Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod by som rád ubezpečil pani ministerku, že si uvedomujem rozdiel medzi priamymi platbami a projektami financovanými z eurofondov, takže to bolo asi nejaké nedorozumenie.
Ale som presvedčený, že viac svetla je potrebné priniesť nielen do informácií o čerpaní eurofondov a schvaľovaní projektov, ale aj do priamych platieb, že aj tam sú ešte rezervy. A, žiaľ, naopak, ten pôvodný návrh ministerstva bol taký, že znižoval mieru informovanosti. Hovorím, dokonca bolo tam ustanovenie, že žiadne informácie o konaní sa nesprístupňujú ďalším osobám okrem tých, ktorí sú teda účastník konania a ním splnomocnená osoba. Toto odtiaľ našťastie aj na základe našej hromadnej pripomienky vypadlo, čo, čo oceňujem ako pôvodný posun.
A zároveň by som rád už tu neprítomnému pánu poslancovi Muňkovi chcel odkázať, že ak chce ostatných poučovať o tom, že niečomu nerozumejú, tak by to mal urobiť v rozprave, a nie v záverečnom slove spravodajcu, na ktoré sa už nedá reagovať. On ako spravodajca môže vystúpiť kedykoľvek, môže zareagovať faktickou, môže vystúpiť v rozprave, koľkokrát sa mu žiada. Takže ak to bude nabudúce robiť, tak nech to urobí korektným spôsobom.
A teraz k samotnému návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme. Ak by sme žili skutočne v slobodnej spoločnosti, zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov by zrejme vôbec neexistoval. Tento zákon totiž zasahuje do vlastníckych práv a zasahuje nad mieru, ktorá je nevyhnutná. Napríklad z hľadiska dôvodov, ktoré obsahuje Ústava Slovenskej republiky, tento zákon obmedzuje vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v nakladaní s vlastným majetkom. Obmedzuje ich v tom, komu, za akých podmienok a na ako dlho môžu svoj vlastný majetok prenajať, akým spôsobom môžu ten nájomný vzťah ukončiť, čiže ako môžu nakladať s vlastným majetkom.
V júni 2017, pred pár mesiacmi, som bol opäť spoluiniciátorom hromadnej pripomienky k tomuto návrhu zákona, a teda podobne ako vo vystúpení k tomu predchádzajúcemu návrhu zákona budem vychádzať z toho, čo sme spolu s kolegami z OKS, z Konzervatívneho inštitútu, inštitútu INESS a ďalších organizácií žiadali v tejto hromadnej pripomienke. Na úvod vymenujem, potom sa k niektorým veciam vrátim.
Žiadali sme zrušenie prednostného práva nájomcu poľnohospodárskeho pozemku na novú nájomnú zmluvu a zavedenie práva vlastníka pozemku disponovať týmto pozemkom po skončení nájomnej zmluvy v plnom rozsahu. Žiadali sme zrušenie zákonom stanovenej minimálnej doby nájmu poľnohospodárskeho pozemku a ponechanie doby nájmu na dohodu prenajímateľa a nájomcu. Žiadali sme zvýšenie informovanosti prenajímateľa pri predlžovaní nájomnej zmluvy prostredníctvom doplnenia určitých povinností nájomcu pri predkladaní návrhu na predĺženie nájomnej zmluvy. Žiadali sme zrušenie možnosti neplatenia nájomného z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenajímateľom, a žiadali sme zvýšenie minimálnej ceny nájomného, ktorá je v súčasnosti častokrát iba na symbolickej úrovni. Väčšina z týchto bodov nebola akceptovaná, preto sa, preto sa k nim môžem vyjadriť aj v rámci, v rámci prvého čítania, k niektorým.
A chceli sme zrušiť možnosť neplatenia nájomného alebo zníženia nájomného z dôvodov zmenených prírodných pomerov. V zákone je ustanovenie, že ak ide o mimoriadne okolnosti, najmä následky prírodných pomerov, ktoré nájomca nespôsobil a nemožno predpokladať, že by ich odvrátil alebo ich následky mohol odvrátiť, alebo prekonať, a v dôsledku ktorých nemohol nájomca prenajatý pozemok používať na poľnohospodárske účely alebo nemohol dosiahnuť žiadny výnos v príslušnom kalendárnom roku, nie je povinný platiť nájomné. Ak z týchto dôvodov úžitky z prenajatého pozemku klesli pod polovicu bežného výnosu, má nájomca právo na primeranú zľavu z nájomného.
Prírodné pomery pritom nie sú vecou, ktoré by mohol prenajímateľ, vlastník pozemku akokoľvek ovplyvniť. Preto by nemali mať dôsledok, že ak sú nepriaznivé, tak náklady toho znáša prenajímateľ. Nie. Nájomca. Ale povedzme prírodné pomery, to môžme, môžme považovať za niečo také, ako keď je prenajímaná nejaká iná vec a nájomca ju bez vlastnej viny nemôže riadne, riadne užívať. Existuje aj také všeobecné pravidlo, že vtedy má nárok na zníženie nájomného, alebo teda nemusí platiť nájomné za to obdobie.
Ale dôvodom nie sú iba prírodné pomery. V prípade zákona, o tom hovorí ďalší paragraf, možno rovnakým spôsobom argumentovať aj v prípade zmeny hospodárskych pomerov. Ak nájomca nemohol dosiahnuť žiaden výnos z dôvodu, že v dôsledku podstatnej zmeny hospodárskych pomerov, ktorá sa neprejavila len u neho, sa podstatne zvýšené náklady na získavanie úžitkovosti prenajatého pozemku alebo sa podstatne znížila ich hodnota, alebo ak z týchto dôvodov klesne vývoz nájomcu pod polovicu obvyklého výnosu, má právo na odpustenie alebo primeranú zľavu z nájomného obdobne ako v prípade tohto práva pre mimoriadne okolnosti.
Čiže zmenia sa hospodárske pomery, vlastník pôdy má znášať dôsledky toho, že, že nájomca, ktorý tú pôdu užíva, má nižší zisk. Menej na tom, menej na tom zarobí. Si predstavme, že, že prenajmeme niekomu, niekomu, niekomu nebytový priestor na, trebárs na prevádzku krčmy a teraz sa zmenia hospodárske pomery, ľudia budú chodiť menej, menej do krčmy, tak jednoducho, jednoducho ten nájomca nebude platiť nájomné alebo si zníži nájomné sám od seba na základe zákona, že veď zmenili sa hospodárske pomery, mal som nižší zisk, tak zaplatím nižšie nájomné. To by bolo niečo, niečo podobné. A nie je celkom podstatné, asi je to dôležité, ale nie je celkom podstatné, ako často sa toto ustanovenie využíva, predpokladám, že sa nevyužíva veľmi, veľmi často, ale považujem za divné, zvláštne a nesprávne, ak takéto ustanovenie vôbec v zákone je. Ja si uvedomujem, že poľnohospodárstvo, to je špecifická činnosť, že, že teda dorábanie obilia nie je celkom to isté ako prevádzkovanie, prevádzkovanie krčmy, ale myslím si, že vzťah vlastníka pôdy a nájomcu pôdy je tu neprimerane vychýlený v prospech, v prospech nájomcu, napríklad v tých ustanoveniach, ktoré som citoval. Samozrejme, že s týmito pripomienkami sme, sme neuspeli.
Žiadali sme zrušiť minimálnu dobu nájmu poľnohospodárskeho pozemku. Zákon v § 8 ods. 1 stanovuje, že pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov. Zákon zároveň nie vo vzťahu k poľnohospodárskym podnikom umožňuje aj prenájom na dobu neurčitú s výpovednou, s výpovednou dobou jeden rok. Čiže treba vopred, nemožno uprostred, uprostred sezóny vypovedať a ja si myslím, že nie je žiadny dôvod, aby sa takáto minimálna päťročná doba zo zákona dávala, dávala alebo aby zákon niečo takéto obsahoval, keď tam môže byť doba neurčitá. A, samozrejme, že toto je v § 8 ods. 1. A je tam ods. 2, ktorý rieši špecifické situácie, že tá doba minimálna je, môže byť najviac na 25 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu ovocného sadu, 30 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné dreviny, 15 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu porastu pre špargle a tak ďalej. Čiže sú určité typy poľnohospodárskej činnosti, kde, kde si to asi vyžaduje, ak teda vychádzame z toho, že to nemôže byť úplne navoľno, navoľno možno nejakú dlhšiu dobu, lebo teda ovocný sad nevyrastie tak rýchlo ako, ako pšenica. Tak možno áno, možno tam existuje nejaký dôvod na výnimku, ale tá všeobecná úprava podľa môjho názoru by nemala byť zo zákona vymedzená tou minimálne päťročnou dobou a, samozrejme, že je tam aj problém tej maximálnej 25, 25-ročnej. Ani s týmto sme, myslím, neuspeli.
A ďalšiu vec, ktorú sme žiadali doplniť, bola, bolo doplniť určité povinnosti nájomcu pri predlžovaní nájomnej zmluvy, resp. pri, pri situácii, keď neexistuje nájomná zmluva, a nájomca, a teda ten, kto to užíva, navrhne vlastníkovi uzavretie, uzavretie zmluvy a ten má dvojmesačnú lehotu na to, aby buď prijal ten návrh, alebo ho odmietol, mal vtedy možnosť odmietnuť, ale ak v tej dvojmesačnej dobe nezareaguje, tak sa má za to, že vznikla, vznikla nájomná zmluva na dobu neurčitú. My sme žiadali, aby teda bola povinnosť informovať o dôsledkoch nereagovania. Toto je jedna z vecí, myslím, že jediná, kde sme, kde sme uspeli, teda v nejakej čiastočnej forme sa tam podarilo zakomponovať ustanovenie, že predlžuje sa za predpokladu, že nájomca alebo ten užívateľ pôdy informuje vlastníka pôdy na dôsledky toho, že ak v dvojmesačnej lehote nezareaguje, čím nejako znižujeme tú informačnú asymetriu, ktorá, ktorá dnes existuje medzi nájomcom a vlastníkom.
No a asi ten najdôležitejší bod je, je to prednostné právo nájomcu na novú zmluvu. Tam, áno, podobne ako, ako kolegovia tiež oceňujem, že sa ruší to automatické predlžovanie, predlžovanie zo zákona, ale prednostné právo ostáva. Pokiaľ si nájomca plní povinnosti, teda platí, platí nájomné načas, tak má prednostné právo. Zákon hovorí o nejakých výnimkách, keď chce vlastník sám hospodáriť alebo, myslím, jeho blízka osoba, dopĺňajú sa tam nejaké, nejaké ďalšie výnimky a upravuje sa ten postup, keď, keď, ako sa má postupovať pri uplatňovaní toho prednostného práva, aby to bolo jednoznačné, ale to prednostné právo tam ostáva. A to je, myslím si, tiež niečo, čo nad rámec nevyhnutný zasahuje do, do vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov, lebo teda teoreticky nie je to, nie je to už tak silné, ako to automatické predlžovanie, ale pokiaľ ide o nájomcu, ktorý myslí na to, čo má, čo má urobiť, tak pokiaľ, pokiaľ ten prenajímateľ a vlastník pozemku nespadne pod niektorú z tých výnimiek, ktoré obsahuje zákon, tak nie je to úplne automatické, ale tiež nemá možnosť úplne voľnú disponovať so svojím vlastníctvom a prenajať to niekomu inému len tak a myslím si, že je to vec, ktorá poškodzuje malých, stredných a najmä teda začínajúcich roľníkov, farmárov, agropodnikateľov, akokoľvek ich nazveme, keď takýmto spôsobom obmedzujeme vlastníkov. Preto si myslím, že by bolo dobré, keby ten návrh zákona išiel ešte ďalej a okrem zrušenia, automatického predlžovania nájomnej zmluvy so zákona, vypustil so zákona aj to samotné prednostné právo.
A teda podobne ako kolega Fecko zrejme aj ja sa budem snažiť získať podporu kolegov poslancov v druhom čítaní pre pozmeňujúce návrhy, ktoré upravujú veci, o ktorých som teraz hovoril, s tým, že si uvedomujem, že niektoré z tých vecí zrejme nemajú veľkú šancu, ale myslím si, že, že najmä, najmä teda tie posledné veci, o ktorých som hovoril, by možno stáli, stáli za úvahu a, a dalo by sa o nich hovoriť, takže sa budem uchádzať o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.
