Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja som veľmi rád, že to pán kolega Dostál spomenul, lebo ja som na to zabudol a bol by som veľmi nerád obviňovaný z toho, že by sme chceli potápať lode aj s ľuďmi. Samozrejme, že ja som dostal dokonca aj niekoľko spätných väzieb, že je to až proti životnému prostrediu. To sa myslí, samozrejme, symbolicky. Ako sa tie lode budú likvidovať tak, aby to bolo v súlade so životným prostredím, aby to bolo čo najlepšie, to už nech si rozhodnú kompetentní, ale ide o ten princíp.
Chcel by som ešte dve poznámky povedať, že tá operácia, ona má aj humanitárny charakter, pretože my veľmi dobre vieme, že koľko tých ľudí zahynie na tom mori a práve takýmto spôsobom, a preto nie nadarmo sa hovorí v tom materiáli aj o identifikácii, zaistení a likvidácii plavidiel a o vyhľadávaní a záchranných aktivitách. To znamená, že aj tento charakter to má, že vlastne tí ľudia budú zachránení a budú môcť potom podstúpiť normálny azylový proces, tak jak sa to má, a nie že sa tradákajú cez celú Európu alebo zahynú ešte rovno na mori.
A poslednú vec, neviem, či to hovoril pán minister, lebo ja som nestihol jeho príhovor, ale čo treba ešte spomenúť. Tá operácia ešte má, ďalšie dva aspekty v sebe zahŕňa, a to je výcvik líbyjskej pobrežnej stráže. To je takisto veľmi dôležité, aby si to robili postupne už oni. A po tretie je to zabránenie obchodovania so zbraňami. To znamená, že tej pridanej hodnoty je tam naozaj nielen pre Slovensko, ale aj v rámci celej Európy pomerne dosť veľa. Jednoducho treba túto operáciu podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No tak, ako povedali obidvaja predrečníci, so všetkým, čo povedali, môžem súhlasiť. Treba podčiarknuť, že, chvalabohu, medzi štandardnými – aj keď toto slovo je v našej politickej hantírke trošku sprofanované – stranami hádam bude tak ako na eurovýbore panovať zhoda v tomto bode. A myslím si, že tak ako povedal kolega Dostál, zhoda má panovať vôbec v bode zabezpečenia obranyschopnosti Európy solídnym plnením všetkých záväzkov, ktoré z nášho členstva či v Európskej únii, alebo v NATO vyplývajú. V tomto zmysle má pán minister obrany moju a možno nepochybne i kolegu Dostála plnú podporu pri predkladaní návrhov na dôvodné zvýšenie rozpočtu na obranu, pretože – tak ako zaznelo – obranyschopnosť Slovenska ako odtrhnutej jednotlivej krajiny je absolútne nezmyselná.
Dovolím si historicky zalistovať v citáte, keď sa prezident Tiso v roku ´39/´40 spýtal ministra obrany Čatloša, koľko vydržíme, keď Maďari vyrazia, Čatloš mu odpovedal: "Tri týždne." Treba povedať, že dnes je svet inak rozdelený, ale ilúzie, ktoré vzbudzujú niektorí totálni šialenci, že Slovensko má nádej byť obranyschopné ako také, resp. chrániť sa neutralitou, sú tak donebavolajúce hlúposti, že každý normálny človek musí stáť na presne opačnej pozícii, na kolektívnej bezpečnosti civilizovaných demokratických... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ja podobne ako môj predrečník kolega Galko by som chcel vyjadriť podporu predkladanému návrhu a chcel by som k nemu tiež povedať pár slov.
Riešime tu alebo rozhodujeme o zdanlivej drobnosti, o vyslaní desiatich vojenských policajtov do Stredomoria. Táto zdanlivá drobnosť je však podľa môjho názoru veľmi dôležitá, pretože je prejavom našej spoluzodpovednosti za riešenie migračnej krízy, za riešenie jedného z najvážnejších problémov, s ktorými sa v súčasnosti Európska únia a jej jednotlivé krajiny potýkajú. To riešenie určite nie je samospasiteľné a nevyrieši všetky problémy spojené s migráciou, keď Európska únia dokáže efektívnejšie chrániť svoje hranice. Ja len teda dodávam, že ak bude potápať nejaké plavidlá, tak to budú plavidlá bez utečencov, a teda bude sa snažiť zadržať tie plavidlá, ktoré pašeráci využívajú na operačnú činnosť, operatívnu činnosť. Napriek tomu aj toto je jeden zo spôsobov, ako sa vysporiadať s migračnou krízou, a je potrebné k nemu pristúpiť.
Tu by som rád zdôraznil, že aj keď sa považujem za euroskeptika a vo všeobecnosti si myslím, že Európska únia by mala robiť menej, zasahovať do menej oblastí, schvaľovať menej regulácií, legislatívy, sú veci, kde je dobré a dôležité, ak Európska únia bude robiť viac a bude to robiť efektívnejšie a intenzívnejšie. A jednou z takých oblastí je aj problematika riešenia migračnej krízy a všetkých vecí, ktoré s ňou súvisia, vrátane ochrany vonkajších hraníc, vrátane prístupu k migračnej politike a k azylovej politike, ktoré – pokiaľ chceme zachovať voľný pohyb osôb v rámci Európskej únie, je dôležité, aby boli koordinované aj na úrovni Európskej únie. To sú veci, ktoré nemôže každá krajina riešiť zvlášť. Nemôžeme sa spoľahnúť na to, že každá krajina bude mať iný systém a každá krajina sa dokáže vysporiadať úplne samostatne bez koordinácie a spolupráce s inými krajinami Európskej únie s týmito témami.
Preto predložený návrh vítam a dúfam, že dosiahne v parlamente čo najširšiu zhodu, pretože sú oblasti, kde je prirodzené, že koalícia - opozícia navzájom spolu súperia, kritizujú sa, predkladajú alternatívne návrhy, ale sú témy, veci a oblasti, v ktorých by mala existovať čo najširšia zhoda, prinajmenšom medzi demokratickými politickými silami, či už sú súčasťou vládnej koalície, alebo demokratickej opozície. Prístup k otázkam Európskej únie, celkové nastavenie nie možno vo všetkých detailoch, ale v základnej ochote plniť si svoje záväzky voči našim partnerom, či už v rámci Severoatlantickej aliancie, alebo Európskej únie, by malo byť predmetom takejto všeobecnej zhody. A preto dúfam, že predložený návrh prejde s čo najširšou podporou.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pár myšlienok k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie EUNAVFOR MED Sophia.
Chcem hneď na úvod povedať, že poslanci za stranu Sloboda a Solidarita, pán minister, podporia tento váš návrh a sme radi, že sa Slovensko pripojilo k 24 krajinám, ktoré participujú na tejto vojenskej operácii. Je to presne v duchu toho, čo hovoríme už dávno, že treba posielať našich vojakov do zahraničných misií a do operácií medzinárodného krízového manažmentu, kde je možné očakávať čo najvyššiu pridanú hodnotu jednak pre Slovensko a jednak pre Európsku úniu, ktorej sme súčasťou. A máme za to, že táto operácia je presne tento druh vojenskej operácie, do ktorej by sa Slovensko malo zapájať a určite prispeje k riešeniu migračnej krízy, čo je vážna moderná bezpečnostná hrozba. Je to ohrozenie nielen, teda je to ohrozenie tak európskeho kontinentu, a teda aj Slovenskej republiky.
Chcem pri tejto príležitosti povedať, že ako prvý politik na Slovensku som v roku 2015 vystúpil a otvorene som povedal a vyzval som k likvidácii plavidiel pašerákov ľudí. Vyjadril som názor, že lode týchto pašerákov treba nekompromisne potápať. Bolo to roku 2015 a vtedy ma mnohí ľudia nazvali necitlivým. Následne strana Sloboda a Solidarita na jar roku 2016 ako prvá a jediná politická strana na Slovensku prezentovala riešenia migračnej krízy a odchytávania, likvidácia plavidiel prevádzačov bolo práve jedno z týchto riešení. Dnes vidíme, že to riešenie je reálne, že je dobré a hlavne že je realizovateľné.
Ako som povedal, práve preto takéto misie by sme mali ako Slovensko podporovať. A napriek tomu, že je nám všetkým jasné, že tá naša pomoc – počet tých vojakov do desať – je viac-menej solidárna a symbolická, tak sme presvedčení, že to robí z nás v očiach spojencov a partnerov dôveryhodných partnerov.
Chcel by som ešte povedať, že do budúcnosti, pán minister, by bolo možno, a nie že by bolo možno, ale naozaj odporúčame sústrediť sa na takéto misie a operácie medzinárodného krízového manažmentu, na misie s vyššou pridanou hodnotou, na bojové misie, na humanitárne a zdravotnícke misie a na misie so stretom s modernými hrozbami, ako je terorizmus, migračná kríza, ktoré je možné – a povedzme si to otvorene – v budúcnosti očakávať aj u nás. A keďže takým dobrým zvykom predstaviteľov politickej strany Sloboda a Solidarita je nielen kritizovať alebo v tomto prípade vyslovovať podporu, ale aj prezentovať nejaké riešenia, ktoré by sme my presadzovali v prípade, že by sme tú možnosť mali, tak vám poviem, čo by sme vám odporúčali do budúcnosti. Lebo treba sa baviť aj ďalej.
Po prvé, vyslať jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky do Pobaltia a po dohode s niektorou z vedúcich krajín aj začlenenie tejto jednotky do novovytvorených práporov a zabezpečenie jej dlhodobej rotácie v rozsahu do 150 vojakov. To znamená nielen tam cvičiť, ale už sa treba baviť aj o tom, že by sme tam išli v rámci tých medzinárodných práporov.
Po druhé, pokračovať v operácii tých 60 – 70 vojakov v Afganistane. To asi máte v pláne, predpokladám.
Po tretie, moja obľúbená téma, stiahnuť vojakov z Cypru v období do päť rokov, každý rok jedna pätina vojakov. Bude to korektné voči našim spojencom. Bude to korektné voči všetkým v prípade, že by sme to takto vopred dali vedieť. A sústrediť sa radšej na takéto misie, ako je aj misia, o ktorej dnes hovoríme.
A po štvrté, boj proti terorizmu. Posilniť boj proti terorizmu v oblasti Blízkeho východu napríklad výcvikom miestnych regulérnych vojenských síl, napríklad v Iraku, alebo zdravotníckou podporou.
Tieto štyri riešenia alebo tieto štyri návrhy strana SaS má. Toto bude súčasťou materiálu, reformného materiálu ozbrojených síl, ktorý momentálne pripravujeme a ktorý by sme chceli prezentovať niekedy koncom roka alebo začiatkom budúceho roka.
Čiže na záver ešte jedenkrát: Našu podporu máte, pán minister. Určite by si všetci vaši kolegovia vo vláde želali takú konštruktívnu opozíciu, akú máte vy ako rezortný minister. Ale nezostaňme len pri tomto a nebál by som sa tam tých vojakov poslať do budúcnosti aj viacej.
Na záver môjho vystúpenia by som chcel túto chvíľu využiť na to, aby som takto verejne poďakoval všetkým príslušníkom ozbrojených síl, ktorí pôsobia nielen teda na Slovensku, ale pôsobia aj v zahraničí. Konkrétne aj tým vojakom, ktorí budú rotovať a ktorí budú vyslaní do Stredozemného mora, a by som im poprial úspešné pôsobenia, predovšetkým po ich skončení ich misie, ich pôsobenia šťastný návrat k ich rodinám a k ich blízkym.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Hrnko, chcel by som vás upozorniť, že ste porušili rokovací poriadok, ktorý ste si sami odhlasovali, pretože podľa rokovacieho poriadku by ste mali až po skončení vášho vystúpenia čítať ten pozmeňujúci príspevok. Bol tu jeden opozičný kolega alebo kolegyňa na to upozorňovaný, že nemajú to čítať v rámci, ale až po skončení príspevku v rozprave. Uznávam, že je to úplne nelogické a nezmyselné, ale tak ste to schválili, a teda keď predsedajúci napomína opozičných poslancov, tak dovolím si vám to povedať aj ja.
A druhá vec, teda a dúfam, že ste, že ste teda odovzdali pred vystúpením s pätnástimi podpismi, lebo ešte nie je na webovej stránke Národnej rady. A chcel by som sa jednu vec spýtať, že aké budú dopady tohto vášho pozmeňujúceho návrhu, myslím dopady nie na individuálnu odmenu, ale na, na štátny rozpočet, pretože keď sa dáva návrh zákona aj poslanecký návrh zákona, tak sa vyžaduje, aby boli vyčíslené rozpočtové dopady na najbližšie tri roky vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom, až takéto, až takéto nároky nie sú stavané, ale teda predpokladám, že to máte spočítané, a nezachytil som v tom vašom vystúpení, tak aké budú rozpočtové dopady.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Myslím, že to stihnem aj vo faktickej, takže som sa z rozpravy odhlásil. No ja som rád tomuto vystúpeniu, pán poslanec Hrnko, lebo nič iné nepočúvam už asi tri dni, len to ma tu novinári obháňajú, že pán poslanec Hrnko, kadiaľ chodí, tadiaľ rozpráva, že peniaze nie sú dôležité, ale že musíme tých ľudí naverbovať z hľadiska vlastenectva. No z hľadiska vlastenectva možno tak vás naverbujú (smiech v sále), ale jednoducho tí ľudia musia byť zaplatení a musia tie výhody určité dostať.
Preto my ako klub SaS tiež podporíme tento návrh zákona. Pán minister to od nás dostal prisľúbené.
Chcem vás upozorniť na jednu vec, ktorú máte v dôvodovej správe, kde máte napísané, že to bude mať pozitívny sociálny vplyv v oblasti sociálnej inklúzie, predovšetkým u mladých ľudí hľadajúcich si zamestnanie. To by som neodporúčal, aby ste sa snažili verbovať hlavne ľudí, ktorí sa nevedia inak zamestnať, ale odporúčal by som verbovať ľudí, ktorí uvažujú o tom, že vstúpia do ozbrojených síl, ale chcú si to takpovediac vyskúšať.
To je jedna poznámka a druhá poznámka nadväzuje na túto prvú poznámku, to je už priamo pánovi ministrovi, že treba jednoducho viac nadviazať spoluprácu s mladými ľuďmi na školách. Dnes sa vám potulujú všelijaké polovojenské organizácie po školách, napríklad naposledy alebo v súčasnosti v Nitre na základnej škole a tam musíte byť vy, pán minister. Nie teda vy konkrétne, ale musia tam byť vaši ľudia, na základných školách, na stredných školách, na vysokých školách a potom pevne verím, že dokážete mladých ľudí viacej pritiahnuť aj k tomuto projektu.
A posledná rada úplne zadarmo, riešenie SaS, zvýšte peniaze na aktívne zálohy na 150-tisíc eur ročne, dnes je to, myslím, polovica a tým pádom zabezpečíte to, že viac týchto ľudí možno z tej dobrovoľnej vojenskej služby prejde aj to projektu aktívnych záloh. Túto radu máte od nás úplne zadarmo.
Ďakujem pekne.

Dobrý večer všetkým. Ďakujem za možnosť, nemusíte sa báť to bude naozaj iba veľmi vecné vystúpenie. Určite nebudem nejakým spôsobom rýpať do tohto návrhu zákona, pretože sa jedná o čisto, čiste o transpozíciu smernice Európskej únie. Troška ma mrzí, že ste ten návrh nerozviedli troška detailnejšie, aj keď teda v tej dôvodovej správe to je.
Možnože pre informáciu pre ostatných, palivá druhej generácie, to sú práve tie lignocelulózové suroviny, ako je slama a obilie alebo kôra, štiepka, jednoducho všetky tieto lignocelulózové suroviny, ktoré povedzme nevieme tak dobre dneska energeticky zhodnotiť. Vďaka týmto palivám druhej generácie dosiahneme práve do určitej miery to nahradenie tej prvej generácie. Tam sa bavíme vlastne naozaj o palivách, ktoré sú vyrábané jednak z nejakých surovín, ktoré sa môžu použiť aj na potravinárske účely. To znamená, zaberajú aj tú poľnohospodársku pôdu. Potiaľto vlastne tie výhody. Áno, ideme sa posunúť do nejakej novej, nazvem to, generácie, nejaký ďalší krôčik, ale zaujala ma práve tá analýza vplyvov, dopadu vplyvov hlavne na to podnikateľské prostredie, ktoré bola, ktorá bola prílohou k tomuto zákonu, a nezdá sa mi, že by bola dostatočne spracovaná. Totižto je tam uvedené, že práve na to podnikateľské prostredie to bude mať vplyv pozitívny aj negatívny. Pochopiteľne, pozitívny, za ten možno považovať aj to, že sa vytvorí možno nejaké nové podnikateľské prostredie. Takisto to bude mať pozitívny vplyv na to životné prostredie, ale takéto biopalivá budú svojím spôsobom určite aj drahšie, lebo minimálne tá ich výroba.
V samotnom návrhu, resp. v tej smernici, ktorú preberáme, je jasne stanovené, v ktorom roku by sme mali dosiahnuť aký stupeň tých prímesí, a preto neviem z tohto pohľadu, alebo či mi viete teraz povedať, odhadnúť, aký vplyv to konkrétne bude mať práve na konkrétnu cenu tých palív, pretože to sa potom nebude týkať iba tých podnikateľov, ale bude sa týkať aj všetkých ostatných, a prípadne či na ministerstvách máte už dneska nejakú informáciu o tom, či sú nejaké podnikateľské subjekty, ktoré budú mať záujem práve vyrábať tieto biopalivá druhej generácie na Slovensku, pretože tie termíny sú tam 2020, ’25 a tak ďalej do budúcnosti. Čiže toľko iba také krátke, v podstate dvojotázkové vystúpenie.
Ďakujem pekne.

Je zaujímavé ako v rámci rozpravy k vládnemu návrhu diskutuje opozícia, v podstate akosi takým nejakým spôsobom aj utriasame tie jednotlivé názory, súhlasím s pánom Krajniakom, samozrejme. Ak by sme tu mali naozaj normálne fungujúcu spoločnosť, tak určite nemáme napríklad tu kauzu a dneska tu neriešime ani fungovanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Bohužiaľ, tak nejak sme na to nastavení a nejakým spôsobom nejakú, nejakú cestu musíme nájsť, aby sme naozaj dosiahli napríkladaj tie nižšie ceny energií.
Ja sa preto vrátim, ako som to už avizoval predtým, práve k tomu jednému nášmu pozmeňujúcemu návrhu, je to návrh č. 6, ktorý takisto by mohol viesť k tomu, že by ceny energií klesli. Tento návrh, už som ho prečítal, ale možnože vysvetlím také pozadie.
Asi viete, že na Slovensku podporujeme výrobu elektriny z domáceho uhlia. To znamená, nepodporujeme uhlie tak, ako je to v iných krajinách, ale podporujeme výrobu elektriny z domáceho uhlia. A úprimne, my nevieme, koľko vlastne to uhlie platí, stojí. Vlastne dneska už vieme, vieme, že sa to pohybuje okolo 5 eur na gigajoule, čo je skoro dvojnásobok, ak nie trojnásobok nejakých priemerných cien v Európe. Áno, dá sa argumentovať tým, že sa jedná o hlbinnú ťažbu, nie povrchovú, ale takisto nebudeme pestovať banány na Gerlachovskom štíte, keď im to jednoducho nevychádza.
Z tohto dôvodu prichádzame s tým pozmeňujúcim návrhom č. 6, ktorý sa síce netýka priamo fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale týka sa samotného zákona a umožní nám práve to, aby sme poznali aj vstupy do tej regulácie ceny elektriny z domáceho uhlia. Častokrát sme obviňovaní z toho, že chceme na Slovensku zastaviť baníctvo, pripraviť baníkov o robotu. Nie, toto nechceme. My chceme jednoducho, aby naozaj, ak tu robíme nejakú takúto podporu, na ktorú sa my všetci skladáme, tak aby bola transparentná. Takže k tomuto smeruje práve aj tento návrh.
A paradoxne mal som niekoľko rozhovorov aj so zástupcami napríklad Hornonitrianskych baní a v takej slabej chvíľke mi jeden pán povedal, že oni by s tým napríklad problém nemali, keby sa naozaj regulovala práve tá cena toho domáceho uhlia. Ja by som bol určite veľmi rád. Ten návrh s tým počíta a v podstate k nejakému poklesu alebo k nejakému vyhodnoteniu toho, či naozaj tá cena, ktorú dneska platia Slovenské elektrárne, ktoré sú tým regulovaným subjektom, tak by ten dopad sa mohol prejaviť už v tomto roku.
Takisto si treba uvedomiť, že ak sa bavíme o podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, tak elektrárne v podstate de facto nie sú tým konečným príjemcom, čo môže znamenať nepriame štátne dotácie, za čo nás takisto Európska komisia môže nejakým spôsobom napomenúť alebo nejakým spôsobom riešiť.
Veľmi sa mi páčila tá diskusia, naozaj tie jednotlivé pozmeňováky, ktoré doteraz tu boli predložené, či už naše alebo či už to bol práve ten, ktorý predložila Veronika Remišová a Edo Heger. Ja by som sa možnože chcel ešte troška vrátiť k tomu, že čo tými pozmeňovákmi sledujeme okrem toho, teda že je to nejaká tá, nejaké to odstránenie politizácie, alebo tak, ako pán Krajniak povedal, vždycky tam bude nejaká závislosť zrejme, pretože však či to bude menovať prezident alebo či to bude menovať vláda, proste ten človek bude, nepoviem, že sa zodpovedať, pretože ÚRSO je nezávislé, ale niekým je menované a za nejaké to porušenie zákona, tak ako to definuje súčasný zákon, ten človek môže byť aj odvolaný.
A teraz možnože k tým pozmeňujúcim návrhom. A aby sme, aby som tak nejak definoval, máme tu pozmeňovací návrh č. 1, kedy hovoríme, že prezidenta chceme, aby to bol on, ostal tým, ktorý bude vymenovávať toho predsedu. Tu sa naskytá otázka, dobre, tak dneska je tu možnože prezident, ktorý neurobí všetko to, čo urobí táto vláda, ale zasa tie zákony sa predsa nešijú na nejakú aktuálnu situáciu. Ale práve týmto pozmeňujúcim návrhom sa rieši aj to oddelenie tej moci, nech je už pri nej ktokoľvek. A keď bude prezident poverený vládou, no tak holt bude, ale jednoducho bude tam takýto človek.
Pokiaľ by neprešiel tento pozmeňujúci návrh, máme tu ten pozmeňovací návrh druhý, ktorý hovorí aspoň o tom, že tam má byť teda nezávislá komisia, kedy ministerstvo predkladá vláde práve týchto jednotlivých nominantov. Pre nás je kľúčové, aby minimálne jeden z týchto návrhov prešiel a súčasne aby prešiel aj pozmeňujúci návrh č. 5, to znamená, je to práve ten pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, aby to ministerstvo nevstupovalo do tých cenových konaní. Toto sú také z môjho pohľadu podmienky na to, aby sme mohli podporiť nejaký ten, ten vládny návrh zákona, lebo v opačnom prípade naozaj to bude z nášho pohľadu iba zbytočný na poste predsedu, zbytočne ďalší politický nominant, ktorý bude skákať tak, ako bude vláda pískať, a naozaj Holjenčíka č. 2 tu nepotrebujeme. Takže bol som, myslím, že stručný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán Krajniak, dovolím si ale s niektorými tými konštatovaniami, žiaľ, nesúhlasiť, hlavne čo sa týka tej jej závislosti, resp. nezávislosti, resp. toho, že či by mal byť úrad nejakým spôsobom politicky ovplyvňovaný. Prečítam vám, čo má byť úlohou úradu.
Úrad ako štátna autorita v sieťových odvetviach, v ktorých neexistuje – to je dôležité –, v ktorých neexistuje hospodárska súťaž, zabezpečuje rovnováhu medzi záujmami investorov a spotrebiteľov. Musí pritom dbať na ochranu záujmov spotrebiteľov, rovnako ako aj na záujmy investorov. Je prirodzené, že investor by nepodnikal v tejto oblasti, keby nemal zisk. Úrad preto musí vytvárať také prostredie, aby sa podnikateľovi oplatilo investovať, ale tak, aby na to spotrebiteľ nedoplácal alebo, inak povedané, aby boli ceny spravodlivé pre obe strany. Toto je zo stránky ÚRSO.
V zásade ide o to, že regulácia v normálnej krajine, kde naozaj regulácia funguje, je o matematike. To znamená vstupy – dostanem, posúdim – a regulujú sa naozaj, ako je to tu napísané, iba také oblasti, kde neexistuje hospodárska súťaž. Toto platí vtedy, keď je tá regulácia správne, systémovo a transparentne nastavená. To znamená, my sme tu nie na to, aby sme ovplyvňovali úrad, ale aby sme nastavovali to, aby tá regulácia bola systémová, transparentná, aby aj ten výber toho predsedu bol apolitický, aby to bol naozaj odborník, ktorý sa v tejto oblasti vyzná.
A potom ste hovorili o tom, že máme na Slovensku veľmi vysoké ceny energií. Ale opäť, tieto vysoké ceny energií máme kvôli tomu, že sme preniesli obrovské množstvo politických opatrení do tých cien. Keby sme toto odtiaľ vyňali, tak to je napríklad tá TPS-ka, tak dneska sme naozaj, dovolím si povedať, na veľmi slušnej úrovni. Týka sa to hlavne tých distribučných poplatkov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Možnože na úvod veci, ktoré už tu boli viackrát spomínané, ako povedal aj pán minister, aj na inej pôde. Ale je dobré si ich pripomenúť. Dôvodom na zmenu tohto zákona bola kauza vysokých cien energií, ktorá v plnej miere prepukla začiatkom tohto roka. Z môjho pohľadu dodnes nie je dostatočne vyriešená a s niektorými následkami sa budeme musieť ešte vyrovnať, resp. budú sa musieť s nimi vyrovnať samotní spotrebitelia. Rekonštrukcia úradu, pritom nie je novou témou. My sme ju navrhoval už minulý rok v máji. Navrhovali sme ju aj na poslednej schôdzi. Ako som povedal, takisto o tomto už bolo hovorené viackrát. Ale je jedno príslovie, že práve keď tí prví začínajú zvracať, tak tí poslední ešte len začínajú chápať. Tento návrh zákona teda tým, že iba reaguje na nejakú situáciu, ktorá tu nastala, tak tú situáciu nerieši, ale ju iba hasí, a ako to vidno z návrhu tohto zákona, je to veľmi svojské riešenie.
Vrátim sa ešte možno k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Ako aj keď sme sa zhodli s pánom ministrom, nie je to to pravé skrátené legislatívne konanie, pretože je prerokované, prerokovávané v rámci dvoch schôdzí, ale napriek tomu si dovolím pripomenúť, že akékoľvek skrátené legislatívne konanie sa môže udiať iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody alebo ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie takéhoto zákona. Toto, tvrdím, že ani v jednom prípade nebolo splnené. Napokon prečo aj. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví funguje, možnože naďalej netransparentne, možnože naďalej nesystémovo, ale stále tá legislatíva je platná, je aplikovateľná, dokonca aj samotný predseda, ktorý by mohol byť dneska vymenovaný, by mohol byť vymenovaný práve na základe platnej legislatívy. Samotný návrh zákona navyše hrubo zasahuje do nezávislosti ÚRSO v niekoľkých bodoch.
No a čo sa týka toho predsedu, tak pokiaľ vláda si sama vyberie svojho nominanta a sama aj si ho aj schváli, z môjho pohľadu to nie je nič iné ako poskok, ktorého si tam dosadia, niečo ako Holjenčík dva. Dovolím si z tohto pohľadu pripomenúť paralelu s jednou situáciou, ktorá tu už bola, a napadlo ma to práve, keď som si posledne pozrel film Únos. Možno si ešte spomeniete, akým spôsobom bol vymenovaný vtedajší riaditeľ tajnej služby do svojho úradu. Takisto tá právomoc minulého tohto riaditeľa bola v rukách prezidenta. Keďže prezident to odmietol urobiť, Vladimír Mečiar sa rozhodol, že zmení zákon a zmení zákon tak, aby práve toho riaditeľa vymenovala vláda. Čiže nastáva identická situácia, je to možnože prehnané dneska takýmto spôsobom prirovnávať post riaditeľa SIS, ale je to, je to v podstate tá istá situácia. Prirovnávať SIS k ÚRSU, no ale ako sme videli aj začiatkom toho roka, naozaj aj z tohto postu, pokiaľ je politicky ovplyvňovaný a pokiaľ je tam nejaký politický nominant, tak sa dá veľmi výrazne poškodiť ľuďom, spotrebiteľom veľmi, práve tých energií.
Kritika, ktorá zaznela už v rámci prvého čítania, tak dovolím si pripomenúť, že naďalej zotrváva. Jednak je to, ako som už spomenul, ten predseda menovaný vládou, kedy sa odoberá táto právomoc prezidentovi, no a potom z môjho pohľadu veľmi taká zásadná vec a to, keď ministerstvo hospodárstva a ministerstvo životného prostredia budú mať právomoc vstúpiť do cenových konaní. Ako som spomínal aj posledne, toto sme tu už mali. Mali sme to práve v tom zákone o regulácii, ktorý tu bol až do roku 2012, a v dôvodovej správe, kto si následne pozrie dnes platný zákon o regulácii, sa uvádza, že ministerstvá nemajú čo vstupovať do takéhoto konania a dôvodom je zosúladenie našej legislatívy s tretím liberalizačným balíčkom, smernicami, ktoré na to boli naviazané.
Keď sme tu posledne diskutovali aj na tejto pôde, koniec-koncov nastúpil, navštívil som aj ministerstvo, čakal som, že práve, práve táto časť alebo táto výtka bude odstránená, alebo vtedy mi tam pán minister sľúbil, že niektorý z tých návrhov si vie osvojiť. Následne boli, boli prijaté na Úrade vlády, teraz si presne nespomeniem, ako sa to volalo, ale bol to dokument, ktorý rieši tých štátnych nominantov, kde sa presne rozkategorizovali ich povinnosti.
Tak som si myslel, že práve takáto úzka špecifická špecifikácia tých štátnych nominantov, ktorí sú v tých pološtátnych alebo štátnych podnikoch, by mohli, mohla byť nejakým tým riešením, nejakou tou náplasťou na to, aby práve to vstupovanie ministerstva do cenového konania mohlo byť z toho zákona vylúčené, bohužiaľ, nestalo sa tak. Keď som sedel pred dvoma týždňami na ministerstve hospodárstva, snažil som sa predniesť päť pozmeňovákov, ktoré sme nakoniec v rámci výboru skrátili, alebo teda zosekali na štyri. Bohužiaľ, ani jeden z nich neprešiel. Na výbore som sa ich snažil obhajovať možnože 20 minút, pán štátny tajomník veľmi sucho skonštatoval, že s návrhmi pána poslanca sa ministerstvo žiadnym spôsobom nestotožnilo. Respektíve potom bol aj predložený iný pozmeňujúci návrh pána Puciho. Predo mnou, pardon, samozrejme. Teda ja som predložil ako prvý, ale vy ste ho prednášali na výbore ako prvý. Ale v zásade nič to na tej situácii nemení, kedy pán Puci prezentoval, že niektoré z nich, alebo teda ministerstvo mu tlmočilo, že niektoré z nich boli inšpirované aj tými návrhmi, s ktorými som prišiel práve na ministerstvo hospodárstva. Ale, bohužiaľ, ja som to tam nenašiel. Jednoducho to, čo som tam našiel, bolo skorej také nejaké ďalšie prehlbovanie tej závislosti. Áno, možnože sa nejak užšie vyšpecifikovalo pre ministerstvo jedno, teda hlavne iba do hospodárstva, do ktorých cenových konaní môže vstupovať, ale ja si opäť dovoľujem pripomenúť, že podľa smernice do cenového konania nikto nesmie vstupovať žiadna tretia strana.
Snažil som sa teda nejakým spôsobom navodiť aj nejakú diskusiu následne o tých mojich pozmeňovacích návrhoch. Upozornil som na nedostatky tohto, ministerských, resp. pozmeňovacieho návrhu pána Puciho, kedy mi tam pán Kondrót následne tlmočil, že na výbore nie je priestor na rokovanie o pozmeňujúcich návrhoch, čo mi prišlo veľmi čudné, pretože kde inde máme diskutovať o zákone a s ním súvisiacich zmenách, ak nie na výbore. (Reakcia z pléna.) Opravte ma kľudne alebo... (Reakcia z pléna.) No, bola, bola ukončená debata, ale ja som hovoril o..., dopĺňal som o moju otázku. To znamená tak, ako bol vedený ten výbor, ale tak to sem nepatrí, ja si nemyslím, že to bolo veľmi korektné.
Takže pozmeňujúce návrhy pána Puciho, resp. tie ministerské, nakoniec prešli, či sú dobré, či nie sú dobré, tak to už bude dneska na schválení, ja si myslím, že vás všetkých. Myslím si totižto, že ak je predseda úradu menovaný vládou na návrh vlády či podpredsedovia vyberaní vládou, menovaní predsedom, tak toto naozaj s odpolitizovaním tohto úradu nijako nesúvisí. Spolieham sa preto, že dneska tu bude nejaký ten priestor na diskusiu. Budem rád, keď si ich vypočujete, naše dnešné pozmeňovacie návrhy, ktoré sme rozšírili o celkove na šesť. Pozmenili sme ich tak, aby nekolidovali so spoločnou správou, resp. návrhmi zo spoločnej správy niektoré body vypustiť, aby o nich bolo možné rokovať.
Ale teraz si dovolím ešte taký malý, možnože z tohto pohľadu alebo z tohto miesta emotívny apel. Keď sa rokovalo práve alebo hovorilo o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, tento úrad je veľmi úzko spájaný, vždy bol práve s osobou Jozefa Holjeníčka. Táto bola tŕňom v oku mnohým nielen opozičným, ale mnohým aj koaličným, koaličným poslancom. Hovorí sa, že práve ten posledný klinček do rakvy, kedy musel pán Holjenčík sám odstúpiť, tak tento klinček zatĺkol pán Hrnčiar. Preto by som chcel apelovať aj na stranu SNS touto cestou, aby si naozaj veľmi dobre rozmysleli, za aký zákon dneska zahlasujú, a či niektorý z tých pozmeňovacích návrhov, ktoré predložíme dnes my, alebo viem, že je tu jeden pozmeňovací návrh aj z hnutia OĽANO, ktorý je v jednom bode identický s naším, či toto naozaj nebude lepším riešením.
Takisto pán Danko, pán Danko podmieňoval zotrvanie vo vláde práve odstúpením tejto osoby. Dneska naozaj pán Holjenčík je samoodstúpený, aj keď sa hovorí, že stále tento úrad riadi, či už priamo z priestorov tohto úradu, alebo z hotela Holiday Inn. Niektorí zamestnanci dokonca hovoria, že oni si teda žiadnu zmenu nevšimli. Čiže otázka je, že či tu naozaj chceme mať nejakého Holjenčíka dva. Pán Bugár takisto žiadal o hlavu pána Holjenčíka. Viem, že ani so samotným návrhom nebol celkom uzrozumený, hlavne keď sme sa bavili o tom skrátenom legislatívnom konaní.
Rád by som možnože k tomu ešte doplnil, čo je tým princípom tej regulácie, tak ako to od nás požaduje Európska komisia, tak ako je to zakotvené v tej smernici, a prečo si myslí, že tento vládny návrh je nesprávny. Jednoducho regulácia má byť naozaj nezávislá. Má byť nezávislá ako od regulovaných subjektov, tak má byť závislá, nezávislá od štátu, tak má byť nezávislá od verejnej správy. A jednoducho to, že vláda sa rozhodla nejakým spôsobom prebrať zodpovednosť, toto je naozaj nad rámec toho, čo by si tá vláda mala brať na plecia. Pochopiteľne, v tomto sa dostávame do takého základného konfliktu medzi tým liberálnym a socialistickým alebo sociálnym pohľadom na riadenie štátu. Avšak ak chceme prekročiť alebo ak prekračujeme v rámci takejto nejakej kategorizácie ešte aj to, čo po nás požaduje Európska komisia a čo je v iných krajinách štandardné, tak to považujem naozaj za škodu.
Možnože teraz by som prešiel k tým samotným návrhom, aj keď teda času mám ešte dosť, ale rád by som iba krátko skonštatoval, že pokiaľ prejde tento vládny návrh zákona a na túto pozíciu sa dostane vládny nominant, ktorý bude mať nejaké to politické prepojenie, niektoré tie mená už v médiách aj zazneli, niektoré už aj odpadli. Tak ja si myslím, že v tomto, z tohto pohľadu Jozef Holjenčík sám odstupovať z postu ani nemusel, pretože budeme mať vlastne Holjenčíka číslo dva.
Takže ako som spomenul, mám tu šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov číslo jedna. A pán Bugár, ako to funguje s tým zastavením časomiery alebo...? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Funguje to takým spôsobom, že dokončíte svoje vystúpenie a na záver, potom vám už nejde čas. To znamená, že ešte šestnásť a pol minúty môžte kľudne vystupovať, potom sa zastaví čas a vy, keď predĺžite váš návrh, potom už nemáte inú možnosť, teda ešte raz vystúpiť alebo pokračovať vo vystúpení. Takže preto na záver to dajte a do tej doby môžete pokračovať.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Priznám sa, myslel som si, že to budem mať na dlhšie, ale ako povedal pán minister, v podstate všetko už bolo povedané, takže nebudem zbytočne niektoré veci opakovať. To, čo som chcel povedať, som, myslím, že odprezentoval, tie návrhy pozmeňujúce sú rozsiahlejšie. Čo sa týka odôvodnenia?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, samozrejme, musíte aj odôvodnenie prečítať.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Dobre. Teraz alebo v rámci?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nie v rámci, tak.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Dobre. Takže končím moje vystúpenie v rozprave a rád by som predniesol pozmeňujúce návrhy, ktoré sme pripravili.
Dobre, takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh číslo jedna poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493) sa mení a dopĺňa takto:
Článok I bod 2 znie:
„V § 2 ods. 1 znie:
(1) Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Úrad má dvoch podpredsedov, ktorých vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Návrhy na predsedu úradu a podpredsedov úradu predkladá vláda Slovenskej republiky na základe výsledkov výberového konania. Členov trojčlennej výberovej komisie vymenúva minister hospodárstva Slovenskej republiky, jedného člena na návrh zástupcov zamestnávateľov, 8a) jedného člena na návrh zástupcov zamestnancov 8b) a jedného na návrh vecne príslušného Výboru Národnej rady Slovenskej republiky.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 8a) a 8b) znejú:
„8a) § 3 ods. 2 zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) v znení neskorších predpisov.“
8b) § 3 ods. 3 zákona č. 103/2007 Z. z.“
Tu je mierna úprava oproti tomu, čo zaznelo na výbore, kedy vlastne prezident vymenúva nie na návrh ministerstva, ale na návrh vlády.
Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechať nominačné oprávnenie osoby predsedu a dvoch podpredsedov úradu prezidentovi Slovenskej republiky, a to na návrh vlády Slovenskej republiky. Súčasne sa navrhuje precizovať nominačný proces pre predsedu a podpredsedov úradu tak, aby všetkých troch navrhovala vláda na základe výsledkov výberového konania. Tým sa zabezpečí rovnocenné postavenie podpredsedov úradu z hľadiska ich nezávislosti na predsedovi. Nominačný proces založený na nezávislom výberovom konaní pred komisiou zloženou zo zástupcov zamestnávateľov, zamestnancov a vecne príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bude predstavovať osobitný dodatočný nástroj na zabezpečenie nezávislosti vedenia úradu od politických záujmov.
Potom tu máme ďalší článok.
V čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
4. V § 5 odsek 3 znie:
„(3) Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov úradu je šesť rokov. Tá istá osoba môže byt' vymenovaná za predsedu alebo podpredsedu úradu najviac na dve funkčné obdobia.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Vzhľadom na navrhované posilnenie postavenia podpredsedov úradu sa navrhuje ustanoviť aj pre nich šesťročné funkčné obdobie.
Tretia zmena. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
6. V § 5 ods. 7 v úvodnej vete sa za slová „predseda úradu“ vkladajú slová „spoločne s jedným podpredsedom“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa ustanoviť, aby sa kontrasignácia predsedu s aspoň jedným podpredsedom vyžadovala pri všetkých rozhodnutiach úradu.
Bod 4 tohto pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. V § 5 ods. 8 sa za slová „predseda úradu“ vkladajú slová „a podpredsedovia úradu“ a slovo „koná“ sa nahrádza slovom „konajú“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Zmena súvisí so zmenou spôsobu menovania a odvolávania podpredsedov úradu.
V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
8. V § 8 ods. 9 sa za slová „predsedu úradu“ vkladajú slová „a predsedov úradu“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Zmena súvisí so zmenou spôsobu menovania a odvolávania predsedov úradu.
Zmena č. 6. V čl. I bod 9 znie:
9. V § 5 odsek 10 znie:
„(10) Predseda úradu a podpredseda úradu sa môžu vzdať funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Výkon funkcie sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia predsedu úradu alebo podpredsedov úradu o vzdaní sa funkcie prezidentovi Slovenskej republiky, ak v oznámení nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie.“
Odôvodnenie: Zmena súvisí so zmenou spôsobu menovania a odvolávania podpredsedov úradu.
Zmena č. 7. V čl. I bod 10 znie:
„10. V § 5 ods. 11 a 12 sa za slová „predsedu úradu“ vkladajú slová „a podpredsedu úradu“.
Odôvodnenie: Zmena súvisí opäť so zmenou spôsobu menovania a odvolávania podpredsedov úradu.
Aby sa o tomto pozmeňovacom návrhu č. 1 mohlo hlasovať, zároveň navrhujem vyňať bod 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Čiže návrh na vyňatie bodu 1 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 2 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493), sa mení a dopĺňa takto:
Zmena č. 1. V čl. I bod 3 znie:
3. V § 5 odsek 3 znie:
„(3) Návrh na predsedu úradu predkladá vláde minister hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister”) na základe výsledkov výberového konania. Členov trojčlennej výberovej komisie vymenúva minister, jedného člena na návrh zástupcov zamestnávateľov, 8a) jedného člena na návrh zástupcov zamestnancov 8b) a jedného na návrh vecne príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 8a a 8b znejú:
„8a) § 3 ods. 2 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) v znení neskorších predpisov.
8b) § 3 ods. 3 zákona č. 103/2007 Z. z.“
Aby ste neboli zbytočne zmätení, tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh má význam iba vtedy, pokiaľ prejde pozmeňujúci aj doplňujúci, pokiaľ neprejde pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 1, pretože tuná sa reflektuje práve na ten spôsob výberu a menovanie zo strany ministerstva. To znamená, keď neprejde prezident, tak aby to ostalo na tej vláde, ale s tým, aby jedného, aby tam bola tá výberová komisia a aby tie návrhy predkladal minister vláde na odporúčanie komisie.
Čiže toto je v prípade, ak neprejde jednotka, tak potom, ak prejde, tak dvojka nemá, nemá význam.
Odôvodnenie: Za účelom získania návrhu najvhodnejšieho kandidáta na funkciu predsedu úradu sa navrhuje ustanoviť výberové konanie pred trojčlennou výberovou komisiou, ktorej členov navrhnú zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia zamestnancov a príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Osobu, ktorá vzíde z výberového konania, navrhne minister hospodárstva vláde na vymenovanie za predsedu úradu.
Koniec koncov toto pán minister vravel, že bude zriaďovať takúto komisiu, ale bolo by dobré, keby to bolo aj v samotnom zákone.
Zmena č. 2, podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 2. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
„7. V § 5 ods. 7 sa vypúšťajú písmená d) a e). Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená d) až g).“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa preniesť oprávnenie rozhodovať v odvolacom konaní o uložení pokuty, ako aj v konaní o námietkach podľa zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby z úradu na Regulačnú radu. Tá bude tak jediným orgánom oprávneným rozhodovať o odvolaniach voči rozhodnutiam v sieťových odvetviach, čím sa zabezpečí nezávislosť od organizačnej štruktúry a vzťahov nadradenosti, nadriadenosti a podriadenosti medzi vedením úradu a ostatnými štátnymi zamestnancami úradu.
Zmena č. 3. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
13. V § 6 ods. 6, 3, pardon, v § 6 ods. 3 písm. f) a g) znejú:
„f) rozhoduje v odvolacom konaní a o námietkach v konaní o vydanie potvrdenia podľa osobitného predpisu,10)
g) vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných úradom; všeobecne záväzný právny predpis podľa 40 ods. 1 môže úrad vydať len na základe stanoviska rady o jeho súlade s regulačnou politikou.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa preniesť oprávnenie rozhodovať v odvolacom konaní o uložení pokuty, ako aj v konaní o námietkach podľa zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby z úradu na Regulačnú radu. Tá bude tak jediným orgánom oprávneným rozhodovať o odvolaniach voči rozhodnutiam v sieťových odvetviach, čím sa zabezpečí nezávislosť od organizačnej štruktúry a vzťahov nadriadenosti a podriadenosti medzi vedením úradu a ostatnými štátnymi zamestnancami úradu. Súčasne sa navrhuje, aby regulačná rada odsúhlasovala návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa cenovej regulácie pred ich vydaním zo strany úradu, a to z dôvodu zabezpečenia ich súladu s regulačnou politikou, ktorú ako koncepčný dokument schvaľuje rada.
Zmena č. 4. V čl. I sa za bod 30 vkladá nový bod 31, ktorý znie:
31. V § 15 ods. 4 sa za slová „predseda úradu“ vkladajú slová „spoločne s jedným podpredsedom úradu“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: V kontexte navrhovanej kontrasignácie rozhodnutí úradu v cenovom konaní (predseda spoločne s jedným podpredsedom) sa rovnaká úprava navrhuje aj pre rozhodnutia úradu v rámci vecnej regulácie, pri ktorých v súčasnosti nerozhoduje vecne príslušný odbor úradu, ale predseda úradu.
To bol pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý, o ktorom môžme hlasovať alebo by sme mali hlasovať, iba pokiaľ neprejde jednotka.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 3 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493) sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. V § 5 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Rozhodnutia podľa odseku 6 písm. c), d) a e) podpisuje predseda úradu a podpredseda úradu.“
Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 13.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: V kontexte navrhovanej kontrasignácie rozhodnutí úradu v cenovom konaní (predseda spoločne s jedným podpredsedom) sa rovnaká úprava navrhuje aj pre rozhodnutia úradu v rámci vecnej regulácie, rozhodnutia o odvolaní voči uložení pokuty a o námietkach proti nevydaniu potvrdenia o pôvode v zmysle zákona o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.
To znamená, toto je nový bod, ktorý sa má vložiť za bod 6.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493), sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 29 vkladá nový bod 30, ktorý znie:
30. V 14 sa za odsek 11 vkladá nový odsek 12, ktorý znie:
„(12) Cenové rozhodnutie zverejní úrad na svojom webovom sídle. Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je zverejnenie informácie týkajúcej sa ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeraného zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre regulované činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b) až e) a g) až i) a § 11 ods. 2 písm. a) až d).“
Doterajšie odseky 12 až 17 sa označujú ako odseky 13 až 18.
Toto je teda definícia, čo má byť obchodným tajomstvom a čo nie, čo sme aj síce mali aj ako návrh v rámci výboru, avšak teraz to vkladáme ako nový bod.
Odôvodnenie: Navrhuje sa explicitne ustanoviť povinnosť úradu zverejniť všetky cenové rozhodnutia vydané pre regulované subjekty na webovom sídle úradu. Zároveň sa navrhuje pri regulovaných činnostiach, ktoré majú monopolný charakter, obmedziť možnosť zužovania rozsahu zverejnených informácií s poukazom na obchodné tajomstvo regulovaných subjektov. Čiže jedná sa o naozaj iba o prirodzené monopoly.
Pozmeňujúci návrh č. 5, tuná opäť to isté, o tomto pozmeňovacom návrhu sa môže hlasovať iba vtedy, ak sa vyjme bod č. 3 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Čiže navrhujem, aby sa tento bod č. 3 spoločnej správy na osobitné hlasovanie pred hlasovaním o pozmeňujúcom návrhu č. 5 vyňal.
Pozmeňujúci návrh č. 5 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov
(tlač 493).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493), sa mení takto:
„V čl. I sa vypúšťa bod 27.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Vládnym návrhom sa navrhuje opätovne posilniť postavenie ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia v cenových konaniach vedených úradom, a to cestou rozšírenia okruhu účastníkov cenového konania. V zmysle dôvodovej správy k návrhu súčasného zákona o regulácii práve prostredníctvom vypustenia obdobnej právnej úpravy z minulosti došlo k transpozícii požiadavky európskej smernice týkajúcej sa nezávislosti regulačného úradu od politickej moci. Tuto som spomínal, že tu bolo v tom období do 2012. Schválenie takto navrhnutého rozšírenia právomoci exekutívy voči úradu by preto viedlo k ohrozeniu transpozície tejto zásady do slovenského právneho poriadku.
Ako som spomenul, prečítaním tohto bodu navrhujem vyňať bod č. 3 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, aby sa o ňom vôbec mohlo hlasovať.
No a máme tu posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 6 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493). Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 493) sa mení a dopĺňa takto... To som už čítal. Už som unavený, prepáčte. (Ruch v sále.)
Takže zmena č. 1. V čl. 1 sa za bod 26 vkladajú nové body 27 a 28, ktoré znejú:
27. V § 9 ods. 1 písm. b) prvý bod znie:
„1. cenovú reguláciu podľa § 11, § 12 a § 14 a reguláciou ceny domáceho uhlia podľa § 39a.“
28. § 12 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10) Pri cenovej regulácii regulované činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b) sa o cene určenej alebo schválenej úradom započítavajú ekonomicky oprávnené náklady na nákup domáceho uhlia najviac vo výške úradne určenej ceny domáceho uhlia podľa osobitného predpisu. 22a)“
Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:
„22a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmena č. 2. V čl. č. I sa za bod 32 vkladajú nové body 33 a 34, ktoré znejú:
33. Za § 39 sa vkladá § 39a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 39a Regulácia ceny domáceho uhlia.
Bod 1. Ods. 1:
„(1) Úrad vykonáva reguláciu ceny domáceho uhlia, ktoré nakupuje regulovaný subjekt na účel výroby elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Pri výkone regulácie ceny domáceho uhlia má úrad postavenie cenového orgánu podľa osobitného predpisu. 57a)
(2) Reguláciu ceny domáceho uhlia podľa odseku 1 vykoná úrad spôsobom úradného určenia ceny podľa osobitného predpisu. 57b)
(3) Pri regulácii ceny domáceho uhlia podľa ods. 1 a 2 sa postupuje podľa osobitného predpisu. 22a)“
Poznámky pod čiarou k odkazom 57a a 57b znejú:
„57a) § 20 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z.
57b) § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z.“
34. V § 40 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Úrad vydá všeobecne záväzný predpis, ktorý ustanoví podmienky regulácie ceny domáceho uhlia podľa § 39a a rozsah ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku, z ktorých sa vychádza pri regulácii ceny domáceho uhlia podľa § 39a.“
Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Potom tu máme zmenu č. 3, v čl. 1 bod 33 sa § 40b dopĺňa odsekmi 4, 5 a 6, ktoré znejú:
„(4) Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis podľa § 40 ods. 7 najneskôr do 30. septembra 2017.
(5) Úrad prvýkrát úradne určí cenu domáceho uhlia podľa osobitného prepisu 22a) najneskôr do 31. decembra 2017.“
(6)... Pardon, tu som zabudol, že podľa..., prečítam ešte raz:
(5) Úrad prvýkrát úradne určí cenu domáceho uhlia podľa osobitného prepisu, tam je poznámka pod čiarou 22a, najneskôr do 31. decembra 2017.
„(6) Ak bude cenovým orgánom podľa osobitného predpisu 22a) po 1. januári 2018 úradne určená cena domáceho uhlia vo výške nižšia ako cena domáceho uhlia, ktorá bola započítaná do ceny regulovanej činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b), úrad začne konanie o zmene cenového rozhodnutia najneskôr do 30 dní od účinnosti úradne určenej ceny domáceho uhlia.“
Odôvodnenie k bodom 1 a ž 3:
Navrhuje sa ustanoviť právomoc úradu pre reguláciu sieťových odvetví vykonávať reguláciu cien domáceho uhlia spôsobom úradného určovania ceny (maximálnej ceny na tonu alebo pevnej ceny na tonu), a to štandardným postupom podľa zákona o cenách (úrad bude mať postavenie cenového orgánu s právomocami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona o cenách). S poukazom na oprávnenie cenového orgánu vydať vykonávací predpis určujúci bližšie podmienky regulácie ceny domáceho uhlia a rozsah ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku vstupujúcich do ceny uhlia sa navrhuje ustanoviť rovnaké oprávnenie aj v zákone o regulácii v sieťových odvetviach, pričom vykonávací predpis by mal vydávať úrad. Za účelom skorej implementácie regulácie ceny domáceho uhlia do praxe sa navrhuje ustanoviť povinnosť úradu vydávať príslušný vykonávací predpis do 30. septembra 2017 a povinnosť úradu prvýkrát úradne určiť cenu domáceho uhlia do konca roku 2017. V nadväznosti na to sa navrhuje určiť oprávnenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zmeniť cenu za výrobu elektriny z domáceho uhlia do 30 dní od účinnosti úradne určenej ceny domáceho uhlia.
Toto bol posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som však ale v rámci rozpravy zabudol zmieniť. Mal som toho tu troška viacej, možno ho ešte zmienim v rámci tej ústnej, lebo je to dôležitý návrh, ktorý ale napríklad vládny návrh nijako nerieši. Ja si myslím, že minimálne tento by mohol byť prechodný.
Takže ďakujem veľmi pekne, dúfam, že pozmeňovacie návrhy boli jasné, ak by boli nejaké otázky, rád ich odpoviem.