vyšetrovacie parlamentné výbory také právomoci, ktoré zodpovedajú vyšetrovacím orgánom. To znamená, že nielen že majú právo predvolať svedkov, ktorí majú povinnosť zo zákona vypovedať, ale aj títo svedkovia na druhej strane majú procesné práva také, ako zodpovedajú Trestnému poriadku. To znamená, že napríklad majú právo nevypovedať, ak by taká výpoveď mohla viesť k sebaobvineniu alebo obvineniu iných osôb, ktoré sú im blízke. Čiže ten proces je veľmi podobný tomu, ako prebieha, alebo v prípade Slovenskej republiky ako by mal prebiehať vyšetrovací proces v trestnom konaní.
Ale aby som sa vrátil k tomu, čo považujem na fungovaní parlamentných vyšetrovacích výborov za kľúčové, je nie to, že tieto výbory akosi suplujú funkciu orgánov činných v trestnom konaní, ale to, že takou možnosťou hrozia. Čiže ide o to, že orgány činné v trestnom konaní, alebo v ich reči, obchodného práva ich vrcholový manažment, teda povedzme u nás policajný prezident alebo minister vnútra, keby si boli vedomí toho, že ak oni nebudú riadne viesť vyšetrovanie, nezabezpečia to, aby vyšetrovanie sa riadne viedlo, lepšie povedané, tak potom je tu nad nimi nejaká sila, ktorá to urobí za nich aspoň v tom rozsahu, ktorý zabezpečí to, že oni budú zbavení funkcie a že na ich miesto príde niekto, kto tú úlohu zákonnú splní miesto nich. A nemusíme ísť až tak ďaleko, ako je Amerika, môžme sa pozrieť na to, že čo, pokiaľ ide o fungovanie polície, čo dosiahla takzvaná Kubiceho správa v Čechách, v Českej republike, kde táto vďaka tomu, že mohla byť predložená vyšetrovacej komisii parlamentu, tak navrhla tak obrovskú celospoločenskú intenzitu, že viedla v podstate k zmene vládnej garnitúry, viedla k zmene na ministerstve vnútra a zmenám v polícii.
Čiže, čiže vyšetrovacie parlamentné výbory sú nezastupiteľné a jeden z dôvodov, prečo u nás polícia, prokuratúra a do istej miery aj súdy nefungujú, je práve to, že takéto vyšetrovacie parlamentné výbory nemáme. Preto sa aj ja prihováram za to, aby sme takúto úpravu, tak či onak, možnože ak nie v tejto úplne podobe, tak v nejakej, ktorú tí, ktorí sú ochotní tú myšlienku podporiť, nejak navrhnú, aby sme túto úpravu uzákonili.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zbierky. Ide o tzv. vyšetrovacie výbory a tento návrh je v princípe rozložený do dvoch návrhov. Prvým návrhom sa mení ústava, aby takéto vyšetrovacie výbory Národnej rady Slovenskej republiky sa vôbec mohli zriadiť, a potom tým druhým návrhom zákona, ktorý bude v ďalšom bode, sa mení rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi stručne uviesť, o čo ide a akým spôsobom takýto vyšetrovací výbor bude fungovať. Predovšetkým takéto výbory budú fungovať na prešetrenie veci verejného záujmu a stane sa tak vtedy, keď o zriadenie konkrétneho vyšetrovacieho výboru požiada aspoň tretina poslancov Národnej rady, to znamená 50 poslancov. Vyšetrovací výbor bude mať 10 členov a stručne povedané, päť členov bude z opozície a päť členov bude z vládnej koalície tak, aby bolo rovnomerné rozloženie síl v takomto výbore a nikto si tam nemohol neférovo presadiť svoje na základe číro-čisto početnej sily. Všetky orgány verejnej moci budú musieť poskytnúť vyšetrovaciemu výboru potrebnú súčinnosť. A bližšie už o týchto kompetenciách, ale aj o tom, prečo by sme mali zriadiť takéto vyšetrovacie výbory, by som chcel porozprávať v rozprave k tomuto návrhu. Takže zatiaľ ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja by som len pár poznámok k tomuto návrhu uviedol, o ktorých som si nebol istý, že by sa vošli do pár faktických.
Prvá z nich je to, o tom, ako sa rozhodovalo o tej žiadosti o poskytnutí informácií, tak ako o tom pán predkladateľ hovoril. Vtip je v tom, že všetky orgány, aj samosprávy, aj štátu, majú povinnosť pri pochybnosti o tom, ako sa interpretujú jednotlivé ustanovenia zákona, tieto interpretovať tak, ako je to v prospech väčšej miery slobody občanov. Čiže je podľa môjho názoru nepochybné, že tam, kde tá interpretácia, že sa musí uprednostniť nejaký súhlas alebo nejaká povinnosť rešpektovať tie nejaké, údajné obchodné tajomstvo alebo, alebo nejaké práva k duševnému vlastníctvu, to samozrejme za normálneho použitia práva by neprichádzalo v úvahu. A my všetci dobre vieme, že to bola len výhovorka.
V tej súvislosti ma napadá aj to, že nič o tom postupe neviem, len čo som vyrozumel z toho, čo pán predkladateľ uvádzal. Bolo by zaujímavé, ak by sa situácia vyvíjala keby pán predkladateľ súhlasil s tým, že nezverejní tú informáciu a nakoniec by ju zverejnil. Podľa môjho názoru by nebolo možné ho za takýto postup nejako prenasledovať, pretože urobil len to, čo je v súlade s právom každého a čo je v súlade so zákonom.
Ale chcel som trochu viacej hovoriť o tých dôvodoch, pre ktoré toto všetko takto funguje u nás, lebo my všetci vieme, že toto je protizákonný stav. Pri protizákonnom stave máme tu nejaké orgány, ktoré by mali podľa toho v tej súvislosti konať. Tak základnou takou inštitúciou takým orgánom je prokuratúra. A v tej súvislosti musím uviesť to, aké sú moje skúsenosti s tým, ako Generálna prokuratúra poskytuje informácie na základe infozákona, ktoré má povinnosť poskytnúť. Jednoducho ich neposkytuje, ak sa jedná o niečo, čo je nepríjemné. Tak ja napríklad som žiadal Generálnu prokuratúru, aby mi poskytla informácie z majetkového priznania istých prokurátorov Palovičovcov, otca a syna, v súvislosti so správami, že vlastnia majetok, ktorý nikdy nemohli nadobudnúť zo svojich legálnych príjmov. Predpokladám, že, predpokladajúc teda, že nie sú aktívni na americkej burze a že netrávia hodiny a hodiny denne analýzami trendov akcií, vývoja cien akcií na burzách, tak je logický záver, že verejnosť by mala mať možnosť sa dozvedieť o tom, ako nadobudli také majetky, ktoré im umožňujú nakupovať si extrémne drahé nehnuteľnosti v extrémne drahých lokalitách.
No a výsledok bol taký, že Generálna prokuratúra na základe najrôznejších právnických kľučiek sa snažila najprv vykoľajiť tú našu, tú našu žiadosť o poskytnutie informácií. Používala rôzne finty tak, aby sme sa nejako nachytali. Keď sa im to nepodarilo, tak nakoniec povedali, tak jednoducho my to neposkytneme, lebo to nemôžme poskytnúť, lebo, lebo sa také poskytnutie dotýka osobných dát určitých prokurátorov. Ale veď ten zákon nehovorí nič o osobných dátach, jednoducho, kto je prokurátor, tak ten musí byť pripravený na to tak isto ako iný verejný činiteľ, ktorý má povinnosť zverejniť, zverejňovať svoje majetkové pomery, že jednoducho do, do oveľa vyššej miery ako u bežných občanov bude musieť sa zmieriť s tým, že aj jeho inak súkromné informácie, dáta o jeho, o jeho živote budú zverejnené a každý sa bude môcť oboznámiť s tým, ako sa vyvíja jeho nielen príjmová, ale aj majetková situácia. A teda, aká je korelácia medzi týmito dvomi veličinami.
No ale myslím, že sme sa s pánom generálnym prokurátorom akosi v tichosti dohodli na tom, že, že každý vieme, ako to je, to znamená, že on to nemôže zverejniť, pretože by nejako kompromitoval niekoho, koho nechce kompromitovať. Možnože je to preto, lebo ten zase vie niečo na pána generálneho prokurátora, takže by tam bola nejaká krížová, krížová kompromitácia, to nevieme. Ale výsledok je ten, že ja teraz žalujem Generálnu prokuratúru, o zverejnenie, o sprístupnenie informácií.
Čiže aby sme sa vrátili k tomuto prípadu. Tu je dôvod toho, prečo pán Nesrovnal necíti žiadnu potrebu vám poskytovať informácie, ktoré sa mu nehodia, pretože on vie, že takto to tu funguje. Jednoducho, veď to nie je nič neobvyklé. Veď všetci vieme, že u nás zákony platia len, pokiaľ sa to nedotýka tých, ktorí sú pri moci. Predsa nikto nepochybuje o tom, a to sa mi stalo veľakrát, že orgány činné v trestnom konaní, alebo ktokoľvek iný jednoducho otvorene povie: ale predsa neočakávate, že my budeme nejako stíhať pána ministra alebo nejakého sudcu, to predsa neprichádza do úvahy, to nemyslíte vážne?!
Čiže je dobré si toto povedať, aby sme nemali nejaké neprimerané očakávania od toho, že čo zákony robia. Môžme to skúšať, ale lepšie, ako to skúšať, je hovoriť o tom, prečo to u nás funguje tak, ako to funguje, lepšie povedané, nefunguje vôbec.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Budaj mi podobne, ako predtým pán poslanec Jurzyca, vo svojej faktickej pripomienke pripomenul niečo, na čo som, na čo som vo svojom vystúpení zabudol a čo je teda pochopiteľne pravda, keď hovoril o tom, že to súvisí so situáciou v hlavnom meste a s auditmi, ktoré si dáva robiť magistrát u firmy Deloitte, a s tým, že tie audity boli dlho odmietané na sprístupnenie na základe žiadosti. Robili sa okolo toho veľké tajnosti a dodnes nie sú v úplnosti sprístupnené, nie to už teda ani, ani zverejnené, aj keď ich časti sú už zverejnené. A tak áno, tento zákon sa týka hlavného mesta a v podstate by sme ho mohli nazvať nie lex Bratislava, ale lex Deloitte.
A pokiaľ ide o tie upozornenia z mojej strany, o ktorých pán poslanec Budaj hovoril a ktoré sa týkali, týkali toho, že návrh môže byť jednoznačnejší, tak dúfam, že aj predkladatelia, aj verejnosť pochopili, že to nebola kritika, ale naopak, bol to spôsob vyjadrenia podpory tomuto návrhu, ktorý myslím si, že aj keby prešiel v tejto forme, tak je úplne super a správny a zaslúži si, zaslúži si podporu. Len som teda, keďže trošku sa obávam, že to druhé čítanie, predsa len možno nebude tak, tak som chcel aj smerom do budúcnosti, keď takéto veci budeme musieť zrejme riešiť, riešiť znovu, povedať, že kde by sa dalo ísť ešte ďalej, ako idú predkladatelia.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým trom kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Jurzyca spomenul vo svojej faktickej, že takto vyzerajú alternatívy k tejto vláde. To je niečo, čo som zabudol povedať, čo by som asi povedal, keby sme v piatok prišli k tomuto bodu, pretože sme mali minule za sebou rušný týždeň. A áno, myslím si, že práve toto je to, čo spája demokratickú opozíciu ako alternatívu súčasnej vláde. Ak raz vymeníme túto, tak sa zrejme budeme naťahovať o mnohé rôzne veci, ale v otázke transparentnosti a boja proti korupcii a väčšej informovanosti občanov a verejnosti, verím, že bude úplná zhoda a bude to niečo, čo bude budúcu demokratickú vládu spájať.
Súhlasím aj s tým, že ten návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Tak predkladatelia boli trochu skromní, tak to označili, že bude neutrálny, ale ja tam tiež vidím ten pozitívny vplyv.
Pán poslanec Grendel, úplne súhlasím, že tie audity často slúžia len ako alibi pre vypísanie nejakého konkrétneho tendra. Však okrem toho auditu na osvetlenie sme zažili v Bratislave aj audit na parkovaciu politiku, kde tá situácia bola takmer identická, akurát, že tam sa primátor bez zastupiteľstva nepohne. V prípade osvetlenia si myslí, že to môže spraviť aj bez zastupiteľstva. Súhlasím aj s tým, že tie informácie by sa mali zverejňovať, resp. sprístupňovať na žiadosť už dnes a bude dobré, ak budú aj zverejňované.
A, pán poslanec Heger, áno, analýzy vplyvu majú medzery, len teda ja som chcel poukázať na to, že by sme nemali byť nejakí formalisti a snažiť sa za každú cenu vyčísľovať veci.