Videokanál klubu

Ďakujem, pán poslanec Fecko. Samozrejme, tých zdedených krívd je obrovské množstvo, preto som v závere hovorila o tom komplexnom pohľade aj čo sa týka možno pohľadu na dokončenie fiškálnej decentralizácie, pretože štát prehodil obrovské množstvo kompetencií na obce, mestá, samosprávy, ale bez patričného finančného krytia, čo vlastne dedíme až doteraz. A zlý spôsob financovania samospráv vedie často k neriešiteľným situáciám v ich každodennom živote, kedy naozaj teda sú doslova jednou nohou v base, ľudovo povedané, keď sa starajú o cesty, ktorými musia zabezpečiť dostupnosť obyvateľom. Ale tie cesty možno nemajú vysporiadané majetky a tým pádom vlastne by sa nemali starať o majetok cudzí. Ale často týmto starostom by nebolo potrebné vlastniť tie pozemky, resp. vysporiadať to vlastníctvo. Im by možno stačilo iba zriadenie vecného bremena, aby vôbec mali právny vzťah k tým objektom.
A pán poslanec Simon, tak, samozrejme, súhlasím vo všetkom, čo ste povedali. To, že predkladáme pozmeňujúci návrh alebo že teda čiastkovo riešime jeden návrh zákona, tak možno v tejto situácii umožňuje nám vôbec otvoriť túto diskusiu. A je veľmi dobré, že v rámci teda tejto diskusie tu padli tieto rôzne návrhy a námety, ktoré by bolo potrebné potom riešiť, samozrejme, v celom komplexnom balíku legislatívnych opatrení. Ale možno to nie je v silách opozičných poslancov. Ale každopádne dobre, že tieto témy sú tu a že ich vnímame ako pálčivé naprieč možno politickým spektrom ako v koalícii, tak aj v opozícii.

Ďakujem pekne, takže pokúsim sa nadviazať na pretrhnutú niť môjho vystúpenia, ktoré bolo prerušené kvôli hlasovaniu. V mojom predchádzajúcom vstupe som hovorila o tom, že problematika, ktorou sa zaoberá predmetný návrh, je veľmi komplexná, spomenula som na príklady z praxe v obciach, a to v mnohých obciach na Slovensku, ako sme zistili, kde starostovia obcí sú postavení pred vážny problém nevysporiadaných pozemkov najmä teda pod cestnými komunikáciami.
Ako moji predrečníci správne povedali, tých nevysporiadaných je omnoho, omnoho viac. Týka sa vlastne mnohých verejnoprospešných stavieb. Boli tu spomenuté cintoríny, infraštruktúra, hospodárske dvory. Ale vravím, ja hovorím najmä o pozemných komunikáciách, kde sú často prípady, kde teleso cesty, ktoré existuje fyzicky v teréne, často nie je ani zapísané na liste vlastníctva alebo ak je, tak pozemky pod týmto telesom cesty sú nevysporiadané.
Na konci môjho vystúpenia som sa oprela o vystúpenie pána poslanca Simona, ktoré som veľmi pochválila, pretože on vlastne načrtáva problematiku z toho uhla pohľadu, že sa to týka množstva legislatívnych opatrení, ktorých by sa tieto veci mali dotýkať. A hovoril, že ak by sme mali túto problematiku vyriešiť komplexne, tak by sme naozaj museli zabŕdnuť do veľkého balíka legislatívnych opatrení, ktorý by bol potrebný vytvoriť, a zasadil sa o to alebo dal návrh, aby tento predložený návrh bol stiahnutý a vrátený na dopracovanie, s čím sa teda veľmi stotožňujem a ako som vtipne povedala, že až mi je ľúto, že sme tento pozmeňovací návrh nepodali my. Ale podali sme iný pozmeňovací návrh, ktorý naozaj by možno riešil aspoň teda tie cesty. Aj keď si uvedomujeme, že z opozičnej poslaneckej lavice sa naozaj táto problematika komplexne uchopiť nedá, preto by som uvítala, ak by sme sa tejto téme mohli venovať do budúcna.
A tá téma je naozaj tak široká, že buď teda štát nech vykryje náklady mestám, obciam a teda starostom na vysporiadanie vlastníckych vzťahov, pretože ak by to mali urobiť, tak by museli vynaložiť obrovské prostriedky napríklad len na geometrické plány, čo je z hľadiska ich rozpočtov nereálne. Alebo potom riešme komplexnú otázku daňového systému na Slovensku, nech sa upraví, ja neviem, daňový systém vrátane prerozdeľovania podielových daní pre samosprávy. Je to, samozrejme, už systémová vec. Súvisí s fiškálnou decentralizáciou a téma by bola oveľa, oveľa komplexnejšia.
Ale mám informáciu, že štúdia OECD z roku 2014 hovorí, že zo všetkých krajín OECD máme najväčší potenciál na hospodársky rast, ktorý by sme mohli docieliť práve opatreniami fiškálnej decentralizácie, ktorá u nás nebola dotiahnutá do konca. Takže súhlasím, aby sa tento zákon stiahol a vrátil na prepracovanie. Ale vravím, my sme podali teda iný pozmeňovací návrh a týmto by som chcela teda sa prihovoriť, aby ste ho podporili. A zároveň by som chcela pána spravodajcu poprosiť, aby nedal o ňom hlasovať v zrýchlenom konaní, ale aby ponechal 48-hodinovú zákonnú lehotu na to, aby mali poslanci dostatok času sa s ním oboznámiť a náš pozmeňujúci návrh si preštudovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, chcem len informovať členov hospodárskeho výboru, že zasadnutie výboru bude zajtra o ôsmej, miestnosť 148. Ďakujem.

Ja sa chcem ospravedlniť, že som v dopoludňajšom hlasovaní omylom tvrdil, že sme porušili rokovací poriadok, neuvedomil som si, že sme v skrátenom legislatívnom konaní, keďže je také neštandardné, bolo také neštandardné, že sme ho mali na dvoch schôdzach, ale aj tak je to moja chyba, takže sa ospravedlňujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja tak isto vystúpim len veľmi krátko, aby sme to stihli ešte do hlasovania.
Vyslovujem svoj súhlas so všetkými predrečníkmi, že sme zabŕdli do naozaj veľmi citlivej a roky neriešenej témy, a tak isto oceňujem, že sa do tejto témy vôbec púšťame. Ale ako spolupredkladateľku pozmeňujúceho návrhu ma zaujíma najmä teda usporiadanie pozemkového vlastníctva pod cestami, pod cestami druhej a tretej triedy, ako aj miestnymi komunikáciami, ktoré sú v správe miest a obcí. A tento môj návrh sa opiera alebo náš návrh sa opiera o poznatky z praxe, ktoré som získala od starostov obcí konkrétne v mojom kraji, ktorým neporiadok s pozemkami pod cestami spôsobuje naozaj množstvo problémov v ich každodennom živote.
Ide o to, že najmä obce, ktoré majú tzv. laznický alebo kopaničiarsky charakter, ktoré sú často rozťahané po priľahlých kopcoch, majú častokrát množstvo kilometrov ciest, o ktoré sa musia starať, avšak množstvo z tých ciest je pozemkovo nevysporiadaných a tých kombinácií, ako k tejto situácii teda dochádza, ďakujem, je niekoľko. Buď, buď to teleso cesty bolo skolaudované a nachádza sa na liste vlastníctva, avšak pozemky pod tou cestou patria mnohým vlastníkom. Dokonca v jednom prípade som sa stretla, že na nejakom úseku cesty je až 150 vlastníkov, s ktorými by obec musela vysporiadať pozemkové záležitosti, alebo takéto teleso stavby cesty vlastne častokrát na liste vlastníctva ani vôbec nie je. Čiže tak ako hovoril pán Simon, že existuje množstvo stavieb, ktoré nie sú zlegalizované, tak pridajme k tomu aj množstvo ciest, ktoré nie sú zlegalizované.
Na tieto veci častokrát prichádzajú starostovia náhodou, keď si napríklad mladá rodina chce postaviť dom, chce požiadať o hypotéku, resp. kúpi dom v nejakej obci, ktorý tam už stojí, vedie k nemu cesta, chce si požiadať o hypotéku na jeho rekonštrukciu a v banke sa spýtajú: A vedie k tomu domu aj cesta, prístupová komunikácia? Povedia, že samozrejme, pretože tá cesta tam fyzicky je. Avšak keď sa pozrieme do katastra, tak tá cesta vôbec nie je zapísaná na liste vlastníctva. Čiže aj takéto situácie sa dejú a, samozrejme, že starostom obcí, a tých obcí je naozaj veľké množstvo, tipujem, že len v Trenčianskom kraji je takýchto lazníckych alebo kopaničiarskych obcí možno tretina, nemám to úplne presne zrátané, zo všetkých vyše 270 obcí. Tak starostovia jednoducho sa musia starať o tieto cesty preto, že častokrát tá komunikácia vedie k obydliu, ktorého obyvateľom je zo zákona ten starosta povinný zabezpečiť dostupnosť, ja neviem, k lekárovi, do zamestnania, do školy a tak ďalej. Čiže; v zásade ale keby povedal, že tak tá cesta konkrétna, ktorú som spomínala, má 150 vlastníkov a ja by som sa vlastne ako starosta o ňu ani nemal starať, nemal by som ju odhrabávať, posýpať atď., tak by vlastne túto dostupnosť tým občanom nezabezpečil. To sú naozaj dennodenné starosti, s ktorými sa borí množstvo, množstvo starostov a vysporiadaním pozemkov pod týmito cestami by sme im veľmi uľahčili situáciu.
Zároveň teda poviem, že veľmi súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Simon, že je to obrovský komplex problémov, ktorý nerobíme si nádej, že týmto jedným pozmeňovacím návrhom by sa vyriešil, teda konkrétne tieto cesty, ktoré dnes teraz spomínam. Je to veľký balík legislatívnych opatrení, ktorých by sa to následne dotklo, lebo nehovoríme len o usporiadaní pozemkového vlastníctva, samozrejme, dotýka sa to možno stavebného zákona, cestného zákona, zákona o katastri, zákony, ktoré sa týkajú dedičských konaní, ako to bolo spomenuté možno, zákon o obecnom zriadení, o rozpočtových pravidlách, lesný zákon, ale v neposlednom rade možno aj financovanie samospráv. A to je veľmi veľká téma, pretože ak by obce chceli všetky tieto pozemky vysporiadať, tak nesmieme zabúdať na to, že by potrebovali obrovské množstvo finančných prostriedkov, napríklad na vytvorenie geometrických plánov. Len pre jednu obec veľmi konkrétnu, ktorú poznám, ktorá má zhruba 40 kilometrov ciest a z toho vyše polovice neusporiadaných, tak vyčíslili, že takéto vysporiadanie a vytvorenie geometrických plánov by ich vyšlo možno na 100-tisíc eur, čo je pre malú obec alebo obec možno o veľkosti 2-tisíc obyvateľov veľmi veľká suma. Takže ak sa tu bavíme o tom, o komplexnosti tohto zákona, tak, samozrejme, veľmi sa mi páčil pozmeňovací návrh pána Simona, ktorý navrhuje vrátiť tento zákon na prepracovanie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, či ešte budete dlho, lebo...

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Nie, už končím...

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Len poviem, že mi je až ľúto, že tento zákon, teda návrh pozmeňujúci sme nepodali my, ale teda určite sa prikloníme k jeho schváleniu. Pretože naozaj, teda je to komplex problémov, kde teda ide možno až o daňový systém. Buď teda štát... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa...

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... pardon, vykryje obciam; už končím, posledná veta.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Viete čo, keď chcete, môžme prerušiť a potom budete pokračovať len.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Dobre, tak...

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Už je tu taký hluk, že už ani ja nepočujem, čo hovoríte.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Okej, tak dokončím to teda po hlasovaní. Ďakujem.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Dobre. Takže pani poslankyňa bude mať ešte štyri minúty.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte pred hlasovaním pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium. Teraz, ja som si myslel, že je tomu rozumieť, takže teraz hneď, keď chcete, včul.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Pán poslanec Simon, nesúhlasím s tým, čo ste povedali v úvode, že sa mohli hospodárske dvory stavať bez stavebného povolenia. Možnože ozaj v 50., neviem, v 60. rokoch, kedy nebol stavebný zákon, ale si povedzme, tie poľnohospodárske družstvá v tej podobe, ako dnes sú problémom, tak vlastne stavali sa v 70., 80. rokoch. A mám otvorený stavebný zákon z toho obdobia, keď bol prijatý, a v § 56 je od písmena a) až h) presne vypísané, že aké, na čo sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje. Teda je tu, sú to banské diela, nadzemné, podzemné vedenia, prenosné zariadenia, scénické stavby, geodetické drevené a prenosné meračské veže, konštrukcie chmeľníc a vinohradov, elektrické vedenia a pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie.
To znamená, že nie je pravdou, že by bola vyňatá povinnosť, teda povinnosť pri hospodárskych budovách, že mohli si poľnohospodári stavať akékoľvek budovy. Áno, budovy, ktoré boli dovtedy postavené, ešte staršie, tak mali povinnosť si usporiadať existenciu týchto stavieb s tým, že si od obce požiadali potvrdenie o existencii takejto stavby a vydanie súpisného čísla. Avšak gro stavieb malo mať a podľa mňa aj má stavebné povolenia. Samozrejme, môžu byť aj rôzne stratené alebo v nejakej neúplnej podobe, ale v archívoch sa tieto stavebné povolenia nachádzajú aj z mojej praxe, ktoré som sa predtým, ako som išla do poslaneckých lavíc, stretla, tak som bola až prekvapená, že tie bývalé národné výbory, či okresné, alebo krajské... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len v krátkosti také dve veci. Áno, čo sa týka tých, vojenského katastrálneho úradu, ten vznikol v roku 1997 a má úplne iné parametre, ako je riadny kataster a dochádza tam k nespravodlivostiam aj k rôznym výmerám tých pôvodných majiteľov. Čiže toto treba uzavrieť, ten vojenský kataster podľa mňa zrušiť a aby všetko bolo len vedené v jednom katastri.
A ešte by som jednu vec chcela povedať, ktorú som možno v rozprave mohla ešte doplniť, že konkrétny prípad, ktorý poznám aj napríklad u nás vo Vajnoroch, kedy urbariát dostal, mal tam veľké pozemky, dostal náhradné pozemky v extraviláne a tie bývalé pasienky dostal posledný známy vlastník, to znamená poľnohospodárske družstvo. To znamená, že v súčasnosti je situácia, že takmer pol obce, cesty vlastní poľnohospodárske družstvo, toto; tak isto detské ihrisko a priľahlý park. Toto vidím ako absurdnú situáciu, ktorá podľa mňa nie je len v tejto jednej mestskej časti, ktorá sa ma priamo dotýka, poznám ju detailne, ale toto sa podľa mňa nemalo stať v minulosti, aby boli vydávané pozemky nástupnej organizácii po urbariáte pod verejnými priestormi a verejnými komunikáciami, ktoré dnes budeme musieť takýmito zložitými spôsobmi, neviem ani ako, usporiadať a vlastne títo noví vlastníci, akcionári získajú obrovské plochy štátnej pôdy alebo vyrovnanie v peniazoch, pretože jednoducho jedného dňa sa toto bude musieť usporiadať. Takže len toľko, aby sme nezabudli a naozaj, že tie dopady niektorých rozhodovaní v minulosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcel podporiť kolegyňu pani poslankyňu Zemanovú aj takým príkladom z praxe. V Terchovej, kde som bol dva roky starostom, síce nemáme marginalizované skupiny obyvateľstva, ale tak isto ľudia, ktorí tam žijú, majú problém s usporiadaním, majetkoprávnym vysporiadaním svojho vlastníctva, hlavne čo sa týka ciest. Sme v podstate obec, ktorá je v Žilinskom okrese najväčšou obcou, čo sa týka rozlohy, sme väčší ako mesto Žilina a naši ľudia, ktorí tam bývajú, žijú v šesťdesiatich štyroch osadách, do ktorých vedie cirka 56 km ciest a z týchto ciest je 70 % nevysporiadaných. To znamená, že idú po súkromných pozemkoch. Obec pri súčasnej legislatíve a možnostiach hlavne finančných aj organizačných nemá sama možnosť a schopnosť vysporiadať tieto pozemky. Takže ten zákon a tento pozmeňovací návrh, keby bol prijatý, tak by sme si vedeli predstaviť, že by sa aj táto problematika dala riešiť.
A možno ešte kolegyňa zabudla pripomenúť jednu vec. Hovorila síce o verejných budovách a stavbách, ale napríklad po ROEP-e, ktorý prebehol v našej obci, sme zistili, že väčšia polovica cintorína, ktorý máme, je tak isto na súkromných pozemkoch. To znamená, že súkromníci na svojich pozemkoch majú teraz hrobové miesta a s tým je tak isto problém a možnože do budúcna by bolo dobré, keby pri týchto majetkoprávnych vzťahoch a usporiadaniach sa myslelo aj na takúto vec.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadrila za klub SaS k tomuto návrhu, vládnemu návrhu zákona.
Hneď z úvodu skonštatujem, že áno, návrh zákona rieši citlivú problematiku v súvislosti s potrebou usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva. Tu by som chcela povedať, že pýtam sa, že prečo len marginalizované obyvateľstvo a že prečo v tomto prípade, možno trošku to bude čudne znieť, ale sa diskriminuje obyvateľstvo pod osídleniami napríklad v bytových domoch, rodinných domoch, resp. vlastníci, ktorí majú pozemky pod takýmito objektami a taktiež sa nevedia dostať k svojmu vlastníctvu.
Čiže v tomto smere bude aj jeden z časti mojich pozmeňovacích, pozmeňovacieho návrhu, ktorý vlastne predkladáme spolu s pani poslankyňou Kaščákovou, kde chcem túto diskrimináciu odstrániť a navrhujem, aby sa slovo "marginalizované" odstránilo z návrhu zákona a zostalo len "pod osídleniami". Čiže také všeobecnejšie a tým pádom sa vyriešia aj vlastnícke vzťahy pre viacerých vlastníkov, ktorí sú takto postihnutí, že nemôžu sa dostať k svojim pozemkom.
Chcela by som poukázať aj na niektoré nedostatky tohto návrhu zákona. Pán poslanec Fecko to, myslím, teraz nespomenul, ale vo výbore poukázal na vážnu chybu v materiáli, v dopade na rozpočet, kde bola nesprávne vyčíslená suma dopadu na rozpočet obcí a miest pri spracovávaní týchto pozemkových úprav, kde namiesto 500-tisíc by malo byť 5 mil. eur, čo si myslím, že je taká vážna chyba a taký vážny nedostatok, ktorý by bol hodný na to, aby sa ten zákon stiahol a prepracoval, aby sa vlastne doriešilo, ako sa toto bude financovať. Pretože 5 mil. eur a čo môže byť napokon možno ešte aj viacej, ale dajme tomu, že tých 5 mil. eur v rámci kalkulácie, ako bolo počítané, je taká čiastka, ktorá jednoducho môže zatriasť rozpočtami najmä menších obcí, ktoré majú problémy, ktoré navrhuje zákon, aby riešil práve tieto marginalizované skupiny osídlenia.
Ďalší bod, ktorý si myslím, že mohol tento návrh zákona riešiť a nerieši, je to vlastne pozemkové usporiadanie vlastníctva pod verejnými budovami, napríklad ako sú školy, domovy sociálnych služieb, nemocnice a priemyselné a vojenské areály. Čiže opätovne sa populisticky vytiahla len jedna téma, ktorá naozaj ju treba riešiť, ale tie ostatné, ktoré takisto sú tuná dlhodobo neriešené, tak sa mohlo s nimi niečo urobiť a naďalej sa ako taký nechcený zemiak odsúvajú ďalej.
Chcem poukázať na ďalšiu skrivodlivosť, ktorá je v našej spoločnosti a ktorá, som dúfala, že takýto vládny návrh zákona pomôže riešiť. A je to problém nezosúladenia evidencie v katastroch. Bola možnosť vyriešiť skrivodlivosť, ktorá vznikla zo vzniknutého vojenského katastrálneho úradu, ktorý si vytvoril vlastné listy vlastníctva, ktoré nekorešpondujú s katastrom, ktorý je ako, ktorý vedie Úrad pre geodéziu a kartografiu. To sú iní ľudia? To sú iní ľudia, ktorí sa nemôžu dostať k svojim pozemkom? To sú iní ľudia, kde sa vlastne vytvorili iné listy vlastníctva a ľudia, ktorí v týchto vojenských oblastiach majú, boli im odobraté ich vlastníctvo, pozemky a nemôžu sa dostať k týmto majetkom, že vlastne je to zdĺhavé sa, proste navracanie majetku takýmto reštituentom je zdĺhavé a mohlo to byť v zákone riešené.
Tiež sa chcem vyjadriť k ROEP-om a k tomu drobeniu. Samozrejme, cieľom je, aby sa práve urýchlili komasácie, aby sa mohli robiť pozemkové úpravy. Avšak tie sú založené na tom, aby sa v prvom rade urobili registre obnovenej evidencie pozemkov. Tie už vo veľkej časti sú aj na Slovensku spracované, avšak treba si uvedomiť jednu skutočnosť, že v rámci takýchto ROEP-ov bolo veľmi veľké množstvo novoobjaveného majetku na zomrelých ľudí. A tieto novoobjavené majetky často vo výmerách v desiatkach metrov štvorcových, skutočne ako malé výmery, sú neprededené. A dedičské konania takéhoto novoobjaveného majetku trvajú neprimerane dlho, respektíve nie je žiaden, zákonná možnosť alebo povinnosť, tak skôr by som povedala, povinnosť takéto novoobjavené dedičstvo z titulu identifikácie v ROEP-e, aby bolo urýchlene v nejakej lehote, možno 30, 60 dní od požiadania, ukončené. Predsa je absurdné, keď je raz dedičské konanie desiatky rokov po zomretom človeku ukončené, v ROEP-e sa identifikuje po nejakej prababke pár metrov štvorcových a teraz vlastne ako spravia pozemkové úpravy, keď jednoducho neprebehne dedičské konanie?
Čiže tuto by som chcela naozaj apelovať na vás, pani ministerka, ale aj na pani ministerku Žitňanskú, keby ste aktívne pristúpili k tomuto riešeniu. Ja si myslím, že to ani nemusí byť nejaký, nebude veľmi zložitý nejaký právny predpis. Ja ho teraz neviem vymyslieť, ale možno sa pokúsime tiež o nejakú jeho formuláciu, ktorý by tento nedostatok vyriešil, a myslím si, že by to veľmi pomohlo k úpravám vlastníckych vzťahov.
Bola som pozvaná na takú debatu, ktorú organizovala Vidiecka platforma na tému pôdy. Boli tam naozaj zástupcovia profesie poľnohospodárov, Agrárnej komory Slovenska, Združenie mladých farmárov, členovia rôznych komôr a naozaj veľké množstvo top profesistov v oblasti poľnohospodárstva, ktorí sa venovali práve aj tomuto zákonu. Poukázali na množstvo problémov a naozaj nie je to jednoduché. Tá moja kritika nehovorí o tom, že by sa to asi v jednom zákone všetko dalo vyriešiť, ale treba krok za krokom tie opatrenia a vylepšenia naozaj realizovať.
Máme tu aj zistenia ombudsmanky, ktorá upozorňovala na niektoré nedostatky s výkonom a realizáciou pozemkových úprav. A v návrhu zákona nevidím vlastne reakciu na jej kritiku. Ak áno, tak ma doplňte, že teda ste na to reagovali, ale ona tam reagovala a popísala ako jeden z vážnych nedostatkov práve prácu, organizáciu práce u tých pozemkových úradov, ktoré práve v tých kritických oblastiach sú často poddimenzované, nemajú finančné prostriedky. Ja viem, že to nie je vaša kompetencia, to je skôr organizácia okresných úradov a tuná s pánom ministrom vnútra by asi trebalo razantnejšie hovoriť, aby naozaj aj ten výkon sa realizoval. Pretože nie je problém, kto by mal tie pozemkové úpravy robiť. Vieme o tom, že aj boli vypísané tendre, ktoré následne boli stiahnuté a neboli ukončené.
Teraz by som veľmi v stručnosti uviedla pozmeňovací návrh, ktorý chceme, ktorý predkladáme spolu s pani poslankyňou Renátou Kaščákovou, ktorý práve reaguje na to, čo som povedala. Hovorí o odstránení diskriminácie vlastníkov aj v iných častiach osídlenia, zavádza opatrenia, aby sa neobieľovali čierne stavby v hospodárskych dvoroch na úkor vlastníkov pozemkov, pretože tak ako je znenie návrhu, tak by vlastne mohlo dôjsť k tomu, že stavba, ktorá bola v hospodárskych dvoroch postavená ako čierna, teda bez stavebného a kolaudačného povolenia, tak je vlastník diskriminovaný a takýto majiteľ čiernej stavby je uprednostnený oproti vlastníkovi pozemku. A treba si povedať, že aj za socializmu platili zákony a práve v takýchto poľnohospodárske družstvá mali stavebné aj kolaudačné povolenia. Čiže nie sú to úplne neorané pláne, ktoré si povieme, že bez toho to sa nedá usporiadať.
A ďalším návrhom, ktorý hovorí náš pozmeňovací návrh, ktorý dopĺňa možnosti v projekte pozemkových úprav, aby medzi verejné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia obyvateľom obce, riešeného územia, boli aj pozemné komunikácie, ktoré sú súčasťou dopravného vybavenia. Ide o takzvané cesty druhej a tretej triedy v správe samosprávnych krajov a miestne komunikácie, ktoré spravujú obce a mestá. Čiže toľko v mojej rozprave a teraz by som prečítala pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Anny Zemanovej a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 444).
1. V čl. I bod 1 znie:
"1. V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenami j) až l), ktoré znejú:
"j) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami,
k) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch,
l) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod cestami II. a III. triedy a pod pozemnými komunikáciami, ktoré sú súčasťou dopravného vybavenia určitého sídelného útvaru alebo vytvárajú dopravné spojenie v jeho záujmovom území."."
Odôvodnenie: Podobné problémy majú aj obyvatelia miest a obcí, kde neboli majetkoprávne vysporiadané všetky pozemky, či sa už jedná o rodinné domy alebo bytové domy. V prípade rodinných a bytových domov sa jedná o riešenie spoluvlastníckych vzťahov, ktoré sú vedené na známych vlastníkov s neznámym pobytom a vzťahov známych vlastníkov pozemkov pod stavbami, ktorí sa nevedia dohodnúť s vlastníkmi a nájomníkmi domov a bytových domov.
Neusporiadanie vlastníctva pod pozemnými komunikáciami najmä samosprávnych krajov, ale i obcí a miest je príčinou nedostatočnej údržby a znemožnenie stavebných úprav na cestách.
2. V čl. I bod 2 znie:
"2. § 2 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Ak sa pozemkové úpravy vykonávajú z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 2, povoľuje ich okresný úrad.
(4) Hospodárskym dvorom sa na účely tohto zákona rozumie obvod združených pozemkov, na ktorom boli zriadené stavby poľnohospodárskych podnikov do 24. júna 1991, ktoré slúžili poľnohospodárskej výrobe a majú stavebné a kolaudačné povolenie."."
Odôvodnenie: Vypustenie pôvodného odseku 4 vychádza z úpravy slovného spojenia v písmene j). Doplnením znenia sa odstráni nespravodlivosť, ak stavba bola postavená bez povolenia. Inak sa k vlastníctvu môže dostať, dostáva vlastník objektu, stavby, ktorý ju mohol postaviť bez povolenia a bez súhlasu pôvodných vlastníkov pozemkov.
3. V čl. I bod 34 v § 12 ods. 3 písmeno f) znie:
"f) pozemné komunikácie, ktoré sú súčasťou dopravného vybavenia určitého sídelného útvaru alebo vytvárajú dopravné spojenie v jeho záujmovom území okrem poľných ciest a lesných ciest."
Odôvodnenie: Pozemné komunikácie je potrebné zaradiť medzi spoločné zariadenia a opatrenia. V praxi by sa tak legalizoval stav, kedy sa v projekte pozemkových úprav vlastnícky vysporiadajú aj cesty II. a III. triedy a miestne komunikácie a niekedy to môže byť aj na úkor príspevku vlastníkov na spoločné zariadenia a opatrenia, lebo aj vlastníci v konkrétnej obci majú úžitok z ciest v susedných obciach. Dosiahne sa tak vyššia miera spravodlivosti a transparentnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončila som. Aha, pardon, ešte chcela by som poprosiť pána spravodajcu, aby sme hlasovali o každom bode zvlášť, samostatne. Áno, sú to tri body a o každom samostatne.
Ďakujem pekne, skončila som.

Ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi za jeho faktickú pripomienku. Áno, súhlasím, že v oblasti kultúry je množstvo otázok, ktoré by bolo potrebné možno aj otvoriť. Je to veľká agenda a možno je to otázka mediálneho centra, naozaj ako tá otázka "quo vadis, kultúra na Slovensku" je dobrá. Tie problémy s pôvodnou filmovou tvorbou naozaj si myslím, že začali niekde tam, ako som spomínala, pri privatizácii Koliby. Sú to ďalšie a ďalšie otázky, ktoré sa vynárajú napríklad s prípravou mediálneho centra a ďalšie iné otázky.
Takže ja budem, samozrejme, veľmi rada súčasťou takejto diskusie a predpokladám, že teda návrhom ani na podporu fondu alebo kultúry národnostných menšín poprípade inými návrhmi to končiť nebude, mám na mysli teda prebiehajúcu diskusiu o RTVS a podobne. Takže áno, súhlasím, treba rozvinúť naozaj širokú diskusiu na tému kultúra.