Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Podľa mňa bolo zo strany Janky Kiššovej veľmi dobre vysvetlené, o čo ide v tomto návrhu, aj vládnemu predkladateľovi, aj poslancom.
A možnože jedna otázka na pána ministra by sa dala sformulovať presnejšie. Pán minister je fanúšikom Hodnoty za peniaze. A nie nezaslúžene. Vie, čo je meranie tzv. QOLI, vie, že teda efektívnosť je dôležitý parameter aj v zdravotníctve, a Janka Kiššová dobre uviedla čísla o efektívnosti pracovnej zdravotnej služby v kategóriách 1 a 2.
Čiže tá otázka by mohla znieť na pána ministra, že či aj pri takejto efektívnosti, pri týchto číslach, či by bol za pracovnú zdravotnú službu platenú pre kategórie 1, 2, keby to bolo z rozpočtu ministerstva zdravotníctva. Alebo to podporuje len preto, že to platia iné subjekty?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No zhodou okolností môj obor, teda dermatológia prichádzala do styku s pacientmi s chorobami povolania v zmysle kontaktných alergií a pravdou je, že, samozrejme, tá alergia sa vytvorí, vznikne a potom je z nej choroba z povolania. Samozrejme, kým ju pacient nemá, nemá chorobu z povolania, ale senzibilizuje sa. Chcem ale povedať, že v tomto zmysle napríklad, keď hovorím o čisto dermatológii, zdrojom kontaktných alergií sú i doma užívané prostriedky. V podstate by sme takýmto niečím nechali úplne neochránenú skupinu osôb, ktoré pracujú v domácnosti alebo sa starajú o postihnutých a sú v styku s detergenciami a s kdejakými inými chemikáliami, ktoré život prináša. Aj tým by sme hádam mali zabezpečiť minimálne tak rizikovú, alebo nerizikovú službu.
A ako tu bola reč o costs a benefits. Kedysi pred mnohými, už pomaly štvrťstoročím, keď sme začínali, viac než štvrťstoročím, zápas s AIDS a s HIV vírusmi, tak sa začalo na Slovensku vyšetrovať každá tehotná žena na prítomnosť HIV vírusu. Urobilo sa 300-tisíc vyšetrení a v tých 300-tisíc vyšetreniach nebola nájdená ani jedna pozitivita. V tej chvíli sa skončilo s tým vyšetrovaním, pretože, samozrejme, bol tiež fakt, že sme nemali terapiu aj dodnes nemáme, ktorá by tehotnú zbavila vírusu. Ale každopádne po istom počte vykonaných vyšetrení sa prišlo k záveru, že náklady, ktoré boli vtedy značne vyššie na jednu jednotku vyšetrovaciu, ako sú dnes, sú také, že jednoducho prevažuje úvaha, že sa to dalo zastaviť.
A ja sa domnievam, že i u týchto chorôb, karpálny kanál a tak ďalej. No kým ju nemá, tak ju nemá, a keď ju už má, tak ju má. Ale medzitým ten doktor nič nezmôže...

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, v prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať plénu za ústretovosť a možnosť spojiť diskusiu, a teda rozpravu k vládnemu návrhu zákona a k nášmu poslaneckému návrhu, ktorým meníme podmienky pri povinnostiach vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe. Bude tak možno lepšie porovnať zmeny, ktoré v oblasti v pracovnej zdravotnej služby navrhujeme my s kolegami Eugenom Jurzycom, Ľubomírom Galkom, Jozefom Rajtárom, so zmenami, ktoré prináša ministerstvo zdravotníctva a ktoré predniesol pán minister Drucker.
Pokiaľ pán minister vo svojej dôvodovej správe, a povedal to aj pri prednesení návrhu zákona, že zmena reaguje na požiadavky zamestnávateľov, tak ja som presvedčená, že tieto požiadavky vôbec nepochopil. Zamestnávatelia totiž dlhé roky hovoria, že pracovná zdravotná služba je administratívne mimoriadne náročná, neprimerane ich zaťažuje a je veľmi drahá a v mnohých prípadoch a hlavne tam, kde sa vzťahuje na nerizikové pozície, tak je aj zbytočná.
Zmeny, ktoré pán minister predstavil, podnikateľov príliš neodľahčia. Už dnes sa zamestnávatelia vyjadrujú, že sú len alibizmom, že sú len zmenou pre zmenu, ktorá žiadne uľahčenie neprinesie. V dôvodovej správe je ďalej uvedené, že hlavnou zmenou je nahradenie povinnosti zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu zo strany zamestnávateľa zabezpečením posúdenia zdravotného rizika zamestnancov.
To znamená, že ak doteraz museli mať zamestnávatelia zabezpečenú pracovnú zdravotnú službu pre všetky štyri rizikové kategórie, tak po novom budú musieť zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika zamestnancov, a to pri zamestnancoch 1. kategórie jednorazovo, pre zamestnancov 2. kategórie raz za 18 mesiacov a pre zamestnancov 3. a 4. kategórie raz ročne. Čiže pracuje sa tu s rôznymi intervalmi pre rôzne kategórie a ja chcem vidieť v 500-zamestnancovej firme, ako toto budú evidovať. Ak je toto administratívna úľava, tak asi máme o administratívnych úľavách inú predstavu.
Navyše posudok pre zamestnancov v 1. a v 2. kategórii už nebude možné zabezpečiť bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostno-technickou službou a zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov v 2. kategórii, budú musieť každoročne reportovať v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Toto je povinnosť, ktorá pribúda.
Čo sa týka výkonu a dohľadu nad pracovnou zdravotnou starostlivosťou, ministerstvo túto zmenu odôvodňuje, a povedal to aj pán minister, neodbornosťou bezpečnostných technikov. Teda tých technikov, ktorí to dodnes roky vykonávali, ktorí sú v oblasti bezpečnosti zdravia a práce pravidelne preškoľovaní, a ich spôsobilosť je preukazovaná skúškami. Čiže nie sú to len bezpečnostní technici, ktorí by vôbec s touto odbornou matériou nemali žiadne skúsenosti. A ja sa chcem spýtať, pretože ministerstvo síce ich neodbornosťou odôvodňuje túto zmenu, ale túto neodbornosť nijakým spôsobom nepotvrdzuje alebo, alebo nedáva žiadny dôkaz alebo nejakú štatistiku, alebo nejaký argument, čím by sa potvrdila táto neodbornosť, že skutočne toto je problém, že títo ľudia sú neodborní a pre toto a pre toto túto prácu dodnes vykonávajú zle, alebo teda s nedostatočnou odbornou spôsobilosťou.
Ja sa to pýtam preto, pretože toto je naozaj veľmi vážna vec. A pokiaľ to naozaj relevantne zdôvodnené nie je, tak to vyvoláva pocit, že tento štátom garantovaný biznis, ktorý dodnes robila istá skupina ľudí, bude po novom robiť iná skupina ľudí. A toto jednoducho vyvoláva aj rôzne otázky a, a možno aj nejaké zvláštne pocity.
A vážna vec je to aj preto, pretože veľká časť zamestnávateľov dnes poskytuje pracovnú zdravotnú službu prostredníctvom bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika a práve týmto zamestnávateľom my dnes veľmi skomplikujeme situáciu, pretože budú musieť tieto, tieto aktivity, tieto služby meniť.
Summa summarum, doterajšie pravidlá nahradzujú nejaké iné pravidlá. Niečo pribúda, niečo sa mení, zavádzajú sa rôzne lehoty. V každom prípade ale vo finále sa len nejaké povinnosti menia a zabehnuté pravidlá budú musieť zamestnávatelia meniť. A z toho, ako je tento zákon koncipovaný, vôbec nie je jasné a ja si dovolím dokonca pochybovať o tom, že prinesie ten zamýšľaný a sľubovaný cieľ, že to zamestnávateľov odľahčí či už finančne, alebo administratívne. A tu si treba uvedomiť ešte jednu veľmi dôležitú vec, pretože aj časté zmeny zákonov, ak neprinášajú úľavu alebo zjednodušenie, podnikateľom komplikujú život. Musia študovať nové zmeny, nové paragrafy, novú legislatívu, musia sa im prispôsobovať, musia meniť zabehnuté procesy a aj toto všetko stojí čas aj peniaze. Na Slovensku je nevyhnutné stabilizovať legislatívu a zjednodušovať podnikanie, nie ho neustále komplikovať, meniť, zneprehľadňovať a stále viac zaťažovať.
A teraz čo sa týka nášho návrhu na zmeny v pracovnej zdravotnej službe. Ako som už uviedla, navrhujeme túto úplne pre 1. a 2. kategóriu zrušiť. Sme totiž presvedčení, že pre tieto dve rizikové kategórie, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia, alebo pri nich nie je vzhľadom na riziko predpoklad poškodenia zdravia, je zavedenie pracovnej zdravotnej služby neprimerané. A chcela by som povedať pár slov k tej neprimeranosti.
Ministerstvo sa v dôvodovej správe odvoláva na informácie poskytnuté Národným centrom zdravotníckych informácií, podľa ktorých bolo za rok 2015 v Slovenskej republike hlásených 328 chorôb z povolania, pričom z celkového počtu bolo 175 chorôb z povolania uznaných u zamestnancov zaradených do 2. kategórie, čo predstavuje 53,4 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania. Tak ak sa v nejakom, nie celkom jasnom kontexte povie, že niečoho je 53,4 %, tak každému je na prvý pohľad jasné, že je to asi veľa a je to viac ako polovica. Ale tu je práve ten kontext veľmi dôležitý. Ministerstvo totiž v týchto štatistikách zabudlo povedať jednu veľmi dôležitú vec, a síce z akého celkového počtu zamestnancov, na ktorých sa táto povinnosť pracovnej zdravotnej služby vzťahuje, bol ten výskyt chorôb z povolania. Čiže zabudlo uviesť, že v roku 2015 bolo na Slovensku zamestnaných viac ako 2,45 mil. ľudí. Takže my dávame akúsi povinnosť, ktorá zaťažuje administratívne aj finančne, zabezpečovať ju pre 2,45 mil. ľudí, pričom výskyt chorôb je pri 328 chorobách z povolania, to je 0,013, čiže 0,013 % všetkých zamestnaných a 175 chorôb z povolania uznaných u zamestnancov v druhej kategórii, a to 0,007, čiže sedem tisícin percenta všetkých zamestnancov. Takéto čísla sa bežne označujú ako štatistické chyby, a nie ako dôvod na zavádzanie tak masívnych opatrení, a tak drahých opatrení.
A to je tá primeranosť, o ktorej hovorím, a nehovorím o nej len ja, ale aj smernica, na ktorú sa pri zavádzaní pracovnej zdravotnej služby už aj v minulosti navrhovatelia odvolávali, odvoláva sa na ňu aj teraz pán minister. Aj táto smernica hovorí o tom, že preventívne opatrenia majú byť primerané. Nehovorí vôbec o žiadnom zavedení pracovnej zdravotnej služby alebo o nejakej povinnej pracovnej zdravotnej službe. Hovorí o tom, že primerané, že opatrenia, preventívne opatrenia majú byť primerané. A ja sa domnievam a som toho názoru, že dnes nastavené pravidlá ani nastavené pravidlá podľa novely navrhovanej ministerstvom zdravotníctva nebudú primerané. Primerané by boli podľa môjho názoru vtedy, ak by sa nám podarilo schváliť nami navrhovanú novelu, teda ak by sme pracovnú zdravotnú službu pre 1. a 2. kategóriu zrušili a ponechali ju len pre pracovné kategórie 3. a 4. skupiny, teda pre práce, kde naozaj existuje reálne riziko, to sú práce, kde sa pracuje v hluku, v prašnom prostredí a tak ďalej a tak ďalej. Presne tak, ako sa nám podarilo túto novelu presadiť počas Radičovej vlády. Ale, žiaľ, nie nadlho, pretože strana SMER ju zaviedla v ďaleko širšej podobe.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte, prosím, spomenúť, že náš návrh zákona nevznikol len za stolom v kancelárii bez možnosti vyjadriť sa k nemu pre tých, ktorých tento zákon zasahuje najviac. Prešiel pripomienkovým konaním najväčších organizácií, ktoré zastupujú zamestnávateľov a podnikateľov. Pripomienkovali ho Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Podnikateľská aliancia Slovenska, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Klub 500 a všetky tieto organizácie sa vyjadrili pozitívne. A aj preto si celkom odvážne dovoľujem požiadať a poprosiť vás o podporu nášho návrhu zákona, teda o podobu zmeny pre pracovnú zdravotnú službu tak, ako je navrhnutá v našom poslaneckom návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Ľubomíra Galka a mňa predniesla návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto nášho predloženého návrhu zákona je zrušenie povinnosti vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do 1. a 2. kategórie, pričom vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do 3. a 4. kategórie sa pracovná zdravotná služba navrhuje zachovať.
Súčasná úprava, ktorá zakotvuje povinnosti pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do 1. a 2. kategórie, je príkladom šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k podnikateľom zamestnávajúcim uvedené kategórie zamestnancov a profitujú z nej najmä poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby. Uhrádzať to však musia zamestnávatelia, ktorým táto samoúčelná a v mnohých prípadoch až zbytočná povinnosť odčerpáva zdroje.
Predložený návrh sa netýka zamestnancov zaradených do 3. alebo 4. kategórie, keďže u tých dvoch kategórií má sledovanie zdravotného stavu zamestnancov svoje opodstatnenie, samozrejme, vzhľadom na prácu, ktorú vykonávajú. Podľa nášho návrhu, podľa nášho názoru je v súčasnosti učinené zadosť požiadavkám smernice Rady, ktorú spomínal aj pán minister, pretože už v zákone o BOZP sú uvedené určité povinnosti. Rovnako aj zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia, a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Preto považujeme takúto povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu za akúsi duplicitu, a preto navrhujeme teda takúto zmenu. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Účinnosť predkladanej novely sa navrhuje na 1. januára 2018.
A vzhľadom na to, že by som chcela reagovať aj na predložený návrh zákona, poprosím o možnosť vystúpiť aj v rozprave.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Zdravím tých pár vážených kolegov, ktorí tu zrána sedia, aj pána ministra.
Tak pár slov k predloženému návrhu zákona. Poctivo som si ho preštudovala a naozaj som sa teda snažila zodpovedne zvážiť, že či byť za alebo či byť proti, ako teda je u mňa zvykom, a je tam pár vecí, ktoré mi prekážajú, na ktoré by som rada upozornila.
Začnem rovno paragrafmi. V návrhu zákona v § 2 ods. 20 je škrtnuté, tam, samozrejme, meníte názov, lekársku službu prvej pomoci meníte na ambulantnú pohotovostnú službu, čo samé osebe je, samozrejme, v poriadku, ale ďalej sa tam písalo: "je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovanej všeobecnej ambulantnej starostlivosti" a tak ďalej a tak ďalej. To, čo mi na tomto bode prekáža, je, že tak nenápadne sa škrtá slovíčko nepretržitá, vynecháva sa a celá táto časť sa nahradzuje § 8a, ak som to správne pochopila, kde sa hovorí o tom, že pevná ambulantná pohotovostná služba poskytovaná poskytovateľom, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu pevnej ambulantnej pohotovosti v pracovných dňoch v čase od 16.00 hod. do 23.00 hod. a v dňoch pracovného pokoja v čase od 7.00 hod. do 23.00 hodiny. Asi viete, na čo narážam, hovorím o tom, že teda predošlý zákon garantoval občanom nepretržitú pohotovosť, zatiaľ, zatiaľ čo tento návrh zákona tú pohotovosť určuje iba do 23.00 hod., čo podľa mňa znižuje prístup k zdravotnej starostlivosti. Tak len toľko k tomuto bodu.
Chápem, že po 23.00 hod. je nižšia návštevnosť, myslím, že ste vraveli, že 95 % pacientov príde do, príde do tej 22.00 hod., v každom prípade zostáva tých 5 %. Čo s nimi potom kam, na urgent? Problém, problém je s tým, že máme už dostatočne zaťažený urgent, a jednoducho ak budeme, ak budeme brániť ľuďom k prístupu k tomuto druhu pohotovosti, obávam sa toho, že ten urgent bude ešte viacej zaplnený a bude, bude s tým ešte väčší problém. Práve naopak, myslím si, že by bolo potrebné, aby ľudia mali k všeobecnému lekárovi prístup, a jednoducho chce to len inak zmanažovať.
Paragraf 7 bod 6 sa škrtá úplne celý a súčasťou toho, čo sa škrtá, nebudem to čítať celé, ale to podstatné, čo sa ruší, je, že lekárska služba prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevy služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje.
Návštevná služba sa potom dopĺňa alebo spomína zasa v § 8a, kde je napísané, že jej ju možno poskytovať v domácom prostredí a tak ďalej. To podstatné je, že možno poskytovať. Predtým som čítala zo zákona, že sa vykonáva, a teraz sa môže vykonávať. Myslím si, že to znižuje zasa váhu, mám pocit, že to, že to je opäť o, o znížení dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Najdôležitejšia vec, čo mi, toto sú také ešte viac-menej veci, ktoré si vieme vysvetliť, ale myslím si, že, že vec, ktorú si, na ktorej sa asi určite nezhodneme, je bod 6 tohto paragrafu, ktorý hovorí o tom, že v rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa poskytuje pohotovostná služba v rozsahu pevnej siete. Čo to znamená, pán minister, pevná sieť? Pevná sieť je podľa môjho chápania, podľa toho, že ako som si čítala prílohy momentálne, je nižšia aj ako minimálna sieť, čo by až tak nevadilo, ale hlavné je, hlavné je to, že pevná sieť je daná. Čo sa stane napríklad, kolegovcov z MOST-u by som sa mohla spýtať, čo sa stane napríklad s pohotovosťou v Šamoríne, kde starostovia miestnych obcí prispievajú na chod tejto pohotovosti? Vadí mi tam to, že nie je možné, pevná sieť je stanovená presne sieť a nie je možné jednoducho, aj keby chceli, tak, tak prevádzkovať si túto pohotovosť v podstate nejak na vlastné náklady.
Ďalej je tam paragraf päťstosedem..., § 38, ale už v zákone č. 577 § 38 ods. 10, kde sa hovorí, kde sa škrtá celá výška úhrady služby. Tam, čo mi vadí z toho, čo sa všetko vyškrtáva alebo čo som si všimla, je, že sa škrtá aj možnosť ustanoviť odlišné poplatky pre jednotlivé skupiny poistencov s prihliadnutím na zdravotný stav, vek alebo iné dôvody hodné zreteľa. Ja si myslím, že nie vždy táto možnosť je, je od veci, ak je k dispozícii. Je škoda, že sa to takto striktne, striktne škrtá.
Paragraf 38a ďalej hovorí o výške úhrady, kde stanovujete striktne nula eur za stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ viem, tak doteraz bola, bolo určené, nejaká hranica odkiaľ pokiaľ a nariadením vlády bola teda, bola nastavená tá sadzba na nulu, čo je O. K. Myslím si, že to je o tom, že aká vláda práve riadi krajinu, akú vládu si občania zvolili, tak takým spôsobom bude hospodáriť. A tým, že dávame tú striktnú nulu do zákona, ja viem, že vy sa snažíte zrušiť všetky poplatky, čomu ja nerozumiem, lebo myslím si, že keď povie sa "a", treba povedať aj "b". A s tým zrušením poplatkov to nie je len o tom, že sa tvárime, že všetci majú rovnakú dostupnosť starostlivosti, čo nie je pravdou, lebo vieme, že v zdravotníctve je veľmi veľa úplatkov, ale to, čo mi na tom vadí, je aj to, že je tam obrovský výpadok príjmov, a zdravotníctvo jednoducho potrebuje finančné prostriedky, štát nie je schopný už dlhodobo utiahnuť v podstate aj sekeru, ktorú zdravotníctvo vytvára, ale celkové náklady. A tam, kde príjmy sú, je to jednoducho súkromný sektor, ja nerozumiem, prečo mne napríklad nie je umožnené, aby som sa objednala niekde na čas, aby som si priplatila za nejaký nadštandard, a stále sa o tom hovorí, ale nič sa s tým nedeje, naopak, ide sa úplne opačným smerom a do zákona sa striktne dávajú nuly, nuly, myslím si, že je to naozaj zbytočné a že je to iba populizmus. Nepáči sa mi to.
Na druhej strane, na jednej strane dávate nulu, na druhej strane stúpajú ceny, zvyšuje sa výška úhrady za návštevu ambulantnej pohotovosti, za návštevu doma, za stravovanie a pobyt na lôžku pri kúpeľoch, čo je zaujímavé, v inom zákone dávate teda nejaký bonus pre tých, ktorí navštevujú kúpele, v tomto zákone zvyšujete poplatky, je to naozaj banálne zvýšenie, ale jednoducho ide to opačným smerom, tak... Takisto sa znižuje počet pohotovostí, to treba povedať nahlas, že to tak je, a treba teda pomenovať aj dôvody. Nevravíte to na rovinu, v podstate tým, že ste si, že ste si, že ste si povedali, že na ministerstve si poviete opatrenia a poviete si, kde tie, kde tie pohotovosti budú, teraz je to takto, o rok to môže byť inak, ale bude veľmi jednoduché, jednoduché o tom rozhodnúť, ako tá pevná sieť bude vyzerať bez dohľadu napríklad kolegov z opozície, bez dohľadu verejnosti možno alebo drobnohľadu.
Takže, takže čo sa týka toho zákona, tak odo mňa takéto námietky a myslím si, že naozaj to ide opačným smerom pri tom, pri tých príjmoch, ktoré zdravotníctvo má, tak si myslím, že by ľuďom malo byť naozaj dopriate viac, a nie uberané.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som avizoval v predchádzajúcom vystúpení, že sa ešte prihlásim k tomu, ako sa robia analýzy vplyvov jednotlivých predkladaných bodov a že by zrejme tie analýzy potrebovali nejaký upgrade. V tomto konkrétnom bode analýza hovorí toto: "Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Predpokladáme pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie" (bodky, bodky, bodky) "pri prevažujúcich negatívnych vplyvoch na podnikateľské prostredie. Predkladaný materiál nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti." Čiže tie vplyvy sú buď žiadne, alebo negatívne.
Tak sme si pozreli na túto schôdzu z tohto pohľadu všetky body a našli sme 11 materiálov, ktoré majú buď žiadne alebo negatívne vplyvy, z toho tri materiály sú tie harmonizačné, to znamená, v podstate v troch prípadoch, ako keby sme, alebo vláda ako keby hovorila, že musíme prijať tieto pravidlá, lebo to chce Únia, a poškodí to Slovensko. V jedenástich prípadoch celkovo teda vláda hovorí, musíme prijať toto alebo toto, hoci to škodí Slovensku.
Ja si predovšetkým myslím, že to tak nie je, v niektorých prípadoch som dokonca odporúčal alebo aj som hlasoval za takýto materiál, ale myslím si, že, a je to aj v MPK na niekoľkých miestach spomínané, že tie analýzy, tá metodika má svoje rezervy, napríklad dlhodobé vplyvy tam nie sú premietnuté.
No a dôvod, pre ktorý to hovorím, nie je politický pri rozdelení politického spektra podľa osi pravo-ľavej, ale skôr podľa osi, nechcem povedať štandardných politikov, ale politiky a antipolitiky. Pretože ak budú takéto materiály dlhodobo chodiť do parlamentu, kde ani v tom základnom materiáli nie je popísané, prečo vlastne je prijímaný, tak síce môže predkladateľ pri uvádzaní toho bodu naozaj zabojovať a dovysvetliť to, ale neviem, prečo by sa mali takto materiály robiť a prečo by to takto malo vyzerať. Myslím si proste, že keď prichádza materiál sem, tak z doložky dopadov by malo byť jasné, čo sú jeho výhody. No a, samozrejme, ešte potom ich môže predkladateľ ďalej lepšie vysvetliť, ale napríklad aj v tomto prípade by teda musel byť zrejme veľmi kreatívny.
Tak toľko. Hovorím to tu aj preto, že tu sedí nielen minister, ale aj podpredseda vlády, ktorý síce nemá v gescii tie analýzy, ale analýzam rozumie, takže mám nádej, že sa vo vláde pobaví s niekým, kto zodpovedný za to je.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Zato to bude kratučké. Ku vzdelávaniu. Má sa zvýšiť frekvencia a majú sa prijať ďalšie nejaké regulačné opatrenia, súčasne aj deregulačné. Znova hlásim a ešte raz, dnes zrejme alebo zajtra ráno, pán minister, sa k tomu vyjadrím, a síce k tým analýzam dopadov. Podľa mňa tam bude treba urobiť nejakú zmenu, lebo aj tu pri dopadoch na podnikateľské prostredie sa hovorí v analýze, že nie je možné ich vyčísliť. Takže potom sa pýtam, ako vieme, že sú tie opatrenia dobré, keď nevieme, či sú dobré podľa analýzy.
A potom chcem ešte povedať, že pri vzdelávaní sa kedysi, okolo rokov 2007 – 2008 stalo to, že sa dalo veľa eurofondov v školstve na kreditové vzdelávanie a nakoniec sa ukázalo, že nie je celkom efektívne, že pri každom vzdelávaní je dobré mať nejakú spätnú väzbu, nejaké, merať výsledky. To tu tiež nevidím. Ale v zásade si myslím, že ten návrh má veľa pozitívnych bodov, ktoré sa týkajú transparentnosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som v krátkosti reagoval na to, čo pán minister uviedol ohľadom zvýšenia počtu nájomných bytov. Naozaj aj ja to vnímam ako veľký problém. Tým skôr, že vieme, že v rozvinutých krajinách je oveľa väčší počet nájomných bytov a že aj ľudia majetní bývajú v nájomných bytoch a že ten rozdiel medzi vlastníctvom bytov a nájomných bytov nie je až taký veľký.
A teraz si poďme povedať, že prečo je to tak. Ja si myslím, že jeden z hlavných dôvodov, prečo ľudia nechcú bývať v nájomných bytoch, to znamená, že nevytvára sa tu trh nájomných bytov, je ten, že Slovensko nie je právny štát. Nájomný byt totižto sa užíva na základe len zmluvného vzťahu. A keďže na Slovensku nie je riadna ochrana práv vôbec a ochrana práv zo zmluvy už vôbec žiadna, tak preto ľudia prirodzene sa boja vstupovať do tak závažného vzťahu, ako je vlastné bývanie len na základe nejakej zmluvy, kde nemajú garantované nič v podstate v tom, ako u nás právny štát funguje. A toto je, ak chceme zvýšiť počet nájomných bytov, toto je niečo, na čom musíme zapracovať. Ďakujem.

Reagujem na pána ministra, ktorého tu momentálne nevidím v sále, ale mali sme prerušenú rozpravu. Tak chcel by som reagovať na tú časť, kde hovoril o tom, že vláda Ivety Radičovej, obracal sa na pána bývalého ministra Mihála, zmenila vzorec, ktorý dosť zhoršil finančné postavenie samospráv. No, áno, bolo to tak, ale zasa si povedzme, aj prečo to tak bolo. Bolo to v situácii, keď bol štát v kríze a keď bolo potrebné urobiť opatrenia na zaplátanie sekery, ktorú tu zanechala prvá Ficova vláda. Tá sekera bola teda poriadna. A bolo to myslené a bolo to aj urobené ako dočasné opatrenie.
Nemôžem súhlasiť s tou filozofiou, že na jednej strane samosprávam z jedného vrecka vytiahneme a potom budeme mať viac peňazí, aby sme im dávali do druhého vrecka. Je predsa dôležité, aby samospráva mala finančné prostriedky na výkon svojich originálnych kompetencií. Nie, aby sme zvyšovali závislosť samospráv od štátu prostredníctvom nejako selektívne rozdeľovaných dotácií. Hovorí o tom aj Európska charta miestnej samosprávy, že miestne orgány majú v rámci hospodárskej politiky štátu právo na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí, čiže prostriedky na ich originálne kompetencie.
Ja som zvyčajne kritický k fungovaniu samosprávy. Mám s tým aj vlastné skúsenosti, aj skúsenosti sprostredkované od iných ľudí, ktorí sa potýkajú so samosprávami, ale napriek tomu si myslím, že, a nieže si myslím, je to tak, že samosprávy hospodária lepšie ako štát.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Chcem sa poďakovať aj pánovi ministrovi za jeho slová o tom, že je potrebné začať v blízkej dobe diskutovať nielen o tom, čo dnes živíme mestá a obce, ale aj o tom, čo živí naše kraje, a to je práve otázka dane z príjmu fyzických osôb. Ja sa tiež prikláňam k tej myšlienke, ktorú prezentoval, a teda že by to mal byť daňový mix a nielen teda jedna konkrétna daň. A ja si myslím, že práve po voľbách, ktoré nás čakajú v novembri tohto roku, je najvyšší čas začať diskutovať komplexnejšie o reforme verejnej správy na Slovensku ako takej, vrátane spôsobu fiškálnej decentralizácie.
Takže som rád, že pán minister s touto myšlienkou prišiel a veľmi rád mu ju opäť v decembri na schôdzi pripomeniem. Ďakujem.