Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ďakujem ti za hodnotný príspevok, ktorým si vlastne poukázal na problém, ktorý problémom naozaj je. To znamená vysťahovalectvo za prácou, ktoré tuná chcela minulá vláda nastaviť, ale nejakým zázračným spôsobom sa im to nepodarilo, pretože asi naozaj hodnota, za ktorú by priemerná rodinka z východného, zo severovýchodného Slovenska alebo z juhu Banskobystrického samosprávneho kraja predala svoj majetok, svoj byt, svoj dom v niektorej obci alebo v meste, zobrala smiešny príspevok za nejaké vysťahovalecké vízum za prácou na západ a tam spokojne si žila v nejakom prenajatom byte, čo je kardinálna hlúposť. Tieto rodiny žili na týchto územiach generácie, po celé roky, žili tam spokojne, pokiaľ tie pracovné príležitosti boli, pokiaľ vlády vytvárali pracovné príležitosti a udržiavali ich. Znamená to iba toľko, že to, čo sa hovorí na severovýchode a na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja, že Slovensko začína pri Bratislave a končí pri Nitre, je naozaj pravdou, ale musíme si, vážené kolegyne, vážení kolegovia, uvedomiť, že aj na východe Slovenska, aj na juhu Slovenska žijú ľudia a chcú tam ostať žiť. Takže skúsme sa nad touto myšlienkou, nad týmto naším zákonom naozaj vážne zaoberať. Neberte to ako zákon z dielne Ľudovej strany Naše Slovensko, ale berte to ako zákon, ktorý je naozaj na podporu ľudí, aby mohli zostať žiť na svojom území, nemuseli sa za prácou sťahovať a mohli naozaj vytvárať hodnoty a pracovať tam, kde im to srdce a duša káže.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, tu sa už nejaké rúška nachádzajú pre istotu, také erárne. Ja som pôvodne nechcel vystúpiť k tomuto nášmu návrhu, pretože kolegovia toho povedia veľa a vysvetlia to z každej strany, ale chcem reagovať na faktickú poznámku Tomáša Tarabu na kolegu Martina Beluského.
Tento náš návrh zákona bol v podstate motivovaný tou nešťastnou vládnou investíciou Land Rover Jaguar v Nitre v hodnote viac ako 625 mil. eur. Vládnou investíciou v regióne alebo podporou teda zahraničného investora, ale z vládnych peňazí, môžme to nazvať aj vládna investícia, vládnou investíciou v regióne, kde bola a je dlhodobo jedna z najnižších mier nezamestnanosti v rámci okresu v rámci celej Slovenskej republiky.
Pozrime sa teda s odstupom času, aké dopady, ekonomické a sociálne, táto investícia zapríčinila. Negatívne externality tejto investície výrazne prevýšili externality pozitívne. O pozitívnych externalitách môžme hovoriť asi len v akomsi reklamnom alebo marketingovom hľadisku, že Slovensko túto investíciu vybojovalo a získalo. Nič iné pozitívne na tejto investícii nájsť nevieme, pretože investícia Land Rover Jaguar, keď sa na to úplne objektívne pozrieme, aké teda zlepšenie, aké zlepšenie života priniesla ľuďom, či už v regióne, alebo na celom Slovensku, tak tie odpovede sú len negatívne. V Nitre, a to vám povie každý, máme tu ako poslanca aj primátora mesta Nitry, zapríčinila obrovský nárast kriminality cudzincov. Obrovský nárast kriminality cudzincov, pretože táto firma aj s vládnou podporou musela zamestnávať a zamestnať stovky cudzincov, pretože, prirodzene, v regióne, kde bola veľmi nízka nezamestnanosť, nikto nechcel ísť robiť niekde do montážnej haly, nikto nechcel opustiť svoju prácu len preto, že tam prišiel Land Rover. Dokonca niektoré štvrte Nitry zmenili ráz svojho života, kde ľudia prestali večer spoločensky žiť práve v obave pred touto kriminalitou.
Vláda, minulá vláda, vidiac, aká nešťastná bola investícia Land Rover Jaguar za 625 mil. eur, dokonca musela prijať ten zákon, ja ho pracovne nazvem zákon o pracovnej mobilite, kde sa snažila donútiť ľudí z východného Slovenska, aby za päťtisíc eur opustili svoje domy, svoje rodiny a išli robiť na západ, išli robiť do Nitry. A vidíme, že tento zákon má úplne biednu, biedny efekt, biedny výsledok.
Keď sa na to pozrieme z pohľadu tej produktivity, ktorú tu pán Taraba spomínal, tak to, že môže byť v tom, v tej fabrike vyššia produktivita ako niekde, kde by ľudia pracovali povedzme v poľnohospodárstve, je síce pravda, ale z produktivity, z miery produktivity tí ľudia nevyžijú. Nikto z nás nežije z miery produktivity. Miera produktivity je pekný údaj, ktorý hovorí o tom, aká efektívna je práca, ako efektívne sa niečo vyrába, ale, ale nehovorí nič o tom, ako efektívne, ako dobre, ako hodnotne z toho ľudia žijú.
A v konečnom dôsledku, kolegyne, kolegovia, ak by v tom čase platil náš zákon, ktorý tu dnes prejednávame, a vláda by nemohla investovať 625 mil. eur do Nitry, kde to naozaj neprinieslo nič alebo len veľmi málo pozitívneho, tak ak by tie peniaze chcela investovať, musela by ich investovať do tých najmenej rozvinutých okresov, či do prvej desiatky, alebo do dvadsiatich. A keď si 625 mil. eur rozdelíme aj dvadsiatimi okresmi, vychádza nám viac ako 30 mil. eur na jeden okres, ktoré by vláda mohla preinvestovať v každom jednom z tých najmenej rozvinutých okresov... (Ruch v sále. Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Pardon, pán poslanec.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
... v každom jednom z tých najmenej rozvinutých okresov.
A musíte uznať aj vy, čo ste tu poslanci z východného Slovenska, že 30 mil. eur preinvestovaných, ja neviem, v Rožňave, v Sabinove, v Starej Ľubovni, v Sobranciach by prinieslo úplne iný výsledok. Úplne by stačilo, ak by vláda Slovenskej republiky za tie peniaze, za tých 30 mil. v každom z týchto okresov vytvorila napríklad sociálny podnik. Napríklad sociálny podnik, kde by, kde by dlhodobo nezamestnaní ľudia vyrábali povedzme len stavebný materiál, ale mali by prácu, boli by užitoční, získavali by pracovné návyky.
A my sme namiesto toho dali 625 mil. nejakému oligarchovi, ktorý si v Nitre postavil fabriku. Dodnes nevieme, čím bola táto investícia motivovaná, lebo určite nebola motivovaná záujmami Slovenskej republiky a jej obyvateľov. Dodnes nevieme, či a komu sa koľko peňazí z tejto investície nejakými bočnými chodníčkami niekde vrátilo. Lebo inak mi to nedáva súvis. Inak mi to nedáva súvis, aby peniaze daňových poplatníkov, všetkých občanov Slovenskej republiky, neboli investované na zlepšenie života v tých, v tých najmenej rozvinutých, najchudobnejších okresoch, ale aby takáto obrovská čiastka išla na výstavbu zbytočnej, nepotrebnej a nežiaducej fabriky v Nitre.
Náš návrh zákona, ako povedal Martin Beluský, je úplne apolitický. Úplne apolitický a jeho jediným cieľom je zákonným spôsobom donútiť vládu Slovenskej republiky smerovať vládne investície, smerovať peniaze daňových poplatníkov do tých regiónov Slovenska, na ktoré sa dlhodobo programovo zabúda. Na ktoré sa dlhodobo programovo zabúda. A podporou tohto zákona by naozaj aj súčasný parlament ukázal, že sa vie povzniesť nad nejaké politické naťahovačky a že tie sľuby, ktoré tu pred voľbami veľké boli, ako sa to ide všetko zmeniť, tak skutočne začnú naberať na nejakej realite. Na nejakej, na nejakých výsledkoch, na nejakých hmotných činoch, aby aj tí ľudia na východnom Slovensku, aj tí ľudia na južnom Slovensku, aj na juhu bystrického kraja, aby aspoň nadobudli ten pocit, že vláda tu bude chcieť pre nich niečo urobiť, že opäť nepríde, znova niekoľko sto miliónov niekde do Trnavy, ale že sa nezabúda aj na nich. Že sa nezabúda aj na nich.
Keď sa na tento zákon pozriete z akejkoľvek strany, kolegyne, kolegovia, tak mu v podstate nie je čo vytknúť, pretože zákon sa opiera o vládou vytvorený zoznam a aktualizovaný zoznam najmenej rozvinutých okresov. Neboli sme to my ani naša strana, kto vytvoril tento, tento rebríček alebo kto zaviedol toto porovnávanie okresov. Ale keď už ho tu máme, tak ho nemajme len na okrasu, nemajme ho len na to, aby sme hovorili, v tom a v tom okrese sa ťažko žije, ale majme ho na to, aby sme ako vláda, ktorá má zastupovať všetkých občanov Slovenskej republiky, podľa tohto parametru smerovala tie svoje investície.
A verte mi, že keď to ako vláda urobíte, pomôže to politicky vám, nie nám v opozícii, vy to spravíte, vy to spravíte. Vy budete tí, ktorí nasmerujú tie investície do Stropkova, na východ, do tej Rožňavy, do Moldavy, kdekoľvek. Máte to v rukách, je to na vás. Len ja si neviem dosť dobre vysvetliť alebo predstaviť zdôvodnenie alebo nejakú výhovorku, že prečo to nejdeme urobiť. Že prečo to nejdeme urobiť. Lebo čo poviete, však kto chce, môže odísť naozaj do tej Nitry sa zamestnať? To nie je riešenie. Riešenie nie je vyháňať ľudí zo svojich domovov, opúšťať svoje rodiny, aby mali ísť niekde muklovať, do nejakej továrne pre nejakého zahraničného majiteľa. A potom sa čudujeme, keď príde nejaká kríza, ako je táto, umelo vyvolaná, že naša ekonomika je jednotvárne nastavená a že sme závislí od automobilového priemyslu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za faktické poznámky. Chcel by som len podotknúť, že toto vyľudňovanie a osídľovanie novými prišelcami vyvoláva údiv a šok u domácich, ktorí sa ako-tak prispôsobili. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, veľmi pekne ďakujem za tvoj príspevok. Rovnako ako aj ty, aj ja žijem v okrese, v regióne, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté na celom území Slovenskej republiky, a tento problém, na ktorý si poukázal, je veľmi pálčivý, je veľmi ťažký a žiadna vláda od roku ´93 sa týmto problémom nezaoberala, nechcela zaoberať a absolútne ho neriešila. Nechávalo sa to jednoducho plynúť ako taká tichá voda. Ale to nemení na tom nič, že jednoducho táto skupina obyvateľstva, ktorá svojím správaním, nie veľmi príkladným, pohoršuje a dáva taký zlý príklad toho, že aj niekto, kto by sa možno chcel prispôsobiť, sa prispôsobiť nevie, pretože na to nemá vytvorené podmienky. A takýmto benevolentným správaním všetkých vlád na území Slovenskej republiky, ktoré tu naozaj boli, sa vytvárajú hladové doliny, doliny, ktoré v podstate, kde, ako povedal jeden bývalý premiér, kde nič nie je. A toto je naozaj smutné, pretože aj regióny Spiša, Gemera, Šariša, Zemplína boli kedysi pýchou slovenskej ekonomiky, pýchou Československej republiky, vyrábali, produkovali, ľudia tam žili, žili spokojným spôsobom života, ale jednoducho na tieto regióny sa v určitom čase zabudlo, ako keby tam ľudia prestali žiť, ako keby tam vôbec už nikdy nemal nikto žiť.
Ale, naopak, treba sa zamyslieť nad tým, že investície by naozaj mali ísť do týchto najmenej rozvinutých okresov a investície veľkých podnikov, ako bola KIA, teraz Land Rover v Nitre, Volkswagen v Bratislave, myslím si, že ak by všetci východniari alebo ľudia z juhu Banskobystrického samosprávneho kraja prišli naspäť domov, ak by mohli pracovať v týchto fabrikách aj na východe, tak v Bratislave neostane nik.

Stano, pred tým, než pôjdem do rozpravy k samotnému návrhu, chcem súhlasiť v podstate s jednou tou časťou, ktorú si tu podotkol a ktorú si mnohí ľudia neuvedomujú. Ty žiješ v tom okrese Rimavská Sobota a tým pádom vieš, čo sa deje, a ako si hovoril, že ľudia povedzme spod Tatier, z okresu Popradu, Kežmarok a tak ďalej, častokrát využívajú tieto okresy, kúpia tam lacné domčeky a následne tam presťahujú našich neprispôsobivých. Takto v podstate vyriešili problém na námestí v Kežmarku, kde bolo množstvo neprispôsobivých rodín a robilo to hanbu celému mestu, tak kúpili domčeky v Jelšave a hodili vám ich tam. Riešenie to, samozrejme, nie je žiadne a ľuďom v Jelšave to spôsobuje obrovské problémy. A mám aj ďalšie informácie o tom, ako postupne z mnohých dedín starostovia využívajú túto iniciatívu, aby sa zbavili neprispôsobivých od nás a všetkých vám ich tam teraz hádžu. Ja s tým nesúhlasím, nie je to správne riešenie a je mi úprimne ľúto všetkých ľudí v Rimavskej Sobote, v Jelšave a v ďalších regiónoch, ktorí toto musia zažívať, lebo štát sa k tejto téme stavia, ako keby to ani problém nebol.

Vážené kolegyne a kolegovia, poviem vám, prečo je tento návrh zákona potrebný. A pôjdem do takých podrobností, lebo ja som človek praxe. Budem sa zaoberať sociálnou tragédiou a demografickou katastrofou spôsobenou zlými rozhodnutiami a nesprávne nastavenou investičnou pomocou.
Pochádzam z okresu Rimavská Sobota. Nezamestnanosť je vyše 20 percent. V susednom okrese Revúca je vyše 18-percentná nezamestnanosť. Okres Rimavská Sobota je v posledných desaťročiach bitý a zbedačovaný. Bitý poriadne hrubou palicou a zbedačovaný všetkými ekonomickými opatreniami mnohých vlád. V priebehu niekoľkých desaťročí sa absolútne zrušili a zruinovali kľúčové firmy zamestnávajúce miestne obyvateľstvo, zásobujúce región Gemera, ale tiež aj Slovensko. To, čo sa za desiatky rokov vybudovalo, a podotýkam, vybudovalo sa to z absolútneho ničoho, po roku ´89 poväčšine skapalo. Skapalo tak, že to skrachovali či vytunelovali privatizéri, či skúpili zahraniční investori, ktorí to kúpili len preto, aby to zrušili a mohli nám predávať svoje šunty.
Poskytovanie investičnej pomoci zo strany štátu do tohto okresu, ale aj iných okresov je absolútne nedostatočné. Nesprávne alokovaná investičná pomoc do vysoko rozvinutých okresov totálne devastuje zdravé trhové prostredie, vytvára sociálnu tragédiu, demografickú katastrofu. V mojom a priľahlých okresoch to vidno najlepšie. Odliv práceschopného obyvateľstva spôsobuje vymieranie a vyľudňovanie mnohých oblastí, kde lacné domy húfne skupujú – slušne povedané, áno, slušne sa vyjadrím – občania, ktorým sa pracovať buď nechce, alebo nemajú žiadne vzdelanie.
A potom je tu ešte jeden taký špeciálny model, ktorý funguje v regióne Gemera. Mladí odídu za prácou do zahraničia či na západné Slovensko, už vracať sa im nechce. Starí vymierajú. A je to presne podľa hesla: A čo mladé zutekalo a čo staré pomrelo. A tu nastáva tento problém.
Realitní agenti, napríklad z Popradu či inokadiaľ, si vytipujú najproblémovejšie rodiny u nich. Skúpia ich domy. A čo ďalej? Šup-šup, kúpia lacné domky na Gemeri, domky sa dajú už kúpiť aj za 3- – 5-tisíc eur, a už je tu prísun nového obyvateľstva. Ale je to iné obyvateľstvo, ktoré tam žilo. Vzdelanie žiadne. Pracovné návyky skoro nulové, česť výnimkám, ktoré, ktorí sa krátkodobo – aj to častokrát načierno – zamestnajú pri ťažbe dreva. Keď sa do obcí prisťahujú čo len štyri také rodiny, ceny nehnuteľností klesnú ešte raz toľko, ako je ten; a to je ten začarovaný kruh, v ktorom sa točia tieto regióny.
Preto si myslím, že také investície, ako je Jaguar, sú nezmysel, ktorý degeneruje trhové prostredie. Dáva prácu tam, kde už nie je pracovná sila. Jednak odčerpáva ľudí zo slabších regiónov a dováža na prácu cudzincov, ktorí zárobok posielajú do domovských krajín a peniažky sa netočia u nás. V domovských, v ich domovských krajinách.
A viete si predstaviť ešte aj takýto aspekt, ktorý postihuje Gemer? Rodiny sa týždne, mesiace nevidia, rozpadávajú sa manželstvá. Preto, práve preto je tento zákon potrebný. Hovoril by som dlhšie, ale toto rúško, toto Matovičovo znamenie, už mi včera trikrát vyvolalo astmatický záchvat, takže končím.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Pán poslanec Taraba, to, čo si povedal, ono to, ty vlastne predpokladáš to, že štát podporuje zahraničných investorov, ale tá pomoc investičná by nemala byť len pre zahraničných investorov, ona by mala byť v prvom rade podľa nás pre domácich investorov, domácich podnikateľov. To znamená, že my musíme podporovať slovenské podnikateľské subjekty, ak teda máme možnosť zo štátneho rozpočtu takéto peniaze niekde investovať, a tí nebudú utekať do zahraničia, do Maďarska, do Poľska alebo do iných krajín.
Teraz sme v situácii, kedy tá ekonomika naozaj nie je v stave, aby možno štát mohol investovať také finančné prostriedky ako možno za minulé roky, ale veď hovorí sa práve to, že práve keď nastáva čas krízy, tak práve vtedy by mal štát tú ekonomiku naštartovať aj takýmito možno nástrojmi. A my sa nachádzame na Slovensku v situácii, kedy my musíme ako štát začať smerovať tú pomoc do regiónov, ktoré, ktoré si tú pozornosť za posledné roky vôbec nejakým spôsobom nezískavali, pretože na západnom Slovensku, už keď hovoríme o automobilovom priemysle, tak tam máme naozaj úplne dostatočne rozvinutý tento, tento trh a práve stredné a východné Slovensko sú trhy, ktoré túto pozornosť v minulosti nemali. A práve preto by sme mali túto investičnú pomoc smerovať do týchto regiónov.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som teraz konkrétnejšie uviedol náš návrh zákona.
Koncom júla tohto roka bola na Slovensku podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaná miera nezamestna, nezamestnanosti na úrovni 7,65 percenta. Na Slovensku stále máme regióny, medzi ktorými sú výrazne rozdiely v úrovni nezamestnanosti, ako aj v životnej úrovni. Medzi najhorších desať okresov podľa miery evidovanej nezamestnanosti patria okresy Rimavská Sobota, kde je miera nezamestnanosti až 20,51 %, Revúca, Kežmarok, Vranov nad Topľou, Sabinov, ktoré sú nad 15 %, Rožňava, Trebišov, Sobrance, Poltár a Svidník, ktoré sú všetky nad 13 %. Všetko sú to okresy, ktoré sú buď z Banskobystrického, Prešovského, alebo Košického kraja.
Tieto okresy majú okrem vysokej nezamestnanosti spoločné aj to, že sú zapísané na zozname najmenej rozvinutých okresov, ktorý vedie a pravidelne aktualizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Nízka životná úroveň a nedostatok pracovných miest majú za následok migráciu pracovnej sily do rozvinutejších regiónov, odliv mladých ľudí do zahraničia a prehlbujúce sa regionálne rozdiely.
Vláda má k dispozícii niekoľko nástrojov, ako tento negatívny trend zvrátiť. Medzi tieto nástroje patria, patrí napríklad pomoc v rámci zákona č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov alebo zákon 561/2007 o investičnej pomoci.
Podľa informácií zverejnených na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dostalo v rámci zákona o investičnej pomoci od roku 2002 pomoc už viac ako 200 domácich a zahraničných subjektov. Z toho však iba 28,44 % prípadov išlo o pomoc do najmenej rozvinutých okresov. Zarážajúca je však investičná pomoc v ekonomických číslach, kde je celkovo preinvestovaných; z 1,9 mld. eur išlo do najmenej rozvinutých okresov iba 308 mil. eur, to znamená iba 15,86 percenta.
Z uvedených čísel je evidentné, že poskytovanie investičnej pomoci zo strany štátu je mimoriadne drahý nástroj, a preto by mal byť využívaný sporadicky a veľmi racionálne. Nesprávne alokovaná investičná pomoc do vysoko rozvinutých regiónov môže zdeformovať zdravé trhové prostredie natoľko, že investičná pomoc bude vo svojom konečnom dôsledku kontraproduktívna.
Umelé zvýhodnenie jedného podnikateľského subjektu môže v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou viesť k všeobecnému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a k následnému krachu iných firiem pôsobiacich v danom regióne. Situáciu a investície v regiónoch, kde je dobrá infraštruktúra, silná konkurencia a vysoká miera zamestnanosti zvyčajne spoľahlivo vyrieši aj prirodzené trhové prostredie. Naopak, v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti je príchod investora schopného vyrábať, predávať a vytvárať nové pracovné miesta vítaným pozitívnym stimulom pre rozvoj regiónu a postupnú elimináciu tzv. hladových dolín.
V prípade investičnej pomoci smerovanej do najmenej rozvinutých okresov je riziko negatívnej deformácie trhového a konkurenčného prostredia zvyčajne minimálne. V dôsledku nesprávne nasmerovanej investičnej pomoci zo strany štátu, nedostatočne rozvinutej infraštruktúry a dlhodobej ignorácie najmenej rozvinutých okresov stredného a východného Slovenska vznikol stav, že v mnohých regiónoch sa o ekonomickom raste a zvyšujúcej sa životnej úrovni nedá ani hovoriť. Deformácia trhového a konkurenčného prostredia aj kvôli nesprávne alokovanej štátnej pomoci vyústila do extrémne veľkých regionálnych rozdielov, vyľudňovania chudobnejších regiónov a prílivu lacnej, často nelegálnej pracovnej sily zo zahraničia.
Jasným dôkazom komplikácií, ktoré môžu nesprávne, ktoré môže nesprávna alokácia investičnej pomoci spôsobiť, je napríklad investičná pomoc do spoločnosti Jaguar Land Rover, ktorá postavila fabriku pri Nitre, teda v regióne, kde bola evidovaná miera nezamestnanosti koncom roka 2016 na úrovni 5,22 % a koncom roka 2017 na úrovni 2,9 percenta.
Za účelom znižovania regionálnych rozdielov, podpory zamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch a obmedzení prílivu lacnej pracovnej sily zo zahraničia do vyspelých okresov preto predkladáme predmetnú novelu zákona č. 561/2007 o investičnej pomoci. V rámci tejto novely navrhujeme upraviť definíciu oprávneného prijímateľa investičnej pomoci tak, aby mohol štátnu investičnú pomoc získať len taký prijímateľ, ktorý plánuje zrealizovať investičný zámer minimálne v jednom z najmenej rozvinutých okresov na Slovensku. Tým by prišlo k praktickému presmerovaniu štátnej investičnej pomoci do najmenej rozvinutých okresov a k súčasnému obmedzeniu nepotrebnej štátnej investičnej pomoci do okresov s nízkou evidovanou mierou nezamestnanosti.
Návrh zákona nepredpokladá zmenu výšky poskytovanej investičnej pomoci zo štátneho rozpočtu, iba zmenu prijímateľov tejto pomoci. Investičná pomoc smerovaná do najmenej rozvinutých regiónov prispeje k naštartovaniu hospodárstva v daných regiónoch, čo bude mať v konečnom dôsledku jednoznačne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Novela zákona bude mať tiež pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Beluského, Rastislava Schlosára, Milana Mazureka a Stanislava Mizíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 208). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré ako pre mňa spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť v krátkosti na úvod náš návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Jedná sa naozaj o úplne apolitický odborný návrh, v ktorom, o ktorý, dokonca v predvolebnej kampani aj pán minister hospodárstva Richard Sulík tiež o ňom rozprával. Ekonomický rast na Slovensku, ako aj vo svete dosiahol v čase svetovej konjunktúry nadpriemerné čísla a od vypuknutia pandémie a vírusu COVID-19 začala ekonomika na Slovensku, ako aj vo svete stagnovať a postupne prechádza do recesie. Preto sme pripravili návrh zákona, ktorý by mal aspoň čiastočne pomôcť ekonomike v niektorých regiónoch. Pomôcť, ale viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.