Videokanál klubu

Veľmi sa mi páčil (pozn. red.: správne "páčilo"), ako ste hovorili o tom vplyve plastov v prírode. Naozaj s tým sa dá iba súhlasiť. Nemám žiadne námietky.
Len tuná hovoríme o konkrétnom návrhu zákona, ktorý pán minister predložil ako jedinú alternatívu. On totižto má za cieľ štatistiky a nie dosiahnuť obmedzenie výskytu plastov v prírode. A to by mal (pozn. red.: správne "malo") byť naším cieľom, urobiť všetko pre to, aby sa ten plastový odpad do tých riek nedostával. Len toto, tento návrh zákona negarantuje tento výsledok. On hovorí len o jednej forme, áno, legitímnej, niekde v niektorých krajinách funguje možno podobným alebo trochu iným spôsobom, ale negarantuje tie negatívne javy, ktoré sú v našej spoločnosti tieto čierne skládky, odhodené iné odpady, tie plasty, ktoré nám ohrozujú ryby a iné vodné živočíchy, o ktorých ste hovorili.
A o tom tu dnes je aj moje vystúpenie, že neboli predložené žiadne iné alternatívy ani Inštitút environmentálnej politiky neposudzoval inú alternatívu ako tú, ktorú si vybral pán minister, že ju chce, pretože naozaj je to spoločenská objednávka, je to spoločenským hitom dnes zálohovať fľaše.
Len keď sa dôsledne rozprávate s ľuďmi a vysvetľujete im tieto dopady, ako to vlastne má fungovať a že až také jednoduché to ani s tým zálohovaním nebude, lebo myslím si, že mnohých bude obťažovať mať fľaše nepokrčené v nejakých igelitových taškách, s ktorými bude musieť cestovať na výkup, že vlastne naozaj v tom systéme zostane veľa fliaš, ktoré budú drahšie, budú zálohované a nedostanú sa naspäť do toho systému týmto systémom, ktorý je tuná navrhovaný. Áno, povedzme si, nech je drahší, tak nech si ju nekupujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Pčolinský, tak dúfam, že odteraz začnete separovať, že tých 10 centov bude pre vás motivačným a záväzkom, že začnete separovať.
To, že peniaze majú byť motiváciou za vyzbierané plasty, áno, môže to byť. Len presne, ako ste vy povedali, na príklade Chorvátska, tam nejde o to, že majú tie fľaše unikátny kód a zberajú len chorvátske fľaše, tam zberajú všetko. Práve tie sociálne slabšie skupiny chodia, dočisťujú pláže po slovenských fľašiach, ktoré si tam donesú naši turisti, a potom sa to vrece s tými fľašami váži. Presne to, čo som ja navrhovala v mojom vystúpení, že tento návrh alternatívny nebol ani len posúdený a vyhodnotený, že by sa mohli plasty vykupovať či už na zberných dvoroch obcí, alebo aj na iných miestach, napríklad aj pri malých predajniach.
O tom hovorím, že tento návrh je návrhom pána ministra, preto on sa rozhodol, že to takto bude, lebo on chce byť lídrom v zálohovaní fliaš strednej Európy. Takto to hovorí v svojom videu a takto on to prezentuje.
Komisia pre posudzovanie vplyvov dopadov tohto zákona na spoločnosť hovorí, neodporúča túto, túto, tento zákon predkladať do parla..., najprv do vlády a následne do parlamentu, pretože nemá dostatočne posúdené vplyvy a tie vplyvy, ktoré tam sú, nedošlo k ich správnemu vyčísleniu a budú také, ktoré možno budú ďaleko horšie pre tú krajinu, aby sme mali krajinu čistú. Ani ja nechcem, aby boli plastové fľaše kdekade poroz..., ani iné plasty. Nikto z nás to nechce. Ale systém nám to negarantuje a o tom ja hovorím, že sú aj iné spôsoby možno lacnejšie a hlavne efektívnejšie, aby boli.
Vy, toto je 80 za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Áno, páčilo sa mi, tá tvoja poznámka, pán kolega Martin Fecko, ohľadom toho, že treba naučiť ľudí separovať. Pretože pri zavedení tohto systému stále budeme musieť učiť ľudí separovať, lebo je to nedostatočné, ale budeme ich musieť ešte učiť aj zálohovať, aby rozoznali fľaše, ktoré sú zálohovateľné a ktoré nie sú. Pretože on keď príde v dobrej mienke, že dostane peniaze za fľašu, ktorá je zálohovaná, a príde napoly s fľašami bez zálohy, napoly s fľašami so zálohou, tak mu zoberú len polovičku. A čo potom s tou druhou časťou?
S tým, že ten systém naozaj, že je nedostatočné separovanie na Slovensku, poukazuje aj kontrola Národného kontrolného úradu, ktorý pri hodnotení štátneho rozpočtu vytýkal túto skutočnosť rezortu životného prostredia, že je stále nedostatočné percento separovaného zberu a látky, ktoré by mohli vstupovať ako suroviny do ďalšieho procesu výroby, sa odnášajú na skládky alebo do spaľovní.
Ale treba povedať, že naozaj, pán minister, toto nie je cesta na to, aby sme tento neduh spoločnosti vyriešili, iba ho komplikujeme. Viem, je to ľúbivé, ale nebude to efektívne a neprinesie to čistejšie Slovensko.

Ďakujem pekne za pripomienky.
No, pán kolega Budaj, treba povedať, že tento systém zálohovania neprispeje k čisteniu, alebo aby sme boli spravodliví, možno minimálnym spôsobom prispeje.
A možno úplne jednoduchým spôsobom, ak by sa posilnil súčasný systém, umožnilo sa, napríklad výkup plastových fliaš na zberných dvoroch, tak práve tie sociálne slabšie skupiny, o ktorých ste hovorili, že by možno mali záujem o to, tieto plastové fľaše bez ohľadu na to, či sú označené, alebo nie sú označené, tak by sa vlastne dostali do toho systému späť, do cirkulárnej ekonomiky na spätnú výrobu. O to by nám malo ísť, nie aby sa dostala len jedna komodita, len označená fľaša naspäť do systému. Čiže posilniť súčasný systém, umožniť výkup na zberných dvoroch.
Ďakujem, kolega Rado Pavelka, že si pripomenul tie okolnosti v Českej republike, pretože práve toto bol i tiež jeden z argumentov v prílohe k materiálu, kde ministerstvo poukazovalo, no však aj Česi idú zálohovať systémy, tento systém vykupovania fliaš, tak poďme aj my do toho.
Tak, pán minister, bolo by dobré, keby ste si zobrali príklad od našich českých susedov a prehodnotili tento zámer.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel k tomuto návrhu možno tri-štyri body.
Prvá vec je, že 110 mil. fliaš, kusov, rátame s tým, že nám teda stále ostane naďalej nevyzbieraných a 110 mil. kusov je naozaj strašne veľa, strašne veľa a tých 110 mil. kusov, keď nám ostane možno v prírode, tak to naozaj nie je asi to, že nám tá príroda bude omnoho čistejšia, 110 mil. je naozaj veľké množstvo.
Ďalšia vec je, pozrel by som sa na to, aj to, že v Českej republike tento systém odmietli a bolo na to viacero dôvodov a jedným z dôvodov bolo napríklad aj to, že ich odborníci dali dokopy analýzu, z ktorej vyšlo, že z 33 krajín sveta, kde je toto zálohovanie realizované v súčasnosti, len v 6 sa podarilo naplniť ambíciu 90-percentný podiel. Čiže mám aj obavu, že na koľko sa to u nás podarí, a teda či sa to vôbec podarí.
Ďalej skúsenosť z Nemecka hovorí o tom, že keď sa tam prešlo na zálohovanie, klesla im miera triedenia ostatných materiálov až o 11 %, a nie som si úplne istý, ale myslím, že to trvalo až 4 až 6 rokov, pokiaľ sa to zase dostalo naspäť a stálo to ďalšie náklady v tom, že sa museli robiť ďalšie mediálne kampane, aby sa ľudia opäť k tomu vrátili.
No a k tomu, že či nám to vyčistí naše rieky a či nám to vyčistí aj naše lesy, no, ja mám obavu, pretože väčšinou tie fľaše, ktoré sú tam, sú zničené, skrčené, možnože roztrhnuté a tak ďalej, a takéto fľaše sa nevrátia naspäť do systému podľa tohto zálohovania, takže ja mám obavu, či naozaj sa tento cieľ čistejšieho Slovenska vďaka tomuto zálohovaniu podarí naplniť.
Ďakujem pekne.

Takže, vážení kolegovia, kolegyne, hovoríme o zálohovaní plastových fliaš, skončila som v jednej pasáži a teraz by som sa teda chcela venovať ohľadom nákladovosti tohto celého systému, pretože v analýzach sa hovorí, že okrem tých priamych nákladov, ktoré sú potrebné na zabezpečenie celého systému, sú tu aj ďalšie nepriame náklady, ktoré predstavujú aj výpadok z príjmov v systéme súčasného systému triedeného zberu. Na jednej strane sa síce systému znížia náklady, lebo ubudne surovina na zber a triedenie, ale na druhej strane zmizne zo systému cenná surovina, ktorá aj pre organizácie, ktoré zabezpečujú tento zber, bola najcennejšou komoditou. To znamená, organizácii zodpovednosti výrobcov sa znížia príjmy z predaja materiálu a poplatkov, ktoré dnes platia za tieto obaly výrobcovia.
Zavedenie povinného zálohovania nápojových plastových a kovových obalov bude viesť k výpadku ročného príjmu na úrovni štyroch až desiatich miliónov eur v dnešnom systéme triedeného zberu. Samozrejme, závisí to, do akej miery tieto organizácie zodpovednosti výrobkov znížia okrem príjmov aj náklady.
Hlavnou nevýhodou celého tohto systému zálohovania je teda nákladovosť, nákladnosť systému. Keďže sa počíta aj vysoký, vysoký príjem z nevybratých záloh a z predanej suroviny, ktoré nebudú postačovať pokryť náklady na celú túto prevádzku, aj preto tento systém implementovalo len osem krajín Európskej únie, no a teda my budeme medzi tými ďalšími prvými, pretože pán minister sa rozhodol, že chceme byť lídrom v zálohovaní plastových fliaš.
Ja by som chcela, aby sme boli lídrom v čistom životnom prostredí. Ja by som chcela, aby sme boli lídrom, tak ako som povedala, čistej podzemnej vody, aby sme boli lídrom krajiny, kde je, kde je prirodzene čisto, kde sa nám nepovaľujú aj iné odpady.
Podľa navrhovaného systému budú musieť na Slovensku zálohovať PET fľaše a plechovky všetky obchody. Nie všetky ich však budú aj spätne vykupovať. Tak ako som povedala, povinný výkup fliaš bude len v maloobchodných predajniach s predajnou plochou väčšou než 300 m² a zálohovaná cena bude za fľašu, PET fľašu 12 centov a za plechovku 10 centov.
Ak si urobíme prepočet, ktorý je tiež zverejnený, tak až 119 mil. kusov takýchto PET fliaš zostane nevyzbieraných; 119 mil. kusov, pán minister, budete môcť naháňať po tejto krajine, pretože s tým počítate, že príjem z nevybratých záloh bude 11 975-tisíc eur, čo predstavuje pri zálohe 10 centov 119 mil. kusov.
Samozrejme, tento príjem vám vstupuje do tohto systému, príjem potom z predanej suroviny, príjem z nevybraných záloh za plechovky je 3 281-tisíc, to znamená ďalších 32 mil. kusov plechoviek vám zostane behať v systéme, mimo systému, tak mi povedzte, aká efektivita je tohto vyzbieraného? A pýtam sa vás, koľko vlastne tých kusov fliaš sa uvedie na trh, keď vám 119 mil. kusov fliaš zostane mimo systému?
Je otázne, aj v analýze vplyvov sa hovorí o tom, že či vôbec tieto príjmy, ktoré by mali byť vrátane tých príjmov, ktoré sú nevybraté zálohy, celkove má byť 28 mil. eur, že je otázne, že či vôbec dokáže ten novovybudovaný správca, nezisková organizácia, financovať celý tento systém a či nebude potrebné dotovať zo štátneho rozpočtu ďalšími príjmami, napríklad z Environmentálneho fondu. Taktiež nie je jasné, akým spôsobom budú financované inšpekcie alebo orgány štátneho dozoru, ktoré sa tuná definujú, či ich náklady na svoju činnosť budú započítané v príjmoch tejto kalkulačky, alebo budú zvýšeným príjmom rezortných organizácií.
Keď som už pri tomto štátnom dozore, tak je tu veľmi jedna vtipná záležitosť, ktorú, neviem, pán minister, či si uvedomujete, čo ste, čo ste vlastne do tohto systému dali, a síce štátny dozor je osoba, ktorá je vykonávajúca štátny dozor v mene inšpekcie, je oprávnená voľne a kedykoľvek vstupovať do predajných, skladovacích a iných priestorov kontrolovanej osoby, ktoré slúžia na výkon jej podnikateľskej činnosti. To znamená, že ten, kto vyrába alebo predáva plastové nápoje, tak štátny dozor môže vstupovať do kedykoľvek a akýchkoľvek priestorov tejto podnikateľskej osoby.
Taktiež drakonické sú pokuty do tohto celého systému, kde sú pokuty od 500 do 120-tisíc eur. A pri opakovanom porušení môže byť až udelený dvojnásobok. A to je, prosím, len to, že ten výrobca, či by bol, alebo nebol zaregistrovaný napríklad do systému tohto, tejto novej organizácie tohto správcu. Tento, táto organizácia, tiež nie je jasné, z čoho bude, ako bude fungovať, nie je jasné, aké zmluvné podmienky bude, budú nastavené pre povinnosť uzavrieť vlastne výrobcu alebo toho distribútora, ktorý bude povinný uzavrieť zmluvu s touto neziskovou organizáciou, podmienky uzavretia tejto zmluvy nie sú, nie sú jasné, ani nie sú tuná vlastne jasné, do akej miery tento správca bude uplatňovať, hradiť tie výdavky za celý systém. Čo keď sa mu to niečo nebude páčiť? Čo keď sa nedohodnú? Toto váš návrh zákona nerieši, čiže aplikačná prax je veľmi zložitá.
Ani sa nečudujem, že vlastne odkladáte jeho účinnosť na rok 2022. Hádžete to na novú vládu s tým, že nech sa ona postará. A vy sa teraz postavíte hrdinsky do PR, ja som za zálohovanie fliaš.
Ja, ľudia, nie som za zálohovanie fliaš, ja som za čisté životné prostredie. Ja som za to, aby sa do systému vybralo maximálne množstvo separovaného zberu, maximálne množstvo plastov. Za to som ja, pán minister, a to sa dalo dosiahnuť aj inými spôsobmi.
Napríklad sa to dalo dosiahnuť aj posilnením súčasného systému zberu. Napríklad spôsobom, ktorý ste nezanalyzovali, a to je tá moja hlavná výtka. Že vy ste si povedali, idete takto, toto je najlepšie, takto ste to nastavili a toto je jediné správne. Ale tých riešení je oveľa viacej. Nehovorím, že tie iné sú lepšie alebo horšie, ale sú, a nepredložili ste ich, ani ste ich nezanalyzovali.
Vrátim sa k tomu návrhu, možnosť podpory súčasného systému, ktorý, môžme ho kritizovať, nejaký už je, už za tie 4 roky spoločnosť nejakým spôsobom sa s ním musela naučiť, naučiť žiť. Napríklad skúsiť posilniť systém zberu týchto plastových fliaš alebo celého plastového odpadu. Na základe dohôd medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov, zberovky a samosprávy. Umožniť im napríklad, aby v zberných dvoroch bolo možné napríklad vykupovať takýto plastový, plastový odpad s tým, že tie výdavky by boli súčasťou systému, systému organizácie zodpovednosti výrobcov.
Keď nám ide o riešenie hľadať čisté životné prostredie a maximalizovať množstvo vytriedenej suroviny, tak hľadajme tie cesty. Hovoríme o tom, že nechceme mať tzv. ten littering, to znamená pohodené fľaše v lesoch, krajine, popri železniciach, v tokoch, tak ich vyberme z tej krajiny, pretože tento spôsob, o ktorom my hovoríme, tie fľaše, ktoré sa tam nachádzajú, nám negarantujú, že to sú tie fľaše, ktoré budú v budúcnosti označené jedinečným kódom a uvedené na trh práve slovenským výrobcom. Môžu to byť fľaše, ktoré budú doplavené z Ukrajiny, z Poľska, ktoré môžu byť donesené turistami z iných krajín, ktoré vlastne zostanú mimo tohto zálohovaného systému.
Neposúdili ste to a to je tá moja veľká kritika celého tohto vášho zákonu. Pretože ten cieľ by nemal byť nastavený len na 60 % alebo 90 % získania niečoho, pričom nevieme, z akého množstva ideme to množstvo získavať, pretože to ste nepovedali, či to bude 90 % z fliaš uvedených našimi výrobcami na trh, alebo či to je 90 % zo všetkých fliaš, ktoré sa natrhajú, á, nachádzajú na Slovensku v spotrebiteľskom reťazci alebo v domácnostiach, alebo proste medzi, medzi ľuďmi. To, to nevieme. Vy ste nám toto číslo do dnešného dňa nepovedali. A sami tvrdíte vo vašich analýzach, že ho nepoznáte. Ale hovoríte o 90 %.
Čiže máme tuná nepresné, nepresné výpočty, hra s číslami, ale ideme prijímať zákon, ktorého účinnosť má byť v roku 2022.
Vám odporúčam, pán minister, aby ste zvážili, zvážili, či budete pokračovať v tomto legislatívnom procese. Či naozaj nejdeme spoločne hľadať iné riešenia, ktoré by sa dali zaviesť možno už v tomto roku. Možno aj tou formou, ako som, ako som povedala.
Takže to je moje odporúčanie pre vás a je mi ľúto, že zákon, ktorým vy deklarujete, že má za cieľ zlepšiť životné prostredie, nemôžme podporiť, pretože si nemyslím, že tento zákon zlepší a skvalitní životné prostredie, že prinesie menej odpadu. Práve naopak, v čase, keď sa zavedie, a možno aj na niekoľko rokov, prinesie zvýšené množstvo plastového odpadu na Slovensku, zvýšené množstvo plastového odpadu na skládkach, po našich lesoch a našich riekach.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Len som chcela informovať členov hospodárskeho výboru, že dnes o devätnástej máme zasadnutie v miestnosti č. 149. Takže hospodársky výbor, 149, 19.00. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, predkladáte jeden zo svojich hitov svojho funkčného obdobia na ministerstve. Máte k nemu interaktívne video, ako ste za zálohovanie obalov z plastových, z plastových materiálov. Ja vám poviem tak, že ja som za čisté životné prostredie, som za čistú pitnú vodu a som za to, aby sme dosahovali konkrétne ciele v ochrane životného prostredia. Dôležité sú aj plnenia štatistík, ale to by nemal (pozn. red.: správne "nemalo") byť naším hlavným motorom a naším hlavným, hlavným cieľom pri takomto zákone.
Váš zákon je pomerne veľké zúfalstvo. Je to zúfalstvo, ktoré, keď si otvoríte doložku analýzou (pozn. red.: správne "analýzy") vplyvov, tak samotná komisia, ktorá hodnotila tieto vplyvy, neodporučila návrh zákona, aby bol predložený a aby bol schválený. Je tam množstvo dopadov na celé spektrum našej spoločnosti, ktoré nemáte preverené, nemáte zanalyzované, a deklarovaný cieľ, o ktorom ste aj vy hovorili, že má sa zvýšiť podiel získania zálohovaných, vyseparovaných obalov, aby sa zvýšil, tak vlastne tento cieľ sa dá dosiahnuť viacerými spôsobmi. Tie však vôbec ste neanalyzovali.
Vy ste si vybrali jednu cestu. Vy ste si povedali, áno, ideme zálohovať fľaše, pretože je to in, pretože sa o tom hovorí, že ľudia sa tešia z toho, ako to vidia v niektorých krajinách, ako to funguje, tak ste si povedali, bude to fungovať aj u nás. Povedali ste si, že nebudú, že cieľom je, aby sme mali estetické životné prostredie, pretože povaľované fľaše znečisťujú životné prostredie. Áno, je to pravda, že oveľa viac naše životné prostredie znečisťujú rôzne iné plasty, rôzne iné odpady, ktoré sa nám povaľujú po krajine, ktoré nám zapĺňajú naše skládky. Práve obaly, vy ste si vybrali jedno hrozienko s týchto obalov, z týchto odpadov, ktoré už dnes je pomerne dobre separované, ktoré je žiadanou komoditou ako surovinou pre ďalších spracovateľov.
Vaším návrhom nabúravate už dnes veľmi krehký systém, ktorý sa horko-ťažko rozbehol po prijatí zlého zákona o odpadoch, zákona, proti ktorému ste aj vy podávali ústavnú sťažnosť. Ale už nejakým spôsobom ten systém začal fungovať a dnes zásadným spôsobom zasahujete práve do takej citlivej komodity, ako sú plasty, pretože zavedením tohto systému odoberáte peniaze z celého systému zberu, zberu plastov, vytvárate nové administratívne zaťaženie pre výrobcov a dovozcov a pre výrobcov a distribútorov týchto obalov a vlastne systém, ktorý navrhujete, nemáte ani poriadne domyslený, čo sa týka systému odberu, jeho zálohovania a spätného dostania do obehu.
Hovoríte o tom, že evidujete v súčasnosti viac ako 1-tisíc výrobcov obalov, avšak v samotnej analýze hovoríte, že vlastne neviete, aké množstvo obalov sa dostáva na trh. Nebolo jednoduchšie osloviť týchto alebo dať aj možnosť zmenou zákona, legislatívy povinnosť týmto 15-tisíc výrobcom, aby v rámci svojej evidencie v jednej kolónke presne zaevidovali, aké množstvo uvádzajú na trh? Pretože vy ani to dnes neviete. Síce poviete, že vyberieme, vyseparujeme 60 %, ale nepoviete, či je to 60 % z obalov uvedených na trh, alebo je to 60 % z celkových plastov. Pretože dnes v tých žltých nádobách takzvaných, ktoré sú symbolom triedeného zberu pre plasty, máme aj obaly, ktoré nebude možné zálohovať, a to je ďalší nedostatok celého vášho systému, že vlastne do systému zálohovania vstupujú len fľaše, ktoré budú identifikovateľné špeciálnym kódom, znakom, ktoré si budú musieť výrobcovia na svoje náklady tieto zabezpečiť techniku, stroje, vstupy, ktoré sú na úrovni 60 mil. eur.
Celkový systém, o ktorom hovoríte, že prinesie vyššiu estetiku v životnom prostredí, úmyselne hovorím estetiku, nehovorím o tom, že prinesie vyššiu kvalitu životného prostredia, pretože o tom nie som presvedčená, tak bude stáť viac ako 80 mil. eur. Množstvo obyvateľov sa nebude môcť zapojiť do tohto systému, hoci bude platiť vyššiu cenu za balené nápoje, pretože zálohovaný systém bude povinný len pre predajne s výmerou viac ako 300 m² predajnej plochy. To znamená, menší obchodníci na obciach, kde takéto veľké predajne sa nebudú nachádzať, nebudú musieť odoberať zálohované plastové fľaše, avšak zálohovať ich budú musieť, avšak obyvateľ spotrebiteľ zálohu bude musieť platiť.
A aby to ešte bolo veselšie, tak tie fľaše, ktoré budeme chcieť vrátiť do celého systému, budú musieť byť nepoškodené. Nebudú môcť byť, tak ako sme boli učení, minimalizovať ich objem, pretože by sme zbytočne nosili, prenášali vzduch, tak práve dnes tie fľaše budú musieť byť nepoškodené, tak aby pri tom zbere bol čitateľný a identifikovateľný kód, ktorý by mal prejsť cez automatické zariadenie, aby vedelo tento kód so zálohou zálohovanej fľaše prečítať.
Čiže malí obchodníci budú môcť sa zapojiť do takéhoto zberu, ale nebudú povinní, to znamená, štatisticky väčšie množstvo obcí do tohto systému zapojených nebude. Avšak toto nemáte zanalyzované, aký to bude mať v skutočnosti dopad, ako v skutočnosti bude vyzerať ten spôsob, kedy ľudia, ktorí sú odkázaní na balené nápoje alebo nielen odkázaní, ale sú, možno aj radi ich využívajú, akým spôsobom budú tieto obaly prenášať do zariadení, kde teda bude možné odoberať tieto zálohované fľaše.
Okrem priamych výdavkov, o ktorých som hovorila, že budú priame výdavky pre výrobcov na zavedenie techniky a zariadenia na označovanie, tak budú tu aj ďalšie nepriame náklady, ktoré v podstate predstavuje výpadok v príjmoch v systéme triedeného zberu. A tým pádom vlastne sa ohrozuje celý systém organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorí práve z tejto najcennejšej komodity boli schopní hradiť aj triedený zber a jeho separáciu tých komodít, ktoré neboli také atraktívne pre ďalšie spracovanie, ale ktoré sú veľmi nebezpečné pre životné prostredie.
Ale toto vás nezaujíma, túto časť ste nechali bokom, pretože pre vás je dôležitá estetika plaviacich sa fliaš alebo pohodených fliaš v prírode.
Tak si povedzme o tých výdavkoch, ktoré by napríklad bolo potrebné vynaložiť na dočisťovanie našej prírody a týchto riek. V analýzach sa uvádza, nie vo vašich, ale v niektorých ďalších, že za ostatných päť rokov čistenie výdavkov na dočisťovanie našich riek, kde sa vlastne doplavili plastové nádoby, bolo za päť rokov asi 600-tisíc eur. Toľko stál náš, boli výdavky Slovenského vodohospodárskeho podniku za päť rokov na dočisťovanie znečistených priehrad a nádrží. (Ruch v sále, zaznenie gongu.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa rada vyjadrila k niektorým častiam štátneho záverečného účtu, ktoré tu boli niektoré už aj spomínané, o niektorých hovoril pán predseda NKÚ.
Chcela by som poukázať aj vás poprosiť, pán, pán minister, pri príprave nového štátneho rozpočtu, že na tie nedostatky, ktoré by som chcela, o nich hovoriť, ak by sa im dalo predísť pri príprave nového štátneho rozpočtu. Týka sa to najmä programovej časti rozpočtu a ich monitorovania a stanovenia merateľných ukazovateľov.
Aj v správe NKÚ je spomenuté, že toto programové monitorovanie je len veľmi formálne a monitorovacie ukazovatele sú nastavené, len aby boli. Kapitoly, ktorým som sa podrobne venovala, boli vlastne kapitola ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva a monitorovacie ukazovatele, ako plán, áno, a či bol splnený, áno, na 100 %, alebo na niekoľko, ale pritom nevieme, že čo vlastne za plnením bolo, tak to naozaj je formálne.
Ja očakávam, že rozpočet a verejné financie, keď sa míňajú na nejaké aktivity, mali by mať jasný cieľ a jasný výsledok. V podstate tú hodnotu za peniaze, po ktorej všetci voláme, tá by mala byť preukázaná práve v tomto, v týchto merateľných ukazovateľov (pozn. red.: správne "ukazovateľoch"). Potom je veľmi ťažko posúdiť efektivitu vynaložených prostriedkov. Tá sa preukazuje aj v množstve záväzkov, ktoré Slovenská republika prijala pri prvom šíku najmä v oblasti ochrany životného prostredia, kde sa zaväzujeme k rôznym opatreniam, avšak keď nemáme nastavené dobré monitorovacie ukazovatele, tak nebudeme vedieť, ako tieto ciele napĺňame, a žiadne právne úpravy, ktoré budú len sprísňovať prostredie, podnikateľské prostredie, budú regulovať našu spoločnosť, tak neprispeje k dosiahnutiu týchto cieľov.
Poukazujem na nedostatočné stanovenie priorít pri návrhu rozpočtu, a tým pádom aj pri prijímaní štátneho rozpočtu, či už je to v ochrane pred povodňami, alebo ďalšími výdavkami, napríklad na ochranu ovzdušia, kde chcem poukázať na paralelu aj s nedostatkami, ktorá bola vytýkaná, ktoré sú vytýkané napríklad v rezorte ministerstva dopravy pri investíciách dopravy, kde práve v ovzduší malé častice PN 2,5 a PN 10 sú práve identifikované ako znečistenie z emisií z dopravy. A práve cesty I. triedy, diaľničné úseky, budovanie nových železničných tratí a rekonštrukcie prispievajú k tomu, aby sa lepšie napĺňali ciele v ochrane ovzdušia.
A keď môžem citovať zo správy, tak bolo nula kilometrov diaľnic a minimálne úseky ciest I. triedy, ktoré boli obnovené, a žiadne kilometre nových alebo rekonštruovaných železničných tratí.
Čiže chýbajú nám priority, chýbajú merateľné ukazovatele, stanovenie cieľov napríklad aj v odpadovom hospodárstve, kde sa tvárime, že ideme napĺňať tie nejaké európske štatistiky zvýšenia recyklácie, ale my dnes vlastne nevieme, z akého percenta počítame všetky tieto podiely, pretože aj tieto evidencie, analýzy, ktoré má ministerstvo životného prostredia, sú nedostatočné a vlastne neporovnateľné.
Taktiež chcem poukázať na konštatovanie dokumentov, ktoré boli predložené, a na nevýhodné zmluvy, ktoré boli napríklad prijaté, podpisované v rezorte životného prostredia. Tu by som chcela spomenúť len zopár. Jednu z tých, čo je spomenuté aj v správe NKÚ, a je to nevýhodná zmluva na prevoz ľudí v rámci Dobrohošte a Kyselice cez Vodné dielo Gabčíkovo, ktorú prevádzkuje Vodohospodárska výstavba.
Ďalej chcem poukázať na to, čo v správe sa nenachádza, ale bola by som veľmi rada, aby sa rezort financií, ale aj samotné NKÚ, neviem, pán predseda, tu nevidím ho, ale snáď počúva, sa zameral na hospodárenie Environmentálneho fondu, kde najmä v čase, kedy prevzal záväzky z Recyklačného fondu, tak sa ukazuje na viacerých prípadoch, že dochádza k veľmi neefektívnemu vynakladaniu týchto verejných zdrojov bez toho, aby dochádzalo k spätnej kontrole. Napríklad poukážem na nedostatkoch pri čistiarni odpadových vôd. Je to jedna z priorít, tiež ktorú potrebujeme riešiť v rámci vodného hospodárstva, zvýšiť kvalitu povrchových tokov a na znečistení ktorých sa najmä podieľajú v súčasnosti tie, množstvo malých neodkanalizovaných obcí. Tento problém kanalizácie sa už vyriešil pri veľkých sídlach, ale obce s obyvateľmi do dvetisíc obyvateľov sú stále úhrnom jedným z najväčších znečisťovateľov. A je paradoxné, že v mnohých obciach, a nie sú to už jednotlivé obce, sa stretávam často, že za drahé peniaze boli postavené čistiarne odpadových vôd s drahými technológiami, ktoré stoja už niekoľko rokov, dá sa to už pomaly rátať cez desať rokov, a ktoré nie sú napojené na kanalizáciu, pretože nemajú dobudované a vybudovanú kanalizačnú sieť nevyhnutnú pre to, aby tá čistiareň bola vôbec spustená do prevádzky. Toto považujem za neuveriteľné plytvanie s verejnými zdrojmi, keď nám stoja technológie, a obce, ktoré majú hotovú čistiareň odpadových vôd, vypúšťajú znečistené splašky do našich tokov.
Taktiež chcem poukázať na tabuľku, ktorú máte, ako obchádza..., á, tabuľka limitu počtov zamestnancov v jednotlivých kapitolách. Chcem poukázať na to, ako sa obchádzajú tieto stanovené limity zamestnancov, konkrétne v rezorte životného prostredia, kde sa v minulosti uzatvárali zmluvy o spolupráci napríklad spolu s občianskym združením Komplexná centrálna záchranná služba a o zdôvodnenie zmlúv, ktoré boli vyhodnotené cez Úrad verejného obstarávania ako nezákonné. Tak dôvod bol, že Štátna ochrana prírody Slovenska, ako aj Slovenský vodohospodársky podnik, pre ktoré mala táto organizácia poskytovať služby, nemajú dostatok pracovníkov, takže musia úlohy, ktoré majú štátom zverené, plniť cez túto podivuhodnú organizáciu, ktorá je podľa ich slov ďaleko lepšie materiálne, technicky vybavená. Je to z toho dôvodu, že dostáva dotácie z ministerstva vnútra cez Policajný zbor, že dostáva, dostala takmer 10 mil. eur z rezortu životného prostredia možno od roku 2010. Keby tieto peniaze išli do tých organizácií, do ktorých má, tak určite by dokázali si svoje povinnosti riadne plniť.
Len tým chcem poukázať na to, že sa tuná hráme na nejaký limit ľudí, ktorí pracujú vo verejnej sfére, ale takýmto spôsobom sa kamuflujú počty. Buď si priznajme, že naozaj úlohy, ktoré tieto organizácie majú plniť, majú zvýšené nároky a treba im priznať to, čo majú mať, treba im priznať dostatok ľudí, aby dokázali efektívne svoju činnosť vykonávať. Máme na stole dnes možno zákon o ochrane prírody, kde práve Štátna ochrana prírody dostáva dôležité kompetencie vydávania záväzných stanovísk, ktoré keď nebudú mať dostatočne kapacitne pokryté, tak môže to spôsobovať vážne škody a súdne procesy.
Ešte v krátkosti opatrenia v rezorte pôdohospodárstva. Chcela by som sa opýtať, či odvod 5 mil. eur pre Lesy Slovenskej republiky naďalej bude súčasťou návrhu štátneho rozpočtu, čo sa mi zdá už naozaj neprimerané, aby Lesy Slovenskej republiky mali osobitnú daň, osobitný odvod do štátneho rozpočtu 5 mil. eur, čo spôsobuje zvýšený tlak na ekonomickú výnosnosť ťažby, to znamená zvýšené nároky na množstvo vyťaženého dreva.
Darmo ukazujete na hodinky, ešte mi neodťuklo. Takže keby ste mi vedeli dať odpoveď na túto moju otázku, tak - aspoň na túto jednu - budem veľmi, veľmi rada.

Dobrý deň prajem všetkým. Ja vo svojom vystúpení nadviažem na tú rozpočtovú alchýmiu, ktorou Edo Heger pred chvíľkou začať, a takisto si pomôžem jednou z tých spoločností, ktorú menoval. Budem sa konkrétne venovať príjmom dividend do štátneho rozpočtu, kde z môjho pohľadu sú dve značne veľké anomálie. Tých anomálií je v tom záverečnom účte trocha viacej, ale keďže som v energetike, vždy sa vyjadrujem hlavne k tým energetickým veciam. Urobím takisto aj teraz.
Upozorňujem na tieto anomálie dlhodobo. Pán Kažimír už vie, dovolím si teda zopakovať niektoré z tých mojich výhrad aj teraz v tomto vystúpení. Budem hovoriť o dvoch spoločnostiach, ktoré sú uvedené medzi týmto príjmom dividend. Jedna zarobila viac, ako mala narozpočtované, a druhá ten rozpočet dodržala. V oboch prípadoch je to ale problém a aj vysvetlím prečo.
Tou prvou, tú prvú už začal Edo, je Slovenská elektrizačná prenosová spoločnosť, teda SEPS. Jedná sa o 100-percentne štátom vlastnenú spoločnosť, ktorá má svoje príjmy z prenosu regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Z pohľadu toho, že sa jedná o 100-percentne štátnu a regulovanú spoločnosť, by jej príjmy mali byť svojím spôsobom blízke nule, pretože všetko ostatné sú neprimerané zisky na úkor spotrebiteľa, ktoré sa prenášajú do tých cien elektriny. To znamená, že ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by zisky tejto spoločnosti mal regulovať tak, aby boli blízke nule.
Môže tu nastať výhrada, že toto sa dá naozaj iba veľmi ťažko, ale dovolím si upozorniť, že v roku 2017 tieto príjmy z dividend boli 57 mil. eur, v roku 2016 53,4 a v roku 2018 to bolo 59 mil. eur. To znamená, že sme konštantne kdesi na úrovni medzi 50 až 60 mil. eur, a to aj napriek tomu, že za ten rok 2018 to malo byť iba 14,7 mil. Tých 14,7 mil. bolo práve kvôli investíciám, ktoré ale neboli v plnej výške realizované.
Reálne, teda keď sa pozrieme na 100-percentne štátom regulovanú spoločnosť, ktorá prenáša všetky svoje zisky do ceny elektriny, tak dividenda SEPS-u je z tohto pohľadu naozaj iba skrytou daňou, ktorú platia všetci spotrebitelia a všetci podnikatelia v cenách elektriny a štát si to potom iba vyťahuje ako takú barličku do toho štátneho rozpočtu.
Takže v tomto prípade ľudia cez túto skrytú daň zaplatili minulý rok 59 mil. eur. A teda dovolím si povedať, že pokiaľ by tá regulácia bola naozaj transparentná a štát by si touto barličkou každoročne nepomáhal, tak ľudia by o týchto 59 mil. eur mali nižšie ceny elektriny, čo podľa mňa nie je naozaj zanedbateľná čiastka.
No a potom tu máme spoločnosť SPP, Slovenský plynárenský priemysel. Opäť sa jedná o 100-percentne štátnu spoločnosť, ktorá ale na rozdiel od SEPS-u má prirodzenú konkurenciu na trhu. A, čuduj sa svete, síce z toho návrhu záverečného účtu vyplýva, že vygenerovali nejakú tú dividendu, konkrétne 300 mil. eur, napriek tomu tak nie je. To, čo bolo uvedené aj v návrhu rozpočtu na tento rok a ako tu aj pán minister Kažimír ešte koncom minulého roka prezentoval, v skutočnosti SPP vytvorilo v štátnom rozpočte dieru v objeme 131 mil. eur.
Kde teda vzniká táto disproporcia? Na jednej strane máme uvedené, že odviedli 300 mil. eur a na druhej strane v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019, alebo teda v tom zhodnotení 2018 sa hovorí o mínuse 131 mil. No je to veľmi jednoduché. SPP ako štátna spoločnosť, ktorá sa venuje predaju plynu, má pod sebou podradenú tzv. SPP Infrastructure, kde má podiel 51 %. V rámci SPP Infrastructure figurujú spoločnosti ako Eustream, Nafta alebo SPP Distribúcia. Toto všetko sú spoločnosti, ktoré v rámci plynárenstva sa označujú za tzv. zlaté vajcia a takisto ich príjmy sú regulované regulačným úradom. A práve tieto odvádzajú do toho SPP Infrastructure svoje dividendy, ktoré namiesto toho, aby odišli v plnom objeme do štátneho rozpočtu, najprv prídu do SPP, štátnej akciovky, očistia jej stratu a až takto očistené prídu do toho štátneho rozpočtu. Túto schému si vymyslel Robert Fico práve na to, aby mohol zakrývať túto stratu a aby sa mohol hrdiť tými stabilnými cenami elektriny, teda, pardon, v tomto prípade plynu, hovoril o stabilných cenách energií. Ale paradoxne opätovne tým, že my stratíme každoročne niekoľko miliónov eur kvôli strate SPP, tak tu to musíme vykrývať v podstate z našich daní, pretože za iných okolností by sme v tom rozpočte tieto milióny mali.
Pozrime sa teda na to, koľko to bolo konkrétne. Za roky 2015 až 2017, teda tri roky, tá nevyplatená dividenda, alebo teda tá ponížená dividenda o stratu SPP dosiahla 165 mil. eur, za minulý rok to malo byť 131 mil. Na konkrétne čísla, a teda konečné čísla som sa pýtal pána štátneho tajomníka z ministerstva hospodárstva na výbore, ale tieto čísla mi nevedel dať, ale prisľúbil mi, že teda neskôr mi ich dodá. Vychádzam teda stále z toho, čo bolo uvedené v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý bol prezentovaný minulý rok.
Čo to teda znamená v praxi? Teraz budem sa venovať SPP-čku a budem sa venovať SEPS-u separátne. V prípade SEPS-u hovoríme o tom, že je to nepriama daň v cene elektriny, na ktorú sa skladajú všetci spotrebitelia, a teda táto cena elektriny by mala byť nižšia. V prípade SPP je to nepriama daň v rámci dane z príjmov, pretože ak by týchto 131 mil., alebo bavme sa o 300 mil. za posledné štyri roky, o toto sme mohli mať nižšie príjmy z daní, alebo teda o toto viacej mohlo ostať ľuďom v peňaženkách, alebo sme mohli týchto 300 mil. použiť na úplne iný účel.
Ale vráťme sa ešte k tomu SPP. SPP teda papierovo vyzerá naozaj ako dobre hospodáriaca spoločnosť. Vykrýva si to práve tými dividendami, aj keď teda už to odôvodnenie pokrivkáva, ale práve vďaka tomu akože dobrému hospodáreniu pred voľbami, pred poslednými voľbami bola vyplatená tzv. vratka za plyn. Bolo to 48 mil. eur a túto paradoxne prisľúbil pán Žiga vyplatiť opätovne, na budúci rok opätovne pred voľbami, ale pritom v rámci toho hospodárenia, tak ako si to vieme pozrieť aj v tomto záverečnom účte, sa v prípade SPP toho veľa nezmenilo. Stále je tam nejaký príjem, tento príjem, ako som už spomenul, je vlastne iba rozdielom medzi vyplatenou dividendou z dcérskych spoločností a stratou SPP.
Pýtam sa teda, prečo táto vratka, pokiaľ naozaj sa bavíme o dobrom hospodárení, nebola okrem predvolebných rokov vyplácaná aj inokedy?
A mám teda, pán minister, tri konkrétne otázky.
Prvá z nich sa týka teda toho SPP. Či je podľa vás v poriadku látať štátny rozpočet cez skryté dane v cene elektriny. Toto sa pýtam na to konkrétne, konkrétny SEPS, Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, ktorá, ako som na to poukázal, kontinuálne odvádza do štátneho rozpočtu príjmy, o ktoré by ale mohla byť ponížená cena elektriny.
Mojou druhou otázkou je, či je podľa vás v poriadku stratová štátna plynárenská spoločnosť, ktorá pritom ale má prirodzenú konkurenciu na trhu. To znamená, že oni majú nejaké ceny plynu, ktoré majú takisto v istých segmentoch regulované, ale aj tak vytvoria v segmente predaja plynu stratu a ešte si to musia sanovať cez nejaké dcérske spoločnosti. Toto iné spoločnosti, ktoré pôsobia na tomto trhu, pretože sa bavíme naozaj o spoločnosti, ktorá sa venuje aj predaju plynu, a takýchto máme viacero, takúto výhodu jednoducho nemajú. Čiže je podľa vás vhodné mať takúto štruktúru, vlastniť takúto stratovú štátnu plynárenskú spoločnosť?
No a moja posledná otázka sa týka tých vratiek, ktoré som spomínal. Či bude ministerstvo financií súhlasiť s vyplácaním vratiek za plyn pred voľbami napriek tomu, že, ako som poukázal, SPP hospodári deficitne? A je to teda za ten posledný rok tých 131 mil. eur, na ktoré poukázal aj pán Kažimír.
Ďakujem pekne.