Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za tento príspevok pánovi Hegerovi. No, pomenoval si to presne. Asi to treba hovoriť proste priamo a bez obalu, zloženie predkladateľov ukazuje jasne, že toto je bohapustá predvolebná politická polievočka županov a kandidátov na županov. Demaskoval si to, že týmto návrhom chcú iba ľudí vo svojich regiónoch balamutiť, ako veľmi im záleží na rozvoji. Ale z môjho pohľadu predkladatelia týmto potvrdzujú vlastne dve veci, ktoré demaskujú, a to po prvé, že situácia na Slovensku s našimi cestami je dodnes stále katastrofálna, proste po rokoch rokúcich, čo tu počúvame samé sľuby, tu cesty a diaľnice jednoducho stále chýbajú. A po druhé, z ktorej, tá druhá vec, z ktorej tento návrh županov usvedčuje, je katastrofálny stav aj ich vlastných ciest, o ktoré sa majú starať. Sú to župani, oni nemusia čakať len na diaľnice a cesty prvej triedy, ktoré spasia ich regióny, veď majú v správe cesty druhej a tretej triedy, tie už dávno mohli a aj mali byť s ich pomocou aj s pomocou eurofondov hádam už aj pozlátené a čiastočne mohli dávno pomôcť regiónom riešiť ťažkú dopravnú situáciu na Slovensku. Teraz chcú, aby štát a vlastne my všetci na dlh, ktorým nás chcú zaťažiť, sme tu sanovali aj ich neschopnosť v regiónoch?
Páni župani, ako čerpáte eurofondy, na koľké úseky druhej a tretej triedy ciest ste projektovo pripravení? Aké máte plány udržateľnej mobility vo svojich regiónoch? Nemáte hanby pýtať ďalšie peniaze? Mňa za pánov županov proste plieska hanba, že sa neboja od občanov pýtať na ďalšie dlhy, že tak kľudne hovoria o tom, že peniaze z eurofondov sú dávno minuté. Ľudia nemajú lobotómiu, pamätáme sa na spackané tendre a predražené tendre a to množstvo premrhaných miliónov, na ktoré si aj ty, pán poslanec, vo svojom príspevku správne poukázal.

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým za seriózne faktické poznámky. Bolo toho veľa, takže vypichnem reakcie len na niektoré. Áno, Janka Kiššová hovorila o tom, že dobré časy treba využiť nielen na znižovanie dlhu, ale na reformy, to je, to považujem za kľúčové.
Pán Marian Kotleba, súhlasím s tým, že prioritne sa Slovensko zadlžovalo v dôsledku krokov politikov, nie občanov, ale upozorňujem, že v histórii samostatného Slovenska sme mali aj obdobia, kedy sa dlh znižoval.
Pánovi Podmanickému, tam to vyzeralo, že, pán Podmanický, hovoríte, že teda to uznesenie sa týka len diaľnic, ale na výbore finančnom dnes už bol pozmeňujúci návrh predložený aj na železnice, tak neviem, či sme rovnako uvažovali.
Pán Baška, tam veľmi súhlasím a to, to nikdy nie je dosť opakovania hodnoty za peniaze. Hovorím, ak sa to bude naozaj realizovať a prenášať do praxe, tak si myslím, že v takých projektoch, kde to bude, že sa ľahšie bude hľadať konsenzus.
A posledné je k pánovi Vašečkovi, že predsa len tá politika je dôležitejšia a aj vždy to tak bolo, že politika nakoniec je rozhodujúca, ale predsa len tie piliere, na ktorých stojí, sú tvorené aj odbornosťou a pravdou, nie je to úplne zanedba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo a ďakujem aj Eugenovi, ako veľmi odborne a v podstate konkrétne vyjasnil výhrady, ktoré budeme k tomuto mať. Ja sám v rozprave sa presnejšie vyjadrím už odborne k cestám a celej cestnej sieti. A súhlasím aj s tým, že ak si vypočujeme dnes od ministra dopravy, že najdrahšia diaľnica je nepostavaná, to je jednoducho nonsens. To je zelená, to je zelené svetlo pre plytvanie, pre rabovanie, pre vyhadzovanie akýchkoľvek peňazí, len aby tam tá diaľnica bola. Hoci – a to je veľmi dôležité – je treba si povedať, čo je cieľ a čo je prostriedok. Je cieľ postavená diaľnica alebo je cieľom rýchla, ekonomická, efektívna doprava z miesta bodu do miesta B? A toto je základný cieľ, nie to, že diaľnica.
A nadväzne hneď aj poviem, že už Inštitút finančnej politiky niekoľkokrát upozorňoval aj toto ministerstvo dopravy, aby posudzovalo cez Hodnotu za peniaze všetky projekty nad 40 miliónov. A boli tu výtky aj na konkrétne projekty, ktoré mali byť podpísané. Napriek tomu, že bol vyzývaný minister, ani jeden, ani jeden takýto projekt a výstavbu za tejto vlády minister nedal posúdiť Inštitútu finančnej politiky. Preto ja neverím tým slovám v tomto návrhu na uznesenie, že sa tento inštitút začne využívať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Veľmi pekne ďakujem, Eugen, tebe za takéto veľmi podľa mňa jasné, zrozumiteľné, stručné a presvedčivé zdôvodnenie, prečo tento krok nie je pozitívny. Ja by som chcela zvýrazniť a podčiarknuť jednu vec. Súčasná vláda stále komunikuje, ako sa ekonomike darí. Toto je nespochybniteľný fakt. Ekonomike sa darí, tak ako našej, tak európskej. Možno v opačnom poradí. A toto je situácia, kedy by som ja očakávala, že to "darí sa nám" sa nejakým spôsobom prejaví aj či už v životnej úrovni, alebo v znížení daní, čiže v nejakých, v tom, aby mali ľudia čisté príjmy vyššie. Nedeje sa to ani v oblasti znížení daní. Dane sa neznižujú. Nedeje sa to ani v oblasti zníženia odvodového zaťaženia. Naopak, tam sa cez vymeriavacie základy, naopak, zvyšuje odvodové zaťaženie. Nedeje sa to ani v skvalitňovaní zdravotníctva. Nedeje sa to ani tým, že by vyššie peniaze išli do školstva, že by sa skvalitňovalo školstvo, že by sa nejakým významnejším spôsobom zvyšovali dôchodky. Jednoducho ľudia toto nijak necítia. Naopak, v takomto "darí sa ekonomike" prichádza súčasná vláda s tým, že chce ešte ďalej, viacej zadlžovať našu krajinu. Čiže v čase, kedy sa darí ekonomike, by som očakávala skôr to, že sa toto prenesie na ľudí a podnikateľov, alebo že sa začnú znižovať dlhy. Ale naopak, alebo možnože sa začnú robiť reformy, pretože reformy treba robiť v dobrých časoch, nie v zlých časoch. Ale nič z tohto sa nedeje.
A vy prichádzate s návrhom, ktorý – pri všetkej úcte – je ťažko populistický, pred župnými voľbami, ale to vám ide veľmi dobre, tieto populistické balíčky. Tak práve toto sa tu teraz de... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som uviedol 12 argumentov, ktorými zdôvodním môj postoj k návrhu. Ak si urobíte jednoduchý aritmetický priemer tých argumentov, tak vám určite, určite vyjde, ako asi sa chystám hlasovať o tomto návrhu.
Takže Slovensko nemá nízky dlh, Slovensko má vysoký dlh. Stále sa nachádzame v sankčnom pásme dlhovej brzdy, od roku 2012 sme sa z neho nedostali. Čiže nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť považuje náš dlh za vysoký, je to tak podľa ústavného zákona. Ale aj Európska komisia vo svojich ukazovateľoch, ktoré hodnotia dlhodobú udržateľnosť verejných financií, hovorí v ukazovateli S2, ktorý má hodnotu nad nulou, že v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií Slovenskej republiky existuje riziko.
Po druhé, ako to tu pán predkladateľ hovoril, áno, politicky to bude vyzerať tak, že úplne legitímne, ak by prešlo uvoľnenie dlhovej brzdy za účelom výstavby diaľnic, prídu ďalšie požiadavky zdôvodnené úplne rovnako a včera sme o tom v kuloároch rozprávali a dnes sa už stalo na finančnom výbore, že už prišla takáto požiadavka na financovanie infraštruktúry v železniciach.
A prídu ďalšie, pretože aj o vzdelávaní sa dá povedať, že pôsobí v ňom multiplikačný efekt, že keď dáme viac peňazí do vzdelania, tak budeme mať ďalšiu generáciu lepšie pripravenú na trh práce. A pomôže to ekonomike, pomôže to morálke, šťastiu ľudí. Veľmi podobná argumentácia. Veľmi podobná platí aj pre zdravotníctvo. Máme vysokú odvrátiteľnú úmrtnosť. Keď dáme do zdravotníctva viac peňazí, budeme mať zdravších ľudí vo vysokom veku. Viem, o čom hovorím. Budeme mať ľudí dlhšie žijúcich. A to sa tiež prejaví v ekonomike. Ďalšie a ďalšie oblasti prídu s takouto argumentáciou. A to, čo hovoril pán predkladateľ, že pokiaľ by sa uvoľnila dlhová brzda, tak by sa našli peniaze aj na školstvo, zdravotníctvo a na ďalšie oblasti. No tak pozrite, nenavykajme celú spoločnosť, všetky odvetvia žiť na dlh dlhodobo. Čiže ja to nevnímam ako pozitívum.
Tretí argument. Prvá vláda Roberta Fica rozbehla ale že poriadne zadlžovanie s tým, že boli ťažké časy. Ťažké časy boli, veľká kríza a vláda teda rozbehla zadlžovanie, hoci teda – poznámka pod čiarou – so sľubom, že Slovenska, Slovákov sa kríza nedotkne, rozbehla to zadlžovanie s tým, že keď prídu dobré časy, tak sa dlh zníži. Toto boli dohľadateľné sľuby vtedy rovnakého predsedu vlády, akého máme teraz. Že teda teória hovorí, že v zlých časoch sa krajina môže zadlžovať a v dobrých časoch sa potom dlh znižuje. No prišli dobré časy a vláda rozobrala II. pilier. To nevyzeralo na vracanie požičaného z krízy. Prišli dobré časy, obrovské nárasty príjmov, od roku 2009 do roku 2015 narástli príjmy našich verejných financií o závratných 45 %, a dlh sa nevrátil späť. Ostal približne na dvojnásobku. Tak toto je kľúčová vec. Povedzme si jasne, či teda budeme zadlžovať Slovensko v zlých časoch a v dobrých časoch ho zadlžíme tiež. Alebo či chceme naozaj v dobrých časoch vracať to, čo sme si v zlých požičali. Ak nie a nie, tak potom sa nezadlžujme v budúcej kríze, pretože sme krajina, ktorá nevie vracať tie dlhy späť.
Ďalší argument. Robert Fico a niekoľkí ministri dopravy tvrdia, že najdrahšia diaľnica je nepostavená. Možnože treba nad tým chvíľu porozmýšľať, ale kto už to počul a rozmýšľal nad tým, tak vie dobre, že to znamená, že nech sa postaví diaľnica za akékoľvek peniaze, tak je to vždy lacnejšie, než ju nepostaviť. Hocijaké peniaze nech tam dáme. Toto je filozofia premiéra a ministrov dopravy, aj súčasného. A môžete povedať síce, že to sa možno, možno si to nedomysleli matematicky, keď nie sú matematici a povedali to nejak tak pomimo. No ale to by sme nemohli vidieť aj to, že na ostatnom hearingu kandidátov na Úrad pre verejné obstarávanie Robert Fico povedal, že vo verejnom obstarávaní máme jedno veľké riziko, že sú tam príliš nízke ceny, vychádzajú z neho, a teda že by sme mali vymyslieť také pravidlo, že najvyššia a najnižšia ponuka sa vyškrtnú, pričom priemerný počet uchádzačov, tendrov vo verejnom obstarávaní máme niečo cez tri, tak že by sa zrušila tá súťaž. Podpredseda vlády nedávno napísal blog o tom, že nízke ceny sú nebezpečné. V minulom volebnom období parlament sa snažil odvolať podpredsedu vlády za to, že v minulosti obstarával lacno diaľnice. Čiže toto nie je len nejaké náhodné, nejaká náhodne uletená veta. Naozaj Robert Fico neverí tej efektívnosti, neverí tej hodnote za peniaze. Verí tomu, že míňať treba, a je to dokladovateľné mnohými citátmi. Ale inak tú hodnotu za peniaze uznávam, že je dobrá vec, dobrá vec. Toto riziko vnímam ale ako veľmi významné, je reprezentované citátom "najdrahšia diaľnica je tá nepostavená".
Piaty argument. Odbrzdenie by bolo aj zlým signálom dovnútra Slovenska. Zlým signálom všetkým tým silám, ktoré sa snažia zvyšovať bohatstvo krajiny cez prácu, cez lepšie pravidlá, cez lepšie fungovanie súdov. Lebo veď načo, keď chýbajú peniaze, tak si požičajme. Tak sú tu eurofondy buď, alebo keď už nebudú eurofondy, no tak odniekiaľ musia prísť tie peniaze. Ak na toto navykneme Slovensko, tak, samozrejme, že vyšleme signál do vnútra krajiny, že sa neoplatí zvyšovať efektívnosť verejnej správy, znižovať byrokraciu, kupovať voličov populistickými návrhmi, balíčkami, to sa oplatí teda. Jednoducho nezlepšovať fungovanie krajiny.
Šiesty argument. Včera parlament schválil program stability. Ak by sme mu mali veriť, tak to odbrzdenie až tak veľmi by nebolo potrebné, keď si prerátate, aké by mal dopady a aký bude vývoj sankcií dlhovej brzdy v najbližšom období a ktoré pásmo dlhovej brzdy je naozaj nepríjemné, lebo tie prvé dve nie sú nepríjemné.
Tiež chcem uviesť siedmy argument, že proti investičnému odbrzdeniu sa vyjadrili aj v podstate všetci odborníci, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj Klub ekonomických analytikov.
Siedmy argument. Slovensko je jednou z dvoch krajín v Európe, ktoré zažili za ostatných 20 rokov dvakrát zdvojnásobnenie dlhu, verejného dlhu v priebehu piatich rokov. Dvakrát v priebehu piatich rokov sme zažili zdvojnásobenie dlhu. To znamená, máme tu tie inštitúcie a to myslenie a ľudí a možno aj politikov, ktorým to proste raz za čas ujde na rozdiel od drvivej väčšiny krajín v Európskej únii. U nás a v Rumunsku sa to stalo dvakrát.
Deviaty argument. Ôsmy? Tak ôsmy, dobre. Tak musím ešte nejaký vymyslieť. (Reakcie z pléna.) Tušil som, že na niečom ma chytíte. Dobre. Tak ďalší argument teda je, že dlhy v zahraničí dokážu narásť veľmi rýchlo. Dám vám pár príkladov. Napríklad Cyprus o 63 % za osem rokov, Chorvátsko 47 % za sedem rokov, Írsko 23 %, pardon, o 95 % za šesť rokov, Slovinsko 61 % za sedem rokov, Španielsko o 64 % za sedem rokov, Spojené kráľovstvo o 43 % za päť rokov.
Ďalší, hoci som už o tom argumente, troška som ho naznačoval, ale podstata je tá, že premiér Robert Fico mnohokrát zopakoval, že doteraz sme žili z miliardových darov z Európskej únie a keďže tie môžu skončiť, tak musíme zase žiť z niečoho, čo dostaneme. Z niečoho, čo dostaneme. No ja si myslím, že to nie je dobrá filozofia, že je dobré mať zvyknutú krajinu na to, aby žila z toho, čo si sami vyrobíme.
No a tiež chcem uviesť, že to, čo nám naozaj ukrajuje z bohatstva, a to, čo nám bráni viac investovať do diaľnic, do školstva, do zdravotníctva, je práve tá neefektívnosť, sú práve napríklad dotácie, stimuly, ktoré nemajú návratnosť. Za všetky uvediem to hnedé uhlie, hoci to nie sú priamo dotácie, ale ten systém sa prejavuje v zníženej schopnosti aj platiť dane zo strany ľudí a podnikov. Za byrokraciu môžem uviesť gastrolístky alebo pracovnú lekársku službu. Nie preto, že sú to najväčšie príklady, ale pretože sme sa o tom veľa vyhádali v parlamente. To sú príklady krokov, ktoré nám pomôžu mať viac peňazí aj na investície.
Vlastne už k záveru chcem uviesť, že momentálne máme na jednu štvorčlennú rodinu dlh cez 31-tisíc alebo okolo 31-tisíc eur. Ten dlh bude splácať takmer každý cez vyššie dane a odvody a cez nižšie platy učiteľov, sestričiek, lekárov a v budúcnosti cez menší počet kilometrov opravených a nových ciest. A bude sa to týkať ľudí na celom Slovensku. Tak úplne posledná myšlienka je, že tuto pôjde o veľa miliárd eur. Ten tlak na parlament, keďže projekt netlačí vláda, ale vznikol akože zdola, bude podľa mňa veľký, tak vám všetkým želám, aby ste naozaj zahlasovali nakoniec podľa svedomia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, takmer všetko bolo povedané, ale predsa zmienime zopár vecí, ktoré možno objasnia prostredie, v ktorom pracuje pán špeciálny prokurátor.
Špeciálna prokuratúra alebo Úrad špeciálnej prokuratúry je miesto, kde pracujú prokurátori, ktorí majú vysoké platy, majú bezpečnostné previerky, sú to často dobrí prokurátori, väčšinou dobrí prokurátori. Niektorí určite sú aj veľmi dobrí prokurátori. Avšak vedenie špeciálnej prokuratúry je tam na to, aby v podstate zabezpečovalo presný protiklad toho, čo má špeciálna prokuratúra robiť.
Vedenie prokuratúry špeciálnej sa vyvíja tak, že po mnoho rokov napríklad špeciálny prokurátor neobsadil miesto riaditeľa ekonomickej kriminality. Nikto nevie, prečo toto takto je. No ja vám poviem, pretože žiaden slušný prokurátor nie je ochotný robiť za takých pomerov, aké panujú vo vedení špeciálnej prokuratúry. To znamená oficiálne sankcionované zametanie pod koberec veľkých káuz. Kto by toto chcel robiť? Za prvé. Za druhé, tí dobrí, ktorí to vedia robiť a ktorí by boli ochotní to robiť, tí to nebudú robiť pod týmto špeciálnym prokurátorom. A tu sa dostávame do podstaty problému. Prokurátori špeciálnej prokuratúry, ktorí sú čestní, sa boja vystúpiť a urobiť niečo, čo by bolo v rozpore so želaním ich šéfa. Boja sa o svoj veľký plat, majú hypotéky, majú slušný život a nechcú o toto prísť, nemôžu o toto prísť. Takéto pomery vládnu na špeciálnej prokuratúre.
Pozrime sa na prípad Špirko. V každej slušnej krajine, keby došlo k takémuto incidentu, že prokurátor špeciálnej prokuratúry je nezmyselne obvinený len preto, že si koná svoju prácu, že sa snaží viesť trestné stíhanie v korupčnej kauze vysokopostaveného politika, by bol chránený všetkými prostriedkami. Žiadne vymyslené trestné stíhanie by mu nemohlo zabrániť tomu, aby došlo k tomu, k čomu došlo v tomto prípade, že vec mu bola odňatá, bola pridelená inej prokurátorke, spriaznenej s vedením špeciálnej prokuratúry, a zametená pod koberec. Kauza ako táto má determinujúci účinok na to, ako funguje prokuratúra a ako funguje špeciálna prokuratúra. Ten, kto toto dopustil, aby sa toto stalo, nemá čo hľadať vo vedení špeciálnej prokuratúry.
Pán špeciálny prokurátor Kováčik jednoducho je v situácii, kedy je každému triezvo rozmýšľajúcemu človeku jasné, že je buďto nejak psychicky narušený, alebo je vydieraný, alebo existuje nejaké iné vysvetlenie, ktoré my nepoznáme. Na to, aby takto fungoval, neexistuje žiadne slušné vysvetlenie. Istým spôsobom je mi ho ľúto, pretože si myslím, že nikto by nemal podstupovať takúto tortúru, ako ju podstupuje on. Je mi to ľudsky nepríjemné, avšak záujmy Slovenska sú dôležitejšie ako jeden človek. A ak generálny prokurátor nie je ochotný dať podnet na odvolanie špeciálneho prokurátora, musím ja opätovne vyzvať pána Kováčika, aby zo svojej funkcie odstúpil.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. "Vystavku dastiženij" som zaradil, špeciálne mysliac na Petra Osuského a som rád, že to nebolo zbytočné, ospravedlňujem sa za svoju už trochu zanedbanú ruštinu.
Pani poslankyňa Dubačová, prečo to zašlo až tak ďaleko? Pýtala si sa, či je to zámer, či je to cieľ. No myslím, že to sú také rečnícke otázky. Môže to byť inak? To je tiež rečnícka otázka.
Pán poslanec Grendel, povedal si, že na vine, prečo sa ľudia boja oznamovať korupciu, sú politici, konkrétne Robert Fico a Robert Kaliňák, a dodal si, že veríš, že autor správy je v tom s nami zajedno. To neviem, či je tak možné, že je v tom s nami zajedno, ale predpokladám, že aj keby to vedel, tak to nepovie.
A, pán poslanec Marosz, áno, špeciálna prokuratúra, špeciálny súd vznikli práve preto, aby boj proti korupcii bol imúnny voči miestnym vplyvom, a spočiatku sa to darilo. A je možné, že do istej miery sa to darí aj teraz, že tí nejakí lokálni oligarchovia nemajú až taký dosah na špeciálnu prokuratúru, aký by možno mali na políciu a prokuratúru v tom-ktorom okrese, meste a podobne. Problém je ale ten, že korupcia, ktorá je dnes podstatná, nie je tá lokálna, tá komunálna, ale tá centrálna. A špeciálna prokuratúra možno je imúnna voči miestnym vplyvom, ale voči tým centrálnym evidentne nie.

Na úvod jedna korektúra. Tá výstava v Moskve sa volá "Vystavka dostiženij narodnovo chazjajstva". Teda nie "gosudarstva". A zažil som ju pred 45 rokmi a musím povedať, že bola pôsobivejšia ako správa o drobných rybách chytených do sietí špeciálnej prokuratúry. Predsa len raketa Vostok v plnej šírke, ale i malý ligotavý Sputnik pôsobili predsa akýmsi spôsobom priekopnícky. Spomínam si v súvislosti s bojom proti ťažkým kalibrom korupcie na mediálnu správu o akomsi občanovi z Oravy či Kysúc, ktorý bol v súlade s paragrafmi stíhaný za korupciu lekára vo výške, myslím, 15 euro. Áno, to je komunálna úroveň boja s korupciou, tak ako Ladislav Smoljak vo filme Jáchyme, hoď ho do stroje hovorí kandidátovi výchovy proti korupcii: "Zuby nebrat, zuby nebrat!" A pravda je, že v tejto úrovni, samozrejme, nie je hádam ani potrebná špeciálna prokuratúra, pretože chytanie tých, čo dávajú 15 euro lekárovi za péenku, je, samozrejme, možné na akejkoľvek úrovni a peniaze sa dajú stroviť aj lepšie, než aby sa spotrebúvali takto. A preto sa domnievam, že ozaj táto výstavka úspechov nedáva priveľký dôvod na to, aby vystavovateľ jej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán špeciálny prokurátor, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozitivní konstruktivní satira. Neviem, či aj pán špeciálny prokurátor je podobne ako ja fanúšikom dvojice Svěrák, Smoljak, ale možno aj áno a možno videl film Neistá sezona, ktorý natočili v roku 1987 a odkiaľ pochádza tá slávna hláška: "Po čem my voláme? Po satiře. Ano, po pozitivní, konstruktivní satiře." To už bola taká satira alebo paródia na komunálnu satiru, ktorá sa vtedy pestovala v socialistickom Československu, keď celý národ sa zabával na Husákovi, Biľakovi, Brežnevovi, ale tá satira, ktorá mohla byť prezentovaná verejne, bola iba taká komunálna, taká, že si robili srandu zo skorumpovaného automechanika v autoservise alebo z mäsiara alebo tak maximálne nejakého riaditeľa podniku komunálnych služieb. Vyššie sa už kritizovať nemohlo. Satira to síce bola, ale taká špecifická. Nevdojak som si na to spomenul, keď som čítal o boji proti korupcii v správe špeciálneho prokurátora. Aj boj proti korupcii to síce je, ale tiež taký špecifický.
Povedali ste vo svojom úvodnom vystúpení, že nemáte veľmi rád štatistiku, čísla, že to nie je až také výpovedné. Ja čiastočne s vami súhlasím, často sú oveľa výrečnejšie tie konkrétne príklady. A aké konkrétne príklady úspešného boja proti korupcii nám ponúkate vo svojej správe za minulý rok? Aká je tá vaša výstavka úspechov národného hospodárstva, čo sa týka boja proti korupcii v roku 2016? Dovolím si zacitovať teda príklady, ktoré uvádzate ako úspešne dotiahnuté, právoplatne skončené veci v roku 2016.
Ivan P. ako policajt Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra viackrát prevzal v súvislosti s fingovanými dopravnými nehodami úplatky vo výške 200 – 250 eur, pričom vo viacerých prípadoch do záznamu o preverení oznámenia – škodovej udalosti uviedol nepravdivé údaje, na základe čoho boli neoprávnene uplatnené poistné plnenia v rôznych poisťovniach. Súd za to uložil obžalovanému Ivanovi P. trest odňatia slobody v trvaní 60 mesiacov.
Ing. Ján Š. si ako zástupca riaditeľa Rudných baní, š. p., Banská Bystrica vyžiadal a prevzal úplatky v celkovej výške cca 140-tisíc, nie eur, korún od zástupcov spoločnosti METAL-ECO za to, že zabezpečí trvanie nájomnej zmluvy so spoločnosťou METAL-ECO, ktorá vykonávala podnikateľskú činnosť na prenajatých pozemkoch. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a peňažný trest vo výške 15-tisíc eur.
Doc. MUDr. Jozef M., PhD ako primár urologického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici prevzal v 26 prípadov od pacientov úplatky v rôznej výške v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a vykonaním lekárskych úkonov. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, peňažný trest vo výške 800 euro a trest zákazu činnosti vykonávať povolenie lekára na dobu jeden rok.
Blížime sa ku koncu. Ing. Peter V. ponúkol pracovníkovi Banskobystrického samosprávneho kraja v Banskej Bystrici Jánovi M. úplatok vo výške 30-tisíc eur v súvislosti s rozhodovaním o vyhlásení verejnej obchodnej súťaže na vydanie koncesie na dodávku tepla a modernizácie kotolne. Za to súd uložil obžalovaného trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a peňažný trest vo výške 300 eur.
Tým "vystavka dastiženij narodnovo gasudarstva" končí, a teda policajt okresného dopravného inšpektorátu, fingované dopravné nehody, 200 až 250- eurové úplatky. Ján Š. ktorý zobral úplatok ešte v slovenských korunách, Jozef M., ktorý bral úplatky od pacientov v rôznej výške, nešpecifikované aké, a pracovník Banskobystrického kraja a pokus o jeho korupciu. Keď som začal Neistou sezónou, tak v Neistej sezóne by na toto povedali "zlatý prciny".
Robert Kaliňák začiatkom januára tohto roku povedal, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, niet čo stíhať. Všetci sme sa vtedy pohoršovali. Mysleli sme si, že Kaliňák zasa len tak normálne klame, tak klasicky na Kaliňáka. Ale keď som si prečítal vašu správu, pán špeciálny prokurátor, tak som poňal také temné podozrenie, že on to možno aj myslí vážne, lebo sa mu nejako záhadne podarilo v predstihu dostať k vašej správe. Však ste mu ju nejako neoficiálne posunuli skôr ako nám a skôr, ako ste ju zverejnili. On si ju prečítal a uveril vám, lebo keď si toto prečítal, potom možno naozaj úprimne presvedčený bol schopný zahlásiť, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje.
Nemám najmenší dôvod obhajovať Kaliňaka, ale zasa aby sme nepripisovali niečo, za čo, chudák, nemôže, lebo len uveril tomu, že ak sú toto tie skutočné úspechy v boji proti korupcii na Slovensku, tak naozaj korupcia na najvyšších miestach neexistuje alebo potom boj proti korupcii na Slovensku je niečo také, ako kedysi za reálneho socializmu bola tá spomínaná komunálna satira.
Podobne ako kolegu Galka ma zaujala tá časť vašej správy, kde hovoríte o tom, že ako ťažko bojovať proti korupcii, pretože fyzické a právnické osoby nie sú ochotné spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a objasňovaní korupcie a má to podľa vás nepochybne viacero príčin, z ktorých si dovolíte poukázať na dve. Vypichli ste dve. Pán Galko ich spomínal, ale ja ich prečítam, lebo je to veľmi, veľmi zaujímavé.
Prvá. "Platný trestný poriadok je preformalizovaný, v dôsledku čoho každého oznamovateľa korupcie čaká v priebehu vyšetrovania a súdneho pojednávania doslova martýrium. Najprv musí byť vypočutý ako oznamovateľ, po začatí trestného stíhania ako svedok, po vznesení obvinenia musí byť opätovne vypočutý ako svedok, a to v prítomnosti obhajcu obvineného. Často sa musí zúčastniť aj konfrontácie medzi ním a obvineným a najmenej jeden výsluch ho ešte čaká na hlavnom pojednávaní. Veľa oznamovateľov korupcie sa výslovne vyjadrilo, že ak by vedeli, čo ich čaká, ani by trestné oznámenie nepodávali."
Druhý dôvod: "Najmä v posledných rokoch je zo stany niektorých novinárov, ale aj politikov vytváraný masmediálny tlak na Úrad špeciálnej prokuratúry a vo verejnosti sa prezentujú názory, že tento úrad všetky korupčné veci zametá pod stôl. Využívajú na to niektoré neskončené trestné veci, ktoré v minulosti ani nie sú kvalifikované ako korupčné trestné činy."
Keď ste tieto dva dôvody alebo dve príčiny nejako špeciálne vypichli, tak predpokladám, že ich považujete za dôležitejšie ako ostatné. Ale toto sú podľa vášho názoru hlavné príčiny, prečo sa nedarí bojovať s korupciou, prečo je ťažké odhaľovať korupciu a špeciálne na nejakých vysokých miestach? Nikto nespochybňuje, že korupciu treba riešiť aj na tej nižšej úrovni, ale to asi nie je podstatný problém slovenského boja proti korupcii. Formality a komplikovanosť trestného procesu, nie vedomie, že neexistuje skutočná vôľa bojovať s korupciou, sú podľa vás skutočnou príčinou, prečo to ide tak ťažko? Ale veď človek, ktorý sa rozhoduje, či oznámi nejakú korupciu, obvykle nepozná detaily trestného procesu, nevie presne, čo ho čaká, koľkokrát bude musieť vypovedať. To nie je podstatný dôvod, podľa ktorého by sa rozhodoval, či nejakú korupciu oznámi alebo neoznámi. Ale vie alebo na základe toho, čo vie, aspoň predpokladá, že to aj tak k ničomu nebude, že páchatelia nebudú odhalení a že veľmi pravdepodobne jediným, kto s tým bude mať problémy, je on sám, ktorý sa rozhodol na korupciu upozorniť, lebo takých prípadov je veľa. Je mnoho, na rozdiel od prípadov, keď oznámenie korupcie viedlo k reálnemu potrestaniu páchateľa na najvyšších miestach.
A ten druhý dôvod: Novinári a politici vytvárajú dojem, že sa všetky korupčné kauzy zametajú pod stôl a špeciálne teda na špeciálnej prokuratúre. Naozaj sú to novinári a politici? Prečo by to robili, lebo vy nie ste vládny politik? Ja chápem, keď takúto argumentáciu používajú Fico alebo Kaliňák, že to sú nejaké opozičné hry alebo novinári vymýšľajú. Netvrdím, že je to pravda, len hovorím, že je tam aspoň nejaká štipka logiky, že vládni politici sa snažia brániť tým, že opozícia si tu niečo vymýšľa. Novinári hľadajú nejaké škandály. Ale veď vy nie ste politik! Vy ste orgán činný v trestnom konaní! Aký by mala opozícia alebo novinári špeciálny dôvod útočiť na vás, spochybňovať vás? Nerozumiem.
Posledná vec, o ktorej hovorila aj kolegyňa Remišová a mňa to tiež zaujalo v tej vašej správe, test spoľahlivosti. "K efektívnemu boju proti korupčnej trestnej činnosti by po dôkladnej analýze prispelo aj zavedenie tzv. testu integrity (spoľahlivosti). Spočíval by – laicky povedané – v tom, že Policajný zbor by mal zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by tato osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie." Inšpirácia v Českej republike, a teda ak tomu dobre rozumiem, tak bolo by to niečo ako využitie agenta provokatéra, ktorý by navodil situáciu, v ktorej by príslušník ozbrojeného zboru alebo z orgánu činného v trestnom konaní mohol zlyhať a tak by sa ukázalo, či je alebo nie je spoľahlivý.
Nielen z tejto správy vychádzajúc, mám taký silný dojem, pán špeciálny prokurátor, že aj vy ste akýsi neformálny test spoľahlivosti už absolvovali a nepotrebovali ste k tomu ani žiadneho agenta provokatéra. Úrad špeciálnej prokuratúry aj Špeciálny súd vznikli preto, aby sa dalo efektívnejšie bojovať proti korupcii, a teda ďalšej závažnej trestnej činnosti, aby sa prekonali nejaké lokálne väzby, aby vznikol skutočne nezávislý orgán činný v trestnom konaní, na ktorý politici nebudú mať dosah. Obávam sa však, že špeciálna prokuratúra sa pod vaším vedením dopracovala do úplne opačného stavu. Dnes, keď má človek nejaké vážne podozrenie z korupcie, tak predpokladám, že oveľa viac by dôveroval policajtovi na najbližšom okrsku ako špeciálnej prokuratúre, že keď mu niečo oznámi, tak bude mať snahu doviesť to úspešne do konca. Čiže aj bez agenta provokatéra absolvovali ste test spoľahlivosti, ale neprešli by ste ním, preto by ste mali odísť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega Marosz sa dotkol tak ako takmer každý, lebo sa toho nedá nedotknúť, i otázky hlasu, ktorý je podobný hlasu Roberta Fica. Pre mňa ako nepochybne právneho laika, ale vlastne občana z ulice v tomto zmysle je takmer korunným dôkazom, že sa nepreverí, či to bol hlas Roberta Fica. Lebo ak by som bol Robertom Ficom a bol by som presvedčený o tom, že to nie je môj hlas, tak budem verejne ako občan Fico vyzývať orgány činné v trestnom konaní, aby dokázali moju nevinu. Ak ale roky je tento hlas zametený pod koberec, je to podľa mňa jasný dôkaz toho, že niet záujmu dokázať pravdu. A v tomto jednom prípade ako v kvapke vody sa zrkadlí celé more podobných vecí. Samozrejme nie je trestným činom, ako hovorí pán špeciálny prokurátor, piť Coca-Colu na Vazovovej, nepochybne nie. Je otázkou, či nie je trestným činom čierne financovanie politických strán. Domnievam sa, že o tom, či to je trestné a ak to je trestné, aká sadzba za to má byť udelená, v normálnej krajine riešia nezávislé súdy. Na tie sa ale táto otázka najprv musí dostať, než by mohol niekto zo svojej pozície povedať, že to nie sú trestné činy.