Videokanál klubu

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorý máme na stole, je veľmi peknou ukážkou toho, ako rozdielne si pravica a ľavica predstavujú podporu malého a stredného podnikania.
Ľavica, pretože súčasná vláda je ľavicová napriek tomu, že sú v nej aj strany, ktoré sa deklarujú, že nie sú ľavicové alebo dokonca že sú pravicové. Tak ľavicová vláda si podporu malého a stredného podnikania predstavuje tak, že od niektorých podnikateľov a od občanov peniaze zoberie a niektorým podnikateľom tie peniaze dá.
Pravica vidí podporu malého a stredného podnikania a podnikania vôbec v tom, že bude znižovať reguláciu, znižovať regulačné zaťaženie podnikania a znižovať množstvo tých peňazí, ktoré vláda alebo štát od podnikateľov vyberajú, ktoré bude znižovať daňové zaťaženie, odvodové zaťaženie, a nechá na ľudí, aby sami rozhodovali, čo spravia so svojimi peniazmi, a nechá na podnikateľov, aby sami rozhodovali, čo spravia so svojimi peniazmi a ako ich využijú vo svojom podnikaní. A som hlboko presvedčený, že pravicový prístup k podpore malého a stredného podnikania je oveľa lepší, účinnejší ako ten ľavicový, a podporujú to aj historické skúsenosti.
A aby som nekrivdil tomu návrhu zákona, tak okrem finančnej podpory, ktorá je tam uvedená na prvom mieste, sa v návrhu zákona hovorí aj o lepšej regulácii. Zaujímavé je, že lepšej regulácii najmä vo vzťahu k tým mikropodnikom alebo teda tým najmenším podnikom.
A podľa môjho názoru by sa primárne malo hovoriť o menej regulácii, nielen o lepšej regulácii, pretože všade tam, kde je to možné, je lepšie, keď regulácia neexistuje, keď sa podnikatelia, podnikateľské prostredie regulujú sami, teda keď ich reguluje trh a konkurencia na trhu. A, samozrejme, že tam, kde regulácia je potrebná alebo nevyhnutná, tak má byť kvalitná, ale tiež má byť čo najštíhlejšia, najefektívnejšia. Takže z tohto hľadiska si myslím, že toto je jeden z ďalších zákonov alebo jeden z ďalších návrhov zákonov, ktoré nepotrebujeme, ale teda prijímame ich preto, aby sme vyzerali, že podporujeme malé a stredné podnikanie. Hoci malé a stredné podnikanie by sme oveľa lepšie podporili tým, že by sme sa doňho ako štát starali oveľa menej ako dnes.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, chcem poďakovať všetkým, ktorí túto zmluvu, aj keď sa týka dokopy desiatich ľudí na svete, sfinalizovali, pánovi ministrovi zahraničných vecí, že ju bol podpísať a že sa tak zavŕšil úspešne proces, ktorý som v roku 2011 ako minister začal ja, na čo mám milé a romantické spomienky.
Ďakujem.

Ďakujem.
No bolo toho veľa a za dve minúty nestihnem reagovať, takže ja by som bol rád, keby sme si potom prediskutovali v kľude veci na sociálnom výbore, keďže budeme mať druhé čítanie.
Na to, čo ste opakovane povedali, že som to v roku 2011 nezrušil, ale naopak som to zmenil. No pozrite sa, boli sme štvorkoalícia, môj názor vtedy, ak chcete teda vedieť, môj názor vtedy bol taký, vianočný príspevok, tie peniaze dajme do sociálnych služieb. Lebo som, ten šok bol z toho, akým spôsobom sú sociálne služby financované, čo po sebe nechala ministerka Tomanová. Tých šokov bolo, samozrejme, veľmi veľa. Spomeniem, ako to bolo? Tých 10 sociálnych podnikov? Koľko nás to stálo? No ale...
Takže môj názor v roku 2011 bol naozaj ten, dajme tie peniaze do sociálnych služieb. No v štvorkoalícii som bol so svojím názorom jednoducho osamotený a snáď pochopíte, že ma ostatní partneri v tomto prehlasovali. Béla Bugár, keby tu sedel, tak by povedal, že áno, on napríklad bol proti tomu, aby sa vianočný príspevok rušil a nahradzoval... (reakcia z pléna).
A, Béla, že je to tak, ty si, ty si a vaša strana bola vždycky proti zrušeniu vianočného príspevku, takže toto, toto je aktér hry v vtedajšom čase, aj keď ako zriaďovateľ zariadenia tiež by mu dobre padlo, keby tých peňazí do sociálnych služieb šlo viac. No dobre.
Čiže toto bolo v roku 2011 a keď už teda to malo byť tak, tak som aspoň urobil to ako matematik, že to hlúpe nastavenie systému vianočného príspevku, ktorý po sebe nechala pani Tomanová, som zmenil tak, aby tie skoky medzi tými jednotlivými výškami dôchodkov neboli také dramatické, aby tie vianočné príspevky sa zvyšovali plynule, respektíve znižovali s nárastom dôchodku. Čiže dal som vyššiu logiku do toho, čo po sebe nechala pani ministerka Tomanová.
A tie ďalšie veci si povieme, hlavne čo sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak viete, no, v Bratislave je napríklad ťažké, aby v zariadeniach sociálnych služieb pracovali ošetrovateľky za 500-eurové platy, keď si môžu skrátka vypýtať na tom trhu práce 800 eur alebo môžu prejsť za hranice a za 1 500 eur ošetrovať rakúskych dôchodcov, takže v tom je hlavný problém Bratislavy.
A chcem upozorniť, že ak je dneska nejaké status quo, ktoré teda je nepriaznivé v každom prípade, pozrite sa, veď jednoduchý výpočet, zvýši sa minimálna mzda na budúci rok o 30 eur, vynásobte si to koeficientom 1,4, ktoré by mala teda dostať opatrovateľka, lebo sa stará o starších ľudí, nesie zodpovednosť, to máte 42, prirátajte k tomu 35-percentné odvody zamestnávateľa a ste na úrovni 55 eur navýšenia mzdových nákladov v budúcom roku. Pokiaľ sa nezvýšia príspevky štátu do sociálnych služieb, už tie existujúce pri tej súčasnej filozofii, tak znova budú mať zariadenia sociálnych služieb, či verejní, či neverejní poskytovatelia, problém, pretože rastú mzdové náklady výrazným spôsobom. To je na jednej strane super, dožičíme, samozrejme, sme radi, že opatrovateľky budú mať vyššie platy, ale ako sa potom tá ekonomika má udržať v tých zariadeniach?
Čiže ja vám dávam podnet, tu leží na stole 80 miliónov, netreba na to nejaké veľké majstrovstvo, aby sme zistili, že tých 80 miliónov môže byť použité účelnejšie.

Tak dobrý večer znovu. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani kolegynka spravodajkyňa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí prítomní, toto, čo teraz poviem, ak si pozriete v archívoch Národnej rady, tak rovnakú reč nájdete spred roka a nájdete určite aj spred dvoch rokov. Takže každoročne tradične sa na jeseň stretávame pri príležitosti vždy teda pravidelného znovu zavedeného prechodného ustanovenia do zákona o vianočnom príspevku, ktorým sa vždy prechodne v aktuálny moment, v aktuálnom roku zvýši vianočný príspevok o 12 eur a niekoľko centov.
Takže prvá výhrada je, keď už tuto hráme takéto hry, tak ich prestaňme hrať a dajme do zákona, že vianočný príspevok sa naplno, navždy zvyšuje o 12 eur, a nerobme takéto komédie každý rok. Jedine, že by si na tom niekto, kto nemá inak ako na to, robil na tom každoročne PR, inak si to neviem vysvetliť. Ak máte tú vôľu, tak to urobte tak, že žiadne prechodné ustanovenia, ale rovno do regulérnych paragrafov, treba vianočný príspevok zvýšiť o 12 eur, a nerobme z toho každoročný opakujúci sa cirkus. Veď nie každý rok sú voľby. Tento rok na jeseň nie sú žiadne voľby. Minule boli parlamentné, predtým boli obecné, komunálne. Tak vtedy som to chápal, teraz tomu už naozaj nerozumiem. To je po prvé.
Po druhé teda zopakujem moju zásadnú výhradu, ktorú som v podstate spomínal už pri predošlom návrhu zákona. Vianočným príspevkom sa pozitívne diskriminuje jedna veľká skupina osôb, a to sú dôchodcovia, zjednodušene tí, ktorí poberajú dôchodok zhruba do výšky 530 eur mesačne. Takže tí dostanú vianočný príspevok. Všetky ostatné skupiny obyvateľstva, ktoré sú odkázané na rôzne druhy podpôr, sociálnych dávok a podobne, žiadny vianočný príspevok v našom systéme zavedený nemajú. Takže to dávam na permanentné zamyslenie sa vládnej koalícii. Zaveďte, prosím, vianočný príspevok, Ježiš, nie, beriem späť, lebo pán minister mi povie potom vo svojej reakcii, že idem to zasa rozdávať a minule som kritizoval, že sa idú zvyšovať dane. Takže tento návrh som nepovedal, ani ho nepoviem.
Ale poviem iný, ktorý každoročne opakujem a ktorý by mohol pána ministra financií; som rád, že je tu, lebo v tomto by sme mohli nájsť spoločnú reč; ktorý teda zopakujem znova a znova. Môj návrh ako konzistentne, neviem odkedy, ešte ako ten vianočný príspevok vznikol v roku 2006, keď si aj blogy pozriete, môj návrh je stále ten istý a to ten, že týchto zhruba 80 miliónov, ktoré idú na vianočné príspevky použime rozumnejšie. To znamená, pán Heger, keby tu bol, tak vlastne nadväzujem na jeho faktickú poznámku. Použime to pre dôchodcov, ale rozumnejšie. Použime to na dofinancovanie sociálnych služieb.
Teraz som si ešte špeciálne pozeral záverečný účet napríklad ministerstva práce, ako to bolo teda s dotáciami alebo teda s tými transakciami, ktoré šli v kapitole ministerstva práce na zariadenia sociálnych služieb, či verejných, alebo neverejných poskytovateľov. No je to suma momentálne niekde medzi 70 – 80 miliónmi eur. Čiže jednoducho povedané, keby sa tých 80 miliónov, ktoré s prepáčením dáme hocikomu, kto má 62 rokov, kto si privyrába, kto má 500-eurový dôchodok, kto si to fakt nezaslúži, nech sa na mňa nikto nehnevá, kto to nepotrebuje. Keby sme túto sumu dali dôchodcom vo forme lepšieho dofinancovania sociálnych služieb, tak do systému sociálnych služieb by sa vlastne mohla zdvojnásobiť tá suma, ktorá tam tečie teraz. Viete si to predstaviť, čo by to znamenalo?
Znamenalo by to skrátka zásadné skvalitnenie sociálnych služieb, ale hlavne znamenalo by to finančný balík, kde by sa už dalo trošku viac uvažovať o výstavbe nových zariadení, prebudovávaní, rozširovaní kapacít, pretože neviem, či viete, ale v tých poradovníkoch na zariadenia pre seniorov alebo ťažko zdravotne postihnuté osoby sú dnes desaťtisíce osôb, pretože tie zariadenia skrátka nám chýbajú, lebo nie sú peniaze. No tak ja teda hovorím ešte raz, peniaze sú. Je tu 80 miliónov. Dnes ich dostáva dôchodca, ktorý má 500-eurový dôchodok a popritom si ešte privyrába a zároveň možno ďalších 500 nejakým spôsobom, lebo je ešte plný sily. Spravodlivejšie a rozumnejšie by bolo, keby týchto 80 miliónov šlo na dofinancovanie sociálnych služieb. To mi verte.
Dávam na zamyslenie a ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
K tomu problému poberania invalidného dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku, ako neuveríte, ale zhodou okolností som si uvedomil, že som na to zabudol upozorniť pri svojom vystúpení v rozprave. Ak teda riešime problematiku valorizácie dôchodkov, tak toto je jedna taká zabudnutá, pre niekoho možno drobnosť, ale v podstate ide o principiálnu vec. Neviem, či som vám dobre rozumel. Ono to je totižto takto: Pokiaľ niekto, kto poberá invalidný dôchodok, dosiahne dôchodkový vek, a teda už má aj nárok na starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa vypočíta výšku starobného dôchodku a pokiaľ by ten vychádzal nižší ako dovtedy poberaný invalidný, tak dotyčný zostáva vlastne poberateľom tohto invalidného dôchodku. A teraz ten vtip, v úvodzovkách, je v tom, že ak sa tu bavíme o valorizácii, tak keď si pozriete, tak starobný dôchodok keby poberal, by sa mu zvýšil o 8,20, ale keďže poberá invalidný dôchodok, on sa mu zvýši, ale zvýši sa mu len o 7,10. No nejde o nejakú dramatickú sumu. Je to euro desať v tomto prípade, ale ide o princíp.
Čiže tu by bolo dobré cez pozmeňovací návrh v druhom čítaní dopracovať do zákona princíp, podľa ktorého poberateľ invalidného dôchodku, ktorý ho poberá po dosiahnutí dôchodkového veku, ho bude mať valorizovaný tak, ako sú valorizované starobné dôchodky, keď to mám slovne vyjadriť, a tým by sa táto spravodlivosť zabezpečila.
A ďakujem za váš príspevok.

Ďakujem pekne. Tak ja tiež v tlači 173, ja som sa teda pre zmenu zdržala, ale vykazuje ma ako za, tak poprosím o opravu na zdržať sa.
Ďakujem.

Pán podpredseda, ja by som chcel poprosiť o uvedenie do zápisu, že pri tlači 173, hlasovanie č. 33, som omylom hlasoval za, bol som v domnení, že hlasujem o registrovaných partneroch, ale hlasovalo sa o registri partnerov.
Ďakujem. (Smiech v pléne.)

No, ale pozor, pán minister! Presne to, čo ste vy teraz povedali, sa dá úplne zrkadlovo povedať na vašu pozíciu, pretože keď vy ste včera tvrdili, že treba ešte ľudí ošklbať o tých 400 alebo 500 miliónov, tak dneska vlastne zastupujete ministra práce, ktorý tu ide rozdať 110 miliónov. Tak šklbať alebo rozdávať? Veď začali ste, začali ste vy. Nerozumiem ale v každom prípade tomu (reakcia z pléna), nerozumiem tomu, prečo protežujete určitú skupinu ľudí a ešte aj to úplne hlúpym spôsobom, pretože tých, keď už teda máte protežovať poberateľov dôchodkov, tak by ste mali v prvom rade pozerať na tých, ktorí to najviac potrebujú, a nie na tých, ktorí majú 500- alebo 600-eurové dôchodky. Čiže to, čo sa snažíte robiť, robíte úplne babrácky a zle!

Ďakujem, pán predsedajúci. (Hluk v sále.) Poprosím zo štyri, zo päťkrát pogongať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, páni poslanci, ukľudnime sa. Pán poslanec Kvorka, netelefonujeme v sále!

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ja úprimne, ja úprimne a veľmi pekne ďakujem kolegovi poslancovi Burianovi, že neveriacim Tomáškam vysvetlil, že skutočne sa mimoriadne dôchodky zvyšovať nebudú, a priznal, že je to zrejme chybička alebo teda chyba krásy. A neviem, či je vhodné hľadať slová ospravedlnenia, že prečo minimálne dôchodky nezvyšovať. Podľa mňa, znova to opakujem, je lepšie využiť ten mesiac času na to, aby sme diskutovali so zakončením vo finále, že aj minimálne dôchodky sa budú zvyšovať o tých 8,20. Lebo inak neviem, ako to chcete vysvetliť tým, či už 70- alebo 80-tisícom poberateľom minimálnych dôchodkov, že ste na nich, a teraz už netvrdím, že zabudli, lebo ak niekto zabudol, tak dneska si to už uvedomil, o čo tu kráča, že ste sa na nich vykašľali, to je správny výraz. Nie zabudli, vykašľali!
A ešte si dovolím jeden odkaz podobného typu na vedenie ministerstva práce, sociálnych vecí pri tejto príležitosti, a to je tzv. jasličkový zákon. Varujem vás, aby ste neurobili podobnú chybu ako pri minimálnych dôchodkoch aj pri tzv. jasličkovom zákone, ktorý je teraz na úrovni vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania. V tomto zákone je množstvo logických a vecných chýb. Takže dávajte si, prosím vás, pozor na to, čo posielate do vlády a do parlamentu.