Videokanál klubu

Pán Vašečka, ja ďakujem veľmi pekne, že ste otvorili aj bod 8, ktorý hovorí o obrazovej forme, čím umožňuje fungovanie alebo preukázanie jednotlivých vecí obrazovou formou. Pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, chvíľu keby ste ma teraz počúvali ohľadom racionalizácie siete škôl.
Pri 31-percentnom poklese počtu žiakov celkový počet žiakov klesol od roku 2000 o 16 % a počet tried o 18 %. Z hľadiska nákladov je počet učiteľov, ktorý sa znížil o 23 %. Na úrovni štátneho zriaďovateľa pri 34-percentnom poklese počtu žiakov sa znížil počet štátnych škôl o 22 %. Pokles počtu žiakov sa čiastočne prispôsobil aj počet tried od mínus 22 % a počet učiteľov o mínus 27 %. Počet cirkevných škôl sa medzi rokmi 2000 a 2014 zvýšil o 30 % a počet súkromných škôl o 139 %.
Mohli by ste mi teraz, prosím vás, zopakovať, čo som povedal, pokiaľ vám to neukážem na grafe? (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Z vôle občanov som štvrtýkrát v tomto parlamente a musím povedať, keďže sa budem dotýkať len jednej veci z toho, o čom kolega predrečník hovoril, klasický filibustering som tu zažil tak zriedkavo ako prelet Halleyovej kométy nad svojou hlavou a o tej vieme, že lieta raz za viac než 80 rokov. To znamená, aj tento veľmi obsiahly a vyčerpávajúci a dobrý prejav kolegu vošiel do dvadsiatich minút.
Ja si nespomínam, je to možné, že za štyri volebné obdobia som niekedy dvadsať minút prekročil, skôr nie, ako áno. Ale musím povedať, že limitovanie je jeden háčik, okrem iných, novely tohto rokovacieho poriadku. Oveľa väčším háčikom je presne to, čo kolega zmienil a čo podčiarkujem. Tento parlament je kontrolným orgánom jednoznačne nadriadeným vláde. Táto vláda padne, keď bude mať parlament takú vôľu, a každý minister padne, ak tento parlament takúto vôľu mať bude.
Nedokážem pochopiť, ako môže predseda parlamentu, predseda, druhý najvyšší ústavný činiteľ štátu, a predseda zákonodarného zboru prísť vôbec na nápad, že budú existovať parlamentu podriadené osoby, ktoré majú väčší nárok na vystúpenie v parlamente ako samotní volení zástupcovia ľudu. To je proste zneváženie, musím povedať. A nejde mi do hlavy, ako vôbec sa na toto prísť mohlo. Chápem a viem si živo predstaviť, žeby to vyargumentovával tým, že napríklad minister financií pri rozpočte potrebuje viacej času. Pripusťme, že toto by sa mohlo ošetriť neakýmsi spôsobom iným ako tým, že apriórne urobím zo zákonodarného zboru občanov druhej kategórie a z ministrov... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vážená snemovňa, nerobím si, samozrejme, nikdy ilúzie o návrhu zákona, na prvom mieste ktorého medzi predkladateľmi som napísaný, ale napriek tomu si myslím, že tento totálne nestranícky zákon znamená zníženie byrokracie pre všetkých občanov bez rozdielu ich politickej afiliácie a preferencie, nevidím dôvod, aby takýto zákon neprešiel.
Celkom z hlbokého presvedčenia hovorím, že ak vidím, že zákonná norma je dobrá, tak hlasujem za ňu bez rozdielu, keď ide o to, kto ju predložil. Včera som hlasoval za niekoľko vládnych návrhov a budem za niekoľko z nich hlasovať i dnes, pretože, ako bolo povedané, zákon síce nespasí svet, ale ak zlepší beh vecí, tak stojí za to, postaviť sa zaň a hlasovať zaň.
Ešte raz hovorím, čas na ohňostroj pri prejdení prvého opozičného návrhu ešte nie je, a ak prejde, nemyslím si, že ktorýkoľvek z vás, reprezentujúci ktorúkoľvek stranu, sa dopustí smrteľného hriechu. A vyzýval by som snemovňu pri tejto príležitosti zamyslieť sa nad posolstvom zákona každého, ktorý za tie ďalšie roky príde, a zamyslieť sa, že i keď nespasí svet, či nie je posunom k lepšiemu.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Petra Osuského, Ondreja Dostála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Martina Poliačika a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov v znení neskorších predpisov, podávam Národnej rade v súlade s rokovacím poriadkom túto spoločnú správu výborov.
Národná rada sa uznesením č. 138, uznesením pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov, pričom za hlasovalo 5 poslancov, proti nehlasoval nikto a hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Počet členov výboru je 13, prítomných bolo 12. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 27 z 5. septembra s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Z uvedených uznesení výborov vyplynul jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týkal toho, čo hovoril pán Osuský.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o pripomienke s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
A ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach, ktoré som čítala, odporúča Národnej rade uvedený návrh v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v spoločnej správe a predneseného v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 34 zo 6. septembra 2016. Tento výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď a zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, o tomto návrhu zákona sa v tejto sále zákonnosti, ako hovorí Janko Mičovský, hovorí opakovane, teraz prichádza i v tomto volebnom období ako krok, ktorým sa znižuje podľa nás nie dôvodný dohľad štátu nad občanom v súvislostiach, ktoré takýto dohľad nevyžadujú, ktoré sú napríklad, ako som sa zmieňoval v prvom čítaní, napríklad v Českej republike už roky rokúce zrušené, a myslím si, že vykročiť týmto smerom je jednak zmenšenie, niekto by mohol povedať, aj šikany obyvateľstva. A minimálne, keď sme už tu hovorili o tom, že čo sa dá zákonmi zlepšiť alebo nezlepšiť, tak pripomínam, že doterajšia verzia úpravy vzťahu občana, ktorý odchádza nad 90 dní do zahraničia alebo nadobúda prechodné bydlisko, bola síce sankcionovaná 33 eurami, ale minister vnútra mi of record v tejto sále, v tomto priestore povedal, že však sa to aj tak nevymáha.
No, domnievam sa, že ak existuje zákonná norma, ktorá nie je potrebná, ktorú nemajú iné demokratické štáty, ktoré ju zrušili, a ktorá predstavuje nadstavbový dohľad nad obyvateľstvom a ešte nie je ani vymáhaná, tak by nemala existovať.
Preto si myslím, že to, že tento zákon, pripúšťam na moje prekvapenie, prešiel prvým čítaním a dokonca i vo výbore pre verejnú správu získal podporu, napriek rozloženiu poslaneckých hlasov v takom a každom inom výbore, tak si myslím, že nespravíme nič zlého, ak ho prijmeme.
Domnievam sa, že je celkom rozumné, aby novelou zákona poskytnuté právo občanovi ohlásiť svoj pobyt v zahraničí trvajúci viac ako 90 dní a ohlásiť štruktúram to, že mení alebo odchádza z trvalého bydliska do prechodného bydliska, je dobrým opatrením, občan toto právo má a môže mať, ale niet dôvodu, aby bol sankcionovaný, ak takéto právo nevyužije, a urobiť z toho, mať z toho povinnosť, ako je to teraz.
Treba povedať, že k návrhu zákona bola jediná pripomienka zo strany legislatívneho odboru Národnej rady, keď tento legislatívne technickou úpravou spojil dve vety do jedného celku, čo si ako predkladatelia osvojujeme a súhlasíme s tým a myslíme si, že za daného stavu by nemalo prijatiu tohto zákona nič čeliť.
Ďakujem za pozornosť.

Ja by som teda rád doplnil, že na ústavnoprávnom výbore za ten návrh hlasovali 2 poslanci a 9 poslancov sa zdržalo, čiže nie je mi známe, aký názor má tých 9 zvyšných poslancov.
A vo vzťahu k celkovej úprave viem, že napríklad pán poslanec Lipšic argumentoval, z akých dôvodov ten návrh nepodporí, čiže uňho mi je, uňho sú mi tie dôvody známe. Nie sú mi teda úplne známe a zrejmé u všetkých ostatných kolegov, ale samozrejme, že rešpektujem právo rozhodnúť sa.
A oceňujem to rozhodnutie nepredložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by išiel nad rámec tej úpravy, ktorá je navrhnutá v návrhu zákona, a teda považujem opäť za legitímne právo poslancov Slovenskej národnej strany navrhnúť takú úpravu zákona po politických stranách, akú oni sami považujú za žiaducu a potrebnú, ale zdá sa mi vhodnejšie, aby to robili vlastným návrhom zákona, ako dopĺňali do návrhu zákona iných poslancov niečo, s čím tí predkladatelia nie sú stotožnení. Dokonca majú voči tomu výhrady do takej miery, že by ten návrh stiahli, keď to predložíte, tak budeme o tom diskutovať a každý bude sa môcť slobodne rozhodnúť na základe postoja k tomu návrhu.
K poznámke, že ministerstvo vnútra na základe tej zmenenej úpravy nedokáže zabezpečiť, aby sa politické strany stali demokratickejšími, môžem povedať iba to, že zákony nemôžu tu spraviť raj na zemi. Myslím, že včera alebo predvčerom sme tu mali debatu o tom, že protischránkový zákon nevyrieši všetky problémy korupcie, ale keď bude dobrý a účinný, môže niečo zlepšiť a ja som presvedčený, že aj tento zákon môže niečo zlepšiť.

Postup podľa zákona by bol, samozrejme, v súlade so zákonnou úpravou, bol by v rukách ministerstva vnútra a súdov. Predpokladám, že strana, ktorá by bola, ktorá by kriticky sa vyjadrovala k vpádu Turkov v 16. storočí, neviem, prečo by to robila, ale keby to robila, tak predpokladám, že toto samotné by nebol dôvod na zákaz politickej strany.
A teda ešte rád by som zareagoval na vlastne ten môj úvodný vstup, keď som sa vyjadroval k tomu prihláseniu. Ja som to nemyslel, že sa nemajú právo prihlásiť alebo že sa nemôže stať technický problém, len som teda chcel apelovať na vedenie parlamentu, aby rovnako ústretovo pristupovalo ku všetkým prípadom, teda bez ohľadu na to, ktorý poslanec avizuje, že sa nestihol prihlásiť z dôvodov, že mu nefungovalo technické zariadenie. To je všetko, nič viac v tom nebolo.