Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Príjemný, dobrý deň prajem, dámy, páni a kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim byť pomerne stručný, keď už sa tu toľkokrát hovorilo o župnej kampani, rád by som zdôraznil, že aj kraj, z ktorého pochádzam ja, potrebuje dokončiť diaľnice, obchvaty a potrebuje kvalitné cesty. Spomeniem len niektoré z nich. Kameňom úrazu Banskobystrického kraja je nedostavaná R2, obzvlášť občania Zvolena a Sliača by vám tu v tomto pléne určite na túto tému vedeli dlho rozprávať o tom, akým spôsobom sa jednak plánovala a plánuje táto cesta a akým spôsobom sa neustále odkladala výstavba tejto cesty. Nehovoriac už napríklad o jej dokončení smerom na Lučenec a neskôr na Rimavskú Sobotu, čo sú tiež kritické oblasti pre budúci rozvoj nášho kraja a kritické oblasti pre budúci rozvoj okresov, ktoré som tu na tomto mieste včera spomínal, ako jedny z najzanedbanejších s vysokou mierou nezamestnanosti a s minimálnym prílevom investícií.
Pochopiteľne nesúvisí to len s týmto, s týmito okresmi, ale súvisí to aj s dostavbou napríklad tunela Soroška, o ktorom sa tiež počas leta viedli siahodlhé diskusie a potom samozrejme smerom na Košice ďalej. Toto je práve spôsob, ako dosiahnuť rozvoj najchudobnejších regiónov nášho kraja. Ale, a to ale je veľmi dôležité, mnohí občania aj v týchto najchudobnejších okresoch nášho kraja mi potvrdili, že v žiadnom prípade nedopustia, aby toto bolo robené na úkor budúcich generácií a teda na úkor ďalšieho zadlžovania našej krajiny a teda ma prosili, aby sme hľadali iné spôsoby, ako je uvoľňovanie dlhovej brzdy, ale k tomu sa ešte dostanem.
Spomeniem ešte jednu cestu. Známu R1, ktorá konečne po rokoch dotiahla kvalitné komfortné pripojenie Banskej Bystrice smerom na Bratislavu. Hovorí sa o tom od roku 2010, kedy bol ministrom dopravy Ján Figeľ, že by táto cesta mala byť prioritne rozšírená alebo teda predĺžená smerom na Ružomberok a tým by sa dosiahlo najrýchlejšie a najekonomickejšie prepojenie Bratislavy a Košíc. Bohužiaľ, ani táto téma dnes už nie je témou dňa, pretože opäť raz prevládli lobistické skupiny, ktoré presadzujú iné priority v rámci výstavby diaľničnej siete a siete rýchlostných ciest v našej krajine. S tým sú samozrejme spojené aj ďalšie aktivity, ktoré by mali byť priamo naviazané na takéto rozšírenie, alebo keď chceme predĺženie rýchlostnej cesty R1, a to je napríklad rozšírenie cesty smerom na Brezno. Tam obzvlášť priatelia z Podbrezovej a obzvlášť napríklad manažment známych Podbrezovských železiarní by vedel rozprávať, aké nevyhnutné je, aby sa takáto, takáto cesta v krátkom čase postavila.
Keď chodím do okresov, ako sú napríklad Veľký Krtíš alebo Lučenec, tak rezonuje iná téma, a to je téma R7, ktorá tu už tiež dnes bola spomínaná. Práve tieto okresy by mimoriadne ocenili, ak by sa práve cez R7 veľmi rýchlo a kvalitne dokázali dostať do Bratislavy, čím by sa zase odbremenila aj už spomínaná R2 a R1. Tak isto táto téma - takmer mŕtva. Vôbec nikto o tom nehovorí s výnimkou občanov, ktorí sa cítia byť ukrivdení, pretože platia rovnaké dane, ako občania v Bratislave, v Trenčíne alebo v Žiline, v najbohatších oblastiach Slovenska. Napriek tomu nemajú dostupnú kvalitnú infraštruktúru, ktorou by sa bezpečne dostali z miesta na miesto. Nehovoriac už o takých témach, ako je napríklad obchvat mesta Krupina alebo dokončenie obchvatu mesta Brezno. Aj to sú témy, ktoré prioritne trápia občanov, ale žiadny z nich mi nepovedal, aby sme to riešili zadlžením ich detí, vnukov a ďalších generácií.
Omnoho častejšie ale počúvam slová o tom, ako sa šafári na našich rýchlostných cestách a diaľniciach pri ich výstavbe, akým spôsobom sa vyriešili kauzy, ako už známa kauza Váhostav, nehovoriac o mýtnom tendri, alebo prečo je napríklad cena za 1 km výstavby takejto rýchlostnej cesty práve napríklad v našom kraji výrazne vyššia, ako napríklad v Chorvátsku, v Rakúsku alebo v Nemecku. Toto sú prirodzené otázky, ktoré si občania kladú a na ktoré, bohužiaľ, odpovede nedostávame. Dostávame radšej odpovede, ako celý problém vyriešiť tým, že uvoľníme dlhovú brzdu, na ktorú sa historicky našiel konsenzus v Národnej rade Slovenskej republiky.
Oceňujem ochotu poslancov Podmanického, Bašku a tak isto iniciatívu pána poslanca Štarchoňa, aby sme stiahli z rokovania tento návrh zákona a aby sme sa opäť zišli pri odbornej a politicky konsenzuálnej diskusii, ako celý problém riešiť. Ja som si istý, že práve toto je omnoho jednoduchšia cesta, ako položiť na stôl návrh zákona, o ktorom potom vznikajú práve takéto diskusie, aké tu zažívame dnes od deviatej hodiny. Najdôležitejšou časťou takejto diskusie by samozrejme mala byť jedna dôležitá otázka, a to, ako využívame prostriedky, ktoré už dnes máme k dispozícii.
Dámy a páni, nalejme si čistého vína, hoci je teda ešte pomerne včasná hodina a povedzme si otvorene, my dnes nedokážeme využiť ani len tie prostriedky, ktoré máme k dispozícii na výstavbu ciest, rýchlostných, resp. diaľnic. Prečo potom za každú cenu otvárať dlhovú brzdu? Toto by mala byť otázka, ktorá by odznela na takom odbornom seminári, ktorý by pokračoval v rámci toho, čo už tu bolo naznačené, že dávnejšie v Národnej rade začalo. Budem vám povďačný a rád sa takejto diskusie zúčastním. Môj hlas ale pre odblokovanie dlhovej brzdy určite nedostanete.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Všimol som si, pán poslanec Baška, že vám nevyšiel čas, že ste mali ešte záujem doplniť informácie, ktoré ste pre nás mali pripravené. Takisto som si všimol v tejto rozprave, že mnohí kolegovia obzvlášť pri takejto téme by radi použili infografiku, mapy, kade by vlastne tie rýchlostné cesty mali viesť, kde by sa mali dostavať. Takže aj týmto by som vás a vašich kolegov, ktorí ste zahlasovali za nezmyselnú zmenu rokovacieho poriadku, rád poprosil, aby ste zvážili jej okamžitú novelu, aby sme práve pri takýchto dôležitých veciach mohli slušne a slobodne diskutovať v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ja si na rozdiel od pána poslanca Kollára nemyslím, že pán poslanec Beblavý mal pred očami vo svojom vystúpení nejaké červené súkno. Naopak, veľmi vecne a jasne pomenoval súvislosti a aj dôvody predloženia tohto návrhu zákona. Samotní predkladatelia hovoria, že do župných volieb sa samozrejme, že nič nezmení, že to je taká veľká vec, samozrejme, že sa dlhová brzda neuvoľní, aj keby tu bola vôľa v parlamente - ako dúfam, že nie je - uvoľňovať dlhovú brzdu, ale aj keby tu bola vôľa, tak sa neuvoľní tým, že teraz niečo schválime, nejaké uznesenie, ale prípadne uznesenie bude prijaté a určite predkladatelia niečo navrhli, tak pred voľbami županov to môžu odprezentovať, môžu sa ukázať ako tí, ktorým záleží na ich regiónoch a zlá opozícia z nejakých teoretických dôvodov, že bráni dlhovú brzdu, ktorú vlastne ani nepotrebujeme alebo nie takto prísnu, im v tom, im v tom bráni, že oni by aj chceli, ale nedá sa.
No vo viacerých vystúpeniach, aj na tej predchádzajúcej schôdzi, aj na tejto schôdzi bolo jasne povedané a vysvetlené, že samozrejme, že sa to dá. A to, že je to gesto, iba gesto, nie reálna snaha nájsť nejakú zmenu, tak o tom svedčí aj tá forma, akou je to predložené. O zákone sa rokovalo dlho cez dve volebné obdobia a koalícia rokovala s opozíciou a bola tam vôľa sa dohodnúť. Ak dáte nejaký papier na rokovanie schôdze, tak to nie je a nemôže to byť myslené ako úprimná snaha nájsť nejakú dohodu a niečo zmeniť, ale iba ako gesto, ktoré môžete použiť vo volebnej kampani. Nič iné.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj pánovi poslancovi Kollárovi. Mňa potešil hneď v dvoch veciach. V prvej teda, že sa nemieni ich strana pridať k takémuto zlému návrhu a v druhej, že využil slovo krepý, to je typicky banskobystrické slovo a predpokladám, že to urobil preto, lebo máme akurát dnes začiatok 360. Radvanského jarmoku, jubilejného, na ktorý ho srdečne pozývam.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, naša spoločnosť sa nachádza v morálnom rozvrate. Pôvodcom tohto mravného úpadku je kontinuálna vláda strany SMER – sociálna demokracia. Táto strana po celé roky pred občanmi klamlivo deklaruje, že jej prioritou sú sociálne veci, ľudia práce a slabé sociálne skupiny. Pritom jej činy hovoria o opaku. SMER – sociálna demokracia nie je ani sociálna, ani demokracia. Predseda tejto strany hovorí o sexuálnom zneužívaní a týraní detí ako o "ničom", o "babských táraninách" a nazýva to "smiešne hry opozície". Minister, ktorý má chrániť maloleté deti, ich vystavuje nebezpečenstvu a roky sa nečinne prizerá ich trápeniu. Bez empatie, bez škrupúľ, bez hanby.
Medzi najdôležitejšie úlohy štátu patrí garantovanie spravodlivosti a ochrana práv jeho občanov. O to viac, ak ide o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. A ak túto nosnú úlohu štát nespĺňa, nepotrebujeme štát. Pretože bezprávny štát sa mení na džungľu bez pravidiel a predpisov, kde je možné beztrestne znásilniť dieťa, kde je možné týrať a biť malých a slabých z pozície moci, kde je možné sa z toho bez ostychu vysmievať.
Pod rukami ministra Richtera sa rozsýpa celý rezort, pretože právo, spravodlivosť, morálka a odbornosť nemajú pre tohto nominanta SMER-u žiadnu cenu. Vypovedajú o tom obete nášho sociálneho systému, utýraná Lucka, odvlečený Marco, predaní Jožko a Karolínka, tisíce detí v detských domovoch, ktoré mohli spokojne vyrastať vo svojich biologických či náhradných rodinách. Máme 14-tisíc detí mimo vlastných rodín, tisíce čakateľov na sociálnu službu, na ktorú majú zákonný nárok, a predsa sa im nedostáva, tisíce rozvrátených rodín, ktoré nedostali žiadnu pomoc a poradenstvo v ťažkých chvíľach, matky samoživiteľky, ktoré so svojimi deťmi živoria bez prostriedkov, rodiny, ktoré opatrujú svojich chorých bez podpory a na hranici svojich fyzických aj finančných síl, tisíce zamestnancov v tomto rezorte, ktorí pracujú v mizerných podmienkach za mizerný plat. Toto sú výsledky dlhoročnej práce ministra Richtera!
Čistý deň je len vrchol ľadovca. Tento príbeh sa pre verejnosť začal rozkrývať presne pred rokom. No už niekoľko rokov predtým sa na ministerstve a ústredí práce dovolávali ochrany práv pre svoje deti. Množstvo sťažností svedčí o tom, že ministerstvo tieto deti nijak neochránilo.
Počas poslaneckého prieskumu sme sa zoznámili s kontrolnými zisteniami ministerstva a ústredia a rovnako so sťažnosťami rodičov, ktoré hovorili jednoznačnou rečou: Deti sú v ohrození. Už samotný fakt, že ministerstvo dovolilo prevádzku megalomanského zariadenia, v ktorom bolo umiestnených pred rokom až 42 klientov pod kuratelou personálu bez odbornosti, je výbušná kombinácia. Napriek tomu malo ministerstvo v pláne na tento rok rozšíriť kapacitu zariadenia. Počíta s tým dokonca vo svojich oficiálnych dokumentoch. V plánoch ústredia bolo rozšíriť toto pochybné zariadenie, a napriek tomu prominentné, a to nasledovne, citujem z koncepcie ústredia práce na roky 2016 až 2020.
Hovoríme o navyšovaní kapacity zariadenia Čistý deň, n. o. Po prvé, resocializačné miesta v terapeutickej komunite: 50 miest. Denný, týždenný pohotovostný stacionár: 8 miest. Skupinové domy: 12 domov s kapacitou 72 miest. Bytové jednotky: 7 jednotiek s kapacitou 28 miest. Rodinné domy: 20 miest pre dospelých klientov.
To znamená, že najneskôr v roku 2020 malo mať zariadenie Čistý deň kapacitu zvýšenú na 178 klientov. Aké plány sme to tu prekazili? Na každé dieťa platí štát zariadeniu 1 200 eur mesačne. Hovoríme teda o obrovskom, miliónovom biznise na deťoch.
Čo k tomu ešte dodať? Pod ochranou a pod kuratelou ministra Richtera a SMER-u existuje teda zariadenie, v ktorom je tolerované sexuálne zneužívanie, psychické a fyzické týranie, ponižovanie a pošliapavanie práv detí. Nemilosrdnou obžalobou ministra Richtera je aj mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany.
V správe stojí, že, citujem: "Systém trpí mnohými nedostatkami, ktoré umožňujú porušovanie základných práv detí." Uprostred civilizovanej Európy je vymenovanie týchto závažných prehreškov voči právam dieťaťa hrôzostrašným čítaním najmä preto, že sa na nich priamo podieľali štátne orgány. Inštitucionálne potreby stáli nad záujmami detí. A systém chránil sám seba na ich úkor, a to v celom systéme sociálnoprávnej ochrany. Je to osobná a politická zodpovednosť ministra Richtera.
Rada by som apelovala na vaše svedomie, milé kolegyne, milí kolegovia, politizácia tohto problému ma nezaujíma. Je to otázka princípu, či chceme občanom tejto krajiny povedať, že naďalej zotrvávame v obhajobe zverstiev, alebo chceme skutočne chrániť všetky deti, slabých, starých a chorých. Nadchádzajúce hlasovanie má byť posolstvom toho, že nie sme ochotní zmieriť sa s týmto všetkým, s týmto aktuálnym stavom v rezorte ministra Richtera.
Vážené dámy, vážení páni, počas dňa otvorených dverí som sa rozprávala s množstvom ľudí, ktorí nás prišli do Národnej rady navštíviť. Tvrdili, že nemá význam hľadať vo vašich dušiach svedomie, pretože morálka v politike sa nenosí. Ja, naopak, verím v ľudské dobro a v to, že sú medzi nami poslanci, ktorí pod ťarchou dôkazov prednesených na tejto aj na minulej schôdzi pochopili, že situácia je nebezpečná, že problém je vážny a že potrebuje okamžité riešenie. Obraciam sa teda na vás na všetkých, ktorí ste svoje svedomie nezapredali: Urobte tak, ako vám káže poslanecký sľub, a hlasujte podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, za deti a za odvolanie ministra Richtera.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem obidvom kolegom za poznámky. Tú prvú vec, Alojz, nedokážem posúdiť, ja som spravodlivosť v komunistickom režime dokázal tak maximálne posudzovať pri prerozdeľovaní horaliek v pionierskom tábore, takže som nemal ten pohľad, ktorým by som to vedel zmerať. (Reakcia z pléna.) Je možné, že niektoré typy prehreškov by boli za komunizmu stíhané, tá nespravodlivosť tam bola ale nastavená, samozrejme, ústavná a tú – aspoň papierovo – dnes sa nám podarilo odstrániť.
A k tej druhej časti, áno, Slovensko je unesený štát, Slovensko je ukradnutý alebo na ceste k tomu, aby bol ukradnutý štát, ale aj on, samotný ten pojem je dynamický. A správne si teda povedal, sme pri rozhodovaní čo s tým. A ja som sa snažil povedať, že akýkoľvek scenár našej budúcnosti si budeme teraz kresliť, musíme viac než na to, kam budeme patriť, myslieť na to, čím a kým sme.
Ďakujem.

Martin, ďakujem za výborné vystúpenie. Mám len dve poznámočky. Jedna sa týka toho tvojho návratu do našej komunistickej minulosti a to, ako si hovoril o tom, že či tu máme spravodlivosť. Treba povedať a bohužiaľ, je to tak, že ja to môžem povedať, lebo som to zažil, že za komunistov bola spravodlivosť podstatne lepšia, ako je dnes. Som presvedčený, že to, čo sa deje dnes za ministra Richtera, za komunistov by nebolo možné. To je isté. A to hovorím ako človek, ktorý má papier na to, že je antikomunista. (Reakcia z pléna.)
A druhá poznámočka je táto, že hovoril si, že ak si necháme ukradnúť štát, nie, to tak nie je, štát je už ukradnutý, teraz len debatujeme o tom, že či sa nám podarí si ho vziať späť, ale ukradnutý už je.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Tak si to, vážené dámy a páni, zrekapitulujme, kam sme sa to dostali. A ja tu teda nie som dlho. Sedem rokov. Sú tu exponáty podstatne dlhšie vystavené (povedané s pobavením) ako ja a pamätajú viac, ale musím povedať, že takú šupu z prvej, ako dostal Andrej Danko, keď bol odvolaný pán minister Plavčan, to som nevidel. To takú som zažil iba jednu. Pozeral som na neho, jak lapá po dychu na tej tlačovej besede a hovoril som si, vau, vypýtal si, dostal. A dneska dostane druhú.
Neviem, či ste pozerali tú tlačovku, ale normálne sklopené uši, sklopené zraky, predseda ani neprišiel a; nehráte to dobre, pán kolega, budete v hanbe; a dostali sme sa do situácie, že napriek tomu, že strana SNS plne uznala dôvody, legitímne dôvody na odvolanie ministra Richtera, tak nakoniec nepodporí svoj vlastný názor. Bol taký dobrý vtip za blahého komunizmu: Čo si myslíte o tom a tom? A odpoveď bola: Mám svoj názor, ale nesúhlasím s ním. Tak tam ste sa dostali. Gratulujem. Tak ako Fico prvý zožral SNS-ku prvú, tak Fico druhý žerie tú druhú. Myslím v kombinácii, keď boli. Medzitým bol sám, papal svojich.
A teraz sa pozrime na to, že čím sa teda sociálna vláda oháňa, keď bráni tohto človeka. A vždy vidíme len tvrdé dáta. Dokázali sme ohnúť natoľko metodiku vykazovania štatistík nezamestnanosti, že nám to zhodou okolností vychádza, že klesla. Ale čo to reálne znamená medzi ľuďmi, to už nám sociálna vláda nepovie. Že máme zakonzervované sociálne rozdiely medzi ľuďmi tak, že sa nedokážu dostať zo svojich pozícií, že deti, ktoré do školského systému chudobné vchádzajú, tak z neho s vysokou pravdepodobnosťou chudobné vyjdú. Že ľudia, ktorí majú sťažený prístup na trh práce, budú mať naďalej sťažený prístup na trh práce, že ľudia, ktorí majú sťažený prístup k sociálnym službám, sa k nim s vysokou pravdepodobnosťou nedostanú. To sú tie mäkké ukazovatele, ktoré ale hovoria o kvalite života konkrétnych ľudí tam vonku. Na ktorých táto vláda zvysoka kašle.
Ak nič iné, už len toto by malo byť dôvodom na to, aby Ján Richter neostal sedieť na svojej stoličke.
Ale poďme naspäť k tej téme, kvôli ktorej sme sa minule a dnes znovu zišli. Čistý deň. Ja som vám povedal, že je to téma, ktorá je pre mňa citlivá, že je to téma, ktorej sa dlhodobo venujem. A medzitým som zisťoval ďalšie informácie. Ja som presvedčený o tom, že Peter Tománek sa nikdy nemal stať riaditeľom Čistého dňa. Na základe jeho histórie, na základe toho, čo som si vypočul od ľudí, ktorí s ním vyrastali, na základe jeho kvalifikácie som presvedčený o tom, že on tam nikdy byť nemal. A to, že tam bol, vyústilo do situácie, ktorú popísala Natália Blahová, a ja som presvedčený o tom, že tá situácia nebola ojedinelá.
A keď už sa odvolávajú ministri, tak sa majú odvolávať v rámci vyvodzovania politickej zodpovednosti. Darmo bude pán minister teraz rozprávať o tom, že konáme kroky. Veď on je tam nejakým spôsobom 10 rokov. Bol pri tom, keď sa viac ako 10 rokov formovala sociálna politika tohto štátu. Takže politickú zodpovednosť nesie za stav, v ktorom sa resocializačné zariadenia nachádzajú, a na základe toho má byť odvolaný. To, že teraz hasí a snaží sa to napraviť, už je len samozrejmá, nutná reakcia a bolo by už absolútne absurdné, keby sme sa toho nedočkali. Samozrejme, že treba niečo robiť. V momente, keď sa vymkne situácia v resocializačných zariadeniach z kontroly takým spôsobom, že sa tam páchajú trestné činy a sú ohrozené zdravie, životy a osudy najzraniteľnejších, t. j. detí s problémom, ktoré boli zverené na to, aby sa ich život zlepšil, tak už toto keby sa po toľkých prúseroch nezačalo riešiť, tak tam ten človek už tobôž nemá čo robiť. Ale už to, čo smerovalo k tomu bodu, by malo stačiť na to, aby odišiel.
Ján Richter nie je najlepší minister. Ján Richter nie je ani len dobrý minister. Ján Richter je babrák. A či už sa budeme rozprávať o tom, čo spomínala Lucia Nicholsonová, čo sa týka dôchodcov, alebo o tom, o čom hovorí dlhodobo Natália Blahová, čo sa týka napríklad detí, ten posledný prípad ste tiež mnohí mali možnosť v poslednej dobe čítať na internete, jednoducho tento štát je – a nielen na úrovni sociálnych vecí, ale na úrovni štrukturálnej integrity – rozkladaný zvnútra a je rozkladaný neschopnosťou, nekvalifikovanosťou tejto vlády a podobných vlád v minulosti, ktorých súčasťou bola strana SMER – SD a za sociálnu oblasť v tejto strane niesli zodpovednosť Viera Tomanová a Ján Richter. A keď vidíme, že tá oblasť vykazuje zásadnú chybovosť, nedostatky, nekvalifikovanosť, podvyživenosť, či už personálnu, materiálnu, alebo kvalifikačnú, tak za to treba vyvodiť politickú zodpovednosť. A preto Ján Richter nemôže a nemal by ostať sedieť na svojej stoličke. A SNS ešte kým mala obsah miešku v poriadku, tvrdila to isté, teraz dostali po ušoch, takže už to tvrdiť nebudú. A teda karavána potupne a trápne bude kráčať ďalej, len si myslím, že už nie dlho.
Na jednu vec ale táto schôdza, myslím si, že je dobré, že bola a bude a budú podobné a že budeme o týchto veciach hovoriť, a to je tá nová rétorika Roberta Fica. Nie je alternatíva, jedine my smerujeme do jadra Európskej únie. Ja som presvedčený o tom, že miesto Slovenska, samozrejme, je v jadre Európskej únie, v ktorej sme, nevieme byť v jadrovitejšom jadre, než sme, a mali by sme v ňom ostať, pokiaľ to len bude možné a výhodné pre Slovenskú republiku. Ale zároveň nám celé jadro Európskej únie bude na prd, ak si rozvrátime štát zvnútra, ak túto krajinu ukradne malá skupina ľudí, ak v tejto krajine nebude vymožiteľná spravodlivosť, ak v tejto krajine nebudú vykonané zásadné reformy, ktoré budú smerovať k tomu, že deti budú vzdelané na 21. storočie, že ľudia sa budú môcť dostať zo svojich problémov, do ktorých častokrát nepadli svojou vlastnou vinou, že tento štát znovu začne plniť svoje základné funkcie hlavne voči slabým, dôchodcom, deťom, obetiam trestných činov a tak ďalej.
Ak nezačneme vyživovať tento štát zvnútra, ak tento štát nezačne plniť svoje funkcie, tak je úplne jedno, či budeme v jadre alebo nie, rozvráti sa nám zvnútra a problémy budeme mať tak či tak. Preto odvolanie Jána Richtera by malo byť prvým krokom ozdravným a uvedomením si, že sme v prúseri. A následná očista verejného života a jeho naplnenie kvalifikovanými ľuďmi, ktorí vedia, ako tento štát a spoločnosť v ňom zmeniť, by mal byť následným, druhým krokom.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ja len veľmi stručne. Ak by som bol vedel, že na dnešnom odvolávaní budeme dokonca na chvíľku aj na Kube, tak by som tomu asi neuveril, ale ako sme už zvyknutí u Peťa Osuského, všetko je možné prepojiť. Ďakujem, Peťo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nepochybne témou odvolávania ministra Richtera na tejto schôdzi nie je alarmujúca nezamestnanosť. A samozrejme, iste by sme mohli dokladať, čo je príčinou zlepšenia na tomto poli, nakoľko bezpodmienečne výsledky cielenej politiky SMER-u a pána ministra a nakoľko všeobecný hospodársky vývoj.
Témou tohto odvolávania je niečo, čo bolo tisíckrát opľuté v podobe základného postoja Natálie Blahovej, ktorá si dnes môže povedať; a kolega Blaha, verný pokynu svojho predsedu partaje tu nie je, iste by ho potešil citát klasika Fidela Castra, ktorý po útoku na kasárne Moncada pred súdom povedal: "Historia me absolvera." Dejiny ma ospravedlnia. Treba povedať, že jeho neospravedlnia dejiny. Zostal despotom až do pozdnej chvíle svojho života. Natáliu Blahovú história ospravedlnila.
A to, prečo odvolávame Richtera, je proste preto, presne preto, že Natália Blahová mala pravdu. A keď dnes vidím prázdnu sálu bez ministra Richtera, spomínam si na grilovanie premiérky Radičovej, ktoré poriadal Fico and his melody boys and girls v časoch, keď si to tu šesť hodín pani premiérka odsedela, všetky tie nadávky a svinstvá, je veľké gerojstvo odpratať sa a s výnimkou pár ponechaných strážcov ohniska – kolegyňa Gabániová nebola zasvätená do toho, že nemá odísť, tak zostala – je len ukážkou toho, že dnešné odvolávanie je odvolávanie o morálke. (Potlesk.)