Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, tí vyvrheli v tom ústave budú potrestaní, nezaznelo z úst opozičného poslanca alebo politika, ale zaznelo z úst bezprostredne po vypuknutí kauzy Čistý deň pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Bolo to 13. 9. 2016. Bol to prísľub daný za celú koalíciu, dokonca Národnú radu a ja som bol vtedy veľmi rád, že takéto rozhodné slová zazneli, pretože to boli slová z normálneho sveta. Slová,...
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, tí vyvrheli v tom ústave budú potrestaní, nezaznelo z úst opozičného poslanca alebo politika, ale zaznelo z úst bezprostredne po vypuknutí kauzy Čistý deň pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Bolo to 13. 9. 2016. Bol to prísľub daný za celú koalíciu, dokonca Národnú radu a ja som bol vtedy veľmi rád, že takéto rozhodné slová zazneli, pretože to boli slová z normálneho sveta. Slová, ktoré by použil človek zmýšľajúci racionálne a prirodzene.
Vtedy boli deti v Chorvátsku a čakali sme každý, každý deň, ja som čakal každú, každú hodinu, kedy budú vyslobodení z toho zariadenia, kde ich držali, po zverejnení tých otrasných skutočností. Vyjadril sa k tomu aj vtedy policajný prezident, ktorého slová, bohužiaľ, neboli z normálneho sveta, pretože povedal, že myslím si, že deti v Chorvátsku sú v poriadku, inak by už boli doma. Čiže podľa tej logiky, že keby dievčatá ich trýznitelia trýznili, tak by ich sami zobrali domov, aby neboli trýznené. Nebolo požiadané, neboli požiadané orgány Chorvátska, aby preverili situáciu na mieste.
Na začiatku tejto kauzy Čistý deň sme predpokladali, ako predpokladala aj verejnosť, že to je skrátka chyba v systéme. Lebo ekonomická kriminalita je jedna vec, ale toto je niečo absolútne za čiarou. Predpokladali sme, teda že to je skrátka chyba v systéme, načo by takéto niečo niekto robil systematicky. S napätím sme čakali, ako sa k tomu vláda alebo vládna moc postaví, ako rýchlo sa to dá do poriadku. Keby sa to hneď vyriešilo, alebo aj postupne, tak vláda by si mohla ešte pripísať aj bod k dobru. Veď sme videli postoj mnohoročný, neviem, 17-ročný postoj k amnestiám, ktorý sa zrazu zvrtol zo dňa, zo dňa na deň. Zo dňa na deň prakticky neriešiteľná vec sa stala v priebehu niekoľkých dní riešiteľnou a takmer vyriešenou v tomto momente. Aj vtedy by si teda vláda mohla pripísať bod k dobru. A myslím si, že všetci by boli s takým riešením spokojní.
Takže chcem zdôrazniť, že také veci, aké sa tam diali, a keby len stotina z toho bola pravda, keby len stotina z toho bola pravda, nie ako sa tu niekto vyjadril, že, že polovica hádam ani neni pravda z toho, keby len stotina bola pravda, tak sú to príšerné veci, sa môžu a mohli stať v akejkoľvek krajine sveta aj v tej najvyspelejšej. Takáto vec sa môže stať aj v tej najvyspelejšej krajine sveta. Ten rozdiel je, keď to vyjde na povrch, akým spôsobom sa k tomu vláda a vládna moc postaví. To je ten rozdiel vyspelosťou a nevyspelosťou. Tá pointa, ktorú tu stále hovoríme, je, zrušte to, preboha, zastavte to!
Pamätám sa, ako sme to vtedy sledovali, kedy sa to zastaví, kedy sa tie deti dostanú z rúk týchto ľudí, keď tam zaklopali policajti na dvere a nikto im neotváral, tak odišli, že však nikto im neotvára, tak nebudú nič preverovať. To bolo hrozné. A teraz prešlo osem mesiacov a nič sa nestalo. Osem mesiacov! Dvadsaťjedna detí je ešte stále v rukách týchto ľudí.
Budem krátko citovať, aby bolo jasné, že sú to, ide tu o svedectvá ľudí, ktorí boli dokonca oprávnení kontrolovať a konať. Rozhovor s pani Katarínou Hatrákovou, psychologičkou na ústredí práce, ktorá pred rokom, čiže pred vypuknutím kauzy, pred rokom, dávno pred vypuknutím kauzy robila kontrolu v Čistom dni, citujem:
"Hovorili ste, že o kontrolu ste boli požiadaná na základe istého podnetu, o čo presne išlo? - Primárne sme ho dostali od rodičov Natálie, podľa ktorých tam prišlo k sexuálnemu zneužívaniu s tým, že pravdepodobne nešlo o ojedinelý prípad. - Naznačujete, že zo strany vašich nadriadených išlo o to, aby ste na základe podnetu urobili len formálnu kontrolu a nešli viac pod povrch? - Presne tak."
Odpoveď je, presne tak. - "Teda ste nadobudli pocit, že s ňou nemôžete viesť slobodný rozhovor? - Áno. Ten strach, ktorý som tam cítila kdesi vo vzduchu už od začiatku, bol v tomto rozhovore so psychologičkou priam zhmotnený. - Mala strach z vedenia centra? - Áno. - V Čistom dni vládne strach? - Áno."
Toto je rozhovor s psychologičkou zamestnanou v rámci alebo v organizácii pod ministerstvom sociálnych vecí. A je to z kontroly, ktorá bola dávno pred vypuknutím kauzy. Dávno pred vypuknutím kauzy. To znamená, že nemohla mať žiadne politické motívy hovoriť niečo naopak.
Rozhovor s inou psychologičkou, s pani Zuzanou Hradilekovou. Tiež z ústredia práce. Hovorí o úprave výsledkov kontroly v zariadení Čistý deň. "Ako to teda prebiehalo z vášho pohľadu?" otázka. Odpoveď: "Celá kontrola nemala dobrý priebeh. Ešte počas nej kolegyňa chcela, aby tam šiel aj právnik, čo sa nestalo. Najhoršie momenty prišli až po skončení kontroly. Na základe svojich pozorovaní a z toho, ako vykonala kontrolu z psychologickej stránky, napísala správu, ktorú jej však nariadili zmeniť. Prišla do kancelárie, bola veľmi nešťastná, pretože jej správa bola označená za neprijateľnú. Vtedajšia riaditeľka sekcie rodiny Viera Miklášová ju podľa nej nútila vyškrtať alebo pozmeniť vety v správe."
Toto sa dialo dávno pred vypuknutím tejto kauzy. A hovoria to ľudia, ktorí boli zamestnaní a na odbornú prácu v ústredí práce. Nie opoziční politici toto hovoria.
Ešte budem krátko citovať aj členov akreditačnej komisie, dvoch, ktorí odstúpili. Pani Eva Mydlíková: "Rozhodnutie ministra prekračuje hranice mojej odbornej aj etickej tolerancie."
Keďže zjavne, minimálne premiérom a podľa potlesku aj teda poslancami minimálne strany SMER tvrdenia žien nie sú akceptované, tzv. "čo to bolo, babské reči", tak aj jeden muž, ktorý opustil túto akreditačnú komisiu, povedal, pán Rastislav Šenkirik: "Kauza Čistý deň presiahla moje tolerančné a adaptačné limity. Presiahla aj moje reálne možnosti vývoj veci ovplyvniť." Toto nie sú výroky opozičných politikov, ale ľudí zamestnaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ako som povedal, to, čo bolo doteraz prezentované, tak je dostatočne otrasné, ak je stotina z toho pravda. Pričom nepochybujem, že väčšina o tom je pravda. Hovoria to nieže opoziční politici, hovoria to ľudia, ktorí priamo na tých veciach pracovali, pracovali na kontrole tých vecí a dávno pred vypuknutím kauzy. Odkrýva sa toho stále a stále viac postupom, postupom času. A popravde, ja som si nemyslel, že to má nejaké pozadie. Myslel som si, že tam je nejaký miniatúrny, síce náš človek, ale nejaký bezvýznamný, miniatúrny, náš človek, tak chvíľu sa okolo toho bude robiť nejaká taká formálna obrana a potom sa to jednoducho uprace, čo by spravil snáď každý. Ale nestalo sa tak a odkrývajú sa stále ďalšie veci. Sú ešte ďalšie veci, ktoré ešte ani len neboli zverejnené. A, bohužiaľ, tu minister nesedí a tie veci, a tie veci, ktoré sú v pozadí Čistého dňa, sa nedajú zamknúť zlatým kľúčikom takpovediac, obrazne povedané. Lebo aj v tom Zlatom kľúčiku je viac tých kamier, ako je možno zdravé.
Chcel by som vyzvať koaličných poslancov, aby sa skúsili nad týmto všetkým zamyslieť, pretože ekonomická kriminalita je jedna vec, ale toto je ďaleko za čiarou. A podporou tohto všetkého do toho dávate aj do budúcnosti aj v rámci toho, čo v pozadí tejto kauzy ešte je a nebolo zverejnené, podpisujete to vlastným menom, podporu tohto. Preto by som chcel každého jedného vyzvať, aby si zvážil, či naozaj chce dať svoje meno pod túto špinavosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis