Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja som využil túto príležitosť prihlásiť sa v reakcii na túto rozpravu ako predkladateľ a využiť to, že to nie je až tak veľmi striktne časovo obmedzené.
Najprv by som sa chcel ospravedlniť pánovi poslancovi Gyimesimu, že som ho trošku odsunul, ale taký je rokovací poriadok, neberte to, neber to v zlom a začnem možno trošku zoširoka.
V opozičných laviciach veľmi pozorne...
Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja som využil túto príležitosť prihlásiť sa v reakcii na túto rozpravu ako predkladateľ a využiť to, že to nie je až tak veľmi striktne časovo obmedzené.
Najprv by som sa chcel ospravedlniť pánovi poslancovi Gyimesimu, že som ho trošku odsunul, ale taký je rokovací poriadok, neberte to, neber to v zlom a začnem možno trošku zoširoka.
V opozičných laviciach veľmi pozorne sledujeme dni, týždne a mesiace tejto novej vlády, novej vlády zmeny, novej vlády, ktorá mala priniesť Slovensku a občanom veľmi pozitívne vnímanie vládnutia, veľmi pozitívne vnímanie výkonu exekutívy, výkonu štátnej moci. V opozičných laviciach v čase, keď má vláda ústavnú väčšinu, naozaj sme odsúdení len na to, aby sme v podstate viac-menej pasívne sledovali činnosť vlády, vládnych orgánov, vládnych poslancov a v rámci práce parlamentu, v tejto činnosti vyjadrovali svoje postoje, názory, niekedy kritické, niekedy pochvalné. A keď dnes človek počúva tu túto rozpravu k pokusu, k jemnému pokusu o obmedzenie naozaj tých, tých nevynútených, nepotrebných potratov v rámci Slovenskej republiky, tak sa aspoň z môjho pohľadu neubráni takémuto nejakému hodnotiacemu úsudku, keď to môžem tak povedať. Preto mi dovoľte, kým sa dostanem k samotnej téme, povedať ešte pár myšlienok, ktoré možno až tak nesúvisia s predkladaným návrhom, ale súvisia s rozpravu, ktorá tu dnes odznieva. A ja ako jeden z navrhovateľov tohto zákona chcem týmto vystúpením reagovať na rozpravu presne tak, ako to upravuje rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Z tohto, čo tu dnes odznieva, mi vychádza, že táto vláda zastúpená v Národnej rade svojimi vládnymi poslancami je ako keby vláda zrkadiel. Naozaj vláda zrkadiel, kde na jednej strane niečo poviem, niečo urobím a na druhej strane to nastavené zrkadlo mi ukáže, ako to v skutočnosti je, aká je tá nefalšovaná pravda, aká je tá skutočná tvár, ako keď, presne ako keď Fantomas, musím to povedať, lebo syn to teraz pozerá, ako keď Fantomas si dáva dole tie masky a vždy je pod tým len ten Fantomas.
Vláda nastúpila ako vláda hodnôt, ako vláda, ktorá síce má dve liberálne straničky súčasťou vládnej koalície, ale má tak výraznú väčšinu, či už klub OĽANO, alebo potom aj taký mierne konzervatívny klub SMER RODINA, že sa to dá chápať ako vláda hodnotová, konzervatívna, vláda, ktorá jednoducho chce priniesť tie hodnoty do verejného života. A z pozície vlády ich teda musí prinášať v procese legislatívnom a v procese uzákoňujúcom tak, aby sa dotýkali možno niekedy aj nechcene, ale povinne života občanov, všetkých občanov Slovenskej republiky. A keď si zhodnotíme za tieto mesiace novej vlády, že aké tie pozitívne zmeny oproti tej zlej, zlodejskej minulej vláde, ktorá ešte pred voľbami stihla dať viac ako 0,75 mil. eur na podporu LGBT a podobných takýchto vecí, s ktorými asi stotožnení naozaj nie sme, keď to teda porovnáme za tie mesiace, tak úplne kritickým, nezaujatým pohľadom si musíme povedať, že ono tá zmena až taká pozitívna veľmi nie je. Zatiaľ naozaj nie je, kolegyne, kolegovia.
A ja tu teraz vystupujem alebo budem sa snažiť vystúpiť apoliticky z pozície toho, že naozaj vás prosím, a na záver budem naozaj prosiť a žiadať o podporu pre tento návrh zákona z titulu, že nejaké tie deti by v skutočnosti ten zákon, ak by bol schválený, ochrániť nielenže mohol, ale by ich aj ochránil.
Takže keď sa vrátime k tej, k tomu porovnaniu, tak vidíme, že kým v tej hodnotovej oblasti súčasná nová vláda v podstate priniesla zatiaľ iba veľmi jemnučký, jemnučký návrh zákona na boj s hazardom veľmi jemnučký, ktorý, ktorý tú zodpovednosť doslova hádže na plecia bezbranných obecných a mestských poslancov, myslím v tom zmysle, že bezbranných proti tým tlakom tej hazard..., hazardnej loby, tak nám tu vláda ešte prináša veľmi kontroverzný návrh na zlepšenie podpory pre tehotné dievčatá a ženy a podpory pre čerstvé mamičky, ktorý so sebou prináša aj mnohé negatívne sociálne aspekty. A vy to veľmi dobre viete, že, že ten návrh je buď napísaný nejako narýchlo, alebo je napísaný tak, aby ste vyhoveli aj tým liberálom vo vašich koaličných radoch, ktorí to aj tak nepodporia, nepodporia, to viete to veľmi dobre, že proste to nepodporia. Však do druhého čítania sa dostal vďaka našim hlasom, to sa nechcem chváliť, to chcem ukázať na to, že tí liberáli vo vašich radoch to aj tak nepodporia, ale ktorý, tento návrh v konečnom dôsledku nebude v podstate obmedzovať tie potraty, skôr spôsobí, skôr spôsobí to, že pre niektoré skupiny obyvateľstva sa z rodenia a z poškodzovania, z poškodzovania svojich vlastných detí stane nechutný biznis.
Sú tam veľmi zle formulované zákonné definície, sú tam veľmi zlé formulované niektoré zdravotné a sociálne podmienky, ktoré, ale nechcem teraz zoširšia o tom rozprávať, lebo sme v inom návrhu, ktoré ale budú predmetom našej rozpravy a konštruktívnej kritiky v druhom čítaní k tomuto návrhu a o ktorých si myslím, že ak máte úprimný záujem na tom, aby ten zákon túto situáciu s potratmi na Slovensku aspoň trošku konštruktívne riešil, tak jednoducho vašimi vlastnými pozmeňovacími návrhmi to zmeníte a my vás podporíme, pretože my vás, drahí kolegovia z koalície, podporíme v každej dobrej veci, v každej dobrej veci a bez ohľadu na to, či vám niektorí, či nám niektorí z vás nadávajú alebo nás zosmiešňujú, pretože sa vieme v týchto veciach odosobniť. A keď dáte dobrý návrh, podporíme ho bez pohľadu na to, či minútu predtým sme pre vás tí najhorší fašisti, extrémisti, čokoľvek.
Ale na druhej strane, vážená vláda, vládni poslanci, keď sa pozrieme do toho zrkadla vášho vládnutia, tak čo vidíme, čo v ňom vidíme? Vidíme to, že v mnohých zákonoch, ktoré predkladáte so zámienkou, že bojujeme proti koronakríze, že ich je treba schváliť v skrátenom legislatívnom konaní, že sú naozaj akútne dôležité pre Slovensko, pre život obyvateľov, pre ochranu životov ľudí pre jednoducho boj s touto krízou, sú tie prílepky, sú tie prílepky, ktoré kritizovala aj samotná prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, to znamená prílepky ako novelizácie zákonov, ktoré nijako s prejednávanou témou nesúvisia.
Potom sú tu zákony, ktoré absolútne nesúvisia s krízou, ktoré dávate z nejakého dôvodu možno pod tlakom tých vašich liberálnych spojencov, ako napríklad ten, ktorý má ustáliť na Slovensku taký legislatívny stav, že domáce zvieratká budú mať vyšší stupeň ochrany, omnoho vyšší stupeň aj trestnoprávnej ochrany ako deti, ktoré majú len tú smolu, že sú zatiaľ v brušku, že sa ešte tej maminke nenarodili. To je z môjho pohľadu úplne nepochopiteľné. V minulom volebnom období to dávala SaS-ka, aby zvieratá mali právo chodiť do reštaurácií, aby zvieratá mali úroveň ochrany vyššiu ako deti, hoci nenarodené.
A dnes, keď máme tzv. hodnotovú, možno mierne konzervatívnu vládu, tak vládni poslanci to predkladajú znova, teraz už nie ako SaS-ky, ale ako vládni poslanci, ako vládni poslanci. A kým na jednej strane sa tu schvaľuje ochrana týchto zvierat, a pritom my proti ochrane zvierat nemáme nič, treba zvieratká chrániť, ale s rozumom, s rozumom, a nie zasa..., nezachádzať do extrémov, že proste to, čo tu bolo normálne celé tisícročia, pre ľudstvo normálne, tak zrazu ideme posunúť do nejakej, do nejakej extrémnej roviny ako niečo úplne strašné. Ale tým istým dychom počúvame, aké hrozné a nedemokratické je pokúsiť sa obmedziť, obmedziť možnosť zabíjať tie maličké nevinné deti, ktoré nevedia kričať. Mne to príde ako, ako skutočne desivý obraz v tom zrkadle.
Prepáčte, že stále o tom hovorím, ale tak mi to v noci prišlo, že proste o tom zrkadle treba povedať, lebo včera keď ste tu boli, kolegyne, kolegovia, a keď ste počúvali, akým spôsobom sa má vyvinúť hospodárenie Slovenskej republiky, akým spôsobom sa má vyvinúť štátny rozpočet v podaní tejto vlády, tak podľa mňa ja tomu úprimne verím, mnohí z vás, ktorí ste boli zvolení sem za vašu celoživotnú prácu ako osobnosti možno v občianskom sektore, možno na poli športovom, jednoducho aj ako politikov, ste sa pýtali, či ste tu dobre. Ste sa pýtali, či ste tu dobre, alebo tak sme sa mnohí pýtať museli, keď úplne s chladnou hlavou a bez akýchkoľvek emócií tu bolo nielen poslancom, ale vlastne všetkým občanom Slovenskej republiky povedané, že takto zo dňa na deň, zo dňa na deň sa za jeden rok zdvihne dlh Slovenskej republiky o 8 mld. eur. O 8 mld. eur! Pričom predstavitelia tejto súčasnej vlády ešte tesne pred voľbami kritizovali tú minulú, ale to je oprávnené, že teda mali veľké reči, veľké sľuby o vyrovnanom štátnom rozpočte, ale nakoniec bude schodok štátneho rozpočtu za minulý roku zhruba 2 mld. eur. A dnes tí istí ľudia alebo tá istá skupina ľudí lusknutím prsta schodok štátneho rozpočtu zvýši o 8 mld. za, za jeden rok.
Pri takomto tempe, vážené poslankyne, vážení poslanci, je absolútne zbytočné sa hov..., sa rozprávať už o nejakom budúcom oddlžovaní Slovenska, lebo to už jednoducho reálne nebude možné. Ten nárast dlhu bude tak obrovský, že my skončíme v tej dlhovej pasci, v tej dlhovej pasci, pretože len suma vykladaná na úrokov..., vynakladaná na úrokovú službu, jednoducho na úroky bude tak obrovská, že sa z toho nikdy, už nikdy nedostaneme.
A v tejto situácii, v tejto situácii my dnes predkladáme dve verzie návrhu zákona na obmedzenie toho starého boľševického potratované..., potratového zákona. Jeden model nazývaný alebo prezývaný poľský model s tými troma výnimkami, ktorý sa mnohým zdá ako príliš radikálny, príliš, príliš taký konzervatívny alebo možno príliš odvážny, iní to zase nazývajú, že je príliš obmedzujúci práva žien, no ale práve kvôli nim, priatelia, sme predložili aj ten druhý návrh zákona, ktorý absolútne nič nemení na súčasnom stave, absolútne nič, absolútne nič, len skracuje tú lehotu z 12 týždňov na 8 týždňov, pretože práve v tej poslednej časti tej lehoty mnoho žien, ktoré odolávajú tomu tlaku najmä svojho okolia, daj si to zobrať, daj si to zobrať, ako budeš žiť, nemáš šancu to uživiť, čo tvoja škola, čo tvoja robota, čo tvoja postava, tak tie ženy, ktoré s tým bojujú, ktoré tomu odolávajú, lebo cítia tú prirodzenú materskú lásku k tomu dieťatku, veď to je, proste to je to najsilnejšie, tak práve v tej poslednej tretine stratia tú energiu, stratia ten zápal, stratia proste tú chuť, tú silu bojovať a povedia, dobre, tak dobre, chceš to, frajer, chceš to, oco, chceš to proste, mama, idem a dám si to zobrať. A vtedy sa to v nich zlomí, vtedy sa to v nich zlomí, pričom vnútorne to nikdy nechceli a celý život budú trpeť, celý život budú hovoriť vtedy, ja neviem, 10. októbra som sa rozhodla pre to strašné rozhodnutie. Celý život, nikdy na to nezabudnú. A my nechceme nič iné, nič iné, len proste skrátiť ten čas toho utrpenia pre tie ženy, aby proste nemuseli, nemuseli tak silno odolávať voči tým tlakom, aby, aby ten časový priestor, na ktorý tlačia všetcí tí, ktorí, áno, ktorí tu správne teraz hovoríte, ktorí s tým nemajú vtedy v tej chvíli nič spoločné, ktorí možno ani nie sú otcami toho dieťaťa, že sú len nejakou vzdialenou rodinou, aby jednoducho nemali ten priestor tlačiť na tie dievčatá, na tie ženy.
A povedzte mi, kolegyne, kolegovia, čo je na tomto zlé, čo je na tomto návrhu zlé, čo je na ňom nedemokratické, čo je na ňom neférové, čo je na ňom fašistické alebo čo je na ňom proste obmedzujúce práva. Veď tie práva všetky ostávajú aj pre kolegov zo SaS-ky, ZA ĽUDÍ alebo ja neviem, kde kto ako sedíte. Tie práva ostávajú, len jednoducho z 12 týždňov bude ten priestor na rozhodovanie na týždňov 8, úplne, úplne transparentné úplne krištáľové, úplne čisté a s tým najčistejším úmyslom.
A keď si znova, sa vrátime k tomu prvému návrhu, ten poľský model, nazvime, nazývajme to tak, aby sme vedeli, hej. Ja som to už povedal vo faktickej teraz to hovorím ako predkladateľ, predseda poslaneckého klubu, vy keď nám poviete, vážení koaliční poslanci, že je to pre vás nepriechodné, ale nie preto, že to predkladáme my, lebo to nie je výhovorka, prepáčte, ale to pre nás už nie je výhovorka, pretože, pretože bol to aj váš predseda Matovič a boli to aj vaši predstavitelia, teda hnutia OĽANO alebo aj kollárovcov v minulom volebnom období, ktorí tiež povedali, že treba hlasovať nie podľa toho, kto predkladá návrh, ale podľa toho, čo ten návrh prináša a akú zmenu ten zákon ľuďom má jednoducho doniesť, a keď tá zmena je dobrá a má pomôcť, tak proste treba za to hlasovať.
Čiže ak poviete, že to nepodporíte len preto, že to dávame my, tak to nie je pre mňa výhovorka, to je pre mňa ukážka vašej slabosti a jednoducho toho, že nie ste slobodní. Ale ak prídete a poviete hocikomu z nášho klubu, nemusíte mne, hocikomu, pani Sulanovej alebo, alebo Mirovi Urbanovi proste ľuďom, s ktorými naozaj nemôžte mať žiadny problém, že ten návrh en bloc by bol pre vás prijateľný vtedy, ak by napríklad riešil z tých častí, ktoré rieši, len povedzme tú potratovú turistiku, len to, aby sme na Slovensku neboli ako nejaký bitúnok na nenarodené deti.
Si zoberte, zoberte si, priatelia, že my dnes, naozaj Slovenská republika vďaka tomuto nastaveniu zákona, aký je tu, slúži ako bitúnok, ako bitúnok na nenarodené deti, že presne cudzinky, ktoré nemôžu si nechať legálne zabiť svoje dieťatko u nich doma, prídu na Slovensko a tuto nejaká klinika za poplatok, ja neviem, koľko to stojí, to proste spraví. To proste spraví, ako keď, ako keď vo vašej dedine nie je bitúnok na teľatá alebo na hovädzí statok, ale vo vedľajšej je, tak doveziete toho, toho bravcu, toho, to teliatko alebo to hoviadko donesiete do vedľajšej dediny a tam vám ho proste seknú. To je presne to isté. Veď to je presne to isté.
A keď nám poviete, vážení poslanci koalície, teraz naozaj to vážení myslím úplne úprimne, keď nám poviete, dajte všetko preč, dajte všetky zmeny v tom zákone preč, lebo nám vykrikujú, že je to obmedzenie práv, a dajte tam len tú turistiku, aby Slovensko neslúžilo ako miesto na vraždy detí pre cudzinky, ktoré to nemôžu legálne spraviť u nich doma, tak my pre vás, my to spravíme. My to spravíme, lebo aj to bude, ja neviem, dvetisíc detí ročne. Aj to bude dvetisíc ročne, aj keď nie našich slovenských, zo Slovenska, ale bude, bude a nebudeme tú krv tu prelievať tých detí zbytočne len preto, aby niekto sa na tom nabalil, lebo, vážené poslankyne, vážení poslanci, kým hovoríte v tejto rozprave o tom, že my obmedzujeme práva našich vlastných občanov, v tomto prípade teda ako keby občaniek, hej, žien, tak my keď zrušíme potratovú turistiku, tak my neobmedzíme žiadne práva našich vlastných občanov, žiadne práva, len jednoducho zabránime tomu, aby bola slovenská zem kropená krvou nevinných detí dovezených zo zahraničia, dovezených zo zahraničia za tým brutálnym účelom nechať si tu zabiť to dieťa, nechať si tu zabiť to dieťa. Čiže povedzte nám to a my sme pripravení. My, my z toho návrhu vyhodíme 90 % vecí, aby ste vy mali čisté svedomie, že nikoho neobmedzujeme, nikoho neovplyvňujeme, a spravíme aspoň túto jednu maličkú vec, aspoň túto jednu maličkú vec.
A potom schváľme ten druhý návrh a obmedzíme to na tých osem týždňov a v konečnom dôsledku si povieme, že sme spravili dva maličké kroky, ktoré ale môžu v konečnom dôsledku zachrániť možno nie všetkých 7-tisíc detí, ale možno päť, možno 5-tisíc, možno 5-tisíc.
Niekto tu v rozprave, neviem, či to bolo k vládnemu návrhu včera, alebo dnes k tomuto, spomenul, že tí Židia majú to príslovie, nie, že kto zachráni jeden život, ako keby zachránil celý svet. A ja sa pýtam, a ja sa pýtam, že či keď toto príslovie mnohí citujú a používajú v rámci hrôz holokaustu a podobných vecí, tak že či tie naše vlastné deti za to nestoja, či naše vlastné deti nestoja za tú záchranu toho jedného života, za tú záchranu toho jedného celého sveta, či naše deti sú menej alebo či, či to proste platí len selektívne. Či tie ostatné deti sa môžu zabíjať? Lebo ak nie, tak viete, áno, má, Miňo Mazurek mal veľmi pekný prejav, má určitý podiel viny, samozrejme, že má určitý podiel viny na tom tá samotná žena, ktorá ide na ten potrat, ale v konečnom dôsledku máme na tom najväčší podiel my ako poslanci, ktorí to umožníme, ktorí máme v rukách tú zákonnú moc, lebo nám ju ľudia dali, aby sme rozhodli a nastavili tie mantinely spoločnosti tak, aby tí ľudia nemohli padať do tých pascí, aby nemohli padať aj do toho pokušenia, idem si dať zabiť vlastné dieťa.
A ja si myslím, čo sa týka klubu OĽANO, ja vás nejdem súdiť, ja si len myslím, že vás drvivá väčšina ľudí zvolila preto, lebo vás má za tých konzervatívnych, vás má za tých charakterných, svedomitých, ktorí chcú tie hodnoty presadzovať. Zvolili vás preto, lebo chceli naozaj tú zmenu oproti tej predošlej vláde, ktorá hľadela vo všetkom na kšefty, vo všetkom na biznis, vo všetkom proste na osobný záujem, a teraz že by sa to mohlo zmeniť. A ja nečakám, naozaj od vás nečakám, že teraz wau, ideme to podporiť, lebo Kotleba nám tu dačo povedal, vôbec nie, vôbec nie. Ja možno by som bol veľmi šťastný, keby len trošku to vo vás zarezonovalo v tom, že ak tieto zákony nakoniec aj tak úplne odmietnete, tak možno v decembri prídete s vlastným, možno prídete s vlastným, ktorý ale už bude odvážny, ktorý už bude naozaj búchať na tú bránu, a nie iba škrabkať ako mačiatko pri dverách, že proste aspoň niečo chceme zmeniť, lebo ten návrh, ktorý ste spravili, kolegyne, kolegovia, my sme ho podporili. Napriek obrovským výhradám sme ho podporili a v druhom čítaní vám tie výhrady povieme, lebo, áno, aj ten návrh, aj keď nie je dobrý, aj keď je veľmi slabý, a ja by som povedal, že nepodarený pokus o riešenie tejto otázky, tohto problému, tak má potenciál zachrániť možno 10, možno 100, možno 500 detí ročne. A predsa aj to sa počíta. Tak preto sme to spravili, preto sme nešpekulovali, preto sme sa na klube zhodli a dali sme vám tie hlasy a bez nich, bez našich hlasov by vám to včera neprešlo, ale to nie je dôležité. Dôležité je, aký bude celkový výsledok. Pretože môj profesor matematiky na vysokej škole, ten, ten to povedal veľmi pekne. Snaha sa cení, snaha sa cení, ale hodnotia sa len výsledky. A s úsmevom vás vyhodil zo skúšky. A to bolo naozaj poučenie na celý život, lebo to bola kapacita v oblasti, v oblasti matematickej analýzy, a podľa mňa toto bude, toto bude aj to zrkadlo a to vysvedčenie, že snaha sa cení, lenže vy, vážení kolegovia koalície, vy dnes nemáte jednu výhovorku. Viete prečo?
Vy dnes nemáte jednu výhovorku, prečo by ste niečo nemohli urobiť, pretože vy ste dostali tak silný mandát, že vy máte ústavnú väčšinu. S ústavnou väčšinou pre vás nič nie je nemožné. Videli sme, videli sme, že keď vládna väčšina v minulom volebnom období chcela niečo spraviť, tak aj bez ústavnej väčšiny pre nich nič nebolo nemožné, len, žiaľ, v tom zlom smere, keď to tak poviem, alebo nechcem povedať, že SMER, v tom zlom štýle alebo proste tak. Hej? Ale pre vás je tu teraz obrovská príležitosť, lenže ja vám chcem povedať, že aj obrovská zodpovednosť, pretože na vás tie otázky po štyroch rokoch nebudú hlavne za to, čo ste urobili, ale hlavne za to, čo ste urobiť mohli a ste neurobili, pretože s ústavnou väčšinou môžte spraviť všetko. S ústavnou väčšinou môžte spraviť všetko, čo si myslíte, zrealizovať všetky predstavy v prospech lepšieho, spravodlivejšieho, čistejšieho, ja neviem, akého života na Slovensku. Pri dispozícii s ústavnou väčšinou neexistuje výhovorka, že toto sme nevedeli urobiť.
A včera, vážená koalícia, pán poslanec, ja sa vám ospravedlňujem, ale chcem to tak povedať. Včera, vážená koalícia, sa ukázalo, že vy sa nemôžte vyhovárať ani na peniaze, ani na to, že by ste povedali, toto sme chceli, ale nemohli sme to spraviť, lebo sme na to nemali peniaze. A viete prečo? Lebo včera sa to tu ukázalo, že keď treba, tak si viete 8 mld. len tak zobrať, len tak zobrať 8 mld. Osem miliárd! To je navýšenie štátneho dlhu, za celé minulé volebné obdobie nie je dokopy 8 8 mld. Čiže neobstojí, neobstojí výhovorka na peniaze, neobstojí výhovorka na to, že ste nemali politickú silu, lebo ju máte. Máte obrovskú politickú silu. Máte takú najsilnejšiu vládnu koalíciu, aká tu asi od, od vzniku republiky v ’93. nebola, nebola, a vy môžte realizovať skutočne všetky predstavy o tom, ako by Slovensko sa malo pretvoriť na úplne šťastnú, úspešnú krajinu, Slovenskú republiku, kde, kde sa bude žiť tak, ako chcete, tak, ako chcete.
A ja keď čítam vaše blogy, ja keď si čítam vaše blogy a vaše príspevky na internete, vážení poslanci koalície, tak ja pri mnohých z vás cítim a vidím, že vy chcete alebo že ste proste s tou, s tou túžbou do toho parlamentu išli a ľudia, ľudia podľa mna, podľa mňa mnohí z vás práve ten mandát dali práve kvôli tomu, že vás vnímali ako cez to, čo chcete, cez to, čo by ste chceli spraviť. A vy teraz máte tú obrovskú príležitosť, 95 poslancov. A vy máte tú obrovskú zodpovednosť, či stlačím, alebo nestlačím to tlačítko, ktoré môže hlasovať o tom alebo pomocou ktorého môžme hlasovať o tom, že zachránime tisícky úplne nevinných detí, z ktorých môžu byť v budúcnosti možno takí istí poslanci, ako sme my. Takí istí alebo omnoho lepší, omnoho lepší, a keď sa tak nad tým zamyslíme, tak ja sa vás chcem spýtať tak úplne tu, však je nás tu päť a pol, je nás tu päť a pol, ostatní tu už nie sú, O. K.
Keby sme si mohli vybrať, my všetci, čo tu sedíme, najmä teda tí, ktorí tak veľmi bojujú za to právo tej ženy ísť na potrat, zabiť to dieťa. A keby ste mohli o tom rozhodnúť a spýtali by sa vás, nejaká vyššia sila, Pánboh alebo ja neviem, proste niekto by sa vás spýtal, v tom brušku, keď ste boli v tom brušku, počúvaj ma a nechceš radšej, aby si, aby išla tá mama s tebou na potrat. Nechceš radšej? Poď, povedz, chceš ísť na potrat, veď to je právo. Využi svoje právo a rozhodni sa, že chceš, aby s tebou išla na potrat. Kto z vás by to spravil? Kto z vás by to povedal? Kto z tých, ktorí dnes tu bojujú za práva ženy na potrat, rozhodovať si o vlastnom tele, by bol ten, čo by kričal, áno, áno maminka, poď so mnou na potrat, ja to chcem, poď, prosím ťa, poď. Kto by to urobil? Kto? Nikto. Nikto. Alebo keď je tu niekto taký, tak zdvihnite ruku, zdvihnite ruku. Nikto. Ani jedna ruka. Všetci dole. Ale potom budeme počúvať o právach na potrat, o tom, aké to je dôležité, demokratické a neviem čo.
A ja sa pýtam, bolo to tu naznačené od pána poslanca Šefčíka, že ste voľní v tej koaličnej zmluve ohľadom hodnotového hlasovania, ale ja sa pýtam, aký veľký tlak, aký veľký tlak politický, aký veľký tlak liberálov, aký veľký musí byť ten tlak, ktorý dotlačí, ktorý dotlačí poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, aby tým hlasovaním proti sprísneniu potratovej politiky povedal, že áno, áno, súhlasím s tým, aby deti na Slovensku boli naďalej zabíjané absolútne bezdôvodne, a úplne tie najnevinnejšie. Áno, súhlasím s tým, aby sa Slovensko menilo na biznis len kvôli tomu, že, alebo teda, alebo teda aby zabíjalo deti len kvôli tomu, že je z toho biznis, že sem proste tie cudzinky prídu, zaplatia tu nejaké peniaze, nejakým, nejakým lekárom a... Lekárom. Ešte to, že lekárom! A, a dostanú tú službu, dostanú tú službu toho potratu.
Veď to je tragédia. Si zoberte, že aká to je tragédia. Je to v podstate zdravotnícka služba, ktorú robí lekár, ktorého Hippokratova prísaha je, že bude bojovať za život za každú cenu, chrániť ho, neviem čo a vlastne on získa vzdelanie na lekárskej univerzite alebo fakulte a potom svoje vzdelanie využíva a zneužíva na to, aby zabíjal tie nevinné živé deti. Veď to je aký paradox súčasnej doby? To je aký paradox? Veď my sme tu naozaj v takom zrkadle, my sme tu skutočne v takom zrkadle, ktoré nám ukáže tú čistú pravdu o tom, ako to bude, lebo my tak rozhodneme, nikto iný za nás nerozhodne. A ja som veľmi vďačný za to, že, že hlasovanie v Národnej rade je verejné, a že nie ľudia, nie verejnosť sa bude pozerať na to, ako sme hlasovali, ale že každý ten jeden jediný poslanec sa môže vždy pozerať na to, že áno toto moje hlasovanie bolo to, ktoré mohlo niečo zmeniť k lepšiemu, alebo, naopak, toto moje hlasovanie bolo to, ktoré umožnilo zabiť tieto a tieto maličké nevinné deti.
Viete, keby sme mali odvahu, keby sme mali odvahu spraviť v tejto tak dôležitej pre Slovensko téme zmenu, tak by sa aj úplne iné veci rozbehli vo verejnom živote. A ženy, ktoré dnes riešia otázku, že kedy, kde a za koľko peňazí si môže vybaviť ten potrat, by potom možno o 15 rokov, o 10 rokov, o 20 rokov nemuseli znova riešiť otázku, kedy, kde a za koľko peňazí sa dostane k nejakému umelému oplodneniu, lebo nevie mať dieťa, lebo nemôže mať už dieťa. Najprv plače, lebo si ho nechá zobrať, a potom plače možno tisíckrát viac, lebo to dieťa nevie proste získať, ale to je príčina a následok. A prečo my ako, prečo my ako poslanci sa máme na tom podieľať tým, že našu legislatívnu iniciatívu, našu, našu legislatívnu právomoc obrovskú, jedinú, len, lebo len my sme tí, ktorí to môžu spraviť, proste nevyužijeme a neobmedzíme to právo na tie potraty. A naozaj, ako som povedal, výhovorka nie je, kolegyne, kolegovia, výhovorka nie je.
Pán poslanec, už to do 13.00 hod. doklepem, aby ste mohli po prestávke vystúpiť. (Rečník sa obrátil k spravodajcovi.) Dobre? Ďakujem.
Výhovorka nie je, pretože, pretože zrušiť potratovú turistiku sa nedotkne nikoho z nás. Nikoho z nás. Povedzte mi, koho sa dotkne to, že Slovensko zruší potratovú turistiku, že Slovensko povie od septembra, októbra, novembra už nechceme tu byť nejakou krajinou, kde sa toto ide vykonávať, nikoho z nás. Ani jednej ženy sa to nedotkne, ani jednej, ani jednej manželky našej, ani jednej priateľky, ani jednej sestry, dcéry, vnučky nikoho. Nikoho. A povedzte mi tiež, že ako chceme vyčísliť nejakú ujmu na práve, teraz znova hovorím tým, ktorí to proste tak veľmi obhajujú, ako chceme vyčísliť nejakú ujmu na práve tým, že posunieme tú lehotu z tých 12 týždňov na 8 týždňov. Na 8 týždňov. Keď dnes vám vedia už v akejkoľvek ambulancii stanoviť tehotenstvo, ja neviem, najneskôr v 6. týždni. Proste aká ujma na právach? Žiadna ujma na právach! Je to len, je to len liberálna pesnička, tá ich propaganda, ktorú dookola tlačia na to, aby sa im robili ústupky, aby sa im robili ústupky vo všetkom, a potom postupne salámovou metódou robíme ústupky v tých registrovaných partnerstvách, v potratoch, vo všetkom a zrazu sa nestíhame čudovať, že v podstate Slovensko je tam, kde je, že je tam, kde je, že kým tu je legitímna otázka, že koľko peňazí vieme dať na podporu tých mamičiek, tých detí, tých detských domovov, všetky tie sociálne aspekty, ktoré tu boli aj zo strany, aj zo strany koaličných poslancov, ale aj opozície, či už vo faktických, alebo v rozprave, spomínané, tak potom - a to nebola vaša vláda -, ale potom vidíme, že z verejných zdrojov ide 0,75 mil. na projekty, ako je gay pride a podobné, podobné úplne nezmysly. Úplné nezmysly.
A potom to nie je otázka možnosti, ale otázka priorít. Nie je to otázka nejakých, nejakého chcenia, ale otázka zodpovednosti. A predsa my tu ako poslanci máme byť tí, ktorí tú naj..., tú mieru zodpovednosti majú najvyššiu a ktorí, áno, ktorí sa niekedy vedia postaviť aj proti nejakým mediálne spracovaným štatistikám a povedať, áno, tak môže byť, že 30 %, ja neviem, ľudí je úplne proti a 40 je mierne proti a možnože aj väčšina je akože jemne proti, ale napriek tomu to proste spravíme, lebo nám predsa nejde o to, aby sme boli za pekných a chrumkavých. Veď to, to nemôže byť cieľ politiky - byť pekný a chrumkavý. Nám ide o to, aby sme to nastavili tak, aby to bolo proste spravodlivé. Aby to bolo čisté a aby to bolo v poriadku nielen pred Bohom a na zemi, ale aj v našom vlastnom svedomí. To by mal byť ten cieľ politiky. Lebo keď budeme chcieť byť chrumkaví a pekní, tak potom vlastne robme iba to, čo napíšu médiá. Čo napíšu médiá, to robme a budeme pekní a chrumkaví a nebudeme sa stíhať čudovať, kde sa zastavíme, lebo sa nikdy nezastavíme v tých ústupkoch.
Ja ďakujem pekne za vašu pozornosť, za to všetkým vám, aj tí, čo nesúhlasíte, ďakujem za to, že ste tu boli, že vôbec ste obetovali ten čas, že ste tu sedeli.
Pán poslanec, vám ďakujem za tú trpezlivosť, lebo som to trošku potiahol.
A ďakujem aj za tie faktické. Dúfam, že stihneme to do tej prestávky.
Poprosím vás, rozmýšľajte nad tým vecne, a nie štýlom, že kto to predkladá, ďakujem pekne.
Skryt prepis
