Videokanál klubu

Príjemný, dobrý deň, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručný, ja by som sa rád len navrhovateľov opýtal, do akej miery konzultovali tento návrh zákona s tými, ktorí dnes prevádzkujú jazykové školy na Slovensku. Pretože najmä na vysokých školách, kde pôsobím, resp. keď komunikujem s kolegami na stredných školách, najmä riaditeľmi, čelíme tomu problému, kedy nie sú dnes dostatočne pripravení, jazykovo, uchádzači o štúdium a mám teraz na mysli predovšetkým uchádzačov napríklad z Ukrajiny, začína byť veľkým a silným trendom najmä na východe Slovenska, že sa nám hlásia na školy.
A nie je žiadnym tajomstvom, že sú krajiny, ktoré práve na tomto majú postavený dokonca biznis model, ako napríklad Austrália, kde práve cez jazykové kurzy je možné prichádzať legálne do krajiny a Austrálčania si nevedia vynachváliť tento režim, tento systém, pretože majú týchto uchádzačov pod kontrolou. Samozrejme, naučia sa aj jazyk, čo je tiež veľmi podstatné, a v konečnom dôsledku sú veľkým prínosom aj ekonomickým pre krajinu. Takže možnože ešte by som sa rád opýtal, do akej miery ste riešili toto vo vašom návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, nemal som už v úmysle vystupovať druhýkrát, ale zabudol som sa prihlásiť s faktickou poznámkou v čase na tom určenom. Keďže nebol všeobecný súhlas, aby som sa prihlásil s faktickou poznámkou, tak to riešim prihlásením sa do rozpravy. Paradoxné na tom je, že všeobecný súhlas nebol udelený vďaka pani poslankyni Grausovej, ktorá na mňa reagovala faktickou, a ja som pritom vôbec nemal v úmysle faktickou poznámkou reagovať na jej faktickú poznámku, ani teda nebudem v rozprave reagovať na jej faktickú poznámku, lebo na fašistické nezmysly nemá zmysel reagovať.
Takže pán poslanec Pčolinský údajne nepočul jediný závažný argument, prečo zákon nepovažujem za dobrý. Ja si myslím, že je to jasné, a ja som to povedal aj v prvom čítaní a o tom som hovoril aj pri tom diaľničnom zákone, nepovažujem ten zákon za dobrý, alebo ten návrh ústavného zákona za dobrý, z dôvodu, že obmedzuje vlastnícke právo nad rámec predpokladaný ústavou. Ústava hovorí, za akých podmienok je možné teda vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo a zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, lebo o ten v skutočnosti ide, lebo iba ten reálne môže zabezpečiť, aby cudzinci alebo zlé firmy zo zahraničia, nemohli sa stať vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy. Ten to môže upraviť, tá ústava to priamo nezakazuje, iba hovorí, že zákonom možno takúto vec upraviť. Ten obmedzuje ľudí, ktorí sú vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy, a obmedzuje ich nad rámec, ktorý podľa môjho názoru je nevyhnutný. Lebo nemôžem svoje vlastníctvo predať, komu ja uznám za vhodné. Musím absolvovať nejaký administratívny postup a najprv to ponúknuť poľnohospodárom z mojej obce alebo z môjho katastra, zo susedného katastra, ďalším, niektorým nemôžem, sú tam podmienky, koľko rokov to musí byť a podnikať, potom sú tam výnimky, ktoré to vlastne negujú, negujú. Myslím si, že tá úprava je zlá, v akom je v súčasnosti stave a bude zlá aj tak, keď by sa zmenila, tak ako to navrhovalo ministerstvo pôdohospodárstva, a bude zlá aj potom, ak bude zmenená v súlade s touto novelou ústavy, pretože si myslím, že štát nemá určovať vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, komu majú predať svoju pôdu. Je to zásah do vlastníckych práv nad rámec toho, čo ústava predpokladá. To je môj názor a to je môj dôvod, prečo považujem tento návrh za zlý.
Povedali ste, že nepovedal som nič, okrem argumentu, že by sme sa mali podriadiť Európskej únii, ale že to je len taký môj subjektívny dojem. No nie je to môj subjektívny dojem. Slovenské právo musí byť v súlade s právom Európskej únie. To je princíp fungovania Európskej únie, že právo jej členských štátov musí byť v súlade s právom Európskej únie. Ako inak by mohla fungovať Európska únia? Na tom nie je nič subjektívne.
Pán poslanec Zelník, tvrdíte, že moje vystúpenie k diaľniciam alebo k tomu diaľničnému zákonu bolo opačné ako moje vystúpenie k novele ústavy? Že tam som sa zastával vlastníctva a tu ho spochybňujem? Ale to je hlboký omyl. Ja v oboch prípadoch obhajujem vlastnícke právo, v oboch prípadoch namietam, že chceme umožniť zasahovanie do vlastníckeho práv. V prípade toho diaľničného zákona mám vážne pochybnosti, že je to v rozpore s ústavou, to, čo dnes navrhuje vláda, v prípade, v prípade vášho návrhu zákona alebo návrhu ústavného zákona, ktorý predkladá SNS, to nemôže byť v rozpore s ústavou, keď to chcete dať do ústavy, samozrejme. A myslím si, že aj keď to bude v ústave, tak ak na základe toho by ste chceli mať trebárs ten zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, tak možno bude v súlade s ústavou, ale ten rozpor s európskym právom tam naďalej pretrvá.
Chcel by som si vyprosiť, aby ste mi hovorili, že ja nenávidím túto republiku. To nie je pravda, neviem, ako ste, ako ste na to prišli. A skôr by som teda očakával od kolegov tam z tej časti politického spektra ako od vás, myslím, že mali sme tu aj dnes k viacerým témam úplne vecnú, vecnú diskusiu. A keď nesúhlasím s nejakým vaším návrhom a kritizujem ho, tak je to moje legitímne právo a tvrdiť na základe toho, že nenávidím svoju vlasť, je, je taká ozvena tej starej SNS z čias Jána Slotu, nie tej SNS, ktorú občas, som príjemne prekvapený, že dokáže prísť s návrhmi, ktoré aj ja, aj ja... (Reakcie z pléna.) Nevykrikujte, prosím, pán poslanec!
No, ak teda, keď vy mi pripomínate, pripomínate poslanecký klub, tak ja vám, poslanecký sľub, tak ja vám tiež pripomeniem, že súčasťou toho, toho poslaneckého sľubu je, že budem rešpektovať ústavu a zákony a snažiť sa, aby sa ústava a zákony uvádzali do života. Súčasťou ústavy je aj vlastnícke právo, jeho ochrana a podmienky, za ktorých možno do vlastníckeho práva zasahovať. A ja sa tu dnes celý deň aj pri diaľničnom zákone, aj pri, aj pri vašom návrhu ústavného zákona snažím argumentovať práve slovenskou ústavou.
Pán poslanec Fecko, môžem iba zopakovať to, čo som, čo som povedal. Vy ste spomínali výzvu Európskeho parlamentu Komisii. Výzva Európskeho parlamentu sama osebe nemení nič na práve Európskej únie, na zmluvných vzťahoch, na ktorých je Európska únia založená. A takže je možné, áno, je možné, že sa zmenia tie základné zmluvy a povie sa to, ale toto, iba samotné moratórium alebo stanovenie nejakých kritérií nemá za následok zmenu primárneho ani sekundárneho práva Európskej únie a ak tam existuje rozpor, tak s tým rozporom nejaké moratórium a ani nejaké kritéria nič neurobia.
Nakoniec pán poslanec Bernaťák, diskriminácia spočíva v nastavení priamych platieb. Súhlasím, ja nepodporujem rozličnú výšku priamych platieb, ja by som síce zrušil dotácie do pôdohospodárstva, myslím, že to nemá riešiť Európska únia, ale v poriadku, ak sú, tak majú byť na rovnakej úrovni, v tom sa zhodneme. Ale to neriešime vašou novelu ústavy, ani nerozumiem, ako to, ako to súvisí. Lebo ak argumentujete, že diskriminácia je, že v západných krajinách dostávajú farmári viac a zároveň hovoríte, že farmári západní nám tu skupujú pôdu, ale keď nám tu skupujú pôdu a hospodária na nej, no tak dostávajú, predpokladám, toľko ako slovenskí poľnohospodári, nedostávajú holandskí farmári hospodáriaci na slovenskej pôde dotácie, dotácie holandské, ale slovenské, takže celkom nerozumiem, o čom hovoríte.
A rád by som ale teda pripomenul, že vy ste to hovorili verejne, že Európska komisia začala proti Slovensku konanie vo veci toho zákona, a preto chcete zmeniť ústavu, aby ste zabezpečili, že pôda zo slovenských rúk neodíde. A to, čo som ja hovoril vo svojom prvom vystúpení, ktoré pôvodne malo byť jediné vystúpenie, je iba to, že, že tento cieľ novelou ústavy dosiahnuť nemôžete. Lebo ak je tam rozpor s európskym právom, tak zmenou ústavy nevyriešite rozpor s európskym právom. Tým môžte prípadne vyriešiť rozpor so slovenskou ústavou.
A teda povedal som, že sa nebudem vyjadrovať k pani poslankyni Grausovej, ale teda na záver to predsa len urobím. Týchto 10 minút som si mohol ušetriť a mohol som to nejako natesnať do dvoch minút, asi by som to nepovedal všetko. Takže vlastne jej ďakujem, že nedala všeobecný súhlas na to, aby som zareagoval faktickou poznámkou.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vláda Roberta Fica chce zaviesť príspevok na presťahovanie sa za prácou do iného regiónu. Upozorňujem, že najviac práce je v mestách. A teraz, ak toto prejde, a zrejme prejde, tak podľa ústavy štát bude musieť podporovať vidiecky charakter života, že opatrenia typu podpora sťahovania sa za prácou, myslím si, že hrozí, že takéto opatrenia sa dostanú do rozporu s ústavou. Tak možno, že na toto si ešte mohol upozorniť, Ondro. Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh pôdnej novely ústavy má podľa môjho názoru prinajmenšom dva silné rozmery. Ten jeden je viac-menej symbolický.
Podobne ako v prvom čítaní sa odviniem z toho, čo tu predo mnou povedal pán poslanec Fecko, ktorý na rozdiel odo mňa návrh novely ústavy podporil a povedal, že začína to vzduchom, vodou a pôdou, a ja podobne ako v prvom čítaní by som mal na to repliku, že začína to vodou, drevom a pôdou. Pretože, keďže sme na pôde parlamentu, asi nemá zmysel to hodnotiť z hľadiska toho, že ako je ktorý prírodný zdroj dôležitý a ako dlho by sme bez neho prežili, ale z hľadiska toho, ako prebieha legislatívny proces.
A najprv časť poslancov v minulom volebnom období mala potrebu dostať do ústavy ochranu vody, aby nám ju niekto neukradol, a v dôsledku toho máme v čl. 4 ods. 2 ústavy spotrebiteľské balenia vody, čo je, myslím, unikát, neviem, či existuje iná ústava, ktorá by v čl. 4 ods. 2 mala slovné spojenie "spotrebiteľské balenie". Ale však treba chrániť vodu. Potom sa fašistickí poslanci pokúsili dostať do ústavy ochranu dreva, to im neprešlo, ale je možné, že niekto, niekto iný príde s takým podobným nápadom a prejde to tiež. A nakoniec SNS prichádza s návrhom, ktorým chce do ústavy zakotviť ochranu pôdy. Ja len teda oceňujem, že žiadne spotrebiteľské balenia ani nič podobné sa tam, sa tam nespomína. Takže z tohto hľadiska je to menej problematická, problematická úprava.
Ale je v tom istá, istá symbolika, aj keď si teda nemyslím, pretože na rozdiel, že, že je to potrebné, pretože na rozdiel od tej vody a toho dreva tú pôdu, že by niekto chcel, chcel zo Slovenska fyzicky odnášať, aj teda, ako aj pán predkladateľ povedal v úvodnom slove, že to nie je tovar, ktorý možno preniesť, ale myslím, že o to asi ani nikto, nikto nejako takto neusiluje, žeby chcel zobrať ornicu a odviezť ju do Holandska. Ale to je ten symbolický rozmer, na to môžme mať rôzne názory.
Dôležitejší, dôležitejší je ten, je ten praktický aspekt. A ten praktický aspekt spočíva v tom, čo pán poslanec Bernaťák už povedal, že na túto novelu ústavy má potom nadväzovať, nadväzovať nejaké ďalšie zákony, ktoré budú, budú prijaté.
A aby sme teda nechodili okolo horúcej kaše, taký zákon už predsa existuje, existuje od roku 2014. Volá sa zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, pôvodne to malo byť poľnohospodárskej pôdy. A trochu mi to pripomína tú debatu, ktorú sme tu pred malou chvíľou mali a ktorá bola o novele zákona o mimoriadnych jednorazových opatreniach pri príprave výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Opäť ide o zákon, ktorý bol prijatý počas tentokrát prvej Ficovej vlády, ktorý bol kritizovaný zo strany občianskej verejnosti. Aj k nemu, aj k tomuto návrhu zákona som bol jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky, ktorá kritizovala ten návrh, opozícia parlamentná kritizovala ten návrh v parlamente, napriek tomu samozrejme, že vládna väčšina si oba návrhy schválila. A v oboch návrhoch bol podobný problém, či, či zásahy do vlastníckych práv, lebo aj v jednom, aj v druhom prípade ide o obmedzenie vlastníckych práv, aj keď iným spôsobom, v prípade diaľnic obmedzenie vlastníckych práv, ktoré sa týka pozemkov, na ktorých sa majú stavať diaľnice alebo iné cesty, v prípade, v prípade kde sa majú stavať diaľnice alebo iné cesty, v prípade pôdy obmedzenie pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Čiže má to, má to, samozrejme, že iný charakter, ale v oboch prípadoch ide o zásah do vlastníckych práv a v oboch prípadoch sa to udialo na základe zákona, aj keď v tomto prípade možno pochybovať o tom, že, že to bolo v nevyhnutnej miere podobne ako v tom predchádzajúcom prípade, či ten verejný záujem bol taký silný, aby bolo nutné obmedzovať vlastnícke právo vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov. A teda primeraná náhrada sa tam, sa tam nerieši, lebo nie je to absolútny zákaz v tej podobe, ako to je dnes, ale je to iba, nazval by som to, komplikácia pri nadobúdaní vlastníctva.
Mali oba návrhy teda aj ten diaľničný, aj ten pôdny do istej miery podobný osud. Vládna väčšina ho pretlačila a bol schválený, nadobudol účinnosť. Bol napadnutý na Ústavnom súde, v prípade toho diaľničného Ústavný súd rozhodol, konštatoval protiústavnosť, v prípade toho zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy zatiaľ, pokiaľ viem, Ústavný súd nerozhodol. Takže sa môžme sporiť, môžme mať na to rôzny názor, či je alebo nie je to protiústavné.
A ale je tam ešte jeden rozmer, pretože, pretože sa to netýka iba ústavy, ale týka sa to aj európskeho práva. Týka sa to toho, či je alebo nie je to v súlade s platným európskym právom, ktoré je aj pre nás záväzné. A teraz je fajn, že Európsky parlament prijal nejaké, nejaké uznesenie, ale dôležité je to, čo stanovuje európska legislatíva v tom stave, v akom je dnes, a či naša slovenská legislatíva je alebo nie je v súlade. A tam začal iný proces, začal proces posudzovania, či začala Európska komisia konanie voči Slovenskej republike, a teda výsledkom toho konania má byť zistenie, či je alebo nie je zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v súlade s európskym právom a teda nie v súlade s nejakou smernicou alebo niečím podružným, ale v súlade so základnými princípmi, na ktorých je postavená Európska únia a ktorých súčasťou je aj nediskriminácia, nediskriminácia občanov jednotlivých členských štátov, nediskriminácia firiem z jednotlivých členských štátov. A môžme mať pochybnosti, či, či ten zákon, tak ako je nastavený teraz, je alebo nie je v súlade so slovenskou ústavou, ale myslím si, že ten rozpor so zásadou nediskriminácie občanov iných krajín a, a firiem z iných krajín tam je pomerne evidentný. To je aj dôvod, prečo ministerstvo pôdohospodárstva minulý rok, koncom minulého roka dalo do medzirezortného pripomienkového konania novelu alebo návrh novely tohto zákona, ktorý reagoval na výhrady Európskej komisie. Podľa môjho hlbokého presvedčenia reagoval nedostatočne a problém s tým zákonom bude, aj ak by bola schválená tá novela, ktorú navrhlo ministerstvo pôdohospodárstva a ktorá niekde zamrzla, alebo sa možno čaká na schválenie návrhu novely ústavy, ktorú predkladajú poslanci za SNS.
To sú nejaké dve cesty, ako sa môže reagovať na výhrady Európskej komisie. Len mám jedno dôležité upozornenie, že ak si myslíme, že novelou ústavy akokoľvek ovplyvníme súlad alebo nesúlad zákonov, lebo tie zákony budú dôležité, tou novelou ústavy sa v zásade nič nezmení, zmenia sa iba podmienky na to, akým spôsobom to z hľadiska ústavného systému Slovenskej republiky môže byť upravené v zákone, teda že kto môže nadobúdať a akým spôsobom môže nadobúdať poľnohospodársku pôdu. A ak zmeníme ústavu, tak je možné, že tá podústavná, teda zákonná norma, teda úprava bude môcť byť podľa vašich predstáv, ale nič sa tým nemení na tom, že je, teda ak je v rozpore s európskym právom. Pretože naša vnútroštátna legislatíva predsa musí byť v súlade s európskym právom, pokiaľ sme členmi Európskej únie a chceme si plniť záväzky, ktoré nám z členstva vyplývajú, tak nemôžu byť naše zákony v rozpore s európskym právom ani v prípade, že by to prípadne slovenská ústava umožňovala. Čiže ak sa domnievajú predkladatelia, že schválením novely ústavy sa vyrieši problém možného nesúladu a existujúceho zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, jeho nesúladu s európskym právom, tak na toto zmena slovenskej ústavy nebude mať žiadny dopad.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pre mňa je až neuveriteľné, ako môže príprava veľkých projektov, veľkých dopravných projektov typu obchvat Bratislavy, ale aj iných dopravných stavieb veselo bežať napriek tomu, že nikto netuší, načo ich vôbec potrebujeme. Strihanie pások je zrejme lákavá politická disciplína, nech sa deje stoj čo stoj.
Ja sa chcem pozrieť na tento problém trošku z iného uhla pohľadu a to sú eurofondy. Vieme, že celosvetovým trendom dnes je prechod od áut k iným, voči prírode šetrnejším druhom dopravy. Obdivujeme to v dobre fungujúcich mestách plných mestských električiek, trolejbusov, ekobusov alebo cyklistov typu Kodaň a podobne. A ako je známe, Európska únia už dávno podporuje takéto snahy a napríklad aj Bratislava vďaka tomu v roku 2013 získala nemalé prostriedky na nákup trolejbusov a trolejových vedení, ako aj električiek s novými dráhami presahujúcimi aj Dunaj, aby občania, skrátka, zamieňali dopravu z áut na kvalitnejšiu hromadnú dopravu. Napriek tomu a napriek tejto masívnej sume do verejnej dopravy, ktorú sme teda prečerpali, napríklad konkrétne v území Bratislavy v minulom programovacom období, tak zrazu štát plánuje v tom istom území vybudovať obchvat pre autá, čo je podľa mňa nelogické, akoby ľavá ruka nevedela, čo robí pravá, lebo je to v tom istom území. Do tej monštróznej stavby sa púšťame preto, alebo bez toho, aby sme vedeli, aké to bude mať vlastne dopady na územný rozvoj hlavného mesta a jeho okolia.
Chcem povedať, že bavíme sa tu síce o vyvlastňovaní pozemkov, ale táto téma čerpania eurofondov je podľa mňa úplne kľúčová, pretože nič z toho, čo sa robí pri plánovaní takýchto veľkých stavieb typu napríklad aj stavby v okolí Bratislavy a diaľnic a podobne, tak takéto rozhodnutia pre mňa nemajú oporu v žiadnej komplexnej národnej dopravnej stratégii, pričom tá je podmienkou. Aký-taký národný koncepčný materiál síce vznikol. Bolo to napochytre, prakticky nedávno, koncom roka, respektíve v úvode tohto roka. Napriek tomu, že projekt obchvatu alebo projekt teda týchto veľkých stavieb cestných je už dávno rozbehnutý, tie projekty bežia, ale dokument s názvom Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 bol schválený, ako som povedala, až zhruba niekedy na prelome minulého a tohto roka. Ale, bohužiaľ, nič podstatné on nerieši, lebo chýba v ňom tá najdôležitejšia, to jest vykonávacia časť. Bez toho sa stavby, cestné stavby, ale ani nákup trolejbusov alebo stavby prípadných záchytných parkovísk, integrovaných zastávok verejnej dopravy a podobne nedajú vierohodne obhájiť. Tie dokumenty, ktoré by mali byť podkladom pre tvorbu takéhoto národného koncepčného plánu, dokumentu, odborníci poznajú pod pojmami ako generally dopravy, regionálne dopravné generally, plány udržateľnej mobility a tak ďalej. A tieto stále vypracované nie sú. A do konca tohto roka, predpokladám, že ani nebudú. Nedávno som sa na to pýtala na zastupiteľstve v našom Trenčianskom samosprávnom kraji a tam som sa dozvedela, že sa ešte len ide ako obstarávať, že sa ide vyhlásiť obstarávanie. No ja predpokladám, že je to podobné aj v ostatných samosprávnych krajoch. Pričom ale tá výzva na vyhotovenie takýchto dokumentov je v operačnom programe IROP už od konca minulého roku vyhlásená. A ak vám poviem cenu, za ktorú teda by sa to malo obstarávať, ktorá teraz lieta vo vzduchu ako benchmark, tak nebudete sa stíhať čudovať. Je to rádovo do proste miliónov eur za spracovanie týchto strategických dokumentov.
Takže to prijatie strategického dokumentu, národného strategického dokumentu síce zrealizované bolo, ale sa s ním veľmi kvaltovalo, ale nie preto, že by sme sa s ním naozaj chceli riadiť, ako tu už viackrát bolo povedané a ako by kázal zdravý rozum, ale najmä preto, lebo koniec roka bol posledným možným termínom, ktorý nám Európska únia dala ako podmienku na jeho predloženie v známych ex ante kondicionalitách. Ak by sme tak neurobili, tak by hrozilo, že Európska únia by nám ani z týchto fondov nemusela preplatiť na oblasť dopravy vôbec nič a možno aj z tých minulých by sme museli ešte niečo vracať. Takže ten dokument sme síce s odretými ušami schválili, máme ho. Ale ako som povedala, je úplne bezzubý, formálny, chýba mu vykonávacia časť, neopiera sa o potrebné vstupy z regiónov a z hľadiska využitia eurofondov na takéto dokumenty, podľa môjho názoru, tu doslova ľavá ruka nevie, čo robí pravá.
Takže ja neviem, dokedy ešte Brusel bude Slovensku tolerovať takéto nie schopné a neúčelné riadenie európskych fondov v tomto programovacom období. A ako vieme, v minulom období výrazne stratila trpezlivosť a výsledkom sú stámilióny eur, ktoré musíme vracať, respektíve, ktoré nám Brusel nepreplatí, a náš štátny rozpočet za ne tvrdo zaplatí.
Príklad za všetky uvediem opäť z môjho rodného mesta z Trenčína, kde teda za modernizáciu železničnej trate, mimochodom s katastrofálnymi dodacími lehotami, kde práce meškajú o dva roky a úradníkom vo vláde je celé mesto Trenčín a jeho občania úplne ukradnuté, že sa tam brodíme v blate proste už niekoľko rokov, tak za tento spackaný tender teda tu lieta suma 245 mil. eur. Takže následky, ktoré takéto konanie a úplne nezodpovedné manažovanie európskych peňazí prináša, však túto vládu zrejme vôbec netrápi. Kamufluje, zahmlieva a prispôsobuje si podmienky čerpania sama sebe.
A čo na tom, že tu po nás zostanú proste megalomanské križovatky, obchvaty ako pomníky hanby na sto rokov, na ktoré sa v konečnom dôsledku asi poskladáme všetci? Čo tam po zmysluplnosti, trvalej udržateľnosti, po nejakých cyklistoch či po snahách o ekologickú verejnú, nebodaj, integrovanú dopravu, o cieľavedomý rozvoj tejto krajiny? Kto vlastne povedal, že bratislavský obchvat je dôležitejší než napríklad prešovský alebo možno trenčiansky, nitriansky? Hlavné je, aby sa tu a teraz čo najskôr preinvestovalo čo najviac peňazí a minulo sa čo najviac asfaltu a cementu, ideálne na nejakých lukratívnych pozemkoch, hoci aj vyvlastnených v zrýchlenom konaní, ak to nejde inak.
Tých príkladov nezmyselného, rizikového a podozrivého rozhadzovania peňazí, či už z eurofondov alebo zo štátnej kasy, nájdeme habadej po celom Slovensku. Sú to verejné tajomstvá. Nejde tu o zmysluplnosť tých stavieb, nejde tu o koncepčnosť, o stavanie ciest podľa zdravého rozumu a v záujme skutočného rozvoja regiónov, nebodaj, ani o systém Hodnota za peniaze. Ide tu o to, aby sa čerpalo. Čerpať, čerpať, čerpať, ak sa podarí, tak popri tom ešte možno strihať pásky. Vidíme, že ani to sa veľmi nedarí, ale toto je hlavná mantra všetkého konania, ktoré sa týka čerpania eurofondov na Slovensku, ale aj veškerej ďalšej investičnej činnosti za verejné peniaze.
Takže pre mňa práve toto je ten hlavný dôvod, prečo sme sa ocitli na nelichotivom druhom mieste v rebríčku najskorumpovanejších krajín Európy, ktorý koncom minulého roka zverejnilo Svetové ekonomické fórum ako súčasť správy o globálnej konkurencieschopnosti. Pred nami v ňom bolo už len Moldavsko. Je to smutný obraz o tom, akým spôsobom sa tuto čerpajú eurofondy, akým spôsobom sa investuje.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, na úvod by som rád upresnil jednu vec. Dnes tu nerokujeme o návrhu zákona, ktorý umožní vyvlastňovanie v záujme urýchlenia výstavby diaľnic. Pretože aj s takouto interpretáciou predloženého návrhu zákona som sa stretol. Možno je to novinárske skreslenie alebo nejaký laický pohľad na vec, ale vec naozaj nestojí tak, že nemôžeme stavať diaľnice, lebo nevieme vyvlastniť pozemok. A spor nie je medzi tým, či možno alebo nemožno v záujme stavby diaľnic napríklad, alebo rýchlostných komunikácií vyvlastňovať. Tá debata, samozrejme, môže prebiehať aj na tejto úrovni. Sú ľudia, ktorí majú názor, že vlastníctvo je nedotknuteľné a do vlastníckeho práva by sa v záujme nejakom verejnom vôbec nemalo zasahovať. Je to, je to legitímny pohľad, ale v našich pomeroch je zjavne menšinový a v tejto chvíli to tu neriešime, lebo slovenské zákony, a nie je to touto novelou, nie je to ani týmto zákonom, slovenské zákony umožňujú vyvlastniť pozemky, pokiaľ nedôjde k dohode o kúpe tých pozemkov napríklad v záujme výstavby diaľnic, rýchlostných komunikácií, ale aj iných, iných pozemkov v prípade, že sa má na nich vybudovať nejaká stavba vo verejnom záujme. O tom v tejto chvíli nediskutujeme.
Okrem toho, že existuje možnosť vyvlastnenia, existuje aj špeciálny režim práve pre vyvlastňovanie a pre stavbu na účely diaľnic a verejných komunikácií. Napriek tomu ten špeciálny režim nestačí a opakovane znovu a znovu za Mečiarových vlád na začiatku a potom za Ficových vlád sa stretávame s tým, že sú snahy ísť ešte nad rámec toho, že sa vyvlastňujú pozemky, aby sa mohli stavať diaľnice. A bolo to dotiahnuté k "dokonalosti" práve za prvej Ficovej vlády, za pána ministra Vážneho, ktorý presadil zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. A tento zákon presadil v roku 2007 napriek odporu občianskej verejnosti, napriek odporu opozície, napriek upozorneniam, že zákon je protiústavný, pretože umožňuje nie vyvlastňovať, o tom nie je spor, umožňoval stavať na cudzích pozemkoch, čo odporovalo ako všeobecnej úprave vyvlastňovania a stavebných postupov v stavebnom konaní, tak aj ústavou garantovanému vlastníckemu právu.
A to bol aj dôvod, prečo Ústavný súd v roku 2011 označil niektoré ustanovenia tohto zákona za protiústavné. Tým stratili účinnosť a parlamentu trvalo potom ešte ďalší rok, kým ten zákon opravil, pretože to nebol jediný, jediný problém, ktorý v tom zákone sa nachádzal. Okrem protiústavnosti tam bol problém aj s oslabovaním práv účastníkov konania, keď sa konania zrýchľovali, znižovala sa informovanosť účastníkov konania, znižovala sa im možnosť brániť sa. Z tých podmienok, ktoré ústava vymedzuje ako podmienky obmedzenia vlastníckeho práva, čiže musí to byť iba v nevyhnutnej miere, len vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu, ten verejný záujem tam zrejme bol, keď sa jedná o stavbu diaľnic, bolo to na základe zákona, ale tie ďalšie dve podmienky neboli splnené, teda nebolo to v nevyhnutnej miere a nebolo to za primeranú náhradu.
To, čo vy navrhujete teraz urobiť, nedotýkate sa, nedotýkate sa tej primeranej náhrady, čiže tento aspekt problému tam zrejme nebude, bude to na základe zákona, bude tam nepochybne nejaký verejný záujem. Spor ale je, a predpokladám, že ten zákon skončí na Ústavnom súde, spor bude o tom, že či je to zásah do vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere. A ja sa domnievam, že iba v nevyhnutnej miere tento zásah nie je. Že ide značne nad rámec nevyhnutnej miery, keďže zákon aj všeobecná úprava umožňuje vyvlastnenie, a to, čo bolo vyčítané predovšetkým, teda okrem tých práv účastníkov konania, náhrady, to, čo bol hlavný problém toho Vážneho zákona, teda pána ministra Vážneho, bol, že umožňoval stavať na cudzích pozemkoch. A vy nám do parlamentu prichádzate s návrhom novely, ktorého hlavný problém je, že umožňuje stavať na cudzích pozemkoch. Pretože umožňuje podať žiadosť o stavebné konanie, hoci pozemok ešte nie je vyvlastnený, stavebné konanie prebieha, pozemok ešte stále nie je vyvlastnený. Stavebné konanie je ukončené vydaním stavebného povolenia na diaľnicu, hoci pozemok ešte stále nie je vyvlastnený. A dokonca stavebník môže začať stavať, hoci pozemok ešte stále nie je vyvlastnený, pretože si pomôžeme novozavedeným inštitútom predbežnej držby.
Vlastníctvo a držba sú klasické inštitúty občianskeho práva už od čias rímskeho práva. Čiže tam pochybnosti nie sú. Je také zvláštne, že nejaký nový inštitút ideme zavádzať prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. A ten inštitút predbežnej držby v podstate umožňuje presne to, čo bol problém toho protiústavného zákona spred desiatich rokov, teda, že umožňuje stavať na cudzom pozemku, a teda ak by to náhodou nevyšlo a nebol by ten pozemok vyvlastnený, no tak by sa musela tá stavba odstrániť.
Ale návrh zákona obsahuje aj ďalšie ustanovenia, ktoré, povedal by som, že sú v podobnom duchu ako ten návrh prvej Ficovej vlády z roku 2007. Hovoria o teda pomerne rýchlom, rýchlom konaní, hovoria o tom, že odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá odkladný účinok, že ak sa proti tomu musíte, je možnosť podať žalobu, ale ani tam nemožno odložiť, odložiť účinnosť. Čiže opäť sa oslabujú aj práva účastníkov konania v záujme toho, aby sa posilnilo postavenie štátu.
Takže ja dúfam, že ste si to dobre zvážili, ale podľa môjho názoru tam ten faktický rozdiel naozaj nie je. Je to rozdiel v terminológii, ale v podstate týmto zákonom dosiahnete skoro to isté, čo dosiahol pán minister Vážny v roku 2007 svojím zákonom a čo v roku 2011 označil Ústavný súd za protiústavné a čo sme potom ešte v roku 2012 museli opravovať aj teda spolu s poslancami MOST-u, ktorí vtedy boli v koalícii nie so SMER-om a SNS, ale so stranami napravo od stredu. Tak ja predpokladám, že aj podobný osud môže stretnúť váš návrh, pán minister.
Dúfam, že sa opozícia v prípade, že bude schválený, dohodne na podaní na Ústavný súd a dúfam, že Ústavný súd skonštatuje, že toto obmedzenie vlastníckych práv nie je iba v nevyhnutnej miere. Tie ostatné podmienky asi sú splnené, ale je to ďaleko za nevyhnutnou mierou. A keď aj nie, tak verím tomu, že raz tu bude vládna koalícia, ktorá dokáže takýto neprimeraný zásah do vlastníckych práv napraviť a obnoviť stav, ktorý je v súlade nielen so znením ústavy, ale hlavne s jej duchom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, k výhradám ku skrátenému konaniu legislatívnemu som sa už vyjadril, nebudem sa už k tomu vracať. Teraz by som sa chcel venovať vecnému obsahu toho, čo sme na stôl dostali. Začnem ale tým, čo sa uvádza v dôvodovej správe. Ešte raz, cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívnenie procesu povoľovania. Problematiku výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a v rámci výstavby konania ohľadom vyvlastňovania a vôbec stavebného konania riešia prakticky tri zákony. V tomto prípade to je v prvom rade stavebný zákon, zákon 50/1976, zákon, o ktorom tu dnes jednáme, teda zákon 669/2007, zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb a tak ďalej, a tiež isté ustanovenia tohto zákona odkazujú na zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb č. 282 z roku 2015.
Stavebný zákon hovorí presne to, čo má obsahovať dokumentácia, ktorá je predkladaná v rámci stavebného konania. A konkrétne v rámci témy, ktorú tu dnes máme, tak tá je popísaná v § 139 stavebného zákona, kde sa hovorí o tom, aké väzby musia byť k pozemku, na ktorom ide sa stavať. Teda vlastnícke právo alebo nájomná zmluva, alebo dohoda o budúcej kúpnej zmluve.
Tento zákon, ktorý dnes tu máme, 669, ešte ďalej spresňuje náležitosti potrebné splniť pri získavaní stavebného povolenia pre diaľnice a rýchlostné cesty, kde sa už presne uvádzajú čísla parciel, ktorých sa tie mimoriadne opatrenia v rámci stavebného konania týkajú. A opäť zase k zákonu o vyvlastňovaní, na ktorý zase odkazuje tento zákon 669, kde sa zase v § 13 ods. 3 píše, "v prípade požiadavky na, počas vyvlastňovania na vyššiu cenu než vyvlastňovací úrad navrhne, koná alebo je odkázaný vyvlastňovaný na súd". A ako sme dnes na výbore pre hospodárske záležitosti počuli stanovisko pána ministra, prakticky akýmsi spúšťačom celej tejto zmeny zákona je práve tento bod. Nemyslím si, že tá zmena, ktorú ministerstvo dopravy navrhuje, je riešením tohto problému. Naopak, vyrábame nový, nový, ktorý môžu vyvolať podania na Ústavný súd vzhľadom k tomu, že sa tu zasahuje do vlastníckych práv osôb alebo jednoducho vlastníkov pozemkov a stavieb. Konkrétne sa hneď k tomu vyjadrím.
Ale skôr, než sa k tomu vyjadrím, by som chcel upriamiť pozornosť, že dôsledok alebo príčinou, prečo toto tu riešime, je to, že u nás súdy konajú dlho. A ešte väčším pre mňa udivením je, že ministerstvo dopravy, ktoré má svojho nominanta, tak nominanta má zo strany MOST – HÍD a rovnako má svojho nominanta aj na ministerstve spravodlivosti, ktoré má v kompetencii konanie súdov a môže robiť opatrenia k tomu, aby sa súdne konania práve v téme nezhody pri požadovanej cene v rámci vyvlastňovania riešili. A preto som presvedčený, že tu je riešenie a tadiaľ by sa mali obaja ministri s riešením uberať.
Čo konkrétne vytýkame tomuto návrhu zákona, je to, že konkrétne vzniká nový § 8, a to je zavedenie nového pojmu tzv. predbežná držba. Na základe tohto, by som povedal, práva, ktoré bude mať investor, ktorý stavia takúto líniovú stavbu, má práva v obmedzenom rozsahu vykonávať stavebné činnosti na pozemkoch a stavbách, ktoré sa na vyvlastňovaných pozemkoch nachádzajú. A čo ma, čo ma najviac zaráža, že nielen teda na pozemkoch, ale aj na stavbách. To znamená, že je v zmysle tohto zákona vyjadrená aj možnosť asanovať stavby, a tak sú vlastne tieto zásahy legitimizované priamo zákonom, hoci nie sú ešte vyvlastnené. A toto je základná naša výtka, že zákon umožňuje stavebné zásahy na súkromnom pozemku, ktorý ešte nie je vyvlastnený. Toto považujeme za silný zásah do súkromného vlastníctva obyvateľov.
Všetky ďalšie výtky, ktoré by som vymenoval, sú, viac-menej vychádzajú z toho, čo som povedal. To znamená, v praxi si celkom dobre neviem predstaviť, ako niekto, kto nesúhlasí, povedzme, s navrhovanou cenou za vyvlastňovaný majetok, bude svedkom toho, ako na základe tohto zákona mu niekto začne robiť a vykonávať nejaké zemné práce na jeho pozemku a bude s údivom sledovať bagre. A to, ako sa v zákone uvádza, že budú povolené len úkony, ktoré umožnia navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu v prípade, že vlastne nakoniec k vyvlastneniu nepríde, neviem, neviem si celkom dobre predstaviť. Keď nevieme dnes ani urýchliť súdne konania, ktoré by riešili celý tento problém, ako potom budeme riešiť tie súdne konania, ktoré budú vyvolané tými postihnutými občanmi, ktorým zasiahneme a zničíme majetok.
To je k podstate, k obsahu. Už len jednu vec mám k technickej poznámke, § 9b na záver, kde sa hovorí v prechodných ustanoveniach. Som veľmi udivený, že sa až tak, nie som teda právnik, odborník, ale radil som sa na túto tému, a potom nie sú to prechodné ustanovenia, lebo prechodné ustanovenia majú byť, ak sa niečo neukončilo počas platnosti zákona pôvodného, tak sa koná podľa stavu, ktorý platil predtým, a len nové veci sa budú riadiť novelizovaným zákonom. Tu priamo predkladateľ uvádza stavebné konania, konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neskončené pred 15. májom 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 15 mája 2017. Tak potom toto rozhodne nie je prechodné ustanovenie. Toto je podľa mňa retroaktivita.
Takže toľko, toľko za náš klub. Ešte vystúpia niektorí naši poslanci. Máme zásadné výhrady. Je to, je to zásah do osobného súkromného vlastníctva a takýto návrh nepodporíme.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, chcel by som navrhnúť v mojom procedurálnom návrhu presunúť hlasovanie o bode 21, tlač 451, na najbližší ďalší termín hlasovania, pretože pán spravodajca nám povedal, že to bude teraz, ale pán predkladateľ predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sme nemali rozdaný a nie je ani na stránke Národnej rady uverejnený, takže ťažko sme sa mohli s ním zoznámiť. Ďakujem.

Vážení kolegovia, ďakujem. Ja som sa nestihol prihlásiť do rozpravy, takže skúsim veľmi stručne zhrnúť môj pohľad na, aj na zákon, aj na pozmeňovacie návrhy. Naďalej trvám na tom, že tento zákon, v podstate jeho prínos je v tom, že mení definície a upravuje odbornú terminológiu. To znamená, že posunkovú reč správne premenovávame na slovenský posunkový jazyk, to je v poriadku. Odozvu zo sveta nepočujúcich mám takú, že nerieši ich najpálčivejšie a hlavné problémy, ale je, aspoň teda povedali, že minimálne neškodí. Z môjho pohľadu možno je to aspoň malý krôčik smerom vpred, ale budem bojovať za to, aby sme si znova spolu na to sadli a skúsili pripraviť to, čo pomôže väčšej skupine nepočujúcich.
Za hlavný problém vidím to, že sa stále nevenujeme deťom, deťom v tom najkritickejšom období života, to znamená, od nula do troch rokov, kedy majú šancu nielen postupne sa učiť posunkovú reč alebo posunkový jazyk, ale hlavne sa učiť čítať pery. A ja trvám na tom, že je lepšie, ak sa majú tieto deti vedieť integrovať v svete nás počujúcich alebo aspoň nebyť úplne ostrakizované a vylúčené z neho, tak posunkový jazyk im stačiť nebude. Ony naozaj musia hľadať spôsoby, ako komunikovať aj so svetom počujúcich. A to sa dosiahne tým, že sa bude klásť dôraz aj na posunkový jazyk, ale aj na čítanie z er a ďalšie aktivity hlavne v tomto predškolskom veku, ktoré umožnia týmto deťom aspoň čiastočnú integráciu do našej spoločnosti.
Takže za mňa, ďakujem za to, že ste prejavili záujem o tú tému. Myslím si, že je to len začiatok dlhej cesty, ktorá nás ešte čaká, a ja budem odporúčať mojim kolegom, aby sme hlasovali za pozmeňovacie návrhy aj za zákon tak, ako ste ho predložili.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážená predsedajúca, vážený pán predkladateľ, ako som sľúbil, tak vzhľadom k narodeninám pána predkladateľa, tentoraz budem chváliť. Ja som ten návrh pochválil aj v prvom čítaní, keď ešte som netušil, že počas druhého čítania bude mať predkladateľ narodeniny, a pretože ten návrh považujem za dobrý, čiže nie je to len nejaký umelý kompliment. A teda som milo prekvapený tým, že kolegovia s takýmto návrhom prišli, lebo naozaj posilňuje postavenie občanov v správnom konaní a tú právnu neistotu, ktorá vyplýva z neznalosti zákonov, ale aj z takého prirodzeného chápania vecí, ktorá je bežná u väčšiny občanov, ktorí nemajú detailne naštudovaný správny poriadok, odstraňuje. Pretože keď mám napísané v úradnej zásielke, že sa mám možnosť odvolať do 15 dní od dňa doručenia, no tak predpokladám, že deň doručenia je vtedy, keď si to naozaj preberiem na pošte a nie, že je tam nejaká fikcia doručenia, že tri dni odkedy bola na pošte uložená. Takže je to dobrý návrh a myslím si, že aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli ústavnoprávnym výborom, ten návrh ešte vylepšujú a idú teda tiež správnym smerom tým, že zjednotia právnu úpravu fikcie doručenia vo vzťahu nielen teda k fyzickým osobám, ale aj fyzickým osobám-podnikateľom a právnickým osobám, že tam bude jednotný systém, že to prispeje k nejakej väčšej prehľadnosti právneho systému aj pre občanov, alebo teda možno k menšej neprehľadnosti, aby som bol skromnejší v tom vyjadrovaní.
A ešte k jednej veci by som sa chcel vyjadriť, ku ktorej som sa vyjadril aj v prvom čítaní, keď som upozornil na prax, ktorá je veľmi často odlišná od toho, čo je napísané v zákone vo vzťahu k tej povinnosti opakovane doručovať doporučenú zásielku, ktorá je určená do vlastných rúk. Pretože v zákone je napísané, že ak adresát, a teraz fyzická osoba, nebol zastihnutý, tak doručovateľ mu oznámi, že mu to na ďalší deň doručí znova a nechá mu tam upozornenie, kedy mu to doručí. A až keď pri opakovanom doručení nebol zastihnutý, tak potom mu nechá lístok žltý, že teraz si to má vyzdvihnúť na pošte. Upozornil som na to, že sa tak v praxi nedeje a že veľmi často je tá realita taká, že jednoducho hneď si tam nájde adresát žltý lístok a žiadne opakované doručenie sa nedeje. Aj som sa tak zamyslel, že či nebolo dobré potom prispôsobiť znenie zákona realite a rovno zrušiť to opakované doručenie. Ani som sa nejako nezamýšľal, tým, že kto to spôsobil, mal som pocit, že si Slovenská pošta, ktorá je teda najčastejším doručovateľom, iba zjednodušuje prácu, že tam nedoručuje opakovane, ale rovno nechá oznámenie, že bola listová zásielka uložená na pošte.
No ale aj vzhľadom na to moje vystúpenie som dostal spätnú väzbu, že by to asi nebolo úplne dobré, keby sa zobrala adresa, tá možnosť toho opakovaného doručenia, lebo sa tým vlastne oslabujú ich práva, účastníkov konania, a znižuje sa ich šanca, že sa dostanú k tej úradnej zásielke. Ale predovšetkým by som sa chcel ospravedlniť Slovenskej pošte, lebo ona je v tom nevinne. Pošta má totiž vo svojich službách jednu zo služieb, ktorá sa volá, že úradná zásielka, a tá úradná zásielka umožňuje objednať si aj opakované doručenie zásielky presne tak, ako to predpokladá zákon. Čiže keď sa tak nedeje, tak predpokladám, že to nie je v dôsledku toho, že by poštoví doručovatelia sa na to vykašľali a chceli to flákať, je to pravda zrejme – Na zdravie! (reakcia na kýchnutie v sále) – ale asi to bude v dôsledku toho, že správne orgány, teda úrady to posielajú bežnou doporučenou zásielkou do vlastných rúk a nepoužívajú poštovú službu úradná zásielka.
Tak týmto vystúpením by som chcel dať do pozornosti všetkým úradom, ktorí komunikujú s občanmi, že v zmysle správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, ktoré sa doručujú do vlastných rúk, majú byť doručované takýmto spôsobom, teda že občanovi je zásielka doručená, ak ho doručovateľ nezastihne, tak mu má zanechať oznámenie, kedy mu ju doručí nabudúce, a až potom mu má zanechať oznámenie, že bola zásielka, zásielka uložená na pošte. A teda dávam do pozornosti úradom, aby využívali službu úradná zásielka, lebo tak to zodpovedá ustanoveniam správneho poriadku, tak ako platí doteraz už roky a ako bude platiť a potom, keď schválime túto novelu zákona. Dúfam, že ako darček k narodeninám s veľmi širokou podporou celého parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.