Videokanál klubu

Pán poslanec Viskupič, ja sa možno budem opakovať, ale napriek tomu vám položím otázku. Čo je viac, 47-tisíc žien ročne, ktoré zomrú v podstate vlastnou vinou, vlastným rozhodnutím, tým, že sa rozhodnú podstúpiť ilegálnu interrupciu, alebo 26 mil. detí, ktoré zomrie ročne po celom svete nie vlastnou vinou, ale v podstate len vďaka tomu, že zákony v týchto krajinách umožňujú ich zabíjanie, a to zvlášť v prípade, o ktorom som už tiež hovoril, že z tých 47-tisíc žien ročne, čo zomrie na ilegálne interrupcie, je 98 % zo štátov, ktoré sú rozvojové, z Afriky, z Ázie, jednoducho nie zo štátov, ktoré sú porovnateľné so Slovenskom.
Takže strašiť tým, že teraz keby sme obmedzili interrupcie, bude dochádzať k nejakým masovým, masovým úmrtiam žien, je absolútne scestné.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja nerozumiem slovnému konštruktu reprodukčné práva žien. Takýto eufemizmus mi trocha pripomína takisto konštrukt, ktorý používal jeden alkoholik, že humanitárne bombardovanie. Obidva tieto konštrukty vedú nakoniec k smrti. Dobre vieme, že tá, tie naše generácia ľudí vychovaná pod vplyvom liberálnych médií je egocentrická, pokrytecká a myslí predovšetkým na seba a nemyslia v takom širšom kontexte. Vieme takisto, že chudoba v dnešnej dobe nie je hlavný dôvod pre interrupcie, ale sú to väčšinou osobné, osobné dôvody. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Viskupič, keď som dobre pochopil z vašej reči, tak ste povedali, že aj vďaka tomuto zákonu môžu ľudia odchádzať do zahraničia, kde to bude pre nich dostupné.
No, pán Viskupič, prijatie tohto zákona nespôsobí odchod mladých ľudí do zahraničia. Mladí aj starší ľudia odchádzajú a budú odchádza do zahraničia vtedy, keď nenájdu uplatnenie na Slovensku. A prečo ho opúšťali? No vďaka všetkým vládam od roku 1989. Aj vaša SaS-ka bola v jednej takej vláde, keď mladí, hlavne mladí ľudia odchádzali do zahraničia. A to, čo ste povedal o tej čiernej páske na oči, no tak nie je to čierna páska na oči. Je to morálna povinnosť, úplná samozrejmosť. Ja tomu hovorím ľudskosť, najhlbší ľudský cit, ktorý káže ochraňovať najbezbranejší ľudský tvor, to je dieťa v lone matky.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, vnímam vás ako inteligentného poslanca, a preto celkom nerozumiem vášmu prejavu. My v zákone nezakazujeme interrupcie. Slová zákaz beriem, že nemôžu byť vôbec. A potom keď to takto prezentujeme, tak to tak ľudia vnímajú navonok, že vôbec tu nemôžu byť interrupcie, že tam neni nejaký časový horizont do ktorého áno, do ktorého nie, ale hovoria, že, aha, tí chcú komplet to zakázať. Ale to v tom zákone nikde nie je, že my to chceme zakázať. Takže preto z toho vášho prejavu vidím takú nejasnosť, skôr by som videl že úmysel, lebo ako hovorím, vnímam vás ako inteligentného poslanca. (Povedané so smiechom.)
A takisto nerozumiem jednej veci, my nezakazujeme mať rodiny, preto som nepochopil, keď ste hovorili, že budú ľudia odchádzať alebo mladí ľudia budú stadeto odchádzať do zahraničia, a tam si zakladať rodinu. Však ak si chcú založiť rodinu, tento zákon im to nejako nezakazuje. Však môžu si tu bezprostredne založiť rodinu. Veď rodina podľa nás je muž, žena a deti. Ak nechcú mať deti, môže si založiť rodinu aj na Slovensku a nemať deti. Ale ak chceme, aby mali rodiny a podporovať rodiny tento zákon im to absolútne nezakazuje. Preto toto vaše vyjadrenie nebolo celom fér. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ďakujem ti za veľmi presný a kultivovaný prejav a odvahu nahlas povedať pravdu a povedať pravdu koaličným partnerom. To si zasluhuje veľkú odvahu, a preto jediné slovo, že bravo.

Pán poslanec, ja sa ti chcem poďakovať za skutočne politickú aj osobnú odvahu, ktorú si vo svojom prejave prejavil, a tiež sa mi veľmi páčila tá ľahkosť. Naozaj nenútene, úprimne, slobodne, tak, tak nejako, si myslím, že by mal vyzerať prejav poslanca slobodne vykonávajúceho svoj poslanecký mandát.
A pripomenul si myšlienku, ktorú som ja zabudol vo svojom tom dlhšom prejave povedať, o tom zrkadle, keď som spomínal teda to zrkadlo, že naozaj je tu to zrkadlo, ktoré ukazuje pravdu, keď na jednej strane je strana SaS, bola jedna z tých, ktoré vyzývali, aby Boris Kollár odstúpil za svoju prácu, a keď sa to dotkne ich samotného ministra školstva, ktorý by naozaj mal byť etalónom čistoty vzdelania v tomto rezorte, tak čakáme všetci, že automaticky tento človek odstúpi, pretože, keď raz moja strana vyzýva na odstúpenie za niečo, a potom ten človek spraví to, presne to, tak jednoducho automaticky mal odstúpiť, ale je úplné ticho. A to je tá dvojtvárnosť. To je to zrkadlo, a tá pravda - a z úst koaličného poslanca takto kultivovane tá pravda podaná, tak jednoducho to len ukazuje, že nie sú argumenty, nie sú argumenty na to, aby sa tá pravda dala teraz zakrývať.
A ja budem veľmi šťastný, ak tak ako ty, pán poslanec, si mal slobodný prejav, tak ak tak tvoji všetci kolegovia budú mať slobodu pri hlasovaní, lebo potom je veľká nádej, že by tento zákon do druhého čítania prejsť mohol. Ešte raz veľká vďaka.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Juraj, veľmi pekne ďakujem za váš prejav, ktorý naozaj nepôsobil, ako keby ho rozprával nejaký promiskuita, ako si sám o sebe povedal, práve naopak, vážim si tvoju úprimnosť, férovosť, chlapský prístup a jednoducho život nenarodeného dieťaťa je tak, ako si povedal vo svojom prejave, tou najvyššou hodnotou, je dôležité, aby sme ho chránili, a vážim si to, čo už povedali viacerí kolegovia z klubu OĽANO, že v tejto otázke, v tejto veľmi citlivej hodnotovej téme má klub OĽANO voľné ruky a hlasovať môže podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, čoho tvoj prejav bol jasným dôkazom.
Viem, že tieto tvoje slová sa kolegom, ktorí sú viac-menej orientovaní na tú liberálnu stránku, nepočúvali veľmi ťažko, nepočúvali sa im príjemne, ale musím povedať, že aj ten najväčší liberál z mojich úst nikdy nebude označovaný za zlého človeka alebo za nejakého pokrytca, pretože má iný názor. Ja sa budem všemožne snažiť jeho názor opraviť, usmerniť, aby si z mojej reči, z tvojej reči, z reči nás, ktorí naozaj tento život chceme chrániť, budeme chrániť, budeme preto robiť naozaj všetko v rámci legislatívnej možnosti a v rámci nejakej osobnej statočnosti a osobného príkladu, aby sme tento zákon, ktorý, si myslím, že je dobrý, je veľmi dobrý, posunuli do druhého čítania a v prípade ho ešte o nejaké pozmeňujúce návrhy vylepšili.
Veľmi pekne ďakujem za tvoj prejav.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Gyimesi, ja vám musím skutočne poďakovať za, dovolím si povedať, v dnešnej dobe za odvahu vystúpiť a takýmto spôsobom sa prihlásiť k tomuto zneniu zákona alebo návrhu. Chcem povedať, že skutočne pokiaľ by sme sa nepozerali nejak vypočítavo alebo opatrne, alebo možno až ustráchane na to, kto návrh zákona predkladá, ale čo je jeho obsahom, pokiaľ by sme boli všetci takí statoční, pragmatickí a takí realisti, ako ste to predviedli vy dnes v tejto, v tejto svojej reči, tak by sme sa v mnohých prípadoch posunuli ďalej, pretože my sme nemali naozaj najmenší problém zahlasovať za všetky dobré veci, ktoré tu v Národnej rade boli schvaľované, a hrdo sa k tomu hlásime, pretože nepozeráme sa na to, kto to predkladá, ale na ten obsah, ktorý to v sebe skrýva. Ja vám veľmi pekne ďakujem za túto odvahu.
Videl som niektorých poslancov, ktorí krútili hlavou nad tým, čo hovoríte, ale pravda je taká, že toto je zákon a toto je téma, ku ktorej keď sa človek prihlási, tak sa nemá za čo hanbiť, práve naopak, je to, je to obrovská, obrovská, obrovský prínos urobiť v tejto problematike aspoň naozaj malý krok, ktorý pomôže.
Ďakujem pekne.

Vážení kolegovia, ďakujem za vaše reakcie konštruktívne.
A, pani poslankyňa Cigániková, vy ste predstaviteľka klubu SAS, čiže ja akceptujem, že máte úplne odlišný názor na túto vec a že si za tým stojíte, ale nesúhlasím s tým, len máte právo, samozrejme, na svoj názor.
A pán podpredseda, ja vám ďakujem za, za tú možnosť vystúpiť, aj keď teda sme zistili, že to bolo v rozpore s rokovacím poriadkom, ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda, a zároveň ďakujem za možnosť ešte vystúpiť v rámci rozpravy. Marian, ja som rád, že si vyjadril tú ochotu nášho poslaneckého klubu ustúpiť v tom návrhu, aby naozaj ten, ten zákon bol priechodnejší, ono to platí o všetkých našich zákonoch, veď na to máme tie čítania. Prvé čítanie je, povedzme si výhrady a v druhom čítaní upravme to tak, aby sa tu našiel širší konsenzus alebo kompromis, aby tie zákony prešli. A ja som veľmi nerád, že už v rozprave vystúpili niektorí poslanci proti tomuto návrhu zákona a vyjadrili napríklad taký argument, že, no že ten zákon aj tak nebude účinný, lebo tie ženy budú potom chodiť do zahraničia, že tak potom vlastne nemusíme ten zákon vôbec prijímať. A práve na tom hlasovaní uvidíme, ktorý pohľad zvíťazí, či ten pohľad zachráňme aspoň to jedno dieťa, keby aj nejakým slabším zákonom, alebo či zvíťazí pohľad, že keď nezachránime všetky, tak nezachránime nikoho, a ja som veľmi zvedavý, ako to hlasovanie dopadne.