Videokanál klubu

Ja ďakujem za reakciu. Súhlasím, že aj tá osveta je dôležitá, že mnohé subjekty, asi väčšina subjektov ani nevie, že aké sú ich povinnosti v tejto oblasti, a keď sa to náhodou dozvedia, tak sú z toho zhrozené. A to je ten aspekt toho problému.
Ale druhý aspekt toho problému je naozaj to, že je bežné, že pri príprave práva využívajú občania, organizácie, firmy, združenia, politické strany možnosť ovplyvniť podobu nastavenia legislatívnych podmienok tak v tejto oblasti, ktorá je citlivá, ktorá sa dotýka množstva subjektov, kde hrozia vysoké pokuty, tak by som považoval za žiaduce, aby takéto veci, lebo to nie sú nejaké technické normy, ktoré sa týkajú 12 subjektov pôsobiacich na trhu, ale toto sa týka skoro každého, kto má nejaké databázy s osobnými údajmi, aby tuto verejnosť bola zaangažovaná už v tej fáze, keď sa dá ešte niečo ovplyvniť.

Vážená pani predsedníčka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, nechcem dlho diskutovať, len by som chcel využiť prítomnosť pani predsedníčky na také krátke zamyslenie.
Bolo prijaté nové európske nariadenie a teraz my budeme prijímať zákon, ktorým ale vlastne nemôžeme skoro nič urobiť, lebo sa nemôžeme odchýliť od toho európskeho nariadenia, keďže európske právo je nadradené slovenskému právu napriek tomu, že niektorí s tým majú problém alebo niektorí si myslia, teraz odbieham trochu, že ak zmeníme ústavu, tak nebudeme musieť rešpektovať európske právo. Budeme.
Ale podľa môjho názoru tým vyvstáva nejaký problém, ktorý sa týka, povedal by som to, účasti verejnosti a nielen najužšej odbornej verejnosti, ale občianskej verejnosti, politickej verejnosti na príprave práva, ktoré platí aj v Slovenskej republike. Pretože kým medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona nie vždy, ale niekedy a vo viacerých prípadoch sa stáva predmetom diskusií a debát vnútropolitických, vyjadrujú sa k tomu politické strany, občianske združenia, odborníci, tak príprava európskej legislatívy nemá takúto publicitu, nestáva sa až predmetom takýchto debát.
Samozrejme, možno je to chyba verejnosti, médií, že o tom neinformujú politikov, že sa o to nezaujímajú, ale vidím v tom istý problém, lebo ochrana osobných údajov je vec, ktorá sa týka veľkého množstva ľudí, veľkého množstva organizácií a subjektov, ktoré pracujú s osobnými údajmi. A my budeme postavení pred to, že v podstate môžme schváliť, ale ak máme nejaké iné predstavy, tak sa do toho nemôžme zapojiť.
Tak sa chcem teda spýtať, že akým spôsobom sa slovenská verejnosť zapájala alebo zapája do prípravy nariadenia. Či neuvažujete o niečom takom, že možno v budúcnosti, ak sa budú diať dôležité zmeny, pripravovať sa dôležitá legislatíva, tak tie veci by mali byť nejako posunuté aj na vnútropolitickú debatu, aby pozícia Slovenska nebola iba pozíciou nejakých úradníkov, ktorí sú tam vys... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené), ale naozaj bola výsledkom diskusie vnútropolitickej a nájdenia buď teda konsenzu, alebo väčšinového názoru, alebo prinajmenšom aby sa do pozície Slovenska v takýchto veciach premietla aj tá vnútropolitická diskusia.
Ja si uvedomujem, že to sa týka v podstate všetkého, všetkých oblastí, kde existuje európske právo, ktoré má prednosť pred slovenským právom, ale špeciálne, myslím, aj v prípade ochrany osobných údajov už sa aj niečo objavilo, že, neviem, či kolega Beblavý, alebo kto kritizoval nejaký zámer a potom sa teda ukázalo, no že nič sa s tým nedá robiť, lebo už je to odsúhlasené na európskej úrovni, len si to akosi málokto alebo skoro nikto na Slovensku, nepochybujem o tom, že vy áno, ale mimo vášho úradu niekto všimol. Čiže či máte nejakú predstavu, ako urobiť ten proces prípravy práva transparentnejším a otvorenejším verejnosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, úvodom poviem, že tento návrh nepodporíme, a poviem prečo.
Ministerstvo dopravy podľa nás má v gescii mnoho dôležitých a dôležitejších vecí, ako riešiť sociálne otázky. Sociálne otázky má riešiť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré najlepšie vie, koho podporiť, kto je sociálne odkázaný, prečo ho podporiť a predovšetkým má aktualizované každoročne informácie, komu sa ako mení sociálne postavenie, sociálna situácia a kto potrebu alebo kto pomoc potrebuje.
Vyberem len niektoré veci z tohto zákona už teraz platné, ktoré napríklad práve nesystémovo riešia sociálne potreby tých ľudí, pre ktorých podľa tohto zákona vlastne je tá pomoc potrebná.
Tieto dotácie idú do obcí. Už v úvode vlastne vznikajú administratívne náročnosti v procese obstarávania objektov, pretože sú presne definované maximálne ceny za meter štvorcový v nákladoch, ktoré obec môže vynaložiť. Obec musí ďalej držať takéto nehnuteľnosti a objekty 20 rokov v režime nájmu. To znamená, síce v tejto chvíli sa možno tešia a radujú, že dostanú dotácie, v tomto prípade ešte aj zmenené na tie malometrážne byty do 50 m², a navyše, čo teda nepokladáme za sociálne, že štát ide prispievať ešte aj na garážové státia v týchto domoch.
Obec má ďalej podľa tohto zákona ďalej zviazané ruky vo výške nájmu, pretože toto určuje ministerstvo dopravy.
Ďalší problém, ktorý vidíme a ktorý nie je systémový, je, že zmluva sa podpisuje na 3 roky s takým nájomcom, v niektorých prípadoch na 10, pričom v prípade, že sa sociálna situácia tohto človeka zmení, tak sa v čase platnosti takejto zmluvy na túto zmenu neprihliada.
O tom garážovom státí som vravel, a preto veľmi zjednodušene, myslíme si, že tak ako robí ministerstvo dopravy sociálnu starostlivosť alebo sociálne opatrenia vo veci vlakov zadarmo, nemalo by ani to robiť a nemala by ani pod ministerstvo dopravy patriť ani téma dotácií do obecných bytov. Myslíme si, že ak je treba niekomu pomôcť, potom máme tu ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré najlepšie, najlepšie vie, komu pomoc treba efektívne. A keby toto sa robilo takto, tak by bolo aj viac peňazí pre tých, ktorí pomoc naozaj potrebujú.
Ja sa len desím, dúfam, že to sa nestane, že ministerstvo dopravy napríklad v budúcnosti začne pristupovať sociálne ešte aj k takým poplatkom, ako sú diaľničné známky, a dočkáme sa tu návrhu, že bude niekto mať úľavy na takýchto veciach. Jednoducho každý a každé ministerstvo nech robí veci, na ktoré ho máme, ministerstvo dopravy má, myslím si, dosť problémov s cestnou infraštruktúrou, môžem povedať len, koľko rôznych námetov mi chodí aj od občanov, teraz najväčší problém Strečno, kde neustále hrozí zosunutie svahu. Tu, tu, pán minister, tu lobujte za peniaze do takýchto vecí, do infraštruktúry, motoristi si určite zaslúžia za svoje poplatky a platby viac, ako dostávajú.
To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dnes vystúpim v podstate len s tým, že chcem tento návrh pána ministra pochváliť, že s ním sem prichádza, a zároveň povedať len, má len jednu chybu tento návrh, že je tu až teraz, že už tu mohol byť dávno. A chcem pripomenúť, že takýto návrh na tú zásadnú redukciu tých drakonických pokút za STK a emisné kontroly sme predkladali prakticky v podobnom duchu vo februári tohto roka a dnes už tí vodiči nemuseli byť pokutovaní. Stačilo, aby ste upravili niektoré veci už vtedy v rámci druhého čítania. To je mi veľmi ľúto, že sa takto, takto politikárči v tejto téme.
Ten návrh, ktorý ste predložili, bude alebo je navrhnutý s účinnosťou až od 1. apríla a vlastne sme stratili takmer rok, za ktorý už dnes teda dostávajú vodiči vysoké pokuty.
Podobne to je, keď sa vrátim späť aj so zákonom o diaľničných známkach, kedy sme hneď na začiatku tohto volebného obdobia poukazovali na to, aké sú, aké sú drastické pokuty za to, že niekto vojde na diaľnicu bez diaľničnej známky, a takisto o niekoľko mesiacov tento návrh ste nepodporili, o niekoľko mesiacov ste prišli s vlastným, ten potom prešiel. My nemáme problém podporiť vaše návrhy, keď sú dobré, ale mrzí ma, že v rámci toho politického boja neprechádzajú naše, s ktorými nakoniec sa vy stotožňujete, a celkom som aspoň trošku rád, že strana Sloboda a Solidarita vás svojimi návrhmi takto inšpiruje.
Tento návrh určite podporíme a zároveň dávam do pléna jeden, možno jednu vec, ktorú, ktorú by sme mohli v tomto zákone potom, ak teda prejde, a dúfam, že prejde, predpokladám, že áno, riešiť a to je problém, na ktorý, aj na mňa sa obracajú vodiči, a to je ten, že keď dnes sa blíži termín ukončenia platnosti technickej kontroly alebo emisnej kontroly a prídete skôr, tak vám sa vlastne skráti tá periodicita toho 4, 2, 2, 2 rokov platnosti technickej a emisnej kontroly. Naopak, keď čo len jeden deň meškáte, tak okamžite ste sankcionovaní týmito obrovskými pokutami. Stáva sa v praxi, že ten motorista jednoducho je odcestovaný alebo aj to sa stáva, že povedzme je dlhodobo chorý, nemôže fyzicky prísť s vozidlom na stanicu technickej kontroly a tak sa mu stane, že príde o deň alebo dva po termíne a je takto sankcionovaný. Rovnako sa môže stať, že vozidlo je v servise povedzme dlhodobo kvôli havárii dva-tri týždne, to nie je zas také neobvyklé.
A budeme hľadať, podporíme tento teda návrh, to chcem tým povedať, budeme hľadať s kolegami taký pozmeňovák, aby takíto motoristi neboli, neboli sankcionovaní, nájdeme riešenie, ktorým, ktorým pomôžeme riešiť takúto situáciu, aby pár dní nerozhodovalo o tom, že taký motorista bude sankcionovaný, a hovoríme o tých vodičoch, ktorí sú zodpovední, ktorým na tom záleží.
Takže len toľko som chcel povedať. Ešte raz, škoda, mrzí ma to, mohli sme to dávno schváliť, ale podporíme tento návrh.

Ďakujem pekne. Edo Heger, dobrá robota, vidno, že si si dal záležať, aj si prišiel s nejakými novými vecami a tam mám jednu otázku. Tá štatistika, že technické príčiny spôsobujú 10 % nehôd v Nemecku a menej než 1 % u nás, tá ma teda ohromila, tak som sa chcel opýtať, že aký je zdroj tej informácie, pretože veľmi rýchlo som si pozeral Google, nenašiel som to, tak ťa chcem poprosiť o ten zdroj. Ďakujem.

Toto vystúpenie by sa dalo v krátkosti charakterizovať príslovím: "Zlodej kričí, chyťte zlodeja." My sme nič neukradli, zato vy ste ukradli toho až moc. Takže ma prekvapuje, že si trúfnete návrh, ktorým by sa malo zabezpečiť, aby to kradnutie bolo podstatne ťažšie, že ho znevažujete tým, že hovoríte, že sa jedná o nejaké politikárčenie. Presný opak je pravdou.
A pokiaľ ide o tú výtku, ktorú ste uviedli, že sa toto týka len časti príjmov tej inštitúcie, tak toto je urobené preto tak, pretože prostriedky štátne alebo európske sú podľa vašich vlastných slov pokryté iným spôsobom alebo ich ochrana, to znamená, že tam musí byť rozhodnutie ministra financií alebo prípadne vlády. Čiže náš záujem v súlade s tým, čo ste uviedli, že je nedostatok súkromných investícií do vedy, je zaviesť systém, ktorý by týmto investíciám poskytoval takú istú ochranu, ako majú pri obchodných spoločnostiach. Pretože obchodné spoločnosti budú súťažiť s týmito inštitúciami o tie isté peniaze. Prečo by potom niekto investoval do takýchto inštitúcií, keď môže investovať do obchodných spoločností, kde jeho investícia má podstatne vyššiu mieru ochrany. Pretože štatutári osobným majetkom neobmedzene zodpovedajú za správny výkon svojej funkcie. A prečo by to tu takto nemalo byť, to ste nevysvetlili. Len tu robíte z toho politiku a hovoríte zlodej, zlodej hovorí, chyťte zlodeja. Je to trápne.

Ďakujem pekne. Chcel by som v rámci rozpravy predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona a ten sa týka nasledujúcej problematiky.
Právnická osoba, ktorá sa zakladá týmto zákonom alebo typ právnickej osoby, ktorý sa vytvára týmto zákonom, je, ako už bolo povedané, istým spôsobom hybrid, ktorý bude pracovať s prostriedkami jednak verejnými, ale prípadne aj s prostriedkami súkromnými. Zároveň napriek tomu, že to nie je jasne v zákone stanovené, zároveň takéto právnické osoby budú mať možnosť podnikať. Budú sa musieť starať o svoj majetok a budú pracovať s financovaním z rôznych zdrojov. Čiže bude sa jednať o podnikateľa svojho druhu, a pritom orgány a členovia orgánov tejto právnickej osoby nebudú niesť žiadnu zodpovednosť za riadny výkon svojej funkcie minimálne nie tak, ako je to stanovené Obchodným zákonníkom, ktorý ohľadom právnických osôb, ktoré podnikajú, obchodných spoločností stanovuje osobnú zodpovednosť štatutárov a členov štatutárnych orgánov a členov dozorných rád, ak sa jedná o taký prípad, a to do neobmedzenej výšky, a teda za riadny výkon svojich funkcií.
Obchodný zákonník toto upravuje tak, že až keď sa takýto člen orgánu alebo štatutár vyviní z toho, že došlo k škode na úkor spoločnosti napriek tomu, že urobil všetko, čo bolo primerane v jeho silách, aby takú škodu odvrátil, až potom sa zbaví zodpovednosti.
Čiže my si myslíme, že obdobné pravidlo by malo platiť aj pre tento typ právnickej osoby o to viac, že sa jedná o oblasť, ktorá, celkom nedávno sa ukázalo, že je postihnutá hrubou korupciou, za ktorú osoby konajúce za túto spoločnosť nebudú nijako postihované. Rozhodne nie postihované tak, ako taký postih chápe Obchodný zákonník, a pritom budú vykonávať činnosť obdobnú, ako je tá, ktorá je upravená pre spoločnosti uvedené v Obchodnom zákonníku. Čiže týmto spoločenstvám nič nebude brániť, aby súťažili na istom vedeckom trhu s obchodnými spoločnosťami, ktoré však budú sa musieť riadiť alebo ktoré sa riadia pravidlami Obchodného zákonníka v rámci toho teda aj tým, že štatutári a členovia štatutárnych orgánov a dozorných rád nesú osobnú zodpovednosť za riadny výkon, ale tu pri tejto právnickej osobe žiadne také pravidlo platiť nebude.
Čo to znamená? Je to v podstate návod na korupciu. Všetci vieme, že čo sa deje v tejto oblasti a čo sa, ak sa neprijme tento pozmeňovací návrh, čo sa bude diať. Bude sa diať to, že sa koalícia dohodne, že ukradnú nejakých 100 mil. sem, 100 mil. tam a všetci si rozdelia tie peniaze a potom akože niekoho maximálne vyhodia, ale to už bude zahojený, takpovediac. Čiže nič za terajšieho stavu tohto návrhu nebude brániť tomu, aby ten, kto porušil svoj záväzok riadne nakladať s majetkom spoločnosti, alebo teda s majetkom tejto právnickej osoby, aby mohol byť osobne za to postihovaný.
Ergo navrhujem teda na vyriešenie to a na zosúladenie postavenia členov orgánov tejto právnickej osoby nasledujúci pozmeňujúci návrh, ktorý keby sa prijal, tak by dostal osoby, jednak riaditeľa, jednak člena správnej rady a členov správnej rady a členov dozornej rady, do obdobného postavenia, ako je tomu pri obdobných funkcionároch obchodných spoločností. A teda pozmeňujúci návrh znie:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika k vládnemu návrhu zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 569).
1. V čl. I § 16 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Riaditeľ zodpovedá za hospodárenie s príjmami podľa § 24 ods. 5 písm. e) a písm. h) až l); na zodpovednosť riaditeľa sa primerane vzťahujú ustanovenia o zodpovednosti konateľa podľa § 135a Obchodného zákonníka."
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I § 17 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:
"(9) Správna rada zodpovedá za hospodárenie s príjmami podľa § 24 ods. 5 písm. e) a písm. h) až l); na zodpovednosť členov správnej rady sa primerane vzťahujú ustanovenia o zodpovednosti členov predstavenstva akciovej spoločnosti podľa § 194 ods. 5, ods. 6 prvej vety a ods. 7 Obchodného zákonníka."
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I § 19 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:
"(9) Dozorná rada zodpovedá za hospodárenie s príjmami podľa § 24 ods. 5 písm. e) a písm. h) až l); na zodpovednosť členov dozornej rady sa primerane vzťahujú ustanovenia o zodpovednosti členov predstavenstva akciovej spoločnosti podľa § 194 ods. 5, ods. 6 prvej vety a ods. 7 Obchodného zákonníka."
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
To je všetko. Ďakujem, skončil som.

Rozhodla som sa pre faktickú, i keď zvažovala som, že sa ešte prihlásim do ústnej rozpravy, ale už pani ministerke to nespravím, aby zajtra ráno musela chodiť. (Povedané so smiechom.)
Takže ja chcem len toľko povedať, že aj tu z týchto čísel vidno tie argumenty, že prečo ten zákon o nájme poľnohospodárskej pôdy bude komplikovaný, pretože jednoducho pozemkové úpravy nie sú v dostatočnej miere vyhotovené. Tie čísla hovoria samo osebe, len 376 katastrálnych území je zapísaných do katastra, 68 pozemkových úprav je rozpracovaných, ďalších 200 bolo vypísaná verejná súťaž, ktorá bola zrušená, čo považujem za, za chybu, možno až úmysel.
Ja by som povedala, že Slovenský pozemkový fond by mohol byť aktívnejší napríklad aj pri usporadúvaní pozemkov po diaľnicami. Nemuseli obrovské finančné prostriedky sa vynakladať na výkupy pozemkov, ak by pri známych stavbách došlo k pozemkovým úpravám tak, aby pod tieto veľké investície sa urobili pozemkové úpravy, či diaľnice, alebo iné strategické výstavby. Si myslím, že Slovenský pozemkový fond v tomto duchu mohol byť aktívnejší, a to, že nebol aj v minulosti, asi vyhovovalo mnohým subjektom, pretože mohlo potom dôjsť vlastne k takým tichým zámenám a oslovovaní pozemkov, ktorí, ľuďom, ktorí vlastne ani nemali šajnu, že nejaké pozemky vlastnia, a urobenie si vlastne pozemkových úprav individuálne ako nejaký podnikatelia.
Ja pozemkový fond, samozrejme, je to správa o činnosti, treba si ale spomenúť aj na správu ombudsmanky k tejto činnosti a čítať túto správu s porozumením a vo vzťahoch.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa stotožňujem s mnohým tým, čo povedal pán môj predrečník poslanec Simon, pretože naozaj zákon komplikuje a nepomáha podnikateľom v poľnohospodárstve v živočíšnej výrobe.
Očakávala som, že tento zákon prinesie aktualizačný moment aj v súvislosti so smernicami Európskej únie, ktoré presne špecifikujú najlepšie dostupné technológie a techniky pre chov v živočíšnej výrobe, či sa to týka hovädzieho dobytka, ošípaných alebo, alebo hydiny, ktoré sú najväčšie producenti ako v rámci veľkochovov.
V súčasnosti treba povedať to, že je pohon, pohon na živočíšnu výrobu, pohon na všetkých, všetky veľkochovy. Z jednej strany hovoríme, ako Slovenská republika chce podporovať živočíšnu výrobu, pretože dovážame mäso zo zahraničia, ale na druhej strane podporuje názory ako o tom, že hnojovica, hnojovka a hnoj je niečo zlé, čo vlastne tuná ohrozuje životné prostredie, ohrozuje zdravie ľudí. Hygiena, Úrad pre verejné zdravotníctvo vydáva stanoviská, ktoré šikanuje týchto chovateľov, aby dokladovali, že tento produkt, poľnohospodársky produkt, ktorý je organickým hnojivom, neškodí, neškodí zdraviu, čo sa týka emisií alebo zaorávania do pôdy. Samozrejme, súhlasím s tým, že musia sa prísne dodržiavať pravidlá ochrany podzemných vôd. Na to každý poľnohospodársky podnik má mať svojho vodohospodára, ktorý na toto má dohliadať.
Súhlasím aj s tým, aby boli dostatočné kapacity. Avšak tuná je potrebné, aby boli zosúladené vykonávacie predpisy, lebo, pani ministerka, mnohé predpisy sú nejednoznačné. A tu by som rada v budúcnosti aj s vami, vám presne dala podnety od poľnohospodárov, kde sa nie celkom jednoznačne prepočítava množstvo hnojovice, ktoré je možné aplikovateľné do pôdy. Aj čo sa týka výpočtu kapacity, ale aj čo sa týka množstva dusíka obsahujúcich týchto, v tomto organickom hnojive.
V súčasnosti sa pre výpočet používajú normy z ’82. roka, kedy pán Brestenský stanovil nejaký údaj, vypočítaný údaj o množstve dusíka hnojovici. Avšak dnes, keď sa už aplikujú najlepšie dostupné techniky, aplikujú sa rôzne prísady do kŕmnych zmení, ktoré majú za úlohu znižovať množstvo dusíka, aby nielen za cieľ znižovania emisií, ale práve množstva dusíka, ktorý sa následne aplikuje do, do pôdy, tak ak prejde tento, čo teda predpokladám, že prejde do druhého čítania, tak chcela by som vám predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by umožnil dokladovať. Ak podnikateľ v poľnohospodárstve alebo prevádzkovateľ predloží analýzu z hnojovice alebo hnojovky, kde bude mať dokladované množstvo dusíka, tak aby výmera, ktorú potrebuje na aplikáciu, bola prepočítavaná na základe skutočných údajov z vyprodukovanej hnojovice, a nie z údajov, ktoré sú vlastne nejaké dokumentované, dá sa povedať, spred viac ako 30 rokov, čo dneska už nie je pravda.
Toto by bolo dobré, keby aj ÚKSÚP sa, k tomuto zaujal stanovisko pri kontrole hnojných plánov, aby sa umožnilo dokladovať analýzy, analýzami hnojovice a hnojovky o množstve dusíka a tým pádom aj množstve, ktoré sa aplikuje do pôdy. Ja súhlasím s tým, že treba robiť opatrenia, aby sa množstvo dusíka, ktoré sa dostáva do podzemných vôd, ktoré nie je využiteľné pre rastlinnú výrobu, znižovalo, pretože tá stará, tie staré záťaže sú veľmi zlé a to množstvo dusíka, ktoré v súčasnosti pôda obsahuje najmä v nejakých hlbších častiach, ktoré nie sú možné odoberať cez rastlinnú výrobu, tá záťaž naozaj tuná je. Takže len toľkoto.
Podstatou toho je, môjho vystúpenia sú teda avízo o pozmeňovacom návrhu, ktoré by v podstate zjednodušil aj stransparentnil množstvo dusíka, ktoré sa dáva do, aplikuje do pôdy, uľahčil by situáciu pre chovateľov a producentov.
A druhá vec je taká prosba, aby sa prestal pohon na chovateľov živočíšnej výroby, aby sa nerobili naozaj poplašné správy, aby ľudia pomaly považovali obnovenie nejakého chovu za takmer prevádzku porovnateľnú s jadrovou elektrárňou, čo teda je v príkrom rozpore aj s programovým vyhlásením vašej vlády, ale aj normálnym zmýšľaním.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Aj pozdravujem poľnohospodárov na balkóne, keď ešte vytrvali pozerať túto diskusiu. A hneď v úvode chcela by som, pán spravodajca, dať návrh, aby sme hlasovali o tom, že návrh zákona bude vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. A v ďalšej svojej, ďalšom svojom vystúpení aj zdôvodním prečo.
Bolo to, je to aj z toho dôvodu, ako pani ministerka uviedla samotný materiál, že si je vedomá toho, že bude búrlivá diskusia, pretože tá búrlivá diskusia je určite aj medzi odbornými, profesnými združeniami a poľnohospodármi, pretože tie názory na tento zákon nie sú vyjasnené, sama som sa zúčastnila jednej z agrokonferencií, kde bolo zjavné, že na túto tému je množstvo debát a názorov, z toho vyplýva aj množstvo pripomienok, ktoré, zásadných pripomienok, ktoré boli k návrhu zákona predložených, bolo ich 90 a z toho 48 nebolo akceptovaných. Myslím si, že to už je dostatočný dôvod na to, že, aby tá odborná diskusia bola naďalej vedená, aj vás vyzývam, apelujem, pani ministerka, aby ste naozaj túto odbornú diskusiu ďalej viedli za účasti zástupcov poľnohospodárskej obce, ľudí pracujúcich, podnikajúcich v agrosektore, ale, samozrejme, aj s politickými stranami, ktoré v konečnom dôsledku o tom musia hlasovať v parlamente.
Máte ambíciu zákonom vytvoriť lepšie podmienky pre stabilné poľnohospodárske podmienky, avšak ja si myslím, že tento zákon nenapĺňa túto ambíciu. Treba si uvedomiť, že naozaj obrovské množstvo pôdy je v súčasnosti obhospodarované na základe nájomných zmlúv, môže to byť až okolo 90 % poľnohospodárskej pôdy, to znamená, že sa to týka obrovského množstva vlastníkov, obrovského množstva nájomných, nájomcov, teda týchto nájomných vzťahov.
Uvediem aj ďalšie fakty, ktoré vedú, teda podporujú ten môj návrh, aby tá debata bola ešte ďalej pokračovala a aby vlastne bol materiál dopracovaný. Totižto na Slovensku je obrovské množstvo rozrobené pozemkové vlastníctvo a jeden poľnohospodársky podnik vlastní aj veľké množstvo, teda má zmluvy s veľkým množstvom podielových spoluvlastníkov, medzi ktorými sú mnohokrát neznámi vlastníci. Mnohokrát sú neprevedené rôzne pozemky a vlastne administratíva, ktorá bude viesť k preukazovaniu nájomných zmlúv, doručovaniu týchto nájomných zmlúv vlastníkom, resp. domnelým vlastníkom, alebo možnosť nedoručenia, lebo sú vlastníci mŕtvi a dedičské konania neprebehli, tak budú vyžadovať neprimeranú administratívnu záťaž, a ktorú vlastne ani neprislúchajúcu týmto podnikom, aby vlastne hľadali, dohľadávali nejakých domnelých vlastníkov. A z tohto dôvodu neusporiadaného vlastníctva, neukončených ROEP-ov a pozemkových úprav ten, tento zákon bude prinášať veľké aplikačné ťažkosti a bude to aj prinášať výpadok príjmov z daní z nehnuteľnosti pre obce a mestá. Vy ste, v zákone upravujete, že v prípade, že nebude zaplatená daň z nehnuteľnosti, tak stráca nájomná zmluva, stráca platnosť. Avšak tu treba povedať, že aj povinnosti správcu dane neupravujete nejakým spôsobom, ako on sa dozvie napr. o tej nájomnej zmluve a ako má vyrubovať tú daň, a čo keď správca dane nebude konať v lehote alebo správne, a z tohto titulu bude mať podnikateľ, ktorý má pôdu v prenájme, vlastne môže o túto nájomnú zmluvu, nájom prísť.
To znamená, že v súčasnosti takejto, aké je naša, poľnohospodárske pozemky aké sú rozdrobené, tak prijať legislatívu, ktorá je nejasná, a tak z týchto aplikačných dôvodov, myslím si, že takto prijať zákon je nevhodné. Poukážem ešte na ďalšie, ďalšie fakty.
Nie je jasné zo zákona, akým spôsobom má nájomca poslať návrh zmluvy. Bude to musieť byť doporučené alebo musí poslať každému do vlastných rúk, alebo ako? Ako bude, nájomca že neprijme návrh zmluvy? Čo znamená, že neprijal návrh zmluvy? Musí to dať písomne alebo akým spôsobom? Či tieto nejednoznačnosti budú určite viesť k mnohým súdnym sporom a nepochybne aj k veľkej administratívnej a finančnej záťaži nájomcov. Taktiež aj neprevzatie zmluvy, alebo neodmiet..., teda ak vlastník písomne neodmietne nájomnú zmluvu, tak môže dochádzať v podstate aj k obštrukciám zo strany, zo strany vlastníkov a nájomca sa dostáva do právnej neistoty napriek tomu, že dajme tomu svoje povinnosti z nájomnej zmluvy splnil. Čiže vlastne tým, že vlastník v tomto prípade by robil obštrukcie, tak ten nájomca dochádza do právnej neistoty. Ja si myslím, že tento zákon môže doviesť poľnohospodárstvo k útlmu, a nie k rozvoju, tak ako máte snahu.
Chcem ešte upozorniť aj na ďalšiu záležitosť, v prípade, že takto budú ukončené nájomné zmluvy, tak niektoré pozemky nebudú obhospodarované a v súvislosti so zákonom o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy pôda by nemala ležať úhorom z titulu toho, že nemá hospodára. Ako môže ležať úhorom, ale z titulu úmyselného hospodárenia, že leží takto. Ale nie z toho titulu, že sa nemá o ňu kto starať. A preto aj súhlasím s pripomienkou Vidieckej platformy, ktorú vlastne oni predostreli v rámci NPK, že ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú stranu, na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na dobu určitú v trvaní jeden rok.
Myslím si, že malo, je toto správne, práve z tých dôvodov neidentifikovania toho vlastníka, pretože tie nájomné zmluvy dnes nejaké, nejaké sú, a tieto, takto prísny zákon dať do praxe bez toho, aby to všetky tieto aplikačné vzťahy boli jasné, tak môže dôjsť k veľkým škodám na pôde aj pre vlastníka, aj pre nájomcu a v konečnom dôsledku aj pre pôdu ako neobnoviteľný zdroj, ale aj pre životné prostredie, lebo na takýchto pôdach potom môžu rásť buriny, invázne druhy a iné veci, ktoré môžu poškodzovať životné prostredie iným spôsobom.
Takže toľko v prvom čítaní. Ak neakceptujete a nebude schválený môj návrh na vrátenie, na dopracovanie, možno sa pokúsim naformulovať nejaký pozmeňujúci návrh, snáď tá diskusia bude nejaká konštruktívna.
Ďakujem pekne za pozornosť.