Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, povedal si to pekne aj pravdivo, ale zasa vidím tú dvojtvárnosť, že napríklad ja to vnímam veľmi zle, lebo naša rodina ako Danková a Valentová, kde viacerí dostali trest smrti alebo desiatky rokov väzenia, teraz počúvajú, ako sa zastávame ich, ale na druhej strane tu dokážeme sedieť s ľuďmi, ktorí udávali ľudí, ktorí dostávali tresty smrti a desiatky rokov väzenia, ako je pán Benčík, a to nám nevadí. Mali by sme odsúdiť aj jeho správanie a takých ľudí, ako bol on, lebo vďaka nim aj rodina Danková a Valentová dostala trest smrti. Darmo, Jožko, sa dívaš, to ty nepochopíš. Ale je to tak (reakcie z pléna), dostali trest smrti obesením na Pankráci, dostali desiatky rokov basy vďaka ľuďom, udavačom, ako tu sedí s nami. Ja súhlasím, aby sme to odsúdili, ale mali by sme poukázať aj na toto. Mňa vytiahli na základnej škole z náboženstva a nemohol som si ísť dať prihlášku na strednú školu za to, že som tam chodil. Môj otec dal stroj ako riaditeľ ČSAD alebo dispečer na ČSAD, aby sa v Detve zbúrala fara, a dokonca, kým nepadli komunisti, tak sme mali za to problémy. Takže ja toto cítim veľmi citlivo aj vnímam to citlivo.
A veľmi ma uráža, že mňa tu niekto ide, alebo mne tu niekto ide nadávať do fašistov, nejaké teľce alebo vylízaní hlupáci a človek, vďaka ktorému, alebo vďaka ktorému ako on ľudia chodili do basy na desiatky rokov, si tu veselo sedí, alebo dostávali tresty smrti, a tvári sa, ako keby nič.

Ďakujem za slovo. Pán Osuský, vy ste osobný skoro vždy. Vy rád dehonestujete s rétorickým pátosom, hocikedy, aj keď nemusíte. Ako napr. minulý týždeň ste bľabotali niečo o Edelweisse či Wehrmachte, čo ma síce urazilo, ale nenazval som vás vylízaným čechoslovakistom. Vy dokonca fackáte ľudí. Vždy, keď nemáte argumenty, dehonestujete, zosmiešňujete ako váš kolega, ktorému už vadia aj mobily.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec, keď niekto nechápe, že štátny sviatok jedného suverénneho štátu nemôže byť štátnym sviatkom iného suverénneho štátu, tak ja už neviem, aké argumenty, snažila som sa to vysvetliť. A pre vás je typické, že vy keď nemáte argumenty, toto všetko, čo boli, to boli, to boli vaše dojmy, áno, ktoré ste si poplietli s pojmami, tak vy začnete osobne urážať. To som si všimla, odkedy som tu v parlamente ako nový poslanec, čo je veľmi úbohé, lebo my sa môžeme mýliť v názoroch, ale každý z nás, a to platí aj k pánovi Pročkovi, každý z nás je tu, je poslanec, ktorý má slobodný mandát, a mne nebude nikto určovať, čo mám hovoriť alebo nemám hovoriť, pán Pročko. Takže preto sa veľmi čudujem, že sa znižujete k takýmto, k takémuto chovaniu.
Vy hovoríte, že Česi, že sme vybudovali spoločný štát? A to odstránenie tých podnikov, slovenských podnikov, ktoré, Slovensko bolo najpriemyselnejšou časťou Uhorska, že sa odstránili, všetko sa presunulo do Prahy. Niekoľko stotisíc Slovákov sa muselo vysťahovať do Ameriky, to bolo to budovanie? Áno? A Česi, hovorím ešte raz, Česi považovali Slovákov za Čechov, ktorí len hovoria slovenským nárečím, žiadnych Slovákov a tak ďalej. To je prekrúcanie. A keď to aj tvrdil Štefánik, aj ten sa mýlil, ku koncu života však si opravil svoj názor.
Ja, Slováci, keď hovoríte, že sa Slováci prihlásili. Áno, Slováci sa prihlásili k štátnosti, ale za iných podmienok, ktoré neboli splnené, a tým pádom nemôžeme my...
A ešte ďalšia vec. Vy ste hovorili, že, že si, totižto 28. október Slováci nema... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vzhľadom na to, že tých poznámok je veľmi veľa a mám málo času, tak len v rýchlosti. Pán Dostál, vy ste ma vôbec nepočúvali a ste absolútne nepochopili. Ide o sviatok, ktorý má pozdivhovať slovenskú identitu, je, má to byť sviatok slovenskej štátnosti. A preto to nemôže byť, nemá to nič spoločné s naším vzťahom k bratom Čechom, je to bratský národ a musíme si udržiavať s nimi dobré vzťahy jak obchodné, tak kultúrne, medzinárodné a tak ďalej, to vôbec s tým nemá nič spoločné. Nepočúvali ste.
Pani Leščáková, vy ste dejepisárka, ja poznám tiež dejepisárov, ktorí o týchto veciach nemajú ani poťa..., poňatia, mnohé dokumenty sme získali pred dvomi rokmi, takže predpokladám, že vy o nich neviete, môžete si ich naštudovať, dám do knižnice k dispozícii zborník seminárov spred dvoch rokov, kde boli zverejnené tieto veci. A tieto veci k nám doniesol americký občan, ktorý to, ktorý ich získal tak, že si to treba nahlásiť. A keď ma tu obviňujete, že ja hovorím nie..., tieto, ja hovorím len fakty a hovorím o tom, že toto nemôže byť štátny sviatok, ja som vôbec s tým nehanila ani nehovorím, že nemáme nenávidieť Čechov alebo že ich ja nemám rada. To vôbec nie pravda. Mám tam veľa priateľov, dokonca aj rodinu a možno, že aj pôvod, lebo moje meno Sulanová je českého pôvodu. Takže, prosím vás pekne, nevkladajte mi to, čo som nepovedala.
Pán Blaha, to, to platí, teda, samozrejme, že s vami súhlasím, ale skutočne ten vzťah k českému národu nikdy nebol taký dobrý ako teraz, keď máme dva samostatné štáty, a to si uchovajme. A chráň Boh, aby sme týmto, aby som ja týmto chcela nejak šíriť nenávisť alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Magdaléna, výborne si to zhrnula, aj keď sa ti dostalo zdrvujúcej kritiky. Výborne si dala citát z Ottovho náučného slovníka: „Slovensko bude naší koloniální zemí.“ A ja by som k tomu, k tej citácii citoval slávneho Tomáša Garriquea Masaryka, ktorý pre Le Petit Parisien povedal toto: „Niet slovenského národa, je to výmysel slovenskej propagandy.“
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, už 20 rokov, 28 rokov žijeme v Slovenskej republike, samostatnom štáte, medzinárodne uznanom suverénnom štáte, ktorý je pevnou súčasťou svetového spoločenstva. Slovenská republika vznikla na princípe samourčovacieho práva národov ako štát slovenského národa. Ak by Slováci neboli národom, nemali by právo mať svoj vlastný štát. Ak by nemali svoj vlastný štát, nemali by ani štátnu reprezentáciu vrátane prezidentského úradu, vlády a parman..., parman..., parlamentu. (Reakcia z pléna. Rečníčka si napráva ochranné rúško na tvári.) Nesedeli by sme tu ani my dnes a nesedeli by tu ani predkladatelia návrhu. Slováci sú na tomto území takmer 1 500 rokov. Za ten čas boli pod nadvládou rôznych cudzích národov či režimov, len približne 70 rokov boli súčasťou československého štátu. Ako kolónia. No žiadne iné historické obdobie sa u nás momentálne nezdvi..., nevyzdvihuje tak ako Československo, napr. Slováci boli vyše 700 rokov v jednom štáte spolu s Chorvátmi. Prečo nenavrhujeme aj nejaký štátny sviatok, Chorvátky štátny sviatok za náš sviatok, tak ako je to v tomto návrhu, pretože 28. október je štátnym sviatkom Českej republiky? Je to český štátny sviatok. Chcem zdôrazniť, že štátny sviatok v každom štáte je dňom, resp. má status dňa, ktorý, ktorý existujúci štátny režim kladie na najvyšší piedestál. Je niečím mimoriadne významným, vznešeným, čo si nárokuje všeobecnú úctu, a pre Slovákov predovšetkým ochrana a zachovanie slovenskej identity, vznik a rozvoj slovenskej štátnosti a samostatnosti. Preto si kladiem otázku, toto sú kritériá? Akým prínosom bol 28. október pre vznik samostatnosti, pre vznik štátnosti? Veď sme museli tú republiku u..., opustiť po 70 rokoch, aby sme si konečne mohli uplatniť samourčovacie právo. Teda môže si takúto úctu Slovenskej republiky nárokovať 28. október, ktorý je predovšetkým štátnym sviatkom Českej republiky a českej politiky? Spĺňa tento deň uvedené kritériá? V tento deň totiž tzv. Národný výbor československý v Prahe vyhlásil vznik československého štátu včítane pripojenia, cudzím slovom anektovania, slovenského územia bez súhlasu Slovákov a bez ich vedomia. Slováci o tomto akte nemali ani potuchy. Treba si naštudovať historické údaje, pretože doteraz bola u nás história falšovaná. Za celý čas, keď sme boli v spoločnom štáte, sa tvrdilo o tom, jak Slováci sa prihlásili k štátnosti spoločného štátu. Čiže v Prahe vyhlásil tento výbor vznik československého štátu bez súhlasu Slovákov a bez ich vedomia. Slovenská reprezentácia sa k spolužitiu s Čechmi prihlásila, áno, ale až o dva dni, jak tu už spomenul pán poslanec Blaha, 30. októbra deklaráciou slovensk..., to sa volalo, Deklaráciou Slovenského národa, bol název, čiže teraz sa to, teraz my to poznáme pod názvom Martinská deklarácia, ktorej vyhlásením Slováci oficiálne zrušili zväzok s Uhorskom, ale v tomto dokumente, ktorého originál záhadne zmizol, v tomto dokumente sa Slováci jednoznačne a bez výhrady prihlásili k samourčovaciemu právu, teda k spoločnému štátu len za podmienky, že Slováci budú mať rovnocenné postavenie s českým národom, čo sa za 70 rokov nerealizovalo. Tento deň máme preto v štátnom kalendári ako pamätný deň oprávnene, uctili sme si tento deň, aj keď by sa dalo povedať, že táto deklarácia nebola zmluvou, ale keďže neboli splnené podmienky, na základe ktorých sa Slováci prihlásili k štátnosti, mohli by sme povedať, vznik Československého štátu pre Slovákov nebol legitímny.
Okrem toho 28. október už predsa máme ako pamätný deň, čiže už sme si uctili, dobre, aj keď ja sa domnievam, že 28. október je pre Slovensko a pre Slovákov takisto dôležitý ako 27., 29. alebo 25. október. Ničím sa nelíši a v žiadnom prípade by nemal byť ani pamätný deň, dobre, ale ideme teda si uctiť, že boli sme s tými Čechmi v jednom štáte, aj keď v nerovnom postavení, a preto máme pamätný deň. Načo teraz meniť pamätný deň na štátny sviatok? Štátny sviatok totiž musí byť pre slovenskú, novovzniknutú Slovenskú republiku a Slovákov, tu budeme za chvíľu oslavovať tridsať, 30. výročie vzniku, musí byť len taký, len taký počin v histórii, ktorý mal význam pre vznik Slovenskej republiky, samostatného štátu a pre posilnenie slovenskej identity. A toto Československo v žiadnom prípade nespĺňa, práve naopak, každý, kto sa hlásil k týmto ideám, bol potlačovaný a väznený, ako napr. Andrej Hlinka. Dôvodom vzniku Československa z roku 1918 bolo obnovenie českej štátnosti, rozšírenie svojho územia na východ a asimilácia Slovákov, toto bolo z dôvodu dostať Čechov z nemeckého obkľúčenia, a napokon využívanie Slovenska ako českej kolónie. V žiadnom prípade nebol tento štát z českej strany nikdy chápaný ako zväzok dvoch rovnocenných národov, čo bolo v podstate podmienkou Clevelandskej dohody, Pittsburskej dohody, Martinskej deklarácie. Nič z toho sa nesplnilo, Česi to ignorovali, buď tieto dokumenty zmizli, alebo boli sfalšované. To sú historické fakty.
Pred dvomi rokmi sme získali veľmi dôležité dokumenty zo Spojených štátov ohľadne vzniku Československa a aj z Londýna, konkrétne listy a depeše, ktoré písali britskí veľvyslanci domov. Jeden vám z nich za chvíľu odcitujem a to hovorí za všetko.
Naopak, teda nebol to chápaný ako zväzok dvoch rovnocenných štátov, ale Československo bolo štátom, ktorý popieral základné právo Slovákov, samourčovacie právo. V duchu fikcie čechoslovakizmu, ktorý bol štátnou doktrínou, sa ich rafinovaným spôsobom snažil počeštiť a prenasledovať každého, kto právo Slovákov na samourčenie presadzoval, jak som už spomínala.
Teraz jeden citát. Český militantný nacionalista Alojz Rašín v roku 1920 vyhlásil: „Vybojovali jsme si československý stát a ten musí zústati českým státem.“
Ďalší citát. V memorande Independent Bohemia z roku 1915 píše pán Masaryk britskému ministrovi zahraničných vecí Edwardovi Greyovi: „Slováci jsou Čechy, přestože užívají svého nářečí jakožto spisovného jazyka.“ Takže nie je len to, že nám nechceli priznať rovnocenné postavenie, ale oni aj popierali našu existenciu.
Do tretice citát z druhého zväzku Ottovho obchodného náučného slovníka z roku 1921 na strane 1217, citujem: „Slovensko bude naší koloniální zemí.“
Takže to sú dôkazy, že jednoducho od začiatku bolo postavenie Slovenska plánované ako kolónia, pretože Čechy, Česi boli v tomto štáte v národno..., ako národnostná menšina boli v menšine, a aby sa, to je, toto sú všeobecne známe veci, a aby sa stali väčšinou, boli ohrozovaní zo strany hlavne Nemecka, tých bolo 3 mil., tak aby toto, toto zažehnali, túto hrozbu, tak stále si pričleňovali Slovákov a tvrdili, že Slováci sú Česi.
Napokon československý št..., Československo bol štát, ktorý začal vždy, rok 1918 a 1945, a aj skončil nedodržaním zmlúv zo strany silnejšieho partnera, teda Čechov. Alebo povedané inak, bol to štát, ktorý začal a skončil českým podfukom. Na počiatku bolo nedodržanie rodnej listiny - Pittsburskej zmluvy aj Clevelandskej zmluvy a rovnako protiprávna zmena medzinárodne garantova..., garantovaného názvu štátu Česko-Slovensko. Tento sa zmenil na vnútorný štátny, vnútroštátny jednoslovný a bezduchý názov Československo ako jedno slovo, ktorý pre cudzinu bol vždy len Česko, kedykoľvek si to pamätáme ešte niektorí, čo tu, keď ste prišli do cudziny, nazývali nás len čeko, čeko, čeko. Ja ešte keď som v roku ’92 pôsobila v Mníchove, tak Nemci na mňa pozerali vyvalení, aké Slovensko a aký Slovák, čo je to, vy ste Česi a basta. Takže takto sme my boli rovnocenným partnerom pre Čechov.
Práve tento rok išiel český preklad kníh známej anglickej historičky Mary Heimannovej o dejinách Československa. Má názov Czechoslovakia: The State That Failed, teda Československo, štát, ktorý zlyhal. Československo zlyhalo viackrát. Dvakrát vznikalo, dvakrát zaniklo. Jeho duch však straší podnes.
Ešte som zabudla pripomenúť, že okrem teda nedodržania clevelandskej a pittsburskej dohody nebol dodržaný v roku 1945, keď druhýkrát vzniklo Československo, nebol dodržaný ani Košický vládny program, kde takisto bolo sľubované, sľubovaná federácia a rovnocenné postavenie. To sa nerealizovalo, dokonca ani zákon o federácii bol len čiastočne realizovaný, ani ten nebol dodržaný, áno, a koniec-koncov úplne to zaklincovali v roku ’92 na konci existencie, keď tu bolo za porušenie ústavného zákona a zákaze používania československých štátnych symbolov. Napriek tomuto zákazu Česká republika tieto symboly používa dodnes v rozpore, protiprávne a nezákonne.
Podľa, už som spomínala, azda najboľavejším dôsledkom existencie Československa na Slovákov je však vytvorená vrstva tzv. Čechoslovákov, teda Slovákov, resp. Poloslovákov trpiacich komplexom menejcennosti, ktorý si hasia tým, že sa poklonkujú Čechom a bojujú proti všetkému slovenskému, ešte aj slovenskému jazyku. Osobne poznám a mám rodinu v Čechách, takže mám osobné skúsenosti. Čechoslováci sú obdobou maďarónov, teda odnárodnených Slovákov, ktorí slúžili záujmom a cieľom maďarskej politiky horlivejšie než samotní Maďari. Je to aj obdoba tzv. Turčínov. Poznáme heslo horší Turčín od Turka. A zdá sa, že práve zástupcovia tejto prapodivnej patologickej vrstvy spoločnosti sa dnes snažia o presadenie tohto zvráteného návrhu.
Československo bolo pre Slovákov len prechodnou, nie trvalou formou existencie. Je proti zdravému rozumu a prirodzenosti vyzdvihovať na piedestál stopy epochy, ktorá bola historickým vývojom prekonaná. Autori predkladaného návrhu sú veľkými ctiteľmi Československa, najmä toho masarykovského. Ukážme im preto, ako sa Masarykova prvá Československá republika stavala k predošlému, a teda prekonanému historickému obdobiu - habsburskej monarchii.
Viaceré historické pamiatky, ktoré monarchia, ktoré monarchiu a Uhorsko oslavovali, jednoducho odstránili, zničili. Nešlo len o spontánne útoky československých legionárov na jednotlivé sochy. V roku 1920 Národné zhromaždenie v Prahe schválilo rezolúciu poslancov Igora Hrušovského a Václava Sladkého vo veci odstránenia maďarských, tzv. milenárnych pamätníkov na Slovensku. V texte rezolúcie sa píše, tieto pamätníky, citujem: „Tieto pamätníky sú bez umeleckej ceny, dnes s anachronizmom sú uprostred nemaďarského obyvateľstva a urážajú národné city Slovákov. I iného druhu pamätníky alebo sochy postavené“ - to je ešte stále citácia - sochy postavené „maďarskou alebo rakúskou vládou na území ČSR sú nezrovnateľné s dnešným štátoprávnym stavom.“ Čiže úplne jasná reč, jedna historická epocha zanikla, nie je dôvod ju preto oslavovať, vyzdvihovať. A vnímame už 28 rokov po zániku jednej epochy a ideme tu ešte, ideme ju oslavovať, hoci má pamätný deň.
Čo keby sa slovenskí poslanci v roku ’92 inšpirovali týmto československým zákonom a prijali by v Národnej rade rezolúciu o odstránení pamätníkov českej nadvlády na Slovensku? Nič také sa nestalo, no dnes hŕstka politikov, ktorá neprehrýzla existenciu samostatnej Slovenskej republiky, predkladá zákon o 28. októbri, ktorý je dátumom vzniku dvakrát skrachovanej a tri desaťročia mŕtvej Československej republiky, resp. Československa – bez spojovníka – a túto chce vyzdvihnúť na najvyšší pamäťový piedestál.
Je to pokus o symbolický návrat Slovákov do českého područia, popretie stáročných slovenských emancipačných snáh, úsilia generácií národovcov a najmä popretím dosiahnutej štátnej samostatnosti. No a napokon aj pľuvancom do očí všetkých statočných Slovákov, občanov Slovenskej republiky.
Predložený návrh dekra..., degraduje našu Slovenskú republiku, ale aj nás poslancov Národnej rady na úroveň nesvojprávnej českej provincie. Veď koniec koncov je to už pamätný deň. Ak Národná rada schváli 28. október ako svoj štátny sviatok, Slovenská republika sa stane unikátom vo svete tým, že slovenský národ bude oslavovať ako štátny sviatok deň, kedy sa jej vlasť stala cudzou kolóniou, čo nemá vo svete obdoby.
Ja sa vás teda ešte chcem na záver opýtať, že počuli by ste, že by Česi si dali ako štátny sviatok napríklad štátny sviatok Rakúskej republiky? Hej? Pretože Rakúsko má tiež, boli s nimi niekoľko sto rokov v spoločnom štáte, čo tam bolo-nebolo a tak ďalej, samozrejme, túžili po samostatnosti, preto si vyhlásili, ako som už spomínala, ten československý štát, ale nevieme o tom, že by si dali rakúsky, lebo toto je český štátny sviatok, a my chceme prijať český štátny sviatok, ďalšieho štátu suverénneho, s ktorým už nemáme spoločné štátoprávne usporiadanie, my chceme od nich ich štátny sviatok si prijať za svoje. Je to, je to područenie sa, resp. upadnutie do koloniálneho postoja, takže zamyslime sa nad tým, lebo budeme skutočne unikát a vyjdeme na posmech.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega, ja sa chcem iba spýtať, že či som to nepochopil alebo či to ste nejako inak mysleli, že vlastne v rámci nejakej politickej debaty, politickej diskusie predvolebnej by ten zástupca nejakej národnostnej menšiny mal rozprávať tým menšinovým jazykom, či som to správne pochopil. Lebo ja si to neviem potom predstaviť, že bude tam tá diskusia a bude tam povedzme iný politik, ktorý nebude rozumieť tomu menšinovému jazyku, a že teda či jemu sa to má tlmočiť alebo že ako to bude, lebo neviem si to celkom živo predstaviť.
Takže také vysvetlenie poprosím. Ďakujem.

Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja nebudem strácať čas s tým, že budem reagovať na tie absurdné nezmysly a tie útoky neustále pretrvávajúce, ktoré ste tu v rámci vašej reakcie v záverečnom slove vyslovili k mojej osobe, a jednoducho, keď máte potrebu si vymýšľať, klamať a provokovať na to, aby ste podporili argumentačne tú svoju pravdu, ja s tým nemám problém, ale vyprovokovať ma, to sa vám nepodarí.
Myslím si, tak ako moji kolegovia, že naša účasť na tejto misii v Mali, kde chcete poslať 15 príslušníkov našich ozbrojených síl, nie je potrebná. Takisto ako nie je potrebná na iných zahraničných misiách, ako nie je potrebné, aby naši vojaci pôsobili v Iraku, Afganistane, inde, kdekoľvek na svete, kde rôzne mocnosti pod rôznymi záujmami podporujú rôzne skupiny, ktoré potom medzi sebou vedú kmeňové vojny a stojí to život obrovského množstva ľudí a spôsobuje to imigračné vlny do Európy a my by sme sa nemali na tomto jednoducho podieľať.
Hovoríte sám, že slovenskí vojaci tam pôsobili od roku 2015, keď ich tam poslala slovenská vláda, a že dlhodobo Európska únia vedie túto misiu na podporu demokracie, humanizmu, ľudských práv a podobných hlúpostí, ktoré neustále ako vzletné frázy púšťajú do verejnosti, a že v tomto Mali teda pracujú na týchto hodnotách. A potom poviete, že tu bol štátny prevrat, že tam je kmeňové násilie, že je obrovské množstvo konfliktov. A ja sa pýtam, ako je možné systematicky neustále v každej jednej krajine, kde pôsobí či už USA, NATO, alebo tieto európske sily, prečo sa to konečne niekde nepodarilo. Ako je možné, že tak dlho všade systematicky budujete tú demokraciu a stále to nejak nevychádza? Stále narastajú tie islamistické skupiny, stále narastá terorizmus, stále pribúda vojenských konfliktov a stále žiaden výsledok. Demokracia nikde, proste zmizla.
A toto je presne ten môj problém, prečo si myslím, že by sme sa už na tomto nemali ďalej podieľať. Mali by sme dať od toho ruky preč a tieto zahraničné misie jednoducho vypustiť, pretože história nás učí, že to k ničomu nevedie. Nevedie to k ničomu, neviedlo to k ničomu v Iraku, neviedlo to k ničomu v Sýrii, neviedlo to k ničomu v Afganistane... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec.
Páni poslanci, ukľudnite sa, prosím, v sále a nechajte pána poslanca rozprávať.

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
A misia Európskej únie v Líbyi viedla k čomu? No zase k ničomu. Ku kmeňovému násiliu, k imigračnej vlne, k destabilizácii, k vraždám, k obetiam. A to isté vidíme aj v Mali. Načo tam posielať znovu vojakov, keď celé tieto misie nemajú žiaden význam? Načo si vytvárať ďalších nepriateľov, načo financovať nezmyselné konflikty, do ktorých nás nič nie je? Načo bojovať s ľuďmi, ktorí nie sú naši nepriatelia, ktorí nám nič neurobili, a starať sa do vnútroštátnych záležitostí krajín, ktoré s nami nemajú nič spoločné a ktoré sú na úplne inom kontinente? Toto ja sa presne pýtam a presne pre tieto argumenty si myslím, že je táto misia nepotrebná a že by sa jej Slovensko nemalo účastniť.
A keď padajú rôzne argumenty, prečo máme podporiť či už túto misiu, alebo prečo tu máme prijatých vojakov americkej armády a prečo jednoducho musíme sa spolupodieľať na všetkých tých geopolitických nástrahách, ktoré sa tu budujú, a tie argumenty hovoria o tom, že sme členmi NATO, že sme členmi Európskej únie a tak ďalej, to nás ešte nezaväzuje k tomu, aby sme sa museli podieľať aj na ich misiách v zahraničí. Jednoducho nemá to žiaden význam.
Slovenskí vojaci by mali byť tu doma. Mali by ste sa starať o bezpečnosť nášho vlastného štátu. Nemali by sme pomáhať rozdúchavať napätie a nemali by sme sa podieľať na týchto zahraničných misiách. Práve preto budem aj v tomto prípade hlasovať proti.
A chcem vám zdôrazniť opäť, pán minister aj pán Krúpa, že všetky tie vaše útoky o tom, jak ste tu rozprávali, že som tu prišiel kričať aj niečo podobné a ďalšie veci, ktoré si neustále potrebujete vymýšľať, jednoducho nemajú žiaden efekt ani na mňa, ani na mojich kolegov. A stále ako mi bolo smiešne a zároveň aj ľúto z vašich osôb, tak to pretrváva.

Pán poslanec, ja som, vy ste hovorili o NATO, ale toto je misia EÚ. Je rozdiel trošku medzi EÚ a NATO, možno v niektorých hlavách je to dokopy. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, na začiatok by som povedal, že Mali, Niger, Nigéria, to je jeden komplex, trošku nižšie Stredoafrická republika.
Vážení poslanci, haló, spamätajte sa! Čo majú robiť slovenskí vojaci v Afrike? Čo tam majú hľadať? Čo tam majú šíriť? Áno, sú tam dlhodobé nepokoje, ale v Afrike vždy boli, sú aj budú. Boli tam, sú aj budú genocídy, kalašnikovy, kópie, mačety. Je to prirodzená súčasť Afriky. Tak ako v našich dedinách sú kostoly, tak v každej dedine v Afrike je kalašnikov, kým nie celá kopa kalašnikovov. Je to iná civilizácia, civilizácia kmeňového myslenia, civilizácia aj náčelníkov, aj šamanov či iných náboženských vodcov. Afriku vycicali iné krajiny, čo my tam máme robiť?
A chcel by som pripomenúť poslancom, zvlášť vládnym, čo bezducho hlasujú a tlieskajú o dušu spasenú pod taktovkou Jožka, že tam nejde o demokraciu, o udržiavanie pokoja, tam ide v prvom rade o nerastné suroviny, ktoré exploatujú zahraničné spoločnosti a cudzie veľké štáty z Európy. Napríklad je to urán, ktorý ťaží francúzska štátna spoločnosť v Nigérii. Je to ropa v Nigérii, tiež ju ťažia zahraničné spoločnosti. No a naši vojaci idú do Mali, aby Francúzi napríklad mohli spolu s Číňanmi pokojne ťažiť urán v Nigérii, lebo to je nárazníková zóna, tie krajiny sú prepojené. Sú tam preto, aby sa spacifikoval celý Sahel.
Kolonializmus je na vzostupe. Dôkazom je, že Francúzsko rozširuje svoju vojenskú kontrolu v regióne a aj my sa tam toho budeme zúčastňovať. Je to neklamný znak, že koloniálny pán sa opäť vracia do Afriky. A Slovenská republika pod vedením modroknižkového Matoviča a nevojaka pána Naďa, bŕŕ, do služby svojmu pánovi.
Francúzsko kradne Tuaregom z oblasti Sahelu urán a iné nerasty, takže žiadne pekné reči, žiadne kecy o demokracii, že zabránime chaosu či nepokojom.
Vládni poslanci, však priznajte, že dostávate Slovensko do role sluhu veľkých krajín a zahraničných koncernov. Poslušne zahavkáte, keď pán prikáže. U nás nám Európska únia a Európska komisia dáva také príkazy, onaké príkazy, taký komisár, onaká komisárka, taká ochrana práv, onaká ochrana práv, a jeden z najväčších hlavných členov EÚ Francúzsko exploatuje cudzie zdroje a malí Afričania hladujú a OSN im posiela múku a ryžu. Tu sa chránia jašteričky, netopiere, transmužovia, transženy. Dieťaťu pomaly nemôžte nakladať na zadok, a tam môžu deti hladovať, žobrať a byť zneužívané.
Hráme sa na demokraciu, ale tam európske štáty a firmy vysokorýchlostne zaviedli anarchiu a európski vojaci chránia skorumpované vlády. Fuj, to je hnus. A my sa máme na tom podieľať. Však predsa sa tam mlátia navzájom moslimovia s kresťanmi, moslimovia s animistami, kmene proti kmeňom, vlády sú skorumpované a toto všetko spôsobili západné štáty.
Ďakujem za slovo.