Videokanál klubu

Ja sa iba možnože vrátim k tým mojim predrečníkom aj k tomu, čo zaznelo v rámci niektorých faktických poznámok.
Riešili sme tu hlavne tú systémovosť tých dotácií, no povedzme si rovno, tie dotácie, nepoznám systémové dotácie. Otázka je potom ich zmyselnosť alebo nezmyselnosť, tu by som možnože súhlasil práveže s pani Zimenovou, ktorá sama povedala, že tie dotácie my predsa môžeme použiť aj na iné. Pochopiteľne, je veľmi ťažké dneska pomiešať tie hrušky s jablkami a z ministerstva dopravy presúvať tieto dotácie na niečo iné, ale skúsme sa pozrieť hlavne na tie dotácie, ktoré sú dneska práve na to zateplenie.
V minulosti som mal na starosti jeden projekt cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom, kde sme sa venovali energetickej efektívnosti. A v rámci toho boli podporované niektoré projekty, viacerí naši projektoví členovia mali záujem napríklad aj o zatepľovanie, boli to napríklad obce, ktoré si chceli zatepliť nejaké tie administratívne budovy, a vtedy prišiel taký veľmi zásadný, jak by som to povedal, nieže príkaz, befel, jednoducho odporúčanie, že zatepľovanie nie je nič inovatívne, zatepľovanie niečoho, čo tu funguje, zatepľovanie je síce niečo, čo tu zlepšuje nejaké tie vlastnosti, vieme, vďaka, budov, vieme vďaka tomu čo-to ušetriť, ale nie je to nič nové. Čiže nie je tam dôvod na to, aby sme to s nejakým extra spôsobom dotovali, hlavne v situácii, kedy v oblasti zatepľovania máme na Slovensku absolútne voľný trh, je tu dostatok firiem, je tu dostatok záujemcov, proste všetko funguje. Máme tu iné dotácie, ktoré sú na inovatívne projekty, kde sa dá možnože aspoň jedno oko, Eugen, prižmúriť. Možno hej. Vezmime si povedzme dotáciu na elektromobily, aj keď to je zase troška z iného súdka, tá je kritizovaná za iné veci, máme tu projekt k zeleným domácnostiam, ktorý je napríklad na inovatívne, ale tiež má svoje muchy.
No a teraz prečo hovorím práve o tom zatepľovaní a o tej, o tej spornej veci, že čo efektívne je, alebo čo zmyselné je a čo zmysel... nezmyselné nie je, zmyselné nie je. A máme tu zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti, ja si pamätám, že do tohto zákona sa toho času preniesli EPC kontrakty, to znamená zmluvy, na základe ktorých si objednávateľ môže nejak objednať garantované úspory. Akonáhle sa to prenieslo do toho zákona, vytvoril sa tu priestor pre tých, ktorí budú tieto EPC zmluvy poskytovať, a rok nato prišlo ministerstvo s dotáciou, najprv avizovali, že to bude vo výške 5 mil. eur, nakoniec to bolo vo výške 50 mil. eur na verejné osvetlenie. Okamžite tento trh, ktorý sa tu vytvoril a mal nejaký potenciál v rámci týchto EPC služieb, padol, pretože každá jedna obec si povedala, no tak my si počkáme na tú dotáciu, my si zateplíme na základe tohto a aké..., akékoľvek garantované služby sú nám ukradnuté. Z tohto pohľadu ja hľadím aj napríklad na to zatepľovanie, jednoducho naozaj keď my tu máme dostatočne rozvinutý trh, tak nie je dôvod. Áno, dneska jediný iba rozširoval ten zákon, to znamená, že ideme nejakým spôsobom navyšovať. Napriek tomu si myslím, že tých 30 mil. by sme mohli použiť na niečo iné, najmä v náväznosti na to, že dneska máme vyčerpaný 1 mil., možnože necelý.
Takisto ma zaujal pozmeňovací návrh, ktorý nám zaznel na výbore, ktorý bol aj schválený, kde sa hovorilo o tom, že máme na tú administráciu dať 800 euro, 600 euro, myslím, že 800 euro, to znamená, či neísť radšej, ale to už aj Edo spomínal, či radšej neísť tou cestou zjednodušenia tej administrácie, zjednodušenia, napríklad ak je tam vyrežírovaný nejaký ten projekt, takže či toto neodbúrať.
A takisto je pre mňa takým sporným, bolo to, či by sme v rámci tejto dotácie vedeli zafinancovať aj energetický certifikát. Už dneska tu máme novostavby, v ktorých si sami musia tento energetický certifikát zaplatiť, čiže prečo by sme mali niektoré skupiny týmto spôsobom uprednostniť. Takže to, čo bolo povedané predo mnou, to, čo hlavne začala pani Zimenová, či na naozaj tých 30 mil. eur nepoužiť na niečo iné.
Ďakujem.

Tento návrh zákona má, samozrejme, viacero rozmerov, jeden rozmer je možno ideologický pohľad na to, čo má robiť štát, a či má štát vstupovať do zmluvných vzťahov na trhu a či má vzťah, štát zastupovať alebo nahrádzať odbory a zamestnávateľov tam, kde by oni sami mali dospieť k nejakej dohode, a on to akože robí za nich, pokiaľ sa mu to nepodarí všade. Ale tak to je, povedal by som, že ideologický rozdiel. A je jasné, že pravicová opozícia sa zrejme už s prevažne alebo celkom s ľavicou koalíciou na tomto nezhodne.
Ale táto vec má aj právny rozmer, a teda konkrétne ústavnoprávny rozmer, schválili ste extenziu v minulosti a Ústavný súd povedal, že, že to nie je v súlade s ústavou. Teraz to skúšate urobiť nejako inak. A ste si istí, že opäť to neskončí na Ústavnom súde a opäť Ústavný súd nebude konštatovať, že ten zákon tak, ako ho presadíte, dá sa predpokladať, že ho presadíte, lebo máte väčšinu, je znovu protiústavný, že to je len obchádzanie rozhodnutia Ústavného súdu?

Navrhujem doplniť bod informácia o rozhodnutí č. 13/2017 vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky na zabezpečenie manipulácie s doručenými zásielkami v súvislosti s výskytom zásielok s nebezpečným materiálom. Navrhujem, aby tento bod uviedol predseda Národnej rady Andrej Danko, a navrhujem, aby tento bod bol do programu schôdze zaradený ako bod č. 73 a aby bol prerokovaný vo štvrtok 18. mája 2017 po bode interpelácie. Návrh som odovzdal v písomnej podobe.
Návrh odôvodňujem tým, že právo na ochranu listového tajomstva je jedným z ústavou garantovaných práv. Domnievam sa, že bolo rozhodnutím vedúceho Kancelárie a následnou praxou porušené, a považujem za dôležité, aby sme si túto vec mohli vydiskutovať aj na pôde Národnej rady a neposielali si odkazy len cez tlačové besedy a trestné oznámenia.
Ďakujem.

Pán poslanec Matovič, nie som si úplne istý, či to tvoje prirovnanie výzvy predsedovi Národnej rady Dankovi, aby vrátil kapitánsky titul, k výzvam prezidentovi Kiskovi, aby nelietal, ale chodil radšej autami, je úplne najvhodnejšie, lebo teda pána prezidenta k tomu vyzval nielen minister vnútra Kaliňák, ktorý by mal odstúpiť, ale aj väčšina, dokonca ústavná väčšina poslancov Národnej rady. A ako si správne povedal, včera sme už pána prezidenta videli, ako sa premiestňoval autom a zároveň popri tom rokovacom maratóne sme mohli vidieť aj to, že jeho auto najprv uviazlo v zápche za Bratislavou, potom dostalo poruchu pri Banskej Bystrici a neskôr sa úplne pokazilo pri Ivachnovej a musel presadnúť do sprievodného vozidla. Takže nemyslím si, že toto hlúpe a malicherné uznesenie, ktoré schválila Národná rada ako výzvu prezidentovi republiky, je niečo, čo by sme mali dávať ako akýkoľvek pozitívny príklad.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Matovič, chcel som sa pôvodne prihlásiť do rozpravy, ale po 27-hodinovom maratóne neviem, či by som to tam ustál za tým stolíkom, tak skúsim len takto krátko zareagovať cez faktickú poznámku. Minulý týždeň sme predkladali podobný návrh, osud tohto návrhu je zrejmý, nepostúpil do druhého čítania. Obávam sa, že ani ten váš nepostúpi. My sme tam trošku riešili tú problematiku ináč, my sme mali to jednoduchšie, nechceli sme odoberať hodnosti, pretože si uvedomujeme, že tá hanba je dostatočným trestom pre kapitána Danka a čím dlhšie bude tejto hanbe čeliť, tak tým možno skôr pochopí, že ten krok, ktorý urobil, nebol správny.
Samozrejme tento váš návrh podporujeme a v prípade, ak prejde do druhého čítania, budeme teda hlasovať za, by sme sa teda radi porozprávali aj o tom našom videní toho povyšovania a ak bude potom spoločná dohoda, tak by sme to radi spolu zmenili. Takže držím palce, nech postúpi do druhého čítania. Ďakujem.

Chcem sa veľmi pekne poďakovať pani poslankyni Shahzad, pretože nikto asi nepochybuje o tom, že skutočne rozumie systému kompenzácií a hlavne tej realite, ktorá sa odohráva na úradoch. Má s tým osobné skúsenosti a majú s tým skúsenosti ľudia z jej okolia s ťažkým zdravotným postihnutím. Som veľmi vďačná, že teda podporuje tento návrh. A áno, ja netvrdím, že ja idem teraz vylepšiť celý zákon. Ten by si naozaj vyžiadal až taký revolučný prístup, ale viete, tak dnes pán minister práce obhájil to, že si ešte chvíľu posedí vo svojej funkcii, vo svojom kresle, a má si čo žehliť, si myslím po dnešku, napríklad na verejnosti. A toto by mohol byť taký fajn štart, že by skutočne prerobil tento zákon taký potrebný pre tých najzraniteľnejších, a tými sú ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím. Takže ešte raz vám ďakujem, pani poslankyňa, aj za vašu podporu.

Áno, ďakujem veľmi pekne, ono je to tak, ja to podávam vlastne v dvoch rôznych návrhoch noviel a týmto návrhom vstupujem do návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ide mi o to, že ak nebude schválený ten zvýšený rodičovsky príspevok, čo predpokladám, akokoľvek je to už smutné, že nebude pre rodiny s dieťaťom, ktoré má ťažké zdravotné postihnutie, tak dovtedy sú tieto rodiny odkázané vlastne na systém kompenzácie. Aký je, taký je, ale je.
Najväčší problém v tomto systéme majú onkologicky choré deti a to z mnohých dôvodov. Jeden z tých dôvodov je aj ten, že tie úrady, pokiaľ tam príde onkologicky choré dieťa, ako keby tak vždy váhajú, že či sa im to ešte oplatí mu priznať, či náhodou nezomrie za krátky čas, načo by mu to priznávali, načo by sa s tým vlastne trápili, načo by to posudzovali, pretože, viete, tie akože onkologické ochorenia, to tu dnes je, zajtra to tu nemusí byť. Buď dieťa zomrie, alebo vyzdravie, napríklad transplantáciu kostnej drene a podobne, a tam je tá situácia, by som povedala, taká najvypuklejšia, samozrejme to sa netýka iba detí, ale onkologicky chorých pacientov. Preto vstupujeme do tohto systému s tým, že sa snažíme explicitne povedať niečo o onkologických ochoreniach. O to, ako nahliadať na takéhoto pacienta z pohľadu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý by teda chcel byť v systéme kompenzácie a získať aký-taký príspevok.
V citovanom ustanovení sú príkladmo upravené druhy zdravotných postihnutí, pre ktoré občania s ťažkým zdravotným postihnutím majú problémy prepravovať sa vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy, a preto sa považujú za občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Návrhom sa dopĺňajú príkladmo vymenované druhy zdravotných postihnutí o závažné a ťažké onkologické ochorenia liečené chemoterapiou, rádioterapiou, transplantáciou a s následnou stratou imunity. Tento druh zdravotného postihnutia je potrebné zaradiť medzi príkladmo vymenované druhy zdravotných postihnutí, nakoľko výrazným spôsobom znemožňujú deťom a dospelým s ťažkým zdravotným postihnutím prepravovať sa verejnou hromadnou prepravou, nakoľko medzi ostatnými spolucestujúcimi sú vystavení vysokému riziku infekcií, čo následne ohrozuje ich život a zdravie v nadväznosti na ich základné závažné onkologické ochorenie.
Napriek tomuto vysokému riziku ohrozenia života a zdravia občanov so závažnými onkologickými ochoreniami so stratou imunity v dôsledku závažnej liečby v lekárskej posudkovej praxi na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny sa občania s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodiny často stretávajú s tým, že nie sú posúdení ako odkázaní na individuálnu prepravu. Cieľom návrhu je jednoznačne upraviť vyššie uvedené situácie a uľahčiť tak život a prístup občanov s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane detí a ich rodičov k poskytovaniu adekvátnej podpory prostredníctvom peňažných príspevkov na kompenzáciu a iných foriem pomoci.
Dopad navrhovanej zmeny na verejné zdroje nie je možné vyčísliť, nakoľko ak by v zmysle platnej právnej úpravy posudkoví lekári objektívne a správne posudzovali aj doteraz všetkých občanov s ťažkými onkologickými ochoreniami s potrebou imunosupresívnej liečby nielen niektorých, mali a mohli ich posúdiť za odkázaných na individuálnu prepravu aj pred prijatím predmetného návrhu. Navyše, posúdenie občana za odkázaného na individuálnu prepravu neznamená v každom prípade poskytnutie peňažného príspevku, lebo musia byť splnené aj ďalšie podmienky, ako len napr. možnosť vydať parkovací preukaz, ktorý nemá žiadny dopad na verejné zdroje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ja vás chcem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, poprosiť, aby ste podporili tento návrh, pretože neviem, či to viete alebo nie, na niektorých klopniach sák som si všimla žltý narcis, dnes je 7. apríl, Deň narcisov. A teda aj pri tejto príležitosti by som chcela napríklad priblížiť aj rozhovor s pani Ľudmilou Kolesárovou z Dobrého anjela, ktorý nájdete, myslím, aj v dnešnom SME. A tá jednoznačne tvrdí, že štát by sa mal postarať o pacientov a charita by mala len ponúknuť nadštandard. Žiaľ, tá realita je iná, častokrát tie úrady čakajú naozaj až do smrti toho, ktorý žiada o tú smiešnu almužnu, ktorú mu na papieri priznávame v zákone o kompenzáciách, a čaká do poslednej chvíle, kým ten človek zomrie a aspoň ako-tak uľahčuje to sprevádzanie toho ťažko zdravotne chorého človeka práve tá charita.
A som dnes pri odvolávaní ministra Richtera hovorila už o tých otrasných prípadoch, napríklad štvorročného chlapca, ktoré úrad rok posudzoval, rok ho posudzoval. On už bol v paliatívnej liečbe a stále ho posudzovali a mali mu vydať jeden parkovací preukaz, prosím vás pekne, ktorý nič nestojí, o ktorý požiadala tá rodina, aby to dieťa, ktoré zomieralo, nemuseli jednoducho prenášať kade-tade z väčších diaľok, pretože nedokázali jednoducho zaparkovať. Ani toto ten úrad nebol schopný tej rodine priklepnúť, až nakoniec ten chlapec zomrel. Ďalší príklad je chlapec, ktorý má vážny nádor na mozgu, má za sebou niekoľko operácií. Ani tomu úrad nebol schopný dať príspevok na kúpu motorového vozidla. Práve naopak, v momente, keď rodina tohto ťažko zdravotne postihnutého desaťročného chlapca s nádorom na mozgu požiadala o príspevok na kúpu motorového vozidla, zobrali mu ešte aj to, čo mu priznali predtým, a to bol ten parkovací preukaz, pretože vychádzali z tej premisy, že keď má nárok na parkovací preukaz pre ťažko zdravotne postihnutého, tak to mu ako keby zväčšuje alebo zvyšuje nárok na príspevok na kúpu na motorové vozidlo. Takže predstavte si, že tá rodina proste chcela príspevok na kúpu auta a nakoniec zostala bez všetkého, zobrali im ešte aj to, čo im dovtedy prisúdili.
Toto sú otrasné, otrasné prípady. Ja naozaj si myslím, že v tomto zákone príliš veľa toho nechávame na svojvôľu jednotlivých pracovníkov na úrade práce. Ja viem, že aj oni to majú ťažké. Už dnes sme o nich toľko rozprávali, že každému sa musí čkať. A ja si myslím, že je tam kopec slušných ľudí, ale keď raz príde príkaz z hora, z ministerstva, že musia stoj čo stoj šetriť a oni sú na odbore, ktorý prichádza do styku len s ťažko zdravotne postihnutými ľuďmi, tak niekedy možno ani oni veľmi nemajú na výber, keď chcú pánovi ministrovi odovzdať, koľko oni konkrétne ušetrili pre ten daný úrad. Tiež sú, myslím, medzi takými dvoma mlynskými kameňmi. A najlepšie, ako sa s tým vysporiadať, je, nenechať to na ich svojvôľu, dať to do zákona, že pri ťažkých onkologických pacientoch jednoducho im musí patriť to, čo sa tvárime na papieri, že im patrí.
Takže ešte raz, aj kvôli tomu, že dnes je toho 7. marca (pozn. red.: správne má byť –"7. apríla"), by som vás chcela poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrhom sa zvyšuje suma rodičovského príspevku pre rodiča, t. j. oprávnenú osobu, ktorá sa stará o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom vo veku do šesť rokov. Potreby rodín, ktoré sa starajú o deti so zdravotným postihnutím, jednoznačne preukazujú, že ich náklady na zabezpečenie starostlivosti ich detí, ktoré súvisia s ich nepriaznivým zdravotným stavom, sú mimoriadne vysoké. Je to pre nich vysoká finančná záťaž a rodiny nie sú schopné si ich zabezpečovať zo svojich príjmov a to ani s pomocou súčasnej sumy rodičovského príspevku vo výške 203 eur. Z uvedených dôvodov sa doterajšia suma rodičovského príspevku pre túto cieľovú skupinu navrhuje zvýšiť zo sumy 203 eur 20 centov na sumu 345 eur mesačne, čo vlastne predstavuje jeden a pol násobok sumy súčasnej výšky rodičovského príspevku.
Rodiny so zdravotne postihnutým dieťaťom majú však viacero výdavkov v porovnaní s rodinami s dieťaťom bez zdravotného postihnutia, ak chcú dieťaťu so zdravotným postihnutím poskytnúť komplexnú zdravotnú a terapeutickú starostlivosť a ešte k tomu aj normálne žiť. No nie sú to len zvýšené výdavky na dopravu, rôzne pomôcky, úhrada liečebných procedúr a pobytov, či už v nemocnici alebo v iných zariadeniach, ale mnohokrát aj strata príjmu zo strany zamestnania na jednej strane a na druhej strane fyzická a psychická záťaž rodičov, absencia odpočinku a regenerácie a nedostatok príležitostí a finančných zdrojov na takúto regeneráciu síl.
Nie je možné pripustiť ani argument, že týmto rodičom je možné pokryť zvýšené výdavky v systéme kompenzácií, a to z nasledovných dôvodov...
Kolegovia, ja som strašne unavená, ja fakt tu ledva stojím teraz, tak prosím vás pekne.
Nie je možné pripustiť ani argument, že týmto rodičom je možné pokryť zvýšené výdavky v systéme kompenzácií, a to z nasledujúcich dôvodov: Napriek tomu, že v slovenskej legislatíve máme vytvorené nástroje, ktoré by mali kompenzovať zdravotné znevýhodnenie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane malých detí, existujúce nástroje nie sú z rôznych dôvodov pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím využiteľné. Jednou z príčin je aj stupeň či percentuálna miera funkčnej poruchy, od ktorej sa odvíja konkrétna podpora. A pokiaľ ju dieťa so zdravotným postihnutím nedosahuje, napriek tomu, že má nepriaznivý zdravotný stav, rodina nedostane žiadnu pomoc zo systému.
Ďalším dôvodom je príliš subjektívne posudzovanie nárokov detí na rôzne druhy kompenzácií, mnohokrát svojvôľa zamestnancov úradov, ale aj priame porušovanie platnej právnej úpravy a výsledok je vždy rovnaký. Rodina, respektíve dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom nemá nárok na žiadnu kompenzáciu a podporu. Je možné to ilustrovať na štatistických údajoch. V systéme kompenzácií bolo k 31. 12. 2015 celkovo 226 168 poberateľov peňažných príspevkov na kompenzáciu. Z uvedeného počtu, hlavne pokiaľ ide o deti od nula do šesť rokov veku, poberá rôzne druhy peňažných príspevkov absurdne zanedbateľný počet detí, a to spolu 2 247. Ale ani s postupne sa zvyšujúcim vekom, t. j. deti do 18 rokov veku nie sú enormnými poberateľmi peňažných príspevkov na kompenzáciu. Sú zanedbateľnými poberateľmi, pričom celkový počet detí od nula do 18 rokov je 18 098 v systéme kompenzácií posúdených ako občania s ťažkým zdravotným postihnutím. A o týchto číslach som už hovorila niekoľkokrát a opakovane, ale asi toho nikdy nie je dosť. Pretože z detí od nula do šesť rokov poberalo jedno dieťa peňažný príspevok na kúpu pomôcky, päť detí peňažný príspevok na osobnú asistenciu, jedno dieťa príspevok na opravu pomôcky, jedno dieťa príspevok na kúpu dvíhacieho zariadenia, dvadsaťpäť detí príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a tri deti príspevok na prepravu. Prosím vás, toto sú čísla z celého Slovenska vyzbierané zo všetkých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aj počet poberateľov peňažného príspevku z radov detí vo veku od nula do šesť rokov na rôzne zvýšené výdavky – benzín, diéta, hygiena, opotrebovanie, ktorých počet sa pohybuje od 896 do 592 poberateľov, 896 hygiena a opotrebovanie, 723 benzín, 592 diéta, čo je spolu 2 211 poberateľov, je v porovnaní s celkovým počtom týchto príspevkov na zvýšené výdavky pre všetky vekové kategórie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím priam zanedbateľný. Priemerný mesačný počet poberateľov tohto peňažného príspevku, teda celkovo všetky druhy zvýšených výdavkov, tvorilo 165 692 poberateľov, čo predstavuje 1,33 % detí. Z uvedeného počtu všetkých detí vo veku do 18 rokov, napríklad v roku 2016 pooberalo peňažný príspevok na osobnú asistenciu len 363 detí, pričom ide o veľmi progresívny nástroj, ktorý by mohol nielen podporiť deti s ťažkým zdravotným postihnutím pri ich sociálnom začlenení. Mohli by si splniť svoje sny a záujmy, ísť od školy, na ihrisko, do prírody, do kina či na diskotéku so svojimi priateľmi. Súčasne by osobná asistencia výrazne pomohla a uľahčila život ich rodičom, súrodencom a iným členom rodiny. Z uvedeného počtu bol v roku 2016 poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla 66 deťom od nula do 18 rokov. Hovoríme o ťažko zdravotne postihnutých deťoch. Na úpravu rodinného domu bol poskytnutý jeden príspevok, jeden jediný, slovom jednému dieťaťu.
Mojím návrhom súčasne zavádzam pre rodičov poberajúcim rodičovský príspevok na dieťa do šesť rokov veku s nepriaznivým zdravotným stavom novú povinnosť, a to je, spolupracovať s poskytovateľmi sociálnych služieb, najmä s centrami včasnej intervencie, s rehabilitačnými strediskami alebo poskytovateľmi sociálnej rehabilitácie, špecializovaného poradenstva alebo stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím poskytovanej ako samostatná odborná činnosť alebo s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, napríklad s logopedickou poradňou, fyzioterapeutmi, rehabilitačnými centrami alebo so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie, najmä centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrom špeciálno-pedagogického poradenstva. Zámerom zákonodarcu je, aby spolupráca rodičov detí so zdravotným postihnutím s príslušnými inštitúciami podporila zdravý vývoj dieťaťa so zdravotným postihnutím a jeho začlenenie do spoločnosti.
Požiadavka spolupráce rodičov s odborníkmi v rôznych inštitúciách a centrách nie je samoúčelná. Vytvára predpoklady, aby život rodín so zdravotne postihnutým dieťaťom nebol plný frustrácie, bezmocnosti a osamotenosti, ako to vyjadrila jedna z matiek dieťaťa so zdravotným postihnutím. Aj preto napríklad včasná intervencia ako nový druh sociálnej služby zakotvená v zákone o sociálnych službách je špeciálnou starostlivosťou určenou práve rodinám a deťom so zdravotným postihnutím a to aj v prirodzenom prostredí rodiny s cieľom podporiť vývin dieťaťa, posilniť kompetencie rodiny a podporiť začlenenie rodiny a dieťaťa do spoločnosti.
V prípade, že rodič nevyužije vyššie uvedené možnosti a podporu a bezdôvodne odmietne spolupracovať s odborníkmi, navrhne sa suma príspevku krátiť na polovicu. Analogicky, ako je to pri starostlivosti o deti do troch rokov, ak rodičia nezabezpečia riadnu dochádzku do školy pre súrodencov týchto detí. Vychádzajúc z údajov o celkovom počte poberateľov rodičovského príspevku pre deti do šesť rokov veku s nepriaznivým zdravotným stavom, to je cirka 10 500 detí a pri predpoklade, že výška rodičovského príspevku by bola 345 eur mesačne, by dopad na verejné zdroje predstavoval sumu 17 866 800 eur ročne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona má vplyv na verejné financie, nemá vplyv na životné prostredie, má pozitívny sociálny vplyv, vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Aby som viacej už potom nenudila kolegyne a kolegov v rozprave, chcem povedať, prosím vás, na margo toho iba toľko, prosím vás, podporte tento návrh zákona, lebo tie rodiny, ktoré majú ťažko zdravotne postihnuté deti, sú na konci svojich síl. Ony nemajú z čoho žiť. Ak mi niekto povie, že na to sú kompenzácie, tak sa mu skutočne vysmejem do očí, pretože tá situácia na jednotlivých úradoch práce z pohľadu priznávania kompenzačných príspevkov takýmto rodinám je absolútne nulová. Ja mám kopec spísaných konkrétnych prípadov takýchto rodín, kedy žiadali opakovane o príspevok na hocičo a nebol im prisúdený práve zo svojvôle posudzovania na týchto úradoch, kedy sa proste prílišná voľnosť necháva pravdepodobne na samotných pracovníkoch úradu alebo, naopak, zhora im prichádza príkaz na to, aby šetrili finančné prostriedky. A oni tie finančné prostriedky šetria na tých, ktorí sú najviac postihnutí, jednak zlým zdravotným stavom dieťaťa, ale aj chudobou, keďže častokrát jeden z rodičov alebo obidvaja rodičia v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa strácajú prácu. Takže veľmi pekne vás chcem poprosiť, aby ste podporili tento návrh novely. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dobre, pán poslanec Krajčí. Nemôžem reagovať na predrečníka Ondra Dostála, ale keby ste ho, prosím vás, pochválili za to, čo povedal.
Teraz vrátim sa k číslam, teda hovoril som o tom, že u nás sa muži dožívajú podľa OECD 73,3 roka, ženy 80,5. Ale čo je zaujímavé, je zaujímavá tá dynamika. Keď si pozrieme, ako sa menila očakávaná dĺžka života 25 rokov pred nežnou revolúciou, pred víťazstvom, tzv. víťazstvom neoliberálov bez citu, a ako sa potom tá dĺžka života vyvíjala 25 rokov po nežnej revolúcii, keď už vládli neoliberáli bez citu a bez kúska porozumenia ľuďom, tak počúvajte. Dĺžka života mužov tých 25 rokov od 65 do 90 u nás poklesla o 1,2 roka. Potom za kapitalizmu sa predĺžila, za 25 rokov, približne od roku ´90 do roku 2014, o 6,6 roka. U žien to bolo tak, že posledných 25 rokov socializmu, kedy nebola ešte spoločnosť orientovaná na výsledky, ale na kvalitu života podľa mnohých, tak sa predĺžila dĺžka života žien o 2,6 a tých 25 rokov po nežnej revolúcii to bolo o 5 rokov, čiže takmer na dvojnásobok, dvojnásobok toho, o čo sa predĺžila pred revolúciou. Tak úplne to asi nebude s tým neoliberalizmom a trhovou ekonomikou tak zlé, ako sa často aj v tejto sále hovorí. Ďakujem.

Pán poslanec Krajčí, ako som už povedal v predchádzajúcej faktickej poznámke, nemám v pláne podporiť váš návrh. Zdá sa mi, že nie je to, nie je to správna cesta. Skôr sa obávam, že budeme musieť v budúcnosti ísť opačným smerom a vek, dôchodkový vek predlžovať, nie skracovať, pre mužov aj pre ženy. Aj keď to nie je populárne hovoriť, ale vývoj smeruje skôr tým smerom ako opačným. A druhý dôvod je, že som skeptický k tomu, keď štát hovorí ľuďom do toho, že čo majú robiť, koľko majú robiť detí a snažiť sa ich k niečomu motivovať, zdá sa mi to také trochu naivné a sociálno-inžinierske.
To ale, čo uznávam a čo chcem oceniť na vašom návrhu, je tá téma, ktorá sa mi zdá celkom legitímna, a to je nerovnomerné rozloženie neplatenej práce, domácej záťaže starostlivosti o deti medzi mužmi ženami. A s tým by sa niečo malo robiť. Otázka je, že či s tým má niečo robiť štát, alebo s tým majú niečo robiť ľudia, konkrétne tí muži. A mne by sa správnejšou a lepšou cestou ako motivovať nejako ženy tým, že im budeme skracovať dôchodkový vek alebo vek odchodu do dôchodku a tým automaticky predpokladať, že tak to má byť, že žena je tá, ktorá sa má viacej starať o domácnosť, viacej starať o deti, mne by sa oveľa lepšou cestou zdalo, keby sa muži viacej starali o deti, keby muži prebrali väčší diel zodpovednosti za domácnosť. To sa mi zdá ako lepší nápad než prijímať tento zákon.
Ďakujem.